Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/112/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612200094 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2612200094.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: G. W., nar. XX.X.XXXX, bytom R. T. č. XX, zastúpený opatrovníkom C. W., nar. XX.X.XXXX, bytom R. T. č. XX, právne zastúpeným Mgr. Petrom Arendackým, advokátom, Železničiarska 13, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Y. L., nar. XX.X.XXXX, bytom M. U. H. č. XXX, 2/ N. W., nar. XX.X.XXXX, bytom M. U. H. č. XXX, obe právne zastúpené JUDr. Jurajom Procházkom, advokátom, Lakšárska Nová Ves č. 403, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 30. novembra 2016, č.k. 3C/3/2012-241, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil, že darovacia zmluva zo dňa 17.1.2011 uzavretá medzi G. W., rod. W., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom M. U. H. č. XXX, teraz bytom R. T. č. XX a N. W., rod. L., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom M. U. H. č. XXX na strane darcov a Y. L., rod. L., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom M. U. H. č. XXX na strane obdarovanej, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na Správe katastra E. na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie M. U. H. ako rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele číslo 139/1, a parcely registra "C"KN parcelné číslo 139/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2, parcelné číslo 139/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 452 m2 a parcelné číslo 139/4 - trvalé trávnaté porasty o výmere 1684 m2, vedená na Okresnom úrade Senica, katastrálny odbor pod číslom V-413/11 je neplatná. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, s tým, že tieto trovy sú povinné zaplatiť žalované 1/, 2/ spoločne a nerozdielne a zároveň určil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 380 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 17.1.2011 uzatvorenej medzi ním a žalovanou 2/ na strane darcov a žalovanou 1/ na strane obdarovanej, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie M. U. H. rodinný dom číslo súpisné XXX a priľahlé pozemky. Uviedol, že v roku 2000 bol účastníkom dopravnej nehody pri ktorej utrpel vážne poranenia hlavy, pričom došlo k ťažkému organickému poškodeniu zdravia, v dôsledku čoho bol niekoľko mesiacov v kóme. Opakovane bol vyšetrovaný a jeho trestné stíhanie sa nemohlo uskutočniť z dôvodu, že nebol schopný chápať jeho zmysel. Naposledy bol vypracovaný znalecký posudok dňa 29.3.2010 znalkyňou MUDr. Ľubomírou Izákovou a MUDr. N. G., z ktorých vyplýva, že žalobca trpí ťažkým organickým psychosyndrómom a ložiskovým frontálnym syndrómom, v dôsledku čoho nie je schopný chápať zmysel trestného konania. Sú u neho organické zmeny mozgu a jeho stav sa od roku 2004 nezmenil, naopak, došlo k miernemu zhoršeniu. Takže má za to, že žalobca nie je a nebol schopný urobiť tak vážny úkon, akým je darovacia zmluva. Žalobca v čase uzavretia zmluvy nebol pre duševnú poruchu schopný na takýto právny úkon. Na uvedenej žalobe má právny záujem žalobca z dôvodu, že v prípade vyhovenia žalobe Správa katastra v E. vyznačí pôvodný stav a nehnuteľnosti môžu byť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré medzitým zaniklo z dôvodu rozvodu manželstva žalobcu a žalovanej 2/. Rozsudkom Okresného súdu Senica, č.k. 3Ps/2/2012-29, zo dňa 27.9.2012 bol žalobca G. W. pozbavený spôsobilosti na právne úkony celkom, bol mu ustanovený opatrovník a to C. W., nar. XX.X.XXXX. Opatrovník uviedol, že sa pridržiava skutočností uvedených v žalobe a chcel by, aby jeho syn, teda žalobca, bol z nehnuteľností vyplatený. Žalovaná 2/ uviedla, že potvrdenia od lekárov MUDr. Y. a MUDr. F. sú od lekárov, ktorí boli ošetrujúcimi lekármi žalobcu. Ona so žalobcom žila 10 rokov po úraze, takže vie posúdiť nakoľko bol schopný po mentálnej stránke uzatvárať resp. robiť právne úkony. K darovacej zmluve sa pristúpilo po dohode kvôli tomu, že žalobca mal exekúciu na dom, najprv chceli darovať dom dcére, ktorá však nemala 18 rokov, preto darovaciu zmluvu uzavreli so žalovanou 1/, ktorá bola ručiteľkou na ich pôžičke zo Štátneho fondu rozvoja bývania a je sestrou žalovanej 2/. Žaloba je postavená na znaleckých posudkoch MUDr. Izákovej a MUDr. G., ktoré boli vypracované pre trestné konanie výlučne z dôvodu trestnej veci, v ktorej bol žalobca stíhaný pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Zo žiadnych záverov posudku nevyplýva, že by nebol schopný, resp. spôsobilý na právny úkon a to uzavretie darovacej zmluvy. Znalkyne v závere posudku uvádzajú, že obvinený nie je schopný chápať zmysel trestného konania. Žalovaná 1/ takisto uviedla, že so žalobou nesúhlasí, je sestrou žalovanej 2/. Žalobca so žalovanou 2/ prišli za ňou s požiadavkou, či by jej nemohli darovať nehnuteľnosť s tým, že si uvedomujú následky čo by sa s nehnuteľnosťou mohlo stať. Dôvodom prevodu bola skutočnosť, že žalobca šoféroval auto, ktoré nebolo jeho, prebiehalo exekučné konanie z dôvodu náhrady škody a preto, aby neprišli o dom, bola urobená darovacia zmluva. V čase spísania darovacej zmluvy bola komunikácia žalobcu pomalšia, rečový prejav menej výrazný ale určite vedel, o čo sa jednalo. Zo znaleckého posudku MUDr. C. T. a MUDr. A. F. zo dňa 12.11.2001 urobeného v rámci trestného konania vyplýva, že obvinený nie je vôbec schopný chápať zmysel trestného konania a taktiež nie je schopný verbálneho prejavu. V roku 2001 došlo u neho pri dopravnej nehode k ťažkému kraniocerebrálnemu úrazu s následným rozvojom difúzneho organického psychosyndrómu. V znaleckom posudku zo dňa 9.5.2003 znalci skonštatovali, že obvinený trpí duševnou poruchou, ktorá má vplyv na jeho rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti, jedná sa u neho o organický psychosyndróm posttraumatický ťažkého stupňa, s podstatným ovplyvnením kognitívnych funkcií. Z posudku zo dňa 25.8.2004 vyplynulo, že obvinený trpí duševnou poruchou, ťažkým poúrazovým organickým psychosyndrómom, ktorý spôsobuje výrazný deficit všetkých súčastí psychiky a mení jeho osobnosť. Okrem toho trpí závažnými neuro-motorickými poruchami, následkom ktorých porúch nechápe zmysel trestného konania, pravdepodobnosť podstatného zlepšenia je minimálna, stav možno považovať za trvalý. Právny zástupca žalovaných sa dňa 4.2.2015 obrátil na MUDr. Y. D., neurologičku, so žiadosťou o odborné neurologické vyšetrenie k možným následkom úrazu mozgu na zdravotný stav pacienta. MUDr. D. uviedla, že u pacienta pri takomto mozgovom poranení vznikajú ochrnutia rôzneho stupňa, so súčasným psychomotorickým postihom. Vždy bude pretrvávať organický psychosyndróm. V danom prípade podľa nálezu ide hlavne o centrá motorické a psychické. Ide zrejme o ťažký stupeň organického psychosyndrómu, duševnú chorobu nepredpokladala, len duševnú poruchu, poruchu správania a nálady, nepredpokladala mentálne a intelektuálne postihnutie ani dezorientovanosť v priestore. Súd prvej inštancie ustanovil v konaní znalkyňu MUDr. Ľubicu Ondrisovú, ktorá vypracovala znalecký posudok č. 56/2015 dňa 15.8.2015. Súd mal z tohto posudku preukázané, že žalobca v čase podpisu darovacej zmluvy dňa 17.1.2011 trpel duševnou poruchou posttraumatickou demenciou, ktorá mala zásadný vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Tieto boli v čase podpisu zmluvy vymiznuté. Žalobca nebol spôsobilý chápať význam uzatvorenia zmluvy zo dňa 17.1.2011 a nebol v tom čase schopný nakladať so svojim majetkom, ani s financiami. Do úvahy by prichádzalo nakladanie iba s malými vreckovými sumami peňazí (5 až 10 eur týždenne). Žalované so znaleckým posudkom MUDr. Ondrisovej nesúhlasili, použité metódy znalkyňou považovali za nedostatočné pre posúdenie deteriorácie intelektu a pri nespolupráci vyšetrovaného. Vyšetrovaný teda žalobca poznal kontext situácie, je rámcovo orientovaný o súdnom konaní a teda znalecké posudzovanie je značne sťažené v dôsledku záujmu vyšetrovaného na jeho výsledku, pričom poukázali na stanovisko neurológa prof. MUDr. MDs. N. DrSc., ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 20.10.2015 jednoznačne konštatuje, že u poškodených mozgových centier žalobcu v dôsledku úrazu ide o tie centrá, ktoré riadia emocionalitu, nálady, nie rozhodovacie procesy. Žalobca uviedol, že neurológ nie je osobou oprávnenou posudzovať psychický stav človeka ako aj jeho spôsobilosť na právne úkony Znalcami oprávnenými posudzovať rozpoznávacie a ovládacie schopnosti človeka sú lekári z odboru psychiatria a žiadneho iného. Znalkyňa MUDr. Ondrisová po oboznámení sa s vyjadreniami žalovaných k jej znaleckému posudku uviedla, že žalobca nemá len lokálne poškodenie mozgu v pravej čelovej oblasti - frontálny syndróm, ale utrpel ťažký otras mozgu, bol niekoľko mesiacov v bezvedomí, okrem operácie a pooperačných komplikácií sa stav komplikoval zápalom blán a mozgu. V dôsledku týchto činiteľov sa jednalo o celkové difúzne poškodenie mozgu, následkom čoho sú trvalé poškodenia viacerých psychických funkcií + neurologické dôsledky. Už pred podpisom zmluvy boli v psychiatrických nálezoch popisované nielen zmeny emócií a správania ale aj narušenie poznávacích procesov, pamäte intelektu, poruchy pojmotvorby, kritičnosti, úsudku, pričom znalci hodnotili uvedené zmeny ako trvalé. Na základe preštudovania spisu, zdravotnej dokumentácie a vyšetrením žalobcu dospela k záveru, že v čase podpisu darovacej zmluvy nebol spôsobilý k takémuto právnemu úkonu. Trpel v tom čase ale aj pred podpisom zmluvy aj v súčasnosti posttraumatickou demenciou, ktorej prejavy u vyšetrovaného mali a majú zásadný vplyv na rozpoznávacie funkcie. Psychologické vyšetrenie v prípade žalobcu nie je potrebné. Klinický obraz v jeho prípade je jednoznačný a zistiteľný aj bežným klinickým psychiatrickým vyšetrením, ktoré postačuje na forenzné posúdenie. Žalované argumentujú tým, že u žalobcu je poškodený len frontálny lalok a teda oblasť, ktorá riadi emocionalitu a náladu a nie rozhodovacie procesy, zároveň ale úplne ignorujú ostatné objektívne lekárske fakty a nálezy a teda, že otras mozgu s dlhodobým bezvedomím, operácie a pooperačné komplikácie, mozgová infekcia poškodili mozog globálne, ťažko a natrvalo a že sú teda poškodené všetky psychické funkcie, o čom sú bohaté lekárske záznamy v priebehu viacerých rokov. Zo zápisnice Okresného súdu Senica sp.zn. 5C/99/2011 zo dňa 26.9.2011 súd zistil, že žalobca v zápisnici označený ako odporca bol v konaní o rozvod manželstva vypočutý ako účastník konania a uviedol, že celému konaniu rozumie a chápe jeho význam. Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom matrikárky H. N., ktorá overovala podpis žalobcu, vzhľadom na charakter zamestnania svedkyne, ktorá sa z tohto dôvodu nemôže relevantne vyjadriť k duševnému stavu žalobcu v čase podpisu zmluvy. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 137 písm. c) CSP, § 34 ods. 2 Zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv, podľa § 34, § 37 ods. 1 a § 38 ods. 1, 2 O.z. a zistil, že darovacou zmluvou zo dňa 17.1.2011 uzatvorenou medzi žalobcom, žalovanou 2/ - v čase uzavretia zmluvy manželkou žalobcu ako darcami a žalovanou 1/ ako obdarovanou, prišlo k prevodu vlastníctva nehnuteľností zapísaných na LV XXXX pre obec a katastrálne územie M. U. H.. Na základe predmetnej darovacej zmluvy bola žalovaná 1/ zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností uvedených na LV č. XXXX. Z vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu súd vyvodil ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne. Predmetom sporu je určovacia žaloba o neplatnosť právneho úkonu a to darovacej zmluvy zo dňa 17.1.2011, pričom v zmysle § 137 písm. c) CSP, na určení neplatnosti právneho úkonu musí byť naliehavý právny záujem. V danom prípade naliehavý právny záujem vyplýva priamo z osobitného predpisu a to z ustanovenia § 34 ods. 2 Zákona o katastri nehnuteľností, nakoľko, ak súd rozhodne o neplatnosti právneho úkonu, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom. Neplatnosti právneho úkonu sa žalobca domáha z dôvodu podľa § 38 ods. 2 O.z., podľa ktorého je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Žalobca predložil, resp. navrhol súdu dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, že v čase uzatvárania darovacej zmluvy dňa 17.1.2011 nebol schopný urobiť tak vážny úkon, akým je darovacia zmluva. V tomto smere v plnom rozsahu uniesol dôkazné bremeno. V konaní bolo predložených niekoľko znaleckých posudkov, išlo najmä o posudky z doby trestného stíhania žalobcu. Tieto znalecké posudky vzhľadom na zistený zdravotný stav žalobcu, jeho závažnosť a trvalosť boli len určitou indikáciou potreby ďalšieho skúmania duševného stavu žalobcu a to konkrétne v čase uzavretia spornej darovacej zmluvy. Zo znaleckých posudkov MUDr. Ľubomíry Izákovej, PhD., MUDr. N. G., MUDr. T. a MUDr. F. vyplýva najmä záver o tom, že žalobca nebol schopný chápať zmysel trestného konania. Žalobca predložil aj znalecký posudok MUDr. H. a i keď bol vypracovaný na podnet opatrovníka žalobcu, nemožno jeho závery spochybňovať len z dôvodu, že žalobca bol vo veci zainteresovaný. Znalec - psychiater vychádzal nielen z vyšetrenia žalobcu ale aj z jeho zdravotnej dokumentácie, navyše je povinný svoje závery riadne zdôvodniť. V posudku uviedol, že žalobca nebol schopný v čase podpisu predmetnej zmluvy chápať význam tak dôležitého právneho úkonu aký urobil, tiež konštatoval, že u žalobcu ide o stav nemenný, ktorý sa nedá liečbou ovplyvniť. Žalobca doložil aj správu z kontroly MUDr. L. - psychiatra, ktorou mal súd opätovne preukázanú diagnózu žalobcu. Za dôkaz jednoznačne preukazujúci dôvodnosť žaloby však súd považuje znalecký posudok súdom ustanovenej znalkyne MUDr. Ľubice Ondrisovej č. 56/2015, ktorým mal súd nepochybne preukázané, že žalobca v čase podpisu darovacej zmluvy dňa 17.1.2011 trpel duševnou poruchou posttraumatickou demenciou, ktorá mala zásadný vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Tieto boli v čase podpisu zmluvy vymiznuté. Zo záveru znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že žalobca nebol spôsobilý chápať význam uzatvorenia zmluvy zo dňa 17.1.2011. Tento dôkaz považuje v danej veci za rozhodujúci, nakoľko bol skúmaný duševný stav žalobcu priamo ku dňu uzavretia zmluvy, bol skúmaný nezávislou znalkyňou určenou súdom, pričom ide o znalkyňu z odboru psychiatria. Len znalec z odboru psychiatrie sa môže vyjadriť k duševným poruchám osoby, a nie ako to navrhovali žalované teda neurológ, prípadne psychológ. Znalkyňa MUDr. Ondrisová svoje zistenia v znaleckom posudku riadne zdôvodnila a to aj vo svojej odpovedi na vyjadrenie žalovaných, pričom sa zaoberala aj vyjadrením prof. MUDr. N.. K obrane žalovaných a v tomto smere predloženým a navrhnutým dôkazom súd uviedol, že posudzovanie skutočností podľa § 38 ods. 2 O.z., či osoba konala v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou, je odbornou otázkou, ktorú môže zodpovedať len príslušný odborník, v žiadnom prípade nemožno dôvodiť výpoveďami strán a to ani výpoveďou žalobcu v rozvodovom konaní, nakoľko sudca nie je osobou, ktorá môže nepochybne bez ďalšieho posúdiť, či v danom čase je osoba spôsobilá byť účastníkom konania, navyše, zápisnica z pojednávania nie je zo dňa, kedy prišlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy. Čo sa týka predložených správ od MUDr. Y. a MUDr. F., tieto sú veľmi strohé, nie je z nich zrejmý žiadny dôvod pre zistenia v nich obsiahnuté. Tiež správy od MUDr. D. a MUDr. N. súd nemohol v danej veci považovať za smerodajné, nakoľko ide len o hypotetické úvahy, urobené len bez vyšetrenia žalobcu, bez oboznámenia sa s komplexnou zdravotnou dokumentáciou. V spore bolo teda jednoznačne preukázané, a to ako už súd uviedol, najmä znaleckým posudkom a vyjadrením MUDr. Ondrisovej, že žalobca v čase uzavretia predmetnej darovacej zmluvy zo dňa 17.1.2011 trpel duševnou poruchou - posttraumatickou demenciou, v dôsledku ktorej žalobca nebol spôsobilý chápať význam uzatvorenia zmluvy. Preto súd žalobe vyhovel a uvedenú darovaciu zmluvu určil neplatnou. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal ich plnú náhradu, o výške ktorej v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením rozhodne vyšší súdny úradník, po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia. Podľa § 259 CSP súd rozhodol o povinnosti žalovaných 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 380 eur, ktoré štát zaplatil ako znalečné MUDr. Ondrisovej. 2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podali odvolanie žalované 1/, 2/. Uviedli, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Súd pri rozhodovaní vychádzal predovšetkým z obsahu a záverov znaleckého posudku MUDr. Ľubice Ondrisovej. Z posudku však nie je zrejmé, na základe čoho znalkyňa konštatovala, že boli ovládacie aj rozpoznávacie schopnosti žalobcu v čase vykonania právneho úkonu vymiznuté. Použité testové metódy znalkyňou neumožňujú objektívne zhodnotiť intelektové možnosti vyšetrovaného. Vyšetrovaný poznal kontext situácie, je rámcovo orientovaný o súdnom konaní a teda znalecké posudzovanie je podľa názoru žalovaných v tomto smere značne sťažené v dôsledku záujmu vyšetrovaného na jeho výsledku. Preto požiadali žalované o stanovisko celoslovensky i v zahraničí renomovaného odborníka neurológa prof. MUDr. G. N., ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 20.10.2015 celkom jednoznačne konštatuje, že u poškodených mozgových centier žalobcu v dôsledku úrazu ide o tie centrá, ktoré riadia emocionalitu, nálady, nie rozhodovacie procesy. Žalované navrhli výsluch ošetrujúceho lekára MUDr. A. F. - psychiatra, k vykonaniu výsluchu zverejnením údajov o zdravotnom stave žalobcu, pred vykonaním sporného právneho úkonu nedal opatrovník žalobcu jeho otec C. W. súhlas a takisto nedal súhlas ani na predloženie výpisu zo zdravotnej dokumentácie žalobcu. Pokiaľ by boli súdu poskytnuté tieto bezpochyby relevantné dokumenty a svedecké výpovede, jednoznačne by preukázali pravdivosť odborných vyjadrení ošetrujúceho lekára psychiatra MUDr. F. a neurológa MUDr. Y., ktoré boli vystavené na základe dlhodobého sledovania pacienta krátko pred vykonaním právneho úkonu. Zdravotná dokumentácia žalobcu obsahuje podľa vyjadrenia žalovanej 2/ N. W. bývalej manželky žalobcu, okrem iného i prepúšťaciu správu z RHB ústavu v Kováčovej zo dňa 6.2.2002, v ktorej je výslovne konštatované, že v priebehu pobytu sa pacient zlepšil aj po psychickej stránke, je úplne orientovaný, zlepšila sa novopamäť, vôľové vlastnosti, dobre spolupracoval pri rehabilitácii. Tak prepúšťacia správa RHB ústavu v Kováčovej zo dňa 6.2.2002 ako aj odborné vyjadrenia ošetrujúceho lekára psychiatra MUDr. F. a ošetrujúceho lekára neurológa MUDr. Y. ktoré boli vystavené na základe dlhodobého sledovania pacienta krátko pred vykonaním právneho úkonu, potvrdzujú pravdivosť svedectva matrikárky H. N., ktorá pred podpisom darovacej zmluvy sa darcu výslovne dotázala, či si zmluvu riadne prečítal, či chápe zmysel tohto právneho úkonu a jeho obsah. Žalobca odpovedal tak, že vie, čo podpisuje, pozná dôvody uzavretia darovacej zmluvy a jej zmysel. Počas osvedčovania jeho podpisov na zmluve komunikoval, pričom nebol nijako dezorientovaný alebo zmätený. Je zrejmé, že predložením týchto dôkazov súdu by bol zrejme zistený iný skutkový stav, aký potrebovali súdu preukázať pre úspech vo veci. Samotný znalecký posudok znalkyne MUDr. Ondrisovej je v hrubom rozpore s objektívnym poškodením mozgových centier žalobcu v dôsledku úrazu. I Ústavný súd SR v rozhodnutí I. ÚS 313/2012 zo dňa 28.11.2012 zdôraznil, že všeobecné súdy rozhodujúce o pozbavení spôsobilosti na právne úkony, nesmú nekriticky pristupovať k znaleckým posudkom a mechanicky preberať ich závery. Mali by vykonať aj ďalšie dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho rozmanitých sociálnych a právnych vzťahov. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že podľa Ústavného súdu samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, nestačí. Navrhli preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že žalované namietajú závery znaleckého posudku MUDr. Ondrisovej. Vo svojom odvolaní však neuvádzajú jediný dôvod, z ktorého by malo vzniknúť čo i len podozrenie, že znalkyňa MUDr. Ondrisová nie je odborne zdatná a nie je schopná vykonať primerané vyšetrenie. Žalobca síce nezdieľa názor žalovaných, že použité testovacie metódy nie sú dostatočné, ak vyšetrovaný nespolupracuje, ale i keby tomu tak bolo, znalkyňa by o týchto nedostatkoch testovacích metód určite vedela. V takom prípade, ak nepoužila metódy iné, znamenalo by to jediné, že vyšetrovaný spolupracoval. Žalované podsúvajú žalobcovi zmanipulovanie vyšetrení aj v predchádzajúcich prípadoch, kedy bol jeho psychický stav posudzovaný. Opäť neuvádzajú jedinú skutočnosť, ktorá by tomu nasvedčovala. Tvrdená vedomosť o predmete konaní, kvôli ktorým boli vyšetrovania robené, sama o sebe nemôže byť dôkazom ich zmanipulovania. Podľa logiky žalovaných by potom vyšetrenia psychiatrov boli prakticky bezvýznamné, keďže by ich bolo možné jednoducho a ľahko oklamať zo strany vyšetrovaných subjektov. Navyše, ak by naozaj žalobca bol schopný tak ľahko zmanipulovať výsledky vlastných vyšetrení, potom nie je zrejmé, prečo by súd mal prihliadať na žalovanými zdôrazňované vyšetrenie MUDr. F. Toto vyšetrenie by mohlo byť rovnako ľahko zmanipulované práve za účelom opačného výsledku. Žalované vyvodzujú nesprávnosť znaleckých posudkov z vyjadrenia MUDr. N.. Samotný MUDr. N. vo svojom vyjadrení uvádza, že ide čisto o teoretické stanovisko, že z údajov, ktoré mal k dispozícii sa nedá urobiť riadny záver a že o pacientovi vie rozhodne viac ten, kto ho vyšetril. Toto stanovisko teda nemôže byť použité ako relevantné pre konkrétny prípad. Žalované ďalej poukazujú na lekárske správy MUDr. Y. a MUDr. F. u MUDr. Y. okrem toho, že ide o neurológa, predmetná lekárska správa absolútne nemá náležitosti riadnej správy a nemôže byť považovaná za hodnovernú. Lekárska správa od MUDr. Ölvedyho nie je správou ale potvrdením. Nenachádzajú sa v ňom žiadne výsledky vyšetrení, čo je v rozpore s tvrdením MUDr. F. pri výpovedi, kedy tvrdil, že žalobcu najprv riadne vyšetril. Znalkyňa MUDr. Ondrisová mala k dispozícií celú zdravotnú dokumentáciu žalobcu a teda poznala obsah aj výsledky tohto vyšetrenia u MUDr. F. a pri vypracovaní znaleckého posudku ich zohľadnila. Táto skutočnosť napokon vyplýva priamo zo znaleckého posudku na strane 20, 21, z ktorého je zrejmé, že vydaniu potvrdenia nepredchádzalo adekvátne vyšetrenie. MUDr. F. uviedol, že o vydanie potvrdenia ho požiadal žalobca. Toto tvrdenie je v rozpore s obsahom zdravotnej dokumentácie ako ju zistila znalkyňa MUDr. Ondrisová, ktorá na strane 20 posudku uviedla, že podľa správy z vyšetrenia požiadala o vydanie potvrdenia žalovaná 2/, nie žalobca. Aj z uvedeného je zrejmé, že MUDr. F. nie je schopný uviesť vo vzťahu k rozhodným okolnostiam spoľahlivé údaje. Pokiaľ ide o tvrdený obsah prepúšťacej správy RHB ústavu v Kováčovej, v prvom rade ide o procesne neprípustnú novotu v odvolacom konaní. Navyše, pokiaľ by aj obsah správy bol skutočne taký, ako prezentujú žalované, neznamenalo by to pre posúdenie stavu žalobcu v rozhodnej dobe nič relevantné. Išlo o rehabilitácie priamo po dopravnej nehode, ale najmä, pojem úplne orientovaný neznamená potvrdenie schopnosti robiť právne úkony, ale iba jednoduchú orientáciu v priestore a v čase, ktorá môže byť iba veľmi dočasná. Uvedená správa má byť z obdobia takmer 10 rokov pred podpisom spornej darovacej zmluvy a tiež rok po ukončení rehabilitácii v zariadení v Kováčovej. Znalecký posudok, ktorý mimochodom vyhotovil MUDr. F. s kolegyňou MUDr. T. jasne konštatoval prakticky úplne vymiznuté rozpoznávacie schopnosti. Pokiaľ ide o svedectvo H. N., v odvolaní spomínané písomné svedectvo nebolo žalobcovi doručené, preto sa k nemu nemôže vyjadriť. Keďže však žalované navrhovali výpoveď H. N. ako svedkyne už v konaní pred súdom prvej inštancie, má žalobca za to, že žalované mohli predložiť túto písomnú výpoveď a predniesť s ňou súvisiace tvrdenia už pred súdom prvej inštancie. Takže aj v tomto prípade ide o neprípustnú novotu v odvolacom konaní. Nech je jej svedectvo akékoľvek, nemôže byť relevantné z dôvodu absencie odborného psychického vzdelania u svedkyne. Žalovanými predložený dôkaz písomnou výpoveďou H. N. je pozoruhodný aj z toho hľadiska, že žalované predpokladajú schopnosť žalobcu pomýliť odborníka - znalca pri vyšetrení ale zároveň predpokladajú, že človek bez odborných znalostí dokáže bez problémov rozoznať spôsobilosť resp. nespôsobilosť na právne úkony. Žalované naviac zrejme opomínajú, že i pokiaľ sa človek navonok nejaví ako neschopný posúdiť svoje činy a javí sa ako schopný komunikovať, neznamená to, že schopnosť posúdiť svoje konanie, naozaj má, čo potvrdzujú opakované vedecké pokusy, kedy bežný človek často nie je schopný pri vzdialenej komunikácii rozoznať počítač od človeka. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 3C/3/2012 je určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 17.1.2011 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou 2/ ako darcami a žalovanou 1/ ako obdarovanou, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na Správe katastra E. na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie M. U. H. ako rodinný dom číslo súpisné XXX na parcele číslo 139/1, a parcely registra "C" KN parcelné číslo 139/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2, parcelné číslo 139/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 452 m2 a parcelné číslo 139/4 - trvalé trávnaté porasty o výmere 1684 m2, ktorá zmluva je na Okresnom úrade Senica, katastrálny odbor vedená pod číslom V-413/11. 6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené a predmetná darovacia zmluva zo dňa 17.1.2011 bola určená neplatnou v súlade s ustanovením § 38 O.z., nakoľko žalobca pri uzatváraní predmetnej darovacej zmluvy konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopnou. 7. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia, tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalovaných nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať preto za pravdu odvolateľkám. 8. Odvolateľky v odvolaní namietali nesprávnosť znaleckého posudku MUDr. Ondrisovej, nesprávne vyhodnotenie stanoviska Prof. MUDr. G. N., DrSc., nevykonanie výsluchu MUDr. F., nezohľadnenie prepúšťacej správy z RHB ústavu v Kováčovej zo 6.2.2002 a nevypočutie svedkyne matrikárky OÚ M. U. H. N. Odvolací súd mal za to, že s uvedenými namietanými skutočnosťami ohľadne znaleckého posudku MUDr. Ondrisovej, vyhodnotenia správy MUDr. N., nevypočutia MUDr. F. a matrikárky sa súd prvej inštancie vysporiadal dostatočným spôsobom a k týmto namietaným skutočnostiam sa podrobnejšie vyjadril aj žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, keď skutočnosti tam uvedené odvolací súd považoval za relevantné. Prepúšťacia správa z RHB ústavu Kováčová je novotou a navyše je z roku 2002, teda 9 rokov pred uzavretím darovacej zmluvy a jej záver týkajúci sa psychickej stránky žalobcu nie je možné považovať za preukazujúci spôsobilosť žalobcu ako darcu pri právnom úkone. 9. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 7 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. 10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca. 11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).