Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/43/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109201596 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2109201596.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, Y., zastúpený: Advokátska kancelária Consiliaris, s.r.o., so sídlom Budovateľská 1064/22, Bratislava, IČO: 47 248 301, proti žalovaným: 1/ F. I., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX/X, L., 2/ I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, E. J. K., 3/ Mgr. F. N., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, L., všetci zastúpení splnomocneným zástupcom: JUDr. I. G., J. P. XX, Y., o určenie neplatnosti závetu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 20.septembra 2018, č.k. 14C/20/2009-286, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Ďalej súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že štát má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. 2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 192 a § 194 ods. 1 a 2 CMP, ako aj § 461 ods. 1 a 2, § 475 ods. 1, § 476 ods. 1, § 476b a § 477 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne a nie je možné jej vyhovieť, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by podpis na závete zo dňa 10.2.1999 nepatril poručiteľke E. I., a že by bol sfalšovaný. Práve naopak, svedok JUDr. Z. U. zistil preverením z občianskeho preukazu totožnosť E. I., svedok S. E. videl takto zidentifikovanú osobu podpísať závet a pravdepodobnosť pravosti podpisu poručiteľky vyplývala aj zo znaleckých posudkov Bc. Martina Nitrianskeho a Mgr. Aleny Najšlovej. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal i s námietkami žalobcu voči znaleckému posudku vypracovanému Bc. Martinom Nitrianskym z dôvodu, že tento posudok bol vypracovaný v čase, kedy už Bc. Martin Nitriansky nebol znalcom, nakoľko rozhodnutím ministerky spravodlivosti SR zo dňa 21.12.2011 bol s účinnosťou od 13.1.2012 vyčiarknutý zo zoznamu znalcov. Súd poukázal na to, že v zásade princípu dobrej viery v správnosť zápisu vo verejne prístupnom registri, akým zoznam znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedený Ministerstvom spravodlivosti SR nepochybne je, ustanovil znalca z tohto zoznamu na vypracovanie znaleckého posudku, nakoľko v tej dobe nemal vedomosť o tom, že ustanovený znalec je vyčiarknutý zo zoznamu. V čase podania znaleckého posudku Bc. Nitrianskym rozhodnutie ministerky spravodlivosti SR bolo síce právoplatné, jeho účinky však nenastali, nakoľko bol povolený odklad vykonateľnosti tohto rozhodnutia, a teda znalecký posudok je potrebné považovať za vypracovaný na to kompetentnou osobou. Pokiaľ žalobca namietal rozpory vo výpovedi svedkyne D. S., tak súd uviedol, že predmetná výpoveď nebola pre rozhodovanie podstatná, a preto na ňu ani osobitne neprihliadal, a to najmä pre výrazné rozpory v jej výpovedi, keď v predmetnom konaní tvrdila niečo iné ako tvrdila ako svedkyňa v dedičskom konaní. Žalobca taktiež súdu ničím nepreukázal, že podpis na dokumente, ktorý žalovaná predložila notárke v rámci dedičského konania ako vzor podpisu poručiteľky, a ktorý sa nakoniec stal porovnávacím materiálom pri posudzovaní pravosti podpisu znalkyňou, mal s najväčšou pravdepodobnosťou slúžiť ako predloha podpisu poručiteľky na závete, a teda toto tvrdenie súd považoval len za nepodloženú úvahu. Súd poukázal na to, že predmetný závet bol podpísaný v advokátskej kancelárii JUDr. U., ktorý pred podpisovaním overil totožnosť osoby, ktorá závet išla podpísať, a to z občianskeho preukazu, čo potvrdil aj ďalší svedok S. E.. Ak by závet nepodpisovala poručiteľka, ale nejaká iná osoba podľa predlohy, JUDr. U. by prišiel na to, že sa jedná o inú osobu, údaje ktorej nekorešpondujú s údajmi uvedenými v závete. Súd po vykonanom dokazovaní, po zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal v konaní riadnym spôsobom ním tvrdenú skutočnosť, že podpis poručiteľky na závete nie je jej pravým podpisom, keď podľa názoru súdu z vykonaného dokazovania vyplynul záver nasvedčujúci tomu, že podpis na závete je pravým podpisom poručiteľky E. I.. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaní mali v spore plný úspech a neboli zistené žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa § 257 CSP. O nároku na náhradu trov konania štátu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 1 a 2 CSP a priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči v spore neúspešnému žalobcovi. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V súvislosti so znaleckým posudkom vypracovaným pre účely súdneho konania znalcom Bc. Martinom Nitrianskym, vyčiarknutým zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov dňa 13.1.2012, uviedol, že predmetný posudok podal znalec ku dňu 30.12.2013, teda ku dňu, ku ktorému už bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, nebol znalcom podľa príslušných ustanovení zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, pričom ide o neodstrániteľnú vadu, nejde právne o znalecký posudok, a preto takýto dôkaz akoby ani neexistoval a z uvedeného dôvodu naň súd nemôže žiadnym spôsobom prihliadať. Odhliadnuc od uvedenej skutočnosti znalecký posudok vykazuje zjavné nesprávnosti a argumenty, tvrdenia a závery v ňom uvedené sú nesprávne a neúplné. Za jedno z najmarkantnejších pochybení Bc. Martina Nitrianskeho považoval najmä tú skutočnosť, že tento pristúpil ku skúmaniu a vypracovaniu znaleckého posudku na základe kópie sporného materiálu, pričom kópia neumožňuje skúmať detaily písma a vylúčiť použitie niektorej z metód mechanického falšovania pri vyhotovení podpisu. Mal za to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že jediným relevantným znaleckým posudkom v tomto konaní je znalecký posudok č. 11/2016 vypracovaný znalkyňou Mgr. Alenou Najšlovou, na strane 8 ktorého znalkyňa uvádza: „...porovnávací materiál bol predložený v dostatočnom množstve, ale nie všetky podpisy zodpovedajú podmienkam písmoznaleckej expertízy. Ide najmä o nevhodnú časovú väzbu - adekvátna časová väzba je pri podpisoch pochádzajúcich z rokov 1997, 1998. Jedná sa o tri textové čitateľné podpisy, ktoré sú druhovo nezhodné so sporným podpisom: P-5, P-13, P-14 a jeden podpis vyhotovený v tvare zodpovedajúcom spornému podpisu: P-12...“ Z uvedeného nálezu vyplýva, že jediný tvarovo zodpovedajúci podpis k spornému podpisu je podpis označený v znaleckom posudku ako P-12, pričom konkrétne ide o podpis E. I. na Dohode o spôsobe platenia ceny bytu zo dňa 24.9.1991, ktorý bol preukázateľne predložený žalovanou 1/ v rámci dedičského konania po E. I., a ktorý podpis bol s najväčšou pravdepodobnosťou predlohou podpisu na spornom závete v prebiehajúcom konaní o určení neplatnosti závetu. Žalobca mal za to, že v súvislosti s vyhotovením závetu, ktorého obsahom je aj sporný podpis E. I., sa súd prvej inštancie nevysporiadal s otázkou, prečo by E. I. nechala spísať závet advokátom JUDr. U., keď ani nie pred dvoma rokmi pred údajným spísaním takéhoto závetu vlastnoručne spisovala závet pre manželku žalobcu S. Q. dňa 16.8.1997, ktorý závet mal všetky potrebné náležitosti závetu písaného rukou pred svedkami a zároveň s otázkou, prečo by E. I. nechala spísať závet advokátom a nie notárom. K okolnostiam spisovania závetu u advokáta JUDr. U. žalobca poukázal na samotnú výpoveď advokáta, ktorý uviedol, že si na tento konkrétny prípad nespomína, čiže jeho výpoveď nepotvrdzuje skutočnosť, že by E. I. za podmienok uvedených v spornom závete takýto dokument podpísala. I výpovede svedkyne D. S. žalobca uviedol, že vzhľadom na existenciu rozporov medzi výpoveďami, ktoré uskutočnila v dedičskom konaní po E. I. a v priebehu konania počas prejednania veci pred súdom, svedkyňa vypovedá podľa momentálnej zaujatosti voči konkrétnemu subjektu, pričom za nezaujatú výpoveď je potrebné považovať jej výpoveď v rámci dedičského prejednávania veci, kedy išlo o nesporové konanie. Poukázal tiež na rozpory vo výpovediach žalovanej 1/ v otázke, ako sa predmetný závet mal dostať do dispozície notárky prejednávajúcej dedičstvo. Poukázal tiež na to, že z výpovede S. E. vyplynulo, že E. I. ani len nevedel popísať. 4. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní, ktorí navrhli napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedli, že konajúci súd sa v dokazovaní sústredil na všetky potrebné preukazovania skutkového stavu, ktorý zistil správne, použil správne predpis, tento správne aplikoval, a to na základe správneho vyhodnotenia vykonaného dokazovania. 5. K vyjadreniu žalovaných zaslal písomné stanovisko žalobca, v ktorom zotrval na tvrdeniach obsiahnutých v jeho odvolaní. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 14C/20/2009 je určenie, že závet zo dňa 10.2.1999 spísaný poručiteľkou E. I., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom Y., B. N. X/XXXX, zomrelou dňa XX.X.XXXX, ktorý bol spísaný v prítomnosti svedkov Z. N. a S. E., ktorým za závetných dedičov boli určení F. I., rod. K. a I. K., je neplatný. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Ďalej súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že štát má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. 8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu. 9. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP) a tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 CSP, pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 195 až 210 CSP. 10. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi. 11. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, prednesov strán sporu vyplynuli, zohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, teda odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP a nemožno mu nič vyčítať. 12. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 13. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. 14. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/2004). 15. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (I.ÚS 50/2004). 16. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany vyjadrovať k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (I.ÚS 97/1997, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003). 17. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. 18. Podľa názoru odvolacieho súdu konanie na súde prvej inštancie nemá inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorá podľa odvolateľa mala spočívať v tom, že súd do konania pribral znalca, ktorý následne vypracoval znalecký posudok, z ktorého súd vychádzal, pričom uvedený znalec bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, na základe čoho potom nebol súd oprávnený vychádzať zo záverov obsiahnutých v predmetom znaleckom posudku. 19. Uvedené námietky žalobca použil i v konaní na súde prvej inštancie, pričom s uvedenými námietkami sa súd prvej inštancie vyporiadal i v odôvodnení napadnutého rozsudku (bod 41.) a s uvedenými závermi sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. 20. Z oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 26.8.2014 vyplynulo, že rozhodnutie správneho orgánu o vyčiarknutí znalca Bc. Martina Nitrianskeho zo zoznamu znalcov bolo po podaní rozkladu znalca, ktoré malo odkladný účinok, rozhodnutím ministerky spravodlivosti SR č. 7610/2009/52-RK zo dňa 21.12.2011 potvrdené, nadobudlo právoplatnosť dňa 13.1.2012 a bolo následne bezodkladne vykonané a znalec bol zo zoznamu znalcov vyčiarknutý. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2S/20/2012-30 zo dňa 8.3.2012 odložil vykonateľnosť rozhodnutia ministerky spravodlivosti až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Následkom uvedeného rozhodnutia znalec až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ďalej takmer dva a pol roka vykonával znaleckú činnosť až do momentu, kedy Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 3 Sžo 42/2013 z 6.5.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.6.2014, potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/20/2012-58 zo dňa 16.1.2013, ktorým bola zamietnutá žaloba znalca a bola potvrdená zákonnosť rozhodnutia o vyčiarknutí znalca rozhodnutím ministerky spravodlivosti. 21. Z obsahu spisového materiálu teda vyplynulo, že znalec Bc. Martin Nitriansky bol v konaní ustanovený uznesením č.k. 14C/20/2009-79 zo dňa 2.8.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.8.2013 a znalecký posudok súdu doručil dňa 22.1.2014, teda tak k ustanoveniu znalca, ako aj vypracovaniu znaleckého posudku došlo v čase, kedy bolo síce právoplatne rozhodnuté o jeho vyčiarknutí zo zoznamu znalcov, avšak vykonateľnosť tohto rozhodnutia bola odložená. 22. Pokiaľ odvolateľ namietal vecnú správnosť vypracovaného znaleckého posudku, tak odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí nevychádzal len zo znaleckého posudku Bc. Martina Nitrianskeho, ale vychádzal i z ďalších dôkazov, ktoré podľa svojej úvahy zhodnotil, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, pričom výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia a súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli, pričom podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné polemizovať s jeho skutkovými závermi. 23. Zo znaleckého posudku Bc. Martina Nitrianskeho vyplynulo, že pisateľom sporného podpisu S s vysokou pravdepodobnosť je nebohá poručiteľka E. I., a to za predpokladu, že fotokópia sporného podpisu S súhlasí s originálom sporného podpisu s vysokou pravdepodobnosťou by znalec tento záver potvrdil kategorickým záverom, pričom však vzhľadom na fotokópiu sporného podpisu nie je možné vylúčiť a ani potvrdiť možnosť technického zásahu. Rovnako zo znaleckého posudku Mgr. Aleny Najšlovej vyplynulo, že pravosť podpisu E. I. nie je možné určiť jednoznačne, pričom E. I. je pravdepodobne pisateľkou sporného podpisu. Z výsluchu JUDr. Z. U., ako aj svedka S. E. vyplynul opis priebehu podpisovania závetu, pričom pri zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, a to jednotlivo, ako i vo vzájomnej súvislosti bolo možné dospieť k záveru, že E. I. predmetný závet podpísala. 24. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Z dôvodu, že odvolacie dôvody odvolateľa neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako i v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania strán a štátu, keď súd prvej inštancie v spore úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči v spore neúspešnému žalobcovi, z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 25. V odvolacom konaní plne úspešným žalovaným odvolací súd priznal podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 26. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).