Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/138/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200320 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200320.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: Euromax Logistic, s.r.o., so sídlom Dlhá 58, Bratislava - mestská časť Čunovo 851 10, IČO: 36 611 867, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Legerským, so sídlom Nám sv. Anny 25, 911 01 Trenčín proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Vajanského 2, 917 01 Trnava, za účasti ďalších účastníkov: v 1. rade Pawtrans Slovakia, s.r.o., Bulharská 50, 917 01 Trnava, IČO: 44 551 177, v 2. rade Mesto Trnava, so sídlom Hlavná 1, 917 71 Trnava, v 3. rade PROVA Slovakia, spol. s r.o., Mikovíniho 11, 917 01 Trnava, IČO: 31 438 806, v 4. rade Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s., skrátený názov: TAVOS, a.s., Priemyselná 10, 921 79 Piešťany, IČO: 36 252 484, v 5. rade X. V., H. XX, XXX XX O., v 6. rade V. V., U. S. X, XXX XX I., v 7. rade Ing. I. V., Y. P. XXX, XXX XX W. K. V., v 8. rade Ing. Mgr. X. X., PhD., Z. X, XXX XX O. S. a v 9. rade P. V., U. S. XX, XXX XX I. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-TT-OOP3-2018/026966 zo dňa 10.9.2018, jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému a ďalším účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 31.10.2018, doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.11.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP3-2018/026966 zo dňa 10.9.2018, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Okresného úradu Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-TT-OSZT3-2018/001578/ŠVS/St zo dňa 31.5.2018, ktorým bolo obchodnej spoločnosti Pawtrans Slovakia, s.r.o. ako užívateľovi vodných stavieb nariadené odstránenie vodnej stavby: „Kanalizácia z technológie umývania autocisterien“, nachádzajúcej sa na parc. reg. CKN č. 6511/22, 6511/2, 6511/16 a 6511/192 a parc. reg. EKN č. 1175 v kat. území I., a to postupom podľa § 88 ods. 1 písm. b) zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon). 2. Žalobca namietal, že spoločnosť Pawtrans Slovakia, s.r.o. nie je vlastníkom vodnej stavby, ktorej odstránenie bolo nariadené týmto rozhodnutím, ale je iba jej užívateľom na základe nájomnej zmluvy. Poukázal ďalej na to, že na vodnú stavbu bolo obvodným úradom životného prostredia vydané rozhodnutie dňa 28.5.2010 pod č. G2010/01054/ŠVS/St, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.6.2010, pričom vlastníkom tejto stavby je jednak žalobca a spoločnosti Telemax, s.r.o. a Slovenská pošta, a.s. . Ďalej uviedol, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie založili na tom zistení, že predmetnú vodnú stavbu uskutočnila a užíva spoločnosť Pawtrans Slovakia, s.r.o. bez stavebného povolenia a že táto spoločnosť má priestory, na ktorých takúto stavbu uskutočnila v prenájme od žalobcu. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie správne orgány mali najskôr správne ustáliť, z akých častí táto vodná stavba pozostáva a kde je umiestnená, nakoľko viaceré súčasti tejto vodnej stavby boli realizované a užívané na základe platného stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia alebo ohlásenia, v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona ako aj zák.č. 364/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len vodný zákon). V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Trnava, odboru štátnej vodnej správy a ochrany prírody a krajiny č. G2012/00109/ŠVS/St zo dňa 9.3.2012, ktorým bolo povolené žalobcovi ako stavebníkovi trvalé užívanie vodnej stavby „Pripojenie haly Telemax na areálovú kanalizáciu - rekonštrukcia vonkajšej kanalizácie areálu Telemax“ podľa § 26 ods. 3 vodného zákona v spojení s § 76, § 81 a § 82 stavebného zákona, ktorá stavba bola povolená rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Trnava, odboru štátnej vodnej správy a ochrany prírody č. G2010/01054/ŠVS/St zo dňa 28.5.2010 a realizovaná na pozemkoch parc.č. 6511/2 a 6511/192 v kat. území I.. Taktiež poukázal na rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Trnava, odboru kvality životného prostredia č. G2011/00248/OČO/Kra zo dňa 8.2.2011, ktorým bol žalobcovi udelený súhlas na inštaláciu technologického úseku stredného zdroja znečisťovania a na jeho uvedenie do skúšobnej prevádzky „Plynová kotolňa - vyvíjače pary“ v objekte na ulici Bulharskej č. 50 v Trnave, ktorý technologický celok je súčasťou stavby „Stanica technickej obsluhy, Bulharská 50, Trnava“, ktorej investorom - stavebníkom bol žalobca a ktorá je tiež súčasťou predmetnej vodnej stavby a s touto súvisí. Poukázal tiež na oznámenie k ohláseniu udržiavacích prác Mesta Trnava č. OSaŽP/35900-7-4883/2009/Lá zo dňa 30.11.2009 v spoločnosti Telemax, s.r.o., ktorá bola právnym predchodcom žalobcu vo vlastníctve príslušných objektov a pozemkov, podľa ktorého boli súčasťou ohlásených prác aj výmera nevyhovujúcich vodovodných a odpadových potrubí, t.j. aj potrubí, ktoré sú tiež súčasťou predmetnej vodnej stavby. Znamená to, že predmetná vodná stavba pozostáva aj z takých častí, ktoré boli realizované na základe riadneho stavebného povolenia a následne užívané na základe riadneho kolaudačného rozhodnutia, alebo ktoré boli realizované na základe ohlásenia, v súlade s príslušnými ustanoveniami vodného ako aj stavebného zákona tak žalobcom ako aj jeho právnym predchodcom - spoločnosťou Telemax, s.r.o. . Namietal, že za tohto stavu nemožno považovať záver žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu o vlastníctve tejto vodnej stavby za správny a úplný, nakoľko nezohľadňuje tieto skutočnosti. Pokiaľ ide o ustálenie právneho postavenia spoločnosti Pawtrans Slovakia, s.r.o. vo vzťahu k objektu haly, v ktorej je osadená aj technológia pre umývanie autocisterien a čistenia odpadových vôd ako aj pozemkov, na ktorých je táto hala a technológia umiestnená, ako nájomcu a s tým súvisiaci záver, že táto spoločnosť má v prenájme priestory, na ktorých uskutočnila vodnú stavbu, tak toto konštatovanie správnych orgánov považoval za nesprávne, nakoľko tieto vychádzali len z vyjadrení spoločnosti Pawtrans Slovakia, s.r.o., pričom existenciu platného nájomného vzťahu tejto spoločnosti k príslušným priestorom správne orgány vôbec neskúmali. Ďalej poukázal na to, že dňa 30.11.2009 bola uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov č. 01/10/2009 medzi prenajímateľom Telemax, s.r.o., ktorý bol právnym predchodcom žalobcu vo vlastníctve príslušných stavieb a pozemkov a nájomcom - spoločnosťou Pawtrans Slovakia, s.r.o., pričom podľa čl. 4 bod 4.2 tejto zmluvy bolo dojednané, že nájomca je povinný zaplatí nájomné za prvý bežný rok nájmu od 1.12.2009 do 1.12.2010 v sume 82 000 eur bez DPH tak, že najneskôr do piatich dní odo dňa podpisu tejto zmluvy zaplatiť časť nájomného v sume 50 000 eur bez DPH prevodom na účet prenajímateľa a najneskôr do piatich dní odo dňa prevzatia predmetu nájmu zaplatí časť nájomného v sume 32 000 eur bez DPH prevodom na účet prenajímateľa. Ďalej bolo v tejto zmluve dohodnuté, že v prípade, ak nájomca nevykoná úhradu celej čiastky nájomného podľa písmena a) alebo písmena b) tohto článku zmluvy v stanovenej lehote alebo uhradí len jej časť, táto nájomná zmluva sa zrušuje. V prípade, že nájomná zmluva z dôvodov uvedených bude 4.2 písmeno a) a b) bude zrušená, nájomca nemá nárok na vrátenie už zaplateného nájomného a prenajímateľ má právo ponechať si už zaplatené nájomné ku dňu zrušenia ako zmluvnú pokutu v plnej výške. Zdôraznil, že splatnosť prvej časti nájomného v sume 50 000 eur bez DPH podľa čl. 4 bod 4.2 písmeno a) nastala dňom 5.12.2009, pričom nájomca zaplatil sumu 50 000 bez DPH v dvoch splátkach, a to v časti vo výške 30 000 eur ku dňu 28.12.2009 a v časti vo výške 20 000 eur ku dňu 30.12.2009. Za tohto stavu dňom 6.12.2009 bola splnená rozväzovacia podmienka, v dôsledku ktorej došlo k zrušeniu zmluvy o nájme, a to v celom rozsahu. Ďalej uviedol, že prenajímateľ napriek zrušeniu zmluvy o nájme nebytových priestorov v dôsledku splnenia rozväzovacej podmienky ku dňu 6.12.2009 postupoval v realizácii jeho práva a povinností z tejto zmluvy a rovnako sa správal tak aj nájomca. Podľa preberacieho protokolu zo dňa 20.7.2010 bol k tomuto dňu odovzdaný nájomcovi predmet nájmu. Znamená to, že splatnosť druhej časti nájomného podľa čl. 4 bod 4.2 písmeno b) tejto zmluvy vo výške 32 000 eur bez DPH by nastala dňom 25.7.2010. Poukázal na to, že nájomca ani túto druhú platbu neuhradil v lehote splatnosti, čo by v prípade, ak by zmluva o nájme nebytových priestorov naďalej trvala, bol samostatný dôvod na jej zrušenie v dôsledku dojednanej rozväzovacej podmienky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zmluva o nájme už v tom čase netrvala, keď odo dňa 6.12.2009 neexistoval medzi stranami žiaden zmluvný vzťah, a teda plnenie poskytované prenajímateľom v podobe ponechania predmetu nájmu do užívania nájomcovi a plnenie poskytované nájomcom v podobe platieb, bolo realizované na základe bez zmluvného vzťahu, t.j. bez platnej zmluvy. Za tohto stavu listom zo dňa 18.6.2010 žalobca oznámil spoločnosti Pawtrans Slovakia, s.r.o. ako nájomcovi, že prevzal práva a povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy v dôsledku nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu nájmu, a to na základe kúpnej zmluvy V1663/10, podľa ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený s účinkami dňom 27.4.2010. K tomuto došlo v čase, keď medzi prenajímateľom spoločnosťou Telemax, s.r.o. a nájomcom obchodnou spoločnosťou Pawtrans Slovakia, s.r.o. neexistoval platný právny vzťah, a teda účinky ustanovenia § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa, nemohli nastať. Za tohto stavu preto nemá žiadne právne účinky ani dodatok k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 6.11.2014 uzavretý medzi žalobcom a spoločnosťou Pawtrans Slovakia, s.r.o., pretože zmluvný vzťah založený medzi spoločnosťou Telemax, s.r.o. a spoločnosťou Pawtrans Slovakia, s.r.o. na základe uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.11.2009 zanikol v celom rozsahu dňom 6.12.2009 a následne nedošlo k uzavretiu novej platnej zmluvy o nájme a užívanie predmetu nájmu je tak reálne vykonávané bez platného právneho dôvodu. Na základe vyššie zistených skutočností je preto záver správnych orgánov o tom, že spoločnosť Pawtrans Slovakia, s.r.o. je vlastníkom predmetnej vodnej stavby nesprávny a v rozpore s ust. § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona. Za tohto stavu považoval rozhodnutia správnych orgánov za nezákonné, nakoľko vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čím sú dané dôvody na zrušenie týchto rozhodnutí v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) a e) a ods. 3 písm. a) Správneho súdneho poriadku a vrátenie veci na ďalšie konanie prvostupňovému správnemu orgánu v zmysle § 191 ods. 4 SSP. 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.12.2018 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že Okresný úrad Trnava - odbor starostlivosti o životné prostredie uskutočnil na základe poverenia č. 148/2017 v dňoch od 2.10.2017 do 4.4.2018 v areáli Bulharská č. 50 v Trnave štátny vodoochranný dozor, ktorým bolo okrem iného zistené, že pre odvádzanie odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku je v kontrolovanom areáli vybudovaná: - splášková kanalizácia - dažďová kanalizácia, ktorej súčasťou je odlučovač ropných látok (ORL) aronde s kapacitou 50 l/s - kanalizácia odvádzajúca odpadové vody z umývarky autocisterien. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že všetky vetvy kanalizácie sú zaústené do kanalizácie nachádzajúcej sa na pozemku vo vlastníctve spoločnosti PROVA Slovakia, s.r.o., Mikovíniho 11, Trnava a jeho prípojkou sú ďalej odvádzané do verejnej kanalizácie na ulici Mikovíniho vo vlastníctve Trnavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Piešťany. Ďalej potvrdil, že splášková a dažďová kanalizácia bola povolená rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Trnava č. G2010/01054/ŠVS/St zo dňa 28.5.2010 pre stavebníka Telemax, s.r.o., Bratislava (právny predchodca žalobcu) a skolaudovaná rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Trnava č. G2012/00109/ŠVS/St zo dňa 9.3.2012 už pre stavebníka Euromax Logistic, s.r.o., Bratislava. Pokiaľ ide o kanalizáciu odvádzajúcu odpadové vody z umývarky autocisterien, ktorej súčasťou je chemická čistiareň „LUGAN“, separačná nádrž na mieste pôvodnej požiarnej nádrže, odlučovač tukov, dva zásobníky odpadovej vody umiestnené v zadnej časti objektu haly, kanalizačné potrubia vetvy A až F je vybudovaná bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy, t.j. v rozpore s § 26 zákona o vodách, pričom uvedenú kanalizáciu vybudovala spoločnosť Pawtrans Slovakia, s.r.o., Trnava. Toto konštatovanie vyplýva z výsledkov kontroly zo štátneho vodoochranného dozoru, pričom zistené skutočnosti sú zaznamenané v Protokole o výsledku kontroly, ktorý zástupca spoločnosti Pawtrans Slovakia, s.r.o. podpísal a nespochybnil skutočnosti uvedené v tomto protokole. Vyplýva to aj z dokumentácie s názvom „Pasport skutkového stavu kanalizácie spoločnosti Pawtrans Slovakia, s.r.o.“ . Okrem toho spoločnosť Pawtrans Slovakia, s.r.o., Trnava na základe oznámenia o začatí konania o dodatočnom povolení stavby, resp. odstránení stavby neuplatnila v stanovenej lehote, t.j. do 31.1.2018 námietky a pripomienky, že nie je stavebníkom a vlastníkom predmetnej vodnej stavby, ale naopak listom zo dňa 25.1.2018 požiadala Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie o predĺženie lehoty na predloženie požadovanej dokumentácie, pričom ani v predĺženej lehote (do 30.4.2018) nepredložila požadované doklady. Špeciálnemu stavebnému úradu bolo len oznámené, že predmetné vodné stavby budú doriešené a odstránené počas budovania novej chemicko-biologickej čerpačky odpadových vôd. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán neskúmal existenciu platného nájomného vzťahu spoločnosti Pawtrans Slovakia, s.r.o. k predmetným priestorom, na ktorých uskutočnila spoločnosť Pawtrans Slovakia, s.r.o. vodnú stavbu uviedol, že v tomto smere si žalobca protirečí, nakoľko v odvolacom správnom konaní sám žalobca uviedol, že je užívateľom predmetných priestorov na základe nájomnej zmluvy. V rámci tohto odvolacieho správneho konania neuvádzal, že by nájomná zmluva bola neplatná, napriek tomu, že skutočnosti uvádzané v žalobe už mu boli známe. V tejto súvislosti poukázal na to, že v stavebnom konaní platí koncentračná zásada, pričom žalobca ako účastník predmetného konania si mal uplatniť námietky a pripomienky už v lehote danej správnym orgánom v zmysle oznámenia o začatí konania o dodatočnom povolení predmetnej vodnej stavby (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 8Sžo/139/2018). Pokiaľ ide o skúmanie, či nájomná zmluva je platná alebo nie uviedol, že táto skutočnosť nemá v tomto prípade vplyv na konanie o dodatočnom povolení stavby, resp. odstránení stavby. V tejto súvislosti poukázal na to, že spoločnosť Pawtrans Slovakia, s.r.o., Trnava nepredložila v stanovenej lehote a ani v predĺženej lehote do 30.4.2018 žiadosť o dodatočné povolenie predmetnej vodnej stavby ako aj požadované doklady, tak Okresný úrad Trnava nariadil jej odstránenie. V prípade, že by stavebník predložil žiadosť o dodatočné povolenie stavby, správny orgán by bol povinný skúmať vlastnícke alebo iné právo k pozemku. V závere svojho vyjadrenia uviedol, že Okresný úrad Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie preskúmavaným rozhodnutím nedal odstrániť splaškovú a dažďovú vodu kanalizáciu vo vlastníctve spoločnosti Euromax Logistic, s.r.o., Trnava povolenú rozhodnutím č. G2010/01054/ŠVS/St zo dňa 28.5.2010 a skolaudovanú rozhodnutím č. G2012/00109/ŠVS/St zo dňa 9.3.2012, ale len vodnú stavbu: „kanalizácia z technológie umývania autocisterien“, ktorú uskutočnila spoločnosť Pawtrans Slovakia, s.r.o., Trnava bez stavebného povolenia na cudzom pozemku. 4. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutia ako i postup predchádzajúci ich vydaniu v medziach žalobných dôvodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), pričom v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 137 ods. 4 SSP a dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. 5. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa § 88a ods. 1, 2 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 6. Predpokladom začatia stavebného konania podľa § 88a a nasl. stavebného zákona je zistenie stavebným úradom, že stavba, jej zmena, resp. jej časť bola postavená, resp. sa začala stavať bez stavebného povolenia, alebo v zákonom stanovených prípadoch bez splnenia si ohlasovacej povinnosti, alebo v rozpore s ním, pričom stavebný úrad začne aj z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66 stavebného zákona upravujúce stavebné konanie o vydaní stavebného povolenia. 7. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu v konaní o nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Pojem verejného záujmu nie je v stavebnom zákone presne definovaný, avšak vychádzajúc s judikatúry Ústavného súdu a Najvyššieho súdu SR verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. . Pokiaľ stavebník v stavebnom konaní o dodatočné povolenie stavby je nečinný alebo nepredloží také doklady, ktoré by preukazovali, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie nepovolenej stavby. Pokiaľ ide o predmetnú vec je potrebné konštatovať, že práva žalobcu boli v konaní zabezpečené, bola mu poskytnutá možnosť podať námietky ako aj predložiť správnym orgánom požadované doklady. 8. V danom prípade na základe skutkových zistení bolo preukázané, že Okresný úrad Trnava vykonal vodoochranný dozor s miestnou ohliadkou, na základe ktorej bolo zistené, že obchodná spoločnosť Pawtrans Slovakia, s.r.o., Trnava ako kontrolovaný subjekt porušil povinnosti podľa § 26 ods. 1 zákona o vodách tým, že uskutočnil a užíva vodnú stavbu, a to kanalizáciu odvádzajúcu odpadové vody z umývarky autocisterien bez stavebného povolenia. Z vykonaného dokazovania správnych orgánov bolo zistené, že technológia čistenia odpadových vôd je vo vlastníctve spoločnosti Pawtrans Slovakia, s.r.o., Trnava a objekt haly, v ktorej je táto technológia osadená má spoločnosť Pawtrans Slovakia, s.r.o., Trnava v prenájme od žalobcu. V predmetnej veci bolo začaté aj konanie o dodatočnom povolení vodnej stavby, pričom tak stavebník ako aj vlastník stavby v stanovenej lehote a ani v lehote predĺženej do 30.4.2018 nepredložili žiadosť o dodatočné povolenie predmetnej vodnej stavby ani ostatné požadované doklady, a preto bolo zo strany žalovaného, resp. prvostupňového správneho orgánu nariadené odstránenie predmetnej stavby. Z výsledkov vykonaného dokazovania, podľa názoru správneho súdu, jednoznačne vyplýva, že správne orgány oboch stupňov sa predmetnou vecou náležite zaoberali, keď v stavebnom konaní o dodatočné povolenie predmetnej stavby postupoval v súčinnosti so žalobcom, v konaní mu poskytli poučenia i dostatočný časový priestor na predloženie požadovaných dokladov za účelom preukázania realizovanej vodnej stavby v súlade s verejným záujmom. Žalobca napriek uvedenému v konaní nepredložil potrebné listinné doklady, majúce za následok nepreukázanie, že dodatočné povolenie predmetnej vodnej stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Z uvedených dôvodov správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade so zákonom, keď napadnutými rozhodnutiami žalobcovi nariadili odstránenie predmetnej stavby. 9. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že spoločnosť Pawtrans Slovakia, s.r.o., Trnava nie je vlastníkom stavby správny súd uvádza, že technológia čistenia odpadových vôd je vo vlastníctve tejto spoločnosti a k pozemku, na ktorom sa táto stavba nachádza má táto spoločnosť iné právo podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona, v danom prípade užívanie pozemku na základe nájomnej zmluvy zo dňa 30.11.2009 ako aj jej dodatku č. 01/10/2009 zo dňa 6.11.2014 uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou Pawtrans Slovakia, s.r.o. ako nájomcom ohľadne tých istých nehnuteľností - pozemkov ako aj nebytových priestorov označených v zmluve zo dňa 30.11.2009. Súd ju nepovažoval za zrušenú ku dňu 6.12.2009, nakoľko samotná existencia dodatku zmluvy zo dňa 6.11.2014 svedčí o tom, že právny vzťah medzi zmluvnými stranami trval aj v čase uzatvorenia tohto dodatku a nedošlo k zániku zmluvy ku dňu 6.11.2009, ako to tvrdil samotný žalobca (či už na základe dohody vtedajších zmluvných strán o neakceptovaní ustanovenia čl. 4 bodu 4.2 a), b) upravujúceho zrušenie zmluvy alebo na základe inej skutočnosti). 10. Znamená to, že správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia i náležite odôvodnili vysporiadajúc sa s námietkami žalobcu ako účastníka správneho konania a v konaní sa nedopustili takej vady, ku ktorej by musel súd prihliadnuť z úradnej povinnosti a ktorá by mala za následok nezákonnosť ich rozhodnutia. Za tohto stavu správny súd žalobu ako nedôvodnú, postupom podľa § 190 SSP zamietol. 11. V konaní úspešnému žalovanému ako aj ďalším účastníkom konania súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.