KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Trnava24. 3. 2019plný text

Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 48Sa/18/2018 z 24. 3. 2019

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trnava z 24. marca 2019, sp. zn. 48Sa/18/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2018200239.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 48Sa/18/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200239
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200239.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Anitou Filovou, v právnej veci žalobkyne: Mgr.
F. Q., nar. XX.XX.XXXX bytom G. XX, XXX XX G. proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a
rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so sídlom Špitálska
č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/
SOC/2018/7272/Chr zo dňa 30. 07.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných
príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2018/7272/
Chr z 30. júla 2018 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, odbor
sociálnych vecí a rodiny č. DS2/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2018/48077-4 zo 16. marca 2018 z r u š u j
e a vec v r a c i a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, odbor sociálnych vecí
a rodiny na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, odbor sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj
ako „úrad práce“ alebo „orgán verejnej správy nižšieho stupňa“) rozhodnutím č. DS2/OPPnKŤZPaPČ/
SOC/2018/48077-4 zo 16. marca 2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) nevyhovel žiadosti
žalobkyne o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu pomôcky- umývačky riadu.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia úrad práce poukazujúc na komplexný posudok Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda z 15. marca 2018 pod číslom DS1/OPPnKŤZPaPČ/
SOC/2018/48500, Č. POS: 1174/17 GK uviedol, že žalobkyňa nie je v dôsledku ťažkého zdravotného
postihnutia odkázaná na kúpu umývačky riadu, nakoľko nejde o zdravotnícku pomôcku, ktorá by
kompenzovala funkčnú poruchu spôsobenú psychogénnou paraparézou dolných končatín.

3. Ďalej orgán verejnej správy nižšieho stupňa odkazujúc na ustanovenie na ustanovenie § 13 ods. 7
zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu“ alebo „zákon č. 447/2008 Z. z.“) skonštatoval, že pri posudzovaní
odkázanosti na kompenzáciu sa zohľadňuje schopnosť a rozsah pomoci rodinou s tým, že uvedené platí
aj pri posudzovaní prác v domácnosti, nákupoch a pod. V tejto súvislosti doplnil, že rovnako v zmysle
zákona o rodine sú všetci členovia rodiny povinní vzájomne si pomáhať a uspokojovať potreby rodiny
podľa svojich schopností a možností.



4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom uviedla, že jej rodina
nedisponuje žiadnou umývačkou riadu, ktorá by značne zmiernila sociálne dôsledky jej ťažkého
zdravotného postihnutia. Ďalej poukázala na skutočnosť, že v rozhodnutí sa nesprávne uvádza
pomenovanie jej diagnózy, čo považuje za závažné pochybenie posudkového lekára. Tiež poukázala
na to, že v rozhodnutí sa uvádza aj zákon o rodine, ktorý ale hovorí o rodine bez člena so zdravotným
postihnutím, pričom aj ona, ako manželka, je povinná pomáhať svojmu manželovi a preto požiadala o
prehodnotenie rozhodnutia.

5. Žalovaný na základe odvolania žalobkyne rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/ SOC/2018/7272/
Chr z 30. júla 2018 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie účastníčky konania (žalobkyne)
podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „správny poriadok“) v spojení s § 24 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
zamietol a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda č. DS2/OPPnKŤZPaPČ/
SOC/2018/48077-4 zo 16. marca 2018 potvrdil.

6. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že na základe odvolania účastníčky konania
opätovne preskúmal a posúdil sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia a vydal komplexný
posudok číslo UPS/US 1/SSVODPC 1/SOC/2018/7318 z 9. júla 2018, pričom podľa vydaného
komplexného posudku je miera funkčnej poruchy žalobkyne 60%, podľa prílohy č. 3, v časti V.2.A.a.
(50%+10%) - nervový systém, periférne neurogénne poruchy-plexus lumbosacralis, pri obojstrannom
poškodení a preto sa považuje sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

7. Žalovaný poukázal na to, že pri vypracovaní komplexného posudku sa vychádzalo z lekárskeho
posudku, ktorý sa opieral o odborné lekárske nálezy, ktoré tvorili súčasť predloženej spisovej
dokumentácie, pričom posudkový lekár na základe preštudovania kompletnej spisovej dokumentácie
a po zohľadnení všetkých lekárskych nálezov vypracoval lekársky posudok, podľa ktorého je
zdokumentovaná porucha aktívnej pohyblivosti na dolných končatinách v kolenách aj členkových kĺboch.

8. Ďalej dôvodil, že obmedzená schopnosť sebaobsluhy alebo strata schopnosti sebaobsluhy je stav,
keď fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku poškodenia alebo straty telesných
funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií si sama nemôže zabezpečiť úkony sebaobsluhy,
úkony starostlivosti o svoju domácnosť alebo realizovať základné sociálne aktivity. Uviedol, že fyzická
osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomôcku, ak sociálne dôsledky jej ťažkého
zdravotného postihnutia možno prekonať alebo zmierniť pomôckou, pričom pomôckou na účely zákona
je vec, technologické zariadenie alebo jeho časť, ktoré umožňujú alebo sprostredkujú fyzickej osobe s
ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať činnosti, ktoré by bez ich použitia nemohla vykonávať sama
alebo vykonávanie týchto činností by bolo spojené s nadmernou fyzickou záťažou alebo neúmernou
dĺžkou trvania činnosti. V tejto súvislosti ďalej dôvodil, že kritéria odkázanosti na pomôcku sa neviažu iba
na samotné ťažké zdravotné postihnutie, ale aj na skutočnosť, či by nevlastnením danej pomôcky fyzická
osoba s ťažkým zdravotným postihnutím dokázala vykonávať činnosti, ktoré by bez použitia pomôcok
nemohla vykonávať sama, alebo vykonávanie týchto činností by bolo spojené s nadmernou fyzickou
záťažou alebo neúmernou dĺžkou trvania činnosti.

9. Žalovaný ďalej poukázal na vyjadrenie žalobkyne, ktorá pri sociálnej posudkovej činnosti v odvolacom
konaní uviedla, že riady v súčasnosti umýva manžel alebo dcéry a tiež, že z lekárskeho posudku
odvolacieho orgánu vyplýva, že menovaná má objektívne zdokumentovanú dobrú pohyblivosť na
horných končatinách a nie sú zdokumentované poruchy jemnej motoriky a preto požadované pomôcky
nekompenzujú (žalobkyňa súčasne požiadala aj o automatickú pračku, pričom lekársky posudok sa týkal
oboch týchto pomôcok - poznámka správneho súdu) funkčný stav žalobkyne.

10. Záverom žalovaný uviedol, že aj vlastnením požadovanej pomôcky by bola žalobkyňa aj naďalej
odkázaná na pomoc inej osoby a preto by sa pri ich využívaní neodstránili sociálne dôsledky jej ťažkého
zdravotného postihnutia dodajúc, že oblasť sebaobsluhy u žalobkyni je vhodne kompenzovaná osobnou
asistenciou a rodinným prostredím, v ktorom žije.

II. Rozsah správnej žaloby a žalobné body



11. Žalobkyňa podala včas správnu žalobu, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, odbor
sociálnych vecí a rodiny navrhujúc správnemu súdu, aby napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil
orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov
konania.

12. Z rozsiahlej správnej žaloby vo vzťahu k meritu veci pre správny súd vyplýva, že žalobkyňa mala za
to, že žalovaný nedostatočne a nesprávne vyhodnotil v konaní predložené a vykonané skutočnosti, jej
zdravotný stav neposúdil spravodlivo a komplexne, keď v rozhodnutí posudkový lekár účelovo uviedol
samé klamstvá, pričom ju ani nevidel. Tiež dôvodila, že žalovaný už osem rokov nerešpektuje v konaní
predložené lekárske nálezy, ani jej argumenty a sfalšuje diagnózy. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný sa
nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a návrhmi a dospel k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci, nesprávne vo veci rozhodol a rozhodnutie nie je ani náležite odôvodnené.

13. Podstata žalobných bodov bola zameraná na tvrdenie žalobkyne ohľadom jej zdravotného stavu,
keď podľa jej názoru žalovaný tento prispôsobuje podľa toho o akú pomôcku žiada. Konkrétne poukázala
na to, že v konaní, keď má rozhodovať vo veci osobného motorového vozidla uviedol, že nevie aktívne
hýbať rukami, ani nohami, má hypotrofiu svalstva horných aj dolných končatín, multifaktoriálne vertigo,
poruchu úchopovej schopnosti pravej ruky a do rozhodnutia o priznaní pomôcky - automatická práčka
a umývačka riadu uviedol, že má dobrú pohyblivosť na horných končatinách a nie je zdokumentovaná
ani porucha jemnej motoriky.

14. Záverom žalobkyňa poukázala na to, že je nepochybné, že jej zdravotný stav odôvodňuje priznanie
peňažného príspevku na kúpu pomôcky - umývačky riadu, ktorá by kompenzovala sociálne dôsledky
ŤZP. Súčasne navrhla, aby správny súd zaviazal žalovaného priznať jej príspevok na kúpu umývačky
riadu.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobkyne, duplika žalovaného

15. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na to, že žalobkyňa v žalobe napadá žalované rozhodnutie z
rôznych dôvodov, pričom ich vyhodnotením je zrejmé, že tieto v podstate nesmerujú proti predmetu
rozhodnutia, nesmerujú k porušeniu zákonnosti pri vydaní napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo
potvrdené prvostupňové rozhodnutie o nepriznaní peňažného príspevku (ďalej aj ako „PP“) na kúpu
umývačky riadu. Preto zastal názor, že dôvody žaloby sú zavádzajúce a s vecou, v podstatnej časti,
nesúvisiace. Žalovaný poukázal na to, že sama žalobkyňa opakovane aj vo viacerých častiach žaloby
potvrdzuje závery uvedené v napadnutom rozhodnutí, že jej nohy sú nefunkčné napr. v žalobe uvádza
„moje nohy sú nefunkčné - čiastočne ochrnuté, stratila som rovnováhu (odkazuje na záznamy od prof.
E. 2011, 2012, MUDr. O. a ďalšie) alebo „Klamstvá totiž už uvádzajú 8 rokov, a napriek tomu, že už 10
rokov som neschopná schôdze, z čoho 7 rokov som na vozíku.“

16. K spochybňovaniu záverov prvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že vydal nové
rozhodnutie, v ktorom na dôvody odvolania prihliadol (nedisponuje žiadnou umývačkou riadu a
nesprávna diagnóza jej ochorenia), čo znamená, že kombinácie námietok týkajúcich sa prvostupňového
správneho konania, boli v rámci odvolacieho konania zákonným spôsobom vybavené.

17. K námietke, ktorou žalobkyňa poukazovala na to, že nedostatočne a nesprávne vyhodnotil v konaní
predložené a vykonané skutočnosti, dôkazy a jej zdravotný stav neposúdil spravodlivo a komplexne,
že sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a návrhmi, na základe čoho dospel k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaný uviedol, že peňažné príspevky na kompenzáciu sa
považujú za fakultatívne dávky, teda na ich priznanie a poskytovanie neexistuje automaticky právny
nárok, ale možno ich priznať a poskytovať len v prípade splnenia všetkých podmienok ustanovených
zákonom č. 447/2008 Z. z., čo znamená, že samotné ťažké zdravotné postihnutie fyzickej osoby nie je
pre vznik a trvanie nároku postačujúce. Poukázal na to, že jednou z ďalších ustanovených podmienok
je odkázanosť v dotknutej oblasti, ktorú posudzujú podľa platnej právnej úpravy Úrady práce, sociálnych
vecí a rodiny a následne Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu
veci, s odkazom na správny poriadok dôvodil, že v danej veci bol vyhotovený lekársky posudok, sociálne
šetrenie v mieste bydliska žalobkyne dňa 25.05.2018, bol vypracovaný posudkový záver a komplexný
posudok.



18. Žalovaný ďalej uviedol, že sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyne
sú vzhľadom na jej funkčný stav aktuálne vhodne kompenzované kompenzáciami uvedenými v
komplexnom posudku. Rovnako vychádzajúc z ustanovenia § 13 zákona č. 447/2008 Z. z. poukázal
na to, že posúdil individuálne predpoklady žalobkyne, jej rodinné prostredie i prostredie ovplyvňujúce
jej začlenenie do spoločnosti uvedúc, že žalobkyňa žije v spoločnej domácnosti s manželom a dvomi
dcérami (20 a 16 - ročnou), manžel pracuje v SBS-ke na zmeny, dcéry študujú v Bratislave, v rodinnom
dome žije aj spolu s rodičmi, ktorí obývajú priestory na prízemí domu, títo majú zdravotné problémy.
Preto uzavrel, že rozsah a schopnosť pomoci v rodine je dostatočná, manžel a dcéry nemajú žiadne
obmedzenia pri vykonávaní prác v domácnosti. V tejto súvislosti tiež, s odkazom na zákon o rodine,
skonštatoval, že domáce práce v rámci rodiny dokáže zabezpečiť manžel, dospelá dcéra a podľa svojich
schopností aj 16-ročná dcéra.

19. Žalovaný preto zotrval na svojom závere, že vlastnením umývačky riadu sa u žalobkyni neodstránia
žiadne znevýhodnenia, ktoré by jej vyplývali z ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou
osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a preto
nenavrhol žalobkyni peňažný príspevok na kúpu umývačky riadu. Z uvedených dôvodov navrhol
správnemu súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

20. Žalobkyňa v replike, ktoré obsahovo zodpovedá správnej žalobe, doplnila, že kompenzačné
pomôcky sú pomôcky a zariadenia, ktoré nahrádzajú, dopĺňajú a podporujú chýbajúce alebo
oslabené funkcie, kompenzujú dôsledky straty alebo poškodenia a zvyšujú samostatnosť a nezávislosť
postihnutých ľudí. Mala za to, že žalovaný ako aj orgán verejnej správy nižšieho stupňa konali v rozpore
s príslušnými zákonnými ustanoveniami, na jej argumenty, ako ani na lekárske nálezy neprihliadli
a nerešpektovali ich, pričom rozhodnutie správneho orgánu má vychádzať zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci. Ďalej tiež uviedla, že žalovaný pri svojom rozhodovaní neprihliadol na všetky
konaním zistené skutočnosti, urobil vlastné závery, ktoré nie sú ničím podložené a sú podľa jej názoru
protiprávne. Záverom uviedla, že protiprávne zmätočné a účelové konanie, ktoré pretrváva už od januára
2011 hlboko porušuje jej právo na rovnaké zaobchádzanie, porušuje aj Dohovor OSN pre osoby so
zdravotným postihnutím, ako aj samotnú Ústavu SR.

21. Žalovaný v duplike zotrval na svojom vyjadrení zo dňa 16.10.2018 a poukázal na ďalšie konania
prebiehajúce na Krajskom súde v Trnave, ktoré sa týkajú peňažných príspevkov na osobnú asistenciu
(konanie vedené pod sp. zn. 47Sa/17/2018) a na hygienu (konanie vedené pod sp. zn. 44Sa/16/2018),
v ktorých žalobkyňa tvrdila, že v plnom rozsahu potrebuje pomoc osobného asistenta dodajúc, že v
žalobe zo dňa 4.8.2018 (sp. zn. 44Sa/16/2018) tvrdila, že bez pomoci sama nebola ani na ulici od
januára 2009 t.j. 10 rokov, jej nohy sú necitlivé, nefunkčné, má diagnostikovanú lubosakrálnu plexitídu s
paraparézou, neuromyelitidku, lymeuropatiu, spinálnu svalovä atrofiu, neuroinfekciu, odumreté nervové
bunky v prednom rohu miechy, gonartrózu, spastickú pararézu a postupne pribudli ďalšie komplikácie
ako nervové poškodenia na rukách, porucha imunita atď., pričom sa zhoršuje jej zdravotnú stav.
S poukazom na uvedené skonštatoval, že žalobkyňa tieto stavy popisovala, keď žiadala peňažné
príspevky na osobnú asistenciu, hygienu a úpravu kúpeľne a je preto z vlastných tvrdení žalobkyne
zrejmé, že rozhodol správne, pretože sama žalobkyňa potvrdzuje neschopnosť ovládať končatiny tak,
aby splnila podmienky na priznanie peňažného príspevku na umývačku riadu. Tiež poukázal na to, že
keď žalobkyňa žiadala o peňažný príspevok na výmenu garážovej brány za elektrickú v roku 2013, zrazu
v rozpore s výsledkami lekárskych správ a jej dovtedajším tvrdením vyhlásila, že do susednej dediny je
schopná viesť neupravené motorové vozidlo tzn., že je zrejmé, že chorými nohami a rukami je schopná
presunúť sa k nemu a od neho, nasadnúť do vozidla a vystúpiť z neho, naložiť a vyložiť invalidný vozík a
viesť ho, pričom v roku 2018 už tvrdí, že je schopná riadiť motorové vozidlo s automatickou prevodovkou
a teda vyjadrenia žalobkyne sú zavádzajúce a účelové.

22. Žalobkyňa aj žalovaný doručili správnemu súdu ďalšie vyjadrenia, ktoré boli obsahovo obdobné vo
vzťahu k žalobným bodom, vyjadreniu, replike a duplike a preto správny súd z dôvodu prehľadnosti
rozsudku, ich obsah už neuvádza.

IV. Relevantná práva úprava



23. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) sociálnymi vecami
sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

24. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

25. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

26. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

27. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku
1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za
jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto
zákonom.

28. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného
postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého
zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona
alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto
zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.

29. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je
znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s
fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a
ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

30. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v oblasti sebaobsluhy sa kompenzuje obmedzená
schopnosť sebaobsluhy alebo strata schopnosti sebaobsluhy. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je
poskytnúť pomoc pri úkonoch sebaobsluhy alebo poskytnúť osobitnú starostlivosť podľa osobitného
predpisu.

31. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. obmedzená schopnosť sebaobsluhy alebo strata
schopnosti sebaobsluhy je stav, keď fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku
poškodenia alebo straty telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií si sama nemôže
zabezpečiť úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o svoju domácnosť alebo realizovať základné
sociálne aktivity.

32. Podľa § 13 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z. posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä hodnotenie schopnosti a rozsahu pomoci, ktorú jej
poskytuje rodina. Za rodinu na účely posudzovania rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím sa považuje jej manžel alebo manželka, rodičia a deti.

33. Podľa § 14 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je
odkázaná na pomôcku, na úpravu pomôcky, na zdvíhacie zariadenie, na úpravu osobného motorového
vozidla, na úpravu bytu, na úpravu rodinného domu alebo na úpravu garáže, ak sociálne dôsledky
jej ťažkého zdravotného postihnutia možno prekonať alebo zmierniť pomôckou, úpravou pomôcky,
zdvíhacím zariadením, úpravou osobného motorového vozidla alebo úpravou bytu, rodinného domu
alebo garáže.

34. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je
podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na pomôcku, možno poskytnúť
peňažný príspevok na kúpu pomôcky, peňažný príspevok na výcvik používania pomôcky a peňažný
príspevok na úpravu pomôcky.

35. Podľa § 24 ods. 2 veta prvá zákona č. 447/2008 Z. z. pomôcka na účely tohto zákona je vec,
technologické zariadenie alebo jeho časť, ktoré umožňujú alebo sprostredkujú fyzickej osobe s ťažkým



zdravotným postihnutím vykonávať činnosti, ktoré by bez ich použitia nemohla vykonávať sama alebo
vykonávanie týchto činností by bolo spojené s nadmernou fyzickou záťažou alebo neúmernou dĺžkou
trvania činnosti.

36. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o
preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s
odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

37. Podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na
kompenzáciu je komplexný posudok.

38. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

39. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

40. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, neviazanúc rozsahom a dôvodmi
správnej žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP) a posudzujúc žalobu neformálne (§ 202 ods. 2 SSP),
vychádzal zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), pričom na
prejednanie veci samej nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. d) SSP pojednávanie na deň 25. marca 2019
a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

41. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava v celom rozsahu podanej žalobe, ako aj svojich
vyjadrení, ktoré doručila správnemu súdu. Poukázala na to, že žalovaný tvrdí skutočnosti, podľa toho,
ako mu to vyhovuje a podľa toho aké pomôcky žiada, napríklad v prípade umývačky riadu tvrdí, že má
dobrú pohyblivosť na horných končatinách, pričom nie je zdokumentovaná porucha jemnej motoriky a
napríklad vo vzťahu k peňažnému príspevku na kúpu osobného vozidla s automatickou prevodovkou
uvádza, že má svalovú atrofiu na horných končatinách a poruchu úchopovej schopnosti. Ďalej uviedla,
že nemá žiadne psychické problémy, má diagnostikované neurologické ochorenie, študuje na vysokej
škole a má dobré študijné výsledky, čo by osoba s psychickými problémami nemohla mať. Vo vzťahu k
umývaniu riadu uviedla, že riady umýva manžel, niekedy dcéry, len keď sú doma, avšak manžel chodí
skoro ráno do práce, príde až neskoro večer a dcéry obidve študujú v Bratislave, teda cez deň nie sú
doma, riady neumyje, nevie sa postaviť. Zastala názor, že žalovaný ju chce vyčleniť zo spoločnosti,
pretože jej nepriznáva príspevky, na ktoré má podľa zákona nárok. Poukázala tiež na to, že 8 rokov čaká
na osobnú asistenciu, táto jej priznaná nebola, jej zdravotný stav je nezmenený, postihnutie horných
končatín je diagnostikované od 13.07.2011 v lekárskej správe MUDr. E., a preto nechápe, prečo žalovaný
v napadnutom rozhodnutí uviedol, že má objektívne zdokumentovanú dobrú pohyblivosť na horných
končatinách a nie je zdokumentovaná porucha jemnej motoriky. Uviedla, že o umývačku riadu požiadala
preto, že sa chce podieľať na chode domácnosti. Poukázala na to, že v rozhodnutí zo dňa 04.04.2016,
ktoré sa týka príspevku na osobnú asistenciu, jej žalovaný osobnú asistenciu nepriznal v takom rozsahu
ako žiadala, respektíve jej vo vzťahu k domácim prácam nepriznal žiadnu hodinu, pretože tvrdil, že je
schopná domáce práce vykonávať. Tiež uviedla, že podľa žalovaného potrebuje pomoc druhej osoby a
preto nechápe, prečo jej ju nepriznal a prečo všetko žalovaný odmieta. Záverom uviedla, že jej tvrdenia
nie sú rozporuplné, chce len príspevky, na ktoré má podľa zákona nárok s tým, že žalovaný nerešpektuje
lekársku správu z roku 2011, ktorou jej bola stanovená diagnóza, pričom bolo uvedené, že ide o trvalý
stav a napriek tomu, bola 20 krát znovu posudzovaná.

42. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa v plnom rozsahu potvrdila
ním uzavretú diagnózu, ktorá je obsiahnutá v komplexnom posudku zo dňa 09.07.2018. Poukázal na
to, že žalobkyňa podala žiadosť dňa 11.12.2017 a teda podmienky splnenia nároku na príspevok sa



posudzovali v rámci administratívneho konania ku dňu právoplatnosti tohto rozhodnutia a teda, pokiaľ
žalobkyňa dnes tvrdí, že jej deti študujú a nie sú doma, ide o skutočnosti, ktoré sa nemajú zohľadňovať,
nakoľko tieto skutočnosti žalobkyňa neuvádzala a preto neboli zohľadňované. Tiež poukázal na to, že
žalobkyňa tvrdí, že jej zdravotný stav je nezmenený, pričom požiadala o osobnú asistenciu pretože, ako
tvrdila, má už postihnuté aj ruky a je odkázaná na pomoc tretej osoby, konkrétne ide o konanie vedené
na tunajšom správnom súde pod sp. zn. 20S/56/2016, ktoré v súčasnosti prebieha na kasačnom súde,
nakoľko bola zo strany žalobkyne podaná kasačná sťažnosť, v ktorej žalobkyňa tvrdila a dôvodila, že
potrebuje osobnú asistenciu aj na umývanie riadu, pretože nič sama nevládze urobiť, tvrdila, že má
svalovú artrofiu a obojstranné poškodenie nervov aj na rukách. Poukázal na správu ortopéda zo dňa
07.09.2015, ktorý sa vyjadril, že žalobkyňa potrebuje pomoc druhej osoby, tiež poukázal na záznam zo
stretnutia, na ktorom žalobkyňa uviedla, že potrebuje sprievodcu, potrebuje pomoc pri všetkých úkonoch
sebaobsluhy a rovnako, že nie je schopná sama umývať riad a prať. Vo vzťahu k sociálnemu šetreniu,
ktoré sa konalo dňa 25.05.2018 poukázal na to, že žalobkyňa nie je schopná sama pripraviť jedlo,
dať jedlo na tanier, čo znamená, že pri týchto činnostiach potrebuje pomoc. Zdôraznil, že v prípade
žalobkyne sa musí objektívne posudzovať jej zdravotný stav, pričom jej samotné tvrdenia vyvolávajú
rozpory, konkrétne keď tvrdí, že potrebuje asistenciu pri umývaní riadu a súčasne žiada o príspevok na
kúpu umývačky riadu a preto je potrebné posúdiť je zdravotný stav komplexne, tak v rámci sociálneho
zisťovania, ako aj lekárskych posudkov.

43. Správny súd v rámci pojednávania vypozoroval, že žalobkyňa píše ľavou rukou, pričom túto
skutočnosť potvrdila aj na základe otázky správneho súdu, či je schopná písať, zároveň uviedla, že pravú
ruku má slabšiu. Správny súd rovnako na pojednávaní položil žalobkyni otázku, či je schopná umývať
riady, pričom žalobkyňa uviedla, že riady nie je schopná umývať, pretože aj keby sa sama postavila, nie
je schopná sama stáť a udržať rovnováhu.

44. V danom prípade nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobkyňa je považovaná za osobu
s ťažkým zdravotným postihnutím. Spornou medzi účastníkmi konania bola otázka, či žalobkyňa spĺňa
všetky podmienky ustanovené v zákone o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre priznanie
peňažného príspevku na kúpu pomôcky -umývačky riadu.

45. Z pripojeného administratívneho spisu a rovnako z administratívneho spisu, ktorý bol pripojený ku
konaniu vedenom na tunajšom správnom súde pod sp. zn. 20Sa/19/2018 mal správny súd preukázané,
že žalobkyňa doručila úradu práce žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu, ktorou
požiadala o peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou,
aby mohla v budúcnosti šoférovať v rámci obce na krátke vzdialenosti, nakoľko jej zdravotný stav je
nezmenený, ďalej o peňažný príspevok na pomôcky - automatickú práčku a sušičku a umývačku riadu,
nakoľko ich nemá a tieto by zmiernili jej sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia.

46. Dňa 30. januára 2018 uskutočnil úrad práce sociálne zisťovanie, pričom zo záznamu vyplýva,
že v oblasti sebaobsluhy pri nevyhnutných životných úkonoch a rovnako pri nevyhnutných prácach v
domácnosti potrebuje žalobkyňa pomoc. Z posudkového záveru vypracovaného na základe sociálneho
zisťovania pre oblasť sebaobsluhy vyplýva, že žalobkyňa pri všetkých úkonoch potrebuje pomoc inej
osoby.

47. Úrad práce vypracoval lekársky posudok č. Pos 1174/17 GK zo dňa 13.03.2018, tento bol
vypracovaný posudkovou lekárkou - MUDr. F. C., pričom z jej obsahu pre správny súd vyplýva
diagnóza žalobkyne - Stp. lumbosakrálna plexitida s paraperézou dolných končatín, na základe ktorej
jej bola určená miera funkčnej poruchy 60%, teda sa jedná o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
Správny súd z lekárskej posudku tiež zistil, že napríklad MUDr. N. rozhodol o potrebe úprav osobného
motorového vozidla na ručné riadenie pri danej diagnóze. Z obsahu lekárskeho posudku je preukázané,
že posudková lekárka vôbec neposudzovala zdravotný stav žalobkyne na účel rozhodovania o priznaní
peňažného príspevku na kúpu pomôcky - umývačky riadu a to z dôvodu, že ide o bielu techniku, ktorú
v domácnostiach používajú občania v závislosti od svojich finančných možností a nie v súvislosti so
zdravotným stavom, že nejde o zdravotné pomôcky, ktoré by kompenzovali funkčnú poruchu spôsobenú
psychogénnou paraperézou dolných končatín, ale ide o „nadštandardné“ pomôcky, ktoré robia život
pohodlnejším.



48. Úrad práce vypracoval komplexný posudok č. POS 1174/17GK zo dňa 15.03.2018, z obsahu
ktorého je okrem iného zrejmé, že žalobkyni vyplývajú z ťažkého zdravotného postihnutia tieto sociálne
dôsledky : v oblasti mobility a orientácie - nie je schopná samostatnej chôdze, používa mechanický vozík
alebo sa pohybuje s pomocou chodúľky alebo inej osoby a v oblasti sebaobsluhy : je odkázaná na pomoc
inej osoby pri nasledovných činnostiach - kúpanie 182 hodín 30 minút ročne, holenie nôh 6 hodín ročne,
úprava nechtov 6 hodín ročne, obliekanie spodnej časti tela 30 hodín ročne, vyzliekanie spodnej časti tela
30 hodín ročne, príprava jedla 131 hodín ročne, podávanie jedla 43 hodín 30 minút ročne, nakupovanie
52 hodín ročne, starostlivosť o pomôcku 13 hodín ročne, pomoc pri akútnom ochorení 150 hodín ročne.
Z obsahu komplexného posudku vyplýva, že sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa
navrhli okrem iného kompenzovať aj peňažným príspevkom na osobnú asistenciu v rozsahu 1351
hodín (707 hodín / ročne v oblasti mobility a 644 hodín/ročne v oblasti sebaobsluhy). Správny súd má
z uvedeného návrhu peňažného príspevku na osobnú asistenciu preukázané, že peňažný príspevok
nebol žalobkyni poskytnutý na účely umývania riadu asistentom, pričom táto skutočnosť je preukázaná
aj rozsudkom tunajšieho správneho súdu sp. zn. 20S/56/2016. Z komplexného posudku vo vzťahu
k žiadanému peňažnému príspevku na kúpu umývačky riadu vyplýva, že z lekárskeho posudkového
záveru je zrejmé, že žalobkyňa nie je v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia odkázaná na kúpu
pomôcky - umývačky riadu, nakoľko nejde o zdravotné pomôcky, ktoré by kompenzovali funkčnú poruchu
spôsobenú psychogénnou paraparézou dolných končatín a súčasne s odkazom na ustanovenie § 13
ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z. sa pri posudzovaní odkázanosti na kompenzáciu zohľadňuje schopnosť
a rozsah pomoci rodinou. Z uvedených dôvodov nebol peňažný príspevok na kúpu pomôcky - umývačky
riadu navrhnutý.

49. Úrad práce vydal dňa 16. marca 2018 rozhodnutie číslo : DS2/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2018/48077-4,
ktorým podľa § 24 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. nevyhovel žiadosti žalobkyne a nepriznal jej peňažný
príspevok na kúpu pomôcky - umývačky riadu. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa
odvolanie.

50. V rámci odvolacieho konania bol dňa 07.05.2018 úradom práce vypracovaný lekársky posudok č.
POS 1174/14 GK posudkovým lekárom MUDr. T. V., pričom diagnóza bola stanovená totožne ako v
lekárskom posudku zo dňa 13.03.2018 a rovnako ako v predchádzajúcom lekárskom posudku, nebol
posudzovaný zdravotný stav žalobkyne na účely rozhodnutia o poskytnutí peňažného príspevku na
kúpu umývačky riadu, keď bolo iba konštatované, že sa nejedná o zdravotné pomôcky, ktoré kompenzujú
funkčnú poruchu - Nervový systém. Periférne neurogénne poruchy /poškodenie periférnych nervov/
Periférne neurogénne poruchy dolnej končatiny pri obojstrannom poškodení.

51. Dňa 7. júna 2018 bol žalovaným vypracovaný lekársky posudok, ktorý vyhotovila posudková
lekárka MUDr. B. J.. Z obsahu tohto posudku vyplýva, že dňa 3. mája 2018 sa uskutočnilo osobné
stretnutie žalobkyne s posudkovým lekárom, pričom je opísaný aj priebeh tohto stretnutia. Z citovaných
lekárskych správ sa správny súd zameral na tie, ktoré sa týkajú pohyblivosti horných končatín. Napríklad
lekárska správa MUDr. D. N. zo dňa 16.10.2017 : „Menovaná je po zdravotnej stránke spôsobilá ako
vodič - amatér sk. 1/B, B1/ pri vykonaní technický úprav na osobnom vozidle.“; ďalej lekárske správy
MUDr. O. z 21. mája 2012, 5. decembra 2012 a 13. decembra 2012 : „Subjektívne: neobratnosť
rúk pri jemných motorických pohyboch, intermitentné mravenčenie rúk a predkolení. Objektívne HK :
tonus, hybnosť frofika v norme, RŠO sym, taxia presná, pyr jj negat. V neurol. náleze pretrváva
spastická paraparéza DKK.“ alebo lekárska prepúšťacia správa NRC Kováčová MUDR. H. X. z 15.
februára 2012 : Obj: HKK Svalový tonus symatrický, v norme, taxia správna, trofika v norme, v
Mingaziniho polohe obojstranne udrží, citlivosť v norme, jemná motorika neporušená ...“. Posudková
lekárska vo svojom posudku skonštatovala, že u žalobkyni bola aktívna pohyblivosť na ľavej hornej
končatine bez obmedzenia vo všetkých kĺboch a rovinách s primeranou svalovou silou a aktívna
pohyblivosť na pravej hornej končatine bola limitovaná bolesťou pri bolestivom chrbticovom syndróme,
žalobkyňa mala obmedzenie pohyblivosti v pravom plecovom kĺbe z dôvodu bolesti ľahkého stupňa
bez zdokumentovaného obmedzenia pohyblivosti v lakti a poruchy jemnej motoriky. Posudková lekárka
vo vzťahu k peňažnému príspevku na kúpu pomôcky - umývačky riadu uviedla, že žalobkyňa nie je
odkázaná na jej kúpu, nakoľko sa nejedná o pomôcky, ktoré by kompenzovali jej funkčný stav doplniac,
že žalobkyňa má objektívne zdokumentovanú dobrú pohyblivosť na horných končatinách a tiež, že nie
je zdokumentovaná porucha jemnej motoriky.



52. Dňa 25. mája 2018 sa uskutočnila návšteva v domácnosti žalobkyne, pričom zo spísaného záznamu
vyplýva, že práce v domácnosti vykonáva najviac manžel alebo asistent. Vo vzťahu k sebaobsluhe zo
záznamu vyplýva, že žalobkyňa si vie podať z chladničky, pomaly by dokázala ošúpať, pravú ruku má
horšiu, ráno má stuhnuté ruku, riady poumývajú dcéry alebo manžel, žalobkyňa riady neumyje, nevie
sa postaviť.

53. Z posudkového záveru vypracovaného dňa 9. júla 2018 vo vzťahu k priznaniu peňažného príspevku
na kúpu pomôcky - umývačky riadu vyplýva, že po vykonaní lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti
nebol navrhnutý tento príspevok a to z dôvodu, že aj vlastnením tejto pomôcky by bola žalobkyňa aj
naďalej odkázaná na pomoc inej osoby pri ich využívaní a neodstránili by sa tak sociálnej dôsledky jej
ťažkého zdravotného postihnutia s tým, že oblasť sebaobsluhy je u žalobkyni vhodne kompenzovaná
osobnou asistenciou a rodinným prostredím, v ktorom žalobkyňa žije.

54. Žalovaný dňa 9. júla 2018 vypracoval komplexný posudok číslo : UPS/US1/SSVODPC1/
SOC/2018/7318, z ktorého vyplýva, že miera funkčnej poruchy žalobkyne je 60 % podľa prílohy
č. 3, časti V.2.C.a. (50%+10%) k zákonu č. 447/2008 Z. z. a preto je fyzickou osobou s ťažkým
zdravotným postihnutím. Z komplexného posudku súčasne vo vzťahu k sociálnym dôsledkom jej
ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti sebaobsluhy (ktorá sa týka požadovaného peňažného
príspevku na kúpu pomôcky - umývačky riadu) vyplýva, že žalobkyňa je odkázaná na pomoc inej
osoby pri činnostiach ako kúpanie, holenie, úprava nechtov, obliekanie spodnej časti tela, vyzliekanie
spodnej časti tela, príprava jedla, podávanie jedla, nakupovanie, starostlivosť o pomôcku, pomoc
pri akútnom ochorení, pričom tieto činnosti je kompenzovateľné peňažným príspevkom na osobnú
asistenciu v rozsahu 644 hodín ročne. Z komplexného posudku súčasne vyplýva, že žalobkyne
nebol navrhnutý peňažný príspevok na kúpu umývačky riadu, pričom žalovaný toto svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že riady v súčasnosti umýva manžel alebo dcéry a z lekárskeho posudku vyplýva,
že žalobkyňa má objektívne zdokumentovanú dobrú pohyblivosť na horných končatinách a nie je
zdokumentovaná porucha jemnej motoriky, pričom požadovaná pomôcka nekompenzuje funkčný stav
žalobkyne. Žalovaný súčasne uzavrel, že aj vlastnením týchto pomôcok (aj automatickej pračky) by bola
žalobkyňa aj naďalej odkázaná na pomoc inej osoby pri ich využívaní a neodstránili by sa tak sociálne
dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia. Tento záver sa premietol aj do odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia žalovaného.

55. Na úvod považuje správny súd za potrebné skonštatovať, že žalobkyňou požadovaný peňažný
príspevok je fakultatívnou dávku sociálneho zabezpečenia, ktorú orgán verejnej správy môže, ale nie
je povinný priznať, inak povedané, nie je naň automaticky právny nárok. Podmienky pre priznanie
peňažného príspevku upravuje § 24 ods. 1 a nasl. zákona č. 447/2008 Z. z., pričom zákonným
podkladom rozhodnutia o peňažnom príspevku je komplexný posudok (§ 15 ods. 1 citovaného zákona)
vypracovaný na účely kompenzácie príslušným orgánom na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods.
11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. Komplexný posudok
musí obsahovať záver, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na poskytnutie
peňažného príspevku.

56. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo svojich predchádzajúcich rozsudkoch zdôraznil mimoriadny
význam komplexného posudku v konaní podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, keď
uviedol, že „Komplexný posudok predstavuje odborné posúdenie skutkového stavu písomnou formou,
a tým, že zodpovedá na zákonom uložené úlohy (otázky), zásadným spôsobom rieši formou podkladu
rozhodnutia aj predbežnú otázku vo vzťahu k skutočnostiam súvisiacim alebo vyvolaným zdravotným
stavom žiadateľa o peňažný príspevok na kompenzáciu. Postup vykonania potrebných konzultácií
(spolupráce) a vyhodnotenia dostupných lekárskych nálezov, je jedným z možných nástrojov orgánov
konajúcich o nárokoch na peňažnú kompenzáciu a ich subjektívne nevyužitie je v rozpore s požiadavkou
na aktívny prístup orgánov (§ 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a § 3 ods. 3
správneho poriadku) s následkom existencie skutkovej vady v lekárskom posudku, tzn. aj v komplexnom
posudku, ktorý je základným podkladom rozhodnutia, na ktorú musí konajúci súd prihliadnuť. “ (rozsudok
Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžso/34/2010 z 24.05.2011 rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1Sžso/1/2012 zo dňa 28.02.2012).

57. Správny súd má na základe rozhodovacej činnosti tunajšieho správneho súdu preukázané,
že vo vzťahu k žalobkyni bolo a je vydaných viacero rozhodnutí, ktoré už boli aj predmetom



odvolacieho konania (do 30. júna 2016 podľa Občianskeho súdneho poriadku) a v súčasnosti sú
predmetom kasačného konania pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky (napríklad rozsudok sp.
zn. 44Sa/8/2017 z 18. januára 2018 týkajúci sa peňažného príspevku na úpravu kúpeľne; rozsudok sp.
zn. 20S/56/2016 z 20. septembra 2017 týkajúci sa peňažného príspevku na osobnú asistenciu). Dá sa
pritom uzavrieť, že s výnimkou rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/13/2012
z 24. apríla 2013, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/22/2011 týkajúci
sa odňatia peňažného príspevku na osobnú asistenciu, doposiaľ právoplatne skončené veci súvisiace s
poskytovaním peňažného príspevku podľa § 24 zákona č. 447/2008 Z. z. svedčali v prospech žalobkyne.
Konkrétne ide o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/6/2015 z 28. júna 2016
týkajúci sa odňatia peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou
alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia zo záverov ktorého dokonca
vyplýva, že nedostatky rozhodnutia o odňatí peňažného príspevku, ktoré boli žalovanému vytýkané už
v rozhodnutí sp. zn. 1Sžso/7/2012 neboli odstránené ani v novom rozhodnutí (bod 32 rozsudku), čo v
podstate znamená, že žalovaný opätovne riadne nezistil skutkový stav veci. Najvyšší súd Slovenskej
republiky v tomto rozhodnutí dokonca žalovanému dal na uváženie vypracovanie znaleckého posudku,
ak to bude považovať za nutné a to za účelom zabezpečenia riadneho podkladu pre vydanie rozhodnutia
o príspevku (bod 44 rozsudku sp. zn. 1Sžso/6/2015).

58. Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 9Sžso/19/2015 z 28. februára
2017, ktorý sa týkal peňažného príspevku na úpravu garáže (týmto rozsudkom bol potvrdený rozsudok
Krajského súdu v Trnave z 20. novembra 2014 sp. zn. 14S/16/2014) vytkol žalovanému nedostatočne
zistený skutkový stav veci. Konkrétne najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že :
„Ako už tunajší súd uviedol v rozsudku sp. zn. 1Sžso/6/2015 z 28. júna 2016, hoci sa v konaní vo
veciach kompenzácie pripúšťa, resp. v niektorých prípadoch vyslovene vyžaduje vykonanie lekárskej
posudkovej činnosti, nevylučuje to možnosť použiť ako podklad rozhodnutia aj iné dôkazy, či už v podobe
lekárskych správ a nálezov alebo znaleckého posudku, aby rozhodnutie vyhovovalo kritériu spoľahlivo
zisteného stavu veci v zmysle zásady súčinnostného hľadania materiálnej pravdy v správnom konaní (§
3 ods. 2 a 4 správneho poriadku). Treba zdôrazniť, že žalovaný má povinnosť rozhodovať na základe
skutočného stavu veci. Za tejto situácie musí z úradnej povinnosti vykonať všetky dôkazy smerujúce k
riadnemu zisteniu skutkového stavu, a to najmä všetkých lekárskych správ týkajúcich sa zdravotného
stavu žalobkyne. Dôkazy, ktoré sú podkladom jej rozhodnutia musia byť vykonané v takom rozsahu, aby
nebolo možné pochybovať o objektívnom posúdení skutkového stavu.“

59. Správny súd, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu a z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, musí skonštatovať, že aj v prípade rozhodovania žalovaného o poskytnutí peňažného
príspevku na kúpu pomôcky - umývačky riadu nebol zo strany žalovaného dostatočne zistený
skutočný stav veci, tak aby bol zákonným podkladom pre rozhodnutie žalovaného. Žalovaný uzavrel
skutkový stav vo vzťahu k tejto pomôcke konštatovaním, že žalobkyňa má objektívne zdokumentovanú
dobrú pohyblivosť na horných končatinách (pričom túto skutočnosť mal na základe pozorovania na
pojednávaní preukázanú aj správny súd), a že nie je zdokumentovaná porucha jemnej motoriky. Tento
záver, ale v podstate skôr podporuje a nie vyvracia možnosť, že by žalobkyňa bola spôsobilá umývačku
riadu bez pomoci tretej osoby sama obsluhovať, pretože nie je vylúčené, že je schopná aj v sede, na
invalidnom vozíku, umývačku riadu z kuchynského dresu naplniť a tiež riady z nej vyložiť. Teda práve
naopak, dobrá pohyblivosť horných končatín, a priori nevylučuje poskytnutie peňažného príspevku
na kúpu tejto pomôcky. Pokiaľ ale žalovaný súčasne v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval,
že žalobkyňa aj pri obsluhe umývačky riadu potrebuje pomoc inej osoby, ktorá skutočnosť by naozaj
vylučovala poskytnutie peňažného príspevku na túto pomôcku, tak k uvedenému záveru žalovaného
správny súd uvádza, že z vykonaného dokazovania táto skutočnosť nie je zatiaľ preukázaná.

60. Správny súd tiež musí poukázať na rozporné závery uvedené v komplexnom posudku, ktorý je
podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu (§ 55 ods. 6 zákona č. 447/2008
Z. z.) keď na jednej strane v súvislosti s peňažným príspevkom na úpravu garáže sa uvádza, že
žalobkyňa má hypotrofiu svalstva horných a dolných končatín a multifaktorálne vertigo s tým, že pri
akceptácii mnohopočetných lekárskych záverov nie je schopná viesť motorové vozidlo a na strane
druhej v súvislosti s peňažným príspevkom na kúpu pomôcky - umývačky riadu má žalobkyňa objektívne
zdokumentovanú dobrú pohyblivosť na horných končatinách a nie je zdokumentovaná porucha jemnej
motoriky.



61. Tiež je potrebné upriamiť pozornosť žalovaného na to, že kritériá odkázanosti na pomôcku sa
neviažu iba na samotné ťažké zdravotné postihnutie, ale aj na skutočnosť, či by nevlastnením danej
pomôcky fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím dokázala vykonávať činnosti, ktoré by bez
použitia pomôcok nemohla vykonávať sama, alebo vykonávanie týchto činností by bolo spojené s
nadmernou fyzickou záťažou alebo neúmernou dĺžkou trvania činnosti. V danom konaní sa žalobkyňa
jasne vyjadrila, že riady neumýva, pretože nie je schopná stáť. Zostáva otázkou, či je schopná umývať
riady v sede na vozíku, a rovnako či by jej takáto činnosť nespôsobovala nadmernú fyzickú záťaž alebo
neúmernú dĺžku trvania. Aj táto skutočnosť by mala byť predmetom doplneného dokazovania, s tým, že
pokiaľ by žalovaný uzavrel, že žalovaná je schopná vykonávať túto činnosť bez zákonom stanovených
obmedzení, musí tento záver náležite v odôvodnení svojho rozhodnutia odôvodniť a pochopiteľne aj
podložiť, či už posudkovým záverom, ktorý je výsledkom sociálnej posudkovej činnosti (nie je vylúčené
zistenie na mieste samom) alebo na základe odborného vyjadrenia ošetrujúceho lekára, z ktorého by
vyplývala existencia alebo neexistencia tejto schopnosti. Na strane druhej správny súd dáva žalobkyni do
pozornosti, že jednou zo základných podmienok na poskytnutie peňažného príspevku na kúpu pomôcky
je skutočnosť, že túto pomôcku bude žalobkyňa schopná využívať sama, to znamená bez pomoci iných,
či už rodinných príslušníkov alebo asistenta, pričom či má túto schopnosť, je zatiaľ nepodložené.

62. Zákonodarca v zákone o peňažných príspevkoch na kompenzáciu s poukazom na § 5 predmetného
zákona zakotvil štyri oblasti, v ktorých sa sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v zmysle
tohto zákona kompenzujú, avšak samotný zákon, ako ani Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a
rodiny Slovenskej republiky z 18. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje zoznam pomôcok a maximálne
zohľadňované sumy z ceny pomôcok, vo svojich ustanoveniach nerozdeľujú jednotlivé pomôcky
podľa konkrétnych zdravotných postihnutí, čo v podstate znamená, že základným cieľom konania o
kompenzácii je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do
spoločnosti vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných
životných potrieb za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti, ďalej minimalizácia
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba schopná prekonať
vlastným úsilím a prostriedkami, ako aj zmiernenie jej nepriaznivej sociálnej situácie. Aj z dôvodovej
správy k tomuto zákonu vyplýva, že „účelom návrhu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov je upraviť právne vzťahy
pri kompenzácii sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia tak, aby sa vytvorili pre fyzické
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím porovnateľné príležitosti v každodennom živote a eliminovali
sa bariéry, s ktorými sa stretávajú v oblastiach vymedzených v návrhu zákona s cieľom ochrániť túto
skupinu fyzických osôb pred sociálnym vylúčením pri zachovaní ich ľudskej dôstojnosti.“

63. Z ustanovení zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu jednoznačne vyplýva povinnosť
pre konajúci orgán verejnej správy, aby preskúmal sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia
žiadateľa o kompenzáciu a v súvislosti s týmito zisteniami vyslovil záver, či sociálne dôsledky jeho
ťažkého zdravotného postihnutia možno prekonať alebo zmierniť pomôckou (najmä s dôrazom na
zistenie, či požadovaná pomôcka uľahčuje fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať
činnosti, ktoré by bez ich použitia nemohla vykonávať sama alebo vykonávanie týchto činností by bolo
spojené s nadmernou fyzickou záťažou alebo neúmernou dĺžkou trvania činnosti); tzn. pomôckou, ktorú
požaduje žalobkyňa.

64. Správny súd však na strane druhej zdôrazňuje, že kompenzovanie sociálnych dôsledkov ťažkého
zdravotného postihnutia definovaných v ustanovení § 2 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. nie je
možné považovať za „riešenie ťažkej životnej situácie" rodinných príslušníkov fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím, ale má slúžiť na zmiernenie alebo prekonanie znevýhodnenia, ktoré má fyzická
osoba s ťažkým zdravotným postihnutím z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s
fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok.

65. Vychádzajúc preto z bodov 61 až 64 správny súd uzatvára, že nemôže obstáť argument žalovaného,
že požadovaná pomôcka nekompenzuje funkčný stav menovanej. Zákon o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia totiž ani v jednom svojom ustanovení neurčuje ako
zákonnú podmienku poskytnutia peňažného príspevku na pomôcku, že požadovaná pomôcka musí byť
v príčinnej súvislosti s konkrétnym postihnutím. Práve naopak z ustanovenia § 24 ods. 2 citovaného
zákona jasne vyplýva, že pomôcka je vec, technologické zariadenie alebo jeho časť, ktoré umožňujú
alebo sprostredkujú fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať činnosti, ktoré by bez



ich použitia nemohla vykonávať sama alebo vykonávanie týchto činností by bolo spojené s nadmernou
fyzickou záťažou alebo neúmernou dĺžkou trvania činnosti.

66. Rovnako ako argument žalovaného nemôže neobstáť jeho tvrdenie, že oblasť sebaobsluhy je
vhodne kompenzovaná osobnou asistenciou, nakoľko z rozsudku tunajšieho správneho súdu sp.
zn. 20S/56/2016 z 20. septembra 2017, bod 9 vyplýva, že žalovaný nenavrhol žalobkyni rozsah
hodín osobnej asistencie pri prácach v domácnosti a to z dôvodu, že žalobkyňa ľahšie práce v
domácnosti zvláda a náročnejšie domáce práce dokáže zabezpečiť manžel, dospelá dcéra a podľa
svojich schopností aj 12 - ročná dcéra.

67. Správny súd nespochybňuje skutočnosť, že sociálna posudková činnosť zahŕňa aj posudzovanie
rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, konkrétne najmä hodnotenie
schopnosti a rozsahu pomoci, ktorú jej poskytuje rodina, avšak skutočnosť, že žalobkyňa má k dispozícii
manžela a dcéry ju nemôže diskvalifikovať vo vzťahu k nároku na peňažný príspevok. Správny súd
dáva žalovanému do pozornosti, že zo zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nevyplýva
nemožnosť kompenzácie formou príspevku na kúpu pomôcky, ak v domácnosti zdravotne ťažko
postihnutej osoby žije iná blízka osoba, ktorá tejto osobe poskytuje pomoc (napr. manžel, dieťa). Z
legislatívnej konštrukcie právnych noriem ustanovení § 2 ods. 2 alebo § 9 ods. 2 citovaného zákona
vyplýva, že zákonodarca trvalú prítomnosť inej osoby v domácnosti zjavne nepovažuje za faktor,
ktorý by mal mať akýkoľvek vplyv na prístup ťažko zdravotne postihnutého žiadateľa k príspevku
kompenzujúcemu sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia. Hoci z pohľadu spoločenskej
morálky je prirodzené, aby ťažko zdravotne postihnutému poskytovala pomoc najmä jeho rodina,
nemôže byť takouto okolnosťou argumentované spôsobom vyvolávajúcim náznaky, že by sa žiadateľ k
príspevku dostal „ľahšie“, ak by pomoc rodinného príslušníka k dispozícii nemal.

68. Vychádzajúc z uvedeného správny súd záverom konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného,
ako aj rozhodnutie úradu práce nie sú založené na objektívne a dostatočne zistenom skutkovom
stave veci pre zaujatie záveru, že v prípade žalobkyne nejde o pomôcku, ktorá by umožňovala
žalobkyni vykonávať činnosť (umývať riady), ktorú by bez jej použitia nemohla vykonávať sama alebo
vykonávanie tejto činnosti by bolo spojené s nadmernou fyzickou záťažou alebo neúmernou dĺžkou
trvania činnosti. Ako už uviedol správny súd v bode 59 tohto rozsudku, pokiaľ žalovaný v odôvodnení
svojho rozhodnutia uzavrel dobrú pohyblivosť horných končatín (avšak túto skutočnosť sama vyvracia
žalobkyňa), bude potrebné v ďalšom konaní overiť a podložiť odborným vyjadrením neurológa, či
žalobkyňa má pohyblivosť horných končatín vrátane jemnej motoriky dostatočnú na to, aby sama
obsluhovala umývačku riadu vrátane jej schopnosti pochybovať sa na invalidnom vozíku tak, aby túto
pomôcku sama používala. Na preukázanie tejto skutočnosti bude však potrebná aktívna súčinnosť
žalobkyne.

69. Správny súd tiež považuje za nutné vytnúť žalovanému, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, ktoré mali podložiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd zastáva
názor, že dôvody, ktoré žalovaný uviedol vo svojom rozhodnutí a ktoré už boli správnym súdom
bližšie rozobraté (body 8 až 10 tohto rozsudku) sú nedostatočné a nemôžu viesť k presvedčivosti
tohto rozhodnutia. V podstate žalovaný odcitoval len príslušné ustanovenia zákona so záverom, že
žalobkyňa má dobrú pohyblivosť horných končatín, nemá zdokumentovanú poruchu jemnej motoriky a
preto umývačka riadu nekompenzuje jej funkčný stav.

70. Správny súd záverom opakuje, že správnu žalobu posudzoval neformálne podľa § 202 ods. 2 SSP,
nakoľko žalobkyňa je fyzickou osobou. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobkyne,
ktorou poukazovala na to, že ju posudkový lekár nevidel, keď z lekárskeho posudku zo dňa 7. júna 2018
vyplýva, že dňa 3. mája 2018 sa uskutočnilo osobné stretnutie žalobkyne s posudkovým lekárom (bližšie
bod 51 tohto rozsudku).

71. Správny súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané
v súlade so zákonom, nakoľko zistenie skutkového stavu bolo v danom prípade nedostačujúce na riadne
posúdenie veci a rovnako je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto napadnuté rozhodnutie
podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP zrušil. Súčasne správny súd postupom podľa § 191 ods. 3 písm.
a) SSP zrušil aj predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a vec podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, odbor sociálnych vecí a rodiny na ďalšie konanie.



72. V ďalšom konaní bude úlohou orgánu verejnej správy nižšieho stupňa v zmysle vyššie uvedených
záverov (body 59 až 61, 68) odstrániť, a to jednoznačne a bez vzniku dôvodných pochybností,
vady v zisťovaní skutkového stavu, náležite doplniť dokazovanie o zistenie rozhodujúcej skutočnosti
a to, či žalobkyňa je alebo nie je schopná sama, bez akejkoľvek pomoci druhej osoby obsluhovať
umývačku riadu a za týmto účelom si obstarať relevantné podklady pre vydanie rozhodnutia. Správny
súd zdôrazňuje, že tak pozitívne, ako aj negatívne rozhodnutie žalovaného musí byť podložené riadne
zisteným skutkovým stavom veci a náležite a presvedčivo odôvodnené. Správny súd súčasne poukazuje
na samotný účel zákona č. 447/2008 Z. z., ktorým je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti, pri zachovaní jej ľudskej
dôstojnosti, inak povedané pomoc a uľahčenie života fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
Správny súd rovnako dáva žalovanému na zváženie a to z dôvodu viacerých konaní, ktoré sa týkajú
žalobkyne, či by nebolo vhodné vypracovať znalecký posudok, predmetom ktorého bude komplexné
posúdenie zdravotného stavu žalobkyne vo vzťahu k požadovaným peňažným príspevkom a to aj z
dôvodu, že zdravotný stav, tak ako tvrdí žalobkyňa, je od roku 2011 nezmenený. V tejto súvislosti správny
súd apeluje na žalobkyňu, aby sa v prípade nariadenia znaleckého dokazovaniu tomuto podriadila,
nakoľko tento bude ďalším podkladom pre následne vydané rozhodnutia úradu práce a prostredníctvom
znaleckého posudku môže pochopiteľne dôjsť aj k odstráneniu hodnotenia zdravotného stavu v závislosti
od toho, o akú pomôcku sa jedná, pričom na margo uvedeného správny súd len dodáva, že uvedené sa
týka tak žalobkyne, ako aj žalovaného. Správny súd v tejto súvislosti dodáva, že je skutočne v záujme
žalobkyne a žalovaného definitívne posúdenie zdravotného stavu, nakoľko jednotlivé konania prebiehajú
od roku 2012 a to práve z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

73. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom
rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP).

74. V správnom súdnom konaní úspešnej žalobkyni priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP náhradu
dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny
súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods.
2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 2018200239