Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/113/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200322 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2017200322.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu C. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom G., D. H. XX, zastúpeného spoločnosťou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Námestie SNP 3, Trnava, proti žalovanému Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 21351/2017/SV/56275 zo dňa 7.8.2017, za účasti ďalších účastníkov konania : 1. N. F. a 2. S. F., oboch bytom G., D. H. XX, zastúpených advokátom Mgr. Martinom Černákom, Zochova 5, Bratislava, 3. S. R., bytom M. XX, H., 4. Ing. D. Y., bytom D. H. XX, G. a 5. Obce Smolenice, SNP 52, Smolenice takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. III. Ďalším účastníkom v 1 a v 2 rade sa priznáva právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia číslo 21351/2017/ SV/56275 zo dňa 7.8.2017, ktorým žalovaný ako odvolací orgán podľa § 59j ods. 2 správneho poriadku zrušil rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru výstavby a bytovej politiky číslo OU- TT-OVBP2-2017/002982/Do zo dňa 24.4.2017 zrušujúce v mimoodvolacom konaní rozhodnutie Obce Smolenice č. OcÚ/OŽP/381/2016/SP/Zý zo dňa 4.11.2016 - stavebné povolenie pre stavebníkov N. F. a S. F. na stavbu rodinného domu na ulici D. H. XX v G.. 2. Ako vlastník domovej nehnuteľnosti susediacej so stavbou namietal, že vydaním predmetného stavebného povolenia došlo k narušeniu pohody bývania jeho rodiny najmä tým, že stavebníkom bolo na stavbe na hranici pozemkov povolené umiestnenie okien z obytnej miestnosti. Má za to, že rozhodnutím žalovaného bolo potvrdené nezákonné stavebné povolenie a porušenie jeho práv. 3. Podľa jeho názoru žalovaný dospel vo veci k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, pričom však zhodne s Okresným úradom Trnava konštatoval, že okno z kuchyne stavebníkov je potrebné považovať za okno z obytnej miestnosti, čo má podľa žalobcu dopad na naplnenie podmienok § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., v znení ktorého „V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností, v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3“. 4. Žalobca namietal, že nezákonným stavebným povolením došlo k znehodnoteniu jeho nehnuteľnosti a k porušeniu jeho práv vrátane „pohody bývania“, pričom jeho záujmom je docieliť zmeny v projektovej dokumentácii stavby spočívajúce v neumiestnení okien v smere na jeho pozemok, ak má stavba ležať na hranici pozemkov, s ohľadom na dodržanie pravidiel týkajúcich sa odstupov stavieb podľa vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a stavebného zákona. V tejto súvislosti poukazoval na to, že v priebehu stavebného konania stavebníkom navrhoval systém elektronicky ovládaného strešného okna, cez ktoré by mali dostatok denného svetla a možnosť vetrania, čo však odmietli. Do úvahy podľa neho prichádzalo aj riešenie situácie použitím tzv. svetlíkov. 5. Žalovaný podľa žalobcu nesprávne interpretoval ustanovenie § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. nezohľadnením skutkového stavu a jeho priemetu do (ne)naplnenia podmienok predmetného ustanovenia. Bagatelizoval až ignoroval význam dodržania zásady „pohody bývania“, ako aj skutočnosť, že príslušný orgán má povinnosť zaoberať sa otázkou pohody bývania zo zákona. Nesúhlasí pritom s názorom žalovaného, že pohoda bývania nebola narušená, pretože ju žalobca v konaní nenamietal. 6. Rodinný dom vo vlastníctve žalobcu má podľa jeho vyjadrenia vo vzdialenosti cca 5 m osadené okno z obytnej miestnosti. Okresný úrad sa zaoberal presvetlením a preslnením obytných miestností všeobecne. Okresný úrad cituje z projektu protipožiarnej bezpečnosti Stavby v tom zmysle, že požiarne nebezpečný priestor zasahuje plochy susediaceho pozemku parc. č. 622/1 k.ú. G. T. D., čím mierne obmedzuje ich zastavenie a využitie na obytné účely. Okresný úrad vo svojom Rozhodnutí OúTT konštatuje, že návrh na umiestnenie rodinného domu, najmä požiadavky denného osvetlenia a preslnenia, pohody bývania a riešenia protipožiarnej ochrany sú v rozpore s vyhláškou č. 532/2002 Z.z. Okresný úrad uvádza, že projektová dokumentácia neobsahuje umiestnenie stavby na pozemku s vyznačením odstupov od hraníc pozemkov a od susedných stavieb vrátane výškového vyznačenia, vyznačenia hraníc pozemkov a ich parc. čísla podľa katastra nehnuteľností vrátane susedných pozemkov a jestvujúcich stavieb na nich. Ďalším nedostatkom rozhodnutia stavebného úradu podľa Okresného úradu je, že v situácii nie je vyznačená vzdialenosť od rodinného domu žalobcu a parkovacie miesta pre osobné motorové vozidlá. 7. Tieto nedostatky žalobca považuje za objektívne zistenia, ktoré nemožno opomenúť iba z dôvodu, že stavba už stojí, ako to uvádza žalovaný vo svojom rozhodnutí a stavebníci v obsahu svojho odvolania. 8. Žalobca poukazoval na to, že z ustanovení § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. vyplýva prípustnosť zníženia vzdialenosti medzi rodinnými domami až na 4 m, ale iba za predpokladu, že sa tam nenachádzajú okná z obytných miestností, pričom stavebníci domu majú zachovanú vzdialenosť, ale nespĺňajú druhú z podmienok týkajúcu sa okien z obytných miestností. V tejto súvislosti poukazoval aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn. 3Sžo/5/2014, a na to, že ustanovenia § 6 ods. 4 je nevyhnutné vykladať v spojení s § 6 ods. 1, v zmysle ktorého vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Zachovanie pohody bývania v stiesnených územných podmienkach vylučuje vzájomné umiestnenie okien v protiľahlých častiach stien tak, aby sa susedia navzájom nerušili pohľadom do svojich obytných miestností, ak vzdialenosť medzi domami je od 7 m do 4 m. 9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 10. Uvádzal, že žalobca mal možnosť uplatniť námietky a pripomienky v stavebnom konaní, čo neurobil, hoci oznámenie o začatí stavebného konania prevzal dňa 28.9.2016. V oznámení o začatí stavebného konania boli účastníci konania (a teda aj žalobca) upozornení, že môžu svoje námietky a pripomienky k povoľovanej stavbe rodinného domu uplatniť najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia oznámenia, inak sa na ne neprihliadne (§ 61 ods. 1 stavebného zákona). Stavebné povolenie prevzal žalobca osobne na stavebnom úrade dňa 4.11.2016 a zároveň sa vzdal práva na odvolanie. Stavebníci začali uskutočňovať stavbu na základe právoplatného stavebného povolenia, až následne sa žalobca domáhal ochrany svojich práv a podal sťažnosť na stavebný úrad adresovanú okresnému úradu. V prípade, ak by sa žalobca domáhal svojich práv spájajúcich sa s pojmom „pohoda bývania" v súvislosti s rušením súkromia, výhľadu, tienenia pozemku a požadoval zamurovanie okna v konaní stavebného úradu, stavebný úrad by bol povinný sa jeho námietkami zaoberať, rozhodnúť o nich, resp. odkázať žalobcu na súd podľa § 137 stavebného zákona. Ministerstvo preskúmalo v odvolacom konaní napadnuté rozhodnutie okresného úradu v celom rozsahu, pričom zistilo, že okresný úrad sa neriadil dôsledne ust. § 65 správneho poriadku. Okresný úrad nezohľadnil skutočnosti, že stavebníci nadobudli právo uskutočňovať stavbu dobromyseľne na základe právoplatného stavebného povolenia. Z napadnutého rozhodnutia okresného úradu je zrejmé, že aplikácia ust. § 6 vyhlášky 532/2002 Z. z., jeho jednotlivých odsekov, mu nie je jasná všeobecne, a teda ani vo vzťahu k danému konkrétnemu prípadu. Okresný úrad v napadnutom rozhodnutí nevyslovil právny názor, ako mal stavebný úrad postupovať za daného skutkového a právneho stavu v súlade so zákonom a ani neuviedol, ako by mal postupovať v prípade, keď mu okresný úrad zrušil právoplatné stavebné povolenie a stavba sa už začala realizovať. Ministerstvo v odvolacom konaní zvážilo všetky okolnosti a dospelo k záveru, že rozhodnutie okresného úradu bolo vydané v rozpore so zákonom; okresný úrad preskúmal rozhodnutie stavebného úradu v konaní mimo odvolania podľa § 65 správneho poriadku v celom rozsahu tak, ako keby preskúmaval prvostupňové rozhodnutie v odvolacom konaní podľa § 59 správneho poriadku a uviedol také porušenia ustanovení stavebného zákona a jeho vykonávacích vyhlášok, ktoré neboli pravdivé (napr. absencia parkovacích miest, určenie vzdialeností od hraníc pozemkov a stavieb), čím bola porušená zásada zákonnosti. Umiestnenie okna z obytnej miestnosti orientovaného k susednému pozemku a domu vo vlastníctve žalobcu je možné povoliť podľa ust. § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Oné riešenia vzdialeností rodinných domov). K námietke žalobcu týkajúcej sa nekompletnej projektovej dokumentácie stavby spočívajúcej podľa názoru okresného úradu v absencii výpisu okien a dverí ministerstvo uvádza, že pri jednoduchej stavbe, ako je rodinný dom stavebníkov, v zmysle § 9 ods. 4 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., je možné pri jednoduchých stavbách po prerokovaním so stavebným úradom v jednotlivých prípadoch rozsah a obsah projektovej dokumentácie obmedziť. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa o obsah projektovej dokumentácie pre umiestnenie a povolenie predmetnej stavby v priebehu konania stavebného úradu nezaujímal, je jeho námietka irelevantná. O okne smerujúcom do pozemku žalobcu sa mohol žalobca dozvedieť nahliadnutím do predloženej projektovej dokumentácie na stavebnom úrade, v ktorej je predmetné okno zakreslené. K pojmu „pohoda bývania“ v súvislosti s pojmom „ochrana súkromia“ je potrebné uviesť, že požiadavka zachovania pohody bývania a súkromia nie je merateľná veličina, striktne sa viaže k § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Stavebný úrad pri posudzovaní zachovania pohody bývania v súvislosti so súkromím podľa názoru ministerstvo nepochybil, lebo žiadna námietka ochrany súkromia zo strany žalobcu uplatnená v konaní stavebného úradu nebola. Ministerstvo v odvolacom konaní nezistilo, že by projektová dokumentácia stavby overená stavebným úradom v stavebnom konaní, ktorá tvorí nedeliteľnú súčasť právoplatného stavebného povolenia, nedodržala vyššie uvedené požiadavky ustanovené v§ 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.. V danom konkrétnom prípade ide o rodinný dom s jedným podzemným, jedným nadzemným podlažím a podkrovím umiestnený do existujúcej zástavby rodinných domov v staršej lokalite obce G.. Zo žaloby nie je zrejmé, aké konkrétne urbanistické, architektonické a hygienické požiadavky na umiestnenie a povolenie predmetného rodinného domu táto stavba nespĺňa. Naopak, okresný úrad neuvedomujúc si znenie § 6 vyhlášky ods. 3, 4 a 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. požaduje uplatnenie uvedených odsekov súčasne. Ustanovenie § 6 ods. 3, 4 a 5 cit. vyhlášky sú určené pre rôzne okolnosti umiestňovania stavieb rodinných domov a ich kumulatívne uplatnenie sa vzájomne vylučuje. Ako je už vyššie uvedené, ust. § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. stanovuje odlišné podmienky, tzv. „iné riešenia" od ust. § 6 ods. 3 a 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.. Ustanovenie § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. umožňuje umiestnenie stavieb rodinných domov na základe výpočtov, práve pre prípady v súvisle zastavanom území ako je lokalita G., katastrálne územie G. T. D., kde danosť pozemku - stavebná medzera existujúcej zástavby vzniknutá odstránením pôvodnej stavby rodinného domu starých rodičov stavebníka, umožňuje umiestniť okná z obytných miestností aj v protiľahlých stenách stavieb aj na hranici pozemku. Za taký možno považovať aj pozemok parc. č. 620/1 k. ú. G. T. D., dlhý úzky pozemok s dvorovou dispozíciou existujúcej zástavby, na ktorý bol vypracovaná individuálna projektová dokumentácia. Stavebný úrad nerozhodoval o námietkach žalobcu týkajúcich sa ochrany pohody bývania a súkromia z dôvodu, že neboli žalobcom uplatnené v stavebnom konaní. Otázky pohody bývania, ako ich interpretoval okresný úrad (výška parapetu, výplne otvorov a spôsob otvárania) nemajú oporu v žiadnom právnom predpise ani technickej norme, z toho dôvodu ich nemôže stavebný úrad posúdiť. Osadenie okien navrhuje projektant v projektovej dokumentácii, pričom zodpovedá za správnosť a realizovateľnosť projektu stavby. Stavebný úrad sám od seba nie je povinný preberať na seba práva účastníka konania. K časti projektu - protipožiarna bezpečnosť stavby, kde požiarna vzdialenosť zasahuje na pozemok žalobcu, je potrebné uviesť, že uvedené riešenie je v súlade s požiarnou bezpečnosťou, nie je dané orientáciou okien povoľovanej stavby do pozemku žalobcu, ale navrhovaným zateplením obvodových múrov rodinného domu stavebníkov polystyrénom, ako sa uvádza v textovej časti projektu protipožiarnej ochrany. Ak by takého protipožiarne riešenie bolo v rozpore s platnými požiarnymi predpismi, musela by menovaná špecialistka požiarnej ochrany navrhnúť zodpovedajúce opatrenia. Nové konanie o povolení stavby, v ktorom by mal stavebný úrad rozhodnúť o zamurovaní okna smerujúceho do dvora žalobcu, považuje ministerstvo za nehospodárne a zbytočne zaťažujúce správne orgány aj ostatných účastníkov konania. Ministerstvo neaplikovalo v rozhodnutí ustanovenia § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., pretože jeho aplikácia nebola možná, a to z dôvodu existencie okna z obytnej miestnosti v dome žalobcu. Uvedené ustanovenie predpokladá umiestnenie rodinných domov v stiesnených podmienkach za predpokladu, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností. Ako je už vyššie uvedené, ust. § 6 vyhl. ods. 3, 4 a 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. nie je možné aplikovať súčasne. Ustanovenie § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. platí pre riešenia podmienené takými obmedzeniami, ktoré neumožňujú aplikáciu §6 ods. 3 84 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., teda dodržanie vyhláškou stanovených odstupových vzdialeností. V intenciách ust. § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. je potrebné pri navrhovaných riešeniach posudzovať splnenie požiadaviek na vzájomné odstupové vzdialenosti vymedzené v§ 6 ods. 1 na podklade potrebných výpočtov a meraní. Pri splnení týchto podmienok je možné pripustiť aj umiestnenie okien obytných miestností v protiľahlých stenách rodinných domov pri nedodržaní odstupových vzdialeností definovaných v§ 6 ods. 3 a 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.. Skúmanie požiadaviek týkajúcich sa pohody bývania stavebným úradom zo zákona je možné len posúdením povoľovanej stavby, či spĺňa požiadavky stanovené v§6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., v rozhodnutí stavebného úradu nebolo zistené porušenie požiadaviek urbanistických, architektonických, životného prostredia, hygienických, veterinárnych, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany atď.. Zachovanie pohody bývania je podmienené naplnením všetkých uvedených požiadaviek. Pri posudzovaní otázok zachovania pohody bývania, ktoré sú nad rozsah uvedených požiadaviek, je potrebné prihliadnuť na to, že sú občiansko-právneho charakteru, napr. narušenie súkromia. pričom stavebný úrad je v takom prípade povinný postupovať v konaní podľa § 137 stavebného zákona. Ustanovenie § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. zakotvuje, že vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byt' menšia ako 2 m. Takéto ustanovenie uplatní stavebný úrad pri povoľovaní rodinných domov v novej lokalite, za podmienok, ktoré nie sú obmedzené existujúcou štruktúrou zástavby, v nezastavaných lokalitách. Ani rodinný dom žalobcu nie je umiestnený 2 m od spoločných hraníc pozemkov, ale na pravej strany spoločných hraníc. V uvedenej lokalite je stabilizovaná zástavba z minulosti, kedy neplatili terajšie právne normy ani vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a zodpovedá tomu aj spôsob zástavby v danej lokalite. Rodinné domy boli umiestňované na pravú stranu hraníc pozemkov. Spôsob zastavania pozemkov v danej lokalite je určené exitujúcimi urbanistickými požiadavkami v intenciách platného územného plánu obce. Odstupová vzdialenosť 4 m medzi rodinnými domami, ak v žiadnej z protiľahlých stien nie sú okná z obytných miestností (§ 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z), sa uplatní v stiesnených podmienkach, bez výpočtu protipožiarnej bezpečnosti stavby. Odstupová vzdialenosť medzi rodinným domom žalobou a rodinným domom stavebníkov je viac ako 4 m a v konaní bol predložený projekt protipožiarnej bezpečnosti stavby, teda výpočet, o ktorý sa opiera ust. § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.. že požiarna odstupová vzdialenosť povoľovanej stavby nezasahuje stavbu žalobcu. 11. Do konania pribratí účastníci, stavebníci N. F. a S. F. vo svojom písomnom vyjadrení, rovnako ako žalovaný, poukazovali na to, že žalobca v stavebnom konaní neuplatnil žiadne námietky a vzdal sa práva na odvolanie proti rozhodnutiu o povolení stavby, ktoré preto dňa 4.11.2016 nadobudlo právoplatnosť. V tejto súvislosti poukazoval na to, že v stavebnom konaní platí koncentračná zásada, ktorá znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Podstata koncentračnej zásady spočíva v tom, že námietky a pripomienky k navrhovanej stavbe je možné uplatniť len v stanovenej lehote, neskôr nie je možné na ne prihliadnuť a nie je možné ich účinne uplatniť ani v odvolaní. Účelom zásady koncentrácie konania v stavebnom konaní je stanovenie určitých limitov stavebného konania a jej cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti. Žalobcovi nič nebránilo v tom, aby svoje námietky uplatniť v rámci stavebného konania alebo formou riadneho opravného prostriedku proti vydanému rozhodnutiu o povolení stavby. Žalobca mal teda viacero možností na aktívne uplatňovanie svojich práv, pričom vo veci zostal dlhý čas nečinný. S odstupom času žalobca prvý krát namietal nezákonný postup stavebného úradu až prostredníctvom sťažnosti, na základe ktorej Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, rozhodnutím vydaným dňa 24.4.2017, rozhodnutie o povolení stavby vydané obcou zrušil. 12. Namietali súčasne, že Okresný úrad Trnava nebol vecne príslušným orgánom na preskúmanie stavebného povolenia mimo odvolacieho konania v zmysle § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z.z. a jeho rozhodnutie je preto nulitným právnym aktom. 13. Podľa nich z predloženej projektovej dokumentácie vyplýva, že kuchyňa v stavanom rodinnom dome je samostatným priestorom s plochou o výmere 9,15 m2, ktorý je od susednej miestnosti oddelený priečkou, a preto sa nemôže považovať za obytnú miestnosť (§ 1a písm. h/ vyhlášky č. 465/1991 Zb.). 14. V súvislosti s námietkou žalobcu o narušení pohody bývania uvádzali, že nároky a požiadavky žalobcu nemôžu obstáť pri úplne objektívnom posúdení jeho „pohody bývania“, t.j. pri skúmaní intenzity narušenia jednotlivých faktorov a ich dôsledky. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na pozitívne odborné stanoviská v rámci stavebného konania, ktoré vychádzajú z objektívnych existujúcich faktorov a ktoré správny orgán posúdil každý jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach, obsah ktorých je pre správny orgán záväzný. S požiadavkami ohľadne pohody bývania sa stavebný úrad pri povoľovaní stavby dostatočne vyporiadal, pričom nezistil porušenie požiadaviek urbanistických, architektonických, životného prostredia, hygienických, veterinárnych, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany atď.. Okrem toho je nutné poukázať na skutočnosť, že okná, ktoré majú podľa subjektívneho pocitu žalobcu narušovať jeho pohodu bývania, sú v skutočnosti nepriehľadné okná technicky vyhotovené tak, že ich nie je možné úplne otvoriť, ale len ich vyklopiť z vrchnej strany v dĺžke 10 cm. Aj pôvodný rodinný dom mal niekoľko desaťročí tri nepriehľadné okná nasmerované na rodinný dom žalobcu, pričom počas celej tejto doby žalobca nenamietal ani narušenie pohody bývania či obmedzovanie jeho súkromia. 15. Obec Smolenice sa v písomnom vyjadrení k veci stotožnila so stanoviskom žalovaného a jeho rozhodnutím, s tým, že pri vydaní rozhodnutia o povolení stavby vychádzal hlavne z toho, že novostavba rodinného domu manželov F. sa realizuje na pôvodnom mieste bývalého rodinného domu, zbúraný bol 1/2 roka pred realizáciou novostavby, odstupové vzdialenosti sa nemenili, výška novostavby neprevýšila výšku pôvodného rodinného domu, okná ktoré sú umiestnené na novostavbe boli aj na pôvodnom rodinnom dome, okno, o ktorom sa žalobca hlavne zmieňuje je okno z kuchyne, je oddelené priečkou od obytnej miestnosti a je nepriehľadné opatrené roletou, neotváravé, len dovnútra výklopné, takže v žiadnom prípade neznemožňuje a neobmedzuje žalobcovi voľný pohyb po svojom pozemku. Tento účastník poukazoval na to, že vychádzal z miestnych podmienok pre lokalitu na ulici D. H., kde všetky rodinné domy sú umiestňované tak, ako to vyhláška a miestne podmienky umožňujú, čo nebolo zohľadnené v mimo odvolacom konaní okresného úradu. Nakoľko žiaden právny predpis neurčuje orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia obce v stavebnom konaní, ani Okresný úrad Trnava nebol na konanie vo veci príslušný a konanie mal zastaviť. Poukazoval tiež na to, že žalobca v stavebnom konaní námietky nepodal, a že stavebníkom, ktorí začali stavať v dobrej viere na základe právoplatného rozhodnutia, bolo na ich návrh vydané kolaudačné rozhodnutie na stavbu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.1.2018. Pohoda bývania žalobcu podľa jeho názoru nie je narušovaná nakoľko okná sú nepriehľadné, neotváravé, iba dovnútra výklopné. 16. Súd prejednal vec za účasti všetkých účastníkov konania, ktorých vypočul, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu správneho orgánu, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 17. Žalobca v konaní zotrval na jeho argumentácii uvedenej v žalobe. V súvislosti s namietanou právomocou okresného úradu na rozhodnutie v mimo odvolacom konaní poukazoval na štruktúru štátnej správy v oblasti výstavby vyplývajúcu z ustanovenia § 1 zákona č. 575/2001 Z.z.. Uvádzal, že ustanovenie § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2003 Z.z. nerieši otázku umiestnenia okien a že kuchyňa stavebníkov je podľa projektovej dokumentácie spojená s obývacou izbou a preto má byť považovaná za obytnú miestnosť, ako to zhodne uvádzali žalovaný aj okresný úrad. Samotné okno je podľa špecifikácie vyplývajúcej zo zmluvy o dielo číslo 131/2016 otváracie sklopné, nie iba sklopné. Má tiež za to, že nebol povinný vznášať námietky v stavebnom konaní, spoliehal sa na zákonnosť postupu úradu, ktorý sa otázkou pohody bývania mal zaoberať z úradnej povinnosti. Čo sa týka skutočností, že ani jeho dom nespĺňa podmienky právnych predpisov, ide o staršiu stavbu, v čase realizácie ktorej v súčasnosti platné právne predpisy neboli účinné, pričom okná z tejto stavby smerujú do susednej nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je on sám. Podľa jeho názoru dom stavebníkov vybočuje z obvyklých zásad dodržiavaných v tejto oblasti aj tým, že jeho okno z obytnej miestnosti smeruje na východ, pričom okná ostatných domov na ulici smerujú na západ. Čo sa týka pôvodnej stavby, na tejto boli do jeho nehnuteľnosti orientované tri okná, avšak išlo o okná neobytných miestností, ktoré boli umiestnené podstatne vyššie ako terajšie okná. 18. Žalovaný v konaní opätovne poukazoval na to, že v stavebnom konaní platí zásada koncentrácie námietok a v konaní o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zásada ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv. 19. Ďalší účastníci v 1 a 2 rade uviedli, že podľa ich názoru stavebný úrad rozhodol v súlade so zákonom po dôslednom preskúmaní veci a svoje rozhodnutia ej dostatočne odôvodnil. Ich kuchyňa je od obývacej izby oddelená priečkou, mala by byť považovaná za samostatnú miestnosť a táto výmera nespĺňa požiadavky na obytnú miestnosť, resp. obytnú kuchyňu. Sporné okno z tejto miestnosti je výlučne sklopné, nie je možné ho inak otvárať a v prípade potreby prístup na okennú sieťku bolo nutné vymontovať pánty a okno vybrať. 20. Ďalšia účastníčka v 3 rade uviedla, že je susedou stavebníkov z druhej strany a svoju nehnuteľnosť užíva ako chalupu, inak býva trvale v H.. Stavebníkom dala súhlas, aby stavba bola realizovaná tak, ako aj v skutočnosti realizovaná bola, nemá voči nej žiadne námietky. 21. Podľa názoru ďalšieho účastníka v 4 rade, ktorý je projektantom spornej stavby, kuchyňa stavebníkov nie je obytnou miestnosťou. Táto má plochu 9,15 m2 a od obývacej izby je oddelená priečkou, miestnosti spája dverový otvor neosadený dverami, ktorý je po celej šírke kuchyne t.j. asi 2,5 metra. Otázkou charakteru okna sa nezaoberal, toto ponechal na stavebníkovi, ktorý tvrdí, že okno je iba sklopné. Pracoval aj na zmene projektovej dokumentácie, ktorou bolo zmenšeniu okna z kuchyne aj kúpeľne, aby tak bol vykonaný kompromis medzi účastníkmi, avšak nestretlo sa to s kladnou odozvou na strane žalobcu. 22. Zástupca Obce Smolenice poukazoval na to, že vzdialenosť medzi domom žalobcu a stavebníkov je 5,5 metra a že žalobca napriek poučeniu nevyužil svoje právo vzniesť námietky alebo podať odvolanie proti rozhodnutiu o povolení stavby, až po vydaní stavebného povolenia sa na neho žalobca obrátil, pričom mu bol vysvetlený možný postup vo veci, ktorý žalobca nedodržal a neskôr podal na neho sťažnosť. 23. Napriek skutočnosti, že nedostatok príslušnosti Okresného úradu Trnava na rozhodnutie v mimo odvolacom konaní nie je súčasťou žalobných dôvodov (logicky vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sám podal podnet na preskúmanie rozhodnutia stavebného úradu v mimo odvolacom konaní a výsledok tohto konania bol v jeho prospech), vzhľadom na námietku ďalších účastníkov sa súd zaoberal aj touto otázkou, pričom dospel k záveru o nedôvodnosti tejto námietky. 24. Okresný úrad v sídle kraja je podľa § 1 ods. 1 zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie jedným z orgánom štátnej správy pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie zaradeným v štruktúre orgánov medzi obec a príslušné ministerstvo (zákon používa neaktuálne označenie obvodný úrad) a podľa § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec, ktorá sa nachádza v jeho územnom obvode, preto súd nemal pochybnosti o tom, že je aj najbližším orgánom vyššieho stupňa nadriadeným obci ako stavebnému úradu príslušným na preskúmanie rozhodnutia stavebného úradu v mimo odvolacom konaní podľa § 65 ods. 1 správneho poriadku. 25. Medzi účastníkmi konania (žalobca, žalovaný) nebol sporný ani charakter miestnosti, okno ktorej orientované do nehnuteľnosti žalobcu a jeho vplyv na pohodu bývania žalobcu sa stalo predmetom žalobných námietok, pričom obsah spisového materiálu, vrátane technickej dokumentácie stavby ani neposkytuje priestor pre spochybnenie zistení okresného úradu v tomto smere, že kuchynský priestor (priestor na varenie) je súčasťou celkového priestoru obytnej miestnosti s plochou väčšou ako 12 m2 a preto sa považuje za obytnú kuchyňu a okno z nej za okno z obytnej miestnosti. Tento záver logicky nespochybňuje ani tvrdenie ďalšieho účastníka v 4 rade, projektanta stavby, že kuchyňa je od obývacej izby oddelená priečkou (podľa projektovej dokumentácie v dĺžke 2m) a miestnosti spája iba dverový otvor neobsadený dverami, ktorý je však po celej šírke kuchyne cca 2,5 m(!). 26. Súčasne je potrebné konštatovať, že súd nemal pochybnosti ani o pravdivosti tvrdenia stavebníkov, že sporné okno z kuchyne je oknom výlučne výklopným, ako to uvádzali, nie len v tomto konaní, ale aj vo svojom vyjadrení zo dňa 4.4.2017 k oznámeniu o začatí konania na zrušenie rozhodnutia Obce Smolenice zo dňa 4.11.2016, v ktorom Okresnému úradu Trnava ako dôkaz navrhli vykonanie miestneho zisťovania, resp. ohliadky stavby. 27. K dôvodom zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Trnava zo dňa 24.4.2017 žalovaný v obsahu odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia uviedol (okrem iného), že okresný úrad pri preskúmaní rozhodnutia stavebného úradu v mimoodvolacom konaní nezobral do úvahy také skutočnosti v obci G., ako je spôsob zastavania pozemkov v existujúcej zástavbe. Pozemky sú zastavané spôsobom, že domy sú umiestnené na pravej hranici pozemku, takýmto spôsobom je zastavaný aj pozemok podateľa podnetu C. Y. a aj rozostavaný rodinný dom odvolateľa. Okresný úrad nebral do úvahy ani skutočnosť, že navrhovaný rodinný dom stavebno-technicky nadväzuje na časť rodinného domu súp. č. XXX na pozemku parc. č. 620/4 k. ú. G. T. D. výškovo (vo vlastníctve otca N. F.). Podľa technickej správy bod 1. rodinný dom je navrhnutý ako čiastočne podpivničený s obytným podkrovím, sedlovou strechou s polvalbou do ulice a štítom z dvornej časti v mieste napojenia na jestvujúci dom. Sklon strechy rešpektuje pôvodnú strechu, ktorá zostane zachovaná. Výška hrebeňa je taktiež rovnaká ako u pôvodnej strechy. Úroveň podlahy prízemia novostavby vychádza z úrovne podlahy prízemia jestvujúceho domu, nakoľko sú tieto priestory chodbami prepojené. Okresný úrad posúdil stavbu rodinného domu, ako keby ju stavebný úrad mohol bez obmedzení umiestniť na pozemku bez zohľadnenia štruktúry zástavby danej lokality, v danom konkrétnom prípade bolo stavebným úradom aj projektantom zohľadnené urbanistické hľadisko. Okresný úrad správne vyhodnotil, že kuchyňa (miestnosť č. 1.04, s rozlohou 9,15 m2 - miesto na varenie je podľa projektovej dokumentácie súčasťou obývacej izby (miestnosť č. 1.05, s rozlohou 29,08 m2 a chodby (miestnosť č. 1. 03, s rozlohou 12,46m2 a je potrebné ju považovať za obytnú miestnosť podľa STN 73 4301 Budovy na bývanie, avšak okno z kuchyne, nie je jedným oknom pre osvetlenie uvedených priestorov. Uvedené tri miestnosti sú presvetlené samostatne z ulice - balkónovými výklopno - posuvnými dverami. Ustanovenie § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. výslovne nezakazuje umiestniť okná z obytných miestností v protiľahlých stenách rodinných domov, ani umiestniť okná z obytných miestností na hranici pozemkov. Uvedené ustanovenia umožňuje umiestniť stavby rodinných domov až do vzdialenosti 4 od seba, ak v protiľahlých stenách nie sú umiestnené okná z obytných miestností bez výpočtov a meraní. Pre daný prípad uvedené riešenie nie je možné, nakoľko má C. Y. okno orientované k domu odvolateľa. Ust. § 6 ods. 5 vyhl. č. 532/2002 Z. z. umožňuje iné riešenia umiestnenia rodinných domov na základe výpočtov. Okresný úrad pri zrušení rozhodnutia stavebného úradu v konaní mimoodvolania nezohľadnil. že ide o umiestňovanie stavby v podmienkach s obmedzeniami vyplývajúcimi z daností stavebného pozemku, v stavebnej medzere existujúcej zástavby, ide o stavbu na dlhých úzkych pozemkoch s dvorovou dispozíciou existujúcej zástavby, ide o prípad, keď existujúca stavba na susednom pozemku svojimi vlastnosťami orientáciou okien z obytných miestnosti v protiľahlej stene existujúceho domu vytvára nerovnocenné podmienky pre umiestnenie stavby na susednom pozemku. Projektová dokumentácia obsahuje projekt protipožiarnej bezpečnosti stavby, ktorá nevykazuje obmedzenie užívania susedného pozemku a stavby nad prípustnú mieru. Svetlotechnické pomery v obytnej miestnosti podateľa podnetu sa zásadným spôsobom nezmenili, ako sa uvádza v sprievodnej technickej správe na mieste rozostavanej stavby bol pôvodný odstránený rodinný dom rovnakých parametrov (výška, úroveň osadenia) a podateľ podnetu mal vedomosť, že odstránený rodinný dom bude nahradený novým rodinným domom. Podateľ podnetu ani neočakával, že susedný pozemok nebude zastavaný z dôvodu zabezpečenia jeho svetlo-technických podmienok v jeho obytnej miestnosti. Podľa názoru MDV SR sa okresný úrad nemal vôbec zaoberať pohodou bývania v súvislosti s osvetlením a preslnením obytných miestností oboch stavieb, nakoľko podateľ podnetu danú tému nenamietal, sťažoval sa na narušené súkromie oknami do jeho dvora, nie tienením stavby. Na základe svetlo-technického posudku, aj keby bol jeho výsledok akýkoľvek nemôže stavebný úrad nariadiť zamurovať okenné otvory povoľovanej stavby. Okresný úrad zrušil právoplatné rozhodnutie stavebného úradu aj z dôvodu, že spisový materiál neobsahoval svetlo-technické posúdenie. Okresný úrad nesprávne interpretoval vo svojom rozhodnutí pohodu bývania, keď uviedol, že stavebný úrad nedostatočne vyhodnotil osadenie umiestnenia okna v protiľahlej stene (výška parapetu, výplň otvorov a spôsob otvárania) tak, aby bola zachovaná pohoda bývania, ochrana súkromia a aby bol zamedzený vstup na susedný pozemok C. Y., takto umiestnenými oknami na hranici pozemkov je znížená kvalita bývania, bezpečnosť nehnuteľnosti a pozemku. Uvedené konštatovanie nezodpovedá ust. § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.. 28. Súd sa stotožnil s konštatovaniami žalovaného týkajúcimi sa nedostatkov postupu a rozhodnutia Okresného úradu Trnava, ako z hľadiska skutkových tvrdení, tak aj z hľadiska prípustnosti iných riešení vzdialeností rodinných domov podľa § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. vo vzťahu nielen k samotnej vzdialenosti, ale aj k umiestneniu okien obytných miestností v protiľahlých stenách rodinných domov a umiestneniu okna v stavbe na hranici pozemku (Okresný úrad Trnava v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že stavebný úrad nesprávne postupoval, keď povolil okno z obytnej miestnosti na hranici pozemku). 29. V zmysle uvádzaného zákonného ustanovenia ide o výnimočné prípady vyžadujúce osobitný prístup a zohľadnenie konkrétnych podmienok stavby, z ktorých prvostupňový správny orgán (okresný úrad) aj podľa zistenia súdu nezohľadnil skutočnosť, že dom staviteľov je realizovaný na mieste pôvodného rodinného domu výškou a sklonom strechy rovnocenného, nezohľadnil štruktúru zástavby danej lokality a obmedzenia vyplývajúce z daností stavebného pozemku a naopak, nad rámec námietok žalobcu ako podateľa podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa zaoberal osvetlením a preslnením obytných miestností, podľa zistenia súdu iba všeobecne, bez vysvetlenia, aké konkrétne nedostatky v tomto smere zistil a posúdenia preslnenia ktorého domu by sa ním naznačovaná potreba výpočtov a meraní mala týkať, najmä keď z umiestnenia okna namietaného žalobcom žiadne svetelné obmedzenia jeho nehnuteľnosti vyvodzovať nemožno a z hľadiska osvetlenia priestorov novej stavby by bolo potrebné prihliadať k tomu, že kuchynský priestor je podľa zistenia okresného úradu súčasťou obývacej izby presvetlenej z inej strany domu. 30. V súlade s argumentáciou žalovaného uvedenou v preskúmavacom rozhodnutí je potrebné konštatovať, že okresný úrad nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a že vo svojom rozhodnutí nesprávne interpretoval pohodu bývania, keď v odôvodnení rozhodnutia sporné okno označil za otváravé (strana 5 rozhodnutia), pričom s tvrdením staviteľov, že ide o okno iba výklopné, sa nevysporiadal a ohliadku stavby nevykonal, a narušenie pohody bývania konštatoval iba v súvislosti s umiestnením okna v stene povoľovaného domu bez akéhokoľvek zohľadnenia charakteru týchto okien (nepriehľadnosť okien) a ozrejmenia svojich úvah súvisiacich s jeho tvrdením o znížení bezpečnosti nehnuteľností vzhľadom na nemožnosť zamedziť vstupu na susedný pozemok a súčasne vstupu zo susedného pozemku cez okenné otvory do nehnuteľnosti stavebníkov (neozrejmil najmä aký je z hľadiska takto ponímanej bezpečnosti rozdiel medzi oknom z obytnej a neobytnej miestnosti a ako sa bezpečnosť znížila v súvislosti s tým, že pôvodná stavba na hranici pozemkov mala do nehnuteľnosti žalobcu orientované tri okná, čo v konaní nebolo sporným, hoci z neobytných miestností). 31. Naproti tomu žalovaný pri svojom rozhodovaní podľa obsahu jeho odôvodnenia zohľadnil aj skutočnosti týkajúce sa pôvodného domu na mieste terajšej stavby, opatrenia stavebníkov vykonané za účelom nenarúšania súkromia žalobcu - osadenie okna nie otváravého a nepriehľadného, ako aj skutočnosť, že žalobca ako podateľ podnetu na mimo odvolacie konanie nevyužil svoje právo na podanie námietok a pripomienok v stavebnom konaní, ktorá (skutočnosť) úzko súvisí s otázkou dobromyseľnosti nadobudnutia práv stavebníkov, ktoré podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku má orgán rozhodujúci v mimo odvolacom konaní zohľadniť a dbať na to, aby boli čo najmenej dotknuté (hoci žalovaný vo svojom rozhodnutí nedostatky odvolaním napadnutého rozhodnutia v tomto smere priamo neoznačil, podľa zistenia súdu okresný úrad v rozhodnutí zo dňa 24.4.2017 iba konštatoval svoju povinnosť dbať na ochranu práv nadobudnutých dobromyseľne a stručne ozrejmil, čo táto povinnosť všeobecne znamená, opomenul však uviesť, ako sa sám v tomto konkrétnom prípade s uvádzanou povinnosťou vysporiadal). 32. V rozpore s právnym názorom žalobcu súd nezistil namietanú nesprávnosť skutkových zistení, z ktorých žalovaný vychádzal, ani nesprávnosť právneho posúdenia veci pokiaľ ide o posúdenie ním zistených nedostatkov postupu a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré v preskúmavanom rozhodnutí dostatočne zrozumiteľne pomenoval a ktoré odôvodňujú zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia. 33. Preskúmavané rozhodnutie žalovaný vydal v súlade so svojou kompetenciou odvolacieho orgánu, v medziach relevantnej právnej úpravy a rozumnej správnej úvahy, preto súd žalobu podľa § 190 SSP (zákona č. 162/2015 Z.z.) ako nedôvodnú zamietol. 34. V konaní úspešnému žalovanému správnemu orgánu súd nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko tomuto účastníkovi v konaní žiadne trovy uplatniteľné v zmysle § 168 SSP nevznikli. 35. Právo na náhradu trov konania voči žalobcovi ďalším účastníkom konania v 1 a 2 rade zastávajúcim v konaní argumentačné pozície úspešného žalovaného priznal súd podľa § 169 SSP ako právo na náhradu trov súvisiacich so splnením povinnosti vyjadriť sa k predmetu sporu a zúčastniť sa pojednávania vo veci, k splneniu ktorej boli vyzvaní súdom výzvou zo dňa 30.1.2019 a predvolaním zo dňa 2.5.2019. 36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 1 mesiaca od doručenia uznesenia na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.