Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/283/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200158 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2011200158.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: P. G., narodený XX.X.XXXX, bytom K. XXX, toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody, so sídlom Mierové námestie 1/1, Ilava, zastúpený advokátkou: JUDr. Alena Kaplanová, so sídlom Nám. 1. mája č. 14, Piešťany, proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, so sídlom Gucmanova 670/19, Leopoldov, o zaplatenie 663,88 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného Piešťany č. k. 3C/46/2011-260 zo dňa 11.6.2018, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 2, 3 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 11, § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 1 písm. a), § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1 písm. a), b), c), d), § 4 ods. 1 písm. d), i), § 15 ods. 1, 4 veta druhá, § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku. 3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 11.9.2017 žalovaný vydal rozhodnutie č. 138953/3-2-2007, ktorým bol žalobcovi uložený disciplinárny trest zákazu dvoch nákupov potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí okrem základných a ďalších potrieb hygieny a základných potrieb na korešpondenciu. Žalovaný uvedený trest vykonal. Dňa 15.10.2007 žalovaný vydal rozhodnutie č. 138953/3-5-2007, ktorým rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu č. 138953/3-2-2007 zo dňa 11.9.2007 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie potvrdil. Žalobca podal dňa 22.10.2007 návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 138953/3-5-2007 zo dňa 15.10.2007 na Krajský súd v Trnave, súčasťou ktorého bola aj žiadosť' o peňažné zadosťučinenie vo výške 20.000,- Sk (663,90 eur). Na základe uvedeného návrhu začalo konanie sp. zn. 14S/104/2007 na Krajskom súde v Trnave. Krajský súd v Trnave rozhodnutím č. k. 14S/104/2007-123 zo dňa 28.12.2011 vylúčil na samostatné konanie návrh žalobcu na zaplatenie peňažného zadosťučinenia 663,90 eur z titulu ujmy vzniknutej vykonaním sankcie uloženej rozhodnutím žalovaného č. 138953/3-5-2007 zo dňa 15.10.2007. Rozsudkom č. k. 14S/104/2007-151 zo dňa 12.5.2011 Krajský súd v Trnave rozhodnutie žalovaného č. 138953/3-5-2007 zo dňa 15.10.2007 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok č. k. 14S/104/2007-151 Krajského súdu v Trnave nadobudol právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/46/2011 zo dňa 22.8.2012. 4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobca si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nezákonným rozhodnutím žalovaného spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa § 3 ods. 1 v spojení s § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, ktorého sa mal žalovaný dopustiť tým, že mu uložil disciplinárny trest zákazu nákupov potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí, ktorý žalovaný vykonal a toto rozhodnutie žalovaného bolo následne právoplatným rozhodnutím súdu zrušené čím, malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práv na ochranu osobnosti žalobcu, mala byť v značnej miere znížená jeho dôstojnosť a vzniknúť mu nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 663,90 eur. Pokiaľ k zásahu do osobnostných práv malo dôjsť rozhodnutím ústavu na výkon trestu odňatia slobody pri vykonávaní úloh vyplývajúcich zo zákona o výkone trestu odňatia slobody, súd prvej inštancie bol názoru, že pasívne legitimovaným subjektom v konaní o ochranu osobnosti je v takomto prípade tiež štát. Zákon č. 514/2003 Z. z. totiž v ustanoveniach § 17 ods. 1, 2 umožňuje priznať dotknutej osobe i nemajetkovú ujmu. Rozhodnutie ústavu na výkon trestu odňatia slobody ako orgánu verejnej moci je totiž výsledkom výkonu verejnej moci. Ak pasívne legitimovaným subjektom v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci orgánmi verejnej moci je v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. štát, potom analogicky je štát pasívne legitimovaným aj v konaní o ochranu osobnosti za neoprávnený zásah do osobnostných práv orgánmi verenej moci pri výkone tejto moci. Súd prvej inštancie konštatoval, že pre nedostatok pasívnej legitimácie bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 5. Súd prvej inštancie žalovanému ako procesne úspešnej strane nepriznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi, keďže žalovaný výslovne vyhlásil, že si trovy konania neuplatňuje. 6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote sám žalobca odvolanie zo dňa 20.7.2018 a prostredníctvom advokátky odvolanie zo dňa 27.7.2018. 7. V odvolaní zo dňa 20.7.2018 žalobca uviedol, že odvolanie podáva zo všetkých odvolacích dôvodov. V odvolaní zo dňa 20.7.2018 ďalej uviedol, že predmet žalobného návrhu je jednoduchý a zrozumiteľný - ide o neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv a pôvodcom zásahu je väznica Leopoldov. Podľa rozhodnutí ESĽP aj väzeň má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, právo na ochranu súkromia a pod.. Nič nie je väčší a horší zásah do súkromia, ak niekto z pozície svojej moci označí osobu za vinnú z protiprávneho konania a potrestá ju, pričom osoba nič protiprávne nekonala. V danom prípade niet žiadnych pochybností o neoprávnenosti zásahu do práv dotknutej osoby a o opodstatnenosti súdnej žaloby proti tomu, kto zásah vykonal. ESĽP uviedol, že odškodnenie v peniazoch je nielen zadosťučinením pre obeť, ale aj trestom pre toho, kto práva porušil. ESĽP v prípadoch, kde konštatoval ponižujúce zaobchádzanie priznal min. 10.000 eur. Už porušenie ľudského práva musí byť a je „iným závažným dôvodom“, pre ktorý musí byť priznané zadosťučinenie v peniazoch. Zoberúc do úvahy následky a okolnosti, nie je možné iné zadosťučinenie ako v peniazoch. Napokon aj Ústavný súd SR stanovil, že zadosťučinenie v peniazoch musí prichádzať do úvahy vždy v prípadoch, kde porušenie práva / zásah nie je možné vrátiť do stavu pred porušením práva. K neoprávnenému zásahu zo strany väznice Leopoldov došlo tým, že z pozície svojej moci ho označila za vinného a tým, že ho potrestala a vykonala trest za protiprávne konanie, ktorého sa nedopustil. Súd prvej inštancie tvrdil, že mala byť vec riešená ako žaloba pre škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, čo nie je pravda, lebo zákon v danom prípade definuje nezákonné rozhodnutie ako nezákonné rozhodnutie súdov o väzbe a pod., čo nie je tento prípad. Tu je predmetom žaloby to, že dotknutej osobe vznikla ujma na právach tým, že došlo zo strany iného subjektu k neoprávnenému zásahu do jej práva do súkromia, do jej práva na ochranu pred ponižujúcim zaobchádzaním a pod., čo je možné napadnúť len žalobou na ochranu osobnosti. Väznica Leopoldov porušila práva tým, že ho lživo obvinila, z konaní ktorých sa nedopustil, že ho neoprávnene potrestala a pod.. Dôkazom, že všetky tieto zásahy väznice Leopoldov boli nesprávne, sú rozhodnutia, kde súdy rozhodli, že rozhodnutie väznice bolo nesprávne a nezákonné. To znamená, že do úvahy prichádzajú dva druhy žalôb, a to žaloba za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a žaloba na ochranu osobnosti. Ak sa dotknutá osoba rozhodne pre jednu z týchto žalôb, súdy ju musia akceptovať. Súd prvej inštancie tvrdil, že nepodal žalobu na pribratie účastníka do konania na strane odporcov dôvodiac, že v súdnom spise nenachádzajú takéto písomnosti. To, že niekto manipuluje na súde s obsahom súdnych spisov, s dôkazmi a pod., nie je chyba účastníka konania, lebo celý systém fungovania súdnej agendy je realizovaný tak, že neposkytuje žiadne záruky proti zneužitiu. Ak sudca prehlási, že podania v spise nie sú, ak sú dôležité dôkazy o tom, že podania na súd zaslal, súd nemôže vec odbaviť tým, že v spise podania nie. Naviac súd vyslovil, že podania v spise nie sú, vyslovil na poslednom pojednávaní a hneď vyniesol rozsudok. Ak už súd takéto závery vyslovil, bol povinný dať mu čas a možnosť si zabezpečiť a predložiť dôkazy preukazujúce opak. Žalobca podal všetky podania, návrhy, žaloby, ktoré mal podať k tomu, aby bol splnené všetky náležitosti potrené k tomu, aby súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Súd o týchto návrhoch, žiadostiach nerozhodol s odôvodnením, že o nich nemá vedomosť. Súd nemôže vyniesť rozsudok bez toho, aby o týchto návrhoch a žiadostiach o doplnenie, rozšírenie žaloby a pribratie ďalších účastníkov do konania, bolo rozhodnuté. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 8. V odvolaní zo dňa 27.7.2018 žalobca uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V odvolaní zo dňa 27.7.2018 uviedol, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. 138953/3-2-2007 zo dňa 11.9.2007 bol žalobcovi uložený disciplinárny trest zákazu dvoch nákupov potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí okrem základných a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu. Uvedené rozhodnutie bolo vykonateľné, nakoľko odvolanie proti rozhodnutiu nemalo odkladný účinok. Trest bol vykonaný a žalobca podal odvolanie, ktoré už nemohlo nič zmeniť na vykonanom treste a ešte bolo aj nezákonne zamietnuté. Z dôvodu právnej ochrany žalobca podal dňa 22.10.2007 na Krajský súd v Trnave žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia predmetného rozhodnutia o disciplinárnom treste a ochrany osobnosti, pričom zároveň požiadal ako poškodený o peňažné zadosťučinenie. Krajský súd v Trnave rozhodol rozsudkom č. k. 14S/104/2007-151 zo dňa 15.5.2011 o zrušení rozhodnutia o disciplinárnom treste a vrátení na ďalšie konanie. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Trnave rozsudkom sp. zn. 2Sžo/46/2012 zo dňa 22.8.2011. Uvedené rozhodnutia deklarovali, že rozhodnutie o disciplinárnom treste nebolo vydané na základe dostatočne a úplne zisteného skutkového stavu veci. Krajský súd v Trnave sa teda zaoberal jednou časťou celého problému, a to nezákonným rozhodnutím. Druhá časť problému zostala nevyriešená a mala byť predmetom súdneho konania na Okresnom súde Piešťany - vykonaný trest na základe rozhodnutia, voči ktorému nebolo možné využiť právo na účinný opravný prostriedok. Nakoľko trest už bol vykonaný a žalobca nemal právo na účinný opravný prostriedok, je potrebné konštatovať, že konaním žalovaného orgánu došlo k neoprávnenému zásahu do práv na ochranu osobnosti žiadateľa. Neoprávneným zásahom je vykonanie trestu na základe rozhodnutia, voči ktorému nebolo možné podať účinný opravný prostriedok, nakoľko zasahuje do práv chránených právnym poriadkom. Žalobca trvá a trval na tom, že došlo k neoprávnenému zásahu do práv na ochranu osobnosti žiadateľa a žiadosťou na poskytnutie primeraného zadosťučinenia sa žalobca domáhal priznania nemajetkovej ujmy - pretože jeho osobnostné právo bolo porušené, nakoľko zásah do jeho práv už nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu. Z tohto dôvodu je potrebné uložiť zadosťučinenie vo forme majetkového plnenia - plnenia v peniazoch, nakoľko v prípade žalobcu by morálne zadosťučinenie nebolo postačujúce a dostatočne spôsobilé účinne vyvážiť následky neoprávneného zásahu, keďže protiprávnym zásahom do práv žalobcu, bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť. Za primeranú považuje sumu vo výške 663,90 eur. Finančné zadosťučinenie vo výške 663,90 eur považuje žalobca za primerané vzhľadom na okolnosti, že disciplinárny trest už je vykonaný, na dĺžku času, ktorá uplynula od spôsobenia ujmy ešte v roku 2007 a skutočnosti, že žalobca sa do dnešného dňa ešte nedočkal žiadnej formy zadosťučinenia. Taktiež jedným z dôvodov uplatňovania si finančného zadosťučinenia je aj intenzita nepriaznivých dôsledkov v prípade žalobcu, a to ich trvanie, rozsah, spôsob zásahu a charakter dotknutej hodnoty, nakoľko pre eliminovanie ujmy vzniknutej na osobnostných právach by ospravedlnenie nebolo v danom prípade postačujúce. Je potrebné, aby súd vzniknutú ujmu posudzoval nielen s ohľadom na žalobcovo subjektívne vnímanie, pretože vzniknutú ujmu by ako závažnú pociťoval každý subjekt nachádzajúci sa v postavení a na mieste dotknutej osoby, nakoľko žalobca nijakým spôsobom nemal možnosť odvrátiť dehonestujúci zásah do jeho práv, keďže o opravnom prostriedku sa rozhodovalo až po vykonaní samotného disciplinárneho trestu. Zásahu do osobnostných práv sa dopustila žalovaná právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb v oblasti verejnej správy a tá rozhodla takým spôsobom a takým rozhodnutím, že došlo k porušeniu práva na účinný opravný prostriedok, čím konala v rozpore s článkom 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalovaný je pasívne legitimovaný, pokiaľ ide o osobnostné práva žalobcu. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov má spôsobilosť na právne úkony, je právnickou osobou. V časti, kde došlo k porušeniu práva na účinný opravný prostriedok a k situácii, že trest bol vykonaný skôr, ako mohol byť použitý účinný opravný prostriedok, ide o zásah do práva podľa Občianskeho zákonníka. Tu žalobcovi patrí ochrana bez ohľadu na to, či bolo alebo nebolo rozhodnutie zrušené, pretože k zásahu do osobnostných práv nedošlo preto, že rozhodujúci orgán porušil zákonom stanovený postup, ale preto že nastala situácia, ktorá by v právnom štáte ani nemala nastať a to situácia, že došlo k porušeniu práva na účinný opravný prostriedok (trest sa vykonal skôr ako bolo možné použiť účinný opravný prostriedok. Okresný súd Piešťany riešil len otázku zrušeného rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal návrhmi na dokazovanie, nedostatočne sa zaoberal predloženými a označenými dôkazmi, vyslovil záver, že sa označené dôkazy na súde nenachádzajú, nedal žalobcovi možnosť predložiť dôkazy, čo je závažné porušenie zákona a práva sporovej strany. Žalobca má za to, že boli porušené tiež jeho práva v tom, že hoci uviedol na pojednávaní, že vo výkone trestu nemá možnosť prehrávať a počúvať zvukový záznam z hlavného pojednávania a poprosil o vyhotovenie a odpis zápisnice, súd prvej inštancie zápisnicu na hlavnom pojednávaní, na ktorom bol žalobca prítomný nevyhotovoval (rozhodol, že nebude zápisnicu vyhotovovať) a tak žalobca nemal možnosť po hlavnom pojednávaní z odstupom času sám sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany, pričom na ďalšom pojednávaní, kde žalobca prítomný nebol, súd prvej inštancie rozhodol, že bude vyhotovovať zápisnicu. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 9. K odvolaniam žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že súhlasí s právnym názorom obsiahnutom v napadnutom rozsudku. Zároveň akcentuje, že predmetné konanie je ďalším z desiatky obdobných konaní, ktoré inicioval žalobca voči žalovanému a v ktorých žalobca úmyselne zahlcuje súd svojimi zmätočnými podaniami v rámci konania, opakovane pristupuje k zmene a dopĺňaniu petitov žaloby, opakovane uvádza svoje laické právne názory bez jasného uvedenia, čo žalobou žiada, opakovane neurčite opisuje „že tu nejde o predmet konania, ale ide o iný predmet konania“, resp. „že tu nejde o predmet konania, ale ide o iný nárok“, opakovane sa vyjadruje aj k iným súdnym sporom - spisovým značkám, bez zrejmej logickej nadväznosti k danému konaniu. Takáto formulácia návrhov žalobcu, ku ktorej pristupuje opakovane, napriek skutočnosti, že je v konaní zastúpený advokátom, je zmätočná, nejasná. Predmetná žaloba je ďalším z prejavov šikany a zahlcovania súdov a orgánov štátnej správy zo strany žalobcu. Celý obsah predmetného podania je založený na pocitoch a domnienkach a preukázateľne zavádzajúcich vyjadreniach žalobcu, bez akýchkoľvek relevantných dôkazov, resp. bez akejkoľvek preukázanej snahy žalobcu podložiť svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi. Poukazuje na skutočnosť, že žalobca sa v tejto veci, ako aj v obdobných veciach, opakovane obracal na štátne orgány, súdy nie za účelom ochrany svojich subjektívnych práv, ale len pre konanie samotné. Neúnosným množstvom podnetov z malicherných dôvodov nad únosnú mieru zaťažuje kapacitu beztak preťažených súdov, prokuratúry, orgánov štátnej správy. Takéto správanie možno pokladať za obštrukčné, ligitiózne a rozporné s dobrými mravmi. 10. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniam sa vyjadril žalobca prostredníctvom advokátky vyjadrením zo dňa 7.9.2018 a sám žalobca vyjadrením zo dňa 7.9.2018. Vo vyjadreniach uviedol, že súd prvej inštancie sa nezaoberal zásahom do osobnostných práv, ktorý vznikol tým, že žalobca nemal právo na účinný opravný prostriedok v čase, keď mu bol uložený trest, ktorý musel vykonať hneď, bez ohľadu na to, že podľa článku 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má právo na účinný opravný prostriedok. Žalobca od počiatku poukazuje na to, že nie možné po vydaní rozhodnutia o treste okamžite nariadiť výkon trestu a neumožniť využitie účinného opravného prostriedku. Žalovaný neuviedol nič, čím by jeho odvolanie vyvrátil alebo spochybnil, teda odvolanie je dôvodné. 11. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie (§ 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolania žalobcu sú dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 13. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť mu náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 663,88 eur (pôvodne 20.000,-Sk) z dôvodu, že konaním žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu do práv na ochranu osobnosti žalobcu. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. 14. Jednou z odvolacích námietok žalobcu, pritom však zásadnou bolo, že súd prvej inštancie sa opomenul v napadnutom rozsudku vysporiadať s tvrdeniami žalobcu, že k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu jeho osobnosti došlo vykonaním trestu bez práva podať účinný opravný prostriedok. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že namieta (mimo iného) skutočnosť, že neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv žalovaný neuskutočnil zrušeným rozhodnutím žalovaného, ale vykonaním trestu bez možnosti podať účinný opravný prostriedok v čase, keď mu bol uložený trest. Z obsahu uvedených odvolacích námietok je zrejmé, že žalobca výslovne namieta nezodpovedanie jeho argumentácie v žalobe o existencii neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv, čo bezpochyby zakladá odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku. 15. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom, spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. 16. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 17. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Tu je potrebné dať za pravdu žalobcovi, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nie je zrejmé, akým spôsobom sa súd prvej inštancie vysporiadal s tvrdením žalobcu, že žalovaný zasiahol do jeho osobnostných práv vykonaním disciplinárneho trestu bez toho, aby mal žalobca možnosť podať účinný opravný prostriedkom proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu skôr, ako bol tento disciplinárny trest vykonaný. Odôvodnenie napadnutého rozsudku sa totiž týka nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mala vzniknúť žalobcovi nezákonným rozhodnutím žalovaného tým, že žalovaný uložil žalobcovi disciplinárny trest zákazu nákupov potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí, ktorý žalovaný vykonal a toto rozhodnutie žalovaného bolo následne právoplatným rozhodnutím súdu zrušené (porovnaj odsek 33. preskúmavaného rozsudku). Súd prvej inštancie dospel k záveru, pokiaľ k zásahu do osobnostných práv malo dôjsť rozhodnutím žalovaného pri vykonávaní úloh vyplývajúcich zo zákona o výkone trestu odňatia slobody, že pasívne legitimovaným subjektom v konaní o ochranu osobnosti je v takomto prípade štát (porovnaj odsek 36 preskúmavaného rozsudku). Tu odvolací súd uvádza, že nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu, že k zásahu do osobnostných práv žalobcu malo dôjsť nezákonným rozhodnutím žalovaného, sa však žalobca nedomáhal. Z obsahu žaloby zo dňa 16.10.2007 vyplýva, že žalobca sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu, že bol potrestaný, pričom zároveň došlo k vykonaniu sankcie a až po vykonaní sankcie bolo riešené odvolanie a nie je predsa možné vykonať sankciu a až potom osobe umožniť sa odvolať (porovnaj č. l. 6 spisu). V doplnení žaloby zo dňa 25.11.2015 žalobca uviedol, že neoprávneným zásahom je vykonanie trestu na základe nezákonného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené, nakoľko zasahuje práva chránené zákonom (porovnaj č. l. 72 spisu) a žalobca namieta porušenie inštitucionálnych záruk spravodlivého procesu garantovaného článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a porušenie práva na účinný opravný prostriedok v zmysle článku 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nakoľko sankcia bola vykonaná pred tým, ako mu bolo umožnené podať opravný prostriedok (porovnaj č. l 73 spisu). Aj vo vyjadrení žalobcu zo dňa 15.11.2017 žalobca opakovane uviedol, že k neoprávnenému zásahu do práv na ochranu osobnosti žalobcu došlo konaním žalovaného, nakoľko trest už bol vykonaný skôr, ako mal žalobca možnosť podať účinný opravný prostriedok, čím došlo k porušeniu inštitucionálnych záruk pre spravodlivý proces podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj č. l. 162 spisu). Napokon i na pojednávaní konanom dňa 21.3.2018 žalobca vo svojej výpovedi zdôraznil, že „k zásahu došlo konaním, postupom a tvrdeniami väznice“ a „predmetom žaloby nie je rozhodnutie ale konanie odporcu“ (porovnaj zvukový záznam z pojednávania konaného dňa 21.3.2018, úradný záznam o uskutočnení pojednávania dňa 21.3.2018 založený na č. l. 209 spisu). Odvolaciemu súdu nezostáva nič iné len konštatovať, že súd prvej inštancie nevystihol podstatu sporu, nakoľko sa vo svojom rozsudku venoval dôvodom pre zamietnutie žaloby na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím žalovaného č. 138953/3-5-2007 zo dňa 15.10.2007, ktoré bolo zrušené rozsudkom Krajskému súdu v Trnave č. k. 14S/104/2007-151 zo dňa 12.5.2011, hoci sa žalobca svojho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z tohto dôvodu nedomáhal. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie mal v rozhodnutí venovať tvrdeniu žalobcu, že k neoprávnenému zásahu došlo konaním žalovaného spočívajúceho vo vykonaní disciplinárneho trestu uloženého žalobcovi jeho rozhodnutím skôr, ako mal žalobca možnosť podať účinný opravný prostriedok, čím malo dôjsť k porušeniu inštitucionálnych záruk pre spravodlivý proces podľa článku 6 a článku 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemôže argumentáciu strany bez povšimnutia odmietnuť, naopak je povinný odpovedať na argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci a vyžaduje si špecifickú odpoveď. Argumenty súdu musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Rozhodnutie súdu bez zodpovedania podstatných argumentov strán je nesprávne a jeho odôvodnenie nemožno považovať za dostatočné. O takýto prípad išlo aj v súdenom spore a hoci odôvodnenie napadnutého rozsudku je rozsiahle, súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec nereagoval na predmetné skutkové tvrdenie žalobcu obsiahnuté už v samotnej žalobe, v doplnení žaloby i v ďalšom vyjadrení žalobcu vo veci a neposkytol mu žiadnu repliku na ním predostreté právne otázky týkajúce sa tohto skutkového tvrdenia. Za týchto okolností rozsudok súdu prvej inštancie nie je v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a tým tiež bola naplnená dôvodnosť odvolacej argumentácie žalobcu. 18. Za týchto okolností neostávalo odvolaciemu súdu len konštatovať, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom a odňal stranám možnosť konať pred súdom. Len dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie môže zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne rozhodnutie a náležite odôvodnené rozhodnutie napĺňa ústavné kritéria vyplývajúce preň z Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 19. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť. Žiada sa dodať vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok, ani vady prvoinštančného konania, preto bolo nutné tento rozsudok zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia, ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom. Rovnako nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou. 20. Nad rámec dôvodov na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa i k niektorým ďalším odvolacím námietkam žalobcu namietajúcim nesprávnosť procesného postupu súdu prvej inštancie. 21. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu, v ktorej namietal manipuláciu so súdnym spisom, keďže sa tam podľa žalobcu nemali nachádzať návrhy na pribratie účastníka do konania na strane odporcov a návrh na zmenu žaloby, odvolací súd uvádza, že je nenáležitá. Žalobca predložil súdu prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 21.3.2018 kópie rôznych podaní a kópie podacích lístkov, keď tvrdil, že uvedené podania zaslal súdu prvej inštancie v rokoch 2012, 2013, čo majú preukazovať práve kópie podacích lístkov. Súd prvej inštancie konštatoval, že originály predmetných podaní nie sú súčasťou spisu v prejednávanej veci a nebolo ani zistené, že by sa uvedené podania nachádzali v iných spisoch na súde prvej inštancie, kde žalobca vystupuje ako strana sporu. Odvolací súd má za to, že žalobcom predložené kópie podacích lístkov nepreukazujú, že poštové zásielky adresované súdu prvej inštancie obsahovali skutočne ním predložené kópie podaní v prejednávanej veci a nepreukazujú ani len to, či boli skutočne zásielky (s neurčeným obsahom) doručené súdu prvej inštancie. Podacie lístky, resp. ich kópie predložené žalobcom, nemožno akceptovať ako doklady o doručení konkrétnej zásielky, a preto zodpovednosť za údajné manipulovanie so súdnym spisom spočívajúce v tvrdenom nezaložení podaní žalobcu, nemôže žalobca prenášať na súd prvej inštancie, keď on sám nie je schopný preukázať ani len doručenie ním označených zásielok súdu prvej inštancie a už vôbec nie je schopný preukázať ich obsah. Nie je ani pravdou tvrdenie žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie vyslovil na pojednávaní, že podania žalobcu nie sú v spise a hneď vyhlásil rozsudok. Súd prvej inštancie po predložení kópií podaní žalobcu, ktoré podľa tvrdení žalobcu už súdu zaslal v rokoch 2012, 2013, na nasledovnom pojednávaní konanom dňa 11.6.2018 o nich rozhodol tak, že návrhy žalobcu na zmenu žaloby a návrhy žalobcu na pristúpenie ďalších subjektov do konania na strane žalovaného podľa ustanovenia § 235 Civilného sporového poriadku zamietol uznesením vyhláseným verejne na tomto pojednávaní. V odseku 12. preskúmavaného rozsudku súd prvej inštancie tento svoj postup zdôvodnil zachovaním právnej istoty žalobcu. Tvrdenia žalobcu o manipulovaní so súdnym spisom neboli žiadnym spôsobom preukázané a pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie neboli zistené. 22. Ani ďalšia odvolacia námietka žalobca, že súd prvej inštancie nerozhodol o jeho návrhoch a žiadostiach, nie je opodstatnená. Predovšetkým odvolací súd poukazuje, že táto odvolacia argumentácia žalobcu je značne neurčitá, keď sám žalobca v odvolaní nešpecifikuje, o ktorých konkrétnych podaniach a žiadostiach súd prvej inštancie nerozhodol. Z predchádzajúceho odseku tohto rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie o návrhoch žalobcu na žalobcu na zmenu žaloby a o návrhoch žalobcu na pristúpenie ďalších subjektov do konania na strane žalovaného predložených súdu prvej inštancie žalobcom na pojednávaní konanom dňa 21.3.2018 rozhodol na nasledujúcom pojednávaní vo veci konanom dňa 11.6.2018 a zároveň na tomto pojednávaní rozhodol verejne vyhláseným uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na spojenie vecí prednesom na pojednávaní dňa 21.3.2018. Okrem toho súd prvej inštancie uznesením č. k. 3C/46/2011-120 zo dňa 23.6.2017 vyhotoveným písomne rozhodol o zamietnutí návrhov žalobcu, aby do konania vstúpil žalovaný v 2. rade: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, žalovaný v 3. rade: Ministerstvo spravodlivosti SR, žalovaný 4. rade: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, žalovaný v 5. rade: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý návrh na pristúpenie subjektov na strane žalovaného urobil žalobca podaním zo dňa 25.11.2015 doručeným súdu prvej inštancie 26.11.2015. Z obsahu spisu nevyplýva, že by okrem týchto vyššie uvedených návrhov na zmenu žaloby, na spojenie vecí a na pristúpenie ďalších subjektov na strane žalovaného, urobil žalobca v súdenom spore akékoľvek iné procesné návrhy, o ktorých by mal súd prvej inštancie rozhodnúť pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd konštatuje vo vzťahu k tejto odvolacej námietke, že súd prvej inštancie v danej veci postupoval zákonom predpísaným spôsobom, neporušil procesné normy a nedopustil sa vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 23. Žalobca v odvolaní tiež namietal, že nemal možnosť predložiť dôkazy, ktoré uviedol na pojednávaní. Rovnako i táto odvolacia argumentácia žalobcu je neurčitá, keďže žalobca neuviedol, aké ním navrhnuté dôkazy mu nebolo umožnené predložiť. Odvolací súd zistil, že na pojednávaní konanom dňa 21.3.2018 sa žalobca vyjadril tak, že „do ďalšieho pojednávania sa pokúsi zabezpečiť všetky tie dôkazy, že zásielky boli doručené a prípadne na ďalšie pojednávanie by doručil všetky tie veci“, pričom v nadväznosti na to bol sudcom prejednávajúcim vec poučený, že je to jeho právom navrhovať a predkladať dôkazy. Pojednávanie nariadené na deň 21.3.2018 bolo odročené na deň 11.6.2018, na ktoré pojednávanie sa žalobca nedostavil s tým, že netrvá na jeho osobnej účasti na pojednávaní a prítomná bola jeho advokátka, ktorá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemala. I keď žalobca na pojednávaní konanom dňa 21.3.2018 nemal žiadne konkrétne návrhy na doplnenie dokazovania, vyjadroval sa značne vágne o akýchsi dôkazoch majúcich preukázať doručenie bližšie nešpecifikovaných zásielok súdu, došlo k odročeniu pojednávania o 12 týždňov, ktorý časový priestor odvolací súd považuje za dostatočný na predloženie návrhov žalobcu na doplnenie dokazovania v súdenom spore. Navyše žalobca bol zastúpený v súdenom spore advokátkou, ktorá rovnako ako on sám mohla a mala predkladať návrhy na doplnenie dokazovania na preukázanie tvrdení žalobcu a neurobila tak. V rámci dokazovania totiž platí zásada, že každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí dokazuje. V prejednávanom prípade však žalobca sám, ani jeho advokátka, konkrétne návrhy na doplnenie odkazovania nemali, teda nemohlo byť ani žalobcovi zabránené súdom prvej inštancie predkladať dôkazy, ktorých vykonanie ani nenavrhol. 24. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu vo vzťahu k splneniu podmienok na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím, je táto odvolacia irelevantná, keďže žiadnym spôsobom nekorešponduje dôvodom zamietnutia žaloby a rozhodovanie o nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím nie je ani predmetom konania (žalobca si uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za vykonanie mu uloženého tretsu skôr, ako mohol podať účinný opravný prosttiedok). 25. Napokon žalobca v odvolaní namietal, že jeho práva boli porušené tým, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 21.3.2018 nevyhotovoval zápisnicu o pojednávaní a on je vo výkone trestu, kde nemá možnosť počúvať zvukový záznam z pojednávania. Ustanovenie § 98 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého o procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so stranou alebo vykonáva dokazovanie, sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku, predpisuje obligatórne zaznamenanie procesného úkonu zvukovým záznamom, korý sa po skončení pojednávania pripojí k súdnemu spisu. V zmysle ustanovenia § 99 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak to súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o procesných úkonoch aj zápisnica, stanovuje spisovanie zápisnice o procesných úkonoch len fakultatívne. Ak súd prvej inštancie priebeh pojednávania konaného dňa 21.3.2018 zaznamenal technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku, nepochybil, konal v súlade s procesným predpisom, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že zvukový záznam je najlepším (resp. najpresnejším) prostriedkom na zaznamenanie priebehu procesného úkonu. Navyše žalobca je v spore zastúpený advokátkou, ktorá bola a je oprávnená vykonávať procesné práva a povinnosti za žalobcu, dokonca sama tak učinila, keď si vyžiadala doručenie predmetného zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 21.3.2018 podaním zo dňa 22.3.2018 (č. l. 212 spisu) a tento jej bol zaslaný dňa 29.3.2018 (č. l. 220 spisu). Bez pochybností možno konštatovať, že ani táto odvolacia námiteka žalobcu nie je náležitá. 26. Pozornosti odvolacieho súdu neunikla chyba v písomnom vyhotovení rozsudku, keď súd prvej inštancie nesprávne uviedol v záhlaví preskúmavaného rozsudku predmet konania 663,90 eur, hoci predmet konania pôvodne predstavujúci požiadavku o zaplatenie sumy 20.000 eur predstavuje po prepočte konverzným kurzom na eura voči korune sumu 663,88 eur. 27. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, pričom výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné komplexne vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť. 28. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku). 29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).