Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/74/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318200045 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2318200045.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobkyne: X. K., nar. X.XX.XXXX, bytom E. M., K. č. XXX, proti žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bratislava, Bajkalská 718/30, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 9. apríla 2018, sp.zn. 15Csp/3/2018-93, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie žalobkyne o d m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, s odôvodnením, že nemal preukázanú a osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ako aj skutočnú oprávnenú a dôvodnú existenciu obavy žalobkyne o jej majetok - finančné prostriedky, ktoré by jej mali byť zrážané zo mzdy. 2. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu dňa 3.1.2018 domáhala určenia neplatnosti úverovej zmluvy č. 1631802805 a č. 1631802004, určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého na základe vyššie uvedených zmlúv, vydania bezdôvodného obohatenia ako aj ochrany práv spotrebiteľa. Žalobkyňa v podanej žalobe poukázala na rozhodnutia viacerých súdov, ktoré rozhodovali vo veciach spotrebiteľských úverov a neprijateľných podmienok, pričom poukázala najmä na neprijateľnú podmienku spočívajúcu v nezrozumiteľnom uvedení ročnej percentuálnej miery nákladov, ako aj na neprijateľnú podmienku spočívajúci v Dohode o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa má za to, že veriteľ výšku dlhu jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Žalovaný vystavil žalobkyňu (spotrebiteľa) hrubo nemorálnym a zneužívajúcim zmluvným podmienkam, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, zmluva o úvere svojím obsahom ako aj účelom jednak odporuje zákonu a zákon obchádza a ako celok sa prieči dobrým mravom a tak je neplatná od počiatku. Žalobkyňa sa domáha vo veci samej aj vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v preplatku, ktorý vznikol v dôsledku toho, že žalobkyňa na zmluvách uhradila viac ako bola povinná. 3. V priebehu konania podala žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žiadala, aby súd do právoplatného skončenia konania vo veci samej uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy u zmlúv č. 1631802805 a č. 1631802004, uzavretých medzi žalobkyňou a žalovaným a súčasne uložil zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy, k návrhu priložila výpis z účtu Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. za rok 2005, 2016, upomienku zo dňa 1.3.2018 a lekársku správu pani R. B.. Dôvodila, že právne úkony žalovaného pri uzavieraní zmluvy, ktoré boli neurčité a nezrozumiteľné, spôsobili vady v zmluve, ktoré ju robia absolútne neplatnou. Žalobkyňa nemala nikdy v úmysle uzavrieť takú zmluvu, ktorej dôsledkom malo byť nezákonné postihnutie jej majetku a vlastníctva. Žalobkyňa uviedla, že uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Poukázala na to, že zrážky možno vykonávať až po splatnosti veriteľovej pohľadávky, a keďže dohodou o zrážkach zo mzdy nie je možné zabezpečiť budúcu pohľadávku, zmluvná podmienka dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľná. 4. Súd prvej inštancie po preskúmaní predloženého návrhu a jeho príloh dospel k záveru, že v predmetnej veci nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie, nakoľko žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť svojho nároku, keď potrebnými listinnými alebo inými dôkazmi neosvedčila v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdené skutočnosti. Nepredložila totiž súdu dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej by jej zamestnávateľ vykonával zrážky zo mzdy a rovnako tak nepredložila žiadny dôkaz, z ktorého by mal súd za preukázané, že dochádza k výkonu zrážok z jej mzdy, prípadne že takého zrážanie hrozí. Súd nemá časový priestor pre plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje výlučne na základe osvedčenia podstatných skutočností. Osvedčenie skutkových tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia znamená, že jeho tvrdenia sa na základe predložených dôkazov javia ako vysoko pravdepodobné, pričom dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktoré v tomto prípade neuniesol, keď súd nemal preukázané, že by dochádzalo k zrážkam zo mzdy žalobkyne, t.j. že by dochádzalo k zásahom a dispozíciám s jej majetkom (finančnými prostriedkami). Preto návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko nemal preukázanú a osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ako aj skutočnú, oprávnenú a dôvodnú existenciu obavy žalobkyne o jej majetok - finančné prostriedky, ktoré by jej mali byť zrážané z jej mzdy. 5. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že má za to, že istina bola uhradená - preplatená, že stav nehnuteľnosti t.č. je podhodnotený, a žalovaný si neoprávnene nárokuje na nehnuteľnosť vo výhražných listoch dražbou. Ide tu o protiprávny záujem žalovaného, ktorý atakuje ručiteľov a ďalších príslušníkov rodiny. V reálnom čase nehnuteľnosť má hodnotu približne 190.500 eur, v roku 2005 a 2007 bol poskytnutý úver 34.650 eur na bývanie, ktorého istina je zaplatená a preplatená a ide o nekalú praktiku. Odvolateľka má za to, že nároky PSS, a.s., sú protiprávne a má za to, že žalovaný sa má zdržať všetkých nekalých praktík do ukončenia sporu a 30 dní po jeho ukončení. Poukazovala na to, že žalobca ako spotrebiteľ má právny záujem voči žalovanému na určení neplatnosti úverových zmlúv, uzavretých so žalovaným, má za to, že právne úkony žalovaného pri uzavieraní zmluvy spôsobili vady v zmluve s následkom absolútnej neplatnosti zmluvy, keď jeho úkony boli neurčité a nezrozumiteľné, žalobca nemal nikdy vôľu uzavrieť takú zmluvu, ktorej dôsledkom malo byť nezákonné postihnutie jeho majetku a vlastníctva. Dôvodom absolútnej neplatnosti je i nedostatok vážnosti a zmluva je vadná pre nespočetné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, bola uzavretá v rozpore so zákonom a prieči sa dobrým mravom a tak je od počiatku neplatná. V ďalšom odvolateľka cituje ustanovenia Občianskeho zákonníka a poukazuje na to, že ako spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami. Poukazuje na to, že jej žaloba je vhodná a prípustná, keď bez určenia súdu, či tu právo je alebo nie je a či tu právny vzťah je alebo nie je, je jej právo ohrozené. Odvolateľka uviedla, že zmluva uzavretá so žalovaným je po posúdení MS SR Bratislava neplatná, zmluva je bezúročná a bez poplatkov, spotrebiteľ bol uvedený do omylu, odvolateľka poukazuje na nekalé praktiky banky a nezákonné obohatenie zo strany banky ako veriteľa, má za to, že žalovaný postupoval voči nej bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi, cituje konkrétne neprijateľné zmluvné podmienky zmluvy, a zaoberá sa viacerými rozhodnutiami krajských súdov, ktoré nepriznali veriteľom žalované nároky z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok. Odvolateľka sa ďalej zaoberá otázkou nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, majúc za to, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vystavil žalovaný žalobkyňu nemorálnym zmluvným podmienkam, zakladajúcim hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ktoré odporujú zákonu a ako celok sa priečia dobrým mravom, pričom poukazuje na § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a na rozhodnutia viacerých krajských súdov. Žiada vo veci samej vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého výška je 2.227,77 eur. V odvolaní ďalej žalobkyňa uviedla, že „sporiaci účet zanikol a bol v prospech sporiteľa - sporiteľov PSS a.s. a nie v prospech veriteľa, v tomto prípade sú tri nehnuteľnosti a tri rodiny, ktorých sa to bytostne dotýka, pritom je istina i úroky zaplatené, len nebol predmetom zmluvy určený termín trvania zmluvy. Zmluva sa neposudzuje podľa nadpisu, ale jej obsahu a to potvrdilo i MS SR.“ Odvolateľka ďalej uviedla, že vo výroku uznesenia došlo k vade v § 420 písm. f), k namietanej vade zmätočnosti malo dôjsť tým, že prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace práva na spravodlivý proces. Poukázala na nesprávnosť procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý nezohľadnil viaceré aspekty argumentácie žalovanej strany. Žalobkyňa preto ako spotrebiteľ v pozícií slabšej zmluvnej strany má naliehavý právny záujem na tom, aby sa odstránil prípadný nezákonný stav spočívajúci v realizácii uzavretej dohody (neprimerane vysoký úver p.a., každodenný úrok z omeškania z dlžnej sumy, zmluva má začiatok, ale konečná splatnosť nie je uvedená, úžera, nekalá praktika, nezákonné obohatenie na úkor klienta). Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom, dlžná suma je navýšená o nezákonný každodenný úrok z dlžnej sumy, čo spôsobuje nedovolené obohatenie sa žalovaného a rodina žalobcu je ukrátená. Touto cestou žiada o neodkladné opatrenie voči banke, aby neprišlo k ujme na zdraví a majetku. V ďalšom sa odvolateľka zaoberá inštitútom Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, považuje ho za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou aj v predmetnej veci za neplatný, má za to, že moc nad jej majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa a poskytuje mu priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, čo je v rozpore s právom Európskej únie. Poukazuje na to, že je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy Dohodou o zrážkach zo mzdy a ako dôkaz, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, uvádza uznesenie Krajského súdu Žilina sp.zn. 5Co/815/2014, tiež Krajského súdu Prešov sp.zn. 3Co/151/2013, ako dôkaz, že rozhodcovská doložka je neplatná uvádza uznesenie Krajského súdu Prešov sp.zn. 6CoE/114/2014 a ako dôkaz, že bolo vydané predbežné opatrenie ohľadom zrážok zo mzdy Krajským súdom Trnava potvrdené rozhodnutie v sp.zn. 23Co/554/2015 a zároveň dala do pozornosti súdu nález ÚS SR sp.zn. III. ÚS 107/07, v ktorom sa okrem iného uvádza, že jednou z požiadaviek princípu právnej istoty je, aby na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach bola daná rovnaká odpoveď. Na základe uvedených skutočností odvolateľka žiadala, „aby súd po vykonanom dokazovaní meritórne vyniesol rozsudok, aby krajský súd rozhodol v tejto veci v prospech žalobcu ... posúdil spor a odvolanie proti neodkladnému opatreniu.. a nariadil preto neodkladné opatrenie, ktorým súd zakáže robiť injektívy a iné právne úkony a procesy až do ukončenia sporu a 30 dní po ukončení sporu.. aby toto rozhodnutie prijal ako zvýšenú ochranu spotrebiteľa, vydal rozsudok v prospech žalobkyne a neodchýlil sa od rozhodcovskej praxe..“ 6. K podanému odvolaniu zaujal písomné stanovisko žalovaný, ktorý uviedol, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňa zákonom požadované podmienky pre jeho nariadenie, okrem toho jednoznačne neosvedčila dôvodnosť svojho návrhu, nakoľko sa jedná len o nekonkrétne a ničím nepodložené tvrdenia žalobkyne, ktoré sa nejavia ako pravdepodobné, pričom nie sú potvrdené ani listinnými dôkazmi. Žalobkyňa sa domáhala, aby sa žalovaný zdržal použitia údajnej Dohody o zrážkach zo mzdy u zmluvy č. 1631802805 a zmluvy č. 1631802004 a súčasne sa domáhala, aby súd uložil zamestnávateľovi žalobcu zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy, pričom tvrdenú dohodu v konaní ani nepredložila, ani neosvedčila, že by dochádzalo k zrážkam zo mzdy a pokiaľ ide o uloženie povinnosti zamestnávateľovi žalobcu, ide navyše o nevykonateľný petit, nakoľko v ňom nie je predmetný zamestnávateľ ani špecifikovaný. Žalovaný má za to, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené a stotožňuje sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, že neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť, preto navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas žalobkyňou (§ 362 ods. 1 CSP), teda stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s 357 písm. d) CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) zistil, že odvolanie nemá zákonom predpísané náležitosti a preto je treba ho odmietnuť. 8. Podľa § 127 ods. 1, 2 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( 1) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. ( 2) 9. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 10. Podľa § 364, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. 11. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 12. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. 13. Podľa § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov. 14. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona bolo povinnosťou žalobkyne vypraviť odvolanie náležitosťami vyžadovanými zákonom ( konkrétne ust. § 127, § 363 v spojení s § 365 ods. 1 CSP ). Z požadovaných náležitostí viaceré v jej odvolaní absentujú, konkrétne označenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedením dátumu vydania, vymedzením rozsahu napadnutia rozhodnutia, uvedením návrhu odvolaciemu súdu ako naložiť s napadnutým uznesením ako aj uvedením dôvodov, pre ktoré považuje rozhodnutie alebo postup súdu prvej inštancie za nesprávne a odvolanie napokon neobsahuje ani jasný petit, teda to, čoho sa žalobkyňa domáha. 15. Ide o obsahové vady odvolania, u väčšiny ktorých zákon predpokladá ich odstrániteľnosť postupom podľa § 373 ods. 1 veta prvá CSP, kedy súd uznesením vyzve odvolateľa na ich doplnenie a určí na to odvolateľovi primeranú lehotu nie kratšiu ako 10 dní, pričom ho poučí, ako treba vadu odstrániť. Tento postup však neprichádza do úvahy vo vzťahu k odvolacím dôvodom, ktoré sú v zmysle § 363 CSP obligatórnou náležitosťou každého odvolania, a v prípade ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody, súd na ich doplnenie nemôže vyzývať ( § 373 ods. 1 veta druhá CSP). 16. Po preskúmaní podaného odvolania odvolací súd musel konštatovať, že v posudzovanej veci žalobkyňa neuviedla v odvolaní žiadny odvolací dôvod. Z obsahu odvolania napriek jeho obsiahlosti nemožno vyvodiť nijaký relevantný dôvod spomedzi dôvodov taxatívne vymedzených v § 365 ods. 1 CSP. Celé odvolanie je nesúrodé, nezrozumiteľné a bez vzťahu k napadnutému uzneseniu. Ak aj na jednom mieste žalobkyňa v odvolaní uvádza, že ... „ vo výroku uznesenia došlo k vade v § 420 písm. f), namietanej vade zmätočnosti malo dôjsť, že prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace práva na spravodlivý proces. Vyplýva vo veci samej v zmysle § 123 ods. 2 CSP, v ktorom sa uvádza aj návrh na neodkladné opatrenie tvrdením nesprávnosť procesného postupu súdu prvej inštancie, nezohľadnil viaceré aspekty argumentácie žalovanej strany“, odvolací súd má za to, že ani z takejto formulácie nemožno vyvodiť žiadny konkrétny odvolací dôvod. Pokiaľ by aj súd ustupujúc od prílišného formalizmu pripustil, že odvolateľ nemal na mysli dovolací dôvod podľa § 42 písm. f) CSP ( podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), ale obdobný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP ( podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ), ani takýto výklad celkom jednoznačne nemôže obstáť vzhľadom na neurčitý kontext a absentujúcu akúkoľvek bližšiu špecifikáciu, v čom by mal spočívať nesprávny procesný postup súdu v tejto konkrétnej veci. 17. Podľa § 386 písm. d) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. 18. Keďže odvolanie žalobkyne postráda relevantný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 CSP a z obsahu odvolania nebolo možné ani žiaden z takýchto dôvodov vyvodiť, neostávalo odvolaciemu súdu iné, než po preskúmaní veci bez pojednávania odvolanie bez meritórneho rozhodnutia odmietnuť podľa § 386 písm. d) CSP, keďže ide o neodstrániteľnú vadu odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať. 19. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd nerozhodoval, nakoľko o ňom rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí o veci samej, ktorým sa konanie bude končiť (§ 262 ods. 1 CSP <.). 20. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).