Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 48Sa/20/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200260 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200260.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Anitou Filovou, v právnej veci žalobkyne: MUDr. P. E., dátum narodenia XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu D. XXXX/X, XXX XX O., právne zastúpenej Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO : 36 865 281, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 39683-2/2018-BA zo 7. augusta 2018 takto r o z h o d o l : I. Správny súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne - ústredie číslo: 39683-2/2018-BA zo 7. augusta 2018 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta číslo: 700-0610097718-GC04/18 zo 16. januára 2018 z r u š u j e a vec vracia Sociálnej poisťovni, pobočka Galanta na ďalšie konanie. II. Správny súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa pobočka Galanta (ďalej aj ako „orgán verejnej správny nižšieho stupňa“) rozhodnutím číslo : 700-0610097718-GC04/18 zo dňa 16.01.2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“), § 152a a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z. z. predpísal žalobkyni za obdobie február 2007, marce 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007 a december 2007 poistné na nemocenské poistenie v sume 275,50 eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 1 319,62 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 440,02 eur a poistené do rezervného fondu solidarity v sume 348,31 eur, t.j. v celkovej výške 2 383,45 eur. 2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta vydala svoje rozhodnutie po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia zo dňa 23. februára 2017, ktorým žalobkyni predpísala poistné za obdobie 02/2017-06/2008 v celkovej sume 3 460,23 eur. Dôvodom zrušenia prechádzajúceho rozhodnutia a vrátenia veci na nové prejednanie a rozhodnutie rozhodnutím žalovanej č. 34538-3/2017-BA zo dňa 16.novembra 2017 bola skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí na poistné nebol zohľadnený súbeh poistení, ktorý znížil vymeriavací základ pred odvod poistného z postavenia SZČO z dôvodu súčasného vykonávania činností zamestnanca a SZČO za obdobie máj 2017. 3. Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta poukázala na to, že žalobkyňa dňa 31.mája 2006 predložila rozhodnutie TSK č. TA/2006/2346, ktorým jej bolo dňom 31.05.2006 zrušené povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie špecializovanej ambulancie v odbore dermatovenerológia z dôvodu transformácie fyzickej osoby na právnickú osobu. Tiež poukázala na to, že žalobkyňa podala odhlášku z povinného poistenia ku dňu 30.05.2006. Dôvodila, že z údajov, ktoré jej poskytla Slovenská lekárska komora v elektronickej forme zistila, že žalobkyňa mala aj po dátume 30.05.2006 platnú licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/TT/0203/05, pri ktorej vzniká lekárovi povinnosť registrácie na daňovom úrade do 30 dní odo dňa právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o vydaní licencie, pričom z príjmov z tejto činnosti sa odvádzajú dane a platia odvody. V tejto súvislosti ďalej poukázala na to, že keďže žalobkyňa bola naďalej držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe a na základe údajov, ktoré poskytlo Finančné riaditeľstvo SR bolo zistené, že jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol za rok 2004 vo výške 986 975,00 SKK, t.j. vyšší ako zákonom stanovená suma pre rok 2004, za rok 2005 vo výške 1 472 357,00 SKK, t.j. vyšší ako zákonom stanovená suma pre rok 2005 a za rok 2006 vo výške 743 782,00 SKK, t.j. vyšší ako zákonom stanovená výška pre rok 2006 mala za to, že žalobkyňa bola povinná odvádzať poistné za obdobie od 06/2006 - 06/2008, do dňa ukončenia registrácie podľa § 49a zákona o dani z príjmov a § 67 daňového poriadku. 4. S poukazom na kontrolu odvodu poistného a príspevkov Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta zistila, že poistné a príspevky žalobkyňa neodviedla vôbec za mesiace február 2007 až december 2007 a preto uzavrela, že žalobkyňa porušila ustanovenia § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., § 128 ods. 11 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z. z., § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z. a § 20 ods. 1 písm. b), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012. 5. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta podala žalobkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu odvolanie, ktorým vzniesla s poukazom na ustanovenie § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení námietku premlčania dôvodiac tým, že posledná platba predpísaného poistného je za mesiac december 2007 s tým, že toto poistné bolo splatné dňa 08.01.2008, pričom napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 16.01.2018 (doručené dňa 26.01.2018). Ďalej žalobkyňa v odvolaní s poukazom na § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení platného do 31.5.2006 a § 5 písm. b) a c) zákona o sociálnom poistení dôvodila, že jej oprávnenie ako samostatne zárobkovo činnej osoby na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, z ktorej bol Sociálnou poisťovňou zistený príjem za rok 2006 vo výške 743 782 SKK je výlučným príjmom za prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, na základe rozhodnutia vydaného Krajským úradom v Trnave zo dňa 09.09.1997, ktoré bolo zrušené (zaniklo) 31.5.2006, pričom deň zániku tohto povolenia je vždy zároveň aj dňom zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia doplniac, že jej príjem za rok 2006 nebol v žiadnej časti dosiahnutý v súvislosti s výkonom zdravotníckej praxe, na základe licencie L1A/TT/0203/05. S poukazom na dôvody odvolania navrhla odvolaciemu orgánu, aby konanie zastavil, nakoľko odpadol dôvod na ďalšie pokračovanie v konaní alebo, aby napadnuté rozhodnutie zrušil. 6. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k vzneseniu námietky premlčania s poukazom na ustanovenia § 147 ods. 1 ods. 2 a § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010 uviedla, že účastníčka konania si splnila povinnosť upravenú v § 228 ods. 3 dňa 6. októbra 1997 s dátumom vzniku účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení dňa 9. septembra 1997. Dôvodila, že Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta uplatnila pohľadávku na poistnom za obdobie február 2007 až december 2007 voči účastníčke konania prvýkrát rozhodnutím č. 700-0610415917-GC04/17 z 23. februára 2017, pričom poistné za mesiac február 2007 bolo splatné 8. marca 2007, čo znamená, že Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta si prvýkrát uplatnila svoju pohľadávku dňa 23.2.2017, t.j. pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty, preto poistné za obdobie od február 2007 - december 2007 nie je premlčané. II. Rozsah a dôvody správnej žaloby 7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej vrátane prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta a vrátenia veci na ďalšie konanie a to z dôvodu, že tieto rozhodnutia súd nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom alebo v nich nemá oporu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. 8. Žalobkyňa s odkazom na § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.05.2006 a § 5 písm. b) a c) citovaného zákona poukázala na to, že žalovaná ako rozhodujúce dôvody napadnutého rozhodnutia uviedla, že bola v danom čase držiteľom licencie č. L1A/TT/0203/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s tým, že uvedená licencia jej zakladala právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia a preto bola povinná hradiť poistné podľa zákona č. 461/2003 Z. z., pričom sa vôbec nezaoberala skutočnosťou, že okrem tejto licencie bola držiteľkou aj licencie č. L1C/TT/0203/05, ktorá jej umožňovala prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a dosahovanie zdaniteľných príjmov. Poukázala na to, že žalovanou zistený príjem za rok 2006 vo výške 743 782 SKK (24 689,04 eur) je výlučným príjmom za prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, na základe rozhodnutia vydaného Krajským úradom v Trnave zo dňa 09.09.1997, ktoré bolo zrušené (zaniklo) 31.05.2006 dodajúc, že deň zániku tohto povolenia je zároveň aj dňom zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. Z uvedeného preto vyplýva, že jej príjem za rok 2006 nebol dosiahnutý v súvislosti s výkonom zdravotníckej praxe na základe licencie č. L1A//0203/05 a preto tento príjem nemohol byť príjmom rozhodujúcim na posúdenie vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia a následne vymeriavacím základom pre predpísanie poistného žalovanou vo výške 2 383,45 eur. 9. Žalobkyňa vychádzajúc z ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vzniesla námietku premlčania voči právu predpísať poistné za obdobie r. 2007 dôvodiac tým, že posledná platba predpísaného poistného za mesiac december 2007, bola splatná dňa 08.01.2018, pričom prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 16.01.2018 (doručené 26.01.2018). Nesúhlasila s tvrdením žalovanej uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že pre posúdenie premlčania práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona je rozhodujúci dátum vydania rozhodnutia, ktorým si Sociálna poisťovňa uplatňuje svoju pohľadávku prvýkrát a teda, že postačuje v lehote 10 rokov odo dňa splatnosti vydať neprávoplatné rozhodnutie. Mala za to, že z ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodujúci dátum pre posúdenie stihnutia práva predpísania poistného v premlčacej dobe je deň právoplatnosti rozhodnutia, ktorým Sociálna poisťovňa predpísala poistné. Rovnako poukázala na to, že zrušené rozhodnutie č. 700-0610415917-GC04/17 nevyvoláva účinky predpísania poistného na zastavenie behu premlčania s tým, že by Sociálna poisťovňa mala do budúcnosti neobmedzený čas na predpísanie poistného, pričom svoj právny názor podporila aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25. januára 2018. Z uvedeného dôvodu mala za to, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia, ktoré jej bolo doručené dňa 09.08.2018 bolo právo Sociálnej poisťovne predpísať poistné za rok 2007 premlčané v celom rozsahu. Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že Sociálna poisťovňa je pri vydávaní rozhodnutia, ktorým predpisuje poistné povinná z úradnej povinnosti skúmať, či právo predpísať poistné nezaniklo v dôsledku márneho uplynutia času - 10 ročnej premlčacej doby (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžs/43/2013). 10. Žalobkyňa tiež namietala, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí, okrem konštatovania o správnosti prvostupňového rozhodnutia, neuviedla žiadne úvahy ohľadom hodnotenia dokazovania vo vzťahu k dosiahnutiu príjmov z licencie č. L1A/TT/0203/05 a dňu vzniku povinných poistení v zmysle zákona o sociálnom poistení a vyporiadaní sa s námietkou premlčania. Poukázala na to, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a rovnako tiež z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa prakticky nedá zistiť správna úvaha (riadne vysporiadanie sa s námietkami), pričom práve vysporiadanie sa s uvedenými otázkami považuje za nevyhnutnú súčasť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorým sa predpisuje poistné, a ak ich takéto rozhodnutie neobsahuje, trpí vadou nedostatku dôvodov a nepreskúmateľnosti, čo znamená, že je nezákonné. Žalobkyňa podala návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 11. Žalobkyňa súčasne požiadala správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie (§ 182 ods. 1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku). III. Vyjadrenie žalovanej, replika žalobkyne, duplika žalovanej 12. Žalovaná navrhla správnemu súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Dôvodila, že žalobkyňa bola držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A), ktorá ju oprávňovala na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 písm. a) bod dva zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 aj po 31. máji 2006, kedy došlo k zrušeniu povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Preto žalobkyni dňom 31. mája 2006 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. S poukazom na uvedené mala za to, že žalobkyňa aj po 31. máji 2006 spĺňala právnu definíciu statusu samostatne zárobkovo činnej osoby účinnej do 31.12.2010, t.j. bola držiteľkou oprávnenia podľa osobitného predpisu (podľa zákona č. 578/2004 Z. z.) a zároveň jej ako samostatne zárobkovo činnej osobe trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pretože v rozhodujúcom období jej príjmy presiahli zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu. Za irelevantné považovala vyjadrenie žalobkyne, že na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nevykonávala zárobkovú činnosť, nakoľko zákon o sociálnom poistení presne vymedzuje, ktorá fyzická osoba na účely sociálneho poistenia nadobúda právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a kedy takejto samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká, resp. zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. 13. K námietke týkajúcej sa premlčania práva predpísať poistné za obdobie február 2007 až december 2007 žalovaná uviedla, že pre plynutie premlčacej lehoty nemôže mať význam dátum vydania druhostupňového rozhodnutia, resp. dátum nadobudnutia právoplatnosti daného rozhodnutia, pretože týmto rozhodnutím odvolací orgán „len“ preskúmava zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, resp. dôvodnosť vznesenej námietky premlčania podľa právneho stavu platného v deň vydania prvostupňového rozhodnutia. Zároveň dodala, že týmto rozhodnutím si neuplatňuje svoj nárok, pretože predpísať poistné (t.j. uplatniť právny nárok) je v zmysle § 178 ods. 1 ôsmy bod zákona o sociálnom poistení oprávnená len pobočka Sociálnej poisťovne. V súvislosti s uvedeným záverom poukázala na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/45/2016 zo dňa 30.05.2018. Ďalej dôvodila, že z ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak zákon neustanovuje inak. Poistné za mesiac február 2007 bolo splatné dňa 8. marca 2007 t.j. desaťročná premlčacia lehota uplynula dňa 8. marca 2017, pričom Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta rozhodla vo veci predpísania dlžnej sumy poistného okrem iného aj za obdobie február 2007 až december 2007 rozhodnutím číslo : 700-0610415917-GC04/17 dňa 23. februára 2017, kedy v danej veci rozhodla prvýkrát a keďže v čase vydania rozhodnutia vo veci predpísania poistného desaťročná premlčacia lehota ešte neuplynula, námietku premlčania vznesenú žalobkyňou nemohla uznať. K námietke premlčania ešte záverom dodala, že podľa jej právneho názoru, na premlčanie sa neprihliada z úradnej povinnosti, ale premlčania práva t.j. premlčania nároku na plnenie sa môže povinný subjekt dovolať len vznesením námietky premlčania a až dôsledkom úspešného uplatnenia námietky premlčania zo strany povinného subjektu, premlčaný nárok Sociálnej poisťovne zaniká dodajúc, že námietku premlčania je možné vzniesť len do právoplatného ukončenia konania. 14. Žalobkyňa v replike skonštatovala, že žalovaná si nesprávne a účelovo vykladá ustanovenie § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, keď uvádza, že pre včasné uplatnenie práva predpísať poistné v premlčacej dobe je potrebné „len“ predpísať poistné v neprávoplatnom rozhodnutí, pričom sa vôbec nezaoberá otázkou právoplatnosti predmetného rozhodnutia, ktorá je, podľa jej názoru, rozhodujúca pre posúdenie premlčania práva žalovanej na predpísanie poistného, nakoľko až dňom právoplatnosti v zmysle všeobecných právnych predpisov možno pokladať rozhodnutie za záväzné, a po uplynutí paričnej lehoty aj vykonateľné. V tejto súvislosti doplnila, že predpísanie poistného prvostupňovým rozhodnutím, ktoré nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť nie je záväzné pre osobu, ku ktorej smeruje, ale naopak zaväzuje len orgán verejnej správy, ktorý rozhodnutie vydal, a ktorý zároveň považuje predmetné rozhodnutie za správne a zákonné. Rovnako nesúhlasila s konštatovaním žalovanej, že na premlčanie sa neprihliada z úradnej povinnosti s tým, že premlčania práva sa môže povinný subjekt dovolať len vznesením námietky premlčania, pričom argumentovala odôvodnením rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Szs/43/2017. Žalobkyňa tiež skonštatovala, že 10 ročná premlčacia (prekluzívna) doba je dostatočne dlhý časový úsek na to, aby Sociálna poisťovňa ako orgán verejnej správy vydal právoplatné rozhodnutie, ktorým by predpísal poistné doplniac, že sa žiadnym spôsobom nepokúsila o vyhnutie predpísaniu poistného, iba využila svoje zákonom garantované právo odvolať sa voči prvostupňovému rozhodnutiu, nakoľko ho považuje za nesprávne a nezákonné. S poukazom na uvedené sa preto domnieva, že právo žalovanej predpísať poistné je v danom prípade v celom rozsahu premlčané. Vo vzťahu k vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia zopakovala, že v rozhodujúcom období bola držiteľkou dvoch licencií, a to licencie L1A/TT0203/05 slúžiacej na výkon samostatnej zdravotníckej praxe a licencie L1C/TT/0203/05 umožňujúcej prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, pričom zdaniteľný príjem, ktorý zistila Sociálna poisťovňa za rok 2006 bol výlučne príjmom za prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, na základe rozhodnutia vydaného Krajským úradom v Trnave zo dňa 09.09.1997, ktoré bolo zrušené 31.5.2006, pričom deň zániku tohto povolenia je vždy aj dňom zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. 15. Žalovaná dupliku nepodala, vyjadrenie žalobkyne jej bolo doručené dňa 21. novembra 2018. IV. Relevantná právna úprava 16. Podľa § 128 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z. z. poistné na nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba. 17. Podľa § 128 ods. 2 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z. z. poistné na starobné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba. 18. Podľa § 128 ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z. z. poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak, povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba. 19. Podľa § 128 ods. 11 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z. z. poistné do rezervného fondu solidarity platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba. 20. Podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 21. Podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. príspevky na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len "príspevky") platí, ak tento zákon neustanovuje inak, samostatne zárobkovo činná osoba povinne dôchodkovo poistená podľa osobitného predpisu zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení. 22. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 23. Podľa § 152a zákona č. 461/2003 Z. z. na predpísanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, vrátenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, povolenie splátok dlžných súm príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, premlčanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, postúpenie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, odpísanie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie platia § 144 až 151 rovnako. 24. Podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále. 25. Podľa § 228 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. V. Konanie na správnom súde, právne posúdenie veci správnym súdom 26. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) nariadil na prejednanie veci samej podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie na deň 11. marca 2019 a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 27. Správny súd konal podľa § 114 SSP v neprítomnosti žalovanej, ktorá bola na pojednávanie riadne predvolaná (§ 108 ods. 2 SSP), pričom svoju neprítomnosť na pojednávaní písomne ospravedlnila elektronicky dňa 8. marca 2019 a súhlasila, aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti. 28. Správny súd uznesením č. k. 48Sa/20/2018-64 z 21. novembra 2018 priznal správnej žalobe odkladný účinok. 29. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podanej žaloby, pričom poukázal na ustanovenie § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého právo predpísať poistné sa premlčí za 10 rokov, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak. V tejto súvislosti poukázal na to, že zákon o sociálnom poistení upravuje iba 3 situácie, pri ktorých sa premlčacia lehota prerušuje, konkrétne ide o ustanovenie § 193 ods. 6, § 236 ods. 3 a § 237 ods. 2, čo znamená, že zákon nespája so začatím konania následky prerušenia premlčacej lehoty, a tieto následky nespája ani s vydaním prvostupňového rozhodnutia. Taktiež poukázal na analógiu v správnom trestaní, kde je ustálená rozhodovacia prax správnych súdov, že v rámci premlčacej lehoty musí byť vydané rozhodnutie, ktoré je právoplatné, pričom nevidel dôvod na to, aby neschopnosť štátu rozhodnúť v rámci 10 ročnej premlčacej lehoty znášal účastník konania. Zastal názor, že v prípade, ak v rámci premlčacej lehoty nie je vydané právoplatné rozhodnutie, právo predpísať poistné zaniká, pričom nie je potrebné, aby účastník konania vzniesol námietku premlčania doplniac, že žalobkyňa námietku premlčania vzniesla tak v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj v správnej žalobe. S poukazom na uvedené navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej vrátane prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta a vec vrátil Sociálnej poisťovni, pobočka Galanta na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 30. Správny súd sa v prvom rade venoval námietkam, ktorými žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že jej po 31. máji 2006 nemohlo vzniknúť (ani trvať) povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie a to do 30.06.2008, nakoľko mala žalovaná na danú vec aplikovať prednostne ustanovenie § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení s tým, že z licencie L1A/TT/0203/05 žalobkyňa nedosahovala žiaden príjem, ktorý by následne viedol k vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO. 31. Z obsahu administratívneho spisu má správny súd preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta vyzvala žalobkyňu dňa 10. novembra 2016 na splnenie ohlasovacej povinnosti, pričom v rámci tejto výzvy jej oznámila zistené skutočnosti, konkrétne, že zistila, že žalobkyňa je naďalej držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe a taktiež, že bolo zistené, že jej príjem za rok 2006 presiahol zákonom stanovenú výšku a preto uzavrela, že registrácia SZČO bola odhlásená nesprávne ku dňu 31.5.2006, pričom treba opraviť dobu poistenia do dňa 30.06.2008. Z uvedeného dôvodu vyzvala žalobkyňu, aby v lehote do 5 dní odo dňa doručenia výzvy podala odhlášku ku dňu 30.06.2008 s tým, že ju súčasne upozornila, že ak zákonom ustanovenú povinnosť v určenej lehote nesplní, pristúpi k vydaniu rozhodnutia o nezániku poistenia ku dňu 31.05.2006. Tejto výzve žalobkyňa vyhovela a dňa 16.02.2017 doručila Sociálnej poisťovni, pobočka Galanta odhlášku, v ktorej uviedla, že poistenie zaniklo dňa 30.06.2008. 32. Vychádzajúc z bodu 31 zastáva správny súd názor, že opravou registračného listu SZČO, ktorú žalobkyňa vykonala dňa 16.02.2017 nebolo potrebné postupom podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení rozhodovať o nezániku poistenia ku dňu 31.05.2006, nakoľko týmto právnym úkonom žalobkyne nebol v danej veci sporný zánik poistenia. V danom prípade je potrebné z pohľadu žalobných bodov zdôrazniť, že predmetom správneho súdneho konania nie je rozhodnutie o zániku poistenia, ale rozhodnutie, ktorým bolo na základe opravy pôvodne predloženého registračného listu FO predpísané poistné za obdobie február 2007 až december 2007 a preto žalobné body týkajúce sa otázky zániku poistenia už nie sú relevantné. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ by bola otázka zániku poistenia sporná, na vydanie rozhodnutia o predpísaní poistného by nebol daný právny základ a rozhodnutie o predpísaní poisteného by bolo predčasné. Správny súd vychádzajúc z registračného listu FO predloženého Sociálnej poisťovni, pobočka Galanta dňa 16.02.2017 preto ustálil, že žalobkyni zaniklo poistenie dňa 30.06.2008. Správny súd však súčasne dodáva, že vzhľadom na to, že žalobkyňa si dňa 30. mája 2006 splnila svoju zákonnú povinnosť, ktorá jej vyplýva z ustanovenia § 228 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, oprava zániku poistenia nemala vplyv na plynutie premlčacej lehoty (§ 228 ods. 3 v spojení s § 147 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). 33. Následne správny súd posudzoval dôvodnosť námietky, ktorou žalobkyňa poukazovala na to, že právo predpísať poistné je v danom prípade, s poukazom na ustanovenie § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, premlčané. Z prílohy pripojenej k prvostupňovému rozhodnutiu vyplýva, že splatnosť poistného a príspevkov za december 2007 (ktorý bol posledným mesiacom, ktorého sa rozhodnutie týka) bola určená na deň 8. januára 2008, teda premlčacia lehota na predpísanie poistného v zmysle vyššie citovaného ustanovenia uplynula 8. januára 2018. Z obsahu administratívneho spisu má správny súd preukázané, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 16. januára 2018 a napadnuté rozhodnutie žalovanej nadobudlo právoplatnosť dňa 9. augusta 2018. Správny súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovanej, že na odvrátenie účinkov premlčania postačuje, aby právo na poistné bolo zo strany žalovanej uplatnené prvýkrát v rámci premlčacej lehoty, teda v danom prípade dňa 23.2.2017, v ktorý deň bolo vydané predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, následne žalovanou zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Na prijatie uvedeného záveru žalovanej nie je zákonný podklad, nakoľko zákon o sociálnom poistení nespája so začatím administratívneho konania spočívanie premlčacej lehoty, pričom ustanovenie § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení predpokladá aj situácie, pri ktorých dochádza k prerušeniu premlčacej lehoty, napríklad § 193 ods. 6 alebo § 236 ods. 2 zákona. Žalovaná na podporu svojho právneho názoru odkazovala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/45/2016 z 30. mája 2018, ktorý však neriešil obdobnú situáciu. V prípade, ktorý posudzoval najvyšší súd sa nejednalo o situáciu, že už prvostupňové rozhodnutie bolo vydané po uplynutí premlčacej lehoty (tak ako v posudzovanom prípade) a taktiež nebolo predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, vydané v rámci premlčacej lehoty, zrušené. Z uvedeného dôvodu je citované rozhodnutie najvyššieho súdu na daný prípad neaplikovateľné. Relevantnou skutočnosťou v prípade žalobkyne je, že už prvostupňové rozhodnutie bolo vydané po uplynutí premlčacej lehoty, t.j. po 8. januári 2018, pričom skutočnosť, že Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta vydala predchádzajúce rozhodnutie v rámci premlčacej lehoty, je vo vzťahu k posúdeniu námietky premlčania bezpredmetná. 34. Správny súd má vedomosť o dvojkoľajnosti právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúceho sa otázky, či na odvrátenie premlčania práva postačuje predpísanie penálov (poistného) najneskôr v posledný deň premlčacej lehoty, inak povedané na zachovanie práva predpísať poistné postačuje vydanie prvostupňového rozhodnutia v posledný deň premlčacej lehoty (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/45/2016 z 30. mája 2018) alebo či je potrebná právoplatnosť rozhodnutia, ktorým je poistné predpísané (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25. januára 2018). Napriek tomu, že v danom prípade sa uplynutie premlčacej lehoty neviazalo na právoplatnosť napadnutého rozhodnutia (už prvostupňové rozhodnutie bolo vydané po uplynutí premlčacej lehoty) správny súd uvádza, že sa v otázke uplynutia premlčacej lehoty prikláňa k právnemu názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v rozsudku sp. zn. 7Sžso/28/2016 zo dňa 25. januára 2018, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že : „Penále musí sociálna poisťovňa predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne a teda nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále. Zákon o sociálnom poistení pracuje s pojmom predpísanie poistného, nie uplatnenie práva na poistné, preto je potrebné vykonaním práva v danej veci rozumieť rozhodnutie o predpísaní penále, ktoré je právoplatné.“ 35. Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd námietku žalobkyne, ktorou poukazovala na skutočnosť, že právo predpísať poistné je v danom prípade premlčané vyhodnotil za dôvodnú. Uplynutie premlčacej lehoty spôsobuje, že v prípade žalobkyne už nie je možné zákonom aprobovaným spôsobom poistné predpísať. 36. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení má správny súd za to, že vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaná vec nesprávne právne posúdila a preto je namieste rozhodnutie žalovanej vrátane prvostupňového rozhodnutia zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) v spojení s § 191 ods. 3 SSP a vec podľa § 191 ods. 4 SSP vrátiť na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni, pobočka Galanta. V ďalšom konaní z dôvodu premlčania práva predpísať poistné (§ 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) v podstate prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 194 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., teda zastavenie konania. 37. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku (body 32 až 36), je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). 38. V správnom súdnom konaní úspešnej žalobkyni priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.