Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/54/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200450 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2016200450.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov Mgr. Moniky Kadlicovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu PhDr. L. M., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, XXX XX P., proti žalovanému Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1, 813 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - personálneho rozkazu žalovaného č. 531 zo dňa 9.10.2007 t a k t o r o z h o d o l : Súd žalobu žalobcu zo dňa 24.9.2010 o d m i e t a. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 24.9.2010, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 28.9.2010 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti ukončenia služobného pomeru personálnym rozkazom č. 531 zo dňa 9.10.2007. O žalobe rozhodol Okresný súd Piešťany tak, že uznesením č. 9C/188/2010-30 zo dňa 30.9.2013 žalobu odmietol z dôvodu, že žalobca nedostatočne doplnil svoje podanie a súd nemohol pre nedostatky podania v konaní pokračovať. Žalobca sa proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Piešťany odvolal. O odvolaní rozhodoval Krajský súd v Trnave, ktorý uznesením č. 25Co/39/2014-48 zo dňa 10.3.2014 napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Piešťany zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že navrhovateľovi (žalobcovi) bola postupom prvostupňového súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Zároveň Krajský súd v Trnave ako súd odvolací v odôvodnení poukázal na otázku právomoci súdu, ktorou sa mal Okresný súd Piešťany v ďalšom konaní zaoberať. 2. Následným informatívnym výsluchom, ktorý vykonal Okresný súd Piešťany dňa 6.3.2015 ustálil žalobca svoj petit tak, že žiadal, aby súd určil, že personálny rozkaz č. 531 zo dňa 9.10.2007, ktorým bol uvoľnený zo služobného pomeru, je neplatný. Na základe tohto zistenia postúpil Okresný súd Piešťany vec Krajskému súdu v Trnave, nakoľko mal zato, že predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti vtedy platného a účinného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej ako Občiansky súdny poriadok). 3. Krajský súd v Trnave zo spisového materiálu zistil skutkový stav žaloby, podľa ktorého žalobca pracoval vo funkcii „psychológ“ na úseku pedagogických a psychologických činností oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Leopoldove. Dňa 26.9.2007 požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru, a to ku dňu 15.12.2007. Personálnym rozkazom č. 531 zo dňa 9.10.2007 bol jeho služobný pomer skončený dňom 30.11.2007. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal dňa 18.10.2007, pričom dôvodom odvolania bol termín, ku ktorému bol skončený jeho služobný pomer. Namiesto ním navrhovaného termínu 15.12.2007 bol jeho služobný pomer skončený dňom 30.11.2007. O odvolaní sa nerozhodlo, nakoľko dňa 9.11.2007 žalobca vzal svoje odvolanie späť a pritom žiadal o ukončenie služobného pomeru ku dňu 31.12.2007. Následne dňa 12.11.2007 žalobca odvolal späťvzatie odvolania. Na základe späťvzatia odvolania zo dňa 9.11.2007 bolo konanie o odvolaní proti personálnemu rozkazu zastavené rozhodnutím č. GR ZVJS-3-14/14-2007 zo dňa 22.11.2007. 4. Žalobca sa domáha určenia neplatnosti personálneho rozkazu, čo súd vyhodnotil ako žalobu o preskúmanie zákonnosti daného rozhodnutia, preto skúmal žalobu z pohľadu, či sú splnené procesné podmienky prípustnosti žaloby. 5. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 7. Podľa § 32 ods. 2, žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 180 ods. 1, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 9. Podľa § 7 písm. a), správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. 10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 11. Súd má zo súdneho spisu za preukázané, že žalobca podal odvolanie voči personálnemu rozkazu, ktorým bol skončený jeho služobný pomer. Toto odvolanie však vzal späť, a teda nebolo o ňom rozhodnuté. Späťvzatie návrhu je dispozičným úkonom účastníka konania, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude rozhodnuté. V zmysle toho postupoval aj žalovaný, ktorý postupoval podľa § 239a zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, podľa ktorého sa konanie sa zastaví, ak vzal účastník konania návrh na začatie konania späť alebo ak odpadol dôvod konania začatého z podnetu oprávneného orgánu alebo smrťou účastníka konania. Zákon neustanovuje procesný postup pre prípad, že účastník konania má záujem odvolať, resp. zrušiť svoje späťvzatie odvolania. Avšak späťvzatie návrhu - odvolania treba považovať sa jednostranný procesný úkon účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, v tomto prípade žalovaného. V prípade, ak sa tak stane, nie je už možné späťvzatie akéhokoľvek návrhu vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája (z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 20. 8. 2010, sp. z n. 6Sžo/372/2009). 12. Žalobca teda nevyčerpal riadny opravný prostriedok, pričom vyčerpanie riadneho opravného prostriedku je tým najtypickejším prejavom zásady subsidiarity správneho súdnictva založenej na preferencii odstránenia nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom. Nevyčerpanie riadneho opravného prostriedku spôsobuje neprípustnosť žaloby a takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné správnym súdom podľa § 7 písm. a) SSP. 13. Žalobca síce označil ako žalovaného Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže ako druhostupňový orgán verejnej správy, avšak rozhodnutie, ktoré vo svojej žalobe napáda, je rozhodnutím prvostupňovým - vydal ho poverený riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Leopoldove. 14. Hoci súd postupuje v zmysle § 491 SSP podľa procesného predpisu platného a účinného v čase rozhodovania, poukazuje na fakt, že obdobná právna úprava s povinnosťou vyčerpania opravných prostriedkov platila aj podľa právneho predpisu účinného v čase podania žaloby, teda v roku 2010 - podľa Občianskeho súdneho poriadku, pričom ustanovenie § 247 výslovne stanovovalo nasledovné: Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (1). Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (2). Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným (3). 15. Keďže žalobca pred podaním žaloby nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky tak, ako to vyžaduje zákon, súd žalobu ako neprípustnú odmietol. 16. O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa ust. § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba žalobcu bola odmietnutá. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 1 mesiaca od doručenia uznesenia na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.