Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/117/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200329 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2017200329.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUD. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu KORPOD, s.r.o., Štúrova 2, Dunajská Streda, IČO: 36 236 888, zastúpeného advokátom Mgr. Patrikom Štefkeje, Školská 3, Nitra, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101690623/2017 zo dňa 03.08.2017 takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 101690623/2017 zo dňa 03.08.2017, ktorým žalovaný správny orgán podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) potvrdil odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100689932/2017 zo dňa 24.04.2017 určujúce mu rozdiel v sume nadmerného odpočtu na dni z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013 vo výške 32.029,34 eur na základe neuznania odpočítania dane z dodávateľských faktúr obchodnej spoločnosti HARBO CONTRACTING s.r.o.. 2. Namietal, že rozhodnutia žalovaného a správcu dane vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ rozhodnutí, je v rozpore s administratívnym spisom. Žalovaný a správca dane podľa neho požadovali predložiť listinné dôkazy a skutočnosti, ohľadom ktorých vznikli pochybnosti výlučne z dôvodu preverovania účtovne evidencie žalobcových dodávateľov a subdodávateľov, na ktoré skutočnosti daňový subjekt nemá žiaden dosah. Požadované tak od neho bolo splnenie povinností, ktoré je pre neho objektívne nesplniteľné. 3. Má za to, že v priebehu daňového konania boli zabezpečené a predložené dôkazy preukazujúce, že došlo k zdaniteľnému plneniu, ktoré ďalej slúžilo žalobcovi na dosiahnutie zdaniteľných plnení pre jeho odberateľov. Bolo preukázané, že dodaný tovar využil pre svoje zdaniteľné plnenia - dodanie repky na základe objednávok napr. obchodných spoločností ARIMEX Bratislava, s.r.o. alebo Felix export, s.r.o.. Žalovaný nespochybnil materiálnu existenciu deklarovaných dodávok, iba skutočnosť, či tovar bol dodaný spoločnosťou HARBOR CONTRACTING, s.r.o. (HC), a to na základe preverenia tejto spoločnosti a jej subdodávateľov a prepravcov. 4. Poukazoval na to, že so spoločnosťou HC uzatvoril dňa 03.06.2013 kúpnu zmluvu zo dňa 03.06.2013, predmetom ktorej bolo dodanie repky olejnej o množstve 700 ton za kúpnu cenu 300,00 eur/jedna tona repky. Spoločnosť HC dodávala repku olejnú žalobcovi v mesiaci júl 2013 prostredníctvom prepravcov, ktorých si sama zabezpečovala. Žalobca dovezenú repku olejnú odvážil prostredníctvom poverených zamestnancov (najmä pani W.), odobral vzorky, pomocou výpočtovej techniky sa vygeneroval vážny lístok podľa skutočnej hmotnosti repky olejnej s uvedením dátumu a času, evidenčného čísla vozidla, ktorý repku olejnú do prevádzky v obci Lesenice dopravil a takto vytlačený dôkaz o dodaní zdaniteľného plnenia žalobca uschoval v účtovníctve. K vážnemu lístku si žalobca zabezpečil tiež dodací list spoločnosti HC s uvedením množstva dodanej repky olejnej. Až na základe týchto listinných dôkazov žalobca na základe faktúr vystavených spoločnosťou HC vykonal úhradu kúpnej ceny za dodaný tovar. Všetky úhrady kúpnych cien žalobca vykonal prostredníctvom svojho bankového účtu na bankový účet dodávateľa. 5. V rámci daňovej kontroly vykonanej žalovaným žalobca poskytol žalovanému súčinnosť v rozsahu, v akom žalovaný požadoval a predkladal všetky listinné dôkazy, ktoré mal k dispozícii a ktoré mali vzťah ku predmetu daňovej kontroly. Žalovaný súčinnosť poskytovanú žalobcom v procese daňového konania potvrdil vo svojich skutkových tvrdeniach uvedených aj v napádaných rozhodnutiach. 6. Z rozhodnutia žalovaného nepochybne vyplýva, že ani takto dodané zdaniteľné plnenie žalobcovi spoločnosťou HC, na podklade dôkazov predložených žalobcom, žalovaný nepovažoval za preukázané. Žalobca predložil ku každému dodaniu tovaru v jednotlivý deň váhový lístok a dodací list. Uvedené doklady preukazovali dodanie presne špecifikovaného tvaru, v presne váženom množstve, v určitý časový okamih, od jasne určeného dodávateľa s uvedením evidenčného čísla motorového vozidla, ktoré tovar na prevádzku žalobcu v obci Lesenice dopravilo a osobu oprávnenému v mene žalobcu, ktorá potvrdzovala obsahovú stránku realizovaných zdaniteľných plnení reálnou kontrolou množstva a druhu tovaru. 7. Dodanie tovaru spoločnosťou HC potvrdila svedkyňa W., skladníčka, ktorej výpoveď žalovaný vyhodnotil v rozpore s obsahom administratívneho spisu ako nedostatočnú vo vzťahu k preukázaniu dodania plnenia, v súvislosti s čím žalobca poukazoval na to, že sa svedkyňa vyjadrovala k dodávkam realizovaným pred takmer 4 rokmi a vzhľadom na odstup času si preto nemusí presne pamätať mená vodičov, dodané množstvá repky olejovej, ani konkrétne okolnosti dodávky tovaru. 8. Žalovaný nesprávne z informácie Národnej diaľničnej spoločnosti o tom, že vozidlá evidenčných čísel zistených z evidencie žalobcu v čase dodávky tovaru do prevádzky žalobcu v obci Lesenice neprechádzali cestou podliehajúcou mýtu, vyvodzoval, že dodávateľ v skutočnosti plnenie žalobcovi nedodal, hoci to preukazuje iba skutočnosť, že vozidlá na dodanie tovaru nevyužili cesty podliehajúce mýtu, nakoľko v mýtnom systéme nie sú evidované všetky cesty, ktorými bolo možné tovar do prevádzky dopraviť. Dopravcovia v záujme vyhnúť sa plateniu mýta využívajú cesty druhej triedy, pričom žalobca ako kupujúci túto skutočnosť nemôže ovplyvniť, preto informácie z mýtneho systému nemajú k otázke dodania tovaru žiadnu relevanciu. 9. Ak žalovaný namietal čiastočne vady váhových lístkov, ale najmä dodacie listy spoločnosti HC, vo vzťahu k nečitateľnému podpisu, nepripojenia pečiatky, hoci podpis vodiča či dodávateľa bol pripojený, či nesprávnu adresu dodávateľa, to len potvrdzuje spôsob konania žalovaného za každú cenu vyhodnotiť dôkazy predkladané žalobcom, ako tie, ktoré podľa predstáv žalovaného nepreukazujú obsahovú stránku zdaniteľných plnení. Ak aj nebola pripojená pečiatka dodávateľa, bol pripojený podpis, ak bol nečitateľný podpis, neznamená to, že žiadna osoba nekonala v mene dodávateľa, pričom akokoľvek možno nejakú formálnu vadu vytknúť dodaciemu listu, v kontexte váhových lístkov vyhotovených žalobcom po vykonanom vážení, nie je pochybnosť o tom, čo, kde, kedy a kým sa dodalo medzi dvoma zmluvnými stranami. 10. Základ zmluvného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou HC bol daný kúpnou zmluvou zo dňa 06.03.2013, obsah ktorej žalovaný namietal s tým, že iná kúpna zmluva s iným obchodným partnerom, spoločnosťou ARINEX BRATISLAVA, s.r.o., obsahuje iné zmluvné podmienky. Tu je potrebné zdôrazniť, že žalobca vystupuje v tomto vzťahu ako dodávateľ, nie ako odberateľ a je vecou autonómie zmluvných strán, akým spôsobom upravia svoje vzájomné práva a povinnosti. To, že zmluva so spoločnosťou HC neustanovuje miesto nakládky, nebolo pre žalobcu vôbec podstatné, ale len miesto vykládky a to, že predávajúci vie zabezpečiť dodanie takého množstva tovaru žalobcovi. Od ktorého iného predávajúceho spoločnosť HC nadobudla repku olejnú nebolo podstatné pre žalobcu, ale len to, či je schopná dodržať zmluvné podmienky a tovar dodať. Vo vzťahu k pôvodu tovaru žalobca mal len neoverenú informáciu, že spoločnosť HC zabezpečuje repku olejnú skupovaním pravdepodobne od miestnych poľnohospodárov v okolí Rimavskej Seče, ako uvádzal aj svedok vypočutý Maďarskou správou daní. Samotné uzatvorenie zmluvy a dodanie zdaniteľných plnení potvrdil aj predchádzajúci konateľ a spoločník spoločnosti HC, ktorý bol vypočutý prostredníctvom dožiadanej maďarskej správy daní a menovite uviedol aj osobu, s ktorou dohodol obchod - Bela Lelkes, t.j. Ing. Vojtech Lelkes, konateľ žalobcu a zároveň aj popísal miesto, betónové silo žalobcu, kde sa tovar prepravoval. 11. Postupom pri realizovaní dožiadania pri vypočutí vodičov boli porušené práva žalobcu tým, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa procesných úkonov na území Maďarska. 12. Dodanie zdaniteľných plnení žalobca preukázal jemu dostupnými dokladmi, ktoré mal možnosť žalovanému predložiť a splnil si tak svoju dôkaznú povinnosť. Žalovaný v daňovom konaní požadoval od žalobcu predloženie dôkazov, ktoré nemal k dispozícii a ktoré vyplývajú z účtovnej a inej evidencie vedenej na strane spoločnosti HC a jeho dodávateľov či prepravcov. Vyžadovanie splnenia povinnosti, ktoré žalobca objektívne nemá ako preukázať je podľa názoru žalobcu neprípustným prenosom dôkazného bremena zo strany žalovaného na žalobcu. 13. V tejto súvislosti už Najvyšší súd rozhodnutím sp. zn. 3 Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011 judikoval, že je neprípustné, aby žalovaný prenášal dôkazné bremeno na žalobcu v prípade, ak tento preukázal dodanie zdaniteľného plnenia od iného platcu a to nie len samotnými faktúrami. Podkladom ku každej faktúre bol dodací list i váhový lístok preukazujúci podrobný popis tovaru, druhu a množstva. Nejde o situáciu, že by žalobca disponoval iba faktúrou so všeobecným opisom zdaniteľného plnenia, ktoré by bolo nepreskúmateľné. 14. Žalovaný aj v tomto prípade vychádzal z nesprávnej aplikácie ustanovenia § 24 ods. 1 zákon o daňovom konaní o rozložení daňového bremena žalobcu, ktoré nie je absolútne. Dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. Nemožno sa preto stotožniť so záverom žalovaného v tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pričom takýto záver je vyvodzovaný z toho, že žalobca nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia subdodávateľov jeho dodávateľa (spoločnosti HC), teda osôb, s ktorými on sám žiadne zmluvy neuzatváral vo vzťahu k vykonaniu prepravy subdodávateľmi dodávateľa. 15. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností žalobca znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. 16. Žalobca má za to, že dostatočne preukázal vznik nároku na odpočet DIH podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, zákonné podmienky ktorého boli kumulatívne naplnené a formálna stránka uzavretých obchodov bola objektivizovaná reálnym dodávaním tovaru, preto postup žalovaného ako aj správcu dane považuje za nezákonný. 17. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. 18. Uvádzal, že žalobné námietky považuje za neopodstatnené nakoľko váhové lístky vystavené žalobcom bez označenia vodiča, bez uvedenia objemovej hmotnosti, bez označenia prepravnej spoločnosti, s nečitateľným podpisom osoby preberajúcej tovar na prepravu a zodpovedajúcej za prepravu ako i ručne písané dodacie listy bez čísla, niektoré i bez dátumu bez označenia spôsobu dopravy, bez označenia EČV, bez označenia prepravcu či vodiča, s pečiatkou dodávateľa navyše s nesprávnou adresou jeho sídla a s nečitateľným podpisom nie sú vierohodným dôkazom o dodaní sporného tovaru spoločnosťou HARBOR CONTRACTING s.r.o.. V súvislosti s váhovými lístkami, vystavenými žalobcom žalovaný uvádza, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie a na určitého dodávateľa bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo deklarovanou spoločnosťou. Navyše miesto, z ktorého sa mal sporný tovar nakladať nie je známe ani z predložených váhových lístkov či dodacích listov. Z výpovede svedka, H. W., spísanej v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 103376863/2016 zo dňa 21.06.2016 vyplýva, že H. W. nevedela a nepamätala si, či bol sporný tovar v roku 2013 a konkrétne v júli 2013 dodávaný žalobcovi; k spôsobu preberania repky olejnej v roku 2013 iba uviedla, že tak ako každý rok a popísala postup, akým všeobecne postupovala pri preberaní repky olejnej; spoločnosť HARBOR CONTRACTING s.r.o. jej bola známa, avšak nevedela, či bola v kontakte s osobami zo spoločnosti HARBOR CONTRACTING s.r.o.; šéf Maďarov (nie je zrejmé o koho išlo, keďže spoločnosť HARBOR CONTRACTING s.r.o. je slovenská spoločnosť), ktorého meno nevedela, mal prísť pri prvej dodávke pozrieť; údaje o vodičovi, ktorý mal voziť repku olejnú v júli 2013 nemala, či išlo o dodanie repky olejnej v júli 2013 nevedela, iba uviedla, že všeobecne robila „takto“; k nahliadnutiu predloženému váhovému lístku a dodaciemu listu uviedla všeobecne čo predchádzalo vypisovaniu váhových lístkov, či však predmetný váhový lístok vystavila, neuviedla. Vzhľadom na uvedené ako i nato, že sám žalobca uvádza, že s odstupom 4 rokov si žiaden svedok nebude presne pamätať mená a priezviská vodičov ani konkrétne okolnosti ohľadne času či množstva tovaru, považuje žalovaný za nedôvodné opätovne vypočúvať svedka, H. W.. 19. Preprava sporného tovaru vozidlami s EČV uvedenými na váhových lístkoch sa nepotvrdila, keď podľa informácií poskytnutých spoločnosťou Národná diaľničná a.s. vozidlo s ECV MBW506, ktorého užívateľom mal byť E. R. síce bolo registrované v mýtnom systéme a v júli 2013 nebol zaznamenaný pohyb predmetného vozidla avšak samotný užívateľ, vlastník a vodič súčasne E. R. podľa zistení maďarskej finančnej správy mal vykonať prepravu pre už vymazanú spoločnosť Q-Cars s.r.o., ktorá dala pokyny pre nakládku i vykládku a ktorá i uhradila faktúru za prepravu, t.j. nie pre žalobcu ani pre dodávateľa sporného tovaru - spoločnosť, HARBOR CONTRACTING, s.r.o.; vozidlo s EČV KET949 bolo registrované v mýtnom systéme, avšak užívateľ predmetného vozidla, spoločnosť GOLD STONE TRANS KFT je nezastihnuteľná, jediným zamestnancom bol konateľ R. R., Q. L., ktorý mal byť vodičom predmetného vozidla, nebol registrovaný na predmetnú spoločnosť a maďarská finančná správa nemá o ňom žiadne informácie a rovnako vozidlo s EČV LRX-942 bolo registrované v mýtnom systéme, avšak spoločnosť RM-SPED-INVEST KFT, ktorá mala byt' užívateľom predmetného vozidla, podľa zistení maďarskej finančnej správy skončila svoju činnosť a vodič F. I. si nepamätal, či pracoval pre spoločnosť RM-SPED-INVEST KFT v roku 2013, nepamätal si, či prepravoval obilie alebo repku, nepamätal si, kedy bol tovar dodaný, nepamätal si miesto naloženia ani miesto vyloženia ani komu bola preprava realizovaná. Je zrejmé, že práve žalobcom navrhované vypočutie vodičov (ktorých žalobca navyše ani žiadnym spôsobom neidentifikoval) neprivodilo žalobcovi priaznivejšie postavenie. 20. K tvrdeniu, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy so spoločnosťou ARIMEX BRATISLAVA, s.r.o. bol žalobca v postavení dodávateľa a v kúpnej zmluve uzatvorenej so spoločnosťou HARBOR CONTRACTING s.r.o. bol v postavení odberateľa, čo malo byť dôvodom rozdielnosti predmetných kúpnych zmlúv žalovaný uvádza, že síce kúpne zmluvy nemusia byt' rovnaké, avšak predmet oboch kúpnych zmlúv bol totožný - repka olejná, pričom predmet kúpy bol v kúpnej zmluve uzatvorenej s odberateľom, spoločnosťou ARIMEX BRATISLAVA, s.r.o. presne špecifikovaný, bol na rozdiel od kúpnej zmluvy uzatvorenej s dodávateľom, spoločnosťou HARBOR CONTRACTING s.r.o. presne špecifikovaný spôsob dopravy, presne špecifikované platobné podmienky (miesto nakládky musí byt' zrejmé z faktúry, ktorá musí obsahovať i odvolávku na kúpnu zmluvu č. 2131584), presne špecifikované požiadavky na kvalitu, jej prílohou bolo čestné prehlásenie poľnohospodárskeho podniku k trvale udržateľnej výrobe biomasy podľa Smernice Európskeho Parlamentu 2009/28/ES z 23.04.2009. Je však nanajvýš podozrivé, že žalobca vyššie uvedené čestné prehlásenie od svojho dodávateľa nepožadoval, že nepožadoval informácie o mieste nakládky (keďže pri parite „FCA“ si zabezpečuje prepravu kupujúci) a tieto informácie správcovi dane neposkytol ani počas kontroly ani vo vyrubovacom či odvolacom konaní; že nemal požiadavky na kvalitu kupovaného sporného tovaru, že napriek rovnakým dodacím podmienkam v oboch kúpnych zmluvách „FCA“(prepravu si zabezpečuje kupujúci) tvrdil, že pri kúpnej zmluve uzatvorenej so spoločnosťou HARBOR CONTRACTING s.r.o. mal zabezpečiť a hradiť prepravu dodávateľ, (predávajúci) a pri kúpnej zmluve so spoločnosťou ARIMEX BRATISLAVA, s.r.o. mal zabezpečiť a hradiť prepravu odberateľ (kupujúci), čo je v rozpore s pravidlami logického uvažovania. Navyše tvrdenie daňového subjektu ako i vtedajšieho konateľa dodávateľa, spoločnosti HARBOR CONTRACTING s.r.o. úhrade prepravy spoločnosťou HARBOR CONTRACTING s.r.o. nebolo preukázané. nebola zistená preprava, ktorá by bola fakturovaná na ťarchu dodávateľa, spoločnosti HARBOR CONTRACTING s.r.o.. 21. Vtedajší konateľ spoločnosti HARBOR CONTRACTING s.r.o., K. R. síce tvrdil, že bol pri nakládke a vykládke sporného tovaru a objednával prepravu, nevedel však uviesť, kto vykonal prepravu sporného tovaru, ani odkiaľ a kam; nevedel uviesť miesto nakládky sporného tovaru, žiadny doklad k svojim tvrdeniam nepredložil a to ani na opakovanú výzvu správcu dane žiadne konkrétne osoby - prepravné spoločnosti a vodičov, ktorí mali dodať sporný tovar od spoločnosti HARBOR CONTRACTING s.r.o. žalobcovi nepredložil, pričom tvrdil, že prepravu mal zabezpečiť aj uhradiť. Navyše tvrdenie K. R., ako i žalobcu o tom, že prepravu sporného tovaru do skladov žalobcu zabezpečovala spoločnosť HARBOR CONTRACTING s.r.o. sa vzhľadom na súvisiacu kúpnu zmluvu ukázalo ako nepravdivé, keďže podľa kúpnej zmluvy boli dohodnuté dodacie podmienky (parita) FCA, pri ktorých predávajúci dodáva tovar podľa inštrukcií kupujúceho a nehradí prepravné; pri doložke FCA predávajúci splní svoje povinnosti dodaním tovaru dopravcovi, ktorého si zvolil kupujúci na dohodnutom mieste. Dôkazná hodnota výpovede K. R. je nedostatočná v súvislosti s preukázaním dodania sporného tovaru spoločnosťou HARBOR CONTRACTING s.r.o.. 22. Správca dane požiadal maďarskú finančnú správu o zabezpečenie prítomnosti žalobcu, ak však slovenská finančná správa žiada o vypočutie svedka v zahraničí, dožiadaný štát postupuje podľa právnych predpisov platných na území dožiadaného štátu. Ak podľa platných právnych predpisov dožiadaného štátu nie je povinnosť zabezpečiť právo kontrolovaného daňového subjektu alebo jeho zástupcu na vypočutí svedka, žalobca alebo jeho zástupca sa nemôže dovolávať nezákonnosti výpovede z dôvodu, že mu nebola umožnená realizácia práva podľa § 25 zákona o správe daní, pretože toto sa aplikuje len pri vypočutí svedka vykonávaného slovenskou finančnou správou. 23. Žalovaný konštatoval, že žalobca k sporným zdaniteľným obchodom predložil iba sporné faktúry, kúpnu zmluvu, váhové lístky a dodacie listy, ktorých vierohodnosť bola vykonaným zisťovaním spochybnená. Vystavením faktúry nenastanú zákonné podmienky pre uplatnenie odpočítania DPH. K záveru, že sporný zdaniteľný obchod bol dodaný spoločnosťou HARBOR CONTRACTING s.r.o. nestačí len existencia sporných faktúr s formálnoprávnymi náležitosťami a vykonaným dokazovaním spochybnenej kúpnej zmluvy, či váhových lístkov a dodacích listov. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie a na určitého dodávateľa bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo deklarovanou spoločnosťou. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie DPH, ale tieto doklady musia byt' odrazom reálneho plnenia deklarovaným dodávateľom. údaje obsiahnuté vo faktúrach musia mat' povahu faktu. Doklady použité ako dôkaz musia byť nespochybniteľné. 24. Súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil a s procesným postupom súdu vyslovil súhlas, vypočul žalobcu a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 25. Žalobca v konaní zotrval na argumentácii uvedenej v jeho písomných podaniach vo veci. Poukazoval na to, že dodatočne predložil aj doklad výrobcu, z ktorého vyplýva nemožnosť ovplyvnenia softvéru váhy, z ktorej pochádzajú záznamy na vážnych lístkoch, a príslušný certifikát. Má za to, že rozhodnutie je výsledkom tendenčného postupu žalovaného a vychádza z jeho subjektívneho úsudku, nakoľko obsah spisu svedčí práve o opaku. Išlo o poctivý obchodný styk žalobcu a obchod sa aj na základe vykonaného dokazovania javí ako dôveryhodný, pričom správca dane mu 70% uplatneného nadmerného odpočtu uznal ako dôvodný. Na trhu poľnohospodárskych plodín pôsobí už asi dvadsať rokov, jeho nekalé konanie alebo zapojenie sa do takýchto aktivít tretieho subjektu preukázané nebolo, neovplyvnil prepravu tovaru, ktorú zabezpečoval dodávateľ a jej realizácia bola potvrdená aj osobami, ktoré prepravu zabezpečovali. 26. Podľa obsahu spisového materiálu v konaní preskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým žalobcovi bol určený rozdiel dane v sume 32. 029,34 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013 (uplatnený nadmerný odpočet 91 992,23 eur, priznaný nadmerný odpočet 59 962,89 eur) na základe neuznania odpočítania dane z dodávateľských faktúr deklarovaného dodávateľa HARBOR CONTRACTING s.r.o. týkajúcich sa dodávok repky olejnej. 27. Podľa § 24 daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. (5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada. 28. V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia podľa ustálenej súdnej praxe i právnej teórie dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naplnenia podmienok na odpočítanie dane a teda aj reálneho uskutočnenia plnenia zakladajúceho takýto nárok v daňovom konaní deklarovaným spôsobom zaťažuje primárne daňový subjekt. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočnosti a dokladov predkladaných daňovým subjektom, vzhľadom na jeho povinnosť dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, sa však čiastočne uplatňuje aj vyhľadávacia zásada, v rámci uplatňovania ktorej správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, ale môže dokazovanie vykonať aj z vlastného podnetu. 29. V danom prípade podľa zistenia súdu vo veci konajúce a rozhodujúce správne orgány vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotili vecne správne a v súlade s ich logickým významom, v obsahu svojich rozhodnutí, v ktorých zrozumiteľne vysvetlili dôvody prijatých záverov, sa vysporiadali s celým rozsahom argumentácie žalobcu, a v konaní sa nedopustili ani procesných pochybení, ktorých následkom by mohlo byť vydanie nezákonného rozhodnutia. Takúto váhu procesného nedostatku nemožno priznať skutočnosti, že žalobca nebol informovaný a prizvaný k procesným úkonom vykonaným prostredníctvom dožiadaných daňových orgánom Maďarska a nebolo mu tak umožnené realizovať pri výsluchu svedkov právo vyplývajúce z ustanovenia § 25 ods. 4 daňového poriadku. Podľa obsahu spisového materiálu správca dane pri požiadavke na medzinárodnú výmenu informácií vykonal všetky úkony potrebné k zabezpečeniu práv daňového subjektu, žiadal o realizáciu výsluchov za prítomnosti žalobcu a dožiadanému orgánu poskytol k tomu potrebné údaje o žalobcovi. Pokiaľ napriek tejto požiadavke informovanie žalobcu orgánmi dožiadaného štátu nebolo realizované, nemožno to na ťarchu správcu dane vyhodnotiť ako nezákonnosť jeho postupu, najmä keď práva žalobcu boli v ďalšom konaní zabezpečené jeho oboznámením s výsledkami medzinárodnej výmeny informácií a bolo mu umožnené sa k týmto vyjadriť. 30. V súvislosti s namietanou nedostatočnosťou zistenia skutkového stavu je potrebné konštatovať, že žalobca nenamietal nevykonanie žiadneho dôkazu s predpokladaným významom pre rozhodnutie, či už ním navrhovaného alebo prichádzajúceho do úvahy na vykonanie z podnetu správneho orgánu. V rozpore s názorom žalobcu realizáciu dodávok repky v mesiaci júl 2013 deklarovaným spôsobom nepreukazuje výpoveď svedkyne H. W., skladníčky, ktorá iba všeobecne popísala obvyklý spôsob preberania dodávok, v súvislosti s predmetnými dodávkami neidentifikovala žiadnu konkrétnu osobu a o osobe dodávateľa mala vedomosť iba z informácie konateľa žalobcu, resp. z pečiatky na dodacom liste. Bývalý konateľ žalobcom deklarovaného dodávateľa K. R. síce ústne potvrdil realizáciu dodávok pre žalobcu, jeho tvrdenia, ktoré neboli podložené žiadnym dokladom dodávateľa, však spochybňuje nedostatok poznatkov o spôsobe prepravy tovaru a v tejto súvislosti aj priamy rozpor jeho tvrdení o zabezpečovaní prepravy s obsahom predloženej písomnej kúpnej zmluvy, podľa ktorej zabezpečenie prepravy bolo v kompetencii kupujúceho. V tomto smere aj tvrdenia žalobcu odporujú nie nepodstatnému zmluvnému dojednaniu o parite FCA Lesenice, ktoré podľa výkladových pravidiel INCOTERMS má jednoznačný význam - predávajúci dodáva tovar podľa inštrukcií kupujúceho a nehradí prepravné. Tieto nezrovnalosti žalobca žiadnym spôsobom nevysvetlil, pričom vykonanie prepravy tovaru pre neho ani pre deklarovaného dodávateľa a na ich náklady nebola preukázaná ani dokazovaním súvisiacim so zistením evidenčných čísel motorových vozidiel, ktorými mala byť preprava realizovaná, a ich prevádzkovateľov, odhliadnuc už od skutočnosti, že preprava týmito vozidlami v rozhodnom čase nebola potvrdená záznamami mýtneho systému. 31. Výsledky dokazovania preto aj podľa jeho vyhodnotenia súdom nemožno považovať za preukazujúce realizáciu dodávok tovaru žalobcom deklarovaným spôsobom, ktorý bol zisteniami správcu dane spochybnený do takej miery, že odôvodňuje záver o nenaplnení zákonných podmienok úspešného uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty. 32. Zneužiteľnosť a zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty odôvodňuje zvýšenie požiadaviek nielen na prácu daňových orgánov, ale aj na daňové subjekty uplatňujúce si daňové nároky v súvislosti s ich povinnosťou preukazovať nárok nielen v rovine existencie okolností umožňujúcich záver o tom, že sa deklarované obchody mohli deklarovaným spôsobom uskutočniť, ale že sa bez pochybností deklarovaným spôsobom aj uskutočnili. V danom prípade pritom dôvodné pochybnosti daňových orgánov majúce zásadný charakter z hľadiska posudzovania reálnosti plnenia obchodnej spoločnosti HARBOR CONTRACTING s.r.o. vyplývajú ako zo zistení týkajúcich sa tvrdeného dodávateľa - jeho nekontaktnosť, nemožnosť zabezpečenia akýchkoľvek jeho dokladov týkajúcich sa dodania tovaru a jeho prepravy, tak aj z rozpornosti výpovede konateľa tejto spoločnosti v rozhodnom období, tvrdení žalobcu a obsahu kúpnej zmluvy vo vzťahu k preprave tovaru. 33. Závery prijaté správcom dane vychádzajúce nielen z týchto zistení nie sú výsledkom účelového vyhodnotenia dôkazov, ale ich objektívneho a rozumného posúdenia vo vzájomných súvislostiach. Zo strany daňových orgánov nejde o nezákonné prenášanie dôkazného bremena na žalobcu vo vzťahu k okolnostiam týkajúcim sa tretích subjektov, ktoré nemal možnosť ovplyvniť, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti predpokladateľnej už z jeho zámeru odpočítanie dane si uplatniť, mal priestor na zabezpečenie dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaných obchodov. 34. Podľa zistenia súdu správca dane i žalovaný postupovali vo veci pri dodržaní všetkých základných zásad daňového konania, preskúmali uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej, ale aj z materiálnej stránky, a pokiaľ dospeli v tomto smere k negatívnym zisteniam, ozrejmeným v obsahu ich rozhodnutí, ich závery sú výsledkom zákonného postupu a logického uvažovania a neposkytujú dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. 35. Súd preto žalobu podľa § 190 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) ako nedôvodnú zamietol. 36. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli. 37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.