Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/32/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311212062 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2311212062.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej v právnej veci žalobcu: O.K. Servis SK, s.r.o., Šintava 566, IČO: 34 138 838, zastúpený: JAVOR-TOKÁR, advokátska kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, proti žalovanému: LRL PROFITECH, s.r.o., Slnečná 1408, Sereď, IČO: 36 254 592, zastúpený advokátom: Mgr. Matej Krajči, PhD., Záhradnícka 51, Bratislava, o zaplatenie 6.158,48 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 23Cb/9/2011-400, zo dňa 14.06.2016, t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalujúcu stranu sporu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 1.341,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 2.822,35 eur k rukám právneho zástupcu žalovaného ako i zaplatiť trovy štátu vo výške 702,11 eur, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozhodnutia. 2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu žalovanú istinu i s príslušenstvom, s poukazom na to, že žalovanú pohľadávku žalovaný ako svoj dlh uznal. 3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný, existenciu uzatvorenia zmluvy o dielo v ústnej forme ako tvrdil žalobca, predmetom ktorej malo byť vykonanie elektroinštalačných prác popieral, pričom poukázal na to, že jediný spoločník a štatutárny orgán žalobcu bol v rozhodnom čase aj spoločníkom a štatutárnym orgánom žalovanej spoločnosti a tak si mohol predmetnú faktúru zaúčtovať i vyplatiť, čo neurobil, sporná faktúra sa v účtovníctve žalovaného nenachádza, nebola mu nikdy doručená, preto dôkazné bremeno, ktoré žalobcu zaťažuje v súvislosti s preukázaním existencie záväzkového vzťahu neuniesol. Listinu označenú ako Uznanie záväzku zo dňa 18.12.2008 nikdy neobdržal a konateľ žalovaného E. X. nepodpísal, znalecké dokazovanie nepotvrdilo, že by sporný podpis na listine bol podpisom E. X. a uznanie záväzku zo dňa 18.12.2008 ani nemá náležitosti, ktoré pre takýto právny úkon vyžaduje právna úprava uvedená v § 323 Obchod. zák., podľa ktorej i s odkazom na príslušnú judikatúru uznanie musí obsahovať označenie zmluvného záväzku, označenie zmluvných strán a vyhlásenie o tom, že sa tento záväzok uznáva, čo do dôvodu a výšky i do premlčania, čo ale predložený dokument neobsahuje. 4. Žalobca trval na tvrdení, že zo žalovanou spoločnosťou uzatvoril ústnu zmluvu o dielo podľa ust. § 536 a násl. Obchod. zák., predmetom ktorej bola technická pomoc, zhotovenie elektroinštalácie a úprava elektroinštalácie v objekte nachádzajúcom sa v Seredi na ul. Fándlyho, ktoré dielo riadne vykonal, odovzdal žalovanému, na základe čoho si vystavil i faktúru č. OF60062 zo dňa 28.04.2006 na sumu 6.658,48 eur (185.530,50 eur). Žalovaný uvedený záväzok z tejto faktúry uznal, čo zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu bez povinnosti dôkazného bremena zo strany žalobcu a námietku žalovaného o nepravosti jeho podpisu na listine je potrebné považovať za vyvrátenú vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania, ktoré boli v priebehu konania a súbežne i prebiehajúcom obdobnom konaní vykonané. 5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vypočul konateľa žalujúcej strany sporu Z. L., ktorý bol do 22.01.2008 konateľom žalovanej spoločnosti súčasne s i s E. X., ktorý bol jej konateľom, ktorý ale popieral, že by so žalobcom žalovaná spoločnosť uzatvorila zmluvu o dielo, pretože všetky práce zabezpečoval Z. L. ako druhý konateľ žalovaného, nikdy o uzatvorení prípadnej zmluvy o dielo s Z. L. ako konateľom žalobcu nerokovali. Práce, ktoré boli vykonané na diele - prerábka bytov nachádzajúcich na nehnuteľnosti Fándlyho ulica v Seredi zabezpečovala žalovaná spoločnosť. Na stavbe vykonávali elektroinštalačné práce niektorí zamestnanci žalobcu, ktorých zabezpečil konateľ žalobcu, ale žalovaný to považoval za úkon, ktorý robí konateľ žalovaného v mene a na účet žalovaného a nie na základe zmluvy o dielo. 6. Na základe spornosti a pochybnosti o pravosti podpisu konateľa žalovaného na uznaní záväzku bol vo veci vyhotovený znalecký posudok č. 17/2013 znalcom JUDr. Jaroslavom Kovalickým, ktorým bolo konštatované, že nie je možné vylúčiť, že podpis je pravým podpisom E. X. napriek rozdielnym znakom. 7. Súd prvej inštancie vo veci vypočul i Ing. C. V., ktorá robila v rozhodnom čase účtovníctvo pre žalovaného, ktorá si nevedela spomenúť, či pri svojej činnosti podpisovala v mene žalovaného i nejaké ďalšie listiny, nevedela si spomenúť, kto a kedy podpísal za žalovanú spoločnosť uznanie záväzku. 8. V konaní bolo predložené i odborné vyjadrenie č. 8/2014 vypracované znalkyňou Mgr. Máriou Zelenkovou,, ktorá ale nepracovala s originálom listiny označenej ako Uznanie záväzku zo dňa 18.12.2008, čo podľa jej názoru ani nebolo nevyhnutné. Za nesprávny označila záver vyplývajúci z posudku č. 17/2013 o tom, že skúmaný podpis je pravým podpisom E. X.. Znalec JUDr. Jaroslav Kovalický následne uviedol, že pôvodne nevyhodnotil skúmaný podpis ako pravý, ale po oboznámení sa s vyjadrením znalkyne č. 8/2014 sa s jej názorom stotožnil, ale práve na základe ňou uvedených zistení trval na tom, že sporný podpis je pravým podpisom E. X.. 9. Súd prvej inštancie zistené skutočnosti vyhodnotil a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že z listiny zo dňa 18.12.2008, označenej ako Uznanie záväzkov (podľa § 29 a § 30 zákona 431/2002) vyplýva, že ňou, podľa odtlačku pečiatky žalovaná spoločnosť a E. X., Stavebno-obchodná činnosť, uznáva záväzok - z faktúry č. OF/60062 na sumu 185.530.50 eur - zhotovenie elektroinštalácie, splatnej dňa 28.5.2006, vystavenej dňa 28.4.2006 voči žalujúcej strane sporu ako veriteľovi. Vo vzťahu k výpovednej hodnote predmetného dôkazného prostriedku prvoinštančný súd zhodne s názorom žalobcu konštatoval, že právny úkon je nutné skúmať podľa jeho obsahu a nie podľa označenia, a tak bez ohľadu na odkaz na §29 a §30 zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, predmetný právny úkon vyhodnotil ako kvalifikované uznanie dlhu podľa ust. § 323 ods. 1 Obch. zák., ktorý obsahuje všetky zákonné náležitosti, ktorými sú písomná forma, špecifikácia záväzku číslom faktúry, splatnosťou, dátumom vystavenia, výškou istiny a informácie a charaktere plnenia -elektroinštalačné práce. Uznaný dlh je jednoznačne konkretizovaný tak, aby bol nezameniteľný s prípadným iným dlhom a tak nemôže byť podľa jeho obsahu žiadna pochybnosť o tom, čo malo byť predmetným právnym úkonom vykonané. Poukaz žalovaného na chýbajúce vyjadrenia o premlčaní resp. nepremlčaní uznávaného dlhu prvoinštančný súd tento argument vzhľadom i na ustálenú judikatúru označil za irelevantný, nakoľko ku dňu podpisu uznania záväzkov (18.12.2008) uznávaný záväzok vzhľadom na obsiahnutý údaj o splatnosti faktúry, ktorým bol deň 28.5.2006 premlčaný v štvorročnej premlčacej dobe nebol. Výslovné vyjadrenie o vedomosti dlžníka, že dlh je v čase podpisu uznania dlhu premlčaný sa vyžaduje logicky len v tom prípade, ak takýto dlh je už ku dňu uznania premlčaný, čomu tak v tomto prípade nebolo. 10. Vzhľadom k tomu, že predmetom konania je pohľadávka žalobcu uplatnený titulom nezaplatenej ceny diela, uznanej formou uznania záväzku podľa § 323 ods. 1 Obchod. zák., prvoinštančný súd uviedol, že právna úprava v danom prípade zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii uznaného záväzku, tzn. že žalobca ako veriteľ nie je povinný preukázať existenciu samotného záväzkovo-právneho vzťahu uznaného uznaním dlhu a procesné bremeno sa tak presúva na žalovaného, ktorý z uvedeného dôvodu navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva keď vyhlásil, že podpis na listine označenej ako Uznaní záväzku, nie je pravým podpisom konateľa žalovanej spoločnosti E. X., ale ide pravdepodobne o podpis Ing. C. V., účtovníčky žalovanej spoločnosti, ktorá príležitostne v mene spoločnosti listiny podpisovala, i keď si táto nevedela spomenúť, že by tak konala. Okrem znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v súdnom konaní pod č. 17/2013, výsledkom ktorého bolo záver, že nie je možné jednoznačne potvrdiť, že sporný podpis je podpisom E. X., k čomu žalobca predložil odborné vyjadrenie č. 8/2014 vypracované z dôvodu kontroly správnosti predmetného znaleckého posudku z ktorého vyplynulo , že uvedený podpis E. X. je jeho pravým podpisom. Súd z dôvodu vzniknutých nejasností vyplývajúcich zo znaleckého dokazovania dal znalecký posudok č. 17/2013 s poukazom na závery odborného vyjadrenia č. 8/2014 dopracovať znalecký posudok, ktoré ale bolo vyhotovené v stručnej forme a nie vo forme doplnku k znaleckému posudku, v ktorom sa znalec JUDr. Kovalický stotožnil s odborným vyjadrením Mgr. Zelenkovej a záver znaleckého skúmania zmenil tak, že ak odhliadne od dvoch nadbytočných ťahov, možno sporný podpis považovať za pravý podpis E. X.. 11. Súd prvej inštancie následne závery znaleckého posudku ako i odborného vyjadrenia vyhodnotil ako nepresvedčivé, čiastočne si odporujúce a zmätočné, keď vo vypracovanom znaleckom posudku č. 17/2013 znalec nevyslovil jednoznačný záver, ale po oboznámení sa s odborným vyjadrením k pravosti podpisu zmenil názor a skonštatoval, že ide o podpis E. X.. Ak by odborným znaleckým skúmaním mal súd jednoznačne vyslovené, že ide o pravý podpis E. X., bol by žalobcovi nárok priznal, ale vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov v spojitosti so zásadou kontradiktórnosti občianskeho súdneho konania vyhodnotil nielen vyššie uvedený dôkaz, ale všetky účastníkmi navrhnuté a súdom vykonané dôkazy z ktorých dospel k záveru, že okolnosti predchádzajúce uznaniu dlhu nepreukazujú dôvodnosť uplatneného nároku a najmä nie hodnovernosť skutkového aj právneho stavu veci, keď súčasný konateľ žalujúcej spoločnosti, ktorým je Z. L. bol konateľom i v spoločnosti žalovanej a to v čase realizácie diela ako i v čase vystavenia faktúry č. OF 60062, a to až do 22.1.2008, a teda vzhľadom na dátum splatnosti spornej faktúry, ktorým je deň 28.5.2006, mal možnosť predmetný nárok uspokojiť, čo nespravil a až takmer rok po tom, keď ako konateľ a spoločník u žalovanej spoločnosti skončil, zaslal žalovanej spoločnosti na podpis uznanie dlhu. Konateľ žalujúcej spoločnosti sa vôbec nevyjadril k dôvodu, pre ktorý nežiadal a nevykonal úhradu faktúry č. OF 60062 hneď po jej splatnosti, keďže bol v tom čase nielen konateľom, ale aj spoločníkom žalovanej spoločnosti a túto možnosť jednoznačne mal. Neskôr zaslané uznania dlhu ako súčasť účtovnej inventarizácie prvoinštančný súd označil za pochybné a konanie, bez logického postupu a žalobu v celom rozsahu zamietol. 12. Súd označil za nepreukázanú i existenciu záväzkového vzťahu medzi stranami sporu, keď jediný listinný dôkazný prostriedok k jeho existencii bola iba faktúra č. OF 60062, ktorá sama o sebe nepreukazuje existenciu vzťahu a tento nepotvrdzuje ani vyjadrenie konateľa žalovanej spoločnosti, ktorý potvrdil, že na stavbe „sa nachádzali nejakí ľudia od navrhovateľa“. Žalujúcou stranou sporu nebol preukázaný obojstranný súhlas s podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo a teda nebol dôkaz o tom, že takáto zmluva vznikla a na jej základe žalobca plnil. 13. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa §142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej strane sporu, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti žalobcovi. 14. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žaloba odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Odvolacie dôvody označil ust. § 365 ods.1 písm. b/ a f/ C.s.p., k čomu citoval príslušnú právnu úpravu uvedenú v § 470 ods. 1,2 C.s.p., v § 120 ods. 1 O.s.p., § 118 ods. 2 O.s.p., § 127 ods. 1 O.s.p., § 100 ods. O.s.p., poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo/170/2008 a namietal, že konaním pred súdom prvej inštancie bola na posúdenie odbornej otázky, ktorou je pravosť podpisu štatutárneho orgánu žalovaného na listine „Uznanie záväzkov“ zo dňa 18.12.2008, pribratá za účelom posúdenia spornej skutkovej otázky znalecká organizácia - Ústav súdneho inžinierstva v Žiline. Po podaní znaleckého posudku č. 17/2013 tohto ústavu s poukazom na odborné vyjadrenie znalkyne Mgr. Márie Zelenkovej vzniesol žalujúci odvolateľ podstatné a zdôvodnené výhrady, keď argumentoval tým, že napriek existencii nadbytočných ťahov na podpise na predmetnej listine je nesporné, že ju podpísal E. X., pretože posudzovaný podpis obsahuje dostatočne množstvo zhodných identifikačných znakov v porovnaní s ostatnými podpismi, na základe ktorých je možné uviesť , že sa jedná o pravý podpis štatutárneho orgánu žalovaného, závery znaleckého posudku boli presvedčivé a výsluchom znalca boli odstránené i rozpory a nedostatky znaleckého posudku. Napriek uvedenému ale súd prvej inštancie uviedol, že ťahy, ktoré sa nachádzajú na skúmanom spochybnenom podpise nemožno vynechať a považovať za neexistujúce a za tejto skutkovej situácie, keďže uplatnenie nároku žalobcu závisí od platnosti predmetnej listine o uznaní záväzku, súd mal za to, že nemá jednoznačne preukázané, že podpis na listine je pravým podpisom konateľa žalovanej spoločnosti. K uvedenému odvolateľ zdôraznil, že ak by rozhodnutie súdu nezáviselo práve od posúdenia, či je podpis štatutárneho orgánu žalovanej spoločnosti pravým, nemuselo by sa vykonávať žiadne znalecké dokazovanie, preto argument súdu prvej inštancie, vyslovený v súvislosti so znaleckým posudkom považuje odvolávajúci sa žalobca za absurdný. Ak prvoinštančný súd mal za to, že je potrebné doplniť znalecký posudok č. 17/2013, mal vyzvať znaleckú organizáciu na podanie riadneho dodatku k znaleckému posudku i z dôvodu, že posudok bol vyhotovený znalcom ustanoveným súdom. Prvoinštančný súd ale takto nekonal, znalecké dokazovanie označil za nedostatočné a nepostačujúce, pričom súdom tvrdené nedostatky v znaleckom dokazovaní vyplynuli práve zo súdom nariadeného znaleckého skúmania a teda sám súd, ak mal za to, že ním nariadené znalecké dokazovanie trpí formálnymi nedostatkami a znalecké závery ho neumožňujú použiť ako podklad pre rozhodnutie vo veci, mal sa pokúsiť ich odstrániť. Súd prvej inštancie nevysvetlil, napriek k skutočnosti, že obaja znalci, ktorých vypočul, potvrdili pravosť podpisu E. X. na skúmanej listine, z akého dôvodu považoval túto skutočnosť za nedostatočne preukázanú. Súd prvej inštancie teda nepostupoval v súlade s procesným právnym predpisom, keď po vykonaní znaleckého dokazovania neuviedol, že otázku pravosti podpisu žalovaného na skúmanej listine naďalej napriek výpovedi v konaní vypočutých znalcov, ktorí potvrdili pravosť tohto podpisu považuje za nepreukázanú, čím vlastne znemožnil strane uskutočniť jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo zakladá existenciu odvolacieho dôvodu a opodstatnenosť podaného odvolania . Rozhodnutie o veci súd založil na skutkových tvrdeniach žalovanej strany sporu po tom, čo uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a tak žalobca už nemohol reagovať a vyjadriť sa k tvrdeniu žalovaného o tom, že štatutárny orgán žalobcu bol v rozhodnom čase aj konateľom žalovaného a mohol si faktúru uhradiť sám . Súd prvej inštancie dospel v otázke pravosti popisu E. X. k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď znalec vyslovil, že predmetný skúmaný podpis je pravým podpisom E. X., čo rovnako potvrdila i odborne spôsobilá osoba a v konaní vypočutá znalkyňa Mgr. Zelenková. 15. Žalovaný zotrval na tvrdení, že sa so žalobcom na uzatvorení žiadnej zmluvy o dielo nedohodol, žiadnu zmluvu neuzatvoril a listinu označenú ako uznanie záväzkov nikdy nepodpísal, je to falošný dokument, ktorý nemá ani náležitosti jednostranného právneho úkonu s účinkami uznania záväzku ako vyžadujme právna úprava vyplývajúca z § 323 Obchod. zák. a § 558 Obč. zák., pretože uznávací prejav dlžníka musí byť určitý a zrozumiteľný, z obsahu musí byť zrejmé, ktorý konkrétny identifikovaný záväzok sa uznáva, aby nebol zameniteľný s iným, pričom v spornej listine absentujme identifikácia záväzku, ktorý má byť uznaný i vôľa dlžníka uznať dlh. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý je adresovaný veriteľovi a nie naopak, ako je to v prípade spornej istiny, ktorú žalobca ako veriteľ zaslal žalovanému do miesta sídla žalovaného na adresu Trnavská 920, Sereď, na ktorej adrese žalovaný už viac ako štyri roky nemá sídlo a nepôsobí, tak nemohlo byť ani doručovanie úspešné, čo nakoniec žalobca ani nepreukázal. Písmo i pečiatka na sporných listinách je písmom a pečiatku účtovníčky žalovaného, ktorá vykonávala činnosť kancelárie nachádzajúcej sa vedľa žalobcu a ktorej žalobca pravdepodobne tieto listiny predložil nie ako uznanie záväzku, ale ako inventarizáciu dokladov. Okrem toho sa konateľ žalobcu ako podnikajúca fyzická osoba domáhal v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 26Cb/2/2011 zaplatenia sumy 5.921,12 eur s prísl. titulom nezaplatenia nájomného voči žalovanej spoločnosti, ktorej konateľom a spoločníkom bol do roku 2008 aj konateľ žalobcu Z. L., pričom i v tomto konaní predložil ako dôkaz obsahovo a formou totožnú listinu pomenovanú ako „Uznanie záväzkov podľa § 29 a 30 zák. č. 431/2002“ , ktorú mal údajne tiež podpísať žalovaný rovnako ako v tomto konaní. V uvedenom konaní prvoinštančný súd žalobu tiež v celom rozsahu zamietol. Okrem toho prebieha na Okresnom súd Galanta i konanie vedené pod sp.zn. 17Cb/1/2011 o zaplatenie 1.095,40 eur titulom nezaplatenia nájomného, kde tiež predložil ako dôkaz uplatňovaného nároku listinu označenú ako „Uznanie záväzkov“. K samotnému záväzkovo-právneho vzťahu, na ktorý poukazuje žalobca a ktorý mal vzniknúť niekedy v roku 2006 na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo, ktorý mal predchádzať údajnému vzniku jednostranného právneho úkonu uznania dlhu nebol tiež pred súdom žiadnym spôsobom žalobcom preukázaný. Konateľ žalobcu Z. L. bol v čase vzniku aj tohto záväzkového vzťahu konateľom žalovanej spoločnosti, ktorú činnosť ukončil až 24.02.2008 a teda mal bezprostrednú možnosť predmetný nárok, ak vôbec vznikol, uspokojiť a zároveň i konať s odbornou starostlivosťou, čo neurobil a až viac ako o 2 roky sa plnenia domáhal. Rozhodnutie súdu prvej inštancie žiadal potvrdiť. 16. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo doručené elektronicky na podanie odvolacej repliky žalobcovi, ktorý ju dňa 27.02.2017 (č.l. 447) podanú, odvolaciu repliku nepodal. 17. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) keď dospel k záveru, že odvolanie žalujúcej strany sporu je dôvodné. 19. Podľa § 470 C.s.p. (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 20. Podľa § 389 C.s.p. 1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. (2) Ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo. 21. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej správnosti výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia, ktorý musí vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu, správnej aplikácie a interpretácie príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav, pri dodržaní ustanovení procesného predpisu. 22. Základom nesúhlasu odvolateľa s rozhodnutím súdu prvej inštancie je okrem iného i poukaz na zmätočnosť a nezrozumiteľnosť dôvodov, na základe ktorých súd nepriznal žalobcovi istinu s prísl.. 23. Odvolanie založil žalobca ako odvolávajúca sa strana sporu na dôvodoch uvedených v ust. § 365 ods.1 písm. b/ a f/ C.s.p. 24. Odvolací argument podradený pod § 365 ods.1 písm. b/ C.s.p.. znamená, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Naplnenie tohto odvolacieho dôvodu je dané v prípade, že strane sporu bolo znemožnené realizovať jej procesné práva v takej intenzite, ktorá založí záver, že celé konanie je nespravodlivé a zo strany konajúceho došlo k výraznému zasiahnutiu a k poškodeniu práv strany sporu. 25. Pochybenie prvoinštančného súdu založené na existencii odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uvedený odvolací dôvod sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke, ale ktoré je nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú i také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti . 26. Z obsahu odôvodnenia prvoinštančného súdu vyplýva, že základný dôkaz, ktorým má byť listina označená ako „Uznanie záväzkov (podľa § 29 a § 30 zák.č. 431/2000)“ zo dňa 18.12.2008 súd vyhodnotil v súlade s tvrdením žalobcu, k čomu uviedol, že právny úkon je potrebné skúmať podľa jeho obsahu na nie podľa označenia napriek tomu, že je označený ako by išlo o dôkaz na účely účtovníctva. Predmetný úkon prvoinštančný súd vyhodnotil ako uznanie záväzku podľa § 323 ods. 1 Obchod. zák., obsahujúci všetky zákonom vyžadované náležitosti, má písomnú formu, špecifikáciu záväzku, ktorý je označený číslom faktúry, jej splatnosťou, dátumom vystavenia, výškou istina a i údaj o dôvode jeho vzniku, a teda ho je možné jednoznačne identifikovať. Uznanie záväzku je zabezpečovací inštitút a zlepšuje procesné postavenie veriteľa tým, že mu uľahčuje vymôcť plnenie svojej pohľadávky, kedy dôkazné bremeno o neexistenciu uznaného záväzku potom prechádza na dlžníka. 27. Podľa § 323 Obchod. zák. (1) Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. (2) Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3. (3) Uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi. 28. Nakoľko predmetom sporu je vzťah medzi podnikateľmi, aplikuje sa výlučne právna úprava uvedená v Obchodnom zákonníku, ktorý jednoznačne definuje uznanie záväzku a preto sa právna úprava uvedená v Občianskom zákonníku nepoužije to ani podporne. 29. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdom prvej inštancie, právny úkon označený ako uznanie záväzku vyhodnotil s tým, že spĺňa náležitosti vyžadované zákonom až na preukázanie, či podpis predmetnej listiny je skutočným podpisom konateľa žalovanej spoločnosti. K uvedenému zisťovaniu bolo vykonané i znalecké dokazovanie doplnené znaleckým vyjadrením, z ktorých vyplynulo, že podpis na listine o uznaný záväzku je podpisom konateľa E. X., ktoré ale prvoinštančný súd následne vyhodnotil ako nepresvedčivé, čiastočne si odporujúce a zmätočné, na základe ktorého záveru žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania, že listina označená ako uznanie záväzku bola podpísaná štatutárnym orgánom žalovanej spoločnosti. Okrem toho ale v rozpore s konštatovaním, podľa ktorého „by súd navrhovateľovi uplatnený nárok priznal len vtedy, ak by bolo odborným skúmaním (vzhľadom na potrebu odborných vedomostí pri vyhodnocovaní pravosti podpisu) jednoznačne (nad akúkoľvek dôvodnú pochybnosť) preukázané, že podpis na listine je pravým podpisom konateľa odporcu“ uviedol, že „uznania dlhu pod hlavičkou účtovnej inventarizácie súd považuje za pofidérne a nehodnoverné najmä za absencie objasnenia zjavne nelogického postupu a časovej následnosti, “ a tiež, že žalobcom nebola v konaní preukázaná ani existencia záväzkového vzťahu, z ktorého mal vzniknúť uznaný záväzok. 30. Po vyhodnotení vyššie uvedených záverov, na ktoré poukázal prvoinštančný súd a ktorými zamietnutie žaloby odôvodnil nemožno dospieť k inému záveru, ako k zlyhaniu súdu, ktoré založilo zmätočnosť a vzájomnú rozpornosť odôvodnenia rozhodnutia a opodstatnenosť odvolacích argumentov a s tým spojený dôvod pre zrušenie takéhoto rozsudku a jeho vrátenie prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie v súlade s ust. § 389 ods.1 písm. b/ C.s.p. Strana sporu má právo v rámci spravodlivého procesu na logické a konzistentné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nie je vzájomne si protirečivé, ktoré vychádza z riadne vykonaného dokazovania. Uvedené požiadavky, formulované v ust. § 220 ods.2 C.s.p., (v čase vyhlásenia rozsudku platného ust. §157 ods.2 O.s.p. ) ale odvolaním napadnutý rozsudok nespĺňa a vytknuté nedostatky nemôžu byť napravené v odvolacom konaní odvolacím súdom. 31. Odvolací súd s poukazom na ust. § 391 ods.3 C.s.p., podľa ktorého, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať, poukazuje odvolací súd na samotný účel znaleckého posudku v spojení s tým, že súd oň požiada v prípade, ak treba pre rozhodnutie vo veci odborné znalosti. Znalecký posudok tak podáva informáciu o určitých skutočnostiach na základe odborných znalostí znalca, pričom je možné vyhotovený znalecký posudok i podrobiť kontrolnému znaleckému skúmaniu. Súd však nedostatky odborného znaleckého posudku nemôže nahradiť vlastným názorom, úvahou a skonštatovať, že znalecký posudok je nepresvedčivý a zmätočný. Ak mal súd prvej inštancie pochybnosti a nejasnosti v súvislosti so znaleckým posudkom, ku ktorému ešte hodnotil i odborné vyjadrenie vypracované Mgr. Zelenkovou, ktoré je však potrebné považovať iba za dôkaz listinou, nemôže dospieť k záveru, že uznanie záväzku nebolo podpísané konateľom žalovanej spoločnosti. V ďalšom tak bude úlohou súdu prvej inštancie sa s touto skutočnosťou dôsledne zaoberať, vyhodnotiť ju, v prípade nejasností znaleckého posudku dôkaznými prostriedkami zabezpečiť jednoznačný záver, z ktorého by bolo možné ustáliť bez akýchkoľvek pochybností, či podpis na predmetnej listine je podpisom konateľa žalovanej spoločnosti, prípadne, že z podkladov nie je možné jednoznačne na túto otázku dať odpoveď. Súd ale nemôže prípadné nedostatky znaleckého posudku nahradiť vlastnou úvahou, pretože v takom prípade by znalecké posúdenie nemalo žiadnu relevanciu. 32. Z rozhodnutia prvoinštančného súdu tiež nie je zrejmé, keď samotný právny úkon - uznanie záväzku hodnotí ako spĺňajúci náležitosti vyžadované zákonom pre právnu kvalifikáciu tohto úkonu ako uznanie záväzku, keď v záverečnej časti svojho rozhodnutia konštatuje, že nebola preukázaná existencia záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania. Ak by samotná listina nespĺňala náležitosti uznania záväzku, nebolo potrebné vykonávať znalecké dokazovanie k posúdeniu pravosti podpisu. 33. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd tak vzhľadom na dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie, musí na základe dokazovania dospieť k jednoznačnému záveru o tom, či považuje predmetný úkon za kvalifikované uznanie záväzku, ak tomu tak bude ustáliť, či je podpísaný dlžníkom. Pochybnosti o existencii samotného právneho vzťahu, z ktorého mal vzniknúť uznaný záväzok sú z tohto hľadiska irelevantné a význam majú iba v prípade, že je uznaný neexistujúci záväzok, čo ale musí preukázať dlžník. 34. V novom rozhodnutí o veci prvoinštančný súd zároveň rozhodne i o nároku o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).