Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/144/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200335 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Kadlicová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200335.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobkyne: Alžbeta Orbánová, bytom S. XXX/XX, XXX XX K., IČO: 30 906 229, proti žalovanému: Inšpektorát práce Trnava, so sídlom Jána Bottu č. 4, 917 01 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo R 131/2017/SE, ROZ/2017/128, 2017/12533 zo dňa 14. júla 2017, t a k t o r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu o d m i e t a. II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 29.11.2018 doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 29.11.2018 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. R 131/2017/SE, ROZ/2017/128, 2017/12533 zo dňa 14.07.2017. 2. Správny súd uznesením zo dňa 17.01.2019 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 10 dní doplnila svoju podanú žalobu tak, že predloží tunajšiemu súdu plnú moc udelenú advokátovi na zastupovanie v tomto konaní, pokiaľ nemá sama vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Zároveň v predmetnom uznesení správny súd poučil žalobkyňu o následkoch nepredloženia plnej moci pre advokáta. Predmetné uznesenie bolo žalobkyni doručené dňa 24.01.2019. Žalobkyňa na výzvu správneho súdu reagovala v lehote určenej správnym súdom a predložila správnemu súdu dohodu o vykonaní práce, ktorou sa dohodla na zastupovanie v tomto konaní s JUDr. P. T.. Správnemu súdu bol predložený diplom JUDr. P. T. z Akadémie Policajného zboru v Bratislave, z ktorého vyplýva že P. T. získala titul Doktor Práv v študijnom odbore bezpečnostné služby. Správny súd následne opätovne vyzval žalobkyňu výzvou zo dňa 09.07.2019, aby predložila potvrdenie o požadovanom vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa - Magisterského štúdia právnickej fakulty. Na predmetnú výzvu žalobkyňa reagovala listom zo dňa 01.08.2019, tak že predložila vysvedčenie o štátnej skúške P. T. vydané Akadémiou PZ v Bratislave a taktiež aj Magisterský diplom P. T. vydaný Akadémiou PZ v Bratislave, ktorým jej bol uložený akademický titul Magister v študijnom odbore bezpečnostná služba. 3. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. 4. Podľa § 49 ods. 2 SSP, žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1 a) vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu podľa § 12, b) v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až e), g) a i), c) v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu, d) ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. 5. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 6. Podľa § 98 písm. f) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50 SSP. 7. Z citovaného ust. § 97 SSP vyplýva, že správny súd kedykoľvek počas konania musí prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky konania). Povinné zastúpenie žalobcu advokátom vyplýva z ust. § 49 ods. 1 SSP. Povinné zastúpenie žalobcu advokátom je procesnou podmienkou v zmysle § 97 SSP, ktorej splnenie správny súd musí vždy vyžadovať, pokiaľ nie je splnená niektorá z výnimiek podľa § 49 ods. 1 alebo 2 SSP. V danom prípade žalobca nepreukázal, že by boli naplnené podmienky v zmysle § 49 ods. 1 alebo 2 SSP, t. j. výnimky z povinného zastúpenia advokátom. 8. Podľa § 489 SSP, za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa sa na účely tohto zákona považuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie získané najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v oboch stupňoch o vzdelanie v študijnom odbore právo. 9. V danom prípade ide o konanie, kde je povinnosť právneho zastúpenia a žalobkyňa je povinná zvoliť si advokáta bez zbytočného odkladu. Ak tak neurobila a ak žalobkyňa nie je zastúpená advokátom v správnom súdom konaní, na ktoré sa vzťahuje povinné zastúpenie, ide o odstrániteľný nedostatok procesnej podmienky. Správny súd je v takomto prípade povinný urobiť vhodné opatrenie na odstránenie tohto nedostatku, a to postupom podľa § 161 ods. 3 CSP v spojení s § 25 SSP. Správny súd v intenciách vyššie cit. ustanovení postupoval a nezastúpenú žalobkyňu vyzval uznesením zo dňa 17.01.2019, vyzval na odstránenie nedostatku povinného zastúpenia podľa § 49 ods. 1 SSP a zároveň ju poučil o následkoch nepredloženia plnej moci zvolenému advokátovi. Žalobkyňa predložila tunajšiemu súdu dohodu o vykonaní práce uzatvorenú medzi žalobkyňou a JUDr. P. T., avšak zvolenú zástupkyňu JUDr. P. T. nemožno považovať za osobu, ktorá spĺňa predpoklady ustanovené v § 49 ods. 1 SSP v spojení s § 489 SSP na zastupovanie účastníka v správnom súdnom konaní, pretože JUDr. P. T. dosiahla predmetný titul Doktor Práv na Akadémii policajného zboru v Bratislave v odbore bezpečnostné služby, a nie na právnickej fakulte. Taktiež zvolená zástupkyňa dosiahla svoj magisterský titul na Akadémii Policajného zboru v Bratislave v študijnom odbore bezpečnostná služba čo nie je možné považovať za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike. Na základe uvedeného nie je možné považovať JUDr. P. T. za osobu, ktorá je spôsobilá zastupovať žalobkyňu v konaní pred správnym súdom, pretože nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre vykonávanie tejto činnosti. 10. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nedostatok procesnej podmienky konania v zmysle vyššie uvedeného neodstránila, keďže v správnym súdom určenej lehote si advokáta nezvolila, resp. správnemu súdu v určenej lehote nepredložila plnú moc udelenú zvolenému advokátovi, ani nepreukázala, že sama, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, a nejde o žiadnu z výnimiek uvedených v § 49 ods. 1, 2 SSP, čím by preukázala splnenie procesnej podmienky v zmysle § 49 ods. 1 SSP, správny súd s poukazom na § 98 písm. f) SSP, žalobu odmietol. 11. O náhrade trov konania správny súd rozhodoval podľa ust. § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené. 12. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia uznesenia na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.