Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/5/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200710 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:6016200710.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu: BBK AGRO, s.r.o., so sídlom Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 44 095 066, právne zastúpeného: Weis & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.103041452/2016 zo dňa 29.04.2016, takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou dňa 08.07.2016 na nepríslušný súd, ktorá bola postúpená tunajšiemu súdu dňa 13.03.2017 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.103041452/2016 zo dňa 29.04.2016, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 21060405/2015 zo dňa 22.10.2015, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 30.242,16 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014. 2. V žalobe žalobca namietal, že počas daňovej kontroly ako aj počas vyrubovacieho konania správca dane vykonal viaceré výsluchy prostredníctvom vnútroštátnych i MVI dožiadaní, pričom žalobca sa na všetkých výsluchoch nezúčastnil, resp. nebol o týchto výsluchoch upovedomený a z tohto dôvodu nemohol svedkom klásť otázky, čím došlo k zásahu do žalobcových zákonných práv uvedených v § 45 ods. 1 Daňového poriadku. Porušenie týchto žalobcových práv malo za následok aj to, že protokol z kontroly je nezákonným dôkazom, pretože bol získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa názoru žalobcu rozhodujúcim poznatkom spôsobilým deklarovať oprávnenosť žalobcovho nároku na nadmerný odpočet resp. zníženie daňovej povinnosti je existencia materiálneho plnenia, teda existencia tovaru s ktorým žalobca v rozhodnom období obchodoval. Túto existenciu má žalobca na rozdiel od žalovaného za preukázanú. Predmetný tovar - kryštálový cukor existoval v rozhodnom čase a nachádzal sa v Českej republike v obci Bzenec, v skladových priestoroch patriacich spoločnosti SADY CZ s.r.o., ktorá tieto priestory prenajíma spoločnosti SOVEREIGN CZ Distribution spol. s r.o. (odberateľ žalobcu). Existenciu tovaru potvrdila aj polícia Českej republiky a ako dôkaz žalobca uviedol protokol českej polície zo dňa 20.1.2015 ako aj dožadovaný český správca dane (ako dôkaz uviedol žalobca žiadosť o priamu výmenu informácií č.9212401/940917/2015/ Lin plus odpoveď). Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný tvrdí, že žalobca nepreukázal, že cukor ktorý sa nachádzal v sklade bol práve ten cukor ktorý deklaroval žalobca, tak v tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že na prepravu cukru poveril spoločnosť ERIVEL TRANS s.r.o.. Tým pokladal žalobca otázku prepravy za vyriešenú a nemal dôvod sa podrobnejšie ňou zaoberať. Tu však nastali okolnosti spočívajúce v tom, že pre spoločnosť ERIVEL TRANS s.r.o. mala prepravu vykonať spoločnosť Material Logistic Kft., ktorá však vykonanie prepravy poprela. Prečo však došlo k uvedeným okolnostiam nie je žalobcovi známe, zodpovednosť za vzniknutú situáciu pripisuje žalobca spoločnosti ERIVEL TRANS s.r.o.. Ďalej žalobca poukazoval, že cukor pochádzal od spoločnosti LINTMAN s.r.o., ktorá ho dodala spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a tá ho dodala spoločnosti SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o. a tá ho dodala žalobcovi, ktorý ho dodal českej spoločnosti SOVEREIGN CZ Distribution spol. s r.o.. Úplný pôvod tovaru sa zistiť nepodarilo, ani žalobca o ňom žiaľ nemá vedomosť. Čo sa však počas výkonu daňovej kontroly preukázalo je to, že v areáli spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. sa cukor v určitých množstvách nachádzal a balil. Žalobca má za to, že práve toto množstvo cukru, ktoré boli baliace linky v Okoči schopné zabaliť je práve tým cukrom, s ktorým sa reálne obchodovalo a ktorý sa reálne nachádzal v skladoch v Bzenci. V súvislosti s existenciou materiálneho plnenia a s prenosom dôkazného bremena z daňového subjektu na správcu dane, s nekalými konaniami u iných subjektov a právom na vyplatenie nadmerného odpočtu žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.3Sžf 1/2011, kde najvyšší súd dospel k záveru, že daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia a má k tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Žalobca je toho názoru, že pokiaľ disponuje existenciou materiálneho plnenia tovaru, jeho dôkazná povinnosť tým bola vyčerpaná a na druhej strane žalobca nemá a nemohol mať vedomosť o prípadných nekalých konaniach ďalších subjektov, či už jeho dodávateľ resp. jeho odberateľov. Ak teda správca dane nepreukáže preverovanému daňovému subjektu úmysel zúčastniť sa alebo priamo realizovať podvodné konanie, ak správca dane ani nepreukáže o podvodných konaniach iných subjektov mal alebo mohol mať preverovaný daňový subjekt vedomosť, nemôže byť právo na priznanie nadmerného odpočtu žiadajúcemu daňovému subjektu odopreté. Žalobca poukazuje že pre účely zneužitia práva je potrebné, aby správca dane dokázal, že daňový subjekt vo svetle objektívnych skutočností vedel alebo mohol vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty. Žalobca v žalobe ďalej poukázal na relevantnú judikatúru, ktorá sa vzťahuje na jeho prípad a to na rozsudky Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf 1/2011, 3 Sžf 1/2010, rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 21.6.2012 vo veci Mahagében Kft. č. C-78/12 Optigen Ltd č.C-654/03, Fulcrum Electronics Ltd č.C-353/03, Bond House Systems Ltd č.C-484/03 a rozsudok Bonik EOOD č.C-285/11. Zároveň poukázal aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. 5Afs 131/2014 zo dňa 25.3.2005. Všetky tieto rozsudky sa týkali dôkazného bremena v rámci daňovej kontroly, jeho ponímania vo vzťahu k daňovému subjektu a správcu dane, ako aj k otázke vedomostí daňového subjektu o podvodnom konaní obchodných partnerov v reťazci transakcií. 3. V predmetnej veci podal písomné vyjadrenie žalovaný dňa 26.5.2017, v ktorom reagoval na všetky námietky žalobcu. V súvislosti s výsluchom svedkov resp. neupovedomením žalobcu o týchto výsluchoch žalovaný uviedol, že napr. v prípade svedka Y. D. - výkonného riaditeľa maďarskej spoločnosti Material Logistic Kft, vykonávali výsluch maďarské štátne orgány, pretože sa jednalo o maďarského štátneho občana a teda slovenský správca dane nemal zákonnú možnosť ovplyvniť postup cudzích štátnych orgánov. Z uvedeného dôvodu nemožno na daný skutkový stav aplikovať závery žalobcom spomenutého rozsudku NS SR č.2Sžf/86/2013. Daňový subjekt však mal možnosť predložiť dôkazy, ktoré by hodnoverným spôsobom vyvrátili tvrdenia menovaného, keď sa svedok D. vyslovil, že prepravy uvedené v žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii č.9212401/5/4242746/2014/ Lin zo dňa 17.9.2014 jeho spoločnosťou vykonané neboli. Tieto vyjadrenia potvrdzujú aj účtovné doklady, ktoré nie sú žiadnymi dokladmi indikujúcimi obchodný vzťah s menovanými spoločnosťami. Na základe vystavených faktúr a súvisiacich iných dokladov (objednávok, CMR) bola jediným odberateľom maďarského daňového subjektu spoločnosť Quehenberger Logistics HU Kft.. Na základe objednávok od tohto odberateľa vykonal maďarský daňový subjekt prepravy medzi slovenskou spoločnosťou Eurostyle Systems s.r.o. a maďarskou spoločnosťou Audi Hungaria Motor Kft.. Zaúčtované nadobudnutia sa týkali týchto prepráv. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca neuvádza, výsluchov ktorých ďalších svedkov sa nemohol zúčastniť a kedy teda bolo porušené jeho právo vyplývajúce z ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č.563/2009 Z.z.. V súvislosti s námietkou existencie materiálneho plnenia žalovaný poukazuje, že doklady na ktoré poukázal žalobca, ktoré majú svedčiť o tom, že predmetný cukor sa nachádzal v sklade v Bzenci, nie sú dostatočnými dokladmi osvedčujúcimi existenciu materiálneho plnenia. Tieto doklady osvedčujú, že v sklade v Bzenci sa nachádzal istý cukor patriaci spoločnosti SOVEREIGN CZ Distribution spol. s.r.o., avšak uvedená skutočnosť nie je jednoznačným dôkazom o tom, že je to cukor nakúpený práve od žalobcu a v žiadnom prípade nepreukazuje, že išlo o cukor dodaný žalobcom. Pokiaľ ide o žalobcov názor, že ak v danom prípade nebolo preukázané, že cukor skladovaný v obci Bzenec nepatrí niekomu inému, tak ide o cukor, ktorý predstavuje deklarovanú dodávku, žalovaný zdôrazňuje, že za riadne zistený skutkový stav nemožno považovať len situáciu, keď daňový orgán nespochybniteľným spôsobom stanoví, akým spôsobom tvrdená obchodná transakcia prebehla, pretože to nie je účelom daňového konania. Skutkový stav musí byť zistený tak, aby bolo možné správne určiť daňovú povinnosť. V tejto súvislosti žalovaný poukázal, že pokiaľ ide o prepravu cukru zo skladu v Okoči v Slovenskej republike do Českej republiky, žalobca uviedol, že jej vykonaním poveril spoločnosť ERIVEL TRANS, s.r.o., pričom týmto považoval vec za vyriešenú a viac nemal dôvod sa prepravou podrobnejšie zaoberať. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že správca dane preveroval reálne uskutočnenie prepravy dožiadaním č.9212401/5/4680383/2014/Lin u spoločnosti ERIVEL TRANS s.r.o., pričom podľa odpovede na dožiadanie zamestnanci správcu dane vykonali na adrese sídla spoločnosti miestne zisťovanie. Na uvedenej adrese sa nachádzal štvorpodlažný obytný dom, v ktorom sídlilo podľa Obchodného registra 11 spoločností. Zoznam týchto spoločností tam nebol vyvesený. Spoločnosti ERIVEL TRANS s.r.o. bola zaslaná výzva na predloženie účtovných a iných dokladov a výstupov z účtovníctva. Výzva bola doručená, ale spoločnosť výzve nevyhovela a žiadané doklady a výstupy z účtovníctva nepredložila. Následne bolo konateľovi spoločnosti, p. D. M., zaslané predvolanie, ktoré bolo riadne doručené, ale menovaný konateľ sa na ústne pojednávanie nedostavil. Žalovaný ďalej poukázal, že správca dane preveroval v rámci výkonu daňovej kontroly celý reťazec dodávateľov a preto využil informácie postúpené Finančným riaditeľstvom SR listom č. 1100202/1/216833/2015 zo dňa 22.06.2015. V rámci šetrenia orgánov činných v trestnom konaní bol vypracovaný nezávislým súdnym znalcom znalecký posudok č. 1/2015, z ktorého vyplýva, že najvýznamnejším dodávateľom spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. bola v roku 2013 spoločnosť LINTMAN s.r.o.. Spoločnosť LINTMAN s.r.o. nepodávala daňové priznania, nesídlila na adrese sídla spoločnosti, nevykonávala žiadnu činnosť a pre správcu dane bola nekontaktná. Konateľ spoločnosti sa nevedel vyjadriť k jej činnosti a rozhodnutím č. 2013/8/19426 jej bola zrušená registrácia DPH ku dňu 30.03.2013. Napriek ukončenej registrácii DPH boli v mene spoločnosti LINTMAN s.r.o. vystavované faktúry s DPH. Spoločnosť LINTMAN s.r.o. nemá sídlo, kde by vykonávala hospodársku činnosť. Podľa čl. 10 vykonávacieho nariadenia Rady EU č. 282/2011 je sídlom hospodárskej činnosti miesto, v ktorom sa prijímajú zásadné rozhodnutia riadiaceho orgánu spoločnosti a kde sa uskutočňujú úlohy ústredia tejto spoločnosti, pričom fiktívne usadenie sa, aké charakterizuje spoločnosť typu „poštová schránka" alebo „webová stránka", nie je možné hodnotiť ako sídlo hospodárskej činnosti. Zo spomínaného znaleckého posudku je tiež zrejmé, že i keď existovala fakturácia za tovar medzi spoločnosťami LINTMAN s.r.o. a SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., nedochádzalo vôbec k bankovým úhradám za tovar. Časť tovaru nebola uhradená vôbec, najväčšia časť tovaru bola podľa účtovníctva započítaná formou kompenzácie (internými dokladmi), časť mala byť podľa účtovníctva uhradená v hotovosti. Samotný znalecký posudok zo dňa 13.08.2015, vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, predstavuje dokument, z ktorého vyplýva, že balenie cukru v roku 2013 nemohlo prebiehať v takých množstvách, ako je deklarované. Na základe vykonaného znaleckého pokusu a fakturovanej spotreby elektrickej energie znalecký ústav konštatuje, že technologické linky boli v roku 2013 schopné zabaliť 29 182 152,54 kg cukru, čo predstavuje 54,40 % zo zabaleného množstva cukru evidovaného v účtovníctve spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o.. Znalec pre výpočet použil spotrebu elektrickej energie s vylúčením spotreby prídavných zariadení. Uvedený prístup vo výpočte maximalizuje možné množstvo zabaleného cukru pri meranej spotrebe elektrickej energie. Žalobca v súvislosti s pôvodom sporného tovaru - cukru dôvodí tým, že v areáli spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., sa predmetný sporný cukor v určitých množstvách nachádzal a balil a z uvedeného usudzuje, že práve to množstvo cukru, ktoré boli baliace linky v Okoči schopné zabaliť, je cukor, ktorý sa reálne nachádzal v sklade v Bzenci. Žalovaný s argumentáciou nesúhlasí, pretože práve žalobca mal nespochybniteľným spôsobom preukázať, že skutočne išlo o deklarovaný cukor. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa žalobcu sa mal správca dane resp. žalovaný vo svojom rozhodnutí vyjadriť, že žalobca bol zúčastnený na podvode o ktorom mal vedomosť. Žalovaný poukazuje, že v tomto smere na uvádzaný úryvok z prvostupňového rozhodnutia, kde je uvedené, že správca dane zo zistených skutkových okolností dospel k záveru, že plnenie ktoré deklaroval kontrolný daňový subjekt v preverovanom období nebolo vykonané v rámci bežných obchodných transakcií, ale iba s cieľom získať zneužitím výhody čerpať nadmerný odpočet. V danom prípade možno hovoriť o zneužití práva ako to bolo uvedené aj v prípade rozsudku ESD vo veci C-255/02 Halifax zo dňa 21.02.2006. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ ide o judikatúru na ktorú poukazuje žalobca v súvislosti s dôkazným bremenom a v súvislosti s vedomosťou podvodného konania, žalovaný v tejto súvislosti odkazuje na značné rozsiahle zisťovanie ktoré vykonal správca dane v procese daňovej kontroly, z ktorého však nevyplývalo, že cukor, ktorý mal byť vyvezený do Českej republiky, pochádzal od žalobcu (a jeho dodávateľov), pretože na jednej strane nebolo možné preveriť jeho pôvod a na druhej strane nebolo v procese daňovej kontroly preukázané dodanie tovaru českému odberateľovi. 4. Z prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Trnava, pobočka Senica č. 21060405/2015 zo dňa 22.10.2015, súd zistil, že týmto rozhodnutím daňový úrad ako správca dane vyrubil daňovému subjektu BBK AGRO s.r.o., so sídlom Kolónia 542 Senica, rozdiel dane v sume 30.242,16 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z preverovaní vykonaným správcom dane bolo zistené umelé a ekonomicky neopodstatnené postavenie spoločnosti BBK AGRO s.r.o. ako nepotrebný medzičlánok v obchodovaní medzi spoločnosťami SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o. a SOVEREIGN CZ Distribution spol. s r.o., ktorých cieľom nebolo dosiahnutie zisku, ale daňovej výhody spôsobom uplatnených nárokov na vrátenie nadmerných odpočtov. Na základe zistených skutočností správca dane konštatoval v danom prípade, že išlo o reťazec obchodných spoločností, kde vystupovali spoločnosti LINTMAN s.r.o. ako dodávateľ spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. následne dodávala kryštálový cukor spoločnosti SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o., ktorá ako dodávateľ žalobcu mala kryštálový cukor dodať práve pre žalobcu a tento následne mal tovar dodať svojmu odberateľovi spoločnosti SOVEREIGN CZ Distribution spol. s r.o.. Správca dane ďalej skonštatoval, že nebolo preukázané reálne uskutočnenie všetkých dodávok tovarov v jednotlivých dodávateľských stupňoch. Ani jedna zo spoločností v reťazci nebola producentom ani spracovateľom kryštálového cukru, deklarovaný tovar bol predávaný a kupovaný bez preverenia kvality či zdravotnej nezávadnosti, pričom pôvod tovaru bol neznámy, vzhľadom na veľké množstvo dodávaného tovaru ako aj komoditu mal daňový subjekt venovať väčšie úsilie preverovaniu odberateľov a medzi spoločnosťou SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o. a SOVEREIGN CZ Distribution spol. s r.o. existovalo ekonomické, majetkové a personálne prepojenie, takže nepotrebovali medzi sebou ďalší medzičlánok pre obchodovanie medzi sebou. 5. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 13.11.2015 odvolanie, v ktorom namietal prakticky rovnaké skutočnosti, ktoré uvádzal aj v žalobe. 6. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č.103041452/2016 zo dňa 29.04.2016 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 21060405/2015 zo dňa 22.10.2015, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č.563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 30.242,16 Eur za zdaňovacie obdobie apríl 2014. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane postupoval pri daňovej kontrole dôsledne, vyhodnotil všetky dôkazy v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku, t. j. dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko čo pri správe daní vyšlo najavo a dospel k záveru, že daňový subjekt vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že splnil podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH. 7. Krajský súd prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 10.5.2018, pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná. 8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v predmetnej veci má za preukázanú existenciu tovaru - cukru, ktorý bol skladovaný v Bzenci v ČR, v priestoroch prenajatých českým odberateľom SOVEREIGN CZ Distribution, spol. s r.o.. Existenciu tovaru potvrdila polícia ČR, ako aj dožiadaný český správca dane. Ten potvrdil aj to, že sa jednalo o tovar dodaný žalobcom. Český odberateľ SOVEREIGN CZ Distribution, spol. s r.o. priznal intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Záver správcu dane o tom, že nie je preukázané, že by sa jednalo o cukor dodaný žalobcom, považuje za prekročenie medzí správnej úvahy pri vyhodnocovaní dôkazov. Uviedol, že má za preukázanú existenciu tovaru - cukru u subdodávateľa SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. v jeho skladových priestoroch v Okoči. Správca dane nevyhodnotil a nevzal do úvahy dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, ale iba tie v jeho neprospech. Pritom podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. 1. ÚS 314/2015 zo dňa 16.12.1015 platí „Správca (dane) musí vykonávať dokazovanie spôsobom, ktorý garantuje jeho objektivitu, teda musí vziať do úvahy dôkazy svedčiace v neprospech daňového subjektu, ale aj v jeho prospech." Žalovaný tvrdí, že žalobca sa zúčastnil na plneniach poznačených podvodom v súvislosti s DPH. Právny zástupca ďalej poukázal na to, že Nejvyšší správní soud ČR vo svojom Rozsudku sp. zn. 5 Afs 60/2017 -60 zo dňa 30.01 .2018 uviedol, že „ Znakem podvodu ve smyslu evropské judikatury je ziednodušeně řečeno skutečnost, že jeden z účastníků daň neodvede a další si ji odečte ." Definíciu zneužitia práva vo vzťahu k DPH v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ uviedol žalobca aj vo svojom vyjadrení zo dňa 28.10.2017. Aj preto obhajoba žalovaného, že údajne neobvinil žalobcu z účasti resp. vedomosti o podvode vo vzťahu k DPH, nie je relevantná. Máme zato, že žalovaný nepreukázal, že žalobca mal alebo mal mať vedomosť o prípadnom podvodnom konaní v súvislosti s DPH. S poukazom na doteraz prezentovanú judikatúru tak nemožno žalobcovi odoprieť nárok na uplatnený nadmerný odpočet. Žalobca konal v dobrej viere a splnil si všetky svoje povinnosti vo vzťahu k vzniku nároku na nadmerný odpočet. V súvislosti s predmetným prípadom poukázal aj na Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/17/2016 - 61 zo dňa 04.05.2017, kde súd uviedol, citujeme: „ Podľa názoru krajského súdu došlo u žalovaného, ako aj u správcu dane k prekročeniu hranice správnej úvahy. Žalovaný svoje domnienky účelovo prezentuje ako jasne dané a preukázané, s čím sa krajský súd nestotožňuje. Pokiaľ žalovaný resp. správca dane zistil viaceré negatívne skutočnosti u iných subjektov, teda u dodávateľov alebo odberateľov žalobcu, táto skutočnosť nepreukazuje žiadnym hodnoverným spôsobom, že žalobca mohol o podvodnom charaktere jednotlivých obchodných transakcií vedieť. Ako bolo už hore konštatované, daňovník ktorým je žalobca nemá prostriedky na to, aby si preveroval skutočnosti a procesy u svojich dodávateľov, resp. odberateľov. Teoretické uvažovanie správnych orgánov o tom, že žalobca mohol vzhľadom na objem obchodných transakcií, väčší počet subjektov v reťazci vedieť, že sa zúčastňuje na podvode v súvislosti s uplatnením DPH, neodráža zistený skutkový stav. ... Založenie odôvodnenia na domnienkach a dohadoch, ktoré sú nepodložené relevantnými dôkazmi, zapríčiňuje rigoróznosť a nezákonnosť rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný argumentuje negatívnymi zisteniami u iných daňových subjektov resp. prepravcov, perzekuje a postihuje tak žalobcu, čím koná v rozpore so záväznou judikatúrou Európskeho súdneho dvora vychádzajúcej z komunitárnej právnej úpravy dane z pridanej hodnoty." Namietame, že žalobca nebol upovedomený o výsluchu p. Y. D. - výkonného riaditeľa maďarskej spoločnosti Material Logistic Kft.. Je pritom známe, že slovenský správca dane upovedomuje i o výsluchoch, ktoré sa majú uskutočniť v zahraničí. Dôkaz o tom (Upovedomenie o výsluchu svedka č. 100685590/2018 zo dňa 09.04.2018 vydané DU TT, pobočka PN) predložil žalobca dňa 16.04.2018 na pojednávaní v konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14S/1/2017 (DPH za január 2013 u žalobcu). Žalobca mal reálnu možnosť i záujem zúčastniť sa výsluchu svedka p. D. v Mad'arsku, čo mu však zo strany správcu dane nebolo umožnené a preto bol ukrátený na svojich procesných právach byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť mu otázky. 9. Na pojednávaní sa vyjadril aj konateľ spoločnosti žalobcu, ktorý uviedol, že v danom prípade nie je podstatné od koho kupoval tovar - kryštálový cukor dodávateľ žalobcu, pretože išlo o vzťahy dodávateľa s jeho dodávateľmi. Žalobca mal vzťah len so spoločnosťou SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o. ako dodávateľom. Čo sa týka ostatných dodávok, žalobca nemal možnosť ich reálnosť preverovať. V danom prípade je jediná sporná vec, či tovar dodaný zo strany žalobcu do Čiech bol tým tovarom ktorý deklaroval žalobca. Skutočnosť že tento tovar bol dodaný potvrdzuje aj email, ktorý predložil súdu a ktorý zaslal pracovník skladu SADY CZ s.r.o., z tohto emailu vyplýva, že práve žalobca dodal spoločnosti SOVEREIGN CZ Distribution spol. s r.o. päť kamiónov kryštálového cukru. 10. Poverený zástupca žalovaného sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť riadne ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. 11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. (1) Predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. (1) Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. 2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. (1) Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 Podľa § 3 ods. 1 zákona č.563/2009 Z. z. (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 24 ods. 2 zákona č.563/2009 Z. z. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 46 ods. 5 zákona č.563/2009 Z. z. 5) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 12. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.103041452/2016 zo dňa 29.04.2016, ktorým bolo na jeho odvolanie potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 21060405/2015 zo dňa 22.10.2015, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č.563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume 30.242,16 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014, keď správca dane s poukazom na ustanovenie § 49 ods.1 zák.č.222/2004 Z.z. neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľa spoločnosti SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o. za nákup kryštálového cukru a to faktúr ktoré predložil žalobca správcovi dane. 13. V danom prípade treba poukázať na to, že žalobca bol článkom reťazca, kde dodávateľom kryštálového cukru pre žalobcu bola práve spoločnosť SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o., pričom tento dodávateľ mal dvoch dodávateľov a to spoločnosť LINTMAN s.r.o. a následne spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., a v tomto reťazci žalobca vystupoval ako dodávateľ pre spoločnosť SOVEREIGN CZ Distribution spol. s r.o., ktorý bol odberateľom sídliacim v Českej republike. 14. Krajský súd dospel k záveru, že nie sú dôvodné námietky žalobcu o tom, že daňové orgány v daňovom konaní nesprávne vyhodnotili dôkazy a dospeli tak k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Rovnako námietky, že rozhodnutie žalovaného bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je možné akceptovať. Správca dane vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie s cieľom zistiť, či medzi žalobcom ako odberateľom a spoločnosťou SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o. došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľného plnenia uvedené na sporných faktúrach, z ktorých si žalobca uplatnil DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2014. V rámci výkonu daňovej kontroly došlo zo strany správcu dane k prevereniu všetkých článkov v reťazci, kde pri preverovaní reťazcov boli preverené spoločnosti BBK AGRO s.r.o. a to spoločnosť SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o., ktorá nakupovala tovar od spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. nakupovala od spoločnosti LINTMAN s.r.o.. V tejto súvislosti bolo zistené, že spoločnosť LINTMAN s.r.o. nepodáva daňové priznanie, nesídli na adrese sídla spoločnosti, nevykonáva žiadnu činnosť a je pre správcu dane nekontaktná. Konateľ spoločnosti sa nevedel vyjadriť k činnosti spoločnosti. Spoločnosti LINTMAN s.r.o. bola rozhodnutím č.2013/819426 zrušená registrácia DPH ku dňu 30.3.2013. Napriek ukončenej registrácii DPH boli v mene daňového subjektu LINTMAN s.r.o. vystavené faktúry s DPH. Spoločnosť LINTMAN s.r.o. nemá sídlo, kde by vykonávala hospodársku činnosť. V rámci vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní bol Regionálnym kriminálnym riaditeľstvom národného daňového a colného úradu stredného Maďarska vypočutý Y. X., konateľ spoločnosti LINTMAN s.r.o.. Z výpovede tohto konateľa vyplýva, že peniaze potrebné k založeniu spoločnosti LINTMAN s.r.o. obdržal od O. X., papierové práce vykonávala G. F.. Všetky papierové práce súvisiace s účtovníctvom podniku vybavovala G. F., vrátane vedenia účtovníctva. Pán X. sa vyjadril, že nevlastní pečiatku spoločnosti LINTMAN s.r.o., pravdepodobne sa nachádza u p. G. F.. Doklady a faktúry mu boli predkladané už opečiatkované, pričom potvrdil, že nekonal v mene spoločnosti LINTMAN s.r.o., nevykonával obchodnú činnosť v mene spoločnosti, ani nepodával daňové priznanie v mene spoločnosti LINTMAN s.r.o.. Konateľ spoločnosti p. X. sa nevedel vyjadriť kto vystavoval faktúry za spoločnosť LINTMAN s.r.o., pričom on tieto faktúry nevystavoval. Nevedel uviesť odkiaľ spoločnosť LINTMAN s.r.o. kryštálový cukor nadobudla a nevedel akým spôsobom a kedy boli dodávky tovaru realizované. Taktiež sa nevedel vyjadriť ani ako prebehli platby a kto vykonal prepravu tovaru. 15. V rámci daňovej kontroly bol zabezpečený znalecký posudok, ktorý dali vypracovať orgány činné v trestnom konaní nezávislým súdnym znalcom a to znalecký posudok č.1/2015, z ktorého vyplýva, že najvýznamnejším dodávateľom tovaru - kryštálového cukru spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., bola v r.2013 spoločnosť LINTMAN s.r.o.. Zo znaleckého posudku vyplýva, že i keď existovala fakturácia za tovar medzi spoločnosťou LINTMAN s.r.o. a SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., nedochádzalo vôbec k bankovým úhradám za tovar. Časť tovaru nebola uhradená vôbec, najväčšia časť tovaru bola podľa účtovníctva započítaná formou kompenzácie, časť mala byť podľa účtovníctva uhradená v hotovosti. Zo znaleckého posudku ďalej vyplynulo, že spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. dochádzalo k baleniu cukru, k nákupu a k predaju cukru. Z predložených podkladov však podľa znaleckého posudku vyplynulo, že k tejto činnosti nedochádzalo v takom objeme ako spoločnosť eviduje. Podľa znaleckého posudku nebolo možné, aby v jeden deň zo spoločnosti bolo odvezených 1700 kamiónov kryštálového cukru, alebo aby jeden deň zo spoločnosti muselo tento tovar odviezť 750 kamiónov. Podľa znaleckého posudku ak nie je predpoklad, že by uvedené množstvo kamióny odviezli, tak je možné predpokladať, že uvedené množstvo tovaru nebolo ani dovezené. Reálnosť zdaniteľných obchodov a tým aj opodstatnenosť nároku na oslobodenie od dane pri dodaní z tuzemska do iného členského štátu v zmysle odberateľských faktúr vystavených spoločnosťou BBK AGRO, s.r.o. pre spoločnosť SOVEREIGN CZ Distribution spol. s r.o. správca dane preveril formou medzinárodnej výmeny informácií, správcovi dane bola doručená odpoveď na žiadosť o MVI z Českej republiky, v ktorej bolo uvedené, že spoločnosť SOVEREIGN CZ Distribution spol. s r.o. priznala za apríl 2014 tovar z iného členského štátu vo výške 12,476.443,- českých korún. Následne správca dane požiadal dňa 19.6.2015 Finančný úrad pre jihomoravský kraj, pracovište v Kyjove, formou priamej výmeny informácií o vykonaní miestneho zistenia v priestoroch v skladoch v Bzenci v Českej republike. V odpovedi ktorá bola doručená správcovi dane 24.6.2015 sa uvádza, že 12.6.2015 a 19.6.2015 bolo vykonané miestne šetrenie v skladoch SADY CZ s.r.o., v rámci ktorého bolo zistené, že SADY CZ s.r.o. prenajímala skladové priestory spoločnosti SOVEREIGN CZ Distribution spol. s r.o.. V období od 7.4. do 30.5.2015 bolo v týchto prenajatých priestoroch navezené 1030 paliet cukru v kilogramovom balení. Žiadny cukor nebol odvezený, ani nebol naskladnený, fyzicky správca dane uskladnený cukor skutočne skontroloval a zhotovil fotodokumentáciu. Podľa predložených CMR dokladov mala prepravu tovaru do skladov v Bzenci v Českej republike vykonať spoločnosť Material Logistic Kft., so sídlom v Budapešti. Dňa 17.9.2014 bola zaslaná žiadosť MVI č.9212401/5/4242746/2014/Lin. V odpovedi na túto výzvu bolo uvedené, že výkonný riaditeľ spoločnosti p. Y. D. písomne uviedol, že nemá žiadny obchodný vzťah so žiadnym z uvedených daňových subjektov. Prepravy pre uvedené spoločnosti preto jeho spoločnosťou vykonané neboli. Tieto vyjadrenia tiež potvrdzujú účtovné doklady. 16. Z vypracovaného znaleckého posudku bolo zrejmé, že v období roku 2013 spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. predávala tovar - kryštálový cukor priamo spoločnosti SOVEREIGN CZ Distribution spol. s r.o. bez zapojenia spoločnosti SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o. a BBK AGRO s.r.o. do tohto reťazca. Na základe týchto preverení bolo zistené, že došlo k umelému a ekonomicky neopodstatnenému postaveniu spoločnosti BBK AGRO s.r.o. ako nepotrebnému článku v obchodovaní medzi spoločnosťami SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o. a SOVEREIGN CZ Distribution spol. s r.o., ktorých cieľom bolo dosiahnutie zisku alebo daňovej výhody spôsobom uplatnených nárokov na vrátenie nadmerných odpočtov na základe zistených skutočností bolo možné konštatovať, že spoločnosti zapojené do tzv. obchodovania s kryštálovým cukrom nasimulovali situáciu, aby kontrolovaný daňový subjekt mohol získať nárok na vyplatenie nadmerného odpočtu z nákupu kryštálového cukru od spoločnosti SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o. a spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a LINTMAN s.r.o., pretože tento tovar dodával do Českej republiky ako intrakomunitárne dodanie tovaru oslobodené od dane, čím sa naplnil moment uplatnenia nadmerného odpočtu ekonomicky nezmyselného obchodovania. 17. Pokiaľ ide o jednotlivé námietky žalobcu, krajský súd k týmto námietkam uvádza nasledovné: V súvislosti s námietkou, že žalobca nemohol v rámci medzinárodnej výmeny informácii klásť svedkom otázky a zúčastniť sa na ich výsluchoch, krajský súd poznamenáva zhodne ako správca dane resp. žalovaný, že v prípade svedka Y. D., výkonného riaditeľa maďarskej spoločnosti Material Logistic Kft., ktorá mala zabezpečovať prepravu kryštálového cukru, bola vykonaná prostredníctvom MVI, pričom treba zdôrazniť, že u tejto osoby - ide o maďarského občana, ktorý bol vypočutý maďarskými štátnymi orgánmi a slovenský správca dane nemal zákonnú možnosť ovplyvniť postup týchto správnych orgánov. Nemožno v danom prípade aplikovať ani rozsudok NS SR na ktorý poukazuje žalobca v žalobe, pretože v danom prípade sa nejednalo o vypočutie svedka v rámci daňovej kontroly slovenskými daňovými úradmi, ale išlo o vykonanie výsluchov v rámci žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Výpoveď tohto svedka bola vyhodnotená správcom dane tak, že zápisnica o výpovedi bola správcom dane resp. žalovaným vyhodnotená ako listinný dôkaz, s ktorým sa mal možnosť žalobca pri oboznamovaní so spisom a resp. s protokolom z predmetnej daňovej kontroly oboznámiť. 18. V súvislosti s námietkou existencie materiálneho plnenia, t. j. že kryštálový cukor sa nachádzal v obci Bzenec, v skladových priestoroch patriacich spoločnosti SADY CZ s.r.o.. Existenciu predmetného cukru potvrdila podľa žalobcu aj polícia z českej republiky, ako aj dožiadaný český správca dane. V danom prípade bolo povinnosťou daňového subjektu, t. j. žalobcu preukázať dostatočne relevantnými dôkazmi, že cukor ktorý sa nachádzal v skladoch v Bzenci je skutočne tým cukrom, ktorého dodávku deklaroval žalobca. 19. V tejto súvislosti je spornou otázkou aj otázka preprava cukru zo skladu v Okoči v Slovenskej republike do Českej republiky, kde žalobca uvádza, že poveril vykonaním prepravy spoločnosť ERIVEL TRANS s.r.o., pričom týmto považoval vec za vyriešenú a nemal dôvod sa o prepravu podrobnejšie starať. Krajský súd v tomto smere zistil, že správca dane preveroval reálnosť uskutočnenia tejto prepravy u spoločnosti ERIVEL TRANS s.r.o., pričom zamestnanci správcu dane vykonali na tejto adrese spoločnosti miestne zisťovanie, na tejto adrese sa nachádzal 4-podlažný obytný dom, kde sídlilo asi 11 spoločností, zoznam sídliacich spoločností na tejto adrese nebol vyvesený, spoločnosti ERIVEL TRANS s.r.o. bola zaslaná výzva na predloženie účtovných a iných dokladov a výpisov z účtovníctva, výzva bola doručená, ale spoločnosť výzve nevyhovela a žiadne doklady z účtovníctva nepredložila. Následne bolo konateľovi spoločnosti D. M. zaslané predvolanie, ktoré bolo riadne doručené, ale menovaný konateľ sa na ústne pojednávanie nedostavil. 20. Krajský súd v tejto súvislosti zastáva rovnaký názor ako správca dane, resp. žalovaný, že žalobca mal nespochybniteľným spôsobom preukázať, že cukor ktorý sa nachádzal v sklade v Bzenci v Českej republike je skutočne deklarovaný cukor ktorý tam bol dovezený zo skladu v Okoči pre odberateľa žalobcu spoločnosť SOVEREIGN CZ Distribution spol. s r.o. a to v množstve tak ako ho deklaroval žalobca pri uplatnení odpočtu DPH. 21. V súvislosti s námietkou žalobcu, že podľa názoru správcu dane mal byť žalobca zúčastnený na podvode, tak krajský súd poznamenáva, že z odôvodnenia správcu dane ako aj žalovaného nevyplýva, že by správca dane a žalovaný deklaroval túto skutočnosť, že daňový subjekt t. j. žalobca bol zúčastnený na podvode. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že oba správne orgány poukázali, že daňový subjekt v preverovanom období bol zapojený do obchodnej transakcie, ktorá mala iba jediný cieľ a to čerpať nadmerný odpočet, teda získať určitú výhodu. V danom prípade teda argumentácia žalovaného, že v rozhodnutí správcu dane ako aj v rozhodnutí žalovaného títo argumentujú zneužitím práva a nie podvodným konaním je v súlade s vykonaným dokazovaním ako aj so závermi ktoré boli prijaté oboma správnymi orgánmi vo svojich rozhodnutiach. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že ani predložená judikatúra zo strany žalobcu, ktorou argumentuje žalobca v žalobe, nie je právne relevantná pre daný prípad, pretože z rozsudkov na ktoré žalobca poukazuje vyplýva, že práve podvodné plnenie v rámci obchodného reťazca treba daňovému subjektu preukázať, čo však v danom prípade nebolo potrebné zo strany žalovaného, keďže žalovaný neformuloval svoje odôvodnenie (ani správca dane), že žalobca bol zúčastnený na podvode v rámci reťazca obchodných spoločností. 22. Záverom krajský súd poznamenáva, že podľa § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) a § 71 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, právo na odpočítanie dane z tovarov a služby vzniká platiteľovi v deň keď pri tejto službe (tovare) vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (tovaru). To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže že došlo k reálnemu dodaniu zdaniteľného obchodu od dodávateľa uvedeného na faktúre a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ a bola vystavená faktúra podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH. 23. V uvedenom prípade správca dane správne vyhodnotil obchodný prípad v tom smere, že nebolo preukázané dodanie zdaniteľného plnenia pre žalobcu spoločnosťou SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o. tak ako to bolo uvedené v sporných faktúrach, pretože už v dodávateľských vzťahoch tejto spoločnosti (SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o.) boli vážne pochybnosti, že kryštálový cukor bol tejto spoločnosti dodaný tak ako to táto spoločnosť deklarovala a preto nemožno považovať za preukázané, že faktúry ktoré predložil žalobca verne zobrazovali reálnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia pre žalobcu tak, aby si žalobca z takto uhradených faktúr uplatnil nadmerný odpočet DPH. 24. Ani samotná existencia tovaru - kryštálového cukru v sklade, na ktorú poukazoval žalobca, nie je dostatočným dôkazom na to, aby vzniklo žalobcovi právo na odpočítanie dane, pretože žalobca bol povinný preukázať v rámci daňovej kontroly, že tovar ktorý sa v tomto sklade nachádzal, bol práve tým tovarom, ktorý deklaroval v predložených dokladoch. 25. Pochybnosti v otázke reálnej existencie materiálneho plnenia vnášajú do danej veci najmä subdodávatelia a to spoločnosť LINTMAN s.r.o. a SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., ako aj výsledky znaleckého dokazovania ktoré boli získané v rámci šetrení v trestnom konaní a taktiež aj otázka reálnej prepravy tovaru, ktorá bola spochybnená správcom dane v rámci vykonávania kontroly, keďže nebolo preukázané, že práve subjekt ktorý bol označený ako prepravca kryštálového cukru zo Slovenska do Čiech bol tým subjektom ktorý danú prepravu vykonal. 26. V súvislosti s preukazovaním reálnosti uskutočneného obchodu a existenciu materiálneho plnenia, krajský súd poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn. 3Sžfk/30/2017 z 31.1.2018, podľa ktorého: Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval. 27. Krajský súd poznamenáva, že v rámci daňovej kontroly správca dane nezistil pôvod tovaru nachádzajúceho sa v skladoch v obci Bzenec a daňovému subjektu sa hodnoverným spôsobom nepodarilo preukázať, že tento tovar je tým tovarom, ktorý daňový subjekt deklaroval v dokladoch predložených správcovi dane pri uplatňovaní si odpočtu DPH. Kľúčovou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 29 ods. 8 zákona o správe daní, keď z vykonaného dokazovania v rámci celého obchodného reťazca tuzemských ako aj zahraničných spoločností vyplynula nepreukázateľnosť pôvodu obchodovaného tovaru. Podľa názoru súdu správca dane ako aj žalovaný vo veci postupovali v súlade so zákonom a pri skúmaní podmienok pre žalobcom uplatnené odpočítanie DPH správne zistili skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdili, keď žalobcovi vyrubili rozdiel DPH za príslušné zdaňovacie obdobie. Správne orgány pritom postupovali v súlade s § 29 ods. 1, 2, 4 a § 2 ods. 3, 6 zákona o správne daní. Napriek rozsiahlemu dokazovaniu sa nepodarilo zistiť samotný pôvod deklarovaného tovaru - v reťazci obchodných spoločností. 28. V súvislosti s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, krajský súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Súdny dvor EÚ uviedol, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112 (pozri najmä rozsudky Halifax zo 7. decembra 2010, R, C-285/09, bod 36, ako aj z 27. októbra 2011 Tanoarch, C-504/10, bod 50). V tejto súvislosti Súdny dvor EÚ už rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie (pozri najmä rozsudok z 3. marca 2005, Fini H, C-32/03, Zb. s. I-1599, bod 32; Halifax a i., ako aj Kittel a Recolta Recycling, bod 54). Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo spôsobom ktorý vykazuje znaky zneužitia práva (pozri v tomto zmysle rozsudky Fini H, body 33 a 34; Kittel a Recolta Recycling, ako aj z 29. marca 2012, Véleclair, C-414/10, bod 32). Taktiež Súdny dvor EÚ pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. 29. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a preto považuje obe rozhodnutia správnych orgánov za vecne správne. 30. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 31. O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, keď procesne úspešnému žalovanému trovy nepriznal, nakoľko podľa uvedeného ustanovenia možno priznať trovy orgánu štátnej správy len vo výnimočných prípadoch, avšak v danom prípade takéto skutočnosti krajský súd v predmetnom konaní nezistil. 32. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.