Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/185/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2606200224 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2606200224.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. Pavol Karman, Mariánske nám. 2916, 010 01 Žilina, správca konkurznej podstaty AUTOCENTRUM TBP Banská Bystrica s.r.o., so sídlom Kremnička č. 3, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 019 542, proti žalovanému: R. T., t.č. bytom ul. W., X., zastúpený: Advokátska kancelária Machová s.r.o., Čulenova 2A/2621, 909 01 Skalica, o zaplatenie 74.022,44 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3Cb/4/2008-563, zo dňa 18.05.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 90%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.418,97 eur s 13% úrokom z omeškania od 01.05.2003 do zaplatenia, keď vo zvyšku žalobu zamietol. k trovám konania uviedol, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. 2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 74.022,44 eur s poukazom na to, že žalovaný je konateľom úpadcu a žalobca, ktorým je správca konkurznej podstaty pri kontrole účtovných dokladov zistil, že v účtovníctve sa nachádzajú výdavkové pokladničné doklady, na základe ktorých boli vyplatené finančné čiastky, z ktorých ale nie je uvedené komu a za akým účelom, čo nevedel vysvetliť žalovaný, preto jeho konanie žalobca označil za porušenie povinnosti konateľa, o čom predložil dôkazy, konkrétne výdavkové pokladničné doklady vystavené spoločnosťou AUTOCENTRUM TBP Banská Bystrica spol. s .r.o. a to doklad č. 1026 zo dňa 11.7.2003 na sumu 30 000,- Sk a sumu 275 000,- Sk, č. 767 zo dňa 30.6.2003 na sumu 500 000,- Sk , č. 44 zo dňa 10.1.2003 na sumu 1 300 000,- Sk, č. 107 zo dňa 22.1.2003 na sumu 400 000,- Sk , všetky za účelom zálohy. 3. Samostatnou žalobou na základe rovnakých skutočností žiadal žalobca zaviazať žalovaného k povinnosti uhradiť sumu 3.418,97 eur s prísl., keď podľa výdavkového dokladu mala byť žalovanému vyplatená pôžička vo výške 103.000,- Sk, ktorú sa zaviazal vrátiť do 30.04.2003, ale v účtovníctve sa nenachádzajú žiadne doklady o tom, že by bola táto suma vrátená. V rozhodnom čase štatutárny orgán úpadcu i dlžník boli tie isté osoby, preto žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť i túto finančnú čiastku. Následne podaním zo dňa 11.09.2006 rozšíril žalobu o sumu žalobca rozšíril žalobu z dôvodu, že ku dňu vyhlásenia konkurzu mal mať úpadca v pokladni finančnú čiastku v celkovej výške 264 290,45 Sk, ďalej finančnú čiastku 22 011,57 Sk titulom rezervného fondu a sumu 20 685,13 Sk titulom sociálneho fondu. Tieto finančné prostriedky sa však reálne u úpadcu nenachádzali, čo žalovaný tiež nevedel vysvetliť. K rozšíreniu žaloby predložil žalobca kópiu Hlavnej knihy za obdobie august spoločnosti AUTOCENTRUM TBP s.r.o., Banská Bystrica, kópiu Súvahy v skrátenom rozsahu k 19.8.2003. 4. Žalovaný poukázal na to, že právna úprava uvedená v § 133 ods. 1 Obchod. zák. upravuje len podmienky a charakteristiku konateľa obchodnej spoločnosti všeobecne, nemožno ju ale použiť ako argumenty na zaviazanie žalovaného k vyplateniu finančných prostriedkov s poukazom na výdavkové pokladničné doklady č. 44, č. 107, č. 767 a č. 1026 bez toho, aby bola preukázaná príčinná súvislosť s osobou žalovaného a jeho konaním ako konateľa k vymáhanému nároku. Uviedol, že o existencii výdavkových dokladov nemá žiadnu vedomosť, osobne ich nevystavoval a účtovníctvo pre spoločnosť vykonávala spoločnosť ERIKA s.r.o. Banská Bystrica, preto považoval žalobu za nedôvodnú. 5. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom č.k. 3Cb/4/2008-308 zo dňa 13.4.2011, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 84.212,54 eur s príslušným úrokom z omeškania s poukazom na ust. § 133 ods. 1 a § 135 ods. 1 Obchod. zák. Rozhodnutie odôvodnil tým, že konateľ je povinný zabezpečiť aj riadne vedenie predpísanej evidencie a vedenie účtovníctva, k čomu mal preukázané, že za nedostatky vo vedení účtovníctva, za škodu do žalobcovi priznanej sumy zodpovedá konateľ úpadcu na princípe objektívnej zodpovednosti a je príčinná súvislosť medzi jeho nekonaním a vzniknutou škodou. Žalobu o sumu 3.418,97-eur (103.000,-Sk) súd zamietol s odôvodnením, že išlo o majetok žalovaného patriaci živnostníkovi a nie o majetok úpadcu a žalobcom nebolo preukázané právo na vrátenie pôžičky. 6. Na základe odvolania oboch strán sporu Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 31Cob/121/2011-354 zo dňa 29.2.2012 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a uložil súdu prvej inštancie aby zameral svoje dokazovanie na zistenie okolností súvisiacich so vznikom dokladov a ich založením do účtovníctva, keď žalovaný namietal, že o tejto skutočnosti nemal žiadne vedomosti a nemôže ho preto k nej zaťažovať dôkazné bremeno, pretože neexistenciu vedomosti nemá ako preukázať. 7. Následne súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, oboznámil sa s pokladničnými dokladmi, ktoré boli pre rozhodnutie relevantné a konštatoval, že správca konkurznej podstaty spísal nedostatky vo vedení účtovníctva a evidencii, o čom oboznámil i žalovaného konateľa, ktorý ale nevedel podať vysvetlenie ako sa s uvedenými finančnými prostriedkami naložilo. Z výdavkového dokladu č. 44 z 10.1.2003 súd zistil, že bol vystavený na sumu 1.300.000,-Sk ako záloha. Na doklade nie je meno osoby, ktorá ho vyhotovila a nie je ani uvedená osoba príjemcu, doklad je podpísaný nečitateľne. Z výdavkového pokladničného dokladu č. 107 z 22.1.2003 súd zistil, že je vystavený na sumu 400.000,-Sk za účelom zálohy, v časti „Vyhotovil“ je paličkovým písmom uvedené meno U., bez podpisu a za príjemcu nie je nikým podpísaný. Z výdavkového pokladničného dokladu č. 767 zo dňa 30.6.2003 súd zistil, že je vystavený na sumu 500.000,-Sk ako záloha, v časti vyhotovil je priezvisko U., bez akéhokoľvek podpisu príjemcu, z výdavkového pokladničného dokladu č. 1026 súd zistil, že je vystavený dňa 11.7.2003 na sumu 30.000,-Sk ako záloha, vyhotovený osobou s menom X., chýba podpis príjemcu av časti účtovací predpis je nečitateľný podpis. Z výdavkového dokladu č. 318 súd zistil, že ide o potvrdenie od T. a.s., pobočka F., U. XXXX/XX, jedná sa o vklad v hotovosti na č. ú. XXXXXXXXXXXXXXX/XXXX a perom je dopísané AVIS - P. T., vklad v hotovosti 103.000,-Sk. 8. Súd prvej inštancie vypočul ako svedkyne N. X. a Mgr. M. U., ktoré nevedeli podať žiadne konkrétne vysvetlenie. Vypočutá konateľka spoločnosti ERIKA - ekonomický servis s.r.o. Banská Bystrica, G. U., ktorá spoločnosť pre úpadcu vyhotovovala účtovníctvo v roku 2002 a prvý polrok 2003 uviedla, že vyžadovala, aby ku každej účtovanej položke bol jej predložený aj doklad, aby tak mohla predmetnú položku účtovať, so žalovaným prechádzala účtovnú knihu podľa položiek, na čo si žalovaný nepamätal a tiež uviedla, že vypísala i výdavkový doklad č. 318 na sumu 108.000,- Sk, k čomu jej žalovaný oznámil, že ho neskôr dodatočne podpíše, nakoniec ale Zmluvu o pôžičke z 18.03.2003 nepodpísal iba ju dal zaúčtovať do účtovníctva. Tiež potvrdila, že spoločnosť ERIKA s.r.o. mala istý čas k dispozícii i pečiatku úpadcu, nevedela však uviesť jej číslo. Pripustila, že niektoré doklady nemuseli byť úplné, ale z dôvodu, že na konci účtovného obdobia musela odovzdať celú dokumentáciu bez dôkladnej kontroly, uvedené nedostatky v dokladoch neboli odstránené a spätne už žiadne doklady nevystavovala, o čom informovala Ing. A., pretože tento jej nosil dokumentáciu a telefonicky o nedostatkoch v účtovníctve informovala i žalovaného. 9. Súd prvej inštancie vypočul Ing. J. A., ktorý pracoval u úpadcu od roku 1998 do obdobia vyhlásenia konkurzu v pozícii predajcu vozidiel, neskôr v pozícii manažéra a riadil ostatných predajcov. Z hľadiska svojej funkcie sprostredkúval predaj vozidiel a nakupoval súčiastky, čo prebiehalo platbami v hotovosti. Niektoré operácie bol oprávnený robiť prevodom cez účty, ale spoločnosť prijímala i hotovosť, na čo ekonómka vystavovala príjmové a výdavkové pokladničné doklady. Uvedené prebiehalo spôsobom, že požiadal účtovníčku, aby mu dala z pokladne zálohy pre jeho obchodných partnerov napr. pre stavebné firmy, ktoré robili opravy alebo zálohu na nákup súčiastok, v prípade, že nebola v pokladni hotovosť, dostal peniaze výberom z účtu. 10. V konaní bol vypočutý svedok i Z. X., ktorý bol zamestnaný u úpadcu v roku 2001 až 2002 vo funkcii prijímacieho technika servisu, ktorý potvrdil, že prijímal od zákazníkov v autoservise finančné prostriedky v prípade, že platili v hotovosti, tieto odovzdával do pokladne, k čomu mu účtovníčka vyhotovila príjmové a výdavkové doklady. Rovnako mu boli poskytované finančné prostriedky priamo z pokladne na nákup, o čom predložil účtovníčke pokladničné bloky. 11. Súd prvej inštancie zameral dokazovanie na zistenie, či sa zmenšil majetok úpadcu a došlo tak ku vzniku tvrdenej škody, k čomu ustanovil v konaní znalca prof. Ing. Jaroslava Ďaďa PhD., ktorý vyhotovil znalecký posudok č. 1/15 a z ktorého vyplynulo, že výdavkové pokladničné doklady č. 44, 107, 767 a 1026 neobsahujú základné náležitosti účtovného dokladu, a tak nespĺňajú ani kritériá vyžadované podľa zákona o účtovníctve, pričom boli vyhotovené a zaúčtované ako pohľadávka na účet 314 - záloha. Znalec uviedol, že žiadna z týchto operácií neznamenala zníženie majetku spoločnosti, čo by zakladalo vznik škody, pretože uvedené pohľadávky sú vymáhateľné a iba sa zmenila štruktúra majetku - aktív. K výdavkovému pokladničnému dokladu č. 318 zo dňa 18.03.2003, ktorý neobsahuje podpis osoby, ktorá ho vyhotovila a schválila, zákon o účtovníctve ale nezakazuje takýto doklad zaúčtovať, preto bol oprávnene zaúčtovaný do účtovníctva, aj keď obsahoval formálne nedostatky. Jednalo sa o vklad finančných prostriedkov na tomto doklade uvedených na účet R. T. - AVIS, čo preukazuje samotný výpis účtu vo T., kde táto suma bola pripísaná a k nemu Zmluva o pôžičke zo dňa 18.03.2003, ktorá bola zaúčtovaná ako pôžička R. T. na účte XXX- ostatné pohľadávky. Zo spôsobu účtovania vyplýva, že sa jednalo o skutočne vyplatenú finančnú čiastku, vloženú na účet žalovaného. K znaleckému posudku bol znalcom vypočutý a uviedol, že nezistil vrátenie záloh poskytnutých za rok 2003 podľa Hlavnej knihy a neboli zaúčtované ani operácie, ktoré by vrátenie alebo zúčtovanie týchto záloh preukazovali, nebolo tak možné zistiť, komu bola pohľadávka zúčtovaná, pričom pri pokladničnom doklade č. 318 sa stav v pokladni znížil . Z dôvodu, že žalovaný k pôžičke, ktorá je účtovaná ako jemu poskytnutá uvádzal, že bola použitá na úhradu colného dlhu úpadcu, pričom nie je rozhodujúci účel, na ktorý si prípadný dlžník voči úpadcovi požičiava, znalec vysvetlil, že účte XXX sa evidujú obchodné vzťahy medzi spoločnosťou a iným podnikateľom a účet XXX sa týka právnych vzťahov vzniknutých medzi spoločníkom a spoločnosťou. Pôžička pre žalovaného bola zaúčtovaná na položke 315. Vzhľadom k tomu, že na pokladničnom doklade 318 je pri mene žalovaného uvedený i dodatok AVIS možno vyvodiť, že predmetné finančné prostriedky boli poskytnuté na jeho živnostenské podnikanie, pod ktorým dodatkom k obchodnému menu vystupoval. 12. Z hľadiska právneho posúdenia súd prvej inštancie poukázal na úpravu uvedenú v § 133 a 135a Obchod. zák., k uplatnenému nároku z hľadiska zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením povinnosti konateľa aplikoval právnu úpravu uvedenú v § 757 Obchod. zák. v spojení s § 373 a 378 Obchod. zák. 13. Žalobca v návrhu tvrdil, že úpadcovi vznikla škoda, za ktorú zodpovedá žalovaný ako konateľ, ktorý zanedbal povinnosti uložené mu ust. § 135a Obchod. zák., ktorý konkrétne pri výkone svojej funkcie nepostupoval s odbornou starostlivosťou, preto zodpovedá za škodu, ktorá mala úpadcovi vzniknúť zmenšením jeho majetku. 14. Súd prvej inštancie vzal do úvahy znalecký posudok, ktorý bol v konaní vyhotovený a skutočnosť, že doklady, ktorými žalobca návrh odôvodňoval, konkrétne č. 44, č. 107, č. 767 a č. 1026 nie sú dokladmi, ktoré by obsahovali predpísané náležitosti a mohli by byť považované za účtované doklady a podľa obsahu žaloby dospel k záveru, že cieľom žaloby bolo zrejme zistiť, komu tieto prostriedky boli poskytnuté, aby ich mohol žalobca ďalej vymáhať. Vzhľadom na činnosť, ktorú úpadca vykonával, keď obchodoval s výrobcami automobilov, prijímal zálohové platby od kupujúcich, vyplácal dodávateľov, nemuselo sa jednať o majetok úpadcu a svedeckými výpoveďami sa v rámci dokazovania nepodarilo preukázať, že by žalovaný došlo ku vzniku škody v súvislosti so zodpovednosťou žalovaného. Podľa znaleckého posudku nebolo preukázané. že by sa stav majetku spoločnosti znížil a tak žalobca vznik škody nepreukázal. 15. K nároku na zaplatenie 103.000,- Sk, ktoré prijatím finančných prostriedkov žalovaný popieral prvoinštančný súd uviedol, že sa jedná o nárok vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke, ktorá síce nebola dlžníkom podpísaná, ale nebolo sporné a bolo dokazovaním preukázané, že žalovaný obdržal sumu 103.000,- Sk, ktorú prijal ako živnostník do svojho majetku, čo preukazuje príslušný účtovný doklad. Uvedený záver súd prvej inštancie podporil i poukazom na to, že zmluva o pôžičke uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka nevyžaduje písomnú formu, v konaní nebola zo strany žalovaného preukázaná existencia zmluvy z ktorej by vyplývalo, že finančné prostriedky si požičal za účelom peňažného plnenia úpadcu pri zaplatení jeho colného dlhu, preto súd žalovaného k povinnosti vrátiť poskytnutú pôžičku v celom rozsahu zaviazal, ale zamietol žalobu v časti úroku z omeškania, keď vychádzal z toho, že žalovaný dlhuje peňažné prostriedky a k omeškaniu došlo dňom nasledujúcim po tom, kedy sa zaviazal tieto finančné prostriedky vrátiť, čo bolo dňa 30.04.2003 a až od nasledujúceho dňa po splatnosti pôžičky bol v omeškaní, preto i úroky z omeškania priznal odo dňa 01.05.2003, k čomu vzal do úvahy základnú úrokovú sadzbu, ktorá bola NBS v rozhodnom období stanovená vo výške 14,25% a v ostatnej časti nárok ako nepreukázaný a tak nedôvodný zamietol. 16. Proti uloženiu povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.418,97 eur podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetný rozsudok zmenil a návrh i v tejto časti zamietol. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne také skutočnosti, z ktorých súd mohol dospieť k záveru, že išlo o Zmluvu o pôžičke, k úhrade ktorej sumy ho zaviazal. Z dokazovania a znaleckého posudku č. 1/2015 práve vyplynulo, že táto pôžička bola v účtovníctve spoločnosti evidovaná pod výdavkovým pokladničným dokladom č. 318, ktorý bol vystavený 18.03.2003, ktorý neobsahuje údaj o osobe, ktorá doklad vyhotovila, ani o osobe ktorá ho schválila, napriek tomu bol zaúčtovaný, hoci obsahoval formálne nedostatky a z ktorých nebolo možné ustáliť , že sa jedná o pôžičku. Nie je zrejmá ani doba z omeškania, keďže nie je možné ustáliť, kedy došlo k platnému uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke a naviac znalec vo svojich záveroch konštatuje, že poskytnutím záloh a pôžičky žalobcovi žiadna škoda nevznikla, ale išlo iba o hospodárske operácie, kedy sa účtujú tak, že ide iba o zmenu štruktúry majetku a aktív. 17. Voči zamietajúcej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie podal odvolanie i žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalovanú istinu v celom rozsahu teda i v zamietajúcej časti. V odvolaní zdôraznil, že si v konaní uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá vznikla úpadcovi, pričom súd žalobu okrem priznaného nároku na 3.418,97 eur zamietol s tým, že v konaní nebol vznik škody a ostatné zložky zodpovednosti za škody preukázaný. S takýmto názorom sa ale odvolateľ nestotožňuje a zdôraznil, že posúdenie otázky, či vznikla škoda je otázkou právnou, nejedná sa o skutočnosť, ku ktorej by mal sa vyjadrovať znalec vo svojom znaleckom posudku, a pokiaľ tak urobil, jednalo sa len o vyjadrenie k ekonomickému a nie právnemu chápaniu vzniku škody ako právnej kategórie v danej veci. Tým, že sa vyjadril znalec i k otázke vzniku škody, na čom súd založil svoje rozhodnutie, tak trpí vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa ustálenej judikatúry sa rozlišujú dva druhy škody a to skutočná škoda a ušlý zisk, opodstatnenosť žaloby bola zrejmá z účtovných dokladov úpadcu, ktoré boli správcom konkurznej podstaty súdu predložené a z ktorej vyplýva, že uvedené sumy žalovaný ako konateľ úpadcu nevydal správcovi. Súd prvej inštancie k zamietajúcej časti neuviedol žiadne dôvody, preto je rozsudok v tejto časti nepreskúmateľný a tak zároveň bola takýmto rozhodnutím odňatá účastníkovi i možnosť konať pred súdom, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Odvolateľ zdôraznil, že opodstatnenosť žaloby z účtovných dokladov č. 44, č. 107, č. 767 a č. 1026 je zrejmá, podľa nich spoločnosť vyplatila neoznačeným subjektom zálohy v uvedených sumách, ale nie je jasné, komu tieto sumy boli skutočne vyplatené. Sporné doklady o zálohových platbách boli účtované ako zálohy na účte 314 na základe prísľubu žalovaného, že dodatočne príjmové doklady dodá, čo nevykonal a svedkyňa U. potvrdila, že nepovažuje za bežné, že k predmetným výdavkovým dokladom nie sú priložené zodpovedajúce príjmové doklady a zaúčtované boli iba na základe prísľubu žalovaného o ich doplnení. Prvotné doklady vystavovali zamestnanci úpadcu a o nedostatkoch v účtovníctve svedkyňa priamo žalovaného informovala, so žalovaným prešla i Hlavnú knihu i účtovné výkazy a upozornila ho na potrebu prijať opatrenia v súvislosti s pokladňou spoločnosti. Situácia sa ale napriek tomu ani nezlepšila, hoci mal žalovaný vedomosť o nedostatkoch vo vedený účtovníctva a tiež nedostatkoch, ktoré sa týkali nakladania s pokladňou, neprijal k tomu žiadne adekvátne opatrenia, teda nekonal v zmysle § 135a ods. 1 Obchod. zák. s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, pričom uvedená svedkyňa jednoznačne potvrdila, že výdavkové doklady zodpovedali stavu na pokladni a v prípade, ak by neboli zaúčtované, navýšil by sa o túto sumu stav na pokladni spoločnosti. Odvolateľ ďalej zdôraznil, že výdavkové a príjmové doklady hodnotil i v konaní vypočutý znalec, podľa ktorého nie sú v súlade so zákonom o účtovníctve. Uvedené doklady mali pre spoločnosť a jeho hospodárenie veľký význam, preto predmetné účtovné operácie nemali byť žalovaným ako konateľom vôbec prehliadnuté a tak je nepochybné, že to bol práve žalovaný, ktorý porušil povinnosti a v súvislosti s ktorým konaním vznikla škoda, čím je preukázaná príčinná súvislosť vyplývajúca zo zodpovednosti žalovaného konateľa. Okrem toho žalobca zdôraznil, že v priebehu konania poukazoval nielen na porušenie ustanovení Obchodného zákonníka ale aj zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, s ktorou skutočnosťou sa prvoinštančný súd žiadnym spôsobom nevyporiadal, pričom zo strany žalovaného nebola poskytnutá žalobcovi potrebná súčinnosť, čím porušil povinnosti zostaviť zoznam dlžníkov, uviesť ich adresy, ktorá vyplýva z § 4b ods. 1b ods. 2, § 9d ods. 4 a § 9e zák. č. 328/1991, za čo jednoznačne žalovaný zodpovedá. 18. Odvolanie žalobcu bolo doručené na vyjadrenie žalovanému, ktorý sa k nemu ale nevyjadril. 19. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, v podaní zo dňa 12.09.2016, v ktorom namietol, že podané odvolanie žalovaného neobsahuje náležitosti vyžadované podľa § 363 a 365 C.s.p., rozhodnutie súdu v časti, ktorou bola uložená povinnosť žalovanému zaplatiť považuje žalobca za správne a navrhol ho potvrdiť. 20. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného bolo doručené jeho právnej zástupkyni, ktorá ho dňa 04.10.2016 prevzala, vyjadrenie ďalej nepodala (č.l. 592). 21. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorým bol nahradený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. uvedených v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci, k čomu odvolací súd poukazuje na znenie článku 2 ods. 1, 2 a článku 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., podľa ktorých je potrebné podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie. 22. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh zamietnutý je správne, preto ho je potrebné podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdiť. Podľa § 387 C.s.p. (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 23. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods.2 C.s.p.) Súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil a vyhodnotil všetky žalobcom tvrdené a žalovaným namietané skutočnosti, konanie žalovaného vzhľadom na jeho funkciu konateľa a z nej vyplývajúcu zodpovednosť v spojení s nárok žalobcu na náhradu škody správne skutkovo i právne posúdil, v dôsledku čoho žalobcov nárok na plnenie v rozsahu, ktorý bol v rozhodnutí zamietnutý je neopodstatnený, oproti čomu je preukázaná existencia zodpovednosti žalovaného konateľa na úhradu jemu poskytnutej pôžičky. 24. Odvolacie argumenty žalovaného podradil odvolací súd pod odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. , podľa ktorého nebol súdom prvej inštancie skutkový stav vytvorený správne, keď súd vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil. K uvedenému odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s procesnými pravidlami a príslušných právnym predpisom, keď všetky dôkazy hodnotil vo vzájomnej súvislosti, z čoho mal preukázané, že suma 3 418,97 eur (103 000 Sk) bola peňažným plnením ktorým žalovaný disponoval a dňa 18.03.2993 podľa potvrdenia z pokladne T., a.s. pobočka F. (č.l. 282, 283) vložil uvedenú sumu na svoj podnikateľský účet , s ktorým zistením korešpondoval i výdavkový doklad č. 318, ktorý bol vedený v účtovníctve úpadcu a účtovaný na účet XXX, ktorý je podľa znalca účtom pre ostatné pohľadávky. Žalovaný síce popieral, že by bol od úpadcu prijal uvedenú sumu titulom pôžičky, ktorej existencia ale nemusí byť podložená písomnou zmluvou, k čomu súd prvej inštancie poukázal na úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku. Žalovaný k svojmu tvrdeniu ničím nepreukázal, že by tieto finančné prostriedky použil na úhradu colného dlhu v mene úpadcu a ani, že by tento dlh vrátil, hoci bol zavedený v účtovníctve. Práve uvedené konkrétne skutočnosti v súvislosti so všetkými dôkazmi, ktoré mal prvoinštančný súd k tejto sume k dispozícii a to výpis z účtu žalovaného, jeho tvrdenie o úhrade colného dlhu, ktoré ale nepreukázal, správne dospel k záveru, že žalovaný ako konateľ tým, že nepostupoval pri výkone svojej funkcie zodpovedne a v záujme spoločnosti, zodpovedá za škodu , ktorá tým, že nezabezpečil a nekonal tak, aby uvedená suma bola vrátená úpadcovi, teda zodpovedá titulom nároku žalobcu na náhradu škody. Na základe uvedeného odvolací súd v tejto časti považuje rozsudok súdu prvej inštancie sa správny a to i v časti úroku z omeškania, ktorý by podľa názoru súdu mal byť priznaný už odo dňa nasledujúceho po prijatí peňažných prostriedkov žalovaným, ale nakoľko sa k tejto časti žalobca neodvolal a pri zásada zákazu v neprospech odvolateľa - reformacio in peuis , nemožno rozhodnutie v neprospech odvolateľa zmeniť. 25. Žalobca odvolanie založil na námietkach , ktoré odvolací súd označil za dôvody vyplývajúce z ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h / C.s.p. 26. Odvolací súd síce súhlasí s názorom odvolateľa, podľa ktorého odpoveď na otázka posúdenia vzniku nároku na náhradu škody nemôže dať znalec, ide výlučne o otázku právnu, ktorú ale v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie zodpovedal a zaujal relevantné stanovisko, keď sa ňou vyporiadal z hľadiska posúdenia nároku podľa § 135a Obchod. zák. k čomu uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal také konanie žalovaného, ktorým by bola spôsobená škoda a za ktorú by žalovaný zodpovedal. Na doplnenie považuje odvolací súd za vhodné poukázať na to, v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou a nevynaložil by primerané úsilie k tomu, aby konal v prospech spoločnosti. Žalobca ako správca konkurznej podstaty zistil, že sa v účtovníctve úpadcu nachádzajú účtovné doklady, ktorý sú neúplne, podľa ktorých boli neznámym subjektom vyplatené finančné prostriedky v rôznych výškach ako zálohy, tieto neboli vrátené a tak sa o tieto sumy podľa žalobcu znížil majetok úpadcu, a tým vznikla spoločnosti škoda, za ktorú žalovaný ako konateľ zodpovedá. Žalobca teda skutkovými tvrdeniami vyšpecifikoval v konaní žalobou uplatnený nárok na náhradu škody , ktorá mala vzniknúť v dôsledku konania žalovaného, ktoré spôsobilo zníženie majetku úpadcu. Žalovaný ako konateľ bol povinný zabezpečiť riadne vedenie účtovníctva, čo zabezpečil treťou osobou, čo ho síce nezbavuje zodpovednosti podľa § 135 Obchod. zák., ale pri zohľadnení konkrétnych okolností má i odvolací súd za to, že žalovaný konateľ preukázal , že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere a v záujme spoločnosti. Pre úspech žaloby je ale potrebné, aby bol preukázaný i vznik škody, čo sa žalobcovi v konaní preukázať nepodarilo. Existencia výdavkových pokladničných dokladov, na ktorých je ako účel vyznačená „záloha“ neznamená, že táto nebola použitá na zaplatenie protihodnoty prijatej do majetku úpadcu, prípadne že sa o ne mal majetok úpadcu navýšiť. Dôkazným bremenom k preukázaniu škody a príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním je zaťažený žalobca, ktorý sa náhrady škody domáha, ktorej vznik ale iba z dôkazov, ktoré predložil nepreukázal a tak odvolacie dôvody ktoré odvolateľ uviedol nie sú dané. 27. Odvolací súd dospel k zhodnému právnemu názoru ako súd prvej inštancie, podľa ktorého žaloba okrem časti nároku na zaplatenie sumy 3 418,97 eur s príslušenstvom nie je dôvodná, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, odvolacie argumenty a dôvody, na ktoré poukazovali obe odvolávajúce sa strany sporu sú neopodstatnené, na základe čoho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 251 C.s.p., keď vzal do úvahy spôsob, akým rozhodol o odvolaniach, ktoré podali obe strany sporu. Pri zohľadnení úspech a neúspechu odvolací súd uvádza, že žalujúci odvolateľ , ktorý sa odvolal voči zamietajúcej časti, čo bola istina 70 603,47 eur bol neúspešný v rozsahu 95,4% , žalovaný, ktorý sa odvolala voči priznanej sume 3 418,97 eur bol neúspešný v rozsahu 4,6% , podľa pomeru tak bol v rozsahu 90% úspešný žalovaný, ktorému odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).