Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 44Sa/24/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200326 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200326.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci žalobcu: H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX T., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 05.10.2018, takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako prvostupňový správny orgán, na základe neformálnej žiadosti zo dňa 11. júna 2018, doručenej Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 14. júna 2018, rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27. júla 2018, zamietla žiadosť H. T. o zvýšenie invalidného dôchodku s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta zo dňa 16. júla 2018 je žalobca naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej v 60 %-tnej miere. 2. Proti uvedenému rozhodnutiu podal dňa 10. augusta 2018 žalobca odvolanie. 3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, svojim rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 05.10.2018, zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27. júla 2018 s odôvodnením, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta dňa 22. augusta 2018, ktorý zotrval na tom, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený komplexne a nevyhovel preto odvolaniu, keďže u žalobcu sa zistila invalidita s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 60%. Odvolací orgán skonštatoval, že vzhľadom na to, že nedošlo k zmene skutočností rozhodujúcich pre nárok na výplatu invalidného dôchodku, nie je splnený predpoklad na zmenu sumy invalidného dôchodku, resp. na výplatu invalidného dôchodku vo vyššej sume podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Odvolací orgán ďalej skonštatoval, že všetky skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania - žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového stavu úplne a dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou. II. Žaloba a žalobné dôvody 4. Proti druhostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 19.11.2018 žalobu, v ktorej namietal, že z lekárskej správy zo dňa 8.3.2018 vyplýva, že mu vznikla invalidita následkom úrazu. V novom posudku posudkový lekár žalovaného mu zmenil diagnózu a určil, že invalidita vznikla na základe choroby a nie úrazu. Posudkový lekár žalovaného vôbec nebral na vedomie, že zdravotný stav žalobcu sa zhoršil po úraze a tak isto nebral do úvahy vyšetrenia odborných lekárov. 5. Žalobca svoju žalobu doplnil na základe výzvy súdu dňa 15.1.2019, kde označil rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu ako rozhodnutie ktoré žiada preskúmať a skonštatoval, že lekári sociálnej poisťovne konali pri posudzovaní jeho zdravotného stavu neodborne, vôbec nebrali do úvahy, že jeho zdravotný stav sa zhoršil a neexistuje prognóza jeho zlepšenia. Podľa jeho názoru invalidita mu vznikla následkom úrazu vo výške 60 % a nie v dôsledku choroby ako je to konštatované v lekárskych správach. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika, duplika 6. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 20.3.2019, keď uviedol, že s námietkami žalobcu sa nestotožňuje, zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dňa 22. augusta 2018 a dňa 1. októbra 2018. Žalobca bol od roku 2013 invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % a od roku 2016 je invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobcu, choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spodylopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písmeno c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % ( z percentuálneho rozpätia od 40 % do 50 %). Za iné zdravotné postihnutia bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu o 10 %, takže celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu je naďalej 60 %. Po posúdení zdravotného stavu žalobcu v odvolacom konaní, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastným vyšetrením posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, ústredie, so sídlom v Bratislave, celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu posudkový lekár naďalej určil na 60 %. K námietke žalobcu týkajúcej sa vzniku invalidity na základe choroby a nie úrazu, posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie, uviedol, že invalidita žalobcu vznikla v dôsledku choroby chrbtice, ktorá bola prítomná už pred pracovným úrazom. 7. K vyjadreniu žalovanej sa žalobca vyjadril písomne dňa 03.04.2019, pričom toto vyjadrenie bolo Krajskému súdu v Trnave doručené 15.04.2019, keď uviedol, že je pravda že v roku 2010 - 2011 sa liečil a bol operovaný na lakeť, ktorý bol poškodený stálym používaním dominantnej ruky. Tiež v tomto období mu bolo zistené aj poškodenie chrbtice, krížových platničiek a bol mu zistený vysoký tlak. Na základe toho mu mali už v roku 2011 uznať invalidný dôchodok, keď už vtedy mal zlý zdravotný stav, nakoľko v súčasnosti lekári sociálnej poisťovne teraz tvrdia, že jeho zhoršený zdravotný stav trval od roku 2010. Ďalej uviedol, že k pracovnému úrazu u neho došlo 18.12.2012 a odvtedy sa jeho zdravotný stav zhoršuje. Sociálna poisťovňa, ústredie, zámerne a účelovo sa snaží dokázať, že jeho invalidita nevznikla následkom úrazu 18.12.2012, ale v dôsledku choroby, ktorou trpel už pred vznikom pracovného úrazu. 8. Žalovaná sa k replike žalobcu nevyjadrila. IV. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava 9. Krajský súd prejednal vec podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania z dôvodu, že ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania, pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol. 10. Podľa § 199 ods. 3 SSP (3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 202 ods. 2 prvej vety SSP (2) Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. Podľa § 135 ods. 1 SSP (1) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zmeny v nároku na dávku, zmeny v nároku na výplatu dávky a zmeny sumy dávky (4) Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. 11. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že žalobca si dňa 14. júna 2018 podal žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku, pričom na základe tejto žiadosti bol jeho zdravotný stav posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta, ktorý v lekárskej správe zo dňa 16. júla 2018 uviedol, že žalobca je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta určená naďalej na 60 %. 12. Keďže žalobca nebol s týmto posúdením zdravotného stavu spokojný, podal voči prvostupňovému rozhodnutiu dňa 10. augusta 2018 odvolanie. 13. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie, pričom svojim rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 05.10.2018, zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne, žalobca nepredložil také dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu, jeho zdravotný stav bol posudzovaný viacerými posudkovými lekármi, bolo podané viacero lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, bolo vykonané vlastné šetrenie posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom všetky závery boli zhodné, keď miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je naďalej 60 %. 14. Správny súd v prvom rade konštatuje, že hoci ako druhostupňový správny orgán vystupuje v danom konaní generálny riaditeľ za žalovaného, je potrebné uviesť, že generálny riaditeľ je len osoba, ktorá stojí na čele orgánu verejnej správy a okrem iného je oprávnená rozhodovať o odvolaní podľa § 250 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., avšak nedisponuje administratívnou subjektivitou. Administratívnou subjektivitou disponuje Sociálna poisťovňa, ústredie ( pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 6/2010 z 30. septembra 2010). Z uvedeného dôvodu je ako žalovaný určená Sociálna poisťovňa, ústredie, ako druhostupňový správny orgán. 15. Pokiaľ ide o skutkové okolnosti a námietky žalobcu, krajský súd poukazuje zhodne ako žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení, že všetky lekárske správy ktoré boli doložené do času vydania rozhodnutia žalovanej boli zhodnotené posudkovými lekármi, pričom lekárske správy, ktoré predložil žalobca až po podanej žalobe, nemohli byť zhodnotené, nakoľko s týmito správami nebol správny orgán, resp. posudkoví lekári, ktorí vypracovali posudky pre účely vydania rozhodnutia oboznámení. V danom prípade platí zásada, že rozhodujúci je zdravotný stav ku dňu vydania rozhodnutia žalovanej. 16. Pokiaľ novšie správy podľa názoru žalobcu odôvodňujú skutočnosť, že u žalobcu došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, môže žalobca riešiť uvedený problém opakovaným podaním žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku, vzhľadom na skutočnosť, že posudkoví lekári posudzovali zdravotný stav žalobcu na základe vtedy dostupných a predložených lekárskych správ a nálezov a po predložení nových lekárskych správ, ktoré odôvodňujú zmenu zdravotného stavu, sú posudkoví lekári povinní túto skutočnosť premietnuť v záveroch svojich lekárskych správ, ktoré sú potom podkladom pre rozhodovanie o nároku na zvýšenie invalidného dôchodku. 17. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že tomuto vznikla invalidita na základe pracovného úrazu a nie na základe choroby, krajský súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že zo záverov posudkových lekárov bolo ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určené kapitola XV - choroba podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno c) - často recidivujúce prejavy dráždenia nervov, svalov, s ťažkou poruchou dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu - s 50 % -tnou mierou poklesu schopnosti (rozpätie 40 % až 50 %), pričom za iné zdravotné postihnutie a to poškodenie ľavého ramena, deformita hlavice, arteriálnej hypertenzie a ďalších chorôb, bola u žalobcu zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, takže celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu bola všetkými posudkovými lekármi, ktorí vypracovali lekárske správy ako podklad pre vydanie prvostupňového a následne druhostupňového rozhodnutia, bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu zhodne posúdená. 18. Krajský súd ďalej zistil, že pre posúdenie zdravotného stavu boli doložené ďalšie lekárske správy, ktoré predložil žalobca pri vypracovaní poslednej lekárskej správy, ktorá bola vypracovaná 1. októbra 2018, pričom sa jednalo o interné vyšetrenie z 9.10.2017, potom neurologické vyšetrenie z 20.2.2018 a 28.5.2018, potvrdenie hospitalizácie na neurologickom oddelení v čase od 8. do 15.1.2018, neurologická kontrola 4.9.2018, ortopedické vyšetrenie z 2.10.2017, kontrola na ortopedickom vyšetrení 22.8.2018, algeziologické vyšetrenie 11.9.2018, nefrologické vyšetrenie 23.8.2018. Posudkový lekár pri vypracovaní lekárskej správy dňa 1. októbra 2018 zhodnotil aj tie lekárske správy, ktoré predložil žalobca pred jeho vyšetrením zdravotného stavu pred posudkovým lekárom, pričom sa vysporiadal aj s otázkou, z akého dôvodu je u žalobcu rozhodujúcim zdravotným postihnutím choroba podporného a pohybového aparátu, kapitola XV, oddiel E - dorzopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. c), s trvalým ťažkým postihnutím funkcie, dlhotrvajúce prejavy dráždenia nervov a svalov. Posudkový lekár skonštatoval, že medicínsky v decembri 2012 žalobca utrpel po páde z rebríka pracovný úraz - vykĺbenie ľavého ramena, ktoré bolo napravené, následne bol vyšetrený chirurgom, RTG, pričom neboli potvrdené traumatické zmeny. EMG vyšetrenie potvrdilo ľahké poškodenie podpazuchového nervu a úžinový syndróm na ľavom zápästí. Pre trvajúce ťažkosti s ľavým ramenom a krčnou chrbticou absolvoval žalobca MR vyšetrenie s nálezom poškodenia časti šľachy dvoch svalov, s deformáciou hlavice ramennej kosti a degeneratívnych zmien s vyklenutím medzistavcovej platničky. V novembri 2013 absolvoval artoskopickú operáciu ľavého ramena s ošetrením kĺbovej výstelky, pričom u žalobcu pretrváva bolestivý stav ľavého ramena a obmedzenie pohyblivosti s tŕpnutím prstov, ku ktorému sa pridružili aj bolesti v driekovej chrbtici, ktoré v minulosti MR vyšetrenie potvrdilo degeneratívne zmeny a vyklenutie medzistavcových platničiek L5/S1 a Th12- L1. Žalobca bol pre bolestivý stav opakovane hospitalizovaný na neurologickom oddelení, naposledy v januári 2018, kde EMG vyšetrenie potvrdilo úžinový syndróm na zápästiach. Takýto stav zodpovedá posúdeniu v kapitole XV, oddiel E, položka 3, písm. c) na hornej hranici zákonom stanoveného rozpätia. Posudkový lekár ďalej uviedol, že žalobca trpí aj ostatnými ochoreniami, ktoré sú tiež významné vo vzájomnej súvislosti a umožňujú navýšenie miery poklesu o maximálne možných 10 %, na celkových 60 %. Invalidita (rozhodujúce ochorenie) vznikla v dôsledku choroby chrbtice, ktorá bola prítomná už pred pracovným úrazom, pretože cervikobrachiálny syndróm bol dokumentovaný už v prepúšťacej správe z Kliniky pracovného lekárstva počas hospitalizácie 11.2.2011 a tiež na MRI vyšetrení chrbtice a ortopedickom náleze zo dňa 7.7.2011. 19. Krajský súd v tejto súvislosti poznamenáva, že žalobca síce namieta, že jeho zdravotný stav sa neustále zhoršuje, avšak pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je potrebné, aby posudkový lekár určil rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré ako postihnutie najviac ovplyvňuje pracovnú schopnosť a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u posudzovanej osoby a ostatné ochorenia, ktoré sú posudzované ako ďalšie ochorenia, za ktoré môže posudkový lekár navrhnúť zvýšenie miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, v súlade s ustanovením § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. 20. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie, ktoré sa prejavujú dráždením nervov a svalov je tým ochorením, ktoré je posúdené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie a ostatné choroby, teda aj poškodenie zdravia, ktoré utrpel žalobca pri pracovnom úraze 18.12.2012 je tým ochorením, pre ktoré môže byť zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu maximálne o 10 %. 21. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bola určená v maximálnej možnej miere ako je prípustná pre jej určenie, s prihliadnutím na rozhodujúce zdravotné postihnutie ako aj s prihliadnutím na iné zdravotné postihnutia. 22. Pokiaľ ide o predložené lekárske správy, ktoré doložil žalobca pri doplnení žaloby, resp. pri podanej žalobe, krajský súd konštatuje, že žalobca v žalobe, resp. vo svojich ďalších vyjadreniach nepredložil konkrétny dôkaz, ktoré z týchto lekárskych správ odôvodňujú, že jeho zdravotný stav nebol posúdený v dostatočnej miere posudkovými lekármi a teda že tieto lekárske správy preukazujú, že malo u posudkových lekároch dôjsť k inému posúdeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia. 23. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 24. O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, keď procesne úspešnej žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko u žalovanej sa jedná o orgán verejnej správy, ktorému možno priznať trovy len vo výnimočnom prípade a tieto dôvody v danom prípade súd nezistil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.