Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25CoP/83/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217211897 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2217211897.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. Q., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpené opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S. G., dieťa rodičov: matky: F. I., nar. XX.X.XXXX, adresa S. G., N. W. XXXX/X, t.č. bytom D. U., R. ulica XXX, zastúpenej advokátom: Mgr. Tomáš Čerepán, so sídlom Košice, Štúrová 27 a otca: V. Q., nar. X.XX.XXXX, adresa S. G., N. W. XXXX/X, zastúpeného advokátkou: JUDr. Albína Vágóová, so sídlom Dunajská Streda, Ružová č. 265, v konaní o návrhu otca na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 7P/54/2017-24 zo dňa 26.6.2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že nariadil na návrh otca neodkladné opatrenie nasledovného znenia: „Maloleté dieťa Y. Q., nar. XX.XX.XXXX sa dočasne zveruje do osobnej starostlivosti otca V. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom N. W. XXXX/X, XXX XX S. G., ktorý ju dočasne bude zastupovať a spravovať jej majetok, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 7P/54/2017. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého dieťaťa v nevyhnutnej miere mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca s účinnosťou od doručenia tohto uznesenia, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 7P/54/2017. Matka je oprávnená stýkať sa s maloletou Y. bez obmedzenia, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 7P/54/2017.“ 2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou § 360 ods. 1, § 366, § 367 ods. 1, 2, 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 362 ods. 1 zákona č. 160/2016 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). 3. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že otec maloletého dieťaťa podal dňa 21.6.2017 na tunajší súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a súčasne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že s matkou maloletej žije v spoločnej domácnosti už 6 rokov nepretržite. S matkou maloletej manželstvo neuzavreli. V spoločnej domácnosti s nimi žili aj jej dve ďalšie dcéry - D. I. pochádzajúca z jej manželstva a Z. I. pochádzajúca z jej mimomanželského vzťahu. Pre troma rokmi sa narodila maloletá Y.. S matkou maloletej na začiatku ich vzťahu vychádzali dobre, avšak ich vzťahy sa naštrbili cca pred rokom a to z dôvodu, že matka maloletej nezvládla výchovu najstaršej dcéry, 16-ročnej Z., ktorá im neustále robila naprieky, chodila poza školu, dostala sa do nevhodnej partie, mala trojku zo správania, dôsledkom ktorej skutočnosti boli v ich domácnosti neustále hádky medzi matkou a malol. Z. a následne medzi matkou a ním, pretože tá mu vyčítala, že sa dostatočne nevenuje výchove jej najstaršej dcéry. Následkom takejto atmosféry v rodine začala matka požívať alkoholické nápoje vo väčšom množstve, hoci už od minulého roka je liečená na alkoholovú chorobu pečene. Matka alkoholické nápoje požívala už aj pred tým, pričom prízvukovala, že pochádza z východu a alkohol dobre znáša a má ho rada. Matka maloletej v podstate nikdy nepracovala v riadnom pracovnom pomere, na základe ich spoločnej dohody sa ona starala o jeho chorú matku, ktorá po porážke už nebola ďalej sebestačnou. Matka sa k svojej chorobe nikdy nepriznala, nepodrobila sa protialkoholickému liečeniu, možno konštatovať, že bola laktačnou alkoholičkou, ktorá dôsledkom dlhodobého požívania alkoholických nápojov ochorela na pečeň - na cirhózu pečene. Matke bolo odporučené, aby abstinovala, požívala predpísané lieky, aby sa jej stav nezhoršil. Začiatkom tohto roka všimol, že zdravotný stav matky sa zhoršil (fyzické znaky na tele - začalo sa jej navierať vodou, hlavne nohy), bola neustále unavená a boli na nej badať časté zmeny nálad, bola podráždená a často agresívna. Prehnane a agresívne reagovala aj na svoje dcéry, stalo sa, že ich bezdôvodne zbila (pričom je nutné uviesť že najstaršia dcéra ju však neustále provokovala). Napriek chorobe matky, nemôže tvrdiť, že by tá bola zlou matkou, pravdou je, že z dôvodu jej choroby nezvládala riadnu starostlivosť ani o jednu dcéru. Dňa 4.6.2017 sa matke veľmi prihoršilo a bolo potrebné ju hospitalizovať s veľmi zlým zdravotným stavom. V rámci liečby dostávala infúzie, bola veľmi slabá a dehydrovaná, podľa predbežného odhadu mala byť hospitalizovaná približne 2 týždne a následne podstúpiť protialkoholické liečenie. Avšak dňa 6.6.2017 po príchode z práce navrhovateľ matku našiel doma, kedy mu oznámila, že z nemocnice utiekla a zdôraznila, že sa tam viac už nevráti. S jej rozhodnutím nesúhlasil, avšak nemohol nič podniknúť proti jej vôli. Toho istého dňa mu volali z nemocnice, aby matku prehovoril na návrat do nemocnice s tým, že jej zdravotný stav je urgentný (veľmi vážny) a vyžaduje nemocničné ošetrenie. Matka však odmietla komunikáciu ohľadne jej liečby. Na druhý deň musel ísť do práce a doobeda mu matka telefonovala, v ktorom telefonáte mu oznámila, že sedí vo vlaku a smeruje v spoločnosti sestier do jej rodnej obce. Povedala, že do spoločnej domácnosti sa už nevráti a že si maloletú Y. zobrala so sebou. Od susedov sa dozvedel, že pre dve staršie dcéry prišiel jej bývalý manžel (otec D.) a zobral ich so sebou do H.. O zdravotnom stave matky sa informoval u jej sestry J. telefonicky, avšak tá mu nadávala, odmietla mu dať maloletú k telefónu a oznámila mu, že svoju dcéru už nikdy neuvidí. Dozvedel sa, že matka je hospitalizovaná v Y., avšak v ktorej nemocnici, uviesť nevedel, pretože mu to odmietli oznámiť jej rodinný príslušníci. Následne vyhľadal pomoc na ÚPSVaR v S. G.. Je názoru, že matka sa o maloletú nedokáže postarať a nie je toho schopná, naviac je aj hospitalizovaná. Matka bez jeho súhlasu a vedomia vytrhla maloletú Y. z jej obvyklého prostredia, zobrala ju so sebou k svojej mame, teda starej mame maloletej, s ktorou sa maloletá osobne nestretla od jej narodenia. Párkrát ju videla cez Skype, avšak žiadny osobný kontakt s ňou nikdy nemala. Maloletá sa zásluhou matky ocitla v úplne cudzom prostredí. Rodinní príslušníci matky odmietajú s ním akúkoľvek komunikáciu, telefonický kontakt s nimi je vylúčený, iba raz mu dovolili, aby sa s maloletou dcérou mohol rozprávať. Stará matka maloletej zo strany matky tiež raz dovolila jeho otcovi, aby sa s maloletou rozprával. Pri rozhovore sa maloletá dožadovala okamžitého návratu späť domov, žiadala aby pre ňu prišli, lebo chce byť s nimi. Maloletá je zvyknutá na svojho otca a taktiež na starých rodičov zo strany otca, na ktorých je citovo naviazaná. Je preto potrebný okamžitý zásah súdu v podobe rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým maloletú Y. dočasne zverí do jeho osobnej starostlivosti. 4. Následne prvoinštančný súd uzavrel, že po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako i celého obsahu spisu dospel k záveru, že návrh navrhovateľa (otca maloletej) je dôvodný, nakoľko matka sa o maloletú nevie postarať a nie je toho schopná z dôvodu jej hospitalizácie v nemocnici v Y. vzhľadom na jej vážny zdravotný stav vyplývajúci aj z prepúšťacej správy vydanej Nemocnicou s poliklinikou S. G., a.s., ktorej oddelenie vnútorného lekárstva matka nedávno predčasne a svojvoľne opustila. Maloletá sa toho času nachádza u starej matky zo strany matky, ale toto prostredie je pre ňu úplne cudzie, nakoľko starú matku a rodinných príslušníkov zo strany matky nikdy nevidela a sama sa dožadovala toho, aby si pre ňu otec prišiel a zobral ju domov. Otec vie maloletej Y. poskytnúť riadnu osobnú starostlivosť. Maloletá je veľmi citovo naviazaná aj na starých rodičov zo strany otca. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým bude maloletá Y. dočasne zverená do osobnej starostlivosti otca, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 5. Proti tomuto uzneseniu podala prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie matka maloletej, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd uznesenie v celom rozsahu zrušil a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v celom rozsahu. 6. Matka argumentovala tým, že je pravdou, že momentálne je hospitalizovaná v nemocnici, avšak je pri plnom vedomí a jej zdravotný stav sa zlepšuje. Maloletú v čase svojej hospitalizácie zverila svojej mame, teda starej mame maloletej, ktorá sa o maloletú príkladne starala a maloletá bola veľmi spokojná v jej opatere, šťastná a usmievavá. Od otca maloletej musela odísť, nakoľko mala vážne zdravotné problémy a otec sa o ňu vôbec nestaral. Jej zdravotný stav sa neustále zhoršoval a ak by zostala v S. G., hrozila by jej možno aj smrť. V tomto odvolaní chce uviesť, že väčšina informácií uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nezakladá na pravde a z tohto dôvodu dospel prvoinštančný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam. Maloletá sa u jej matky cítila veľmi dobre, bolo na nej vidno ako sa teší, že už nie je v rodine jej otca v S. G.. Vôbec nie je pravda, že by sa maloletá v telefonickom rozhovore dožadovala okamžitého návratu späť domov za otcom. Práve naopak, keď po ňu prišiel otec, maloletá s ním ísť nechcela, vzpierala sa, otec ju musel zobrať a nasilu odviezť do S. G.. Otec maloletej požíva alkoholické nápoje každý deň a v nadmernom množstve, alkoholické nápoje požívajú na dennej báze aj jeho matka a otec, teda starí rodičia maloletej. Otec maloletej je často agresívny, neraz ju udrel. Otec udrel aj jej najstaršiu dcéru Z., dokonca mal voči nej sexuálne narážky, čo niesla najstaršia dcéra veľmi ťažko. Záverom chce konštatovať, že prostredie, do ktorého otec maloletú momentálne zobral, nie je v žiadnom prípade vyhovujúce na výchovu dieťaťa. Otec nie je schopný poskytnúť maloletej riadnu osobnú starostlivosť tak, ako uvádza vo svojom rozhodnutí prvoinštančný súd. Za týchto okolností nemôže súhlasiť s tým, aby bolo dieťa zverené do jeho osobnej starostlivosti. 7. Otec odvolací návrh nepodal, k odvolaniu matky prostredníctvom právnej zástupkyne podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že Matka maloletej vo svojom odvolaní opomenula uviesť, ktoré skutočnosti opísané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa na pravde nezakladajú a neguje i svoj zdravotný stav, ktorý však sa opiera o predloženú lekársku správu. Trvá na všetkých skutočnostiach, ktoré uviedol vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ktoré v skutočnosti opisoval pravdivo. Je nehorázne tvrdenie matky maloletej, že požíva alkoholické nápoje na dennom priadku a v nadmernom množstve a za najväčšiu nehoráznosť pripisuje tvrdenia matky, že jeho rodičia vrátane jeho matky požívajú na dennej báze alkoholické nápoje. Jeho matka je zdravotne postihnutá; už dlhú dobu nie je schopná žiadnej samostatnosti, dôsledkom svojej choroby je pripútaná na invalidný vozík a je potrebná jej každodenná starostlivosť, ktorú jej poskytujú rodinní príslušníci vrátane jeho otca a jeho samého. Odmieta tvrdenia matky, že požíva alkoholické nápoje, alkoholu neholduje, stará sa o ich spoločné dieťa, ako i o svoju matku spolu s jej otcom, pričom je zamestnaný, denne chodí do práce s autom, naviac jeho otec je mu nápomocný pri všetkom. Počas jeho neprítomnosti sa jeho otec stará o chorú matku a vypomáha mu aj vo výchove maloletej dcéry. Zrejme nie samotná matka, ale jej rodina je na príčine, že matka ho označila za človeka, ktorý požíva alkoholické nápoje na dennom poriadku, hoci sa to nezakladá na pravde, a to len z jediného dôvodu, aby jej rodina získala maloletú dcéru do výchovy a opatery prostredníctvom svojej matky, ktorá sa však o ňu starať sama následkom jej choroby nedokáže. Popiera, že by bol agresívnym a mal sexuálne narážky voči staršej dcére matky maloletej. Nezakladajú sa na pravde ani tie tvrdenia matky, že po nariadení neodkladného opatrenia súdom maloletá od matky odísť nechcela, že sa vzpierala, ba naopak, maloletá bola veľmi spokojná a tešila sa, že po ňu prišiel a konečne môže ísť domov. Maloletú vychováva vo veľmi dobrom rodinnom prostredí, v ktorom prevláda harmónia a porozumenie, ako i vzájomná úcta. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne. 8. Procesný opatrovník maloletej odvolací návrh nepodal, k odvolaniu matky podal písomné vyjadrenie, kde uviedol, že k samotnému odvolaniu matky a k vyjadreniu otca sa vyjadriť nevie, nakoľko ani jedno tvrdenie rodičov nemá podložené. Preto navrhuje, aby súd v čo najkratšom čase nariadil súdne pojednávanie vo veci samej a nariadil samotné dokazovanie. Eviduje len spis rozvodu matky maloletého dieťaťa z roku 2012, kde sa spis vedie o maloletých deťoch pochádzajúcich z predošlého vzťahu matky maloletej. 9. Počas odvolacieho konania doručil otec maloletej odvolaciemu súdu dňa 14.9.2018 podanie, z ktorého vyplýva, že podľa jeho vedomostí matka bola prepustená z hospitalizácie, je domácom liečebnom režime u svojej matky na adrese R. XXX, D. U. a jej zdravotný stav sa zlepšil oproti stavu počas hospitalizácie, avšak ten ani v súčasnosti nie je dostačujúci. Maloletá je kontaktovaná zo strany matky telefonicky, naďalej však býva a žije s ním a on sa stará o všetky jej potreby. Na vianočné sviatky 2017 navštívil spolu s maloletou na dva dni s prespaním domácnosť matky. Matka sa počas letných prázdnin zdržiavala aj v okrese S. G. jeden týždeň, prišla za účelom návštevy maloletej dcéry a na podklade vzájomnej dohody s matkou spoločne s maloletou matka trávila jeden týždeň vo D. I.. S matkou plánuje obnoviť spolužitie, ktoré však zatiaľ nie je možné z dôvodu nedostačujúceho zdravotného stavu matky. Na podklade týchto informácií je možné konštatovať, že matka sa s maloletou od minulého roka stretla dvakrát osobne a udržiava s maloletou pravidelný telefonický kontakt. Ak o to matka požiada, on sám vždy zariadi, aby sa s maloletou dcérou mohla stretnúť. 10. Na dopyt odvolacieho súdu kolízny opatrovník dňa 27.11.2018 podal správu zo šetrenia v domácnosti maloletého dieťaťa, z ktorej správy vyplýva, že maloletá spolu s otcom a so starými rodičmi z otcovej strany býva v trojizbovom byte, maloletá má spoločnú izbu s otcom, ktorá je zariadená podľa potrieb maloletého dieťaťa, kde má zabezpečené všetky veci osobnej potreby, ako aj vytvorený vhodný priestor pre pokojný oddych. Podľa udania otca maloletá je zdravá, máva iba bežné zdravotné problémy. Maloletá navštevuje materskú školu v S. G.. Výdavky maloletej sú okolo 200,- Eur až 230,- Eur za mesiac. Podľa udania otca maloletá sa stretáva s matkou, udržiava s ňou aj telefonický kontakt. V októbri 2018 bola maloletá u matky na tri týždne. Otec udáva, že by mal záujem o obnovu spolužitia s matkou maloletej. Otec je zamestnaný s príjmom okolo 900,- Eur mesačne. Otec udáva, že v čase, keď je v práci sa o maloletú stará starý otec. Starý otec ju vozí do materskej školy. S maloletou bol vykonaný pohovor dňa 23.11.2018 bez prítomnosti otca. Maloletá bola čisto a pekne oblečená, keď sama uviedla, že má štyri roky, chodí do materskej školy. Teraz bola dlho u matky, kde sa cítila dobre a chce sa tam vrátiť. S matkou chodila na ihrisko a veľa sa hrali. Mamička jej veľmi chýba. U matky býva aj jej sestra D., ktorú má rada. Teraz býva s otcom, s papim, s mamim a so psíkom H., ale tiež chce bývať s matkou, ako aj jej sestra. Má rada aj matku, aj otca, bola by rada, keby jej rodičia znova boli spolu. Počas rozhovoru bola maloletá kľudná a viac k veci nechcela udať. Kolízny opatrovník ďalej uviedol, že šetrením bytových a sociálnych pomerov zistil, že otec maloletej má vytvorené dobré podmienky pre zabezpečenie zdravého fyzického, sociálneho a psychického vývoja maloletej. Navrhuje preto, aby súd v čo najkratšom čase nariadil súdne pojednávanie vo veci samej a nariadil samotné dokazovanie. Navrhuje súdu tiež rozhodnúť v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. 11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (zákona č. 161/2015 Z.z. § 34 Civilného sporového poriadku- ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, preto je potrebné napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. 12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty matky predostreté v odvolacom konaní a vyjadrenie otca a procesného opatrovníka maloletej, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne pokiaľ mal za dôvodné neodkladným opatrením zveriť maloletú práve do osobnej starostlivosti otca, určiť matke platiť výživné na maloletú v nevyhnutnej miere a upraviť styk matky s maloletou bez obmedzenia. 13. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 14. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3). 15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. 16. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2). 17. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. 18. V zmysle § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 19. V zmysle § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Podľa ods. 2 uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia. 20. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. 21. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom. 22. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 23. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 24. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. 25. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. 26. Prijatím Dohovoru o právach dieťaťa sa jednotlivé štáty zaviazali, že ich činnosť bude v súlade s najlepším záujmom dieťaťa a ostatnými článkami Dohovoru. Deti, na rozdiel od dospelých, nemajú možnosť za svoje práva bojovať, svoje práva uplatňovať a vyžadovať žiadnym legitímnym spôsobom, preto deti potrebujú ochranu a špeciálnu starostlivosť, akú dospelí nepotrebujú. V zmysle citovaných článkov Dohovoru aj maloleté dieťa má právo povedať svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a jeho názor musí byť braný vážne. 27. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 28. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane. 29. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok... Podľa ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. 30. Civilný mimosporový poriadok obsahuje vo svojej Tretej časti iba Niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach, preto sa použijú aj na neodkladné opatrenia v nesporovom konaní všeobecné ustanovenia Civilného sporového poriadku o neodkladných opatreniach, ktorý vo svojom ustanovení § 325 ods. 2 obsahuje iba demonštratívny výpočet možných typov neodkladných opatrení. Vzhľadom na uvedené je teda možné nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava Civilný sporový poriadok, a teda aj iné neodkladné opatrenia ako výslovne upravuje Civilný mimosporový poriadok. 31. Neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, potom ďalšími predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia sú osvedčenie dôvodnosti a trvania uplatneného nároku a preukázanie odôvodnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, resp. účastníkov a bez nariadenia pojednávania, a to vzhľadom na charakter tohto procesného inštitútu. 32. Pritom platí, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Charty základných práv aj Dohovoru o právach dieťaťa, najlepší záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, teda i pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia i keď to CSP už výslovne v § 324 a nasl. neuvádza. 33. Nariadením neodkladného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade podľa cit. § 325 ods. 1 CSP vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (vč. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový vývin dieťaťa. Tomuto cieľu je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach návrhmi ich účastníkov (čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere riadiť výlučne záujmom dieťaťa), na druhej strane i postup pri dokazovaní v takýchto konaniach. Tu totiž súd na rozdiel od tzv. sporového konania (ktoré je ovládané zásadou zodpovednosti účastníkov za jeho výsledok a kde je tak v značnej miere na procesnej aktivite účastníkov, čo sa v konaní preukáže a s akým výsledkom následne konanie skončí) je povinný i bez návrhu vykonávať všetky dôkazy potrebné na riadne objasnenie skutkového stavu bez ohľadu na to, či ich účastníci navrhli alebo či v tomto smere ostali nečinnými. I v rámci konaní začateľných aj bez návrhu (do ktorej skupiny patrí vo všeobecnosti skupina konaní vo veciach starostlivosti súdov o maloleté deti a špecificky aj konkrétne konanie) však okrem toho treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladných opatreniach. Hoci v konaní o neodkladnom opatrení postačuje na vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných (kým v konaní o veci je naopak potrebným preukázanie spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), táto výhoda však má aj svoju druhú stranu, ktorou je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že už krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka (tu 30 dní od doručenia návrhu podľa § 328 ods. 2 CSP), prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhované riešenie. Tým sa práve konanie o neodkladnom opatrení vydávanom na návrh v konaniach zahájiteľných i bez návrhu líši nielen od konania vo veci (kde vykonávanie dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale aj od konania o prípadnom neodkladnom opatrení vydanom bez návrhu samotným súdom, v ktorom sa lehoty zhora neuplatnia. 34. Z dosiaľ osvedčeného ako to vyplýva z obsahu spisu, maloletá Y., ktorá sa narodila dňa XX.X.XXXX, a teda aktuálne má 4 roky, pochádza z partnerského vzťahu svojich rodičov, ktorí nie sú zosobášení, navštevuje materskú školu v S. okrem bežných detských chorôb je zdravá. Rodičia maloletej žili v spoločnej domácnosti až do 7.6.2017, kedy matka spoločnú domácnosť na adrese S., N. XXXX/X aj s maloletou opustila a odišla bývať k svojej matke do D.Z. Maloletá momentálne naďalej žije v spoločnej domácnosti s otcom, s matkou sa stretáva. Z vyjadrení matky ako aj otca vyplýva, že v čase odchodu matky zo spoločnej domácnosti boli medzi nimi partnerské nezhody, vzájomné vyjadrenia ohľadne nich sú ale zásadne protirečivé, najmä pokiaľ ide o popis okolností a príčin odchodu matky zo spoločnej domácnosti, otec maloletej pritom prejavil záujem obnoviť s matkou spolužitie, čo si želá aj maloletá, ktorá sa vyjadrila, že má rada oboch rodičov, bola by rada keby rodičia žili znovu spolu, matka a aj sestra, ktorá je pri matke, jej chýbajú. Nesporným pritom zostáva, že matka maloletej bola dlhodobejšie hospitalizovaná s vážnym ochorením, a to i v čase nariadenia neodkladného opatrenia, pričom maloletá je v osobnej starostlivosti otca už skoro 1 a pol roka, s matkou, ktorá je už v domácej liečbe, pričom zostala bývať u svojej matky, sa ale stretáva, udržiavajú nielen telefonický ale aj osobný kontakt, podľa zistení kolízneho opatrovníka bola maloletá u matky v októbri 2018 tri týždne. 35. Z doterajšieho konania však podľa súdu nevyvstali žiadne konkrétne okolnosti, z ktorých by vyplývalo, že by úroveň starostlivosti otca o dieťa nebola vyhovujúca, že by v doterajšom prostredí dieťa nemalo zabezpečené všetky svoje potreby, alebo že by v doterajšom výchovnom prostredí nebol riadne zabezpečený jeho telesný, duševný a citový vývin. Matka neuvádzala žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by svedčali o tom, že je otec agresívny na maloletú, že by sa dopustil voči nej nevhodného správania, alebo že by sa o ňu nedokázal osobne celodenne postarať. Pokiaľ ide o tvrdenia matky v odvolaní, že otec požíva alkoholické nápoje každý deň a v nadmernom množstve, že bol voči nej agresívny, rovnako ako aj voči jej najstaršej dcére Z., neraz ich obe udrel a voči Z. mal aj sexuálne narážky, rovnako alkoholické nápoje požívajú tiež rodičia otca, s ktorými žije v spoločnej domácnosti, ide len o tvrdenia matky, ničím ani v najmenšom osvedčené. Naproti tomu nepriaznivý zdravotný stav matky v čase rozhodovania napadnutým uznesením, pre ktorý bola v tomto čase opakovane hospitalizovaná v nemocnici, ako i jej problém s nadmerným požívaním alkoholických nápojov bol v konaní osvedčený predloženou prepúšťacou lekárskou správou zo dňa 7.6.2017 (t.j. z predchádzajúcej hospitalizácie). Je zrejmé, že rodičia maloletej minimálne v čase rozhodovania napadnutým uznesením neboli schopní zhodne riešiť predovšetkým záležitosti spojené s ich spoločným maloletým dieťaťom s potrebným nadhľadom, sledujúc prioritne a jedine záujem maloletého dieťaťa, keď pre prípad hospitalizácie matky je to skutočne otec, ktorý má prednosť v starostlivosti o maloletú pred starou matkou (matkou matky dieťaťa), s ktorou maloletá mala zostať po umiestnení matky do nemocnice, čo už ale v súčasnosti byť nemusí, vychádzajúc predovšetkým z posledného vyjadrenia otca maloletej zo dňa 5.9.2018, ako i zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 23.11.2018, pričom je veľmi prínosné pre maloletú, že i keď je u otca, s matkou udržiava pravidelný kontakt, čo otec maloletej nielenže podporuje, ale javí sa, že je k tomu i nápomocný. Vzhľadom na vek maloletej je pritom skutočne potrebné, aby pre jej zdravý a všestranný vývin mali možnosť obaja rodičia participovať na jej výchove a maloletá mala možnosť rozvíjať rovnocenné vzťahy a väzby na oboch svojich rodičov. 36. Posúdiac popísané skutkové okolnosti daného prípadu, pri aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení, a to cez prizmu najlepšieho záujmu maloletej Y. odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade bola v čase nariadenia neodkladného opatrenia daná potreba bezodkladne upraviť pomery rodičov k dieťaťu a zároveň bolo a doposiaľ zostalo osvedčené, že je v záujme dieťaťa, aby súd neodkladným opatrením upravil jeho dočasné zverenie práve do osobnej starostlivosti otca, dokiaľ po vykonaní náležitého dokazovania o ňom nebude rozhodnuté s konečnou platnosťou právoplatným rozhodnutím vo veci samej. Súd vychádzal predovšetkým z toho, že dieťa domácnosť, v ktorej aktuálne po odchode matky žije spolu so svojím otcom považuje za svoj domov, nakoľko tu rodičia s maloletou naposledy tvorili rodinu, má k tejto domácnosti a jej okoliu vytvorené citové, vzťahové a sociálne väzby, v mieste bydliska otca navštevuje materskú školu, čiže má zaužívaný určitý denný režim a stereotyp viažuci sa práve na túto domácnosť. Pôvodná domácnosť predstavuje pre maloletú zázemie, istotu a stabilitu. Naopak prostredie v aktuálnej domácnosti matky je pre maloletú nové, zatiaľ nie celkom overené. Súd predovšetkým nemá osvedčené, aký je vzťah maloletej k rodinným príslušníkom, s ktorými matka žije, samozrejme okrem nej samej a sestry D., ku ktorým ma maloletá vrúcny citový vzťah, ako maloletá vníma toto prostredie ako také, či tu má vytvorený dostatočný vlastný priestor a či je schopná toto prostredie akceptovať aj z dlhodobého hľadiska. Odvolací súd preto dospel k záveru, že neodkladné opatrenie, ktorým bola maloletá dočasne zverená do osobnej starostlivosti otca bolo a momentálne i je, vzhľadom na skutočnosť, že rodičia spolu nežijú, matka má závažne zdravotné problémy, bez osvedčenia či vôbec je po zdravotnej stránke schopná zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletú a či prostredie, v ktorom matka v súčasnosti žije by bolo i pre maloletú domácim, s čím súvisí potreba vykonať náležité dokazovanie vo veci samej, v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, pretože sa ním až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zabezpečí výkon riadnej starostlivosti o maloleté dieťa, dieťaťu poskytne stabilitu prostredia, dodá pocit istoty a bezpečia a vnesie aj určitý pokoj do vzťahu rodičov. 37. Odvolací súd tiež upriamuje pozornosť na to, že ostatné výroky napadnutého uznesenia, t.j. o dočasnom platení výživného matkou na maloletú, ktoré inak bolo určené v najnižšej zákonom určujúcej výške, ako i o neobmedzenom styku matky s maloletou neboli osobitnými odvolacími dôvodmi napadnuté, keď ani odvolací súd ich nepovažuje rozporné so záujmami maloletej. 38. Súčasne nie je vylúčené, aby si matka, keď pominú dôvody pre nariadené neodkladné opatrenie, podala návrh na súd na jeho zrušenie. 39. S poukazom na uvedenú argumentáciu, potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 40. K zániku resp. zrušeniu nariadeného neodkladného opatrenia potom dôjde v zmysle ust. § 333 až 339 CSP. 41. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie o neodkladnom opatrení, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej, rozhodne o nároku na náhradu a o výške trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia, včítane trov tohto odvolacieho konania, zmysle ust. § 58 CMP, súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa predmetné konanie bude končiť. V súlade s uvedeným odvolací súd zrušil v rozhodnutí súdu prvej inštancie výrok o trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko o trovách konania vzniknutých v súvislosti s týmto neodkladným opatrením (tak prvoinštančných, ako aj odvolacích) sa bude rozhodovať v konečnom rozhodnutí, a to v rozhodnutí podľa § 334 alebo § 337 ods. 3 CSP, prípadne v konečnom rozhodnutí v konaní vo veci samej. 42. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).