Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20Sa/20/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200261 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200261.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobkyne MUDr. I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, Y., zastúpenej spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 39685-2/2018-BA zo dňa 7. augusta 2018, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredia č. 39685-2/2018-BA zo dňa 7.8. 2018 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobkyni sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta rozhodnutím číslo 700-0610097818-GC04/18 zo dňa 16.01.2018 podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, § 152a a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z. z. predpísal žalobkyni za obdobie mesiacov január 2008 až jún 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 141,78 eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 579,38 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 193,21 eur a poistené do rezervného fondu solidarity v sume 152,94 eur, t.j. spolu 1 067,31 eur. 2. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta vydala svoje rozhodnutie po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia zo dňa 23. februára 2017, ktorým žalobkyni predpísala poistné za obdobie 02/2017-06/2008 v celkovej sume 3 460,23 eur. Dôvodom zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci na nové prejednanie a rozhodnutie rozhodnutím odvolacieho orgánu č. 34538-3/2017-BA zo dňa 16.novembra 2017 bola skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí na poistné nebol zohľadnený súbeh poistení, ktorý znížil vymeriavací základ pred odvod poistného z postavenia SZČO z dôvodu súčasného vykonávania činností zamestnanca a SZČO za obdobie máj 2017. 3. Prvostupňový správny orgán poukazoval na to, že žalobkyňa dňa 31.mája 2006 predložila rozhodnutie TSK č. TA/2006/2346, ktorým jej bolo dňom 31.05.2006 zrušené povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie špecializovanej ambulancie v odbore dermatovenerológia z dôvodu transformácie fyzickej osoby na právnickú osobu a že žalobkyňa podala odhlášku z povinného poistenia ku dňu 30.05.2006. Z údajov, ktoré jej poskytla Slovenská lekárska komora v elektronickej forme, pritom zistil, že žalobkyňa mala aj po dátume 30.05.2006 platnú licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/ TT/0203/05, pri ktorej vzniká lekárovi povinnosť registrácie na daňovom úrade do 30 dní odo dňa právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o vydaní licencie a z príjmov z tejto činnosti sa odvádzajú dane a platia odvody. Konštatoval, že nakoľko žalobkyňa bola naďalej držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe a na základe údajov, ktoré poskytlo Finančné riaditeľstvo SR, jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol za rok 2004 vo výške 986 975,00 SKK, t.j. vyšší ako zákonom stanovená suma pre rok 2004, za rok 2005 vo výške 1 472 357,00 SKK, t.j. vyšší ako zákonom stanovená suma pre rok 2005 a za rok 2006 vo výške 743 782,00 SKK, t.j. vyšší ako zákonom stanovená výška pre rok 2006, žalobkyňa bola povinná odvádzať poistné za obdobie od 06/2006 - 06/2008, do dňa ukončenia registrácie podľa § 49a zákona o dani z príjmov a § 67 daňového poriadku. 4. S poukazom na kontrolu odvodu poistného a príspevkov Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta zistila, že poistné a príspevky žalobkyňa neodviedla vôbec za mesiace január 2008 až jún 2008 a preto uzavrela, že žalobkyňa porušila ustanovenia § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., § 128 ods. 11 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z. z., § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z. a § 20 ods. 1 písm. b), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012. 5. Žalovaný ako odvolací orgán žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 7.8.2018 rozhodnutie pobočky Galanta zo dňa 16.1.2018 potvrdil, resp. jeho výrok iba čiastočne zmenil vypustením textu: „ § 152a zákona v znení neskorších predpisov...“. 6. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom alebo v nich nemá oporu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. 7. S odkazom na § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.05.2006 a § 5 písm. b) a c) citovaného zákona poukázala na to, že žalovaný za rozhodujúce dôvody napadnutého rozhodnutia považoval držbu licencie č. L1A/TT/0203/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, s tým, že uvedená licencia jej zakladala právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, a preto bola povinná hradiť poistné podľa zákona č. 461/2003 Z. z., pričom sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že okrem tejto licencie bola držiteľkou aj licencie č. L1C/TT/0203/05, ktorá jej umožňovala prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a dosahovanie zdaniteľných príjmov. Poukázala na to, že žalovaným zistený príjem za rok 2006 vo výške 743 782 SKK (24 689,04 eur) je výlučným príjmom z prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, na základe rozhodnutia vydaného Krajským úradom v Trnave zo dňa 09.09.1997, ktoré bolo zrušené (zaniklo) 31.05.2006, a že deň zániku tohto povolenia je zároveň aj dňom zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. Z uvedeného preto podľa žalobkyne vyplýva, že jej príjem za rok 2006 nebol dosiahnutý v súvislosti s výkonom zdravotníckej praxe na základe licencie č. L1A//0203/05 a preto tento príjem nemohol byť príjmom rozhodujúcim na posúdenie vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia a následne vymeriavacím základom pre predpísanie poistného. 8. Žalobkyňa, vychádzajúc z ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, vzniesla námietku premlčania práva predpísať poistné za obdobie r. 2008, s tým, že posledná platba predpísaného poistného za mesiac jún 2008 bola splatná dňa 08.07.2008, pričom prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 16.01.2018 (doručené 26.01.2018). Má za to, že z ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodujúci dátum pre posúdenie stihnutia práva predpísania poistného v premlčacej dobe je deň právoplatnosti rozhodnutia, ktorým Sociálna poisťovňa predpísala poistné, a že zrušené rozhodnutie č. 700-0610415817-GC04/17 nevyvoláva účinky predpísania poistného na zastavenie behu premlčania s tým, že by Sociálna poisťovňa mala do budúcnosti neobmedzený čas na predpísanie poistného, pričom svoj právny názor podporila aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25. januára 2018. 9. Žalobkyňa tiež namietala, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí, okrem konštatovania o správnosti prvostupňového rozhodnutia, neuviedla žiadne úvahy ohľadom hodnotenia dokazovania vo vzťahu k dosiahnutiu príjmov z licencie č. L1A/TT/0203/05 a dňu vzniku povinných poistení v zmysle zákona o sociálnom poistení a vyporiadaní sa s námietkou premlčania. Poukázala na to, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a rovnako tiež z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa prakticky nedá zistiť správna úvaha (riadne vysporiadanie sa s námietkami), pričom práve vysporiadanie sa s uvedenými otázkami považuje za nevyhnutnú súčasť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorým sa predpisuje poistné, a ak ich takéto rozhodnutie neobsahuje, trpí vadou nedostatku dôvodov a nepreskúmateľnosti. 10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uvádzal, že žalobkyňa bola držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A), ktorá ju oprávňovala na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 písm. a) bod dva zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, aj po 31. máji 2006, kedy došlo k zrušeniu povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Preto žalobkyni dňom 31. mája 2006 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. S poukazom na uvedené má za to, že žalobkyňa aj po 31. máji 2006 spĺňala právnu definíciu statusu samostatne zárobkovo činnej osoby, t.j. bola držiteľkou oprávnenia podľa osobitného predpisu (podľa zákona č. 578/2004 Z. z.) a zároveň jej ako samostatne zárobkovo činnej osobe trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pretože v rozhodujúcom období jej príjmy presiahli zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu. Za irelevantné považovala vyjadrenie žalobkyne, že na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nevykonávala zárobkovú činnosť, nakoľko zákon o sociálnom poistení presne vymedzuje, ktorá fyzická osoba na účely sociálneho poistenia nadobúda právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a kedy takejto samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká, resp. zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. 11. K námietke týkajúcej sa premlčania práva predpísať poistné uvádzal, že pre plynutie premlčacej lehoty nemôže mať význam dátum vydania druhostupňového rozhodnutia, resp. dátum nadobudnutia právoplatnosti daného rozhodnutia, pretože týmto rozhodnutím odvolací orgán „len“ preskúmava zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, resp. dôvodnosť vznesenej námietky premlčania podľa právneho stavu platného v deň vydania prvostupňového rozhodnutia. Týmto rozhodnutím si ústredie sociálnej poisťovne neuplatňuje svoj nárok, pretože predpísať poistné (t.j. uplatniť právny nárok) je v zmysle § 178 ods. 1 ôsmy bod zákona o sociálnom poistení oprávnená len pobočka Sociálnej poisťovne. V súvislosti s uvedeným záverom poukázal aj na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/45/2016 zo dňa 30.05.2018. Podľa jeho názoru z ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak zákon neustanovuje inak. Poistné za mesiac január 2008 bolo splatné dňa 8. februára 2008 t.j. desaťročná premlčacia lehota uplynula dňa 8. februára 2018, pričom Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta rozhodla vo veci predpísania dlžnej sumy poistného okrem iného aj za obdobie január až jún 2008 rozhodnutím číslo : 700-0610415917-GC04/17 dňa 23. februára 2017, kedy v danej veci rozhodla prvýkrát a keďže v čase vydania rozhodnutia vo veci predpísania poistného desaťročná premlčacia lehota ešte neuplynula, námietku premlčania vznesenú žalobkyňou nemohla uznať. K námietke premlčania ešte záverom dodala, že podľa jej právneho názoru, na premlčanie sa neprihliada z úradnej povinnosti, ale premlčania práva t.j. premlčania nároku na plnenie sa môže povinný subjekt dovolať len vznesením námietky premlčania a až dôsledkom úspešného uplatnenia námietky premlčania zo strany povinného subjektu, premlčaný nárok Sociálnej poisťovne zaniká dodajúc, že námietku premlčania je možné vzniesť len do právoplatného ukončenia konania. 12. Podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 13. Podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z., príspevky na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len "príspevky") platí, ak tento zákon neustanovuje inak, samostatne zárobkovo činná osoba povinne dôchodkovo poistená podľa osobitného predpisu zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení. 14. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Podľa § 152a zákona č. 461/2003 Z. z., na predpísanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, vrátenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, povolenie splátok dlžných súm príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, premlčanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, postúpenie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, odpísanie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie platia § 144 až 151 rovnako. 16. Podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále. 17. Podľa § 228 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. 18. Súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného správneho orgánu, ktorý sa pojednávania nezúčastnil napriek včasnému doručeniu predvolania a s procesným postupom súdu vyslovil súhlas. Vypočul žalobkyňu, ktorá zotrvala na argumentácii uvedenej v jej písomných podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. V zmysle §§ 202 ods. 2 a 203 ods. 2 v spojení s § 134 ods. 2 písm. d) SSP (Správny súdny poriadok) súd žalobu posudzoval neformálne a napadnuté rozhodnutie žalovaného preskúmal aj nad rozsah žalobných dôvodov. 19. Žalobkyňa v konaní poukazovala najmä na premlčanie práva Sociálnej poisťovne na vyrubenie poistného v zmysle § 147 zákona o sociálnom poistení a v tejto súvislosti na právny názor tunajšieho súdu vyslovený v rozhodnutí č. k. 48Sa/20/2018, s tým, že obdobný právny názor, v zmysle ktorého správny orgán musí poistné vyrubiť tak, aby jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v lehote desiatich rokov, vyslovil vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší správny súd ČR. 20. Súd sa preto primárne zaoberal otázkou dôvodnosti námietky premlčania práva sociálnej poisťovne predpísať poistné, v súvislosti s čím konštatoval nejednotnosť súdnej praxe (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Sžso/28/2016 a 9Sžso/45/2016). Vychádzajúc zo skutočnosti, že predpísanie poistného podľa § 144 ods. 1 patrí podľa § 178 zákona o sociálnom poistení do vecnej príslušnosti pobočky sociálnej poisťovne, nevidel súd dôvod, aby za uplatnenie práva predpísať poistné považoval iné ( márne uplynutie lehoty na odvolanie proti rozhodnutiu pobočky o predpísaní poistného alebo nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o predpísaní poistného po jeho potvrdení rozhodnutím odvolacieho orgánu), ako práve predpísanie poistného pobočkou sociálnej poisťovne, v danom prípade rozhodnutím zo dňa 16.1.2018. Je nepochybné, že účinky predpísania poistného nevyvoláva rozhodnutie pobočky Galanta zo dňa 23.2.2017, zrušené odvolacím orgánom, vydaním ktorého v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania argumentoval žalovaný, na strane druhej však aj rozhodnutie zo dňa 16.1.2018, ktoré žalovaný preskúmavaným rozhodnutím potvrdil, bolo vydané pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty, počiatok ktorej je potrebné odvodzovať od splatnosti poistného stanovenej ustanovením § 143 ods. 1. Z uvedených dôvodov súd k žalobkyňou vznesenej námietke premlčania neprihliadal. 21. Naproti tomu v prospech žalobkyne prihliadal súd na skutočnosť, že hoci sa na konanie a rozhodovanie žalovaného nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb., platia preň ústavné princípy a všeobecné zásady vzťahujúce sa na konanie orgánov verejnej správy, vrátane práva na dostatočné, zrozumiteľné a logické odôvodnenie rozhodnutia, ako aj princípu predvídateľnosti rozhodnutia, ktoré v tomto prípade podľa zistenia súdu dodržané neboli. 22. Odhliadnuc už od značného časového odstupu medzi skutočnosťami, z ktorých žalovaný a prvostupňový orgán vychádzali, a vydaním prvostupňového rozhodnutia (takmer 10 rokov !), odôvodňujúceho v súvislosti s očakávaniami žalobkyne spájanými s ukončením prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia záver o nepredvídateľnosti rozhodnutia (aj pri zohľadnení predchádzajúceho rozhodnutia pobočky zo dňa 23.2.2017), je z hľadiska zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia, ozrejmenia úvah správneho orgánu pri hodnotení dôkazov a aplikácii právnych predpisov rozhodnutie pobočky poisťovne o predpísaní poistného zo dňa 16.1.2018 potrebné považovať za rozhodnutie trpiace obsahovými nedostatkami a nezodpovedajúce požiadavkám ustanovenia § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení - odôvodnenie rozhodnutia obsahuje popis právnej úpravy sociálneho poistenia, konštatovanie zistenia neodvedenia poistného a príspevkov za obdobie mesiacov január až jún 2008 s výpočtom týmto konaním porušených ustanovení zákona, ako aj konštatovanie o zisteniach týkajúcich sa príjmov účastníčky konania za roky 2004 až 2006 a držby licencie L1A, na základe čoho správny orgán bez ozrejmenia vlastných úvah, najmä vo vzťahu k otázke trvania povinného poistenia žalobkyne, uzavrel, že „ vzhľadom na porušenie týchto povinností bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia“. V neposlednom rade, neurčitosť a z toho vyplývajúcu nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje údaj, obsiahnutý v jeho výroku, o tom, že neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je príloha, ktorú rozhodujúci orgán bližšie neidentifikoval ako vo výroku, tak ani v odôvodnení rozhodnutia. 23. Rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu vzhľadom na potrebu vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobkyne obsahuje širšie skutkové a právne zdôvodnenie, vrátane ozrejmenia dôvodu posudzovania žalobkyne v rozhodnom období ako samostatne zárobkovo činnej osoby v súvislosti s držbou licencie L1A, avšak jeho konštatovanie, že odvolaním napadnuté rozhodnutie má iba formálny nedostatok týkajúci sa časti textu (§ 152a), je formálnym, nemajúcim oporu v skutočnom obsahu odôvodnenia rozhodnutia pobočky Galanta. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uvádzal, že na základe výzvy pobočky Galanta účastníčka konania dňa 16.2.2017 podala registračný list fyzickej osoby - odhlášku, v ktorej uviedla ako dátum zániku poistenia 30.6.2008, čo zrejme malo byť dôvodom, že v jej prípade nebolo potrebné vydávať rozhodnutie o tom, že jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 31.5.2006, ale zaniklo dňa 30.6.2008, opomenul ozrejmiť právny význam obsahu tejto odhlášky pre zánik povinného poistenia, a to aj s prihliadnutím na predchádzajúcu odhláškou žalobkyne s dňom zániku poistenia 31.5.2006, v súvislosti s ktorou pobočka Galanta vo výzve zo dňa 10.11.2016 adresovanej žalobkyni konštatovala, že žalobkyňa bola v registri poisťovne odhlásená ku dňu 31.5.2006. Možno iba predpokladať, že žalovaný vychádzal zo zosúladenia názorov účastníkov na okamih zániku povinného poistenia, ktoré ( zosúladenie názorov) však popiera obsah žaloby v predmetnej veci a nepodporuje ho ani obsah predloženého administratívneho spisu, podľa obsahu ktorého naopak odhlásenie žalobkyne z povinného poistenia bolo realizované ku dňu 31.5.2006, pričom z neho nevyplýva zámer žalobkyne „ opraviť“ nesprávnosť údajov pôvodne podaného registračného listu. 24. Obsah spisového materiálu neodôvodňuje záver o nespornosti zániku povinného poistenia žalobkyne, o opaku čoho svedčí práve existencia dvoch odhlášok z poistenia s rozdielnym dátumom zániku poistenia, preto neodôvodňuje ani postup správneho orgánu vo veci (vydanie rozhodnutia o predpísaní poistného bez predchádzajúceho rozhodnutia o zániku sociálneho poistenia), nesúladný s jeho obvyklým postupom v obdobných prípadoch sociálneho poistenia lekárov majúcich pôvod v dodatočnom zistení Sociálnej poisťovne o existencii ich licencie L1A v období po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a odhlásení sa zo sociálneho poistenia v tejto súvislosti. 25. Súd má za to, že samotné podanie dvoch registračných listov - odhlášok z poistenia v danom prípade odklon od rozhodovacej praxe Sociálnej poisťovne neodôvodňuje, resp. rozhodnutie žalovaného ani správneho orgánu prvého stupňa akceptovateľné vysvetlenie takéhoto odklonu neobsahujú. Žalobou napadnuté rozhodnutie je tak nielen nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov, ale aj výsledkom postupu porušujúceho princíp predvídateľnosti rozhodovania správnych orgánov (legitímneho očakávania). 26. Súd preto preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods.1 písm.d) SSP ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a súčasne podľa písm. g) tohto zákonného ustanovenia z dôvodu porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( vzhľadom na kompetencie žalovaného ako odvolacieho orgánu nepovažoval súd za potrebné z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania navrhované zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu), v ktorom žalovaný, pokiaľ po vysporiadaní sa s argumentáciou žalobkyne zotrvá na svojom právnom názore na význam licencie L1A pre posudzovanie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby, zabezpečí zákonnosť postupu pri predpísaní poistného zodpovedajúceho okolnostiam prípadu - spornosti okamihu zániku povinného poistenia žalobkyne. 27. V správnom súdnom konaní úspešnej žalobkyni priznal súd podľa § 167 ods. 1 SSP náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.