Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 5CoE/145/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214218609 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2214218609.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predseda senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Rastislava Kresla, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpený: Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, tiež Fridrich Paľko s.r.o., IČO: 36 864 421, Bratislava, Grösslingova 4, proti povinnému: Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. E. XXX/X, XXX XX O. N., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn EX 27822/14 o vymoženie 3,04 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda pod č. k. 8Er/1031/2014-15 zo dňa 06.06.2016 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie, čo právne odôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 3 z. č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.03.2017. Súd prvej inštancie lustráciou zistil, že oprávnený podal cestou svojho právneho zástupcu totožný návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky voči totožnému povinnému na základe totožného exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., spisová značka SR 1395/06 zo dňa 09.05.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 25.05.2006 a vykonateľnosť dňom 28.05.2006. Návrh na vykonanie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Cipárovi, so sídlom exekútorského úradu Vazovová 9, Bratislava dňa 04.10.2006, pričom predmetné konanie je vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 8Er/859/2006. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že ide o tú istú vec a táto skutočnosť bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo aj iné exekučné konanie. 2. Oprávnený napadol uznesenie súdu prvej inštancie prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolaním podaným v zákonnej lehote a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté uznesenie žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 3. V odvolaní uviedol, že v tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7 Cdo 108/2012, v ktorom najvyšší súd uviedol, že súdy nižších stupňov neprípustne preskočili postup podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď exekučné konanie zastavili podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. V odvolaní ďalej uviedol, že v exekučnom konaní nemôže vzniknúť prekážka res iudicata, pretože exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon. Podľa oprávneného zákonodarca nemal v úmysle, aby sa na exekučné konanie v zmysle § 251 ods. 4 OSP použilo ustanovenie § 159 ods. 3 OSP. Ak by mal úmysel, že aj v exekučnom konaní môže vzniknúť prekážka právoplatne rozhodnutej veci, uviedol by ju do Exekučného poriadku rovnako ako prekážku litispendencie, ktorá je uvedená v § 36 ods. 3 Exekučného poriadku. 4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“)), postupujúc podľa § 470 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 470 ods. 2 CSP v spojení s § 202 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“)), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario) a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 5. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). 6. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) po preskúmaní napadnutého uznesenia a tiež predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto poukazuje. Z dôvodu potreby vyporiadania sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd považuje za potrebné dodať nasledovné. 8. Predmetné konanie Okresného súdu Dunajská Streda pod sp. zn. 8Er/1031/2014 je vedené proti povinnému Y. E., nar. XX.XX.XXXX, na základe exekučného titulu Rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., spisová značka SR 1395/06 zo dňa 09.05.2006, ktoré sa začalo dňa 30.05.2014 u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého PhD. pod sp. zn EX 27822/14. 9. Tomuto konaniu však predchádza konanie sp. zn. 8Er/859/2006 na Okresnom súde Dunajská Streda, ktoré je vedené proti tomu istému povinnému na základe toho istého exekučného titulu o vymoženie tej istej sumy, ktoré sa začalo dňa 04.10.2006 u súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára pod sp. zn. EX 580/2006. V uvedenej exekučnej veci doteraz nebolo právoplatne rozhodnuté. 10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1.4.2017 ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidla pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 11. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 12. Podľa § 470 CSP ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, čiže pred 1.7.2016. 13. Podľa § 251 ods. 4 OSP v znení účinnom do 30.06.2016 na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. 14. Podľa § 159 CSP v znení účinnom od 01.07.2016 začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr. 15. Podľa § 161 ods. 2 CSP v znení účinnom od 01.07.2016 ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 16. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44 <.). 17. Podľa § 36 ods. 3 Exekučného poriadku začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie. Ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie v tej istej veci niekoľkým exekútorom, exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie poverí súd; v ostatných prípadoch sa exekučné konanie zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie. 18. V citovanom ustanovení Exekučného poriadku je upravená prekážka začatého konania, tzv. prekážka litispendencie. Litispendencia je procesná prekážka konania, ktorú musí súd ex offo, teda z úradnej moci odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí, alebo kedy táto prekážka vznikla. Prekážka prv začatého konania v exekučnom konaní je vyjadrená v ust. § 36 ods. 3 Exekučného poriadku. Prekážku prv začatého súdneho konania (litispendencia) upravuje aj ustanovenie § 161 CSP. Táto prekážka zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka je daná, ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Ak nie je splnený čo len jeden znak, nejde o tú istú vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo začaté konanie pred ktorýmkoľvek súdom, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z akých už bol pôvodne uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). O totožnosť účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými istými účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. Prekážka litispendencie patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. 19. K procesným následkom podania návrhu na vykonanie exekúcie zaraďujeme aj vznik tzv. prekážky litispendencie. Momentom začatia exekučného konania, to znamená dňom, keď bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, vzniká prekážka litispendencie alebo tiež prekážka už začatého exekučného konania. Ide o prejav ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, a konkrétne znamená, že o tej istej veci nemôžu naraz konať dva orgány ochrany práva. Litispendencia je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí, alebo kedy táto prekážka vznikla. Ak bol teda návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi, táto skutočnosť bráni tomu, aby oprávnený neskôr podal nový návrh na vykonanie exekúcie inému súdnemu exekútorovi. Exekúciu vykoná súdny exekútor, ktorému bol návrh na vykonanie exekúcie doručený ako prvému. Ostatné exekučné konania sa musia zastaviť. 20. V posudzovanej veci je zrejmé, že oprávnený podal totožný návrh na vykonanie exekúcie proti totožnému povinnému a na základe totožného exekučného titulu. Súd prvej inštancie preto správne exekučné konanie zastavil pre prekážku prv začatej veci (litispendencia) a z dôvodu tejto (negatívnej) procesnej prekážky nebol povinný rozhodovať o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (preto zastavením exekučného konania nemohlo dôjsť ani k oprávneným tvrdenému odňatiu jeho možnosti konať pred súdom, či porušením iných jeho procesných práv, pretože mal dostatočný priestor na vyjadrenie v odvolacom konaní a samotné skutkové okolnosti zistené okresným súdom žiadnym spôsobom nespochybnil). 21. K rozhodnutiu NS SR sp.zn. 7 Cdo 108/2012, na ktoré oprávnený poukazoval v odvolaní, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predmetné rozhodnutie sa týkalo inej procesnej situácie - kedy súdy zastavili exekúciu bez rozhodnutia o udelení poverenia, avšak nie z procesných dôvodov, ako je tomu v tomto konaní, ale z dôvodu, že zistili dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V tomto konaní však ide o výsostne procesnú otázku, ktorú v zmysle v čase rozhodovania súdu prvej inštancie platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku a v čase rozhodovania odvolacieho súdu platného a účinného Civilného sporového poriadku možno vyriešiť len zastavením exekučného konania. 22. V predmetnej veci teda súd prvej inštancie správne rozhodol, keď exekučné konanie zastavil, nakoľko skôr začaté konanie bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 387 CSP potvrdil. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).