Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/128/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215218834 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215218834.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobcu: COFIDIS, so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´Ascq CEDEX 598 66, Francúzska republika, číslo zápisu: 325 307 106, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 50 595 628, so sídlom Einsteinova ulica 11/3677, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, zastúpený: alianciaadvokátov ak, s.r.o., IČO: 36 679 771, so sídlom Vlčkova 8/A, Bratislava, proti žalovanému: U. L., nar. XX.R. XXXX, bytom X. V. XX, V. V., o 2.157,36 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 16C/560/2015-76 zo dňa 4. novembra 2016, v časti, v ktorej súd konanie zastavil a žalobu zamietol, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti, kde súd konanie zastavil p o t v r d z u j e . II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie pre čiastočné späťvzatie žaloby zastavil v časti o zaplatenie 1.688,89 eur s 8,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.457,99 eur od 10.08.2014. Výrokom II. zmenu žaloby o zvýšenie úroku do 09.08.2014 o 53,58 eur nepripustil. Výrokom III. zaviazal žalovaného do troch dní od právoplatnosti zaplatiť žalobcovi 425,05 eur s 8,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 171,65 eur od 10. augusta 2014. Výrokom IV. žalobu o zaplatenie 749,99 eur a 8,15 % ročného úroku z omeškania zo sumy 641,66 eur od 10.08.2014 zamietol a výrokom V. žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46,80 %.Rozsudok v časti späťvzatia odôvodnil tým, že v časti istiny, vyčísleného aj pokračujúceho úroku z omeškania išlo o zrejmé späťvzatie, vzhľadom na čo súd podľa § 145 ods. 2 CSP rozhodol ako vo výroku I. Keďže k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním a nejde o určitý spôsob vyporiadania medzi stranami, vyjadrenie žalovaného nebolo vôbec potrebné (§ 146 ods. 1 druhá veta a ods. 2 CSP). 2. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že po čiastočnom späťvzatí a nepripustení zmeny sú nároky žalobcu voči žalovanému na zaplatenie istiny 645,79 eur, úroku do 9. augusta 2014 v sume 113,94 eur, úrokov z omeškania do 9. augusta 2014 v sume 28,90 eur, ako aj pokračujúcich úrokov z omeškania z 831,31 eur od 10. augusta 2014. Svoje nároky žalobca odvodzuje z titulu zmluvy, ktorou sa zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky a žalovaný sa zaviazal vrátiť ich a zaplatiť dohodnutý úrok. Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá je tzv. absolútnym obchodom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Pretože veriteľ poskytoval tento úver v rámci svojho podnikania a žalovaný ho neprijímal na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úverov a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 21. novembru 2012, a úverová zmluva č. 15534 z tohto dňa je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme úveru (§ 1 ods. 2 cit. zákona). Zároveň je takáto zmluva spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia sa nepochybne aplikujú aj v (inak) obchodnoprávnych vzťahoch, keďže Obchodný zákonník spotrebiteľské zmluvy osobitne neupravuje (§ 1 ods. 2 Obch. zák.). 3. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že zmluva ako taká spĺňa náležitosti § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., uplatnené nároky žalobcu však s ňou nie sú v súlade. Z finančného plánu v prílohe č. 1 zmluvy vyplýva, že tento pri výpočte splátok počíta s počiatočnou istinou 3.496,31 eur a takáto istina sa v tomto pláne aj úročí a amortizuje. To však nezodpovedá individuálnym ani všeobecným podmienkam zmluvy. V časti II individuálnych podmienok je ako „istina“ vymedzená len suma 2.870 eur. Z ods. 4 všeobecných ustanovení potom vyplýva, že dlžník má vrátiť „istinu“ a úroky „týkajúce sa istiny“. Takisto v ods. 6 pri výpočte výšky úroku sa výslovne odkazuje na „istinu Úveru“. Zo žiadneho z citovaných, ani iných ustanovení individuálnych ani všeobecných podmienok zmluvy nemožno zistiť, že by sa do istiny mali započítavať iné nároky žalobcu, resp. že by tieto mali podliehať rovnakému režimu úročenia ako istina. Osobitne zo zmluvy nevyplýva, že by sa mali poplatky splatné na začiatku zmluvného vzťahu (spracovateľský 542,79 eur, ale aj poplatok za poistenie a pod.) pripočítať k istine a úročiť a amortizovať sa spolu s ňou (možno totiž zistiť, že suma 3.496,31 eur je súčtom istiny 2.870 eur, spracovateľského poplatku a poistení schopnosti splácať). 4. Správne mal teda finančný plán pre 1. až 20. splátku do vyhlásenia predčasnej splatnosti pri zohľadnení postupného úročenia a amortizácie istiny byť zostavený tak, že začína sa úročiť suma 2.870 eur od uzavretia zmluvy do splatnosti prvej splátky, potom sa zo splátky uhradí úrok a zvyškom sa zníži istina a tá sa úročí do ďalšej splátky a tak ďalej. 5. Ďalej uviedol, že žalovaný nesplácal dohodnuté splátky už od 20. decembra 2013, preto mal žalobca z nezaplatených úverových zložiek týchto splátok nárok na ďalší úrok v dohodnutej výške 16,96 %. Okrem toho mal žalobca nárok na úroky z omeškania z každej omeškanej splátky zo zákona (porov. uznesenie NS SR 4 Obo 143/98, Zo súdnej praxe 4/2000), a to podľa občianskeho práva pri právnom vzťahu vzniknutom pred 1. februárom 2013 (§ 369 ods. 1 Obch. zák. v spojení s § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. januára 2013, porov. § 10c cit. nariadenia), teda v sadzbe 8 % vyššej ako základná sadzba ECB. 6. V dôsledku nesplatenia splátok žalobca v súlade s § 553c ods. 1 Občianskeho zákonníka začal výkon zabezpečovacieho prevodu práva, ktorý ukončil predajom vozidla 15. marca 2014 s výnosom 1.875 eur ku dňu 9. apríla 2014. K tomuto dňu mu teda patril úrok z jednotlivých istinových zložiek splátok takto: - za obdobie 21. decembra 2013 do 9. apríla 2014 zo sumy 103,36 eur vo výške 5,28 eur, - za obdobie 21. januára 2014 do 9. apríla 2014 zo sumy 104,04 eur vo výške 3,82 eur, - za obdobie 21. februára 2014 do 9. apríla 2014 zo sumy 105,54 eur vo výške 2,35 eur, - za obdobie 21. marca 2014 do 9. apríla 2014 zo sumy 109,04 eur vo výške 1,01 eur, teda spolu 12,47 eur. 7. Ďalej patril žalobcovi k 9. dňu úrok z omeškania z týchto splátok v sadzbe 8,25 % takto: - za obdobie 21. decembra 2013 do 9. apríla 2014 zo sumy 127,59 eur vo výške 3,17 eur, - za obdobie 21. januára 2014 do 9. apríla 2014 zo sumy 127,59 eur vo výške 2,28 eur, - za obdobie 21. februára 2014 do 9. apríla 2014 zo sumy 127,59 eur vo výške 1,38 eur, - za obdobie 21. marca 2014 do 9. apríla 2014 zo sumy 127,59 eur vo výške 0,58 eur, teda spolu 7,41 eur. 8. Súd ďalej poukázal na ust. § 553c ods. 9 Obč. zák. podľa ktorého platí, že z výťažku z výkonu zabezpečovacieho prevodu práva treba predovšetkým uhradiť oprávnené náklady na výkon a následne zabezpečenú pohľadávku s jej príslušenstvom. Citované ustanovenie však nemá vplyv na splatnosť samotnej pohľadávky, teda veriteľ je oprávnený použiť výťažok z výkonu zabezpečovacieho prevodu práva na uspokojenie len tých pohľadávok, ktoré sú splatné. Ak výťažok je vyšší než splatné pohľadávky, ale časť zabezpečených pohľadávok ešte nie je splatná, je veriteľ oprávnený zadržať zvyšok a uspokojovať z neho ďalšie zabezpečené pohľadávky tak, ako dospievajú. 9. V prerokúvanej veci tak žalobca z výnosu zo zabezpečovacieho prevodu práva mal predovšetkým uhradiť náklady spojené s výkonom, teda dotankovanie benzínu a náklady znaleckého posudku. Po odpočítaní týchto nákladov tak žalobcovi zostáva (1.875-43,43-83=) 1.748,57 eur. Z tejto sumy bolo potrebné následne uhradiť vtedy splatné splátky a ich príslušenstvo, teda celkovo (4x127,59+12,47+7,41=) 530,24 eur, čo znamená, že žalobcovi zostal zvyšok výťažku (1.748,57 - 530,24 =) 1.218,33 eur. Pretože v danom čase (k 9. aprílu 2014) ešte nebol úver ako celok zosplatnený, nemohol ho žalobca použiť na uspokojenie istiny, ale len na postupné uspokojovanie splatných splátok. Bolo z neho teda postupne možné uspokojiť splatné splátky k 20. aprílu, 20. máju, 20. júnu a 20. júlu 2014 v celkovej sume 510,36 eur, takže na výťažku zostalo (1.218,33 - 510,36) = 707,97 eur. V dôsledku toho žalobca nemôže z týchto splátok uplatňovať ani žiadne ďalšie úroky, ani žiadne úroky z omeškania, pretože v čase ich splatnosti mal už u seba prostriedky z výťažku z výkonu zabezpečovacieho práva a z neho ich mal a mohol uspokojovať. 10. Po uhradení splátky splatnej 20. júla 2014 zostala ešte neamortizovaná istina vo výške 871,52 eur, ktorá sa mala ďalej úročiť. Žalobca však v dôsledku zosplatnenia žiadal len úrok do 9. augusta 2014 a zvyšnú istinu a týmto skutkovým vymedzením nároku je súd viazaný (§ 216 ods. 1 CSP). Z istiny 871,52 eur tak má žalobca od 21. júla do 9. augusta 2014 nárok na úrok vo výške 8,10 eur. Po započítaní zvyšku výťažku na tieto plnenia tak žalobcovi k 9. augustu 2014 zostáva neuhradených (871,52+8,10-707,97=) 171,65 eur a len na túto sumu má žalobca nárok z celého úveru a jeho príslušenstva. Okrem toho má nárok na zákonný 8,15 % ročný úrok z omeškania z tejto sumy od 10. augusta 2014 ďalej. 11. Ďalej má žalobca podľa už citovaného § 553c ods. 5 Obč. zák. nárok na náhradu nákladov výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, ktoré si uplatňoval v sume 386,41 eur. Medzi nimi si však uplatňoval aj sumu 50,01 eur za natankovaný benzín a 83 eur za znalecký posudok, ktoré už súd zohľadnil pri výpočte zvyšku výťažku a ktoré boli aj odpočítané z výťažku žalobcom v liste z 15. apríla 2014 (č. l. 72). Vzhľadom na to má nárok len na zvyšné náklady v sume (386,41 - 50,01 - 83 =) 253,40 eur. 12. Z uvedených dôvodov tak súd žalobe vyhovel v časti (253,40 + 171,65 =) 425,05 eur, ako aj zákonného úroku z omeškania zo zvyšku istiny (výrok III.), vo zvyšnej časti ju zamietol. 13. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého má prevažne úspešný žalovaný nárok na náhradu (171,65 : 474,14, t. j. 26,6 : 73,4 =) 46,8 % trov konania. 14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v časti, v ktorej súd konanie zastavil a v časti, kde žalobu zamietol z dôvodu, podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP"), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalovaný ako dlžník uzatvoril so žalobcom ako veriteľom dňa 21.11.2012 Zmluvu o úvere - Individuálne podmienky č. 15534 (okrem ďalších zmluvných dokumentov), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Finančný plán (Súhrnný prehľad platieb) a Všeobecné úverové podmienky (ďalej len ako "Zmluva"). Vzhľadom na to, že žalovaný nesplácal svoje splatné záväzky z uzatvorenej Zmluvy, žalobca v súlade s bodom 20. Všeobecných úverových podmienok, vyhlásil celý poskytnutý úver spolu s príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú, splatnými ku dňu 09.08.2014. Na základe uzatvorenej úverovej Zmluvy poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 3.496,31 eur za účelom umožnenia kúpy motorového vozidla bližšie špecifikovaného v bode l. Zmluvy. Výška poskytnutého Úveru vo výške 3.496,31 eur pozostáva z celkovej výšky spotrebiteľského Úveru (istina) vo výške 2.870 eur, jednorazového spracovateľského poplatku vo výške 542,79 eur, poistenia spôsobilosti splácať úver pre prípad smrti a úplnej trvalej invalidite vo výške 23,40 eur a poistenia spôsobilosti splácať úver pre prípad nezamestnanosti a pracovnej neschopnosti vo výške 60,12 eur (2.870 eur + 542,79 eur + 23,40 eur + 60,12 eur = 3.496,31 eur). Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia nezaplatenej splatnej časti úveru, ktorý sa stal predčasne splatným, nakoľko si Žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej Zmluvy neplnil včas a riadne. Úver sa stal predčasne splatným na základe správania žalovaného. Žalobca postupoval v súlade s platným právom a úverovými podmienkami a ku dňu 09.08.2014 sa úver stal predčasne splatným, čím Žalovaný stratil možnosť splácať úver formou dohodnutých splátok, t.j. stratil výhodu splátok, ako sankciu za neplnenie svojich zmluvných povinností, a zároveň mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi jednorazovo celú peňažnú sumu aj s príslušenstvom. Žalobca podaním zo dňa 27.08.2014 žiadal konajúci súd o čiastočné späťvzatie v časti istiny vo výške 2.157,36 eur (1.511,57 eur), čiastočne v časti nezaplateného zmluvného úroku do 09.08.2014 vo výške 113,94 eur (+53,58 eur), čiastočne v časti nezaplateného zákonného úroku z omeškania do 09.08.2014 vo výške 206,22 eur (-177,32 eur), čiastočne v časti zákonného úroku z omeškania vo výške 8,15 % ročne z čiastky 2.271,30 eur (-1.457,99 eur) odo dňa 10.08.2014 do zaplatenia. Rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 1.688,89 eur a 8,15 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1.457,99 eur od 10.08.2014, a to bez akéhokoľvek odôvodenia, resp. bližšej špecifikácie výšky istiny a úroku, v ktorej konanie zastavil. V zmysle uvedeného má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 15. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ako "Obchodný zákonník") absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa vždy spravuje Obchodným zákonníkom bez ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov (t.j. podnikateľ alebo iná osoba). Zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov. Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou, čo vyjadruje záväzok dlžníka platiť úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov. Bezúročná zmluva o úvere je pojmovo vylúčená. Právna úprava úverovej zmluvy je prevažne dispozitívna, a preto si zmluvné strany môžu dohodnúť odchýlky od právnej úpravy v Obchodnom zákonníku. Kogentnými ustanoveniami sú len dve ustanovenia, a to základné ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka a ustanovenie § 499 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje odplatu za dojednanie úveru. V zmysle uvedeného uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko na základe ustanovenia bodu 20. Zmluvy je zrejmé, že Zmluva bola uzatvorená v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Z uvedeného dôvodu nemožno Zmluvu považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, tak ako to uvádza vo svojom odôvodnení súd prvej inštancie. 16. Žalovaný o započítaní jednorazového spracovateľského poplatku, poistenia spôsobilosti splácať úver pre prípad smrti a úplnej trvalej invalidite a poistenia spôsobilosti splácať úver pre prípad nezamestnanosti a pracovnej neschopnosti bol informovaný prostredníctvom formulára o štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere, ktorý si prevzal pred uzatvorením úverovej Zmluvy, čo potvrdil aj svojím vlastnoručným podpisom. V 3. bode formulára o štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere - Náklady spojené so spotrebiteľských úverom je jasne uvedené, že jednorazový spracovateľský poplatok vo výške 542,79 eur, poistenie spôsobilosti splácať úver pre prípad smrti a úplnej trvalej invalidite vo výške 23,40 eur a poistenie spôsobilosti splácať úver pre prípad nezamestnanosti a pracovnej neschopnosti vo výške 60,12 eur sú zahrnuté v mesačných splátkach spotrebiteľského úveru. Z uvedeného je jednoznačné, že žalovaný mal vedomosť o všetkých podmienkach viažucich sa na spotrebiteľský úver. Žalobca správne vychádzal z dohodnutej výšky poskytnutého úveru s počiatočnou istinou vo výške 3.496,31 eur, tak ako to je uvedené vo Finančnom pláne, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy. 17. Predmetná úverová Zmluva sa člení na Individuálne podmienky, Finančný plán (súhrnný prehľad platieb) a Všeobecné podmienky, pričom tieto časti Zmluvy predstavujú jeden nerozlučný celok. Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov jednoznačne vyplýva zo strany 3 Zmluvy, pričom z uvedeného prehľadu je zrejmé, že výška každej mesačnej splátky pozostáva z časti pripadajúcej na istinu a časti pripadajúcej na zmluvný úrok (úroková sadzba špecifikovaná na strane 2 Zmluvy). 18. Ďalej poukázal na to, že ustanovenie § 553c ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia Zmluvy a dokonca ani v čase predaja predmetného motorového vozidla neexistovalo. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nemožno považovať za riadne a presvedčivé v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie iba zhrnul skutkový stav prípadu, odcitoval ustanovenia právneho predpisu a následne stručne skonštatoval, že z uvedených ustanovení vyplýva záver, že žalobu čiastočne zamieta. Má zato, že takéto odôvodnenie sa nejaví ako dostatočné pre zamietnutie žaloby. Poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 341/2012 zo 17. januára 2013 a nato, že konaním súdu prvej inštancie tak došlo k porušeniu jedného zo základných princípov uvedeného v čl. 2 ods. 2 CSP, a to porušeniu právnej istoty, na základe ktorej môže každý očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 19. Žiada odvolací súd, aby predmetný rozsudok v zmysle § 388 CSP zmenil, a to tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi • istinu vo výške 645,79 eur spolu s: • nezaplateným zmluvným úrokom do 09.08.2014 vo výške 113,94 eur, • nezaplateným zákonným úrokom z omeškania do 09.08.2014 vo výške 28,90 eur, • zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne z čiastky 813,31 eur odo dňa 10.08.2014 do zaplatenia, • poplatkami vo výške 386,41 eur a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 20. V prípade, ak odvolací súd dospeje k záveru, že neexistujú dôvody na zmenu rozsudku, žiada odvolací súd, aby sa rozsudok v zmysle ust. § 389 CSP zrušil a vec vrátil späť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatňuje nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 21. Žalovaný odvolací návrh nepodal a k podanému odvolaniu sa nevyjadril. 22. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 23. Predmetom nároku žalobcu (po čiastočnom späťvzatí žaloby) bolo zaplatenie sumy 1.175,04 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 813,31 eur od 10.08.2014 do zaplatenia, pričom žalobca nárok odvodzuje zo Zmluvy o úvere č. 15534 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 21.11.2012. Na základe zmluvy o úvere bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.870 eur na kúpu motorového vozidla zn. FORD, rok výroby 2004 (za kúpnu cenu 4.100 eur vrátane DPH), ktorý mal žalovaný splácať mesačnými splátkami vo výške 127,59 eur vždy k 20. dňu v mesiaci po dobu 36 mesiacov. Zároveň bola uzatvorená zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo zn. FORD, rok výroby 2004. 24. Listom zo dňa 15.07.2014 bol žalovaný upozornený na omeškanie s mesačnými splátkami s tým, že ak bude v omeškaní s platbou jednej splátky o viac ako tri mesiace, v súlade s bodom 19. všeobecných podmienok zmluvy o úvere vyhlási splatným celý poskytnutý úver. 25. Listom zo dňa 31.07.2014 právny predchodca žalobcu vyhlásil splatnosť úveru a vyzval žalovaného na úhradu 2.157,36 eur s príslušenstvom. Nakoľko k úhrade dlžnej istiny zo strany žalovaného neprišlo, právny predchodca žalobcu pristúpil k odobratiu motorového vozidla a jeho predaju, keď výťažok z predaja v sume 1.875 eur odrátal od nesplatenej časti istiny vo výške 2.520,79 eur, čím dlh ponížil na sumu 645,79 eur. 26. V súvislosti s odobratím motorového vozidla, vznikli právnemu predchodcovi žalobcu náklady vo výške 386,41 eur, ktoré pozostávajú zo sumy 64,40 eur za prepis, odhlásenie a prihlásenie predmetného motorového vozidla, 83 eur za vypracovanie znaleckého posudku na predmetné motorové vozidlo, sumy 189 eur ako provízia za predaj motorového vozidla a zo sumy 50,01 eur ako nákladov za pohonné hmoty do predmetného motorového vozidla. 27. S prihliadnutím k rozsahu a dôvodom odvolania žalobcu je predmetom prieskumu odvolacieho súdu posúdenie správnosti rozhodnutia, ktorým súd konanie zastavil, (výrok I.) a kde nárok žalobcu zamietol (výrok IV.). 28. Podľa § 145 ods. 2 CSP, Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 29. Právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 28.10.2016 zobral žalobu v časti späť a to v časti istiny vo výške 2.157,36 eur (-1.511,57 eur), v časti nezaplatených zmluvných úrokov do 09.08.2014 vo výške 1113,94 eur (+53,58 eur), v časti nezaplatených zákonných úrokov z omeškania do 09.08.2014 vo výške 206,22 eur (-177,32 eur) a čiastočne v časti zákonných úrokov z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 2.271,30 eur (-1.457,99 eur) odo dňa 10.08.2014 do zaplatenia a zotrval na žalobnom petite tak, že žiada voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy vo výške 645,79 eur spolu s nezaplateným zmluvným úrokom do 09.08.2014 vo výške 167,52 eur, nezaplateným zákonným úrokom z omeškania do 09.08.2014 vo výške 28,90 eur, zákonným úrokom vo výške 8,15% ročne zo sumy 813,31 eur odo dňa 10.08.2014 do zaplatenia a poplatky vo výške 386,41 eur. 30. Pokiaľ zohľadníme nemožnosť pripustenia zmeny žaloby (ust. § 294 CSP), o ktorom rozhodol súd prvej inštancie výrokom II. rozhodnutia, z uvedeného podania vyplýva, že súd prvej inštancie správne vyčíslil istinu, v ktorej časti konanie zastavil i s príslušenstvom. I keď nešpecifikoval ako sa k uvedenej sume dopracoval, vychádzal z podania žalobcu, z ktorého i odvolaciemu súdu matematickým výpočtom vyšla suma vo výške 1.688,89 eur (1.511,57 + 177,32 + úroky z omeškania zo sumy 1.457,99 eur vo výške 8,15 % ročne od 10.08.2014 do zaplatenia), v ktorej časti súd konanie zastavil. Súd prvej inštancie odôvodnil zastavenie konania tým, že v časti istiny, vyčísleného aj pokračujúceho úroku z omeškania išlo o zrejmé späťvzatie, vzhľadom na čo súd podľa § 145 ods. 2 CSP rozhodol ako vo výroku I. Keďže k čiastočnému späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním a nejde o určitý spôsob vyporiadania medzi stranami, vyjadrenie žalovaného k čiastočnému späťvzatiu žaloby nebolo vôbec potrebné (§ 146 ods. 1 druhá veta a ods. 2 CSP). Nakoľko v tomto štádiu konania sa súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby nevyžadoval, súd prvej inštancie postupoval správne. 31. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 32. Súd prvej inštancie postupoval tiež správne pokiaľ v danej veci aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 52 ods. 2 platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 01.04.2015) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V preskúmavanom prípade by mal súd zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu OZ, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.04.2015 a právny predpis, ktorých je súčasťou, nemá prechodné ustanovenie. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, preto záver žalobcu v tom, že nakoľko ide o obchodnoprávny vzťah, nemožno považovať predmetnú zmluvu za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 52 a nasl. OZ, je nesprávny. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Je potrebné prihliadnuť aj na § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je v danej veci nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázkach, ktoré sú na prospech spotrebiteľa na rozdiel od právnej úpravy v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto sa v prospech spotrebiteľa použije pre neho priaznivejšia právna úprava. Je preto možné uzavrieť, že zmluva o úvere má síce povahu absolútneho obchodu, na posúdenie zmluvného úverového vzťahu je však potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia OZ, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (pozri napr. uznesenie NS SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012). Napokon aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.6.2013 skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 OZ), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 33. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca si nemohol uplatniť spracovateľský poplatok a poistenie a zo spracovateľského poplatku a poistenia uplatňovať zmluvné úroky, v dôsledku čoho bol splátkový kalendár iný ako ten, na ktorý poukazoval žalobca a tiež poukázal na ust. § 553c ods. 9 OZ a na to, že žalobca z výťažku z výkonu zabezpečovacieho prevodu práva mal predovšetkým uhradiť náklady spojené s výkonom, teda dotankovanie a náklady znaleckého posudku. 34. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciu súdu prvej inštancie v tom, že podľa čl. 4 VOP sa dlžník zaviazal vrátiť „istinu“ a úroky „týkajúce sa istiny“, avšak pochybil v tom, že neprihliadol na samotnú zmluvu a ani na Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Zo zmluvy zo dňa 21.11.2012 vyplýva, že žalovaný sa zaviazal splniť všetky pohľadávky veriteľa vyplývajúce z úverovej zmluvy. Podľa bodu II. zmluvy bol dohodnutý jednorazový spracovateľský poplatok, ktorého splatnosť bola dohodnutá spôsobom započítania v mesačných splátkach. Výška poistenia spôsobilosti splácať úver pre prípad smrti a úplnej trvalej invalidity bola dohodnutá vo výške 23,40 eur a poistenie spôsobilosti splácať úver pre prípad nezamestnanosti a pracovnej neschopnosti vo výške 60,12 eur. Podľa Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, ktoré žalovaný taktiež podpísal, bolo dohodnuté, že súvisiace náklady ako jednorazový spracovateľský poplatok vo výške 542,79 eur je zahrnutý v mesačných splátkach spotrebiteľského úveru. 35. Súd prvej inštancie vyhodnotil úverovú zmluvu ako takú, ktorá má všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a nešlo o úver bezúročný a bez poplatkov, preto bolo nutné prihliadnuť aj na v zmluve dohodnutý spracovateľský poplatok a poistenie. Pokiaľ bol toho názoru, že tieto nemôžu byť súčasťou splátok, započítať ich do istiny a z tohto dôvodu nepodliehajú úročeniu, z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé ako s uvedeným nárokom žalobcu naložil a či má žalobca na ne nárok i keď nie v rámci splátok. 36. Podľa § 553c ods. 1 OZ, platný a účinný v rozhodnej dobe, Ak zabezpečený záväzok nie je riadne a včas splnený, veriteľ je oprávnený začať výkon zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo speňažiť spôsobom uvedeným v zmluve alebo dražbou podľa osobitného zákona. 37. Na spôsob započítania výťažku z predaja zabezpečeného motorového vozidla súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 553c ods. 9 OZ, ktoré v rozhodnej dobe, to je v čase predaja motorového vozidla nebolo platné a účinné tak ako uviedol žalobca. V danom prípade išlo zrejme iba o chybu v písaní, avšak treba uviesť, že veriteľ, ktorý výkon práva uskutočnil má právo uspokojiť náklady spojené s týmto výkonom. Až po odpočítaní nákladov sa zvyšok výťažku použije na úhradu jednotlivých pohľadávok (podľa ich poradia) zabezpečených zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktoré speňažením motorového vozidla zaniklo. Náklady spojené s výkonom sa uspokoja z výťažku z predaja zálohu vždy prioritne a nemožno tvrdiť, že iba tie náklady, ktoré označil súd prvej inštancie súvisia s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva. Preto veriteľ si mohol uspokojiť najskôr náklady spojené s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva a až následne ďalšie pohľadávky, hoci boli splatné už skôr. Uvedené súd prvej inštancie nezohľadnil. 38. Odvolaciemu súdu z vyššie uvedených dôvodov neostávalo iné, než v záujme zachovania práva účastníkov konania na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného dokazovania, dostatočné právne posúdenie veci a vypracovanie rozhodnutia s odôvodnením zodpovedajúcim úprave v § 220 ods. 2 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania zrušiť a podľa odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona, vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 39. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude posúdiť rozsah práv a povinností zmluvných strán plynúcich zo zmluvy. V prípade, ak má za to, že zmluva o úvere č. 15534 spĺňa všetky náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. a Občianskeho zákonníka (ako už uviedol v rozhodnutí), posúdi nárok žalobcu i s ohľadom na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu. To je prihliadne a posúdi nárok žalobcu i na spracovateľský poplatok a poplatok za poistenie a napokon i na možnosť veriteľa uspokojiť z výťažku predaja svoje náklady s tým spojené prioritne. V prípade potreby doplní dokazovanie, pričom výsledky dokazovania je potrebné vyhodnotiť a vysporiadať sa s relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu. Nové rozhodnutie je potrebné v súlade s § 220 ods. 2 a 3 CSP riadne odôvodniť. 40. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP). 41. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).