Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/367/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215218581 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215218581.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: SWAN, a.s., Bratislava, Borská 6, IČO: 47 258 314, zastúpenej: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: S. M., nar. X. N. XXXX, bytom O. N., J. K. XXXX/X, o 121,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 3. mája 2016 č. k. 6C/550/2015-42 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej p o t v r d z u j e a v časti o náhrade trov konania r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. II. Súdu prvej inštancie nariaďuje odvolací súd vykonanie opravy v úvodnej časti napadnutého rozsudku v označení žalobkyne. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 76,15 eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 16,19 eur od 7. januára 2014 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 14,99 eur od 17. januára 2014 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 14,99 eur od 18. februára 2014 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 14,99 eur od 18. marca 2014 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 14,99 eur od 16. apríla 2014 do zaplatenia a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1, 2, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1, 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 369 ods. 1 ObZ (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), § 115a ods. 2, § 200ea ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016). Vecne zdôvodnil, že strany konania uzavreli dňa 13. decembra 2013 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala poskytovať žalovanej verejnú elektronickú komunikačnú službu spoločnosti SWAN a žalovaná sa zaviazala platiť za využívanú službu v zmysle dojednaných podmienok rozsah objednaných služieb. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky na poskytovanie verejných služieb spoločnosti SWAN (ďalej len „všeobecné podmienky“) na poskytovanie verejných služieb a Objednávky služieb SWAN Multimedia. Zariadenie tejto služby a odovzdanie zariadenia modem DOCSIS bolo realizované na základe odovzdávacieho protokolu dňa 19. decembra 2013. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa si dôvodne uplatňovala voči žalovanej cenu poskytnutých služieb, na základe piatich faktúr za obdobie od 6. januára 2014 do 15. apríla 2014, v celkovej výške 76,15 eur. V tejto časti žalobe vyhovel. Žalobu zamietol v časti nároku žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 45 eur, ktorá bola dohodnutá a upravená vo všeobecných podmienkach (čl. 10 bod 10.3). Tieto všeobecné podmienky neboli podpísané zmluvnými stranami, v dôsledku čoho zmluvná pokuta nebola medzi stranami konania platne dojednaná. Je neprípustné, aby v spotrebiteľskej zmluve bola zmluvná pokuta dojednaná vo všeobecných podmienkach poskytovateľa a zapracovaná medzi iné, menej podstatné náležitosti všeobecných podmienok, písaných drobným, nečitateľným písmom tak, aby sa nedostali do pozornosti spotrebiteľa. Všeobecné podmienky poskytovateľa zmluvnými stranami podpísané neboli a ich samotným predložením bez podpisu žalovanou nebolo preukázané, že žalovaná k týmto všeobecným podmienkam pristúpila. Keďže zmluvná pokuta nebola platne dojednaná, žaloba bola zamietnutá aj v časti zákonného úroku z omeškania zo sumy predstavujúcej zmluvnú pokutu. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa si uplatnila v konaní sumu 121,15 eur, priznaných jej bolo 76,15 eur, vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu, úspech žalobkyne bol menší než 50%. Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a v konaní jej preukázateľne nevznikli. 2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa v zamietajúcej časti vo veci samej, navrhujúc jeho zmenu vyhovením žalobe v plnom rozsahu, alternatívne zrušením a vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa čl. 17 bod 17.3 všeobecných podmienok na poskytovanie verejných služieb tieto nadobudli účinnosť 1. marca 2013 a podľa bodu 17.1 tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa čl. 1 bod 1.18 všeobecných podmienok zariadenia sú telekomunikačné zariadenia, ktoré slúžia na zriadenie pripojenia a poskytovanie služieb. Vlastníkom zariadení, ak v zmluve alebo vo všeobecných podmienkach nie je výslovne uvedené inak, je a aj po ukončení platnosti zmluvy zostáva spoločnosť SWAN. Podľa čl. 11.1 všeobecných podmienok žalobkyňa a žalovaná zodpovedajú za škody nimi spôsobené v dôsledku zavineného porušenia povinností uvedených v zákone, zmluve alebo vo všeobecných podmienkach. Pri zániku zmluvy z akéhokoľvek dôvodu nie je žalobkyňa povinná vrátiť účastníkovi aktivačné a zriaďovacie poplatky. Účastník je povinný vrátiť žalobkyni zariadenia, prípadne iné veci, ktoré sú jej vlastníctvom. Žalovaná tak prevzala zariadenie modem DOCSIS dňa 19. decembra 2013, ktoré naďalej zostalo vo vlastníctve žalobkyne, v dôsledku neplatenia žalovanou za poskytnuté služby, žalobkyňa bola nútená odstúpiť od zmluvy, v dôsledku čoho vznikla žalovanej povinnosť vrátiť žalobkyni zariadenie, ktoré si od nej na využívanie služieb vypožičala. Žalovaná povinnosť nesplnila a doposiaľ, napriek výzve, zariadenie nevrátila žalobkyni. V dôsledku uvedeného vznikla žalobkyni škoda, zahrňujúca náklady na obstaranie zariadenia spolu s príslušenstvom a tiež náklady na vymáhanie, ktoré by neboli vznikli, ak by žalovaná splnila svoju povinnosť vrátiť zariadenie. Žalobkyňa preukázala cenu zariadenia faktúrou č. 1132019. Služby, ktoré žalobkyňa poskytla vo zvýhodnenej cene, žalovaná využila, nezaplatila však za ne dohodnutú cenu, nedodržala dohodnutú dobu viazanosti a ponechala si zariadenie, ktoré jej na využívanie služieb bolo poskytnuté. Z tohto dôvodu žalobkyňa žiadala okrem ceny za poskytnuté služby zaplatiť aj škodu spôsobenú tým, že žalovaná zariadenie nevrátila. Podľa § 79 O. s. p. účastník konania nebol povinný vec právne kvalifikovať (súd taktiež nebol viazaný právnou kvalifikáciou účastníka konania). Súd mohol preto posúdiť nárok žalobkyne ako náhradu škody. Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/259/2009. V konaní bol preukázaný vznik škody, zavinené porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej a príčinná súvislosť medzi nimi. 3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila. 4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 5. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré začalo, ale neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016). 7. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci a vecne správne rozhodol. Predovšetkým správne kvalifikoval právny vzťah založený predmetnou zmluvou medzi stranami konania ako spotrebiteľskou zmluvou, keďže táto spĺňala definičné znaky takejto zmluvy, ako aj definičné znaky subjektov spotrebiteľskej zmluvy. 8. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej na právnom názore, podľa ktorého je potrebné považovať dojednanie zmluvnej pokuty vo všeobecných podmienkach za neplatné z dôvodu nedostatku podpisu zmluvných strán, predovšetkým žalovanou, naviac neprípustnosťou zapracovania dojednania o zmluvnej pokute do všeobecných podmienok, slúžiacim inému účelu. 9. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. 10. Podľa § 544 ods. 2 O. z. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne. Aplikačná prax už štandardne zotrváva na závere, že táto kvalifikovaná (písomná) forma je zachovaná len vtedy, ak je príslušný údaj o zmluvnej pokute (už vzhľadom na jej význam a dôsledky) obsiahnutý v dokumente podpísanom adresátom (príjemcom) informácie, nie odkazom na všeobecné obchodné podmienky, sadzobníky a prílohy. V spotrebiteľských zmluvách je tiež možné využiť všeobecné obchodné podmienky, avšak takáto aplikácia má formálne i obsahové obmedzenia. Všeobecné obchodné podmienky majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, ale nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej zložito formulovanej (malým písmom) podobe, dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že jeho pozornosti uniknú. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Dojednanie o zmluvnej pokute v rámci spotrebiteľskej zmluvy preto zásade nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale priamo v samotnej zmluve, teda na listine, na ktorej spotrebiteľ pripojí svoj podpis (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11). Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, keď konštatoval neplatnú dohodu o zmluvnej pokute pre nedostatok obligatórnej písomnej formy a žalobu ako nedôvodnú v tejto časti zamietol. 11. Každá spotrebiteľská zmluva má vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, konkrétne obligatórnymi náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako i náležitou obsahovou a formálnou úpravou zmluvných podmienok, ktoré nebudú pre spotrebiteľa predstavovať zložitý a náročný súbor údajov, ktoré vo svojom súhrne narušia zmluvnú rovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Argument žalobkyne, že sa v prejednávanej veci domáhala zaplatenia sumy 45 eur ako náhrady škody, spôsobenej tým, že jej žalovaná nevrátila prevzaté zariadenie modem DOCSIS, nezodpovedá opisu rozhodujúcich skutočností uvádzaných v žalobe. V čl. 2 žaloby si žalobkyňa uplatnila „zmluvnú pokutu za nevrátenie zariadenia modem DOCSIS vo výške 45 eur, z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného vrátiť po skončení platnosti zmluvy zariadenie modem DOCSIS“. Uplatnený nárok preukazovala faktúrou č. 1140839683, obsahujúcou jeho označenie ako „zmluvná pokuta za nevrátenie zariadenia modem DOCSIS“. Hoci žalobkyňa uviedla, že si alternatívne týmto uplatňuje aj náhradu škody, opis rozhodujúcich skutočností smerujúcich k preukázaniu atribútov zodpovednostného vzťahu za škodu (žalovanou), absentoval. Žalobkyňa si uplatňovala teda nárok zo zmluvnej pokuty, ktorému zodpovedal opis rozhodujúcich skutočností, ako aj predložený listinný dôkaz. 12. Ak žalobkyňa v žalobe uvádzala porušenie zmluvnej povinnosti žalovanej, spočívajúce v nevrátení zariadenia modem, ktorého je žalobkyňa vlastníkom (pretože šlo o zapožičané zariadenie žalobkyňou žalovanej), žalobkyni by mohlo prislúchať právo, primárne sa domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva (žalobou na vydanie veci, ak sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka). Žalobkyňa ani netvrdila a ani nebolo nepreukázané, že tento predmet zapožičania zanikol (v dôsledku zničenia, odcudzenia alebo spotrebovania veci). Preto žalobkyňa nepreukázala vznik práva domáhať sa náhrady škody voči žalovanej. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú protiprávny úkon, existencia škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázala uvedené atribúty zodpovednostného vzťahu žalovanej za škodu spôsobenú žalobkyni. Nebolo možné prijať argument žalobkyne o preukázaní výšky spôsobenej škody (faktúrou), keďže faktúra predstavuje jednostranne vyhotovený účtovný doklad veriteľa, navyše v danom prípade preukazujúci uplatnenie sumy 45 eur voči žalovanej ako zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti (nie náhrady škody). Je treba súhlasiť so žalobkyňou, že nebolo jej povinnosťou právne kvalifikovať uplatnený nárok, avšak opis rozhodujúcich skutočností v spojení s predloženými listinnými dôkazmi preukazujúcimi tvrdenia žalobkyne, vymedzujú skutkový rámec uplatňovaného nároku, ktorý následne súd subsumuje pod príslušné ustanovenia právnej normy. V danom prípade uplatňovaný nárok žalobkyne vo výške 45 eur predstavoval nárok na zmluvné plnenie (zmluvnú pokutu za porušenie zmluvnej povinnosti vrátiť zariadenie modem), ktorého nedôvodnosť vzhľadom na vyššie uvedené (bod 10) bola preukázaná. Z hľadiska nároku na náhradu škody vo výške 45 eur preto len možno konštatovať neunesenie bremena tvrdenia ako i dôkazného bremena žalobkyne, majúce za následok nemožnosť priznania nároku na zaplatenie tejto sumy ako náhrady škody voči žalovanej. Vzhľadom na nepreukázaný nárok na zaplatenie sumy 45 eur ako hlavného záväzku, žaloba bola dôvodne zamietnutá aj v časti úrokov z omeškania z tejto neúspešne uplatňovanej sumy. 13. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej ako vecne správne potvrdil. 14. Odvolacia námietka žalobkyne bola však dôvodná vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania. Hoci správne súd prvej inštancie poukázal na potrebu aplikovať ustanovenie § 142 ods. 2 O. s. p., vec nesprávne právne posúdil, keď vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktorému záveru by mal zodpovedať prípad, ak je pomer úspechu a neúspechu obidvoch strán rovnaký. Vychádzajúc z výšky uplatňovaného nároku žalobou (121,15 eur) a výšky súdom priznaného nároku žalobkyni (76,15 eur), napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie postráda konkrétny výpočet pomeru úspechu strán konania, ktorý sa nejavil byť rovnaký (t. j. opodstatňujúci záver, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania). 15. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a stranám umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strana sporu nemusela hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. 16. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladala príslušnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred súdom). 17. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Záver o pomere úspechu strán v konaní mohol súd prvej inštancie urobiť len za predpokladu argumentačného základu odôvodňujúceho jeho výpočet (pri posudzovaní pomeru úspechu strán v konaní). 18. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 19. Nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalobkyni, aby uskutočnila svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok vzhľadom na absenciu argumentačného základu, ktorý by odvolací súd mohol preskúmať (vo vzťahu k výpočtu pomeru úspechu a neúspechu strán v konaní), nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom (ktorý nenahrádza postup súdu prvej inštancie). 20. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude postupovať už podľa nového procesného kódexu CSP, avšak so zachovaním všetkých procesných práv, ktoré prináležia žalobkyni, v súvislosti s jej nárokom na náhradu trov konania a ich uplatnením. Je pritom nutné rešpektovať základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania. Pomer úspechu úspešnejšej strany konania je potrebné kvantifikovať a adekvátne jeho výške následne vypočítať výšku náhrady trov konania. Je potrebné zdôrazniť, že ak v dôsledku pomeru úspechu a neúspechu strán konania vznikol nárok na náhradu trov konania úspešnejšej strane, nie je žiaden dôvod argumentovať uplatnením náhrady trov konania neúspešnou stranou, prípadne vznikom trov konania tejto neúspešnej strane. 21. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanoveniami CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery pri rozhodovaní o náhrade trov konania, na základe zásady úspechu, podľa ustanovenia § 255 CSP. V prípade čiastočného úspechu strany v konaní, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, pričom výpočet pomeru úspechu a neúspechu jednotlivých strán náležite zdôvodní. Stranám konania, vrátane žalobkyne, dá odpoveď, aby vyriešenie konkrétnej právnej otázky bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07). 22. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 23. Vzhľadom na zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu prvej inštancie, v jeho úvodnej časti, v označení žalobkyne, odvolací súd nariadil vykonanie opravy (správnym označením žalobkyne, v súlade so zápisom v obchodnom registri v čase vyhlásenia rozsudku), podľa § 224 CSP. 24. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.