KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Trnava8. 3. 2018plný text

Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20Sa/5/2017 z 8. 3. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trnava z 8. marca 2018, sp. zn. 20Sa/5/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2216218167.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20Sa/5/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216218167
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216218167.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobkyne: R. V., nar.
X.XX.XXXX, bytom Q. XX/XX, U. - W. W. I., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí
a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/
SSVODPPZPC2/SOC/2016/10597-AIV zo dňa 10.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti zrušenia rozhodnutia zo dňa 10.10.2016,
ktorým žalovaný správny orgán zamietol jej odvolanie a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Dunajská Streda č. DS1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2016/1152-76 zo dňa 29.6.2016 ukladajúce
jej podľa § 58 ods. 1 písm. b) zák. č. 497/2008 Z.z. o peňažných príspevkov na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia povinnosť vrátiť pomernú časť peňažného príspevku na osobnú
asistenciu za obdobie od 1.12.2013 do 31.12.2014 vo výške 1.222,11 eur. Namietala nezákonnosť a
neopodstatnenosť rozhodnutia, ktoré podľa jej tvrdenia vychádza z výpovede nie jej bývalej asistentky
(M. T.), ale neznámej osoby, zrejme nevlastnej sestry bývalej asistentky, ktorá sa na asistentku podobá
a z neznámych dôvodov takto zneužila situáciu. Podozrenie žalobkyne vyplýva zo skutočnosti, že ani
ona nebola v konaní pred úradom vyzvaná na predloženie preukazu totožnosti, pričom vypovedajúca
osoba mala smartfón, ktorý jej bývalá asistentka nevlastní, a prišla na bielom aute, ktoré bývalá
asistentka taktiež nevlastní, a s partnerom, ktorý sa na partnera asistentky nepodobá. Ona žiaden
podvod nespáchala a nebolo jej preukázané žiadne pochybenie, niekto jej chcel zrejme nielen uškodiť,
nakoľko jej asistentka žiadne papiere nepísala a neposielala úradu.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Uvádzal, že žalobkyni bol peňažný príspevok na osobnú asistenciu v ročnom rozsahu 964 hodín a
30 minút poskytovaný na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda
zo dňa 16.7.2013, pričom osobnú asistenciu podľa predloženej zmluvy o výkone osobnej asistencie
vykonávala M. T. (po zmene rodinného stavu T.), ktorá v čestnom prehlásení doručenom úradu dňa
4.3.2015 prehlásila, že za obdobie od 1.12.2013 do 31.12.2014 nepodpísala a nepoberala žiadne úhrady
z titulu osobnej asistencie pre žalobkyňu. Napriek tomu za uvedené obdobie boli úradu predkladané
výkazy o odpracovaných hodinách osobnej asistencie a potvrdenia o asistentovi vyplatených odmenách.
V ďalšom konaní prvostupňový orgán vec prejednal za účasti žalobkyne a vypočul p. T., ktorá uviedla, že
o ukončení zmluvy o výkone osobnej asistencie sa so žalobkyňou dohodla ústne za prítomnosti matky
žalobkyne, od 1.12.2013 osobnú asistenciu nevykonávala, nepoberala žiadne peniaze ani nepodpísala



výkazy o odpracovaných hodinách a vyplatených odmenách, pričom v roku 2014 sa so žalobkyňou
vôbec nestretli. Podpisovanie výkazov a potvrdení o vyplatení odmien za osobnú asistentku priznala
matka žalobkyne I. V., avšak s tým, že tak robila so súhlasom asistentky.

4. Odvolací orgán v priebehu rozhodovacej činnosti vzal do úvahy skutočnosť, že pri poskytovaní
peňažného príspevku na osobnú asistenciu došlo k zavádzaniu orgánov štátnej správy podpisovaním
výkazov o odpracovaných hodinách osobnej asistencie a potvrdení o vyplatených odmenách osobnému
asistentovi inou osobou, ako si vyžaduje zákon o peňažných príspevkoch; pani R. V. ako účastník
konania vedome spôsobila, že peňažný príspevok na osobnú asistenciu za obdobie od 1.12.2013
do 31.12.2014 bol vyplatený vo vyššej sume ako patril, v dôsledku čoho odvolací orgán potvrdil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, podľa ktorého je pani R. V. povinná vrátiť pomernú časť
predmetného peňažného príspevku za uvedené obdobie vo výške 1.222,11 eur.

5. Podľa žalovaného je na účastníkovi konania, aby svoje tvrdenia dostatočne preukázal a zaistil
tak, že nebude rozhodnuté v jeho neprospech, t.j. vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Na
povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; v rámci
konania (ani na stretnutí dňa 28.8.2015) žalobkyňa nepreukázala, že sa na prvostupňový správny
orgán nedostavila pani M. T., rovnako ani nepredložila dôkazy, na základe ktorých by poukazovala
na podvod, či neobjektívne konanie zo strany úradu, príp. inej zúčastnenej osoby. Ústredie obhajuje
názor, že zákon o peňažných príspevkoch, ktorý je hmotnoprávnym predpisom, určujúcim podmienky
pre oblasť poskytovania kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia, ustanovuje a zaručuje právo
účastníka konania na zásadu rovnakého zaobchádzania v súlade so zákonom č. 365/2004 Z.z. o
rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení
niektorých zákon (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú všetky štátne
orgány, teda aj úrad práce, resp. ústredie, povinné túto zásadu dodržiavať. Poukazoval na zistenia
prvostupňového správneho orgánu, ktoré súvisia s dôkazným bremenom, týkajúcim sa pravosti podpisu
osobnej asistentky na výkazoch o odpracovaných hodinách a potvrdeniach o vyplatených odmenách;
bolo potvrdené, že uvedené dokumenty skutočne nepodpisovala pani M. T., ale pani I. V., matka pani
R. V., ako vyplýva zo zápisnice úradu zo dňa 28.8.2015. Je nepochybné, že svojim podpisom pani I.
V. osvedčila súhlas s informáciami, ktoré boli v zápisnici uvedené, pričom neprejavila žiadne výhrady k
zaznamenaným skutočnostiam. Priznanie pani I. V., dosvedčené jej podpisom, sa však nezhoduje s jej
pôvodným vyjadrením z úradného záznamu zo dňa 9.2.2015, podľa ktorého prehlásili spolu s pani R.
V., že všetky výkazy a potvrdenia boli podpísané osobnou asistentkou pani T.. Tvrdenie, že tak konala
na ústny podnet pani T., nebolo preukázané žiadnym relevantným dôkazom, rovnako ako tvrdenie, že
mesačné platby za poskytnutú osobnú asistenciu boli skutočne vyplatené do rúk pani T.. Z uvedeného
zistenia vychádzal prvostupňový i druhostupňový správny orgán pri ich rozhodovacej činnosti, nakoľko
bolo preukázateľne dokázané, že pani R. V. musela mať vedomosť o tom, kto podpisoval výkazy a
potvrdenia a teda vedome neoprávnene prijímala poskytovaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu.
Prvostupňový i druhostupňový správny orgán je oprávnený rozhodovať výlučne v intenciách zákona, t.j.
v súlade s platným znením zákona o peňažných príspevkoch. Nakoľko boli zistené a preukázané viaceré
kľúčové skutočnosti, ktoré nie sú v súlade s hmotnoprávnym predpisom pri poskytovaní peňažného
príspevku na kompenzáciu, na základe ktorého je správny orgán povinný rozhodovať (v tomto prípade o
povinnosti vrátiť pomernú časť peňažného príspevku na osobnú asistenciu), Ústredie práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava zastáva názor, že v predmetnej veci prvostupňový správny orgán postupoval v
súlade s platnými právnymi predpismi.

6. Vo svojom písomnom vyjadrení k stanovisku žalovaného žalobkyňa namietala, že v konaní nebolo
jasne a dôveryhodne preukázané neoprávnené poskytovanie príspevku a vypočutie do zápisnice
dňa 28.8.2015 bolo vykonané pochybným spôsobom, keď u žiadneho z účastníkov nebolo vykonané
zistenie totožnosti podľa identifikačného dokladu, pričom pracovníčka úradu jej výhrady v tomto smere
neakceptovala. Vypovedajúca osoba bola výzorom aj hlasom veľmi podobná jej asistentke, preto až
na základe zmätočnosti výpovede nadobudla podozrenie, že ide o inú osobu. Oni nikdy neuvádzali, že
pani T. podpisovala výkazy, iba to, že osobnú asistenciu riadne vykonávala a že úradu doručené čestné
prehlásenie aj s výpoveďou sú falošné. Trvá na tom, že osobná asistencia bola vykonávaná, ničím sa
nepreukázal opak a podvod z jej strany. Ona nespôsobila vyplatenie príspevku vo vyššej sume ako patril,
ide o úmyselné konania neznámej osoby v spolupráci s pracovníčkou úradu, ústna dohoda jej matky s
asistentkou o podpisovaní výkazov nepreukazuje, že osobná asistencia nebola vykonávaná a odmeny
že neboli vyplácané osobnej asistentke.



7. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania a po oboznámení
sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu,
dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

8. Podľa obsahu spisu žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 10.10.2016 zamietol odvolanie
žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda zo dňa
29.6.2016, ktorým žalobkyni bola uložená povinnosť podľa § 58 ods. 1 písm. b) zák. č. 447/2008 Z.z.
vrátiť pomernú časť peňažného príspevku na osobnú asistenciu za obdobie od 1.12.2013 do 31.12.2014
vo výške 1.222,11 eur do 15 dní.

9. Podľa odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia sa žalovaný stotožnil so zisteniami a závermi
prvostupňového správneho orgánu a za preukázané považoval, že pri poskytovaní peňažného
príspevku na osobnú asistenciu došlo k zavádzaniu orgánov štátnej správy podpisovaním výkazov o
odpracovaných hodinách osobnej asistencie a potvrdení o vyplatených odmenách osobnému asistentovi
inou osobou, ako vyžaduje zákon. Vychádzal pritom zo zistení, že M. T., ako bývala osobná asistentka
žalobkyne, podľa jej čestného prehlásenia zo dňa 2.3.2015 a výpovede zo dňa 28.8.2016 osobnú
asistenciu v období od 1.12.2013 do 31.12.2014 nevykonávala, za jej výkon odmenu nepoberala a
výkazy odpracovaných hodín ani potvrdenia o vyplatení odmien nepodpisovala (čo korešponduje s
tvrdením matky žalobkyne, že tieto doklady podpisovala za asistentku ona).

10. Žalobkyňa v konaní namietala správnosť skutkových zistení vo veci rozhodujúcich správnych
orgánov, s tým, že osobná asistencia bola v období od 1.12.2013 do 31.12.2014 riadne vykonávaná,
odmeny za jej výkon boli vyplatené osobnej asistentke, za ktorú v konaní vypovedala tretia neznáma
osoba.

11. Podľa § 20 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia,
(1) Osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach
uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent.
(2) Účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie
rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít (ods. 2).

Podľa § 22 ods. 1 zákona, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného
posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na osobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný
príspevok na osobnú asistenciu, ak sa osobná asistencia vykonáva pri činnostiach uvedených v prílohe
č. 4.

Podľa § 23 zákona,
(1) osobnú asistenciu môže vykonávať len fyzická osoba, ktorá dovŕšila najmenej 18 rokov veku a má
spôsobilosť na právne úkony. Osobnú asistenciu nemôže vykonávať fyzická osoba, ktorá je odkázaná
na pomoc inej fyzickej osoby v činnostiach, ktoré má vykonávať ako osobný asistent.
(2) Osobný asistent vykonáva osobnú asistenciu na základe zmluvy
a) o výkone osobnej asistencie uzatvorenej medzi fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a
osobným asistentom podľa osobitného predpisu,
b) uzatvorenej medzi fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a agentúrou osobnej asistncie.
(3) Zmluva o výkone osobnej asistencie obsahuje najmä
a) druh vykonávaných činností podľa zoznamu činností uvedených v prílohe č. 4 a rozsah vykonávaných
činností,
b) miesto výkonu osobnej asistencie,
c) obdobie výkonu osobnej asistencie,
d) práva a povinnosti osobného asistenta,
e) odmenu a spôsob vyplácania odmeny,
f) dôvody odstúpenia od zmluvy o výkone osobnej asistencie.
(4) Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je povinná predložiť jedno vyhotovenie zmluvy o
výkone osobnej asistencie príslušnému úradu.



(5) Osobný asistent môže vykonávať osobnú asistenciu najviac desať hodín denne. To neplatí, ak sa
osobná asistencia vykonáva v čase, keď sa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zdržiava
mimo svojho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. Fyzická osoba uvedená v § 22 ods. 5 môže
vykonávať osobnú asistenciu najviac štyri hodiny denne.
(6) Osobný asistent vykonávajúci tlmočenie je povinný preukázať príslušnému úradu znalosť
komunikovať s fyzickou osobou so sluchových postihnutím osobitným potvrdením, osvedčením alebo
certifikátom. Toto potvrdenie, osvedčenie alebo certifikát vydáva osoba, ktorá má akreditáciu na
vzdelávanie tlmočníkov vydanú podľa osobitného predpisu.
(7) Tlmočenie na účely tohto zákona je tlmočenie posunkovej reči, artikulačné tlmočenie pre osoby so
sluchovým postihnutím a taktilné tlmočenie pre hluchoslepé osoby.
(8) Na účely tohto zákona môže osobný asistent vykonávať viacero foriem tlmočenia, ak na ich
vykonávanie preukáže príslušnému úradu odbornú spôsobilosť.
(9) Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je povinná predložiť výkaz o počte hodín vykonanej
osobnej asistencie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 16 za každý kalendárny mesiac príslušnému
úradu na vyúčtovanie, najneskôr do piateho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca; to neplatí, ak
fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nemôže v uvedenej lehote predložiť výkaz o počte
hodín vykonanej osobnej asistencie zo závažných dôvodov. Príslušný orgán vyplatí peňažný príspevok
na osobnú asistenciu najneskôr do 20 dní od predloženia výkazu.
(10) Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je povinná predložiť príslušnému úradu potvrdenie
o vyplatených odmenách osobnému asistentovi za každý kalendárny mesiac po vyplatení odmeny
osobnému asistentovi, najneskôr do piateho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca podľa vzoru
uvedeného v prílohe č. 17.

Podľa § 58 zákona,
(1) Fyzická osoba, ktorej sa poskytol alebo sa poskytuje peňažný príspevok na kompenzáciu, je povinná
vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť odo dňa, od ktorého nepatril vôbec alebo v
poskytovanej výške, ak
a) Nesplnila povinnosť ustanovenú týmto zákonom a prijímala peňažný príspevok na kompenzáciu alebo
jeho časť, aj keď vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom alebo vo vyššej
sume, ako patril,
b) Vedome spôsobila, že peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť sa vyplatil neprávom alebo
vo vyššej sume, ako patril.
(2) Povinnosť vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu vyplatený neprávom alebo v nesprávnej výške
zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď príslušný orgán túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím
desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa peňažný príspevok na kompenzáciu vyplatil.

12. V konaní nebolo sporné, že osobnú asistenciu pre žalobkyňu na adrese W. W. I. XX/XX, U. na
základe zmluvy zo dňa 1.7.2011 pôvodne vykonávala M. T., v tom čase priezviskom T..

13. Podľa obsahu predloženého administratívneho spisu žalovaného M. T. úradu dňa 3.2.2015 doručila
oznámenie o vypovedaní osobnej asistencie ku dňu 31.12.2014 z dôvodu, že túto činnosť nevykonáva od
31.12.2013. Spis obsahuje tiež čestné prehlásenie zo dňa 2.3.2015 opatrené osvedčeným podpisom M.
T., podľa obsahu ktorého menovaná v období od 1.12.2013 do 31.12.2014 nepoberala ani nepodpísala
žiadne úhrady z titulu osobnej asistencie pre R. V.. Jeho súčasťou sú výkazy o odpracovaných hodinách
osobnej asistencie a potvrdenia o vyplatených odmenách osobnému asistentovi za mesiace 12/2013
až 12/2014 opatrené podpisom osobného asistenta „T.“ s doplneným vyjadrením osobnej asistentky,
že ten-ktorý výkaz a potvrdenie nie sú ňou podpísané, ako aj zápisnica Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Dunajská Streda zo dňa 28.8.2015 podpísaná prítomnou žalobkyňou, jej matkou I. V. a M. T.,
podľa obsahu ktorej T. T. prehlásila, že osobnú asistenciu v období od 1.12.2013 nevykonávala, žiadne
peniaze za jej výkon nepoberala, výkazy a potvrdenia nepodpisovala a v roku 2014 sa so žalobkyňou
ani nestretla.

14. Z obsahu spisu je súčasne zrejmé, že žalobkyňa a jej matka I. V. potvrdili pravdivosť stanoviska
T. T. v tej časti, že menovaná predložené výkazy a potvrdenia odmien za výkon osobnej asistencie
nepodpísala, a že tieto boli podpísané matkou žalobkyne. Tvrdenia žalobkyne a jej matky, že sa
tak dialo (podpisovanie uvádzaných listín) na základe dohody s osobnou asistentkou, že sa s ňou
stretávali v Bratislave a odmena jej pravidelne mesačne bola vyplácaná v hotovosti, sú v tejto súvislosti
nehodnoverné a nelogické, odhliadnuc už od popretia týchto tvrdení osobnou asistentkou, aj vzhľadom



na skutočnosť, že pri riadnom výkone osobnej asistencie v mieste bydliska žalobkyne by nebol dôvod
ako pre stretávanie sa s osobnou asistentkou v Bratislave, tak ani pre podpisovanie výkazov a potvrdení
miesto asistentky jej menom.

15. Žalobkyňa s výnimkou tvrdenia svojej matky nedisponuje žiadnym dôkazom o výkone osobnej
asistencie dojednanej zmluvou zo dňa 1.7.2011, na výkon ktorej jej bol peňažný príspevok vyplácaný
a o úhrade odmien asistentke T. T. v období mesiacov 12/2013 až 12/2014, pričom nie je daný žiaden
rozumný dôvod usudzovať ako o reálnosti účasti tretej osoby výzorom zameniteľnej s osobou osobnej
asistentky žalobkyne a s dôvodom pre konanie proti jej záujmom na konaní správneho orgánu, ktorého
výsledkom je zápisnica zo dňa 28.8.2015 (hoci z jej obsahu nie je zrejmé, ako za úrad konajúce osoby
zisťovali totožnosť prítomných osôb), tak ani o nepravdivosti tvrdení osobnej asistentky, či obsahu jej
čestného prehlásenia zo dňa 2.3.2015.

16. V rozpore s námietkami žalobkyne bol podľa konajúceho súdu skutkový stav veci správnymi orgánmi
riadne a v dostatočnom rozsahu zistený, pričom z týchto zistení bez pochybností vyplýva vedomosť
žalobkyne a jej osobný podiel na vyplatení peňažného príspevku neprávom - v rozpore s ustanoveniami
zákona a zmluvou o výkone osobnej asistencie, čím boli naplnené podmienky pre vznik povinnosti
žalobkyne vrátiť prijatý peňažný príspevok, resp. jeho alikvotnú časť.

17. Nakoľko súd v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako ani v jeho vydaniu predchádzajúcom
postupe správnych orgánov nezistil pochybenia namietané žalobkyňou a odôvodňujúce zrušenie
preskúmavaného rozhodnutia, žalobu podľa § 190 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) ako nedôvodnú zamietol.

18. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému
žalovanému žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)