Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/337/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215216655 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215216655.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobcu: F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX A., zastúpený: Mgr. Peter Voloch, advokát so sídlom Čáčovská 305, 905 01 Senica, proti žalovanému: CEE COLLECT Slovakia, s.r.o., so sídlom Gorkého 3, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 45 882 053, zastúpený: BBH Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Gorkého 3, 811 01 Bratislava, o určenie nevykonateľnosti záložného práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 6C/470/2015-135 zo dňa 31. januára 2017 v časti, kde súd žalobu zamietol, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu žalobcu zamietol, výrokom II. zrušil uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda 6C/470/2015-21 o nariadenie neodkladného opatrenia, výrokom III. žalovanému neuložil zaplatiť súdny poplatok zo žaloby a výrokom IV. zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu. Rozsudok súd odôvodnil právne aplikáciou § 100, § 101, § 102, § 112 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že je toho názoru, že vo vzťahu k záložnému právu mal zákonodarca záujem limitovať možnosť záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu. Uvedený zámer je viditeľný v prípadoch, keď sa zabezpečená pohľadávka premlčala a záložný veriteľ po celú dobu plynutia premlčacej doby vo vzťahu k pohľadávke neuskutočnil žiaden úkon týkajúci sa výkonu záložného práva. Výlučne gramatický výklad tejto právnej normy by tak vyústil do takého záveru, že záložné právo záložného veriteľa sa premlčí aj v prípade, že bezodkladne po zosplatnení úveru pristúpi k výkonu záložného práva, nie je však v stave záloh speňažiť a domôcť sa uspokojenia svojej pohľadávky z výlučne objektívnych dôvodov (napr. absencia záujmu potenciálnych kupujúcich o predmetnú nehnuteľnosť). V tomto zmysle aj ÚS SR v náleze sp. zn. II ÚS 250/2011 vyvodil záver, že pokiaľ uplynuli premlčacie doby zabezpečenej pohľadávky ako aj práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu a záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu a záložcom bola námietka premlčania vznesená, stráca záložný veriteľ možnosť domáhať sa (proti vôli záložcu uspokojenia zo zálohu), pretože je jeho záložné právo premlčané. Podľa názoru súdu teda premlčanie záložného práva je namieste len v prípade, pokiaľ záložný veriteľ nepristúpil k výkonu záložného práva. V tomto konkrétnom prípade mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená 30.11.2011. Spoločnosť Slovenská sporiteľňa začala s výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou dňa 10.02.2012 a týmto podľa názoru súdu plynutie premlčacej doby bolo prerušené. Slovenská sporiteľňa dňa 12.01.2015 upustila od výkonu záložného práva a až do tejto doby plynutie premlčacej doby pre výkon záložného práva bolo prerušené. K tomuto došlo z dôvodu, že Slovenská sporiteľňa postúpila predmetnú pohľadávku a následne žalovaný pristúpil k pokračovaniu výkonu záložného práva dňa 17.03.2015. Premlčacia doba spočívala teda od 10.02.2012 do 12.01.2015, kedy pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa upustila od výkonu záložného práva, následne žalovaný pristúpil k pokračovaniu výkonu záložného práva dňom 17.03.2015 a preto súd je toho názoru, že ku dňu podania tejto žaloby záložné právo nie je premlčané. Preto súd z vyššie uvedených dôvodov na základe takto ustáleného skutkového a právneho stavu veci žalobu ako nedôvodnú zamietol. 2. S poukazom na § 335 ods. 2 CSP súd zrušil predbežné opatrenie ktoré bolo nariadené po začatí konania vo veci samej. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný v konaní bol úspešný, preto súd mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (100 %). Pri rozhodnutí súdu čo do výroku III., došlo k pochybeniu, jedná sa o výrok nadbytočný. Súd opomenul tú skutočnosť, že žalobca zaplatil súdny poplatok zo žaloby a vychádzal z toho, že predmetná vec sa odvíja od zmluvy o spotrebiteľskom úvere a z toho, že žalobca v konaní bol oslobodený od súdneho poplatku. Jedná sa teda o nesprávne rozhodnutie a nadbytočný výrok v tomto rozhodnutí. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodu nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci. V danom prípade návrh na začatie výkonu záložného práva bol dňa 10.02.2012 doručený dražobnej spoločnosti DUPOS Dražobná spoločnosť, s.r.o. Predmetná obchodná spoločnosť DUPOS Dražobná spoločnosť, s.r.o. je však obyčajnou súkromnou spoločnosťou s ručením obmedzeným zriadenou podľa Obchodného zákonníka, v žiadnom prípade však nie je súdom a ani iným príslušným orgánom, teda uplatnenie práva u tejto obchodnej spoločnosti nespôsobuje prerušenie plynutia premlčacej doby. 4. Nie je jasné (a súd prvej inštancie to v napadnutom rozsudku ani nijako neodôvodňuje) na základe akých logických alebo iných úvah pri použití či už gramatického alebo iného výkladu predmetného ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka prišiel súd prvej inštancie k právnemu záveru, že pojem „súd alebo iný príslušný orgán" zahŕňa aj súkromnú dražobnú spoločnosť. Dražobná spoločnosť však nemá ani podľa Obchodného zákonníka a ani podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách vôbec žiadnu rozhodovaciu právomoc a nerozhoduje vôbec o ničom. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie tak spočíva v tom, že pod pojem „iný príslušný orgán" podľa § 112 Občianskeho zákonníka, excesívne extenzívnym výkladom zahrnul aj súkromnú dražobnú spoločnosť, ktorá však nie je žiadnym - iným príslušným orgánom: uplatnenie práva u súkromnej dražobnej spoločnosti tak nespôsobuje prerušenie plynutia premlčacej doby. Záložné právo tak bolo možné prvýkrát vykonať v deň splatnosti zabezpečenej pohľadávky dňa 30.11.2011, trojročná premlčacia doba na premlčanie záložného práva tak uplynula dňa 30.11.2014, záložné právo je tak v súčasnosti premlčané. 5. Ak by aj čo len čisto teoreticky a hypoteticky na okamih pripustil, že dražobná spoločnosť je skutočne „iným príslušným orgánom" podľa § 112 Občianskeho zákonníka, záložné právo je aj tak premlčané, pretože žalovaný v začatom konaní riadne nepokračoval. Právny predchodca žalovaného Slovenská sporiteľňa, a.s. totiž dňa 12.01.2015 upustila od výkonu záložného práva. Poukázal na ust. § 19 zák. č. 527/2002 Z. z. Záložný veriteľ tak nemôže v už začatom „dražobnom konaní vykonávať ďalšie opakované dražby", „dražobné konanie" sa týmto skončilo, ak by chcel záložný veriteľ znovu vykonať dražbu, musí podať nový návrh a uzavrieť novú zmluvu na vykonanie dobrovoľnej dražby, buď s tou istou, alebo inou dražobnou spoločnosťou. Predmetný stav je tak analogický a totožný so stavom, keď v konaní pred súdom žalobca vezme žalobu späť (tomto prípade navrhovateľ dražby písomne požiadal o upustenie od dražby), v dôsledku čoho súd konanie zastaví. Uvedený záver vyplýva aj z ustálenej súdnej judikatúry, napr. z nasledovných rozhodnutí: 6. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 185/2009: „Zastavenie konania v dôsledku realizácie dispozičného práva Žalobcom podľa § 96 ods. 1 OSP nemožno považovať za riadne pokračovanie v konaní v zmysle § 112 OZ. Pokiaľ došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, prihliada sa na vec, akoby ku konaniu vôbec nedošlo: zastavené súdne konanie nemá vôbec žiadny dosah na plynutie premlčacej doby..." 7. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 12/2005: „V prípade zastavenia občianskeho súdneho konania o uplatnenom práve na náhradu škody v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania nastáva stav, ako keby ku konaniu vôbec nedošlo. Pri posudzovaní veci z hľadiska ustanovenia § 112 OZ treba pritom vychádzať z toho, že v konaní sa riadne nepokračovalo a že k spočívaniu premlčania nedošlo." Aj R 3/2001. 8. V tomto prípade sa však „dražobné konanie" nedoviedlo do svojho normálneho konca, ale došlo k jeho zastaveniu, keď Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 12.01.2015 upustila od výkonu záložného práva. K tomuto upusteniu od výkonu záložného práva dňa 12.01.2015 (a teda zastaveniu dražobného konania) pritom zo strany vtedajšieho veriteľa došlo z dôvodu, že tento postúpil predmetnú pohľadávku na súčasného žalovaného. Išlo tak o okolnosti a vôľové rozhodnutie čisto na strane záložného veriteľa, ktorý tak procesne zavinil upustenie od dražby, v začatom „dražobnom konaní" tak riadne nepokračoval, nedošlo tak ani k prerušeniu plynutia premlčacej doby záložného práva. To, že následne žalovaný ako nový záložný veriteľ, pristúpil k pokračovaniu výkonu záložného práva" (ako to nepresne označil súd prvej inštancie v bode 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku) dňa 17.03.2015, keď uzavrel zmluvu o vykonaní dražby s už novou dražobnou spoločnosťou Dražby a aukcie, s.r.o., znamená len to, že žalovaný si opätovne nanovo uplatnil svoje záložné právo u „iného príslušného orgánu" podľa § 112 OZ, čo zodpovedá situácii, keď sa po predchádzajúcom zastavení súdneho konania opätovne podá nová žaloba. 9. Nakoľko v zmysle vyššie uvedenej judikatúry sa na predchádzajúci výkon záložného práva Slovenskou sporiteľňou, a.s. prihliada, akoby k nemu vôbec nedošlo: zastavené „dražobné konanie" nemá vôbec žiadny dosah na plynutie premlčacej doby, tak premlčacia doba nespočívala a riadne nerušene plynula, pričom k jej prerušeniu došlo až 17.03.2015 novým návrhom na vykonanie záložného práva podanom novému dražobníkovi. Záložné právo tak bolo možné prvýkrát vykonať v deň splatnosti zabezpečenej pohľadávky dňa 30.11.2011, trojročná premlčacia doba na premlčanie záložného práva tak uplynula dňa 30.11.2014, pričom k jej prerušeniu došlo až 17.03.2015, teda po márnom uplynutí premlčacej doby, tak záložné právo je v súčasnosti premlčané. 10. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie považoval predmetné upustenie od výkonu záložného práva zrejme len za akési prerušenie konania, pričom oznámenie o pokračovaní vo výkone záložného práva zo dňa 17.03.2015 je len akýmsi ekvivalentom rozhodnutia o pokračovaní v prerušenom konaní, žalovaný tak v konaní údajne riadne pokračoval a premlčacia doba tak počas celého konania spočívala a preto nie je záložné právo premlčané. Takýto záver však predstavuje nesprávne skutkové zistenie a súčasne aj nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie, pretože predmetný zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a ani Občiansky zákonník termín „pokračovanie vo výkone záložného práva" vôbec nepozná, slovo „pokračovanie" sa v žiadnom jeho gramatickom tvare v zákone o dobrovoľných dražbách vôbec nenachádza. Žalobca pritom poukazuje na skutočnosť, že on sám ani nie je obligačným dlžníkom z predmetnej pohľadávky, keď úver zabezpečený (premlčaným) záložným právom na jeho rodinný dom čerpal jeho brat C. U. a žalobca je len vlastníkom predmetu záložného práva, ktorý z predmetného úveru nemal žiaden osobný prospech. Výklad súdu prvej inštancie v tomto spotrebiteľskom spore je pritom v rozpore s výkladovým pravidlom, ktoré pre spotrebiteľské veci stanovuje § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší." Súd prvej inštancie na vyššie uvedené kritéria výkladu stanovené právnymi predpismi nedbal, v spotrebiteľskom spore tak rozhodol v prospech vymáhačskej nebankovej spoločnosti a v neprospech fyzickej osoby - spotrebiteľa, ktorého tak posiela aj s jeho dvoma malými deťmi na ulicu. 11. Žalobca nakoniec uvádza, že tým, že napádaný rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje dostatočné odôvodnenie svojich záverov, je tak vydaný aj v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného ľudského práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie absentuje dostatočná a presvedčivá argumentácia, na základe akých dôkazov a na základe akých myšlienkových úvah pri aplikácii ktorých konkrétnych ustanovení akého zákona dospel súd prvej inštancie k záveru, že „iným príslušným orgánom" podľa § 112 Občianskeho zákonníka je aj dražobná spoločnosť, keď táto nie je ani štátnym orgánom, ani inštitúciou podľa verejného práva a ani orgánom, ktorý v určitých prípadoch nahrádza súd a na základe čoho tak malo dôjsť uplatnením záložného práva akurát u dražobnej spoločnosti k prerušeniu plynutia premlčacej doby. Súd prvej inštancie sa takisto nijako nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, že upustením od výkonu záložného práva dňa 12.01.2015 došlo k zastaveniu konania a žalovaný tak vo výkone záložného práva riadne nepokračoval, takže k prerušeniu plynutia premlčacej doby nedošlo. Bez takéhoto adekvátneho odôvodnenia tak rozsudok súdu prvej inštancie pôsobí nielen nepresvedčivo, ale javí doslova známky svojvoľnosti a arbitrárnosti, čo je v rozpore s princípom právneho štátu. 12. Na základe vyššie uvedeného si žalobca dovoľuje Krajskému súdu v Trnave navrhnúť, aby týmto odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 6C 470/2015-135 zo dňa 31.01.2017 v súlade s § 389 ods. 1 písm. a), b) a /alebo c) CSP zrušil a vec v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby v súlade s § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a rozhodol tak, že určuje, že záložné právo žalovaného CEE COLLECT Slovakia, s.r.o. k nehnuteľnostiam, zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX vydanom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, pre okres: Dunajská Streda, obec: A., katastrálne územie: A., vo vlastníctve žalobcu v podiele 1/1, ktorými sú rodinný dom, súp. č. XXX na pozemku parc. č. 3499 a pozemok parcela registra „C" parc. č. 3499 o výmere 322 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, je nevykonateľné z dôvodu jeho premlčania. 13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že dražobníkom môžu byť dva subjekty: a) osoba (fyzická alebo právnická), ktorá spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti, t.j. organizovanie dobrovoľných dražieb; alebo b) územný samosprávny celok alebo príslušný orgán štátnej správy, ak ide o majetok územných samosprávnych celkov alebo o majetok štátu. Z uvedeného teda vyplýva, že spoločnosť DUPOS Dražobná spoločnosť, s.r.o. nie je len súkromnou spoločnosťou, tak ako to uvádza žalobca, ale je to právnická osoba, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky na výkon činnosti dražobnej spoločnosti. Z ustanovení § 151l ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka vyplýva, že na začatie výkonu záložného práva k nehnuteľnosti je potrebné písomne oznámiť dlžníkovi a záložnému dlžníkovi výkon záložného práva. Z uvedeného dôvodu momentom začatia výkonu záložného práva k nehnuteľnosti je čas, keď písomné oznámenie o začatí výkonu záložného práva k nehnuteľnosti dôjde do dispozičnej sféry dlžníka a záložného dlžníka, nakoľko až po tomto nastáva účinok začatia výkonu záložného práva voči záložnému dlžníkovi, ktorý je uvedený v ustanovení § 151l ods. 2 Občianskeho zákonníka. 14. Ako bolo vyššie uvedené, v zmysle ustanovenia § 6 zákona o dobrovoľných dražbách, dražobník je osoba, ktorá realizuje dražbu, t.j. plní zákonom stanovené podmienky za účelom uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa voči dlžníkovi, potom ako došlo k začatiu výkonu záložného práva. Z uvedeného teda je možné odvodiť, že dražobník neplní funkciu rozhodovaciu, ako to je napr. v prípade súdov, ale funkciu výkonu práva. Uvedené rovnako potvrdzuje aj tá skutočnosť, že súdy v zmysle ustanovenia § 3 Civilného sporového poriadku nemajú právomoc zabezpečovať výkon práva, ale len prejednávať a rozhodovať o súkromnoprávnych sporoch a iných súkromnoprávnych veciach. 15. Preto je absolútne právne scestné a nelogické, postavenie dražobníka porovnávať, s postavením súdu alebo iného orgánu v zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka. Na súde alebo inom orgáne sa totižto uplatňujú práva, ktorých výkon, resp. realizácia, si vyžaduje rozhodnutie autoritatívneho orgánu. Pričom momentom prerušenia plynutia premlčacej lehoty je práve uplatnenie práva na súde alebo inom orgáne. V prípade výkonu záložného práva, nie je potrebné rozhodnutie autoritatívneho orgánu, takéto rozhodnutie je nahradené zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorú záložný dlžník uzatvára so záložným veriteľom dobrovoľne a z uvedeného dôvodu Občiansky zákonník moment začatia výkonu záložného práva spája len s doručením oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložnému dlžníkovi. 16. Z vyššie uvedených dôvodov neobstojí argumentácia žalobcu, že „Dražobná spoločnosť rozhodne nie je súd a nie je ani iným príslušným orgánom. Z gramatického výkladu pojmu „orgán" vyplýva, že má ísť o štátny orgán, teda verejnoprávnu inštitúciu zriadenú podľa verejného práva, nie o obchodnú spoločnosť zriadenú podľa súkromného práva" ani odkaz na citát z knihy Imricha Feketeho Občiansky zákonník, Veľký komentár: „Za uplatnenie práva u iného príslušného orgánu treba rozumieť orgán, ktorý v určitých prípadoch nahrádza súd. Takým orgánom sú napr. rozhodcovia (pozri § 403 OBZ) alebo stály rozhodcovský súd a takisto aj správny orgán, ktorý rozhoduje o priestupkoch." K takémuto právnemu výkladu ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka by sme dospeli azda len použitím argumentum reductione ad absurdum, ktorá vedie k záveru, že právo na výkon záložného práva k nehnuteľnosti, ktorá slúži na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložnému dlžníkovi, je potrebné si uplatňovať na súde alebo inom príslušnom orgáne nahrádzajúci súd, napr. rozhodcovskom súde, v zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka, v opačnom prípade dochádza k zastaveniu plynutia premlčacej doby vo vzťahu k právu na výkon záložného práva. A teda ak sa daná dobrovoľná dražba neuplatní do 3 rokov, od kedy sa mohla vykonať po prvýkrát, právo na uspokojenie veriteľa z výťažku z predaja nehnuteľnosti prostredníctvom dobrovoľnej dražby zaniká. 17. Žalovaný si je vedomý, že zákon o dobrovoľných dražbách ani Občiansky zákonník neupravujú inštitút pokračovania vo výkone záložného práva, avšak v žiadnom prípade nesúhlasí s právnym názorom žalobcu, že upustenie od výkonu záložného práva po dvoch pokusoch o speňaženie nehnuteľnosti je analogické so späťvzatím žaloby, ktorého dôsledkom je zastavenie konania. Úmyslom právneho predchodcu nebolo upustiť od výkonu záložného práva, ale aby po postúpení pohľadávky voči dlžníkovi na žalovaného, mohol sám žalovaný pokračovať vo výkone záložného práva. V tejto súvislosti si žalovaný dovoľuje poukázať na tú skutočnosť, že právny predchodca žalovaného po riadnom uplatnení práva na výkon záložného práva u dlžníka a žalobcu sa následne prostredníctvom dražobnej spoločnosti poskúšal o speňaženie nehnuteľnosti až dvakrát. Vzhľadom na to, že zákon o dobrovoľných dražbách ani Občiansky zákonník nepoznajú inštitút pokračovania vo výkone záložného práva, resp. návrh na zmenu navrhovateľa dražby, nebolo možné zmenu navrhovateľa dražby, t.j. zmenu v osobe záložného veriteľa po začatí výkonu záložného práva, vykonať inak ako spôsobom uvedeným vyššie. 18. Vo vzťahu k absencii akéhokoľvek právneho inštitútu alebo v prípade tzv. medzery v právnej úprave Ústavný súd SR vo svojom náleze, sp. zn. II. ÚS 31/2004, zo dňa 17.12.2004 judikovať, že „výklad právneho predpisu nemôže obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva. Medzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie základného práva sťažovateľa garantovaného v Ústave Slovenskej republiky. V takom prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo nielenže neporušoval, ale naopak garantoval." 19. V tejto súvislosti je žalovaný toho právneho názoru, že postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi za vyššie uvedených okolností bolo majetkovým právom právneho predchodcu žalovaného a zároveň nadobudnutie danej pohľadávky voči dlžníkovi bolo majetkovým právom žalovaného. Z uvedeného teda vyplýva, že ak zákon o dobrovoľných dražbách ani Občiansky zákonník nepoznajú inštitút pokračovania vo výkone záložného práva, resp. návrh na zmenu navrhovateľa dražby po začatí výkonu záložného práva, postúpenie danej pohľadávky za vyššie uvedených okolností nemôže byť analogicky spájané so späťvzatím žaloby. Práve naopak, za účelom dodržania vyššie uvedeného výkladového pravidla judikovaného Ústavným súdom SR, upustenie od výkonu záložného práva za účelom postúpenia pohľadávky na žalovaného a následné pokračovanie vo výkone záložného práva je potrebné analogicky posudzovať podľa ustanovení § 80 Civilného sporového poriadku upravujúce zmenu účastníka konania. Rovnako na prejednávanú vec nie je možné aplikovať ani žalobcom vybranú ustálenú judikatúru, nakoľko tá sa týka výlučne len účinkov zastavenia súdneho konania na plynutie premlčacej doby, pričom vôbec nerieši postúpenie pohľadávky, zmenu navrhovateľa dražby, pokračovanie vo výkone záložného práva a následne neposudzuje takýto skutkový stav z hľadiska plynutia premlčacej doby. Rovnako neobstojí ani argumentácia žalobcu, že v zmysle ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka „V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší nakoľko predmetom prejednávanej veci nie je materiálny obsah spotrebiteľskej zmluvy, resp. posúdenie ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, ale procedurálny postup pri výkone záložného práva. 20. Žalobca počas celého konania trval na tom, že pohľadávka žalovaného je premlčaná a z uvedeného dôvodu je premlčané aj právo na výkon záložného práva. Pričom žalobca počas celého konania na súde prvej inštancie nikdy nespochybnil, že by sa právo na výkon záložného práva k nehnuteľnosti nemalo realizovať prostredníctvom dražobnej spoločnosti a nikdy netrval na tom, že by zmena navrhovateľa dražby vyššie uvedeným spôsobom mala mať rovnaké účinky ako späťvzatie žaloby. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie na takto vymedzený predmet prejednávanej veci, resp. predmet sporu, aplikoval ustanovenie § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého „Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná." Z uvedeného dôvodu, prvoinštančný súd rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. 21. Z uvedeného dôvodu opäť neobstojí tvrdenie žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne, nakoľko dôvody arbitrárnosti rozhodnutia, ktoré v odvolaní žalobca uvádza, neboli predmetom sporu na súde prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené, žalovaný je toho názoru, že tvrdenia žalobcu uvedené vyššie pod A) a B) predstavujú výlučne len nové prostriedky procesného útoku v zmysle ustanovenia § 366 Civilného sporového poriadku. V tomto prípade, prostriedkom procesného útoku žalobcu je aj hmotnoprávna námietka žalobcu a) uvedená v bode A) vyššie, t.j. tvrdenie žalobcu, že výkon záložného práva dražobnou spoločnosťou nepodlieha zastaveniu plynutia premlčacej lehoty v zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka a preto je údajne záložné právo premlčané; a b) uvedená v bode B) vyššie, t.j. tvrdenie žalobcu, že právny predchodca riadne nepokračoval vo výkone záložného práva k nehnuteľnosti a preto je údajne záložné právo premlčané. Vzhľadom na to, že žalobca hmotnoprávne námietky premlčania z dôvodov, ktoré sú opísané v bodoch A) a B) vyššie, v konaní pred súdom prvej inštancie nepoužil, je jasné, že podmienka nezavineného nepoužitia predmetných novôt dodržaná nie je. Z uvedeného dôvodu, predmetné novoty nie sú v zmysle ustanovenia § 366 Civilného sporového konania v odvolacom konaní prípustné a súd je povinný na ne neprihliadať. 22. Z uvedeného taktiež vyplýva, že nielenže napadnutý rozsudok prvej inštancie netrpí arbitrárnosťou a svojvoľnosťou, tak ako to uvádza žalobca, ale odvolanie žalobcu z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku založené výlučne len na novotách, nie je prípustné. 23. Z uvedeného teda vyplýva, že v odvolaní absolútne absentuje akýkoľvek iný odvolací dôvod, ktorým by sa odvolací súd mohol zaoberať. Žalovaný je preto toho názoru, že odvolanie nemá náležitosti podľa ustanovenia § 363 Civilného sporého poriadku a preto v zmysle ustanovenia § 363 ods. d) Civilného sporého poriadku nie je možné pre takúto vadu odvolania v odvolacom konaní pokračovať. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol, resp. aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 24. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 25. Predmetom nároku žalobcu bolo určenie nevykonateľnosti záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor, pre okres Dunajská Streda, obec A., katastrálne územie A. vo vlastníctve žalobcu v podiele 1/1 a to rodinného domu súp. č. XXX na pozemku parc. č. 3499 a parcely reg. „C" a parc. č. 3499 o výmere 322 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria. 26. Žalobca v odvolaní uviedol, že obchodná spoločnosť DUPOS Dražobná spoločnosť, s.r.o. je obyčajnou súkromnou spoločnosťou, nie je súdom a ani iným príslušným orgánom, teda uplatnenie práva u nej nespôsobuje prerušenie plynutia premlčacej doby. Záložné právo bolo možné vykonať v deň splatnosti zabezpečenej pohľadávky dňa 30.11.2011, trojročná premlčacia doba tak uplynula dňa 30.11.2014 a záložné právo je v súčasnosti premlčané. Upustením od dražby sa takto začaté konanie končí, navrhovateľ dražby tak v ňom riadne nepokračuje. Upustenie od dražby znamená prakticky zastavenie „dražobného konania", čo vyplýva aj z ust. § 22 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. Súd prvej inštancie sa nijako nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, že upustením od výkonu záložného práva dňa 12.01.2015 došlo k zastaveniu konania a žalovaný tak vo výkone záložného práva riadne nepokračoval, takže k prerušeniu plynutia premlčacej doby nedošlo. 27. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzenom uplatnenou odvolacou argumentáciou žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobou uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný. S poukazom na uplatnené odvolacie dôvody nebolo pritom sporné, že na danú vec je potrebné aplikovať v trojročnú premlčaciu lehotu v zmysle § 101 OZ. 28. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi M. U. a právnym predchodcom žalovaného bola dňa 27.11.2006 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej bol M. U. poskytnutý úver vo výške 660.000,- Sk s fixnou 5-ročnou úrokovou sadzbou 7,19 % p. a. s tým, že úver mal M. U. splácať po 4.596,- Sk mesačne po dobu 359 mesiacov s konečnou splatnosťou úveru 20.10.2036. 29. Právny predchodca žalovaného listom zo dňa 01.12.2011 oznámil dlžníkovi M. U. vyhlásenie mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru ku dňu 30.11.2011 a listom zo dňa 26.01.2015 oznámenie o postúpení pohľadávky na žalovaného. 30. Dňa 27.11.2006 bola medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 27.11.2006, uzatvorenou medzi M. U. a právnym predchodcom žalovaného. Predmetnom zálohu boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území A., obec, A., okres Dunajská Streda, zapísané na LV č. XXXX vedenou Správou katastra Dunajská Streda a to pozemok parc. reg. „C", parc. č. 3499/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 308 m2, parc. č. 3499/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2, dom so súpisným číslom XXX na parc. č. 3499/1 a záchody na parc. č. 3499/2. V zmysle článku V. bod 1 Zmluvy vyplýva, že ak dlžník nebude riadne a včas splácať pohľadávku, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci ktorého uspokojí svoju pohľadávku z výťažku predaja zálohu, a to spôsobom dohodnutým vo VOP. Sporným nebolo ani to, že dňa 09.01.2012 spoločnosť Slovenská sporiteľňa a.s. zaslala žalobcovi oznámenie o výkone záložného práva k nehnuteľnosti. Výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou realizovala Slovenská sporiteľňa, a.s. prostredníctvom dražobnej spoločnosti DUPOS dražobná, s.r.o. Listom zo dňa 12.01.2015 Slovenská sporiteľňa, a.s. požiadala dražobnú spoločnosť o upustenie od dobrovoľnej dražby. 31. Spoločnosť Dražby a aukcie, s.r.o. zverejnila oznámenie o dražbe s dátumom prvej dražby 28.09.2015. 32. V zmysle § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. 33. Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia premlčacia doba spočíva po dobu konania, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo inom príslušnom orgáne a v začatom konaní riadne pokračuje. Po odpadnutí prekážky, ktorá spôsobila spočívanie premlčania, môže plynúť premlčacia doba ďalej v čase, ktorý ostáva do jej skončenia, pričom sa započítava čas, ktorý uplynul od začiatku jej plynutia až do vyskytnutia sa prekážky. Základnou podmienkou, aby došlo k spočívaniu premlčacej lehoty je, aby veriteľ dotknuté právo uplatnil buď na súde alebo u iného, avšak nevyhnutne príslušného orgánu, ktorým môže byť v zmysle zák. č. 244/2002 Z. z. i rozhodcovský súd, priestupkový orgán v rámci priestupkového konania. Zo znenia citovaného ustanovenia je možné a contrario vyvodiť, že ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo u iného nepríslušného orgánu, premlčacia doba od uplatnenia po dobu trvania konania plynie naďalej a nedochádza k jej spočívaniu. 34. Súd prvej inštancie uviedol, že tým, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa začala s výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou dňa 10.02.2012, týmto bolo plynutie premlčacej doby prerušené. Vo svojom rozhodnutí sa však vôbec nezaoberal otázkou, či spoločnosť, ktorá začala s výkonom dražby na základe podnetu zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. bola orgánom, ktorý má na mysli ust. § 112 OZ. Dražobná spoločnosť, ktorá začala výkon záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vyššie uvedeným na základe návrhu právneho predchodcu žalovaného rozhodne nie je súd a nie je ani iným príslušným orgánom. Z gramatického výkladu pojmu „orgán" vyplýva, že má ísť o štátny orgán, teda verejnoprávnu inštitúciu zriadenú podľa verejného práva, nie o obchodnú spoločnosť zriadenú podľa súkromného práva. 35. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie pri posúdení žaloby žalobcu sa zaoberal vecou samou, avšak to či žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení neskúmal a neodôvodnil. Žalobca svoj naliehavý právny záujem na danej určovacej žalobe zdôvodnil, ale súd vo svojom rozhodnutí sa naliehavým právnym záujmom nezaoberal, hoci posúdenie otázky naliehavého právneho záujmu pri určovacích žalobách vyplývalo z ust. § 80 písm. c) OSP (aktuálne § 137 písm. c) CSP). Pritom nestačí iba formálne uviesť či je alebo nie daný naliehavý právny záujem, ale je potrebné aj riadne odôvodniť prečo je daný (resp. nie je daný) naliehavý právny záujem na určovacej žalobe a až v prípade ak je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, súd sa zaoberá aj vecou samou. 36. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby (§ 80 písm. c/ OSP), musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca práve tým, určenia čoho sa domáha, dosiahne v danom právnom vzťahu odstránenie spornosti a ochranu svojich práv alebo oprávnených záujmov. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. 37. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP (odňatie možnosti konať pred súdom). 38. Odvolaciemu súdu z vyššie uvedených dôvodov neostávalo iné, než v záujme zachovania práva strán sporu na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného dokazovania, dostatočné právne posúdenie veci a vypracovanie rozhodnutia s odôvodnením zodpovedajúcim úprave v § 220 ods. 2 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona, vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 39. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude posúdiť či má žalobca naliehavý právny záujem na požadovanej určovacej žalobe a v prípade ak áno, bude sa zaoberať vecou samou. Pri otázke spočívania premlčacej lehoty je potrebné posúdiť či orgán, ktorý začal výkon záložného práva je orgánom, ktorý má na mysli ust. § 112 OZ a až v prípade ak áno, posúdiť aj ďalšie otázky súvisiace s argumentáciou žalobcu a to najmä či upustenie od výkonu záložného práva má tie isté následky ako zastavenie konania. Až po posúdení uvedených otázok bude možné posúdiť nárok žalobcu. Vyhodnotí a vysporiada sa s relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu, pričom nové rozhodnutie je potrebné v súlade s § 220 ods. 2 a 3 CSP riadne odôvodniť. 40. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 41. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).