Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/84/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200213 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200213.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň JUDr. Anity Filovej a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu ALPHA-SERVIS, s.r.o., Ružová 177/6, Veľký Meder, IČO 36253847, zastúpeného advokátom Mgr. Romanom Kerakom, Tomášikova 4, Bratislava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101157647/2018 z 13. júna 2018 takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný rozhodnutím č. 101157647/2018 z 13. júna 2018 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní zmenil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100468110/2018 z 1. marca 2018, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku určený rozdiel dane v sume 34 301,42 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013 na základe neuznania odpočítania dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťami LK IMPOEXPO, s.r.o. a S.E.A. - MBM, spol. s r.o., tak, že vyrubený rozdiel dane v sume 34 301,42 eur zmenil na rozdiel dane v sume 34 001,42 eur, čím opravil nesprávne uvedenie sumy DPH zo sporných faktúr, ktorého sa dopustil správca dane. 2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný (okrem iného) konštatoval jednoznačnosť zistení správcu dane o tom, že daňový subjekt vystupoval v reťazci spoločnosti podieľajúcich sa na podvodoch na DPH, v ktorom figurovali i deklarovaní dodávatelia daňového subjektu uvedení na sporných faktúrach. Uvedené potvrdzujú aj vyjadrenia konateľa daňového subjektu, konateľov a zástupcov deklarovaných dodávateľských spoločností LK IMPOEXPO, s.r.o. a S.E.A. - MBM, spol. s r.o. a aj iných zainteresovaných osôb, v ktorých podrobne popísali fungovanie celého podvodného reťazca, postavenia a činnosti daňového subjektu v ňom, spôsob vystavovania faktúr a daňových priznaní a ďalších relevantných skutočností. Tieto závery nevyvracajú ani výpovede svedkov v daňovom konaní, buď z dôvodu, že sa netýkajú sporných faktúr (napr. výpovede zamestnancov daňového subjektu) alebo z dôvodu, že sú nejasné, neúplné a v rozpore s ďalšími dôkazmi (napr. p. D.) a preto ich hodnovernosť je spochybnená. Neobstojí ani tvrdenie, že p. Cigánek je osoba odlišná od daňového subjektu, a to z dôvodu, že p. Cigánek bol v preverovanom zdaňovacom období štatutárnym orgánom daňového subjektu. 3. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného namietajúc, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP), rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP), zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP), skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP) a ďalej, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g/SSP). 4. Uvádzal, že Daňový úrad Trnava, pobočka Senica vykonal daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2013 s dátumom začatia 11.03.2014 (Oznámenie o daňovej kontrole č. 9212401/5/909624/2014/Kud zo dňa 10.03.2014), pričom o výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol. Uviedol, že dňa 20.02.2018 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, počas ktorého bol žalobca oboznámený so všetkými zisteniami vykonanými vo vyrubovacom konaní, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100413706/2018, pričom následne správca dane vydal rozhodnutie č. 100468110/2018 zo dňa 01.03.2018, proti ktorému podal odvolanie. Poukázal na to, že v odvolaní okrem iného argumentoval najmä protichodnými zisteniami správcu dane uvedenými v napadnutom rozhodnutí v porovnaní so zisteniami iného správcu dane (Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda) v rozhodnutí k dani z príjmu právnickej osoby za rok 2013, ktorými sa žalovaný nezaoberal a preto považoval napadnuté rozhodnutie za zmätočné a nepreskúmateľné. Ďalej v odvolaní namietal, že nebola rešpektovaná prezumpcia neviny štatutárneho zástupcu daňovníka, že správca dane nevykonal ani predvedenie a výsluch všetkých svedkov, ktorých predvedenie, výsluch a následnú konfrontáciu so štatutárnym zástupcom daňovníka vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach žiadal a z uvedeného dôvodu mal za to, že správcom dane zistený skutkový stav je právne, vecne a skutkovo „predčasný“ a ako taký právne neudržateľný. Rovnako v odvolaní správcovi dane vyčítal, že nezákonne na neho preniesol dôkazné bremeno týkajúce sa vzniku daňovej povinnosti na výstupe ohľadom „tretích správcovi dane nekontaktných daňovníkov“, čím porušil zákon, nakoľko tieto skutočnosti musia v prvom rade dokazovať správcovi dane platitelia DPH, ktorí boli voči príslušnému správcovi dane nekontaktní. 5. Namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s namietanými skutočnosťami nevysporiadal a v podstate len zopakoval tvrdenia už obsiahnuté v pôvodnom rozhodnutí a teda sám opätovne založil svoje rozhodnutie na porušení jeho práv vyplývajúcich z Ústavy SR a právnych predpisov. Žalovaný podľa neho v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nešpecifikoval v akej výške bola za konkrétne obdobie výška dane z pridanej hodnoty pripadajúca na nekontaktné (alebo údajne v reťazci zapojené) subjekty dodávateľov a aká bola suma pripadajúca na potvrdené obchody (prípadne uznané u dodávateľov) doplniac, že rozdiel bol určený v sume nadmerného odpočtu za celé kontrolované zdaňovacie obdobie, čím je podľa jeho názoru založená arbitrárnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane. 6. Namietal, že v napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí správcu dane nie je zohľadnená dokazovaním v daňovom konaní preukázaná existencia a uskutočnenie zdaniteľných DPH plnení na vstupe a existencia a uskutočnenie zdaniteľných DPH plnení na výstupe a preto je rozhodnutie zmätočné a nepreskúmateľné. Rovnako namietal, že žalovaný nevykonal a nedoplnil dokazovanie navrhnutými dôkazmi a prejudiciálne konštatoval, že „Daňovým subjektom navrhované dôkazy by nemali dostatočnú dôkaznú silu zvrátiť závery správcu dane vyplývajúce z vykonaného dokazovania, a preto správca dane nepochybil, keď navrhované dôkazy nevykonal.“ Postup žalovaného označil za diskriminačný a to s poukazom na to, že v iných daňových konaniach bolo jeho dodávateľom a subdodávateľom priznané plné právo na odpočítanie dane. 7. S odkazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia ESD v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid zo dňa 21.06.2012), ako aj rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR (napríklad rozhodnutie sp. zn. 7Sž/124/01 a sp. zn. 7Sž/131-137/01 dôvodil, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne, pričom na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa alebo jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i prípadnú dôkaznú núdzu správca dane doplniac, že dôkazné bremeno nesú daňové orgány a od zdaniteľnej osoby, ktorá si uplatňuje odpočet DPH môže byť požadovaná iba obozretnosť primeraná okolnostiam. Tiež dôvodil, že podľa ustálenej judikatúry sa dôkazné bremeno daňového subjektu vzťahuje iba k preukázaniu skutočností tvrdených v daňovom priznaní a nie k preukazovaniu negatívnych skutočností (rozhodnutie Ústavného súdu ČR IV: ÚS 29/05 z 1. júna 2005 a Najvyššieho správneho súdu č. j. 2Afs 98/2004). 8. Podľa žalobcu rozhodnutia žalovaného a správcu dane sú v rozpore so zákonom č. 563/2009 Z. z. a boli nimi porušené jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie zdôrazniac, že so správcom dane aktívne spolupracoval a poskytoval mu odpovede na otázky, ako aj potrebné doklady počas daňovej kontroly. 9. Má za to, že napadnuté rozhodnutie rovnako nereflektuje na skutočnosť, že správca dane v rámci daňovej kontroly a následného daňového konania vo vzťahu k dani z príjmov právnických osôb za rok 2013 uznal jeho opodstatnené zdaniteľné príjmy vzťahujúce sa k dani z príjmov právnických osôb za rok 2013 a teda aj základy dane k DPH na výstupe a tiež za plne opodstatnené aj daňové výdavky (výnosy) vzťahujúce sa k dani z príjmov právnických osôb za rok 2013 (t.j. základy k DPH na vstupe) a na druhej strane správca dane a rovnako žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuznal ani jediné zdaniteľné plnenie na vstupe z pohľadu DPH či zdaniteľné plnenie na výstupe z pohľadu DPH. 10. Považuje napadnuté rozhodnutie za založené na porušení a nerešpektovaní jeho ústavného práva na prezumpciu neviny, s tým, že žalovaný si nezabezpečil pred vydaním rozhodnutia kompletný trestný spis. 11. Poukazoval na zásadu zákonnosti daňového konania a rovnako vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07, ako aj z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (rozhodnutie Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A) poukázal na to, že riadne odôvodnenie rozhodnutia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46, pričom sa vyžaduje, aby sa súd (v tomto prípade správny orgán) jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. 12. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalobné námietky sú totožné s námietkami, ktoré sú uvedené v odvolaní a s ktorými sa riadne a vyčerpávajúco vysporiadal už v napadnutom rozhodnutí a preto plne odkazuje na odôvodnenie svojho rozhodnutia. 13. K námietke žalobcu, že zo žalovaného rozhodnutia, ako aj z prvostupňového rozhodnutia nie je možné vyčísliť, aká konkrétna výška DPH z neuznaného odpočítania dane pripadá na nekontaktné subjekty a aká výška DPH pripadá na kontaktné subjekty, uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím bol určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu za celé kontrolované zdaňovacie obdobie a to v kontexte skutočností uvádzaných v podanom daňovom priznaní, pričom delenie zisteného rozdielu podľa kontaktnosti, resp. nekontaktnosti subjektov nie je logické a nezodpovedá podstate a spôsobu fungovania DPH. 14. Vo vzťahu k rozhodnutiam týkajúcich sa daňovej kontroly na dani z príjmov za rok 2013 poukázal na to, že tieto vychádzajú z rôznych skutkových zistení, v konaniach boli vykonané odlišné dôkazy, preverujúce splnenie zákonných ustanovení rôznych hmotnoprávnych predpisov (zákona o DPH a zákona o dani z príjmov). Rovnako mal za to, že v preverovanom prípade je podstatná aj tá skutočnosť, že o rozhodných skutočnostiach v danej veci sa správca dane dozvedel až po dni vydania rozhodnutia č. 102792499/2016 zo dňa 22.03.2016, čím sa podstatne zmenila skutková a dôkazná situácia (Odpoveď na výzvu č. 103632485/2016 zo dňa 08.02.2016, ev. č. 1433382/2016 zo dňa 15.08.2016, ÚZ č. 100091777/2018 zo dňa 10.01.2018). Žalovaný tiež v tejto súvislosti upozornil, že v zmysle ustanovení daňového poriadku daňové orgány disponujú viacerými procesnými prostriedkami, ktorými môžu opätovne preveriť správnosť vyrubenia dane na dani z príjmov za rok 2013 a takto zistený rozdiel môže byť aj v neprospech žalobcu. 15. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku týkajúcu sa porušenia zásady prezumpcie neviny, s tým, že zásada prezumpcie neviny je zásadou, ktorá sa uplatňuje v trestnom konaní, v ktorom sa zisťuje, či boli naplnené skutkové podstaty trestných činov, pričom daňové konanie je ovládané osobitnými zásadami, a toto sleduje riadne dodržiavanie procesnoprávnych a hmotnoprávnych predpisov v oblastí daní. Poukázal tiež na to, že v napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí správcu dane nebol vynesený rozsudok o vine, ale bolo skonštatované porušenie hmotnoprávnych daňových predpisov - zákona o DPH, a to z dôvodu neoprávneného uplatnenia odpočítania dane zo sporných faktúr žalobcom v kontrolovanom zdaňovacom období. 16. Žalovaný poukázal na to, že v konaní bolo zaobstaraných množstvo dôkazov, z ktorých nespochybniteľne vyplýva, že žalobca vystupoval v reťazci spoločností podieľajúcich sa na podvodoch na DPH, v ktorom figurovali aj deklarovaní dodávatelia žalobcu uvedení na sporných faktúrach. Tiež poukázal na to, že Emil Cigánek do zápisnice o výsluchu obvinených sp. zn. 2Tp 9/15 spísanej Špecializovaným trestným súdom, pracovisko Banská Bystrica, dňa 22.04.2015 uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia pred vyšetrovateľom a priznal sa k tomu, čo mu je kladené za vinu, pričom uviedol, že je pravdou, že pre podnikateľské subjekty, ktoré sú uvedené v návrhu prokurátora na vzatie do väzby vyrábal faktúry a tieto firmám predával tak, ako bolo uvedené, pričom faktúry robil do roku 2013. Z vyjadrenia p. Cigáneka žalovaný uzavrel, že je jednoznačné, že spoločnosti, v ktorých bol konateľom, vrátane žalobcu, boli súčasťou umelo vytvoreného reťazca spoločností zriadených za účelom podvodného konania na DPH, pričom dodávateľské a odberateľské faktúry nezodpovedajú reálnym ekonomickým plneniam. 17. Podľa žalovaného konajúce daňové orgány postupovali v daňovom konaní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a rešpektovali zásady daňového poriadku, chránili záujmy štátu a obcí a dbali na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu a iných osôb, konali v súčinnosti so žalobcom, hodnotili dôkazy podľa svojej úvahy a prihliadli na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 19. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 20. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správcu dane vyplýva, že žalobcom uplatnené právo na odpočítanie dane nebolo priznané voči dvom spoločnostiam - spoločnosti S.E.A. - MBM spol. s r.o. (v rozhodnom čase konateľ C. Y. ) a LK IMPOEXPO, s.r.o. (konateľ W. Y.), predmetom plnenia ktorých boli stavebné práce, prípravné stavebné práce, autosúčiastky, bravčové polovičky, potraviny, drog. Tovar, preprava materiálu a farby. 21. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že správca dane na základe predložených faktúr preveroval deklarované dodávateľsko-odberateľské vzťahy u dodávateľov žalobcu. 22. Dňa 08.01.2015 správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, ktorými mal preukázať svoje tvrdenia týkajúce zdaniteľných plnení. Na uvedenú výzvu žalobca reagoval tým, že vytkol správcovi dane, že výzva nie je konkrétna. Následne správca dane dňa 20.01.2015 vydal výzvu, ktorou doplnil výzvu zo dňa 08.01.2015 s tým, že žiadal, aby žalobca predložil ďalšie dôkazy za zdaňovacie obdobia január 2013 - december 2013, ktorými disponuje, resp. sa vie k nim relevantne vyjadriť, napríklad žiadal o riadne preukázanie, kto konkrétne vykonával všetky deklarované stavebné práce, žiadal predložiť pracovné zmluvy, objednávky, súpis použitého materiálu, stavebný denník, ďalej uviesť akými vozidlami sa odvážal stavebný odpad, tiež žiadal predložiť zmluvy spísané s dodávateľmi a odberateľmi a to za zdaňovacie obdobia január 2013 - december 2013 atď. Zároveň k tvrdeniu žalobcu, že má za týmto účelom správca dane nahliadnuť do spisu NAKA (zaistené doklady) mu oznámil, že taktiež daňový subjekt má právo nahliadnuť do spisu a požadované doklady si zabezpečiť a že taktiež sa vie vyjadriť k požadovaným skutočnostiam, resp. k ich časti. 23. Na základe výzvy žalobca opätovne správcovi dane požadované doklady nepredložil a súčasne navrhol správcovi dane, aby sám požiadal NAKA o zapožičanie týchto dokumentov a dokladov, na základe ktorých vykoná daňovú kontrolu dodajúc, že tieto doklady sú v režime „utajenia“. K jednotlivým otázkam správcu dane uviedol, že tieto sú veľmi všeobecné, sú kladené veľmi široko a neurčito, pričom správca dane ani určito, ani jasne, ani zrozumiteľne nedefinuje, v čom konkrétne vidí existujúcu nejasnosť a neurčitosť vo vzťahu k uvádzaným skutočnostiam v priznaniach na DPH za zdaňovacie obdobia január 2013 až december 2013. 24. V rámci vyrubovacieho konania správca dane predvolal na výsluch C. Y., ktorý sa na základe viacerých skutočností (neprevzatie zásielky zo strany C. Y., žiadosť o iný termín výsluchu) uskutočnil dňa 1. októbra 2015 v prítomnosti konateľa daňového subjektu a jeho právneho zástupcu. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 01.10.2015 vyplýva, že v zdaňovacích obdobiach január 2013 - december 2013 bol konateľom spoločnosti S.E.A. - MBM spol. s r.o., pričom uviedol, že so spoločnosťou ALPHA-SERVIS, s.r.o. bola „dáka“ spolupráca. Na otázku správcu dane, ako sa skontaktoval s pánom Cigánekom uviedol, že určite niekde na stavbe, cez pána C. D., ktorým mal v mene spoločnosti S.E.A. - MBM spol. s r.o. plnú moc, pričom nemohol predložiť zmluvu o spolupráci, nakoľko všetky doklady odovzdal novému konateľovi. Ďalej uviedol, že spoločnosť ALPHA-SERVIS, s.r.o. zastupoval pán Cigánek a spoločnosť S.E.A. - MBM spol. s r.o. zastupoval C. D., ktorý riešil všetky obchodné vzťahy, nakládky a vykládky tovaru, ako aj materiál pre spoločnosť ALPHA-SERVIS, s.r.o. Uviedol tiež, že daňová povinnosť bola odvedená, účtovníctvo mala na starosti pani I. I., k spôsobu platieb uviedol, že niektoré faktúry boli uhrádzané na účet a niektoré v hotovosti s tým, že peniaze preberal pán D.. C. Y. nevedel uviesť kto menovite vykonával práce uvedené na faktúrach, kde na akých adresách, resp. akých stavebných objektoch sa práce vykonávali, aké stroje a nástroje sa používali na stavbách, kto bol majiteľom reklamných panelov, na ktorých vykonávali údržbu, nespomenul si o akú ťažkú techniku išlo vo faktúre č. 1020131195, pričom uviedol, že asi išlo o báger. Na otázku správcu dane, či pozná V. C. a v akom rozsahu tento vykonával funkciu splnomocneného zástupcu v spoločnosti S.E.A. - MBM spol. s r.o. uviedol, že ho pozná asi 20 rokov a funkciu mu v tejto spoločnosti dal pán D., pričom nevedel v akom rozsahu, pravdepodobne to mala byť generálna plná moc. Na otázku splnomocneného zástupcu daňového subjektu, či vie potvrdiť, resp. uviesť, či práce, služby a tovary uvedené na faktúrach boli dodané resp. zaplatené uviedol, že určite áno, tak ako je uvedené na faktúrach. 25. Dňa 23. júna 2016 bol v prítomnosti konateľa daňového subjektu a jeho právneho zástupcu vypočutý ako svedok C. D., ktorý konal za spoločnosti S.E.A. - MBM spol. s r.o. na základe plnej moci, ktorú mu udelil C. Y.. Zo zápisnice z ústneho pojednávania vyplýva, že C. D. potvrdil, že okolo roku 2013 mal generálnu plnú moc, pričom tiež uviedol, že informoval konateľa spoločnosti C. Y. o činnostiach, ktorými sa ako zástupca spoločnosti zaoberal. Podľa jeho vyjadrenia v zdaňovacích obdobiach január 2013 - december 2013 bola hlavná činnosť spoločnosti zameraná na stavebnú činnosť, nákup a predaj tovaru (mäso zo zahraničia), potravinársky tovar, súčiastky na automobily, pneumatiky, spolupracoval so spoločnosťou ALPHA-SERVIS, s.r.o., s pánom Cigánekom sa poznajú 20 rokov. Na otázku správcu dane či bola ich spolupráca založená na zmluve a či ju môže predložiť uviedol, že zmluvy mali, čo sa týka stavebníctva mali krycie listy, veľké obchody boli zmluvne podložené, menšie boli dohodnuté telefonicky, ústnou dohodou. Uviedol tiež, že za spoločnosť APLHA-SERVIS, s.r.o. konal pán Cigánek a za spoločnosť S.E.A. - MBM spol. s r.o. on, vo vzťahu k vystavovaniu faktúr uviedol, že faktúry vystavovala I. I., ona viedla celé účtovníctvo, podávala aj daňové priznania. Tiež uviedol, že faktúry boli v 90 - 95 % uhrádzané cez účet a zvyšok v hotovosti, tovar - materiál pre spoločnosť ALPHA- SERVIS, s.r.o. bol prepravovaný automobilmi Mercedes Sprinter zo spoločnosti LK IMPOEXPO s.r.o. a väčšie dodávky (mäso) sa dovážali kamiónmi, nakládka stavebného materiálu bola u dodávateľov a vykládka stavebného materiálu bola vždy na miestach, kde boli stavby, Sereď - cukrovar, Galanta - hotel na námestí, Bratislava - Ružinov - prerábanie alebo rekonštrukcie budov, zatepľovanie, zemné úpravy, dodávateľov si nepamätal, boli vyberaní podľa ceny. Nepamätal si, kto menovite vykonával práce uvedené na faktúrach, nevyjadril sa aké konkrétne stavebné práce boli vykonávané. Na otázku, kde presne na akých adresách resp. akých stavebných objektoch sa práce vykonávali uviedol, že adresy sú uvedené na faktúrach, vo vzťahu k súpisu použitého materiálu uviedol, že ho vystavovala účtovníčka. Uviedol tiež, že nového konateľa spoločnosti S.E.A. - MBM spol. s r.o. nepozná, meno - V. C. je mu známe možno ho aj videl. Na otázku splnomocneného zástupcu daňového subjektu, či zdaniteľné obchody vo vzťahu k spoločnosti S.E.A. - MBM spol. s r.o. boli vykonané, tak ako sú deklarované na predmetných faktúrach, uviedol, že tieto boli uskutočnené. 26. Správca dane dňa 04.05.2016 v prítomnosti právneho zástupcu daňového subjektu vypočul C. K. (zamestnaný od 28.10.2013 do 31.12.2014). Zo zápisnice z ústneho pojednávania vyplýva, že bol v roku 2013 zamestnaný na dohodu v spoločnosti ALPHA-SERVIS, s.r.o., práce vykonával v sklade na Železničnej ulici v Senici a tiež ako vodič, vozil pracovníkov do Bratislavy, niekedy tam s nimi aj zostal, boli to stavebné práce, pomocné stavebné práce, sadrokartón, bolo to na viacerých miestach, bol vyplácaný v hotovosti, pán Cigánek je jeho švagor. Ďalej bol dňa 04.05.2016 vypočutý U. C. (zamestnaný od 22.5.2014-30.11.2014), ktorý tiež uviedol, že v spoločnosti ALPHA-SERVIS, s.r.o. v roku 2013 pracoval na základe dohody, bol vyplácaný v hotovosti, pracoval v sklade na Železničnej ulici a vozil pracovníkov (dohodárov) do Bratislavy a vykonával tam s nimi pomocné stavebné práce, boli to viaceré veľké stavby. 27. Súčasťou administratívneho spisu sú aj výpovede N. C., F. G., M. G., ktorí potvrdili, že v prospech spoločnosti APLHA-SERVIS, s.r.o. vykonávali na základe dohody pomocné práce. Z administratívneho spisu však vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Dunajská Streda oznámila na základe výzvy zo dňa 10.11.2015 správcovi dane, že spoločnosť ALPHA-SERVIS, s.r.o. sa nachádzala v registri zamestnávateľov vedenom Sociálnou poisťovňou od 20.10.2003 do 31.12.2014, pričom pripojila aj zoznam za obdobie roku 2013, z ktorého je preukázané, že žalobca v zdaňovacom období júl 2013 nezamestnával žiadneho zamestnanca na základe pracovnej zmluvy, ani na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. 28. Správca dane požiadal Ministerstvo vnútra SR, Prezídium PZ, NAKA o zaslanie uznesenia o vznesení obvinenia týkajúce sa spoločnosti ALPHA-SERVIS, s.r.o. resp. jej konateľa Emila Cigáneka. Prezídium PZ, NAKA dňa 15. augusta 2016 doručila správcovi dane uznesenie o vznesení obvinenia ČVS:PPZ-973/NKA-FP-BA-2013 zo dňa 20. apríla 2015, z obsahu ktorého vyplýva, že C. D., Emilovi Cigánekovi, W. Y., C. Y. a iným bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a za ďalšie iné súvisiace daňové trestné činy. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že trestná činnosť sa má týkať aj spoločnosti ALPHA-SERVIS, s.r.o., pričom konkrétne v rokoch 2010-2013 sa dodania týkali aj spoločností S.E.A. - MBM, spol. s r.o. a LK IMPOEXPO, s.r.o., teda spoločností, ktoré mali v zdaňovacom období február 2013 žalobcovi, na základe predložených faktúr, ktorými si uplatnil právo na odpočítanie dane, dodať tovar, resp. poskytnúť služby. 29. V administratívnom spise sa nachádza aj zápisnica o výsluchu svedka - I. I. zo dňa 08.12.2015. Zo zápisnice vyplývajú aj relevantné skutočnosti týkajúce sa danej veci. Súd v tejto súvislosti uvádza, že tak C. D., ako aj C. Y. vo svojich výpovediach pred správcom dane potvrdili, že faktúry vystavovala účtovníčka I. I.. I. I. vo svojej výpovedi potvrdila, že vystavovala faktúry na základe pokynov konateľov, s tým, že tieto nepodpisovala, vystavila čistý papier z počítača, orazený, lebo mala k dispozícii pečiatky a podpisoval ich konateľ spoločnosti. Vo svojej výpovedi zo dňa 03.05.2014 tiež uviedla, že viedla účtovníctvo obchodných spoločností ch&k, spol. s r.o., S.E.A. - MBM, spol. s r.o., LAKY s.r.o., HHV MIKRO s.r.o., LK IMPOEXPO s.r.o., pričom na vedenie účtovníctva pre uvedené spoločnosti ju oslovil obv. C. D. s tým, že pozná aj ostatných obvinených - W. Y., C. Y., ktorí chodili k nej do účtovnej kancelárie, uviedla, že vyhotovovala doklady podľa požiadavky obv. C. D., prípade C. Y. alebo W. Y.. 30. Emil Cigánek, konateľ žalobcu dňa 22. apríla 2015 vypovedal, že je pravdou, že k podnikateľským subjektom, ktoré sú uvedené v návrhu prokurátora na vzatie do väzby a v uznesení o vznesení obvinenia vyrábali faktúry a tieto tým firmám predávali tak, ako je to uvedené, avšak niektoré firmy uvedené v uznesení nepoznal. Uviedol, že to bolo tak, že niekto chcel niečo na faktúru a on tú faktúru urobil a urobil aj nákladovú faktúru, išlo o ten istý tovar, čiže akože ho predával a akože ho nakupoval od niektorej z tých firiem, ktoré sú tam uvedené s tým, že konatelia a spoločníci tých firiem sú osoby uvedené v uznesení o vznesení obvinenia. 31. Predmetom správneho súdneho konania bolo v rozsahu uplatnených žalobných bodov preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom zásadnými žalobnými bodmi bolo jednak tvrdenie, že žalovaný nevykonal a nedoplnil dokazovanie navrhnutými dôkazmi a jednak tvrdenie, že žalovaný a rovnako aj správca dane neprimerane žalobcu zaťažili dôkazným bremenom. Žalobca tieto, z pohľadu správnemu súdu, relevantné žalobné body doplnil ďalšími námietkami, ktorých relevancia bola správnym súdom rovnako zohľadňovaná. Teda v danej veci súd posudzoval zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, konkrétne jeho aplikáciu pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatnených nárokov na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, so zameraním na posúdenie miery zistenia skutkového stavu a miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom pri preverovaní oprávnenosti žalobcom uplatnených nárokov, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie júl 2013. 32. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. 33. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre. 34. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt, ako platiteľ dane možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane. Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle § 19 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH je takouto skutočnosťou aj dodanie tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. 35. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie a jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/4/2016 zo dňa 27.09.2018). 36. Žalobca namietal, že správca dane a následne žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav veci tým, že nevykonali navrhnuté dôkazy, ktoré v obsahu žaloby nekonkretizoval. S uvedenou námietkou sa súd nestotožňuje majúc za to, že v danej veci bolo dokazovanie vykonané v dostatočnom rozsahu na prijatie záveru, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky na uznanie práva žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Žalobca na výzvu správcu dane ohľadom preukázania zdaniteľných plnení predložením ďalších dôkazov (bod 49-50 rozsudku) reagoval tým, že oznámil správcovi dane, že mu boli na základe zápisnice o vydaní veci ČVS: PPZ-973/NKA-FB-BA-2013 dňa 11.03.2014 odňaté 3 šanóny účtovníctva spoločnosti za rok 2013 a preto nemôže objektívne výzve správcu dane vyhovieť. K uvedenému tvrdeniu správny súd uvádza, že žalobcu zaťažuje v zmysle § 45 ods. 2 písm. d) a e) daňového poriadku povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady a rovnako predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, pričom samotná skutočnosť, že odovzdal účtovníctvo NAKA mu nezakladá zákonnú prekážku pre splnenie tejto povinnosti. Naviac žalobca nepreukázal správcovi dane, že mu prístup k jeho dokumentom nebol umožnený. Správny súd v tejto súvislosti ešte dodáva, že po vznesení obvinenia, t.j. po 20. apríli 2015 mal Emil Cigánek podľa § 69 Trestného poriadku právo nazerať do spisu a obstarať si na svoje trovy kópiu spisu, resp. jeho relevantné časti, avšak evidentne toto svoje právo nevyužil, keď správcovi dane ani dodatočne dôkazy, ktorými by preukázal deklarované obchody nedoručil, pričom prvostupňové rozhodnutie bolo vydané až 1. marca 2018. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že nie je povinnosťou správcu dane, aby vyhľadával za žalobcu dôkazy na podporu jeho tvrdení. Ešte v súvislosti s preukázaním deklarovaných obchodov je potrebné, vzhľadom na povahu služieb a tovarov uviesť, že žalobca na základe výzvy správcu dane nekonkretizoval stavby, na ktorých mali byť stavebné práce vykonávané, neuviedol, aké konkrétne stavebné práce boli uskutočnené, či na stavby chodil, s kým konzultoval ich vyhotovenie, nekonkretizoval, kto bol za spoločnosť prítomný pri vykládke tovaru (mäso), kde sa tovar skladoval, kto vykonával dopravu a pod. V súvislosti s návrhom žalobcu na výsluch konateľov spoločností v jeho prítomností stojí za pozornosť skutočnosť, že konateľ žalobcu napriek tomu, že bol prítomný pri výpovediach C. Y. (konateľa spoločnosti S.E.A. - MBM, spol. s.r.o. a C. D. (splnomocneného zástupcu spoločnosti S.E.A. - MBM, spol. s.r.o.) týmto nepoložil žiadnu konkrétnu otázku, ktorou by preukázal vedomosť o deklarovaných službách a tovaroch. 37. V rámci vyrubovacieho konania správca dane v prítomnosti konateľa daňového subjektu a jeho právneho zástupcu vypočul C. Y., ktorý bol v rozhodnom období konateľom spoločnosti S.E.A. - MBM, spol. s r.o. V súvislosti s výpoveďou tohto svedka sa správny súd musí stotožniť so záverom správcu dane a žalovaného, že táto nie je spôsobilá potvrdiť reálnosť deklarovaných plnení. Je potrebné poukázať na to, že C. Y., ako konateľ tejto spoločnosti, nemal o činnosti spoločnosti žiadne konkrétne informácie, nevedel menovite uviesť, kto práce uvedené na faktúrach vykonával, nevedel uviesť miesta, kde sa stavebné práce uskutočňovali, neidentifikoval objekty, vo svojich odpovediach odkazoval prevažne na pána D., ktorému udelil plnú moc na zastupovanie spoločnosti, tento mal všetko riadiť, D. mal byť prítomný pri nakládke a vykládke materiálu. C. Y. nemal žiadne doklady spoločnosti, pretože ich odovzdal novému konateľovi. S pánom Cigánekom sa zoznámil cez pána C. D. niekde na stavbe. Rovnako uviedol, že pozná asi 20 rokov pána V. C., pričom tomuto mal dať plnú moc na zastupovanie spoločnosti pán D.. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 01.10.2015 vyplýva, že prítomný konateľ daňového subjektu pán Cigánek nepoložil C. Y. ani jednu otázku, pričom splnomocnený zástupca spoločnosti položil iba jednu, z pohľadu správneho súdu veľmi všeobecnú, a to v znení, či vie potvrdiť resp. uviesť, či práce, služby a tovary uvedené na faktúrach boli dodané, resp. zaplatené. 38. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania vypočul v prítomnosti pána Cigáneka a jeho právneho zástupcu dňa 23.06.2016 C. D.. K výpovedi C. D.a súd uvádza, že nie je spôsobilá potvrdiť reálnosť deklarovaných obchodných vzťahov so spoločnosťou ALPHA-SERVIS, s.r.o. C. D. vypovedal veľmi všeobecne, uviedol iba niektorých dodávateľov, na iných si nevedel spomenúť, nevedel si spomenúť, kto menovite vykonával stavebné práce uvedené na faktúrach, pričom len napríklad renovácia historických stien je dosť špecifická služba zahŕňajúca podľa faktúry aj zakonzervovanie, nevedel uviesť adresy stavieb, ktoré táto spoločnosť mala uskutočňovať, resp. sa mala podieľať určitými čiastkovými činnosťami (maľovanie, stavba terasy na podkrovnom byte), nevedel si spomenúť na majiteľov reklamných panelov, na ktorých vykonávali údržbu. Prítomný konateľ žalobcu nepoložil tomuto svedkovi žiadnu konkrétnu otázku, ktorou by sa snažil preukázať, že k deklarovaným vzťahom skutočne došlo, pričom otázku jeho splnomocneného zástupcu možno rovnako označiť za veľmi všeobecnú, pričom táto vôbec nebola zameraná na konkrétne vykonané služby a dodanie tovaru. 39. Správca dane vypočul aj svedkov, ktorí mali vykonávať u žalobcu práce na základe dohôd o prácach mimo pracovného pomeru, pričom vo vzťahu k týmto výpovediam súd uvádza, že tieto osoby preukázateľne u žalobcu nevykonávali prácu na základe dohody v rozhodnom období, ktorá skutočnosť vyplýva z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda. Z uvedeného dôvodu ich súd ani nehodnotil. 40. Správny súd považuje na tomto mieste za potrebné zdôrazniť, že správca dane až do 15. augusta 2016, kedy mu bola na základe výzvy doručená kópia uznesenia o vznesení obvinenia ČVS : PPZ-973/NKA- FP-BA-2013 zo dňa 20.04.2015 vykonával úkony smerujúce k náležitému zisteniu skutkového stavu veci. Správca dane si z trestného spisu zabezpečil výpovede, ktoré preukazujú, že v umelom reťazci obchodných spoločností, ktoré sa mali podieľať na podvodoch v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty boli zapojení tak žalobca, spoločnosť LK IMPOEXPO s.r.o., ako aj spoločnosť S.E.A. - MBM, spol. s r.o. a ich konatelia - Emil Cigánek, C. Y., W. Y. a C. D.. 41. Skutočnosti zistené správcom dane boli následne doplnené jednotlivými výpoveďami uskutočnenými v rámci trestného konania. Konkrétne relevantnou bola, z pohľadu správneho súdu, keďže skutočnosť, že účtovníctvo spoločnosti S.E.A. - MBM, spol. s r.o. robila I. I. potvrdili C. Y. a C. D., výpoveď účtovníčky I. I., ktorá opísala modus operandi vystavovanie faktúr, na ktorom boli účastné obe spoločnosti. Ďalej to bola výpoveď W. Y., ktorý uviedol, že bol bielym koňom a tiež výpoveď M. G., ktorý potvrdil, že na základe požiadavky Emila Cigáneka chystal prevody firiem, pričom potvrdil, že boli prevedené na občana Bulharskej republiky a nakoniec aj výpoveď samotného Emila Cigáneka, ktorý potvrdil, že faktúry nemajúce reálny základ vystavoval a obchodoval s nimi. 42. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z odôvodnení rozhodnutí daňových orgánov má súd preukázané, že listinné dôkazy (§ 24 ods. 4 daňového poriadku), ktoré správca dane získal z trestného spisu nie sú jedinými dôkazmi, na ktorých je napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím založené. V priebehu daňovej kontroly, ani v rámci vyrubovacieho konania žalobca nepreukázal, že deklarované obchody majú reálny základ, pričom listinné dôkazy získané z trestného spisu túto skutočnosť len dokresľujú. Súd prostredníctvom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31. mája 2018 upriamuje pozornosť žalobcu, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte, čo v danom prípade splnené nebolo. 43. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, správny súd vo svetle skutkových zistení ustálil, že žalobca nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené na faktúrach, teda nepreukázal splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. V danom prípade mal správca dane faktúry k dispozícii na základe zapožičania žalobcom na účely preverenia dokladov týkajúcich sa iného daňového subjektu (potvrdenie o vrátení dokladov zo dňa 11.03.2014), pričom na základe skutočností týkajúcich sa preverovaných dodávateľov mal správca dane pochybnosť o materiálnom plnení a preto vyzval žalobcu, aby predložil dôkazy a uviedol konkrétne okolnosti týkajúce sa dodávok tovaru a služieb za zdaňovacie obdobia január 2013 - december 2013. Týmto úkonom správcu dane sa prenieslo dôkazné bremeno na žalobcu, ktorý práve nepredložením potrebných dokladov, dodacích listov, preberacích protokolov, CMR dokladov, stavebného denníka, ktorého predloženie je v prípade deklarovania stavebných prác v zmysle rozhodnutia zásadného právneho významu - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/81/2015 z 1. decembra 2016 namieste, neuniesol dôkazné bremeno a nevyvrátil tak dôvodné pochybnosti správcu dane o reálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení, pričom mal nepochybne možnosť zaobstarať si potrebné doklady z vyšetrovacieho spisu. 44. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nie je možné, aby v prípade dane z príjmu právnických osôb za to isté obdobie (rok 2013) boli zdaniteľné príjmy a výdavky v plnom rozsahu uznané za preukázateľné, ktorú skutočnosť dokazuje Protokol k DP PO za 2013 a tiež právoplatné rozhodnutie k DP PO za rok 2013 a v prípade DPH za obdobie 2013 neboli zdaniteľné plnenia uznané, je potrebné konštatovať, že predmetom daného správneho súdneho konania je napadnuté rozhodnutie žalovaného týkajúce sa dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013, pričom správca dane a žalovaný skúmali, či boli splnené hmotnoprávne podmienky na uznanie práva na odpočítanie DPH. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že právoplatné rozhodnutie správcu dane týkajúce sa dane z príjmov právnickej osoby nie je rozhodnutím, na ktoré by prvostupňové rozhodnutie správcu dane priamo nadväzovalo, resp. ktoré by bolo preň záväzné. Vzhľadom na skutočnosť, že správnosť rozhodnutia správcu dane vo veci dane z príjmu nebola predmetom preskúmania žalovaným ako odvolacím orgánom, na mieste nie sú žiadne z neho vyplývajúce očakávania daňového subjektu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty a za porušený nie je dôvodné považovať princíp predvídateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Z uvedeného dôvodu nezákonnosť napadnutého rozhodnutia nemôže byť založená na existencii rozhodnutia vo veci dane z príjmov. V súvislosti s DPH súd opakuje, že splnenie zákonných podmienok na priznanie práva na odpočítanie dane musí byť preukázané bez akýchkoľvek pochybností, pričom v danom prípade sú pochybnosti o reálnom dodaní deklarovaných tovarov a služieb zjavne dôvodné. 45. Rovnako je nedôvodná námietka ohľadom nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie nekonkretizuje daň z pridanej hodnoty pripadajúcu na kontaktné a nekontaktné spoločnosti. Z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že správca dane neuznal uplatnenú daň z pridanej hodnoty vo vzťahu k dvom spoločnostiam a to spoločnosti ch&k, spol. s r.o. a spoločnosti S.E.A. - MBM, spol. s r.o., pričom presne špecifikoval faktúry, vo vzťahu ku ktorým DPH nebola uznaná. Na strane druhej napríklad z administratívneho spisu vyplýva, že bola uznaná DPH vo vzťahu k spoločnosti HELAGO-CZ, s.r.o. organizačná zložka. 46. Správca dane a následne žalovaný neporušili ani zásadu prezumpcie neviny, nakoľko, ako správne uviedol vo svojom rozhodnutí žalovaný, prvostupňovým rozhodnutím ani rozhodnutím žalovaného nebolo rozhodnuté o vine konateľa žalobcu. Správny súd súčasne dodáva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného znamená, že žalobca nesplnil zákonné podmienky na to, aby mu bolo priznané právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pričom otázku viny resp. neviny je príslušný posúdiť výlučne „trestný“ súd. 47. Podľa názoru správneho súdu, správca dane ako aj žalovaný správne vyhodnotili skutkový stav vyplývajúci z rozsiahle vykonaného dokazovania preverením listinných dôkazov, výpovedí svedkov, ktoré vo vzájomných súvislostiach nepotvrdili reálnosť deklarovaných zdaniteľných plnení vo vzťahu k dodávateľským subjektom, následkom čoho nebola preukázaná oprávnenosť uplatneného odpočtu DPH za dodanie tovaru a služieb od uvedených dodávateľov. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, ktorá skutočnosť má za následok nepriznanie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. 48. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu, rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý skutkový stav zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu a v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 49. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení preto súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. 50. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy uplatniteľné v zmysle § 168 SSP nevznikli. 51. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Podanie kasačnej sťažnosti má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.