Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/96/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200611 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2016200611.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcov: 1. Mgr. I. C. a 2. MUDr. N. C., obaja trvale bytom XXX XX M. č. XXX, obaja zastúpení advokátskou kanceláriou RS legal s.r.o., so sídlom M. Waltariho 7, 921 01 Piešťany, IČO: 36 864 358 proti žalovanému: Okresnému úradu Trnava, odboru výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Ing. C. H., bytom R. XXXX/X, XXX XX C., 2/ MUDr. Peter Kubranský, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 13/1864, 921 01 Piešťany, IČO: 36 255 394, 3/ N. Y. bytom U. XXXX/XX, XXX XX U., 4/ M. W., bytom R. XX, XXX XX C., 5/ nebohá Z. G., posledne bytom P. XX, XXX XX C., zomrelej dňa XX.XX.XXXX, právny nástupca po zomrelej I. G., bytom I. H. XXXX/X, XXX XX C., 6/ V. G., bytom R. XX, XXX XX C., 7/ D. G., bytom M. H. XXXX/X, XXX XX C., 8/ RNDr. B. I., bytom H. XXXX/XX, XXX XX H., 9/ V. S., bytom X. XXXX/X, XXX XX C., 10/ I. S., bytom R. XXXX/X, XXX XX C., 11/ Ing. U. S., bytom W. XX, XXX XX H., 12/ PhDr. C. S., bytom U. X, XXX XX H., 13/ Ing. G. S., bytom G. XXXXX/XXA, XXX XX H. - M., 14/ Ing. W. S., bytom D. X, XXX XX H., 15/ Z. S., bytom D. X, XXX XX H. a 16/ C. O., bytom Y. XX, XXX XX C., o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2016/026006/PaHo zo dňa 26.8.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-TT- OVBP2-2016/026006/PaHo zo dňa 26.8.2016 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcom súd priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. III. Ďalším účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.10.2016 sa žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2016/026006/PaHo zo dňa 26.8.2016, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - stavebného úradu Mesta Piešťany č. 00913/22/3/2014 zo dňa 15.7.2014 v časti výšky spoluvlastníckych podielov, keď pôvodný údaj o výške spoluvlastníckych podielov pre všetkých spoluvlastníkov objektu určil nasledovne: pre Ing. C. H. v podiele 1/3-ina, pre I. C. v podiele 1/3-ina a pre žalobcov v podiele 1/3-ina. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo skonštatované, že predmetná nehnuteľnosť je v spoluvlastníctve žalobcov a stavebníka Ing. C. H., pričom nehnuteľnosť nie je reálne rozdelená, avšak je potrebné vychádzať zo zaužívaného modelu užívania, ktorého existenciu popísal Ing. H.. Vzhľadom k tomu, že v texte výroku prvostupňového rozhodnutia č. 00913/22/3/2014 zo dňa 15.7.2014 o dodatočnom povolení a povolení užívania stavby rodinného domu - rekonštrukcie bytu pre stavebníka Ing. C. H. neboli správne uvedené údaje o výške spoluvlastníckych podielov, bolo potrebné rozhodnutím žalovaného tieto správne uviesť. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo ďalej uvedené, že stavebné úpravy, ktoré uskutočnil Ing. H. ako podielový spoluvlastník podstatne nezmenili nehnuteľnosť, len zlepšili jej stav. V tejto súvislosti bolo ďalej zo strany žalovaného konštatované, že odkázanie spoluvlastníkov na súd nijakým spôsobom nezlegalizuje rekonštrukciu nehnuteľnosti a ani nevyrieši nelegálnosť tejto rekonštrukcie. 2. Žalobcovia v žalobe namietali nesprávnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, pričom obe tieto rozhodnutia považujú za nezákonné z tých istých dôvodov, ktoré uvádzali v pôvodnej žalobe spísanej dňa 20.1.2015, ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo OU-TT-OVBP2-2014/020840/PaHo zo dňa 7.11.2014. Poukázali na to, že spoločne s Ing. C. H. sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - rodinného domu súp.č. XXXX postavenom na parc.č. 7578, zapísanom na LV č. XXXX, kat. územia C. v nasledovných podieloch: Ing. C. H. je vlastníkom 1/3 nehnuteľnosti, Mgr. I. C. je vlastníčkou 1/3 nehnuteľnosti a ďalšia 1/3 nehnuteľnosti je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov. V žalobe ďalej uviedli, že Ing. C. H. začal v roku 2009 vykonávať na nehnuteľnosti stavebné zmeny bez toho, aby si vyžiadal ich súhlas ako väčšinových spoluvlastníkov a bez toho, aby si vyžiadal k stavebným zmenám, ktoré chcel vykonať, stavebné povolenie. Potom ako žalobcovia toto konanie Ing. H. zistili, podaním zo dňa 27.7.2009 požiadali o zastavenie stavebných prác a dali podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu. Ďalej uviedli, že rozhodnutie žalovaného číslo OU-TT- OVBP2-2016/026006/PaHo zo dňa 26.8.2016 je totožné s jeho pôvodným rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2014/020840/PaHo zo dňa 7.11.2014, ktoré rozsudkom č.k. 20S/2/2015 zo dňa 12. mája 2016 zrušil tunajší súd, a to postupom podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V oboch prípadoch zo strany žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu došlo k zmene rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v časti veľkostí podielov spoluvlastníkov, ale vo výrokovej časti chýba rozhodnutie o potvrdení ostatných časti prvostupňového rozhodnutia. Za tohto stavu považujú preto rozhodnutie žalovaného za nejednoznačné, nezrozumiteľné a v konečnom dôsledku z nepreskúmateľné. Poukázali ďalej na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí opomenul chýbajúci súhlas väčšiny spoluvlastníkov nehnuteľnosti, napriek tomu, že takýto súhlas je podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona podmienkou na vydanie stavebného povolenia a stavebník je povinný ho predložiť. Okrem toho uviedli, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil aj v časti, v ktorej tvrdil že stavebník nehnuteľnosť podstatne nezmenil. Neuviedol akými úvahami sa riadil a z čoho vychádzal pri rozhodnutí o tom, že zmena dokončenej stavby nie je zmenou veci, v ktorom prípade nastupuje režim podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Okrem toho žalovaný prekročil svoju právomoc a postupoval nesprávne, keď sa súhlas vlastníkov snažil s odkazom na ust. § 137 ods. 3 stavebného zákona nahradiť svojim výkladom. Žalobcovia tiež namietali prekročenie právomoci žalovaného pri posudzovaní občianskoprávnych námietok ako aj na nesprávne odkázanie všetkých účastníkov konania, resp. všetkých spoluvlastníkov na súd. Ďalej namietali, že žalovaný nesprávne vec posúdil aj v časti, keď tvrdí, že Ing. H. nehnuteľnosť v podstate nezmenil, napriek tomu, že spojil dva samostatné byty na prvom poschodí a urobil z nich jeden byt, ktorý v súčasnosti užíva. V tejto súvislosti zdôraznili, že žalovaný pri týchto výrokoch úplne opomenul skutočnosť, že pokiaľ ide o dôležitú zmenu spoločnej veci musí o zmene rozhodnúť súd, pokiaľ sa spoluvlastníci nedohodnú. Taktiež bol nesprávny postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý svojím rozhodnutím zo dňa 27.3.2014 odkázal všetkých účastníkov konania na súd, čo podľa ich názoru nebolo správne. 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.3.2016 uviedol, že správne orgány postupovali v konaní v súlade s ust. § 3 Správneho poriadku, vo veci spoľahlivo zistili skutkový stav veci. Poukázali na to, že predmetná nehnuteľnosť je v spoluvlastníctve žalobcov ako aj stavebníka, reálne je nehnuteľnosť nerozdelená, avšak je potrebné vychádzať zo zaužívaného modelu užívania, ktorého existenciu popísal Ing. H. vo svojom vyjadrení, a to tak, že prízemie bude obývať najstarší syn D. C., prvé poschodie bude užívať prostredná dcéra I. D., rodená C. a druhé poschodie bude užívať najmladšia dcéra N. Y., rodená C. s tým, že na každom poschodí sa nachádza kompletný trojizbový byt s príslušenstvom a z domu je len jeden odvod do kanalizácie. V ostatnom žalovaný použil argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí. 4. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach žalobných dôvodov (§ 134 ods. 1 SSP), bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 137 ods. 4 SSP a zistil, že žaloba bola podaná dôvodne. 5. Podľa § 137 ods. 1 Stavebného zákona stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci. Podľa § 137 ods. 2 Stavebného zákona, ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 6. Pokiaľ ide o prejednávanú vec tak v prvom rade správny súd považuje za potrebné uviesť, že z ust. § 139 Občianskeho zákonníka vyplýva ako sú spoluvlastníci právnych úkonov, ktoré sa týkajú spoločnej veci, oprávnení a povinní vo vzťahu k tretím osobám, a jednak pravidlá rozhodovania, ktoré platia medzi spoluvlastníkmi pri hospodárení so spoločnou vecou. Hoci pojem „hospodárenie so spoločnou vecou“ nemá legálnu definíciu, môžeme ním rozumieť všetky úkony, ktoré sa týkajú ekonomickej stránky celej spoločnej veci, ktoré spoločnú vec udržujú, opravujú, menia, zhodnocujú (či znehodnocujú), odstraňujú, rušia či likvidujú. Patrí sem aj rozhodovanie o tom, aké investície budú vynaložené na spoločnú vec, a kto ich bude hradiť. Znamená to, že pokiaľ Ing. H. zrealizoval rekonštrukciu, resp. stavebné zmeny bez súhlasu väčšinových spoluvlastníkov, tak tieto boli vykonané v rozpore s ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tomto ustanovení je uvedené, že spoluvlastníci rozhodujú väčšinou počítanou podľa veľkosti ich podielov, čo znamená, že žiadny spoluvlastník nesmie byť vylúčený z rozhodovania bez ohľadu na to, či ide o bežnú vec alebo nie. Znamená to, že bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckeho podielu, nemožno z rozhodovania o spoločnej veci vylúčiť či opomenúť žiadneho zo spoluvlastníkov. Stavebný úrad nemá oprávnenie v stavebnom konaní rozhodovať o súkromnoprávnych vzťahoch týkajúcich sa vecných (vlastníckych) práv účastníkov. V tejto súvislosti súd tiež zdôrazňuje, že pokiaľ o hospodárení zo spoločnou vecou rozhodli väčšinoví spoluvlastníci, musia sa tomuto rozhodnutiu ostatní - menšinoví spoluvlastníci podriadiť vzhľadom k tomu, že väčšinoví spoluvlastníci rozhodujú i o užívaní bytu v spoločnom dome, môžu sa na základe svojho rozhodnutia - domáhať aj vypratania menšinového spoluvlastníka z bytu nachádzajúceho sa v spoločnej nehnuteľnosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 2Cdon 374/97). Tiež je potrebné zdôrazniť, že primárnym a prirodzeným spôsobom rozhodovania o hospodárení so spoločnou vecou je rozhodovanie na základe dohody. V prípade, ak spoluvlastníci nedosiahnu dohodu o hospodárení so spoločnou vecou, rozhodovať sa bude podľa väčšiny spoluvlastníckych podielov, ktorá sa počíta podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ide o tzv. princíp majority. Je nepochybné, že k uzavretiu takejto dohody o hospodárení so spoločnou vecou v predmetnej veci medzi spoluvlastníkmi nedošlo (§ 137ods. 2 Stavebného zákona), a preto mal stavebný úrad v tomto prípade stavebníka Ing. H. alebo žalobcov odkázať na príslušný súd a konanie o dodatočnom povolení stavby mal prerušiť do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci námietok účastníkov stavebného konania. Stavebný úrad mal určiť lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci a až v prípade ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci. 7. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a tiež, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru súdu v predmetnej veci boli v rámci stavebného konania jednoznačne porušené práva žalobcov tým, že správne orgány tak v prvostupňovom ako aj v odvolacom správnom konaní zvolili nesprávny procesný postup, ktorý bol v rozpore s ust. § 137 stavebného zákona, keď došlo k predčasnému úsudku stavebného úradu o námietkach vznesených zo strany žalobcov. 8. Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam správny súd rozhodnutie žalovaného postupom podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože z jeho strany došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Predovšetkým je potrebné, aby stavebný úrad v ďalšom konaní určil lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz o tom, že na súde bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci a až po zistení tejto skutočnosti bude potrebné následne buď prerušiť konanie o dodatočnom povolení stavby do právoplatného rozhodnutia súdu o spornej veci a až v prípade, že by takýto návrh na súd zo strany účastníkov nebol podaný, mohol by si stavebný úrad urobiť vlastný úsudok o predmetnej veci. 9. O trovách konania správny súd rozhodol s poukazom na ust. § 167 SSP, keď procesne úspešným žalobcom súd priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, o ktorých výške rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 10. Pokiaľ ide o ďalších účastníkov konania, tak týmto súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im žiadne trovy konania v súvislosti s predmetnou vecou nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.