Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 44Sa/25/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200352 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200352.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci žalobcu: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX Z., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., so sídlom Námestie sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo 55325-3/2018-BA zo dňa 03.10.2018, takto r o z h o d o l : I.Správny súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava číslo 55325-3/2018-BA zo dňa 03.10.2018 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta číslo 700-0610607818-GC04/18 zo dňa 05.04 2018 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. II. Správny súd žalobcovi priznáva voči žalovanej právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta, svojim rozhodnutím č.700-0610607818-GC04/18 zo dňa 5. apríla 2018 predpísala žalobcovi za obdobie január 2004, február 2004, marec 2004, apríl 2004, máj 2004 a jún 2004, júl 2005, august 2005, september 2005, október 2005, november 2005, december 2005, január 2006, február 2006, marec 2006, apríl 2006, máj 2006, jún 2006 penále v sume 1 174,04 Eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa predchádzajúceho dňu postúpenia, resp. odpísania pohľadávky. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnila Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta tým, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba bol povinný odvádzať poistné a príspevky, ktoré neodviedol včas za uvedené obdobie a preto bolo žalobcovi predpísané penále v súlade s ustanovením § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. 3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 10.5.2018 odvolanie, v ktorom namietal, že Sociálna poisťovňa si uplatnila úhradu penále, ktorého časť vznikla za obdobie predchádzajúce vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka - žalobcu, t. j. do 5.9.2009 a časť penále je Sociálnou poisťovňou vypočítané za obdobie počas trvania konkurzu, t. j. od 5.9.2009 do 11.10.2010. Žalobca je toho názoru, že predpísané penále je potrebné v danom prípade považovať za príslušenstvo pohľadávky, ktorú si Sociálna poisťovňa prihlásila prihláškou do vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka. Analogicky je treba aplikovať uvedené súdne rozhodnutie aj na tú časť príslušenstva, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a teda penále v príslušnej časti je treba považovať za odpustené. Taký postup je podporovaný § 100 ods. 1 zákona o konkurze, ktorý z uspokojenia z konkurzu vylučuje tú časť príslušenstva prihlásenej pohľadávky, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu. Podľa názoru žalobcu si Sociálna poisťovňa mala uplatniť svoje právo na uspokojenie predpísaného penále vzniknutého do vyhlásenia konkurzu riadnym a včasným podaním prihlášky pohľadávky, tak ako si uplatnila právo na uspokojenie istiny, v ktorej bolo penále vypočítané. 4. Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie, svojim rozhodnutím č. 55325-3/2018-BA zo dňa 3. októbra 2018, zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta s odôvodnením, že podľa rozsudku NS SR sp.zn.7Sžso/36/2012 zo dňa 20. septembra 2013 penále vyúčtované podľa zákona o sociálnom poistení nie je možné považovať za príslušenstvo pohľadávky ako zákonom stanovený úrok z omeškania. Penále je sankcia za porušenie povinností odviesť poistné včas alebo v správnej výške podľa zákona o sociálnom poistení. Až predpísaním penále vzniká Sociálnej poisťovni pohľadávka, ktorú je možné vymáhať na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávka Sociálnej poisťovne na penále za obdobie január až jún 2004, júl 2005 až jún 2006 v sume 1 174,04 Eur vznikla až po zrušení konkurzu, námietka účastníka konania, že Sociálna poisťovňa si mala uplatniť svoje právo na uspokojenie predpísaného penále vzniknutého do vyhlásenia konkurzu riadnym a včasným podaním prihlášky je právne irelevantná, pretože penále za uvedené obdobie sa stalo pohľadávkou Sociálnej poisťovne až 5. apríla 2018. II. Žaloba a žalobné dôvody 5. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 17.12.2018 žalobu, v ktorej namietal, že z rozhodnutia žalovanej je zrejmé, že Sociálna poisťovňa si uplatňuje penále, ktoré vzniklo za obdobie predchádzajúce vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka. Poukázal na ustanovenie § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 100 ods. 2 ZKR, podľa ktorého z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj a) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak, b) nároky veriteľov z bezodplatných právnych úkonov, c) mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu, d) tresty postihujúce majetok úpadcu uložené v trestnom konaní. Z ustanovenia § 100 ods. 2 písm. c) teda vyplýva, že z uspokojenia sú vylúčené mimozmluvné a zmluvné sankcie, ktoré by sa mali uspokojovať z majetku úpadcu, ak na ne vznikol nárok, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu. Termín sankcie treba interpretovať čo najextenzívnejšie. Patria sem pokuty, penále, úroky a pod. bez ohľadu na to, či vznikli na zmluvnom základe, alebo vzniká na ne právo priamo zo zákona, alebo sú uložené rozhodnutím štátneho orgánu. S ohľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že predpísané penále vo výške 1 174,04 Eur je sankciou v zmysle § 100 ods. 2 písm. c) ZKR, ktorá bola žalobcovi uložená rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 05.04.2018, t. j. po vyhlásení konkurzu a nárok na jej úhradu vznikol Sociálnej poisťovni taktiež až po vyhlásení konkurzu, pričom nie je rozhodujúce, že k porušeniu povinnosti došlo pred vyhlásením konkurzu, a teda žalobca má za to, že predmetné penále je v zmysle ZKR vylúčené z uspokojenia v konkurze. Ďalej žalobca namietal aj tú skutočnosť, že pohľadávka Sociálnej poisťovne bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky na Slovenskú konsolidačnú, a.s., dňa 11.10.2010, čoho následkom spolu s postupovanou pohľadávkou prechádza na nadobúdateľa i príslušenstvo pohľadávky, a to tak predpísané, či nepredpísané, teda pôvodný veriteľ postupuje na nového veriteľa pohľadávku spolu s príslušenstvom. V dôsledku uvedeného postúpenia žalovaná už nebola nositeľom práva vyplývajúceho z pohľadávky, teda nebola oprávnenou osobou na predpísanie penále. III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika 6. V predmetnej veci sa písomne vyjadrila žalovaná dňa 6. februára 2019, keď uviedla, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba neodviedla poistné a príspevky v súlade so zákonom o sociálnom poistení a preto Sociálna poisťovňa bola v zmysle § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinná predpísať penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne, v K. Z.. Sociálna poisťovňa zotrvala na právnom názore, že penále za obdobie január 2004 až jún 2004 a júl 2005 až jún 2006 vzniklo až 5.4.2018, t. j. keď bolo predpísané prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta, pričom ako pohľadávku je Sociálna poisťovňa oprávnená toto penále vymáhať až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo penále predpísané. Podľa názoru Sociálnej poisťovne, nemožno uplatňovať režim ustanovenia § 100 ods. 2 zákona o konkurze ako to uvádza žalobca, pretože pohľadávka na penále za január 2004 až jún 2004 a júl 2005 až jún 2006 vznikla až po vyhlásení konkurzu, resp. po jeho zrušení a preto Sociálna poisťovňa má za to, že sa na ňu vzťahuje bežný režim, t. j. žiadne zákonné ustanovenie nebránilo Sociálnej poisťovni predpísať žalobcovi penále za sporné obdobie. 7. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril právny zástupca žalobcu dňa 18.3.2019, keď opätovne poukázal na rovnaké skutočnosti ako v žalobe a navyše uviedol, že právo žalovanej na predpísanie penále je premlčané v zmysle ust. § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. 8. K námietke premlčania sa vyjadrila žalovaná listom zo dňa 4. apríla 2019, keď poukázala, že žalobca vzniesol námietku premlčania, avšak vo vzťahu k tejto námietke je Sociálna poisťovňa toho názoru, že na premlčanie sa neprihliada z úradnej povinnosti. Premlčanie práva t. j. premlčanie nároku Sociálnej poisťovne na plnenie sa môže povinný subjekt domáhať len vznesením námietky premlčania. Až dôsledkom úspešného uplatnenia námietky premlčania zo strany povinného subjektu premlčaný nárok Sociálnej poisťovne zaniká. Námietku premlčania je možné vzniesť len do právoplatného ukončenia konania, čo žalobca neurobil. Vznesenie námietky premlčania až v súdnom konaní je podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne právne irelevantné vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaného napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázala žalovaná na uznesenie NS SR sp. zn. 7Sžso/9/2010 zo dňa 9.6.2011, z ktorého vyplýva, že ak v správnom konaní nebola žalobcom vznesená námietka premlčania a potom sa súd prvého stupňa s námietkou premlčania vznesenou v súdnom konaní nemohol zaoberať, ani na ňu prihliadnuť. 9. Dňa 3.6.2019 sa opätovne vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, keď uviedol, že v súlade s § 524 zákona č. 40/1964 Zb. s postúpenou pohľadávkou prechádza na nového veriteľa aj príslušenstvo pohľadávky a všetky práva s ňou spojené, a teda je v rozpore so zákonom, aby po postúpení pohľadávky pôvodný veriteľ aj naďalej nakladal s určitou časťou pohľadávky, tak ako žalovaná nakladala s časťou pohľadávky, ktorá vznikla do času postúpenia. Pohľadávka žalobcu bola na nového veriteľa Slovenskú konsolidačnú, a. s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, postúpená celá, nielen jej časť, tak ako bolo uvedené vo vyjadrení žalovanej zo dňa 6.2.2019. Na základe uvedeného je zrejmé, že postúpenie pohľadávky žalovaná potvrdzuje, teda ide o nespornú skutočnosť. V dôsledku postúpenia pohľadávky na tretiu osobu žalovaná už nebola nositeľom práva vyplývajúceho z pohľadávky, a teda nebola oprávnenou osobou na predpísanie penále a ako nevlastník pohľadávky nemá žiadny nárok na uplatňovanie si práva z nej vyplývajúceho. IV. Konanie na správnom súde a relevantná právna úprava 10. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (1) Fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné, ktoré neodviedli poistné za príslušný kalendárny mesiac včas alebo v správnej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (1) Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (1) Poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. d) a poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d), ak jej bol po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu a zúčtovaním tohto príjmu táto osoba nenadobudla postavenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. d), sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. a) a poistné z vymeriavacieho základu podľa § 139a a 139b sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem zúčtovaný na výplatu. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (1) Právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Krajský súd v Trnave, ako súd správny, prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 5.12.2019, pričom zistil, že žaloba ju dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 12. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že nárok žalovanej považuje za premlčaný. Okrem toho poukázala na to, že žalovaná nebola oprávnená predpísať penále, pretože zmluvou o postúpení pohľadávky z 11.10.2010 prešlo toto právo na Slovenskú konsolidačnú a. s., ako to vyplýva z ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa postupujú s pohľadávkou aj všetky súvisiace pohľadávky. Ďalej poukázala na ustanovenie § 240 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého Sociálna poisťovňa nemá právo vymáhať pohľadávky, ktoré sú vymáhateľné podľa osobitného predpisu, v danom prípade podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. 13. Poverená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že k predpísaniu penále došlo po zrušení konkurzu a teda Sociálnej poisťovni nič nebránilo podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení predpísať žalobcovi penále za nezaplatené poistné, pričom rozhodujúce v danom prípade je dlžná suma poistného a počet dní omeškania. Poukázala na to, že penále boli vypočítané odo dňa splatnosti poistného do 11.10.2010, kedy bola pohľadávka postúpená Slovenskej konsolidačnej, a.s. Čo sa týka premlčania, tak k tomuto sa žalovaná vyjadrila v duplike, keď poukázala, že námietka premlčania ktorá nebola vznesená v správnom konaní, nemôže byť vznesená v súdnom konaní, a teda nemožno na ňu prihliadať. Ďalej uviedla, že Sociálna poisťovňa predpísala penále až po zrušení konkurzu, preto nemohlo byť predpísané počas konkurzu, nakoľko vyhlásením konkurzu sa konanie prerušilo zo zákona. V súvislosti s ustanovením § 240 ods. 3, na ktorý poukázala právna zástupkyňa žalobcu, uviedla, že toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až 1.3.2017 a nemôže sa vzťahovať na prípady ako je tento, teda prípad, ktorý vznikol pred účinnosťou tohto zákona. 14. Preskúmaním spisového materiálu správny súd zistil, že žalobca v podanej žalobe nenamietal premlčanie pohľadávky a toto premlčanie pohľadávky namietal až následne vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej, pričom podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno meniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 15. V súlade s týmto ustanovením Krajský súd v Trnave bol povinný sa touto námietkou zaoberať. 16. Sociálna poisťovňa, ústredie, teda žalovaná, túto námietku neakceptovala a to z dôvodu poukázania na rozhodnutie NS SR - uznesenie sp. zn. 7Sžso/9/2010 zo dňa 9.6.2011, z ktorého vyplýva, že ak v správnom konaní nebola žalobcom vznesená námietka premlčania, potom sa súd prvého stupňa s námietkou premlčania vznesenou v súdnom konaní nemôže zaoberať, ani nemôže na ňu prihliadnuť. 17. Krajský súd v tejto súvislosti však dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Sžso/28/2016 zo dňa 25. januára 2018, z ktorého vyplýva právna veta: „zákon číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov používa pojem premlčanie, avšak o premlčanie v súkromnoprávnom zmysle sa môže jednať v predpise verejného práva len vtedy, ak tento predpis v rámci ustanovenia ktoré pojednávajú o premlčaní vyslovene stanovuje, že správny orgán prihliadne na premlčanie len na námietky účastníka konania. Pokiaľ takéto ustanovenie predpis z verejného práva neobsahuje, je výrazom premlčanie fakticky mienená preklúzia, ku ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti. Preto je lehota stanovená na predpísané penále v ustanovení § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov prekluzívna a nie premlčacia“. 18. Z uvedeného stanoviska NS SR jednoznačne teda vyplýva, že správny orgán v danom konaní mal prihliadať na námietku, že nárok je premlčaný ako námietku prekluzívnu, a teda mal na túto námietku prihliadať z úradnej povinnosti. Súd v tejto súvislosti teda upriamuje pozornosť na to, že keďže zákonná úprava noriem verejného práva, zákon o sociálnom poistení neobsahuje inštitút spočívania premlčacej lehoty, nie je možné konštatovať, že v prejednávanej veci došlo k spočívaniu premlčacej lehoty počas správneho konania, ktoré sa viaže k právu Sociálnej poisťovne predpísať penále. Táto skutočnosť ako i skutočnosť, že právna úprava noriem verejného práva neobsahuje ustanovenie o tom, že správny orgán prihliada k premlčaniu len na námietku účastníka konania, potvrdzuje záver, že výraz premlčanie fakticky znamená preklúziu práva, ku ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti. Z uvedených hľadísk súd v danom prípade pri posudzovaní plynutia zákonnej lehoty ust. § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k predpísaniu penále, keď v predmetnej veci ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu o postihu žalobcu za nesplnenie povinnosti platiť poistné riadne a včas podľa zákona o sociálnom poistení, a preto pri aplikácii článku 6 ods. 1, prvá časť Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, predpísané penále je sankciou za nesplnenie si zákonnej povinnosti. 19. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade lehota uvedená v § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je lehotou prekluzívnou, bolo povinnosťou žalovanej resp. prvostupňového správneho orgánu prihliadať na premlčanie resp. na preklúziu práva z úradnej povinnosti. V prípade že správne orgány na túto skutočnosť neprihliadli, dopustili sa vydania nezákonného rozhodnutia a preto Krajský súd v Trnave obe rozhodnutia správnych orgánov zrušil ako nezákonné a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 20. Pokiaľ ide o ostatné námietky ktoré boli vznesené zo strany žalobcu, krajský súd poznamenáva vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade došlo k preklúzii práva, nebolo potrebné, aby sa krajský súd ďalšími námietkami zaoberal, pretože vyhodnotenie týchto námietok je vo vzťahu k preklúzii práva irelevantné. 21. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, nakoľko žalobca mal plný úspech vo veci. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.