Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/15/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200411 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:4016200411.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: T & B, s.r.o., so sídlom Trnovec nad Váhom č. 4, 925 71 Trnovec nad Váhom, IČO: 36 529 265, právne zastúpeného: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/56084/2016/CI zo dňa 17.02.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Žalovaný rozhodnutím č. 1100902/56084/2016/CI zo dňa 17.02.2016 v rámci odvolacieho konania nevyhovel odvolaniu žalobcu a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Nitra (ďalej aj „colný úrad“, príp. „správca dane“) č. 680000366/2015 zo dňa 20.11.2015, ktorým podľa § 68 ods. 2 a 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) určil žalobcovi základ spotrebnej dane z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie 27.06.2016 v množstve 3 448 kg minerálneho oleja, za uvedené zdaňovacie obdobie colný úrad vyrubil žalobcovi spotrebnú daň z minerálneho oleja vo výške 344,80 Eur, ktorá vznikla žalobcovi podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 98/2004 Z. z.“) a podľa § 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 98/2004 Z. z. 2. Dôvodom na určenie základu predmetnej spotrebnej dane a následného vyrubenia spotrebnej dane z minerálneho oleja bola skutočnosť, že žalobca nevedel preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia minerálneho oleja, ktorý bol u neho zistený v rámci miestneho zisťovania vykonaného colným úradom dňa 27.06.2013, v prevádzke žalobcu na adrese G. G. č. X, D., so zameraním na kontrolu dodržiavania ustanovení zákona č. 98/2004 Z. z. (zápisnica č. 9006191/1/308780/2013 zo dňa 27.06.2013). Službukonajúci colníci zo zistenej tekutiny odobrali vzorky pod označením č. 6169 - 13 - 06 - 160 až 164 za účelom ich expertízneho skúmania a predmetný tovar v množstve 4 120 litrov zabezpečili. O zabezpečení tovaru colný úrad vydal dňa 01.07.2013 rozhodnutie č. 9006191/1/ 313236/2013. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 29.07.2013. Colné laboratórium Finančného riaditeľstva SR („ďalej len „CL FR SR“) výsledky odbornej expertízy zaznamenalo v protokoloch o skúške č. VOE - 2397 - 2399/13 zo dňa 25.11.2013, VOE -2400, 2401/13 zo dňa 16. 12.2013 a VOE-2400,2401/13 zo dňa 19.02.2014. Vo všetkých prípadoch expertíz vzoriek CL FR SR skonštatovalo, že zatriedenie posudzovaných vzoriek smeruje do časti „Mazacie oleje; ostatné oleje“ - podpoložky KN 2710 19 71 až 2710 199 99, teda že tovar zabezpečený žalobcovi predstavuje minerálny olej, ktorý je komoditou podliehajúcou zdaneniu podľa zákona č. 98/2004 Z. z. Dňa 05.02.2014 vydal colný úrad rozhodnutie č. 109619/1/68014/2014, ktorým rozhodol o prepadnutí minerálneho oleja právoplatne zabezpečeného žalobcovi rozhodnutím č. 9006191/1/313236/2013 zo dňa 01.07.2013. Rozhodnutie o prepadnutí 4 120 litrov minerálneho oleja nadobudlo právoplatnosť dňom 10.03.2014. Výzvou č. 1096182/1/292560/2014 zo dňa 25.06.2014 colný úrad vyzval žalobcu, aby do 15 dní od doručenia výzvy podal vo veci daňové priznanie na spotrebnú daň z minerálneho oleja a zaplatil prislúchajúcu spotrebnú daň. Žalobca túto výzvu neprevzal ani v odbernej lehote a colný úrad pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok, o čom informoval žalobcu písomným oznámením č. 1096182/1/423702/2014 zo dňa 24.09.2014. O určení dane podľa pomôcok colný úrad vyhotovil protokol o určení dane podľa pomôcok č. 1096182/1/7589/2015 zo dňa 22.01.2015, ktorý doručil žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k jeho obsahu do 15 dní od doručenia protokolu (č. 1096182/1/7633/2015 zo dňa 22.01.2015). Žalobca na výzvu a protokol colného úradu reagoval písomným vyjadrením zo dňa 19.02.2015, v ktorom rozviedol svoje tvrdenia, ním uvádzané už pri miestnom zisťovaní, že colný úrad si zanedbal svoje dôkazné povinnosti po tom, čo nepreveril tvrdenia žalobcu, že minerálny olej patrí nájomcovi priestorov pánovi R. I.. 3. Dňa 10.03.2015 vydal colný úrad rozhodnutie č. 1096182/1/108387/2015, ktorým podľa ustanovenia § 68 ods. 2 a 5 daňového poriadku určil žalobcovi základ spotrebnej dane z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie 27.06.2013 v množstve 3 448 kg minerálneho oleja a za uvedené zdaňovacie obdobie vyrubil žalobcovi spotrebnú daň z minerálneho oleja vo výške 344,80 Eur, ktorá vznikla žalobcovi podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 98/2004 Z. z. a podľa § 13 ods. 2 písm. a) citovaného zákona. Toto prvostupňové rozhodnutie bolo v rámci odvolacieho konania rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100902/210067/2015/Ne zo dňa 09.07.2015 zrušené a vec bola colnému úradu vrátená na ďalšie konanie. V ďalšom daňovom konaní colný úrad, viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu, predvolal konateľa žalobcu na ústne pojednávanie za účelom prejednania veci vzniku daňovej povinnosti žalobcu (zápisnica č. 1633937/2015 zo dňa 05.11.2015). Konateľ žalobcu na ústnom pojednávaní opätovne žiadal, aby boli preverené údaje, ktoré boli poskytnuté ústne colníkom ohľadne nadobudnutia a vlastníctva minerálneho oleja počas miestneho zisťovania zo dňa 27.06.2013. Námietky proti výpočtu výšky spotrebnej dane žalobca nemal, avšak dodal, že minerálny olej nebol v jeho vlastníctve. Nato bolo colným úradom vydané rozhodnutie č. 680000366/2015 zo dňa 20.11.2015, ktoré bolo v odvolacom daňovom konaní potvrdené žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného č. 1100902/56084/2016/CI zo dňa 17.02.2016. Podstatným dôvodom na potvrdenie určenia základu dane a vyrubenia predmetnej spotrebnej dane podľa pomôcok bolo žalovaným konštatované neunesenie dôkaznému bremena žalobcom vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že nájdené množstvo minerálneho oleja je vo vlastníctve pána R. I., a nie vo vlastníctve žalobcu. II. Žaloba a jej dôvody 4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100902/56084/2016/CI zo dňa 17.02.2016 a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania. 5. Žalobca namietal, že rozhodnutie prvostupňového orgánu vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu, nakoľko daňovým dlžníkom bol určený žalobca bez toho, aby colný úrad vykonal žalobcom navrhovaný dôkaz, a to už v priebehu výkonu samotného miestneho zisťovania, na základe čoho mohlo dôjsť k objektívnemu zisteniu skutočného daňového dlžníka. Podľa žalobcu postupom správcu dane boli porušené práva žalobcu, vyplývajúcich zo zásad daňového konania a boli porušené ustanovenia § 3 ods. 2 a § 24 ods. 4 daňového poriadku. 6. Žalobca popísal priebeh miestneho zisťovania vykonaného colným úradom dňa 27.06.2013 v priestoroch žalobcu, popísal obsah zápisnice z tohto miestneho zisťovania, pričom zdôraznil vyjadrenie konateľa žalobcu, ktorým kontrolnému orgánu uvádzal: „že nadobúdacie doklady k predmetnej motorovej nafte nemá, nakoľko nie je jej vlastníkom a uvedené skladové priestory prenajímam p. R. I., a predmetná morová nafta je jeho vlastníctvo“. Zároveň konateľ žalobcu uviedol „že majiteľ predmetnej motorovej nafty sa dostaví do svojho skladu v piatok t. j. 28.06.2013 a aby počkali s otvorením skladu“. Následne už príslušníci colného úradu odobrali z predmetných plastový barelov vzorky a vyhotovil fotodokumentáciu. 7. Zároveň dal do pozornosti obsah zápisnice o miestnom zisťovaní, v ktorom je niekoľkokrát uvádzané vyjadrenie žalobcu o identifikácii vlastníka tovaru, snaha konateľa žalobcu skontaktovať sa s touto osobou, ako aj snaha poskytnúť telefónne číslo na vlastníka tovaru. Z obsahu zápisnice o miestnom zisťovaní je teda zrejmé, že žalobca spolupracoval s príslušníkmi Kriminálneho úradu Finančnej správy (ďalej len „KÚFS“), poskytol súčinnosť a prejavil vôľu poskytnúť na vlastníka tovaru telefónne číslo. Z dôvodu, že prítomní príslušníci KÚFS a colného úradu odmietli nim poskytované telefónne číslo, žalobca navrhol, aby miestne zisťovanie pokračovalo nasledujúci deň, teda deň, keď sa mal do priestorov skladu žalobcu aj fyzicky dostaviť vlastník tovaru. 8. V súvislosti s návrhmi žalobcu ohľadne identifikácie vlastníka predmetného minerálneho oleja, žalobca poukázal na skutočnosť, že v časti zápisnice o miestnom zisťovaní o prijatých záveroch colného úradu k vzneseným návrhom a námietkam proti obsahu zápisnice je uvedené, že colný úrad nemá žiadne závery, t. j. colný úrad sa vyjadril tak, že neprial žiadne závery k návrhom žalobcu. Podľa žalobcu zápisnica z miestneho zisťovania je svojím charakterom neopakovateľným a jedinečným procesným záznamom, dôkazom o obsahu vykonaného miestneho zisťovania, pričom dodatočné zistenie relevantných skutočností z tohto procesného úkonu, nezaznamenaných v zápisnici o miestnom zisťovaní, nie je možné. 9. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že colnému úradu v čase miestneho zisťovania išlo výlučne o zdokumentovanie skutkového stavu a formálne poskytnutie práva žalobcovi na vyjadrenie sa bez tohto, aby žalobcom uplatnené námietky a návrhy akceptoval. Podľa žalobcu opomenutie prijať nejaké závery zo strany colného úradu sa javí ako alibistické, s cieľom neumožniť riadne zdokumentovanie priebehu miestneho zisťovania a tým aj zistenie skutočného vlastníka minerálneho oleja. Colný úrad sa uspokojil len so zistením minerálneho oleja v priestoroch skladu navrhovateľa a tým považoval prípad za uzavretý. Takýmto postupom, neakceptovaním, resp. neprijatím žiadnych záverom v súvislosti s návrhmi žalobcu na zistenie vlastníka nájdeného minerálneho oleja, bola zo strany colného úradu odňatá možnosť, aby sa žalobca liberalizoval z podozrenia, že porušil daňové predpisy. 10. Z ustanovenia § 3 ods. 2 druhá veta daňového poriadku vyplýva, že je potrebné využiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa názoru žalobcu v predmetnom prípade tým najvhodnejším prostriedkom by bolo to, ak by colný úrad (alebo KÚFS) akceptovali návrh žalobcu a prišli by do skladových priestorov žalobcu nasledujúci deň, t. j. v deň príchodu vlastníka tovaru. Následné zdokumentovanie tejto osoby by spôsobilo liberáciu žalobcu. 11. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalobca vzhliadol i v tom, že žalovaný sa v jeho odôvodnení obmedzil len na vyvrátenie tvrdení žalobcu o poskytnutí mena a priezviska vlastníka minerálneho oleja a na poskytnutie telefónneho čísla vlastníka minerálneho oleja. Vôbec sa žalovaný nezaoberal návrhom žalobcu o možnosti prísť do skladových priestorov nasledujúci deň, teda v deň, keď sa mal do skladových priestorov dostaviť vlastník minerálneho oleja a stotožniť vlastníka minerálneho oleja a zabezpečiť jeho vyjadrenie k predmetnému minerálnemu oleju. Namiesto toho žalovaný zotrváva len na argumentácii, že povinnosťou žalobcu bolo preukázať jeho tvrdenie o vlastníctve tretej osoby k predmetnému minerálnemu oleju dôkazmi ako napr. nájomnou zmluvou, podnájomnou zmluvou, resp. presnými identifikačnými údajmi vlastníka minerálneho oleja, ktoré by navodzovali predpoklad jeho existencie. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené, má navrhovateľ za to, že neakceptovaním jeho návrhu počas miestneho zisťovania mu bola odňatá možnosť preukázať, že neporušil daňové povinnosti, na základe čoho mu bola vyrubená spotrebná daň. Neakceptovanie návrhu žalobcu bez riadneho zdôvodnenia zo strany colného úradu (alebo KÚFS) možno klasifikovať ako nezákonný postup, ktorý je v rozpore so základnou zásadou správy daní vyjadrenou v ustanovení § 3 ods. 2 druhá veta daňového poriadku, ktorá obsahuje povinnosť správcu dane zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní. 13. Zároveň žalobca napádal postup správnych orgánov oboch stupňov pri hodnotení dôkazov, pretože nepostupovali v súlade so základnou zásadou správy daní, vyjadrenou v ustanovení § 3 ods. 3 daňového poriadku, z obsahu ktorého vyplýva povinnosť správcu dane hodnotiť dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom je povinný prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Žalobca dôvodil, že zo strany správnych orgánov došlo v konaní a pri rozhodovaní k opomenutiu ustanovenia § 24 ods. 4 daňového poriadku, v ktorom je vyjadrená možnosť použiť akýkoľvek prostriedok, ktorým možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Žalobca predložil dôkaz, návrh počas miestneho zisťovania, ktorý bol spôsobilý zistiť a objasniť relevantnú skutočnosť majúcu vplyv na určenie skutočného daňového dlžníka. Ignorovaním návrhu žalobcu bez riadneho zdôvodnenia mu bolo odňaté právo predkladať dôkazy, ktoré majú podstatný charakter a ktoré sú spôsobilé objektívne zistiť skutkový stav. III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu 14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznať. 15. Vo vyjadrení k žalobe zopakoval priebeh predmetného miestneho zisťovania, zaznamenaného v zápisnici zo dňa 27.06.2013. Uviedol, že pri prehliadke skladu službukonajúci colníci chceli vojsť do uzamknutej časti skladu žalobcu. Prítomný konateľ žalobcu, pán Z. U., požiadal colníkov, aby so vstupom do uzamknutých priestorov počkali, keďže priestory sú prenajaté pánovi R. I. na základe osobného dohovoru. Konateľ žalobcu následne telefonicky aj prostredníctvom SMS správ kontaktoval uvedeného údajného nájomcu priestorov. Až približne po štyroch hodinách, na naliehanie colníkov, konateľ žalobcu odomkol predmetné skladové priestory. V priestoroch colníci zistili skladovanie 30 kusov 1 000 litrových barelov, pričom v štyroch z nich sa nachádzalo 980 litrov žltkastej tekutiny so zápachom po motorovej nafte. V ďalšom samostatnom sklade sa nachádzal 1 kus 1000 litrového barelu, v ktorom sa nachádzalo 200 litrov žltkastej tekutiny so zápachom po motorovej nafte. Po výzve colníkov, aby žalobca preukázal pôvod a spôsob nadobudnutia predmetnej tekutiny, konateľ žalobcu uviedol, že nadobúdacie doklady k predmetnej motorovej nafte nemá, keďže nie je jej vlastníkom a uvedené priestory prenajal pánovi R. I., ktorý je vlastníkom uvedeného minerálneho oleja. Podľa žalobcu sa má vlastník motorovej nafty dostaviť do skladu v piatok 28.06.2013. Na otázky colníkov žalobca okrem iného do zápisnice z miestneho zisťovania uviedol, že nájomnú zmluvu s pánom R. I. nevie predložiť, nakoľko sa dohodli ústne , že koncom mesiaca júna ho bude pán R. I. kontaktovať a predloží mu firemné údaje na uzatvorenie zmluvy o uskladňovaní a zároveň prevezme faktúru za uskladnenie tovaru. Do zápisnice konateľ žalobcu taktiež poznamenal, že bol ochotný poskytnúť colníkom telefónne číslo na majiteľa tovaru, ale pracovníci colného úradu to odmietli s uvedením, že ich to nezaujíma a kontaktovať ho má samotný konateľ žalobcu. Žalobca poznamenal, že nakoľko preukázal pôvod a spôsob nadobudnutia minerálneho oleja tým, že oznámil colnému úradu majiteľa tovaru, nechápe, z akého dôvodu je vedené konanie voči žalobcovi, a nie voči menovanému pánovi R. I.. 16. Dňa 05.11.2015 sa s konateľom žalobcu uskutočnilo ústne pojednávame, ktorého obsah zaznamenal colný úrad do zápisnice zn. 1633937/2015 zo dňa 05.11.2015. Konateľ žalobcu na ústnom pojednávaní opätovne žiadal, aby boli preverené údaje, ktoré boli poskytnuté ústne colníkom ohľadne nadobudnutia a vlastníctva minerálneho oleja počas miestneho zisťovania dňa 27.06.2013. Námietky voči výpočtu výšky spotrebnej dane žalobca nemal, avšak dodal, že minerálny olej nebol v jeho vlastníctve. 17. V nadväznosti na vyššie uvedené ústne pojednávanie so žalobcom žalovaný poukázal na skutočnosť, že hoci colný úrad žalobcu v písomnom predvolaní na ústne pojednávanie vyzval aj na predloženie účtovnej evidencie týkajúcej sa údajného prenájmu skladových priestorov, žalobca ich nepredložil, pretože pánovi R. I. podľa žalobcu neboli vystavené žiadne účtovné doklady za prenájom priestorov. 18. K vyhodnoteniu žalobcom poskytnutého vysvetlenia pôvodu a spôsobu nadobudnutia predmetnej tekutiny žalobcom v priebehu miestneho zisťovania žalovaný uviedol, že v momente výkonu miestneho zisťovania bolo nespochybniteľné, že žalobca požadované okolnosti nepreukázal, pretože subjektívny odkaz žalobcu na meno a priezvisko údajného vlastníka, či poskytovanie telefónneho čísla, nepredstavuje preukázanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia minerálneho oleja. Preto bol colný úrad nielen oprávnený, ale aj povinný daný minerálny olej neodkladne zabezpečiť. 19. Žalovaný uviedol, že z pohľadu účelu zabezpečenia tovaru nemohli obstáť argumenty žalobcu navrhujúce, aby colníci počkali s otvorením skladu na druhý deň, keďže by tak colný úrad porušil základné pravidlo mať preventívny dohľad nad zisteným minerálnym olejom. Z povahy veci colný úrad ani nemohol splniť požiadavku žalobcu, aby „počkali na otvorenie skladu“, na údajného R. I., keďže z pozície potrebného zmapovania stavu a množstva minerálneho oleja, nachádzajúceho sa v druhej miestnosti, bolo týchto priestorov zo strany colného úradu nevyhnutné vstúpiť. Colný úrad ani nemohol odložiť prehliadku priestorov na druhy deň, keďže bolo potrebné v deň miestneho zisťovania zistiť druh komodity podliehajúcej spotrebnej dani, jej množstvo a zabezpečiť ju. 20. K obsahu zápisnice žalovaný dôvodil, že predstavuje deklarovanie zisteného stavu správcom dane pri miestnom zisťovaní, teda v zápisnici o miestnom zisťovaní colný úrad nerozvádza úvahy, domnienky, či názory na návrhy daňového subjektu na vykonanie dôkazov v takom rozsahu, ako je to napr. v rozhodnutí. 21. Ak teda colný úrad do zápisnice o miestnom zisťovaní uviedol, že tovar zabezpečuje a že k návrhom a námietkam odvolateľa nemá žiadne závery, táto skutočnosť nepredstavuje nedostatok obsahu vyhotovenej zápisnice o miestnom zisťovaní, ale jednoducho fakt, že colný úrad v súvislosti so zabezpečením neprihliadol na tvrdenia žalobcu, resp. na ne ani nemohol prihliadnuť, vzhľadom na ich neopodstatnenosť v okamihu miestneho zisťovania. 22. Žalovaný má za to, že uvedeným postupom neporušil právo žalobcu na predkladanie podstatných dôkazov za účelom jeho liberácie z podozrenia o porušení daňových právnych predpisov. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že žalobca počas miestneho zisťovania nepredložil žiaden dôkaz, resp. ani len indíciu, že by vlastníkom minerálneho oleja mala byť tretia osoba, R. I.. Skutočnosť, že žalobca iba jednostranne subjektívne skonštatoval meno a priezvisko „R. I.“ a že ponúkal službukonajúcim colníkom telefónne číslo, v ničom nepredstavuje dôkaz o tom, že by mala tovar vlastniť tretia osoba pod uvedeným menom. Žalovaný poukázal na okolnosti miestneho zisťovania, že žalobca bližšie nepoznal osobu, ktorá si mala u neho uskladniť tovar, ešte s ňou ani nepodpísal zmluvu o skladovaní, resp. nájomnú zmluvu, čo vylučovalo dôvodnosť jeho návrhov na odklad prehliadky priestorov na druhý deň. 23. K dôkaznému bremenu žalovaný dôvodil, že toto v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 98/2004 Z. z. a § 24 ods. 1 písm. a) a b) daňového poriadku zaťažuje žalobcu, pričom nemohol od colného úradu ako správcu dane právom očakávať, že tento bude vyhľadávať dôkazy, ktoré by mohli prípadne nasvedčovať v jeho prospech. Práve to robí žalobca, keď svoju dôkaznú povinnosť presúva na správcu dane požiadavkami, aby colný úrad preveril jeho tvrdenia o údajnom vlastníkovi tovaru R. I., s doplňujúcim konštatovaním, že žalobca si svoju povinnosť preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia minerálneho oleja splnil uvedením mena údajného vlastníka tovaru. 24. S poukazom na prejednávaciu zásadu daňového konania žalovaný uviedol, že aby mohol colný úrad pre účely prepadnutia minerálneho oleja, resp. vyrubenia spotrebnej dane reagovať na zistený dôkazný stav veci preverením dôkazov, bolo nutné, aby žalobca po zabezpečení tovaru vlastnými dôkaznými úkonmi prezentoval colnému úradu dôkazný základ, z ktorého by si colný úrad vytvoril skutkový úsudok a na základe ktorého by colný úrad uznal za dôvodné prípadne zistený skutkový stav doplniť vlastnými zisteniami. 25. Žalovaný v písomnom vyjadrení na vyjadrenie žalobcu zotrval na žalobných dôvodoch a argumentácii napádajúcej nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu. 26. Zopakoval, že nevykonaním žalobcom navrhnutého dôkazu, počkať do príchodu vlastníka minerálneho oleja, nebolo dodatočne možné dôkaznými prostriedkami získať pre žalobcu dôkazy na podporu svojho tvrdenia o vlastníkovi minerálneho oleja. V čisto hypotetickej rovine konštatoval možnosť, že keď sa vlastník minerálneho oleja dozvedel o zabezpečení minerálneho oleja, prestal komunikovať so žalobcom, nereagoval na jeho telefonáty a SMS správy. 27. Dôvodil, že zákon č. 98/2004 Z. z., ani daňový poriadok, neurčujú ani len demonštratívne formu a spôsob preukazovania pôvodu alebo spôsobu nadobudnutia minerálneho oleja počas miestneho zisťovania. Preto má žalobca za to, že oznámenie mena a priezviska, resp. telefónne čísla vlastníka minerálneho oleja predstavuje určitú formu a spôsob preukázania pôvodu alebo spôsobu nadobudnutia minerálneho oleja. Zároveň je žalobca toho názoru, že akýkoľvek dôkaz obsahujúci informáciu o vlastníkovi minerálneho oleja, či už by mal podobu listinného dôkazu alebo len ústne podanej informácie, by mal byť predmetom overovania zo strany správcu dane, nakoľko akýkoľvek právny úkon preukazujúci pôvod alebo spôsob nadobudnutia minerálneho oleja má v čase miestneho zisťovania charakter len „subjektívneho odkazu“, tak ako to uvádza žalovaný. Z uvedeného teda vyplýva, že aj keby bol zo strany žalobcu predložený listinný dôkaz, tento by automaticky nepotvrdzoval pôvod alebo spôsob nadobudnutia minerálneho oleja, ale by bol predmetom overovacieho konania zo strany správcu dane. 28. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. IV. Relevantná právna úprava 1. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 2. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 3. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. 4. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. 5. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 6. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 7. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 8. Podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. 9. Podľa § 3 ods. 8 daňového poriadku právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. 10. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 11. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 12. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 13. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 14. Podľa § 37 ods. 1 daňového poriadku správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu vykonávať miestne zisťovanie aj mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti. 15. Podľa § 37 ods. 2 daňového poriadku miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní. 16. Podľa § 38 ods. 1 daňového poriadku zamestnanec správcu dane má právo v dobe primeranej predmetu zisťovania, najmä v dobe prevádzky, na neobmedzený prístup na pozemky, do každej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo miesta vrátane dopravných prostriedkov a prepravných obalov, k účtovným písomnostiam, záznamom a informáciám, a to aj na technických nosičoch dát, a vykonať obhliadku veci v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona. Toto právo má aj ak ide o byt, ktorý daňový subjekt používa aj na podnikanie. 17. Podľa § 40 ods. 1 daňového poriadku zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť vec nevyhnutne potrebnú na preukázanie skutočností pri správe daní. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. 18. Podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 98/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia minerálneho oleja, ktorý sa nachádza alebo ktorý sa nachádzal u osoby, ak táto osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia minerálneho oleja v súlade s týmto zákonom, a to bez ohľadu na to, či nakladá, alebo nakladala s minerálnym olejom ako s vlastným. 19. Podľa § 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 98/2004 Z. z. platiteľom dane pri vzniku daňovej povinnosti podľa § 12 ods. 2 je osoba, ktorá nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia minerálneho oleja u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá, alebo nakladala s minerálnym olejom ako s vlastným. 20. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. 21. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 22. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 183 SSP) napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i postup predchádzajúci jeho vydaniu, za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP ) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 23. Základnou žalobnou námietkou a spornou otázkou medzi stranami je určenie miery rozloženia dôkazného bremena medzi žalobcu a orgány finančnej správy pri preukazovaní pôvodu alebo spôsobu nadobudnutia 3 448 kg minerálneho oleja žalobcom, nájdeného počas miestneho zisťovania v jeho prevádzke (zápisnica č. 9006191/1/308780/2013 zo dňa 27.06.2013). 24. Žalobca založil svoju obranu na tvrdení, že v súvislosti s preukázaním pôvodu a spôsobu nadobudnutia zisteného minerálneho oleja vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že ústne zamestnancom colného úradu na mieste výkonu miestneho zisťovania oznámil, že predmetný minerálny olej je vo vlastníctve tretej osoby, ktorej meno žalobca oznámil colnému úradu v priebehu miestneho zisťovania a zároveň prejavil ochotu poskytnúť zamestnancom colného úradu telefónne číslo na túto tretiu osobu. 25. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca svoje tvrdenie o prenájme skladového priestoru osobe menom R. I. a tvrdenie, že pán R. I. je vlastníkom uvedeného minerálneho oleja, nepreukázal v žiadnom štádiu a stupni preskúmavaného daňového konania listinným dôkazom, napr. osvedčujúcim uzavretie zmluvy o prenájme nebytového priestoru, osvedčujúcim vystavenie daňového dokladu na tvrdené plnenie, ani dokladom o prijatí peňažného protiplnenia za poskytnutie predmetného plnenia. Pritom nejde o dôkazy, ktoré by mali byť mimo právnej a fyzickej dispozície žalobcu. Rovnako z vyjadrení žalobcu nevyplývajú žiadne bližšie, resp. podrobnejšie okolnosti, ozrejmujúce spôsob realizácie žalobcom ústne deklarovaného zmluvného vzťahu s uvedenou fyzickou osobou, prípadne ich vzájomnej komunikácie. 26. Žalobca ako podnikateľ má pri podnikateľskej činnosti a pri nakladaní so svojím majetkom, prípadne s majetkom, ku ktorému má dispozičné práva, postupovať s odbornou starostlivosťou. Do tejto možno, okrem obozretného výberu spoľahlivých obchodných partnerov, zahrnúť i zabezpečenie si dostatku vierohodných dôkazov (s prihliadnutím i na povinnosti vyplývajúce účtovnej jednotke zo zákona o účtovníctve), ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou sú spôsobilé vylúčiť v budúcnosti situáciu, že sa žalobca dostane do dôkaznej núdze pri plnení si povinností vyplývajúcich mu z dôkazného bremena, ktoré ho zaťažuje v kontexte administratívnych povinností súvisiacich s podnikaním. 27. Vo všeobecnosti možno vychádzať z premisy, že zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja, z dôvodu predpokladaných možných daňových únikov pri tomto vysoko daňovo zaťaženom a vysoko rizikovom predmete spotrebnej dane, pomerne striktne a podrobne upravuje mechanizmy kontroly výroby, dovozu, držby, pohybu minerálneho oleja, až po jeho konečnú spotrebu alebo vývoz. Tomu zodpovedá i rigorózna zákonná úprava taxatívnych spôsobov vzniku daňovej povinnosti a určenia platiteľa dane, v prejednávanom prípade podľa § 12 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 98/2004 Z. z., z ktorých dikcie vyplýva vyvrátiteľná právna domnienka zakladajúca postavenie platiteľa vzniknutej daňovej povinnosti osobe, u ktorej sa minerálny olej nachádzal, ak táto osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia minerálneho oleja v súlade s týmto zákonom, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s minerálnym olejom ako s vlastným. 28. Pre naplnenie týchto zákonom predpokladaných následkov nie je podstatné, resp. je právne bezvýznamné, či osoba zaťažená dôkazným bremenom preukázania pôvodu alebo spôsobu nadobudnutia u nej zisteného minerálneho oleja, nakladá, alebo nakladala s minerálnym olejom ako s vlastným. Vlastnícke právo žalobcom uvádzanej tretej osoby pre účely vzniku predmetnej daňovej povinnosti a pre účely určenia platiteľa spotrebnej dane nie je podstatným predmetom dokazovania. Vo vzťahu k žalobcovi je z pohľadu hmotnoprávnych podmienok irelevantné preukazovanie vlastníctva tretej osoby k predmetu zdanenia, nakoľko táto skutočnosť môže byť v daných okolnostiach prípadu len podporným dôkazom. Spôsobov, ako sa mohol predmetný minerálny olej od tvrdeného vlastníka dostať do dispozície žalobcu (jeho umiestnením v priestoroch žalobcu, hoci prenajatých), môže byť niekoľko, napr. plnením zo záväzkového vzťahu, protiprávnym konaním vlastníka minerálneho oleja, protiprávnym konaním žalobcu, príp. iných osôb. Primárnymi skutočnosťami, ktoré mal žalobca zaťažený dôkazným bremenom preukazovať, bol pôvod zistenej komodity, t. j. uviesť odkiaľ minerálny olej pochádza, kto bol jeho predchádzajúcim dodávateľom v obchodnom reťazci, alebo mal povinnosť preukázať spôsob jeho nadobudnutia, t. j. právny titul, na základe ktorého sa nachádzal v jeho dispozícii (či mal povinnosti skladovateľa, oprávnenia zádržného veriteľa a podobne). 29. Preto bolo povinnosťou žalobcu riadne preukázať svoje tvrdenie o existencii právneho vzťahu a o realizácii právneho úkonu, na základe ktorého sa dostal predmetný minerálny olej do priestorov jeho prevádzky. V opačnom prípade zaň žalobca v zmysle 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 98/2004 Z. z. daňovo zodpovedá, a to bez ohľadu na to, či o ňom vedel, či tu bol súvis s jeho činnosťou, alebo nie. 30. Za riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia zisteného minerálneho oleja nemožno považovať oznámenie bez ďalšieho len mena fyzickej osoby a jej telefónneho čísla. Nemožno prisvedčiť žalobcovmu tvrdeniu, že poskytnutím týchto údajov, vrátane v odvolacom konaní uvedením neoverenej adresy predmetnej tretej osoby „Z. ulica XX, vo D. v Poľsku“, si splnil povinnosť riadneho preukázania pôvodu alebo spôsobu nadobudnutia zisteného minerálneho oleja. Uvedenie týchto neúplných informácií čo do identifikácie osoby pána R. I., prípadne čo do konkretizácie právneho titulu, na základe ktorého mala uvedená osoba umiestniť minerálny olej v priestoroch skladu žalobcu, sú len tvrdenia, na ktoré sa vzťahuje dôkazná povinnosť žalobcu. Na základe týchto neúplných a nekonkrétnych tvrdení nemal správca dane za účelom plnenia správy daní čo preverovať, nemal aké dôkazy predložené žalobcom verifikovať, aby ich mohol použiť pri vyhodnotení skutkového stavu potrebného na určenie platiteľa spotrebnej dane. 31. Pátranie po bližšie neidentifikovanej fyzickej osobe orgánmi finančnej správy presahuje účel a možnosti správy daní, obzvlášť v situácii, kedy by sa tak malo diať v súvislosti s plnením dôkaznej povinnosti žalobcu, ktorý bol na základe striktnej právnej úpravy podľa zákona o minerálnom oleji významne zaťažený dôkazným bremenom vo vzťahu k preukázaniu pôvodu alebo spôsobu uňho nájdeného predmetu spotrebnej dane, avšak nie k preukázaniu vlastníctva tretej osoby k tejto komodite. 32. Rovnako neobstojí tvrdenie žalobcu vychádzajúce čisto z hypotézy, že ak sa pán R. I. dozvedel o zabezpečení predmetného minerálneho oleja, prestal so žalobcom telefonicky a formou SMS komunikovať, a preto nemohol žalobca doložiť ku konaniu dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia o prenájme skladových priestorov pánovi R. I. a o jeho vlastníctve k predmetu zdanenia. Uvedené hypotetické, ničím nepodložené tvrdenie nezbavuje žalobcu dôkaznej povinnosti vo vzťahu k preukázaniu pôvodu alebo spôsobu u neho zisteného minerálneho oleja. 33. Žalobcom poskytnuté neúplné informácie nemajú výpovednú hodnotu a nespĺňajú požiadavky dôkazu osvedčujúceho tvrdené skutočnosti ani len v identifikácii nájomcu skladového priestoru. Bolo potrebné predložiť dôkaz, ktorý by mohol byť zo strany správcu dane verifikovaný v rámci plnenia úloh správy daní, s využitím procesných inštitútov podľa daňového poriadku. 34. Správny súd konštatuje, že žalovaný sa na stranách 7 až 9 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dôkladne vysporiadal, tak s argumentáciou žalobcu, ako aj s vyhodnotením a posúdením vierohodnosti žalobcových tvrdení, s prihliadnutím na ich opodstatnenosť a faktickú možnosť ich preverenia. Taktiež žalovaný správne vyhodnotil mieru zodpovednosti žalobcu za konanie s nedostatočnou odbornou starostlivosťou pri realizácii sporných zmluvných vzťahov s pánom R. I. a tomu zodpovedajúce rovnomerné rozloženie dôkazného bremena medzi žalobcu a správcu dane pri overovaní žalobcom tvrdených skutočností. 35. Rovnako nemožno prisvedčiť námietke žalobcu, že colné orgány mali s otvorením sporného skladového priestoru počkať do nasledujúceho dňa, kým príde žalobcom uvádzaný nájomca. Takýto navrhovaný postup by bol v rozpore s cieľom sledovaným výkonom dozoru nad dodržiavaním zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja. Z okolností priebehu predmetného miestneho zisťovania je zrejmá vysoká pravdepodobnosť, že navrhovaným postupom by mohol byť zmarený účel realizovaného miestneho zisťovania a mohlo by byť zmarené zistenie skutočností nasvedčujúcich vzniku daňovej povinnosti na predmetnej spotrebnej dani (§ 37 ods. 1 a 2 daňového poriadku) a taktiež následný postup pri zabezpečení veci - zistenej komodity, u ktorej chýba riadne preukázanie spôsobu jej nadobudnutia a riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s jej dovozom alebo nákupom (§ 40 ods. 1 daňového poriadku). V tomto ohľade nie bezvýznamným atribútom miestneho zisťovania je moment prekvapenia povinných subjektov pri preverovaní skutočností na mieste samom, čomu zodpovedajú i zákonné oprávnenia správcu dane na vstup do prevádzkových priestorov a miestností pri výkone tejto vyhľadávacej činnosti správcu dane (§ 38 ods. 1 daňového poriadku). Z uvedených dôvodov neobstojí tvrdenie žalobcu o nezákonnom postupe zamestnancov správcu dane pri výkone miestneho zisťovania, keď nepočkali na príchod domnelého nájomcu sporného skladového priestoru. 36. Správny súd, s prihliadnutím na podstatné žalobné body, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil žiadne porušenie zákona, práv a oprávnených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP). 37. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd úspešnému žalovanému nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli. 38. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky a to v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje senát najvyššieho súdu a vo veciach ustanovených v § 22 ods. 1 veľký senát najvyššieho súdu (§ 438 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).