Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 48Sa/27/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200366 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200366.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Anitou Filovou, v právnej veci žalobkyne: H. A., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu R. R. V. XX, XXX XX C., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej číslo : XXX XXX XXXX X z 9. októbra 2018 takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Žalobu v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 eur vylučuje samostatné konanie. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako len „Sociálna poisťovňa“ alebo „orgán verejnej správy nižšieho stupňa“) rozhodnutím číslo : XXX XXX XXXX X z 20. júna 2018 (ďalej aj ako len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 70, § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobkyne o prehodnotenie výšky invalidného dôchodku. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutie vyplýva, že žalobkyni bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX 1840 zo 4. januára 1994 priznaný invalidný dôchodok podľa § 29 a § 98 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov od 23. decembra 1993 a súčasne jej bol týmto rozhodnutím odňatý nárok na čiastočný invalidný dôchodok. S odkazom na ustanovenie § 263 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 186/2004 Z. z. poukázala Sociálna poisťovňa ďalej na skutočnosť, že podľa odborného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia z 5. apríla 2006 bol pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne viac ako 70 % a nakoľko jej bol priznaný invalidný dôchodok podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2004, invalidný dôchodok sa naďalej vyplácal v sume, v akej patril do zistenia poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalej bolo skonštatované, že žalobkyňa žiadosťou spísanou 30. septembra 2016 požiadala o priznanie starobného dôchodku ku dňu 30. septembra 2013, pričom rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 z 1. decembra 2016 bol podľa § 65 a § 293ce zákona č. 461/203 Z. z. priznaný žalobkyni starobný dôchodok od 30. septembra 2013 v sume 480,20 eur mesačne. Ďalej Sociálna poisťovňa, ústredie s odkazom na ustanovenie § 263 ods. 10 a § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. poukázala na to, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 - I. z 15. decembra 2016 bol žalobkyni odňatý invalidný dôchodok z dôvodu, že suma poberaného invalidného dôchodku k 30.septembru 2013 bola nižšia ako suma priznaného starobného dôchodku. Záverom s odkazom na ustanovenie § 70 zákona č. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. skonštatovala, že dôvodom zamietnutia žiadosti o prehodnotenie výšky invalidného dôchodku bola skutočnosť, že splnila podmienky nároku na starobný dôchodku a je poberateľkou starobného dôchodku. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom uviedla, že Sociálna poisťovňa prehodnocovala trvanie jej invalidity v súlade s § 263 zákona č. 461/2003 Z. z. a po preskúmaní invalidity jej nárok na výplatu invalidného dôchodku neposúdila podľa predpisu účinného od 1. januára 2004, ale naďalej jej vyplácala invalidný dôchodok v sume, v akej jej patril do zistenia poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 263a ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého mala Sociálna poisťovňa určiť sumu invalidného dôchodku podľa tohto zákona už v roku 2006, avšak najneskôr do 30. septembra 2009. Ďalej poukázala na ustanovenie § 106 ods. 2 zákona o sociálnom poistení tvrdiac, že nakoľko v roku 2006 spĺňala podmienku invalidity, splnením ostatných podmienok nároku na výplatu invalidného dôchodku jej už v roku 2006 vznikol nárok na jeho výplatu. Uviedla, že koncom roka 2017 sa dozvedela o možnosti posúdenia invalidity a nového určenia invalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ako aj o povinnosti Sociálnej poisťovne postupovať podľa ustanovenia § 263a ods. 5, ods. 9 a ods. 10 s tým, že podľa odseku 3 tohto ustanovenia Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok a o jeho sume podľa odsekov 1 a 2 aj vtedy, keď poistencom uvedeným v odsekoch 1 a 2 bol invalidný dôchodok prekvalifikovaný na starobný dôchodok. Uviedla, že podaním žiadosti zo 6. marca 2018 si uplatnila nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 439/2004 Z. z. a preto žiadala, aby jej bol určený invalidný dôchodok podľa tohto zákona a vyplatený odo dňa vzniku tohto nároku. S poukazom na uvedené mala za to, že Sociálna poisťovňa nesprávne aplikovala príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z., bol jej roky vyplácaný nesprávne určený invalidný dôchodok, pričom dodala, že nárok na dávku nezaniká uplynutím času a preto nesúhlasila s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.06.2018 a žiadala, aby jej bol v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami určený a spätne doplatený invalidný dôchodok, ktorý je najvyšší. 3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, príslušný podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. vo veci odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 20. júna 2018 postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení svojho rozhodnutia generálny riaditeľ poukázal na genézu predchádzajúcich rozhodnutí, konkrétne, že žalobkyni bol právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie (správne malo byť uvedené Okresný národný výbor, odbor soc. Zabezpečenia Humenné) č. XXX XXX XXX z 19. júna 1972 podľa § 27 zákona č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení priznaný čiastočný invalidný dôchodok od 24. mája 1972 a právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo 4. januára 1994 bol žalobkyni od 23. decembra 1993 priznaný invalidný dôchodok podľa § 29 a § 98 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov s tým, že priznaním invalidného dôchodku zanikol účastníčke konania nárok na čiastočný invalidný, ktorý jej bol týmto rozhodnutím súčasne odňatý. S odkazom na ustanovenia § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a § 263 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 186/2004 Z. z. skonštatoval, že zdravotný stav účastníčky konania bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov dňa 5. apríla 2006 s posudkovým záverom, že je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 71 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom účastníčka konania odborný posudok o invalidite na posúdení jej zdravotného stavu dňa 5. apríla 2006 vlastnoručne podpísala. V tejto súvislosti ďalej doplnil, že keďže bol účastníčke konania priznaný invalidný dôchodok podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2004, t.j. podľa zákona č. 100/1988 Zb. a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 % dôchodok sa účastníčke konania v súlade s § 263 zákona č. 461/2003 Z. z. naďalej vyplácal v sume, v akej patril do zistenia poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 4. Ďalej s poukazom na nález Ústavného súdu SR č. 460/2006 zo 7. júna 2006 a ustanovenie § 263a ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z. z. uviedol, že na účastníčku konania sa nevzťahovalo ustanovenie § 263a ods. 2, pretože jej nebola znížená suma invalidného dôchodku a nebol jej odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa § 263 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 186/2004 Z. z. účinného do 18. júla 2006. Poukázal tiež na to, že účastníčka konania podľa § 65 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahla dňa 5. januára 2009 dôchodkový vek, žiadosťou spísanou dňa 30. septembra 2016 požiadala o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 30. septembra 2013, pričom na základe právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 1. decembra 2016 bol žalobkyni podľa § 65, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. od 30. septembra 2013 priznaný starobný dôchodok v sume 480,20 eur mesačne, tento jej bol zvýšený od 1. januára 2014 na sumu 489 eur, od 1. januára 2015 na sumu 494,20 eur a právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 - I. z 15. decembra 2016 bol žalobkyni podľa § 263 ods. 10 a § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. od 24. februára 2017 odňatý invalidný dôchodok a to z dôvodu, že suma poberaného invalidného dôchodku k 30. septembru 2013 bola nižšia ako suma priznaného starobného dôchodku, čo znamená, že od 30. septembra 2013 sa žalobkyni vypláca starobný dôchodok s tým, že sumy invalidného dôchodku, ktoré boli vyplatené od 30. septembra 2013, t.j. odo dňa priznania starobného dôchodku do 23. februára 2017, t.j. do dňa odňatia invalidného dôchodku boli v súlade s § 112 ods. 9 zákona o sociálnom poistení zúčtované so sumami starobného dôchodku, vyplatenými za ten istý čas. 5. Námietku účastníčky konania, že Sociálna poisťovňa jej neurčila sumu invalidného dôchodku spätne od roku 2006 z dôvodu, že jej nárok na invalidný dôchodok nezaniká uplynutím času vyhodnotil ako právne nedôvodnú a to s poukazom na ustanovenie § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva, že zmenu sumy dôchodkovej dávky je možné vykonať najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na jej zvýšenie, pričom neformálna žiadosť účastníčky konania o zvýšenie sumy invalidného dôchodku bola Sociálnej poisťovni, pobočka Dunajská Streda doručená dňa 23. februára 2018 (čo je deň uplatnenia nároku), avšak starobný dôchodok bol účastníčke konania priznaný od 30. septembra 2013, čo je viac ako tri roky spätne a preto nie je možné odvolaniu účastníčky konania vyhovieť. 6. K námietke účastníčky konania, že Sociálna poisťovňa v roku 2006 prehodnotila trvanie jej invalidity podľa § 263 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom jej nárok na invalidný dôchodok neposúdila podľa predpisu účinného od 1. januára 2004 rovnako označiac ju za nedôvodnú uviedol, že nakoľko zdravotný stav účastníčky konania bol prehodnotený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov dňa 5. apríla 2006 so záverom, že účastníčka konania je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. od 5. apríla 2006 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 71 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, jej nárok na invalidný dôchodok bol posúdený podľa zákona č. 461/2003 Z. z., pričom táto skutočnosť bola účastníčke konania oznámená listom zo dňa 1. júna 2006. II. Rozsah a dôvody správnej žaloby 7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie spolu s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 z 20. júna 2018 z dôvodu nezákonnosti a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie tak, aby žalovaná rozhodla o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a o novej výške invalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. od dátumu 5. apríla 2006 v súlade s ustanovením § 263a zákona č. 461/2003 Z. z. Súčasne žiadala v dôsledku nezákonného postupu a aj nečinnosti žalovanej nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 10 000 eur. 8. Poukázala na to, že žalovaná v roku 2006 prehodnocovala trvanie jej invalidity v súlade s § 263 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom skutočnosť týkajúca sa percenta poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť jej bola oznámená listom zo dňa 1. júna 2006 spolu so skutočnosťou, že jej bude naďalej vyplácaný dôchodok v sume, v akej jej patril do zistenia poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V tejto súvislosti tvrdila, že nevydaním rozhodnutia o tak dôležitej skutočnosti, došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, ktorý je súčasťou práva podľa čl. 46 Ústavy SR, nakoľko rozhodnutie o invalidnom dôchodku nemohla napadnúť v administratívnom konaní riadnym opravným prostriedkom a prípadnou žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu. 9. Namietala, že po preskúmaní invalidity žalovaná jej nárok na výplatu invalidného dôchodku neposúdila podľa predpisu účinného od 1. januára 2004 a naďalej jej vyplácala invalidný dôchodok v sume, v akej jej patril do zistenia poklesu vykonávať zárobkovú činnosť a to napriek tomu, že podľa § 263 ods. 2 zákona č. 461/2003 z. z. v znení zákona č. 186/2004 Z. z. po preskúmaní trvania invalidity sa nárok na výplatu invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku, ktorý sa od 1. januára 2004 podľa odseku 1 považuje za invalidný dôchodok, posudzuje podľa predpisu účinného od 1. januára 2004 doplniac, že suma jej invalidného dôchodku nebola určená podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ale naďalej jej bol vyplácaný invalidný dôchodok v sume určenej podľa predpisov účinných do 1. januára 2004. V tejto súvislosti tiež argumentovala, že sa na ňu nemohlo vzťahovať ani ustanovenie § 263a ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 529/2006 Z. z., ktoré upravuje navrátenie pôvodného stavu v súlade s nálezom Ústavného súdu SR č. 460/2006 zo 7. júna 2006 pre tých poistencov, ktorým bol v dôsledku novej právnej úpravy invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok odňatý alebo znížený. Podľa jej názoru mala žalovaná postupovať podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 529/2006 Z. z. 10. Namietala ďalej, že žalovaná v jej prípade nepostupovala podľa § 263a ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 529/2006 Z. z., pričom mala za to, že žalovaná mohla túto nezákonnosť napraviť pri určovaní jej starobného dôchodku v roku 2016 a postupovať v súlade s ustanovením § 263a ods. 11. V tejto súvislosti tiež uviedla, že nakoľko o jej dôchodkových nárokoch z roku 2006 nebolo do dnešnej doby vydané právoplatné rozhodnutie, žalovaná mohla po zistení tejto skutočnosti postupovať minimálne podľa ustanovenia § 112 ods. 1 zákona na základe vlastného podnetu. 11. Poukázala na to, že žalovaná pri vydávaní rozhodnutí o dôchodkových nárokoch je povinná vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a na základe takto zisteného skutočného stavu veci vyvodiť správne právne závery premietnuté do rozhodnutia vo veci samej, t.j. do rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok dodajúc, že ak je rozhodnuté na základe nenáležite zisteného skutočného stavu veci dochádza k porušeniu zásady materiálnej pravdy a tým aj zásady zákonnosti, ktorá je subsumovaná do princípu právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu. 12. S poukazom na ustanovenia § 112 v spojení s § 113 ods. 1 a § 109 zákona č. 461/2003 Z. z. mala za to, že k pochybeniu žalovanej pri aplikácii zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k jej invalidnému dôchodku došlo už v apríli 2006, nakoľko ku dňu vzniku invalidity splnila aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím jej vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. už 5. apríla 2006. 13. S poukazom na ustanovenie § 113 zákona č. 461/2003 Z. z. tvrdila, že nárok na dávku nezaniká uplynutím času a preto zamietnutie žiadosti o doplatenie invalidného dôchodku označila za nezákonné. Tiež poukázala na to, že správne orgány majú dbať na to, aby pri rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. V tejto súvislosti uviedla, že pozná ľudí, ktorým bola dôchodková dávka novourčená podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a vyplatená spätne za obdobie, ktoré zákon umožňuje. Vytkla žalovanej, že jej za celé obdobie konania neposkytla poučenie a pomoc, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpela v konaní ujmu, ale naopak cielene zamlčovala tie ustanovenia zákona, ktoré umožňujú priznať a vyplatiť dôchodkovú dávku a potvrdila nezákonný postup prvostupňového orgánu. 14. Žalobkyňa požiadala správny súd o nariadenie pojednávania. III. Vyjadrenie žalovanej, replika žalobkyne, duplika žalovanej 15. Žalovaná po zopakovaní prevažnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (bližšie body 3 až 6 tohto rozsudku) s poukazom na ustanovenia § 70 ods. 1 a § 112 ods. 1 a ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., na právoplatné rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 z 1. decembra 2016, ktorým bol žalobkyni od 30. septembra 2013 na jej vlastnú žiadosť priznaný starobný dôchodok a na rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 - I. z 15. decembra 2016, ktorým bolo rozhodnuté, že od 30. septembra 2013 sa žalobkyni vypláca starobný dôchodok v sume 480,20 eur mesačne, nakoľko jeho suma bola vyššia ako suma invalidného dôchodku (táto predstavovala sumu 301,80 eur) a súčasne sa od 24. februára 2017 odňal invalidný dôchodok, navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Rovnako za nedôvodnú vyhodnotila námietku žalobkyne, že jej nárok na invalidný dôchodok nezaniká uplynutím času. V tejto súvislosti dôvodila, že zmenu sumy dôchodkovej dávky je možné vykonať najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na jej zvýšenie, pričom žiadosť žalobkyne o prehodnotenie výšky invalidného dôchodku zo dňa 20. februára 2018 bola ústrediu doručená dňa 6.marca 2018, pričom žalobkyňa je poberateľkou starobného dôchodku od 30. septembra 2013. Z uvedeného dôvodu nie je možné opätovne prehodnotiť jej nárok na invalidný dôchodok, ktorý je bol odňatý od 24. februára 2017, právoplatným rozhodnutím z 15. decembra 2016. Zopakovala, že nárok žalobkyne na invalidný dôchodok bol po prehodnotení zdravotného stavu žalobkyne posúdený podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalovaná záverom uviedla, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 9. októbra 2018. Súčasne uviedla, že nežiada, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie. 16. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (tzv. replika) zopakovala svoje tvrdenia uvedené v správnej žalobe, ktoré podporila aj nálezom Ústavného súdu SR číslo 460/2006 Z. z. zo 7. júna 2006. 17. Žalovaná sa k replike žalobkyne nevyjadrila, replika jej bola elektronicky doručená dňa 18. apríla 2019. III. Relevantná právna úprava 18. Podľa § 199 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „SSP“), ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 19. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 20. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 21. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 22. Podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí. 23. Podľa § 113 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nárok na dávku nezaniká uplynutím času. 24. Podľa § 263a ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistencovi, ktorému bolo preskúmané trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, Sociálna poisťovňa preskúma trvanie invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak, a rozhodne a) o nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok a o nároku na jeho výplatu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 bol odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, a to od zániku nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, b) o sume invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 sa vypláca invalidný dôchodok v sume určenej podľa zákona účinného od 1. januára 2004 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, a to od zmeny sumy invalidného dôchodku z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, alebo c) o trvaní nároku na výplatu invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku v sume určenej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak sa v takto určenej sume vypláca po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003. 25. Podľa § 263a ods. 2 zákona o sociálnom poistení poistencovi, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, nebola mu určená pri kontrolnej lekárskej prehliadke konanej pred 1. januárom 2004 lehota jej ďalšieho uskutočnenia po 31. decembri 2003 a po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a) bola mu znížená suma invalidného dôchodku, patrí odo dňa zmeny sumy invalidného dôchodku z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok v sume, v akej patril k tomuto dňu vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, alebo b) bol mu odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, obnoví sa nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok odo dňa zániku nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok v sume, v akej patril k tomuto dňu vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004. 26. Podľa § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení k poistenec uvedený v odsekoch 1 a 2 má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca. 27. Podľa § 263a ods. 9 zákona o sociálnom poistení o invalidnom dôchodku a čiastočnom invalidnom dôchodku podľa odsekov 1 a 2 Sociálna poisťovňa rozhodne z vlastného podnetu a o vdovskom dôchodku, vdoveckom dôchodku a sirotskom dôchodku podľa odsekov 6 a 7 Sociálna poisťovňa rozhodne na podnet manželky, manžela a nezaopatreného dieťaťa zomretého poistenca. IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 28. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa a posudkového spisu žalobkyne, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, neviazanúc žalobnými bodmi, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 5. augusta 2019 a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. 29. Správny súd na úvod pojednávania k otázke žalobkyni, či môže byť v konaní zastúpená K. Z., po overení (na základe otázky správneho súdu), že K. Z. nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa žalobkyni uviedol a to s poukazom na ustanovenie § 51 ods. 2 SSP, že K. Z. ju v konaní nemôže zastupovať, pričom K. Z. sa na pojednávaní zúčastnila ako verejnosť. 30. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na dôvodoch žaloby, pričom poukázala na to, že Sociálna poisťovňa jej neprepočítala invalidný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. a doteraz jej nebolo doručené žiadne rozhodnutie, ktoré by sa uvedeného týkalo. V rámci záverečnej reči (§ 112 ods. 3 SSP) uviedla, že trvá na tom, čo je uvedené v žalobe, pričom sa už ďalej nebude vyjadrovať. 31. Poverená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava písomného vyjadrenia zo dňa 04.03.2019 a navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázala na to, že žalobkyňa požiadala o priznanie starobného dôchodku dňa 30.09.2016, pričom právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie z 1. decembra 2016 bol žalobkyni priznaný starobný dôchodok od 30.09.2013 a z uvedeného dôvodu aj odňatý invalidný dôchodok od 24.02.2017. S odkazom na ustanovenie § 112 ods. 1 a § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. uviedla, že nárok na výplatu invalidného dôchodku už nie je možné prehodnotiť, nakoľko žiadosť žalobkyne bola doručená Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 06.03.2018, pričom žalobkyňa splnila podmienky nároku na starobný dôchodok k 30.09.2013. V rámci záverečnej reči (§ 112 ods. 3 SSP) poverená zástupkyňa žalovanej uviedla, že zotrváva na písomnom vyjadrení a prednese. 32. Predmetom súdneho prieskumu v danom konaní je rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 z 9. októbra 2018, ktorým bolo v celom rozsahu zamietnuté odvolanie žalobkyne a súčasne potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie z 20. júna 2018, ktorým sa posudzovala žiadosť o prehodnotenie invalidného dôchodku, konkrétne správny súd posudzoval, či zamietnutie žiadosti o prehodnotenie invalidného dôvodu má zákonný podklad a to z pohľadu ustanovenia § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení berúc do úvahy aj ustanovenie § 113 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, na ktoré žalobkyňa v žalobe poukazovala. 33. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalobkyňa dňa 30.09.2016 spísala žiadosť o starobný dôchodok, ktorý žiadala priznať k 30.09.2016. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 z 1. decembra 2016 bol žalobkyni podľa § 65, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 30. septembra 2013 priznaný starobný dôchodok v sume 480,20 eur mesačne a podľa § 82 citovaného zákona a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z. z. bola jeho suma od 1. januára 2014 zvýšená na sumu 489 eur mesačne a následne od 1. januára 2015 v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2004 Z. z. suma starobného dôchodku bola určená sumou 494,20 eur. Rovnako mal správny súd preukázané, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 z 15. decembra 2016 bol žalobkyni od 24. februára 2017 odňatý invalidný dôchodok s tým, že sumy invalidného dôchodku, ktoré boli vyplatené od 30.09.2013 (odo dňa priznania starobného dôchodku) do 23.02.2017, boli s poukazom na ustanovenie § 112 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. zúčtované so sumami starobného dôchodku vyplatenými za ten istý čas. 34. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 20.02.2018, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Dunajská Streda dňa 23. februára 2018 požiadala o prehodnotenie výšky invalidného dôchodku, pričom ako dôvod podania žiadosti uviedla skutočnosť, že v období rokov 2004 až 2006 síce Sociálna poisťovňa preskúmala trvanie jej invalidity podľa nových/prísnejších pravidiel, ale pri určení novej výšky invalidného dôchodku už nepostupovala podľa § 263a ods. 9 zákona o sociálnom poistení. 35. V danom konaní nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobkyňa splnila podmienky na priznanie starobného dôchodku dňa 30. septembra 2013 a invalidný dôchodok jej bol odňatý od 24. februára 2017, pričom podľa § 112 ods. 9 zákona o sociálnom poistení suma invalidného dôchodku, ktorá bola vyplatená odo dňa vzniku nároku na starobný dôchodok bola zaúčtovaná so sumami starobného dôchodku. Spornou právnou otázkou bolo, či po podaní žiadosti o prehodnotenie sumy invalidného dôchodku, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Dunajská Streda dňa 23.02.2018 prichádzalo do úvahy prehodnotenie sumy invalidného dôchodku z dôvodu preskúmania trvania invalidity žalobkyne podľa § 263 ods. 2 zákona o sociálnom poistení účinnom do 18.7.2006. 36. Pre posúdenie danej veci bolo relevantné ustanovenia § 112 ods. 1, § 70 ods. 1 a § 113 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorými žalobkyňa dôvodila. Správny súd v súvislosti s ustanovením § 113 ods. 1 zákona o sociálnom poistení súhlasí s názorom žalobkyne, že nárok na dávku nezaniká uplynutím času s tým, že tento zaniká dňom smrti fyzickej osoby, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak (§ 113 ods. 2 zákona). Je však potrebné rozlišovať medzi nárokom na dávku a zmenou v nároku na dávku, zmenou sumy dávky. Zákon o sociálnom poistení práve v ustanovení § 112 ods. 1 stanovuje, že dávku možno priznať alebo zvýšiť najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie. Z uvedeného preto vyplýva, že zákon o sociálnom poistení priznanie dávky, resp. priznanie nároku na zvýšenie dávky ohraničuje spätnou trojročnou lehotou, ktorej začiatok plynie buď odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo vyplácala v nižšej sume ako patrí alebo odo dňa uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie. Teda v prípade žalobkyne by bolo možné, pri ustálení vyššej sumy dávky, túto zvýšenú dávku priznať tri roky spätne od uplatnenia nároku na jej zvýšenie, t.j. do 23. februára 2015. V tomto období však už žalobkyňa na základe právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie z 1. decembra 2016 nebola poberateľkou invalidného dôchodku, nakoľko od 30. septembra 2013 jej bol priznaný starobný dôchodok, pričom skutočnosť, že invalidný dôchodok jej bol odňatý na základe rozhodnutia z 15. decembra 2016 dňom 24. februára 2017 nie je relevantná. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že priznaním starobného dôchodku spätne k 30. septembru 2013, zanikol súčasne k uvedenému dňu aj invalidný dôchodok, pričom suma vyplateného invalidného dôchodku za obdobie od 30.09.2013 do 24.02.2017 sa podľa § 112 ods. 9 zákona o sociálnom poistení zúčtovala so sumami starobného dôchodku. Teda dôvodom pre zamietnutie žiadosti o prehodnotenie sumy invalidného dôchodku bolo uplynutie zákonom ustanovenej doby pre zmenu sumy dávky invalidného dôchodku. 37. Správny súd však považuje za potrebné nad rámec súdneho prieskumu zvýrazniť, že žalobkyňa sa domáhala prehodnotenia sumy invalidného dôchodku z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 majúc za to, že jej výška invalidného dôchodku mala byť posúdená podľa zákona č. 461/2003 Z. z. postupom podľa § 263a ods. 5, 9 a 10 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom Sociálna poisťovňa nevydala v jej prípade žiadne rozhodnutie, iba jej listom z 1. júna 2006 oznámila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a skutočnosť, že jej bude invalidný dôchodok naďalej vyplácaný v sume, v akej jej patril do zistenia poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Prijatie zákona č. 529/2006 Z. z., ktorý obsahuje ustanovenie § 263a bolo odpoveďou na nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 25/05-51 zo 7. júna 2006, ktorý bol dňa 19. júla 2006 uverejnený v čiastke č. 171 Zbierky zákonov SR pod č. 460/2006 Z. z. Vychádzajúc z ustanovenia § 263a ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z. z., v prípade poistenca, ktorému bolo preskúmané trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, mala Sociálna poisťovňa preskúmať trvanie invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a za podmienky, že zákon neustanovuje inak, rozhodnúť o nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok a o nároku na jeho výplatu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júna 2006 bol odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, a to od zániku nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júna 2006 (§ 263a ods. 1 písm. a/ zákona), ďalej mala rozhodnúť o sume invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného od 18. júna 2006 sa vypláca invalidný dôchodok v sume určenej podľa zákona účinného od 1. januára 2004 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, a to od zmeny sumy invalidného dôchodku z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 (§ 263a ods. 1 písm. a/ zákona) alebo mala rozhodnúť o trvaní nároku na výplatu invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku v sume určenej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak sa v takto určenej sume vypláca po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 (§ 263a ods. 1 písm. c/ zákona). 38. Ustanovenie § 263a ods. 2 zakotvuje výnimku z preskúmavania trvania invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení účinného do 31. decembra 2003 upraveného v § 263a ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z. z., pričom rozhodovanie Sociálnej poisťovne podľa ustanovenia § 263a ods. 2 sa vzťahuje na poistenca, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, nebola mu určená pri kontrolnej lekárskej prehliadke konanej pred 1. januárom 2004 lehota jej ďalšieho uskutočnenia po 31. decembra 2003 a po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 mu bola znížená suma invalidného dôchodku alebo mu bol odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok. 39. Obsahom posudkového spisu Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov má správny súd zo zápisnice o rokovaní č. 400-574-5106/2003-2 zo dňa 28.08.2003 preukázané, že žalobkyni nebola určená pred 31. decembrom 2003 lehota kontrolnej lekárskej prehliadky, ktorá sa mala uskutočniť po 1. januári 2004. Z uvedeného dôvodu sa na žalobkyňu nevzťahovalo ustanovenie § 263a ods. 1. Preto bolo potrebné následne skúmať, či Sociálna poisťovňa mala vo vzťahu k žalobkyni postupovať podľa § 263a ods. 2. Predpokladom postupu podľa § 263a ods. 2 zákona o sociálnom poistení by bola skutočnosť, že žalobkyni bola znížená suma invalidného dôchodku alebo jej bol invalidný dôchodok odňatý. V prípade žalobkyni však nenastala ani jedna z uvedených skutočností. Preto Sociálna poisťovňa nebola povinná postupovať podľa § 263a ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z. z., pričom správny súd, vzhľadom na argumentáciu žalobkyne o nutnosti aplikácie ustanovenia § 263a ods. 5 zákona, súčasne dodáva, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje iba na tých poistencov, vo vzťahu ku ktorým Sociálna poisťovňa postupovala podľa § 263a ods. 1 a 2 zákona. 40. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti bol daný zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti o prehodnotenie invalidného dôchodku, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia náležite objasnilo dôvody, ktoré vyústili do prijatia tohto záveru. Preto správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol. 41. Žalobkyňa si súčasne v dôsledku nezákonného postupu a aj nečinnosti žalovanej uplatnila aj nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 10 000 eur. Z dôvodu, že sa jedná o nárok, ktorý nepatrí do právomoci správnych súdov, správny súd žalobu v tejto časti vylúčil na samostatné konanie (§ 66 SSP per analogiam). 42. Záverom správny súd uvádza, že v zmysle zásady iura novit curia označil v záhlaví za žalovanú Sociálnu poisťovňu a nie generálneho riaditeľa, ktorého za žalovaného označil žalobca. Žalovaný orgán verejnej správy nie je určený tvrdením žalobcu, ale priamo zákonom, preto správny súd nie je viazaný označením žalovaného v žalobe, ale je povinný sám žalovaného určiť, čo znamená, že nevyzýva na odstránenie vád podania podľa § 59 SSP. V súvislosti s označením generálneho riaditeľa za žalovaného je potrebné uviesť, že generálny riaditeľ je osoba, ktorá stojí na čele orgánu verejnej správy a je okrem iného oprávnená rozhodovať o odvolaní podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., avšak nedisponuje administratívnou subjektivitou. Administratívnou subjektivitou disponuje Sociálna poisťovňa (pozri napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/6/2010 z 30. septembra 2010. 43. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v rámci správneho súdnictva žalovanému orgánu verejnej správy náhrada trov konania v zásade neprináleží. Poučenie: Proti výroku I. a II. tohto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Proti výroku III. tohto rozsudku kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 1 písm. a/ SSP)