Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/52/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313226830 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2313226830.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Martina Holiča vo veci žalobkyne: V. W., nar. XX. V. XXXX, bytom J. XX, N., proti žalovaným: 1/ R. O., nar. XX. M. XXXX, bytom M. XXX/X, B., 2/ O. Z., nar. X. M. XXXX, bytom T. F., A. U., A. č. XXX, 3/ O. M., bytom na neznámom mieste, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, 817 15 Bratislava, 4/ M. O., nar. X. M. XXXX, bytom Y. XXXX/X, C., 5/ V. O., nar. XX. V. XXXX, bytom C.-N., Z. č. XXXX/XX, 6/ C. A., nar. X. M. XXXX, bytom A. XXX/XX, C., 7/ O. Z., nar. XX. D. XXXX, bytom T. F. A. U., A. XXX, 8/ O. Z., nar. XX. O. XXXX, bytom T. F. G. U. XXX, 9/ S. Z., nar. X. V. XXXX, bytom XX. P. XXXX/XX, C., XX/ O. Z., nar. XX. D. XXXX, bytom XX. P. XXXX/ XX, C., XX/ A. Z., nar. XX. T. XXXX, bytom XX. P. XXXX/XX, C., 12/ QUEEN, s.r.o. Neded, 1417, 925 85 Neded, IČO: 36528641, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 20. novembra 2013 č. k. 26C/349/2013-6 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. konanie zastavil a II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 159 ods. 3 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016). Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie 15.10.2013 domáhala, aby súd určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, špecifikovanej v žalobe. Z pripojeného rozhodnutia súdu prvej inštancie 26C/10/2009-142 z 10.11.2009 zistil, že vo veci určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti už bolo právoplatne rozhodnuté, a to tak, že súd žalobu zamietol. Keďže o návrhu žalobkyne už bolo právoplatne rozhodnuté, konanie v predmetnej veci zastavil. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a vecne len zastavením konania. 2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa, s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na nové konanie. Uviedla, že už v žalobe pravdivo uviedla, že na súde prvej inštancie sa viedlo konanie pod sp. zn. 23C/10/2009, kde tiež žiadala o určenie vlastníckeho práva, ale toto konanie súd zamietol, avšak iba z formálnych dôvodov a to, že neboli splnené podmienky podľa § 91 ods. 2 O. s. p., čo znamená, že v konaní mali byť uvedení všetci podieloví spoluvlastníci, lebo v tomto prípade išlo o určovaciu žalobu a žalobkyňa neoznačila všetkých žalovaných a to najmä dedičov po zomrelom O. Z.. Súd nerozhodol v rozsudku 23C/10/2009 o tom, či žalobkyňa je alebo nie je vlastníčkou nehnuteľnosti, čo znamená, že nerozhodol o veci, len z formálnych dôvodov, že žalobkyňa nežalovala všetkých účastníkov konania, ktorí v tomto prípade tvoria nerozlučné spoločenstvo, žalobu zamietol. Poukázala na judikát R 15/2005, podľa ktorého o prekážku veci rozsúdenej podľa § 159 ods. 3 O. s. p. nejde, ak predchádzajúcim rozsudkom bola určujúca žaloba zamietnutá bez toho, aby súd záväzne posúdil existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania. Na základe uvedeného bola odvolateľka názoru, že súd prvej inštancie nesprávne zastavil konania, keďže jej žalobe nebráni v žiadnom prípade prekážka veci rozhodnutej, lebo v konaní, kde súd aj uviedol nesprávnu spisovú značku, ktorá mala byť nie 26C/10/2009, ale správne 23C/10/2009, nebolo rozhodnuté o právnom vzťahu - merite veci medzi účastníkmi konania, len bola žaloba zamietnutá preto, že nebol v konaní žalovaný celý okruh účastníkov. Z opatrnosti namietla aj to, že v konaní 23C/10/2009 bol iný okruh žalovaných než je žalovaný v tomto konaní, preto je nový návrh a súd má o ňom konať. 3. Žiaden zo žalovaných sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril ani nepodal odvolací návrh. 4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O. s. p.“), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p., účinného v čase jeho podania, akt. § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou (§ 201 O. s. p., akt. § 355 ods. 1 CSP), proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 O. s. p., akt. § 355 ods. 2 a § 357 písm. a/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p., akt. § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/ a f/ O. s. p., akt. § 365 ods. 1 písm. a/, b/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 O. s. p., akt. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 26C/349/2013 bolo určenie vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnosti. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie pre prekážku rozsúdenej veci zastavil konanie a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a uznesenia súdu prvej inštancie. 6. Súd prvej inštancie zastavenie konania odôvodnil skorším právoplatným rozhodnutím v totožnej veci, na posúdenie správnosti takéhoto záveru odvolacím súdom, na pokyn odvolacieho súdu (v liste z 8.7.2015 pod č.k. 10Co/460/2014-21), súd prvej inštancie opätovne pripojil takýto skorší spis (spis Okresného súdu Galanta sp. zn. 23C/10/2009). Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 23C/10/2009 odvolací súd zistil, že žalobkyňa podala 19.1.2009 na Okresnom súde Galanta žalobu proti žalovaným: 1/ O. O., nar. X.X.XXXX, 2/ A. T., nar. X.X.XXXX, 3/ R. O., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, 4/ M. Z., nar. XX.X.XXXX, 5/ A. Z., nar. XX.XX.XXXX, 6/ Queen, s.r.o., Neded a 7/ O. M., o určenie, že žalobkyňa je vlastníkom parcely č. 2530, k. ú. D. R., zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. 2858, roľa o výmere 2kj 309 štvorcových siah v 15/76-iných (podľa identifikácie parciel parc. č. 2930 - roľa o výmere 12 619 m2, žalobný návrh neskôr upresnila tak, že žiadala určiť vlastníckeho právo žalobkyne k nehnuteľnosti - parc. reg. „E“ č. 2530 - orná pôda o výmere 12 621 m2 v k. ú. D., zapísanej SK Šaľa na liste vlastníctva č. XXXX, v podiele 1/1. Uznesením Okresného súdu Galanta z 21.4.2009 č. k. 23C/10/2009-28 bolo zastavené konanie proti M. Z., nar. XX.X.XXXX, zomrelému XX.XX.XXXX, pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania - úmrtie M. Z. pred začatím konania, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20.5.2009. Vo vzťahu k zostávajúcim žalovaným bolo rozhodnuté vo veci rozsudkom Okresného súdu Galanta z 10. novembra 2009 č. k. 23C/10/2009-142, ktorým súd žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobkyňa si uplatnila v takomto konaní svoje práva k nehnuteľnostiam, kedy ako účastníčka konania na strane žalovaného označila o. i. aj M. Z., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom G. U. č. XXX, T. F., ktorý zomrel XX.XX.XXXX, z ktorého dôvodu súd uznesením č. k. 23C/10/2009-28 z 21.4.2009 konanie voči M. Z. ako žalovanému 4/ zastavil. Z dedičského rozhodnutia zistil, že dedičmi po zomrelom M. Z. sú manželka O. Z. a deti zomrelého O. Z. a O. Z.. Napriek týmto skutočnostiam však žalobkyňa zastúpená v konaní právnym zástupcom z radov advokátov nerozšírila žalobu o dedičov zosnulého, v dôsledku čoho účastníkmi konania neboli všetci v čase rozhodovania súdu evidovaní podieloví spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti, napriek tomu, že samotná žaloba smerovala k určeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech žalobkyne v podiele 1/1, teda postihoval aj spoluvlastnícky podiel vedený v evidencii nehnuteľností v prospech zomrelého M. Z.. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe (R 54/1973) v takomto prípade je potrebné pri určovacích žalobách požadovať, aby účastníkmi konania boli všetci podieloví spoluvlastníci, ktorí v zmysle ust. § 91 ods. 2 O.s.p. tvoria nerozlučné spoločenstvo. Pri nerozlučnom spoločenstve totiž platí, že rozhodnutie sa týka všetkých spoločníkov s rovnakým výsledkom, že práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné a procesné dôsledky rozhodnutia sa týkajú všetkých spoločníkov. Ďalej súd uviedol, že samotná žalobkyňa a jej právny zástupca boli o týchto skutočnostiach poučení zo strany súdu a napriek tomu aj v novej žalobe za žalovaného označili osobu, ktorej spôsobilosť na práva a povinnosti, ako aj spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania zanikla jej smrťou, pričom jej dedičov nechali bez povšimnutia. Na základe uvedeného žalobu žalobkyne pre nedostatok vecnej legitimácie zamietol. Uviedol ešte, že voči žalovanému 2/ bolo potrebné zamietnuť návrh z dôvodu, že tento v čase rozhodovania súdu už nebol spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti a tak nebol pasívne legitimovaný vystupovať v konaní na strane žalovaného. 7. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Podľa § 159 ods. 3 O. s. p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Negatívna stránka materiálnej právoplatnosti sa prejavuje ako nezmeniteľnosť rozhodnutia a spôsobuje tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci (impedimentium rei iudicatae) a to znamená, že o tej istej, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady nebis in idem, teda nikdy nie dvakrát o tej istej veci. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex officio. Len čo súd zistí existenciu tejto prekážky, vedie to k zastaveniu konania vo forme uznesenia, proti ktorému je prípustné odvolanie. Procesné právo vymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb (sporových strán) a totožnosťou predmetu konania. O totožnosť osôb ide vtedy, ak sa v konaní zúčastňujú tie isté osoby ako v konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu. Procesné postavenie týchto osôb (žalobca a žalovaný) je v tejto súvislosti bez významu. Prevažná väčšina predstaviteľov právnej teórie sa prikláňa k tomu, že predmet konania v širšom zmysle slova treba chápať ako žalobný nárok, spolu so skutkovým odôvodnením, z ktorého by mal žalobný návrh vyplývať. Možno teda zhrnúť, že v zmysle tejto prekážky sa nemôže o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, rozhodnúť znova. Výklad pojmu „tá istá vec“ je taký, že musí ísť o tie isté subjekty práva, ktoré vystupovali v pôvodnom konaní ako sporové strany a ten istý predmet konania (tzn., že ide o totožný nárok uplatnený z totožného skutkového základu medzi totožnými subjektmi - nie je pritom rozhodujúce, či pôvodné strany vystupujú v pôvodných procesných postaveniach). Ak sa teda konanie netýka tých istých subjektov, nemožno hovoriť o prekážke právoplatne rozhodnutej veci a výrok právoplatného rozhodnutia súdu nie je v tomto prípade záväzný pre súd, ktorý prejednáva inú právnu vec (čo samozrejme neplatí v prípadoch, ak subjektívne hranice záväznosti iného rozhodnutia sú rozšírené erga omnes, proti všetkých - typicky statusové veci v mimosporoch, alebo rozsudok o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach). Prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku, nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Rozsudok zamietajúci žalobu je prekážkou právoplatne rozhodnutej veci len v rozsahu rozhodnutia o predmete sporu (totožnosti predmetu rozhodovania). (V 9/1986) O prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) nejde, ak v predchádzajúcom súdnom konaní, v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté o určení vlastníckeho práva k totožnej nehnuteľnosti, právna predchodkyňa navrhovateľa nemala v priebehu celého konania spôsobilosť byť účastníčkou konania. (R 25/2002) O prekážku veci rozsúdenej podľa § 159 ods. 3 O. s. p. nejde, ak predchádzajúcim rozsudkom bola určujúca žaloba zamietnutá bez toho, aby súd záväzne posúdil existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania. O takýto prípad nejde ani vtedy, ak predchádzajúcim rozsudkom bola žaloba zamietnutá iba z dôvodu, že žalobcovia sa pôvodnou žalobou domáhali určenia spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v iných podieloch, než ktoré im v skutočnosti patria. (R 15/2005) Pokiaľ ide o vec patriacu viacerým spoluvlastníkom, nebolo by možné prejednávať návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva len s niektorými zo spoluvlastníkov, pretože rozhodnutie vydané v takomto konaní by nemohlo byť účinné voči spoluvlastníkom, proti ktorým návrh nesmeroval (rozsudok Najvyššieho súdu ČSSR, sp. zn. 4Cz 79/66, R 16/1967). V občianskom súdnom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musia byť účastníkmi všetci spoluvlastníci; rozhodnutie súdu vydané len voči niektorým zo spoluvlastníkov by nemohlo byť účinné proti tým, ktorí neboli účastníkmi konania (§ 91 ods. 2 O. s. p.). (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo 6/2003, zo súdnej praxe č. 50/2004). Prekážka res iudicata (právoplatne rozhodnutej veci), ktorá vylučuje, aby súd vec znova prejednal, je vyslovená v ustanovení § 159 ods. 3 O. s. p.. K jej porušeniu dôjde vtedy, ak sú súčasne splnené tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi, 3. a o tej istej veci. Za tú istú vec v zmysle § 159 ods. 3 O. s. p. treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Pokiaľ ide o rozhodnutie o určovacej žalobe [§ 80 písm. c) O. s. p.], pre posúdenie toho, či zakladá prekážku rozsúdenej veci, bude rozhodujúci aj právny stav záväzne určený jeho obsahom. Ak rozhodnutie vyznie tak, že podľa neho právo alebo právny vzťah, prípadne povinnosť existuje (neexistuje), je tým daná prekážka res iudicata pre novú určovaciu žalobu. Ak ale určovacia žaloba bola zamietnutá bez toho, aby súd záväzne posúdil existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi, nejde o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku rozsúdenej veci podľa § 159 ods. 3 O. s. p.. (viď uznesenie NS SR sp. zn. 2 Cdo/105/2003). V predmetnej veci súd prvej inštancie konanie zastavil pre prekážku rozsúdenej veci, minimalistické odôvodnenie napadnutého uznesenia neposkytovalo dostatočný argumentačný základ pre takéto rozhodnutie. Súd prvej inštancie tvrdil iba totožnosť predmetu konania predmetnej a skoršej veci (určenie vlastníctva žalobkyne k nehnuteľnosti), ktorý predmet konania však bližšie nešpecifikoval (uvedením presného a úplného označenia nehnuteľnosti), totožnosť osôb zjavne posudzoval iba vo vzťahu k jednej strane sporu (žalobkyni), hoci procesné právo vymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci dvoma kritériami - totožnosťou osôb (sporových strán) a totožnosťou konania. Naviac sa v druhom odseku odôvodnenia napadnutého uznesenia dopustil zrejmej chyby, keď za skoršiu vec označil rozhodnutie Okresného súdu Galanta z 10.11.2009 č. k. 26C/10/2009-142, namiesto správneho rozsudku Okresného súdu Galanta z 10.11.2009 č. k. 23C/10/2009-142. Odvolací súd je názoru, že v predmetnej a skoršej veci nebola daná (preukázaná) totožnosť osôb (na strane žalovaných), v oboch konaniach síce ako žalobkyňa vystupovala V. W., nar. XX.X.XXXX, avšak v predmetnom konaní sú žalovanými: 1/ R. O., nar. XX. M. XXXX, 2/ O. Z., nar. X. M. XXXX, 3/ O. M., 4/ M. O., nar. X. M. XXXX, 5/ V. O., nar. XX. V. XXXX, X/ C. A., nar. X. M. . XXXX, 7/ O. Z., nar. XX. D. XXXX, 8/ O. Z., nar. XX. O. XXXX, 9/ S. Z., nar. X. V. XXXX, XX/ O. Z., nar. XX. D. XXXX, 11/ A. Z., nar. XX. T. XXXX, 12/ QUEEN, s.r.o. Neded, 1417, 925 85 Neded, IČO: 36528641, a v skoršom konaní boli žalovaní: 1/ O. O., nar. X.X.XXXX, 2/ A. T., nar. X.X.XXXX, 3/ R. O., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, 4/ M. Z., nar. XX.X.XXXX, 5/ A. Z., nar. XX.XX.XXXX, 6/ Queen, s.r.o., Neded a 7/ O. M.. Právne nástupníctvo žalovaných v predmetnom konaní po žalovaných zo skoršieho konania sa z napadnutého uznesenia ani z obsahu spisu v predmetnej veci nepodáva, tvrdí sa síce v žalobe v predmetnej veci, avšak iba u niektorých žalovaných a bez ich konkretizácie. Totožnosť predmetu konania v predmetnej a skoršej veci bola daná, keďže predmetom oboch konaní bolo určenie vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnosti - parc. reg. „E“ č. 2530 - orná pôda o výmere 12 621m2 v k. ú. D., zapísanej SK Šaľa na liste vlastníctva č. XXXX, v podiele 1/1. Podstatným však bolo najmä to, že v skoršom konaní súd právoplatným rozhodnutím zamietol určovaciu žalobu bez toho, aby záväzne posúdil existenciu (neexistenciu) práva alebo právneho vzťahu medzi stranami, zamietol ju z dôvodu, že účastníkmi konania neboli všetci podieloví spoluvlastníci, ktorí v zmysle ust. § 91 ods. 2 O. s. p. tvoria nerozlučné spoločenstvo, nerozhodol teda o tom, že žalobkyni neprislúcha vlastnícke právo, ňou tvrdené právo na základe skutočností v žalobe uvedených vlastne ani nepreskúmal, čo je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia, preto nejde o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 O. s. p. pre novú určovaciu žalobu (žalobu v predmetnej veci). Uvedeným procesným postupom a uznesením súd prvej inštancie znemožnil najmä odvolateľke, aby uskutočňovala jej patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť pred odvolacím súdom, a preto odvolaciemu súdu nezostalo nič iné, len v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 8. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, opätovne vec prejednať, v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie, výsledky celého konania zhodnotiť a až potom o veci rozhodnúť, pričom je potrebné náležite sa vysporiadať s relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu a nové rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 a 3 CSP odôvodniť. 9. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 10. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods.2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods.2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.(§ 430 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)