Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/246/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515200288 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2515200288.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci starostlivosti o maloletého P. N., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: matka - Bc. Q. C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, G., zastúpená PhDr. JUDr. Jaroslavou Balážiovou, advokátkou, so sídlom Dolné Bašty 2, Trnava a otec - P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 31. januára 2017, č.k. 5P/6/2015-219, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach bežného a zročného výživného p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie maloletého P. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, otcovi uložil platiť výživné na maloletého vo výške 100 eur vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk matky s účinnosťou od 23.01.2015 a nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 2.378,98 eur za obdobie od 23.01.2015 do 31.01.2017 súd otcovi povolil splatiť v mesačných splátkach vo výške 66,08 eur spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Súčasne súd zrušil uznesenie Okresného súdu Piešťany č.k. 5P/6/2015-34 zo dňa 04.02.2015 v časti nariadenia neodkladného opatrenia. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 2 a 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a starostlivosť o maloletého P. zabezpečuje matka, s poukazom na čo súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti so súhlasom otca a kolízneho opatrovníka, nakoľko v starostlivosti matky o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky. Matka dieťaťa bola na rodičovskej dovolenke, pričom od 22.11.2016 je riadne zamestnaná u zamestnávateľa S. G., z ktorého zamestnania mala zatiaľ príjem vo výške 502 eur. Zároveň od 01.09.2014 poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur a prídavok na maloletého vo výške 23,52 eur mesačne. Po narodení mal. P. matka bývala do 19.12.2014 v spoločnej domácnosti s otcom maloletého. Po 19.12.2014 sa odsťahovala k svojim rodičom, ktorým na domácnosť neprispievala, keďže jej príjem pozostával iba z rodičovského príspevku. Od 16.10.2016 býva matka spolu s maloletým a jej starou matkou v prenajatom 3-izbovom byte, s čím má spojené mesačné výdavky vo výške 20 eur na el. energiu, 16 eur na internet a 57 eur za plyn, na ktorých sa spolupodieľa so starou matkou. Matka okrem syna P. iné vyživovacie povinnosti nemá. Maloletý P. má t.č. 2,5 roka, od narodenia do 21.11.2016 bol v celodennej starostlivosti matky. Keďže sa matka s účinnosťou od 22.11.2016 zamestnala, na starostlivosti o mal. P. sa podieľajú aj jej rodičia. Mesačné výdavky matky spojené so zabezpečením jeho starostlivosti predstavujú výdavky na hygienické potreby vo výške 50 eur, na potraviny vo výške 130 eur (nutrilon, minerálky, ovocie, jogurty, ovocné taštičky), na lieky 15 eur, oblečenie 28 eur, prací prášok 18 eur, upratovacie prostriedky 16 eur, hračky 13 eur, celkom spolu 270 eur. Otec maloletého nikdy nebol a ani nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, minimálne od januára 2014 doposiaľ mu nebola vyplatená pomoc v hmotnej núdzi, resp. štátna sociálna dávka. Otec bol zamestnaný od 05.07.2014 do 14.07.2014 a od 25.02.2015 do 26.02.2015 u zamestnávateľa C. G., s.r.o., pričom v období od januára 2014 do októbra 2016 tiež pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti, resp. o vykonaní práce - v spoločnosti G., s.r.o. od 19.07.2016 do 13.09.2016, kde jeho priemerná čistá mesačná mzda činila 49,24 eur, v spoločnosti Q. s.r.o. od 22.03.2016 doposiaľ, kde mu bola vyplatená mzda doposiaľ celkom vo výške 105,22 eur. V spoločnosti N. a.s., kde otec pracoval od 23.03.2016 do 30.04.2016, mu bola vyplatená mzda 20,63 eur v mesiaci marec 2016 a v mesiaci apríl 2016 vo výške 601,16 eur. U tohto zamestnávateľa bol s otcom skončený pracovný pomer z dôvodu, že prestal chodiť do práce. Od 24.01.2017 sa otec zamestnal s dohodnutou mesačnou mzdou vo výške 435 eur v hrubom. Z výpovede otca ďalej vyplynulo, že má základné vzdelanie. Okrem mal. P. iné vyživovacie povinnosti nemá, majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní. Z uvedených preukázaných skutočností potom súd vychádzal pri posudzovaní návrhu matky na určenie výživného povinnému otcovi na sumu 100 eur mesačne, pričom otec súhlasil s určením výživného vo výške 50 eur mesačne. V danom prípade súd pri rozhodovaní prihliadal na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pričom maloleté dieťa zdieľa životnú úroveň svojich rodičov. S poukazom na uvedené preto súd určil otcovi platiť výživné maloletému P. vo výške 100 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu zohľadňujúc odôvodnené výdavky matky, ktoré vynakladá na zabezpečenie starostlivosti o maloletého, špecifikované v bode 24 rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj na výdavky matky na zabezpečenie bývania. Tiež súd pri určení prihliadal aj na skutočnosť, že mesačný príjem matky v období od narodenia maloletého P. do 21.11.2016 predstavoval 203,20 eur rodičovský príspevok a prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur. Hoci je matka od 22.11.2016 zamestnaná s príjmom vo výške približne 500 eur v čistom mesačne, od októbra 2016 jej začali vznikať ďalšie výdavky na bývanie celkom vo výške 93 eur mesačne, na ktorých sa spolupodieľa so svojou starou matkou. Tu súd uvádza, že ani v prípade, pokiaľ by pomery na strane matky boli natoľko priaznivé, že by táto mohla zabezpečovať výživu mal. dieťaťa v celom rozsahu z vlastných prostriedkov, tak táto skutočnosť samotná otca nezbavuje platenia výživného pri rešpektovaní zásady uvedenej v ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. V neposlednom rade súd uvádza, že určené výživné je aj v súlade so zaužívanou súdnou praxou Krajského súdu v Trnave, v zmysle ktorej platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25 - 30 % jeho čistého príjmu s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu / viď napr. rozhodnutie sp. zn. 25CoP/58/2014/. Súd túto prax zohľadnil vychádzajúc z príjmu otca, ktorý je tento (aj napriek skutočnosti, že otec má základné vzdelanie) schopný dosahovať vo výške 600 eur mesačne v čistom (u zamestnávateľa N., tiež ako výčapník v K.). Súd pritom poukazuje na veľmi pasívny a nedbanlivý prístup otca k povinnosti sa riadne zamestnať, ako aj si zamestnanie udržať, keďže má vyživovaciu povinnosť. Na základe uvedeného súd v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri rozhodovaní o výživnom počas predmetného obdobia vychádzal z príjmu otca, ktorý by tento mohol dosahovať, t.j. vo výške 600 eur mesačne v čistom s poukazom na jeho možnosti a schopnosti. Súd potom nezohľadnil skutočnosť na strane otca, t.j. že 1/ jeho terajší príjem je iba vo výške minimálnej mzdy, 2/ v uplynulom období bol bez príjmu, resp. mal iba symbolický príjem, keďže nikdy doposiaľ nebol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, 3/ k skončeniu pracovného pomeru, kde dosahoval príjem 600 eur mesačne v čistom bol skončený zo subjektívnych dôvodov na strane otca. Vzhľadom na uvedené preto súd určil otcovi dieťaťa vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti vyživovaciu povinnosť vo výške 100 eur mesačne s poukazom na § 62 ods. 2 a § 75 ods. l Zákona o rodine, nakoľko súd dospel k záveru, že bolo a je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na maloletého takýmto výživným. Súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od 23.01.2015, t.j. odo dňa podania návrhu matkou na súd v zmysle jej návrhu. Súd mal v konaní zo zhodných výpovedí rodičov za preukázané, že za predmetné obdobie otec prispel matke na výživu syna v januári 2015 sumu 50 eur. Otec tvrdil, že uhradil aj ďalšie výživné, avšak tieto svoje tvrdenia súdu nepreukázal, a preto súd vychádzal z toho, že od podania návrhu matkou, t.j. od 23.01.2015 do 31.01.2017 uhradil synovi výživné iba vo výške 50 eur. Takto nedoplatok na výživnom za obdobie od 23.01.2015 do 31.01.2017 pre mal. P. činí 2.378,98 eur (100 eur od 23.01.2015 do 30.01.2015, t.j. 9 dní po 3,22 eur denne ... celkom 28,98 eur + 100 eur mesačne za 24 mesiacov - od 01.02.2015 do 31.01.2017 ... 2.400 eur, spolu 2.428,98 eur - otcom uhradené výživné 50 eur), ktoré súd otcovi povolil splácať popri bežnom výživnom mesačnými splátkami po 66,08 eur až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Otec takto v zmysle ustálenej konštantnej judikatúry uhradí nedoplatok do 3 rokov. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia bežného a zročného výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol rozsudok v napadnutých častiach zmeniť a určiť mu platiť výživné na dieťa vo výške 50 eur mesačne. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žiadal o zistenie a vykonanie určenia otcovstva, nakoľko matka maloletého mala v čase, kedy spolu začali žiť ako partneri, aj iný vzťah. V prípade, ak súd zistí, že maloletý P. je jeho syn, navrhol, aby mu bolo určené platiť výživné vo výške 50 eur mesačne, nakoľko jeho príjem nie je adekvátny tomu, aby výživné bolo vo výške ako určil súd. 4. K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Podľa jej názoru zo strany súdu boli dôsledne preverované možnosti, schopnosti a majetkové pomery odvolateľa, keď tento bol schopný sa zamestnať aj v takom zamestnaní, kde mu bola poskytovaná mzda približne 60 eur v čistom, pričom z dôvodu, že sa nedohodol s vedením, z tohto zamestnania po pol roku odišiel. 5. K odvolaniu otca detí sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - otec dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenie ústneho odvolacieho pojednávania, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca dieťaťa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach je vecne správny. 7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 5P/6/2015 je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému P.. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie maloletého P. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, otcovi uložil platiť výživné na maloletého vo výške 100 eur vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk matky s účinnosťou od 23.01.2015 a nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 2.378,98 eur za obdobie od 23.01.2015 do 31.01.2017 súd otcovi povolil splatiť v mesačných splátkach vo výške 66,08 eur spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Súčasne súd zrušil uznesenie Okresného súdu Piešťany č.k. 5P/6/2015-34 zo dňa 04.02.2015 v časti nariadenia neodkladného opatrenia. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti bežného a zročného výživného. 9. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k dieťaťu, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné: 10. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky. Pri hodnotení dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní. 11. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, vykonanými dôkazmi, ako aj vyjadreniami účastníkov v odvolacom konaní dospel k záveru, že vzhľadom k zisteným skutkovým okolnostiam daného prípadu, predovšetkým zisteným možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, je dôvodné tomuto uložiť platiť výživné v súdom určenej výške, keď aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné prihliadnuť na pasívny a nedbanlivý prístup otca k povinnosti riadne sa zamestnať, ako aj zamestnanie si udržať v záujme riadneho plnenia si vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Bolo potrebné prihliadnuť na to, že otec od 23.03.2016 do 30.04.2016 pracoval v spoločnosti N., a.s., kde dosahoval mesačný príjem cca 600 eur, ktorý pracovný pomer bol skončený z dôvodu, že otec prestal chodiť do práce. Vzhľadom na uvedené bolo preto dôvodné vychádzať z uvedeného príjmu, ktorého sa otec bez dôležitého dôvodu vzdal, pričom súdom prvej inštancie určené výživné na maloleté dieťa bolo primerané tak odôvodneným potrebám dieťaťa, ako aj zárobkovým schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. 12. Námietku otca dieťaťa uplatnenú v odvolaní, že tento sa necíti byť otcom maloletého P., považoval odvolací súd za nedôvodnú, nakoľko jeho otcovstvo bolo určené v zmysle zákona, tento je stále zapísaný v rodnom liste dieťaťa ako otec dieťaťa. Pokiaľ tvrdí niečo iné, je na ňom, aby inicioval súdne konanie, predmetom ktorého by bolo zapretie jeho otcovstva k maloletému. 13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. 15. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).