Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/133/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115208237 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2115208237.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: Mgr. H. J., nar. X.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu P., P. XX, zast. advokátom: JUDr. Daniel Pavelka, adresa sídla Hlohovec, Pribinova 46, proti žalovanému 1/: Mesto Hlohovec, IČO: 00312509, Hlohovec, M.R.Štefánika 1, a žalovanému 2/:Vodárenské a technické služby, s.r.o., IČO: 36 255 556, adresa sídla Hlohovec, Šafárikova 30, obaja zast. splnomocnencom: JUDr. Lucia Jurgová advokátka s.r.o., IČO: 47236884, adresa sídla Poproč, Slnečná 33, o 46.406,56 eur, o odvolaní žalobcu, žalovaného 1/ a žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 28. decembra 2017 č.k. 18C/184/2015-305 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. p o t v r d z u j e . II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výrokoch III. a IV. m e n í tak, že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 46.406,56 eur s 5% ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 10.264,88 eur od 1.7.2016 do zaplatenia a zo sumy 36.159,68 eur od 2.12.2017 do zaplatenia, to všetko do 3dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a v ostatnej zamietajúcej časti vo výroku IV. sa p o t v r d z u j e. III. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku II. m e n í tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému 1/ 100% trov celého konania. IV. Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobkyni 50% trov celého konania. V. Vo výroku VI. sa rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný 2/ a žalobkyňa sú povinní zaplatiť znalcovi Ing. Júliusovi Ratulovskému znalečné každý v rozsahu 50%. o d ô v o d n e n i e : 1.1 Rozsudkom súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému 1/ zamietol (výrok I.), žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 16.281,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne, počítaným zo sumy 7.000 eur od 3.9.2014 do zaplatenia a vo výške 5% ročne, počítaným zo sumy 9.281,31 eur od 8.11.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.) a žalobu voči žalovanému 2/ vo zvyšku zamietol (výrok IV.). 1.2.1 Z vykonaného dokazovania mal za dokázané: Žalobkyňa je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Hlohovec, obec P., katastrálne územie P., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX ako rodinný dom, súpisné číslo 269, postavený na parcele číslo 264 nachádzajúcej sa na ulici M.R. Y. 28 v Hlohovci (ďalej len „rodinný dom“). 1.2.2 V zimných mesiacoch roku 2013/2014 sa na čelnej stene rodinného domu žalobkyne začali prejavovať trhliny a to súčasne na viacerých miestach, ktoré sa postupne zväčšili do tej miery, že z čelnej steny nehnuteľnosti začala opadávať omietka a narušila sa statika rodinného domu. Hlavnou a jedinou príčinou poruchy na stavbe rodinného domu bola porucha na ventile vodovodnej prípojky, ku ktorej došlo v rokoch 2009 až 2010. Pod základovou škárou, v hĺbke jej osadenia, unikajúca voda z poškodenej súčiastky počas dlhšieho časového obdobia svojou deštruktívnou činnosťou zmenila statické pomery v podloží na časti ulice a pod časťou rodinného domu natoľko, že prišlo k masívnemu poškodeniu nosných aj nenosných prvkov rodinného domu. Vyplavovaním jemných častí sa vytvorila kaverna, ktorá po vyschnutí spôsobila postupné sadanie stavby. Ako zdroj sadania bola vylúčená spodná voda, ako aj kanalizačná prípojka. Trhliny na dome zobrazené žalobkyňou na fotografiách z roku 2004 boli ku dňu rozhodovania súdu bezo zmeny, pričom nesúviseli s poruchou ventilu na vodovodnej prípojke. Súčasný stav domu je oproti roku 2014 stabilizovaný, pričom sa dotvára menším tempom. Porucha má dynamický - dlhodobý charakter, jej vznik je odborným odhadom určený na obdobie od 2009 až 2010 do 2017 a má tendenciu pokračovať. Náklady na stabilizáciu a uvedenie časti rodinného domu do stavu pred vznikom poruchy predstavujú sumu 46.406,56 eur. 1.2.3 Súdny znalec Ing. Július Ratulovský v znaleckom posudku číslo 102/2017 z 13.10.2017 odporučil okamžitú generálnu opravu poškodených častí rodinného domu. 1.2.4 Prvotný vznik škody v rozsahu 30% bol do roku 2010, v rozsahu 40% v roku 2013 a následne v rozsahu zvyšnom. Má klesajúcu tendenciu, dom si hľadá umiestnenie. 1.2.5 Vlastníkom vodovodu je žalovaný 1/ a jeho prevádzkovateľom žalovaný 2/. 1.2.6 Žalobkyňa nemá prostriedky na opravu nehnuteľnosti. 1.2.7 Žalovaní vzniesli námietku premlčania nárokov uplatnených žalobkyňou v tomto konaní poukazujúc na to, že k poruche na vodovodnej prípojke došlo v období rokov 2009 a 2010, pričom žalobkyňa si svoj nárok uplatnila žalobou až 16.4.2015. 1.3 Vec právne posúdil ako nárok žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému 1/ podľa § 415, § 416 ods. 1 a 2 a § 420 ods. 1 a 2 OZ (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení) a voči žalovanému 2/ podľa § 420a ods. 1 a 2 OZ, ďalej podľa § 100 ods. 1, § 101 ods. 1, § 106 ods. 1 ods. 2, § 122, § 438 ods. 1, § 441, § 442 ods. 1 a 3, § 444, § 123, § 124 a § 127 ods. 1 OZ, § 139 ods. 3 písm. e) SZ (zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov), § 3 ods. 1, § 5 ods. 1 a ods. 2ZVaK (zákona číslo 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov) a nárok žalobkyne na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ v znení neskorších predpisov a napokon podľa článku 12 ods. 2 a článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon číslo 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky) a dospel k záveru, že nárok žalobkyne uplatnený v tomto konaní je dôvodný len voči žalovanému 2/ v rozsahu 16.281,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne, počítaným zo sumy 7.000 eur od 3.9.2014 do zaplatenia a vo výške 5% ročne počítaným zo sumy 9.281,31 eur od 8.11.2017 do zaplatenia a preto v tejto časti žalobe žalobkyne vyhovel a v ostatnej časti žalobu ako nedôvodnú pre premlčanie nárokov uplatnených žalobkyňou v tomto konaní zamietol. 1.4 Spornou bola otázka výšky škody a či žalovaný 1/ a žalovaný 2/ za škodu zodpovedajú, ktorí toto namietali a popierali, ako aj otázka prípadného premlčania nároku žalobkyne. 1.5 Žalovaný 1/ je zodpovedný za prípadné škody, a to ako vlastník veci, resp. stavebník. Vec, ktorá je vo vlastníctve žalovaného 1/ je líniová stavba - vodovod. Súd je toho názoru, že žalovaný nezodpovedá za náhradu škody podľa § 420a OZ, nakoľko nie je prevádzkovateľom verejného vodovodu, a teda nemôže zodpovedať za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou. Pojem „prevádzková činnosť“ sa vykladá tak, že ide o charakteristickú cieľavedomú a organizovanú činnosť rozmanitého druhu, ktorá spravidla súvisí s výkonom podnikateľskej činnosti alebo obchodnej činnosti smerujúcej k dosiahnutiu určitého cieľa. Prevádzkovou činnosťou je aj prevádzkovanie vodovodu, avšak v špeciálnom režime, kde ZVaK na takéto prevádzkovanie vyžaduje špeciálne živnostenské oprávnenie, ktorým žalovaný 1/ nedisponuje, a preto ani vodovod prevádzkovať nemôže, a preto nie je prevádzkovateľom vodovodu a s tým spojenými činnosťami a následkami. Prevádzkovateľom vodovodu je žalovaný 2/, a preto na neho sa vzťahujú ustanovenia § 420a OZ. Na žalovaného 1/ by sa inak nahliadalo, ak by prevádzkoval vodovod bez patričného povolenia, prípadne by ho zveril do prevádzkovania osobe, ktorá na to nie je odborne spôsobilá, alebo by nastali iné okolnosti, ktoré by z neho prevádzkovateľa v zmysle ZVaK spravili, čo však v tomto konaní preukázané nebolo. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že nie je možné pri žalovanom 1/ použiť ustanovenia o objektívnej zodpovednosti podľa § 420a OZ, nakoľko tento nie je a nemôže byť prevádzkovateľom, a preto nemôže ani zodpovedať v zmysle ustanovení § 420a OZ, pričom však podľa názoru súdu žalovaný 1/ teoreticky môže zodpovedať za náhradu škody z dôvodu, že je vlastníkom veci a teda môže zodpovedať za škodu podľa § 127 ods. 1 OZ v spojení s § 420 OZ. Tu však musí k zodpovednosti žalovaného 1/ ako vlastníka nevyhnutne pristúpiť splnenie troch podmienok. Protiprávny úkon (škodná udalosť), ujma (škoda), príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou. Protiprávny úkon môže spočívať v konaní alebo opomenutí povinného subjektu. Môže spočívať aj v porušení preventívnej povinnosti, ktorú zákon ukladá každému, t.j. fyzickým aj právnickým osobám v ust. § 415 OZ. Ide o povinnosť správať sa takým spôsobom, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, právach iných, prírode a životnom prostredí. Zodpovedným podľa tohto ustanovenia nebude ten, kto si v občianskoprávnom styku počína podľa podmienok konkrétnej situácie natoľko opatrne a ohľaduplne, aby pri tomto svojom správaní nespôsobil škodu na zdraví, majetku, právach iných, prírode alebo životnom prostredí. Každý je preto povinný pri svojom správaní zachovávať s ohľadom na konkrétne podmienky vždy taký stupeň pozornosti a opatrnosti, aby zabránil vzniku škôd. Môže ísť pritom o porušenie zmluvných alebo iných záväzkových povinností, ako aj iných zákonom uložených povinností (tzv. mimozáväzková zodpovednosť), ktorej sa môže povinný subjekt dopustiť konaním alebo opomenutím. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je vznik existencie škody ako ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadrená všeobecným ekvivalentom - peniazmi. Medzi porušením právnej povinnosti (protiprávnym úkonom) ako príčinou a škodou, vrátane jej rozsahu, musí byť daná príčinná súvislosť (kauzálny nexus). Zároveň ako posledný predpoklad zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 OZ tu musí byť dané zavinenie ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu vo vzťahu ku škode, ktorá je výsledkom tohto protiprávneho konania (tzv. subjektívny predpoklad zodpovednosti). Pokiaľ ide o existenciu protiprávneho úkonu ako základného predpokladu vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti, súd v danom prípade nezistil taký protiprávny úkon žalovaného 1/, ktorý by bol príčinou vzniku škody na strane žalobkyne. Žalovaný teda neporušil prevenčnú povinnosť ustanovenú § 415 OZ, keď uzavretím zmluvy so špecializovanou vodárenskou spoločnosťou zabezpečil prevádzkovanie vodovodu, ktorého je vlastníkom, a teda sa mohol dôvodne domnievať, že prevádzkovateľ bude postupovať s odbornou starostlivosťou tak, aby nedošlo ku škodám na majetku a právach iných. Na základe uvedeného, súd nezistil na strane žalovaného 1/ naplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 v spojení s § 127 OZ spôsobenú žalobkyni. Súd vyhodnotil konanie žalovaného 1/ ako primerané pomerom s odbornou starostlivosťou vlastníka v záujme predchádzania škodám, kedy tento po zriadení vodovodu, po kolaudácii vodovodu, tento zveril do prevádzky odborne spôsobilej osobe, ktorá je ho povinná prevádzkovať. Vzhľadom na uvedené súd žalobu voči žalovanému 1/ zamietol. Súd ďalej k označenému rozhodnutiu Krajského súdu Trnava 24Co 451/2013 konštatuje, že ide o rozhodnutie o skutkovo odlišnej veci, kde sa riešilo vlastníctvo a zodpovednosť vlastníka avšak bytu, na ktorého prevádzku sa aplikujú iné zákonné ustanovenia, ako na prevádzku vodovodu, ktorý je upravený samostatným právnym predpisom (viď vyššie). Vzhľadom na to, že žalobu voči žalovanému 1/ súd zamietol, z vyššie uvedených dôvodov, nezaoberal sa zvyšnými námietkami žalovaného 1/ vo vzťahu k veci. 1.6.1 Žalovaný 2/ zodpovedá za škodu v súlade s § 420a OZ, nakoľko škoda vznikla v dôsledku jeho prevádzkovej činnosti pri prevádzkovaní vodovodu, a to v dôsledku poruchy vodovodnej prípojky. Uvedené mal súd jednoznačne preukázané zo znaleckého posudku Ing. Júliusa Ratulovského č. 102/2017, ako aj výpovede znalca na pojednávaní, a jeho záverov uvedených v ods. 11 odôvodnenia. Záverom znaleckého posudku súčasne podporne svedčí aj znalecký posudok č. 239/2011 od Ing. Rastislava Pažitného (hodnotený ako listinný dôkaz), ktorý v rámci str. 5 posudku popisuje praskliny a predpokladá pokles základových konštrukcií, pričom v súlade s uvedenými závermi dotknutý znalec vypovedal v pozícii svedka na pojednávaní dňa 12.9.2016, ako aj Statický posudok Ing. O. H., ktorý stanovil ako príčinu poruchy na základových konštrukciách poruchu vodovodnej prípojky. 1.6.2 K námietke žalovaných k zaujatosti znalca súd konštatuje, že túto vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko znalec sa nevyjadroval k právnej argumentácii, ale k technickej argumentácii žalovaných (ich zástupcu), ktoré konfrontoval so svojimi zisteniami. Súd má za to, že znalec v rámci znaleckého posudku sa môže vyjadrovať k technickým otázkam (na to bol ustanovený), pričom môže sa vyjadriť aj ku sporným argumentom - technickým záverom, čo sa stalo aj v tomto prípade. Ak by sa znalec nevyjadril k odbornej otázke, tak by jeho posudok bol z pohľadu súdu aj účastníkov nepoužiteľný. Súčasne má súd za to, že keď ktorýkoľvek účastník argumentuje po technickej stránke, môže byť takáto argumentácia podrobená prieskumu odborníka, ktorý je do konania pribratý, tak ako tomu bolo v tomto prípade, kde sa znalec musel vysporiadať s argumentáciou žalovaných, aby dospel k záverom znaleckého posudku a účastník musí byť uzrozumený s tým, že jeho technické argumenty budú podrobené prieskumu. Z pohľadu súdu je možná technická argumentácia zo strany účastníka (tak ako v tomto prípade), kde napr. žalovaní namietali existenciu trhlín už v roku 2004, pričom znalec, ako odborník uvedenú otázku zodpovedal po technickej stránke tak, že áno trhliny boli, v súčasnosti aj sú, avšak počas celého obdobia sa prakticky nemenia a nemajú vplyv na vzniknutú škodu. Súd v znaleckom posudku nenašiel také závery znalca, ktorými by riešil právne závery, a ak by tam také boli, v tejto časti by na ne neprihliadal. Súd na základe takto zisteného stavu dospel k záveru, že žalovaný 2/ zodpovedá za vzniknutú škodu na nehnuteľnosti žalobkyne, pričom následne posudzoval premlčanie nároku žalobkyne a spoluzodpovednosť žalobkyne za súčasný stav. 1.7 Žalovaní opakovane argumentovali tým, že škoda vznikla v roku 2009-2010, čo má plynúť aj zo ZP. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaných a konštatuje, že z vykonaného dokazovania plynie ten záveru, že škoda (poškodenie) vznikla na ventile vodovodnej prípojky v rokoch 2009-2010 počas bližšie neurčeného času, pričom škoda na nehnuteľnosti samotnej začala vznikať až neskôr, a to vtedy, keď sa prejavilo prvotné sadanie nehnuteľnosti. Uvedené možno zo znaleckých posudkov ako aj vyjadrenia znalca na pojednávaní stanoviť na obdobie do roku 2011 - prvá fáza, okolo roku 2013 ako druhá fáza, a tretia fáza do súčasnosti, pričom deštrukcia, prakticky pokračuje v minimálnej miere ďalej. Súd súčasne konštatuje, že sa nemožno stotožniť s argumentáciou žalovaných o vzniku celej škody do roku 2010, keď tomu tak reálne do súčasnosti nie je. 1.8 Nemožno sa stotožniť ani s námietkou žalovaných, že žalobkyňa mala najskôr odstrániť závadný stav, a až potom podať žalobu. Súd má za to, že tento postup je možný a správnejší, avšak ak žalobkyňa nemá prostriedky na nápravu stavu tak nemožný, a ak by súd pripustil takýto výklad, fakticky by sofistikovaným spôsobom odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom z dôvodu nedostatku majetku, čo súd s ohľadom na citované články Ústavy Slovenskej republiky považuje za neprípustné. Súčasne má súd za to, že žalobkyňa v súlade s § 416 OZ má právo sa obrátiť na súd v záujme ochrany svojich práv, nakoľko keď nemá prostriedky na zabránenie vzniku ďalšej škody, prakticky inú možnosť nemá. Súd má za to, že finančnú tieseň žalobkyne nemožno takýmto spôsobom obrátiť proti nej. Súd má ďalej za to, že prekážky na odstránenie vád nehnuteľnosti sú vzhľadom na okolnosti dané nielen finančnou tiesňou, ale aj vekom žalobkyne, ktorá má v súčasnosti už 65 rokov (v roku 2014 mala 62 rokov), čo z pohľadu súdu je taktiež prekážkou rozsiahlej rekonštrukcie, na ktorú osoba v takomto veku bez patričných skúseností nemá zväčša dostatok síl. Tieto skutočnosti súd zohľadňoval pri posúdení spoluzavinenia žalobkyne za vzniknutý stav a priznaní rozsahu náhrady škody. Súd vzhľadom na nespornú finančnú situáciu žalobkyne, jej vysoký vek, ako aj skutočnosť, že je laik, čo sa týka stavebníctva bez patričných odborných znalostí a skúseností, vyhodnotil mieru spoluzavinenia žalobkyne tak, že táto sa nepodieľala na vzniku škody, nakoľko z obsahu spisového materiálu plynie to, že sa snažila o nápravu veci, pričom však žalovaný 1/ ani 2/, ktorí o situácii vedeli jej neposkytli žiadnu pomoc ani súčinnosť, pričom má súd za to, že obaja žalovaní majú také odborné kapacity a možnosti (personálny aparát odborníkov, ako aj finančné prostriedky), že mohli určiť problém pred podaním žaloby, prípadne aj odstrániť problém (v zásade postačila v roku 2014 injektáž základových špár špeciálnou látkou, ktorá by zastavila sadanie nehnuteľnosti, prípadne ho aj napravila), pričom však nekonali a čakali na súdny spor. 1.9 Ako poslednou skutočnosťou rozhodnou pre priznanie nároku sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Subjektívna premlčacia doba je 2 ročná a objektívna premlčacia doba je 3 ročná pri náhrade škody. Žalovaný 2/ namietal, že žalobkyni uplynula premlčacia doba, nakoľko súd pripustil zmenu žaloby na pojednávaní dňa 12.9.2016. Pre posúdenie premlčania okrem procesnej otázky je rozhodujúci aj moment vzniku škody. Žalovaní namietali, že v zápisnici z 29.6.2016 je uvedené skutkové tvrdenie žalobkyne, kde uvádza, že škoda vznikla v roku 2011. Súd si prehral nahrávku z pojednávania, pričom zistil, že žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že dom bol v určitom stave v roku 2011 (súd nesprávnou protokoláciou uviedol, že škoda vznikla v roku 2011, čo prítomný právny zástupca ihneď namietal) viď nahrávka 31 minúta a 10 sekunda (ako aj predchádzajúci prednes právneho zástupcu). Súd má na základe uvedeného za to, že žalobkyňa neuviedla skutkové tvrdenie, že škoda vznikla v roku 2011, a uvedené bolo nesprávne uvedené. Súd teda tak ako bolo uvedené v znaleckých posudkoch ako aj vo vyjadrení znalca na pojednávaní možnosť vzniku škody stanovil na tri fázy, na obdobie do roku 2011 - prvá fáza, okolo roku 2013 ako druhá fáza, a tretia fáza do súčasnosti, pričom deštrukcia, prakticky pokračuje do súčasnosti aj keď v minimálnej miere. Súd uvádza, že škoda nevznikla momentom úniku vody, ani zaplnením základovej špáry, ale postupne vymytím podložia, vytvorením kaverny, a následným dosadnutím domu po vyschnutí podložia, pričom celý proces trvá dodnes. Súd uvádza, že predmetom posudzovania premlčania sú dva nároky žalobkyne. Za škodu vzniknutú v roku 2013/2014 (a predtým) a za obdobie po 2014, keď podala žalobu vo veci a zmenu žaloby. Pričom pri každom samostatne súd posudzoval včasnosť podania žaloby. Súd konštatuje, že v dôsledku vznesenej námietky premlčania je časť nároku žalobkyne, ktorý vznikol v roku 2011, a pomerne aj v roku 2013 premlčaná, nakoľko k zmene žaloby došlo v roku 2016. Súd k otázke vzniku subjektívnej vedomosti žalobkyne o pasívnej legitimácii žalovaného 2/ konštatuje, že táto sa o tom, kto za škodu zodpovedá dozvedela najneskôr z podania žalovaného 1/ doručeného súdu v roku 2015, a preto jej subjektívna premlčacia lehota by uplynula v roku 2017, čo do nároku na náhradu škody za roky 2013/2014, čiže v rámci objektívnej lehoty najneskôr 29.7.2017. Súd má za to, že žalobkyňa nevedela o zodpovednosti žalovaného 2/, čomu aj svedčí žaloba voči žalovanému 1/, pričom ak by vedela o zodpovednosti žalovaného 2/, podala by žalobu aj voči nemu. Čo sa následne aj reálne stalo. Vzhľadom na uvedené súd posúdil nárok žalobkyne vzniknutý pred 12.9.2013 ako premlčaný, nakoľko objektívna premlčacia doba uplynula dňa 12.9.2016 v rozsahu náhrady škody viažucej sa tri roky spätne a uplatnenej podaním žaloby. Súčasne súd posudzoval vznesenú námietku premlčania aj k zmenenej žalobe, ktorej zmenu súd pripustil na pojednávaní dňa 30.11.2017. Tu súd je toho názoru, že uvedený nárok sa premlčuje spätne dva roky, nakoľko žalobkyňa vedela od roku 2015 z vyjadrenia protistrany, že za škodu môže zodpovedať niekto iný, avšak aj po rozšírení okruhu účastníkov zostala nečinná vo vzťahu k predmetu konania a o rozšírenie žaloby požiadala až v novembri 2017, ktoré súd pripustil na pojednávaní 30.11.2017. V tejto časti ide aj o samostatný nárok za iné obdobie, ako bolo pôvodne žalované, t.j. za obdobie po roku 2014, na ktoré sa vzťahuje dvojročná subjektívna premlčacia doba, a preto súd dospel k záveru, že v tejto časti je nárok žalobkyne premlčaný v rozsahu nároku na náhradu škody za obdobie pred 30.11.2015, nakoľko žalobkyňa vedela, kto škodu spôsobil, sama skutkovo tvrdila, že škoda sa zväčšuje, avšak procesný úkon urobila až v novembri 2017. 1.10 Nárok žalobkyne predstavuje sumu 46.406,56 eur, ako sumu reálnych nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť na odstránenie škôd na nehnuteľnosti. Súčasne však v konaní bolo preukázané, že škoda (poškodenie nehnuteľnosti vznikalo počas dlhšej doby), a to reálne od roku 2011 do súčasnosti, nakoľko vznik škody mal dynamický priebeh a nebol to jednorázový dej. Účastníci nenavrhli a nepredložili žiaden dôkazný prostriedok, ktorý by exaktne preukázal, kedy presne (dátumovo škoda vznikala a v akom rozsahu). Súd konštatuje, že znalec sám hovoril v hypotetickej rovine a svoje závery prednesené na pojednávaní dňa 30.11.2017 uviedol ako odhad s tým, že vyjadril pochybnosť o možnosti určiť uvedené presne. Súd sa stotožňuje so závermi znalca a má za to, že nemožno exaktne určiť rozsah vzniku škody presne podľa jednotlivých období, vzhľadom na priebeh vzniku škody na nehnuteľnosti. Preto súd posudzoval nárok žalobkyne samostatne, jednak v rozsahu pôvodnej žaloby (po 12.9.2016) a zmenenej žaloby od 30.11.2017. 1.11.1 Vychádzajúc z ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. ako aj obsahu znaleckého posudku mal súd preukázané aj náklady, ktoré sú nevyhnutné na uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu, a to vo výške 46.406,56 eur (č.l. 262 súdneho spisu). Súd dospel v konaní do štádia, kde účastníci už nenavrhli nové dôkazy, pričom zotrvali na svojich skutkových tvrdeniach a právnych názoroch, pričom súd mal preukázané zo znaleckého posudku, že oprava nehnuteľnosti by v nákladoch stála 46.406,56 eur. Uvedenú sumu súd následne pomeroval k uplatnenej námietke premlčania a otázke vzniku škody. Súd stotožňujúc sa so závermi znalca dospel k záveru, že časť škody vznikla v roku 2011, kedy sa začali objavovať prvé vážnejšie trhliny, pričom tejto fáze súd dal 30%, pričom táto je v celom rozsahu premlčaná, preto súd žalobu v tejto časti zamietol. 1.11.2 V druhej fáze vznikla rozsiahlejšia škoda v rozsahu 40%, pričom počas nej došlo k odhaleniu poškodenia prípojky. Súd z tohto nároku priznal hodnotu 7.000,- eur, ktorú považoval za nepremlčanú vo vzťahu k pôvodne uplatnenej sume 10.246,88 eur za obdobie od 12.9.2013 do 12.9.2016, pričom aj uvedenú sumu určil podľa úvahy vzhľadom k behu premlčania a nemožnosti exaktne určiť moment vzniku škody, ktorá vznikala v rámci druhej fázy aj pred 12.9.2013. Súd však konštatuje, že žalobný návrh rozšírený pripustením zmeny žaloby dňa 30.11.2017 vo zvyšnom rozsahu je premlčaný, nakoľko je vecou žalobkyne, že uvedenú sumu vo vyššej miere nežalovala skôr, ale až v novembri 2017, a preto aj rozšírená časť za obdobie rokov 2013/2014 je vo vzťahu k uplatnenej žalobe oneskorená a premlčaná, preto súd žalobu v tejto časti nad priznanú mieru zamietol. 1.11.3 Posledná fáza po odstránení vady prípojky mala 30% na súčasný stav. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd priznal žalobkyni nárok na náhradu škody 20% za poslednú fázu, nakoľko žalobný nárok bol čiastočne uplatnený včas a nebol premlčaný s ohľadom na priebeh vzniku škody, a z tohto titulu považoval žalobný návrh za dôvodný v rozsahu 9.281,31 eur, podľa úvahy súdu. Súd priznal 20% preto, lebo žalobkyňa najneskôr od 30.6.2015 vedela, že za škodu zodpovedá žalovaný 2/, pričom však zmenu žaloby vykonala až pred 30.11.2017, ktorú súd pripustil na pojednávaní, a teda v rozsahu od roku 2014 do 30.11.2017 je nárok žalobkyne premlčaný. Preto súd priznal náhradu v rozsahu 20%. 1.12 Súd žalobkyni súčasne priznal aj úroky z omeškania, a to v časti sumy 7.000 eur od momentu uplatnenia žalobkyňou od 3.9.2014 do zaplatenia a vo zvyšku od momentu od 8.11.2017, t.j. na druhý deň od doručenia znaleckého posudku, t.j. od kedy mohol žalovaný 2/ plniť prvý raz v zmysle novozistených skutočností a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd súčasne zamietol aj úroky z omeškania v časti premlčanej istiny, nakoľko príslušenstvo sa premlčuje so základom. 1.13.1 O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania v rozsahu 50% (výrok II.), žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania v rozsahu 10% (výrok V.) a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť znalcovi Ing. Júliusovi Ratulovskému mu náhradu trov znalečného v rozsahu 100% (výrok VI.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a 2, § 257 a § 258 ods. 1 C.s.p. a vecne potrebou priznania žalovanému 1/ náhrady trov konania len v rozsahu 50%, napriek jeho plnému úspechu v spore, z dôvodu potreby zohľadnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa a to skutočnosti, že žalobkyňa nemá finančné prostriedky, je osobou vyššieho veku, ktorá v dôsledku výsledku konania nebude môcť nehnuteľnosť zrekonštruovať, ako aj nerozporovanú skutočnosť, kde v prvotnej fáze pred podaním žaloby, žalovaný 1/ v rámci rokovaní neuviedol žalobkyni námietky, ktoré uplatnil až v konaní, ako aj nerozporovanú skutočnosť o uvedení, že po vypracovaní statického posudku budú vec riešiť cez poisťovňu. Uvedené by bolo dôvodom na celkové nepriznanie trov, avšak vzhľadom na to, že žalobkyňa nevzala žalobu voči žalovanému 1/ späť po námietkach o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, musí niesť zodpovednosť aj za trovy žalovaného 1/ v primeranom rozsahu. 1.13.2 Ďalej v prípade nároku žalovaného na náhradu trov konania potrebou priznania žalovanému 2/ voči žalobkyni nároku na náhradu trov konania len v rozsahu 10% napriek jeho 35,26% čistému úspechu v konaní taktiež z dôvodu potreby zohľadnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa (popísaných v predchádzajúcom odseku), a z toho plynúcej potreby zníženia nároku na náhradu trov konania na polovicu, čiže na 17,63%, ktoré znížil o 7,63% predstavujúce úvahu súdu. 1.13.3 Súčasne súd rozhodol o povinnosti žalobkyne nahradiť trovy znaleckého dokazovania znalcovi, ktoré v konaní v súvislosti s ňou navrhnutým dôkazom vznikli v rozsahu 100%. 2.1 Takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie napadol riadnym a včasným odvolaním žalovaný 1/ voči výroku II. a žalovaný 2/ voči výroku III. a V. s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby žalobkyne v celom rozsahu, viniac súd prvej inštancie, že tento nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) C.s.p.). Žalovaní považujú rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné, nespravodlivé, zmätočné a v rozpore s hmotným právom. 2.2 Nesprávny je záver súdu prvej inštancie, že z dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa nemá prostriedky na opravu nehnuteľnosti, nakoľko žalovaný 2/ opakovane namietal, že takéto skutočnosti neboli ničím preukázané. 2.3.1 Nesprávny je záver súdu prvej inštancie opretý o závery posudku ako aj ich vyhodnotenie a záver o spoluzavinení žalobkyne na spôsobenej škode. 2.3.2 Pre posúdenie spoluzavinenia žalobkyne na vzniku škody nie sú rozhodujúce faktory, ktoré uviedol súd prvej inštancie (finančná situácia žalobkyne, jej vek ani nedostatok odborných znalostí a skúseností v oblasti stavebníctva). Súd mal v danom smere skúmať, či konaním, respektíve nekonaním žalobkyne došlo k vzniku škody respektíve, k jej prehlbovaniu (či v prípade, ak by sa žalobkyňa náležite starala o svoju nehnuteľnosť a vyvinula akúkoľvek aktivitu a pátrala by po príčine vzniku škody na jej dome, tak by došlo k poškodeniu v takom rozsahu a v takej výške ako si nárokovala voči žalovaným). 2.3.3 Z dokazovania vyplynulo, že znalec Ing. Rastislav Pažitný odporučil žalobkyni, aby vykonala opravu/sanáciu rodinného domu (4 roky pred podaním žalobného návrhu a 3 roky pred zistením, že došlo k poruche na vodovodnej prípojke) pričom žalobkyňa na pojednávaní dňa 29.6.2016 a 12.9.2016 uviedla, že nič z toho čo jej znalec odporučil nevykonala. Žalovaný 2/ počas celého konania namietal, že stav v akom sa rodinný dom nachádza, je zapríčinený aj nekonaním žalobkyne. 2.3.4 Žalovaný 2/ z týchto dôvodov považuje rozsudok v tomto bode za nepreskúmateľný, súd sa v ňom vôbec nevysporiadal s námietkami vznesenými zo strany žalovaného 2/ a vec nesprávne skutkovo a právne vyhodnotil. 2.4 Žalovaný 2/ naďalej namieta nepreskúmateľnosť znaleckého posudku a to najmä v časti jeho záverov, že meraniami bolo zistené, že porucha sa radikálne nezväčšuje, ale nie je v konečnej fáze, dotváranie pokračujeme nižším tempom. Znalec mal k takýmto záverom dospieť meraniami, avšak zo znaleckého posudku nie je zrejmé, aké boli výsledky jednotlivých meraní a teda jeho záver nie je preskúmateľný. 2.5.1 Nesprávny je aj záver súdu prvej inštancie len o čiastočnom premlčaní nárokov žalobkyne uplatnených v tomto konaní. Nie je správny záver súdu prvej inštancie, že predmetom posudzovania premlčania sú dva nároky žalobkyne a to škoda vzniknutá v roku 2013/2014 (a predtým) a za obdobie po roku 2014, keď bola podaná žaloba vo veci samej a zmena žaloby. Žalobkyňa si totiž na súde uplatnila len jeden nárok, a to nárok na náhradu škody spôsobenú na jej rodinnom dome v dôsledku poruchy na vodovodnej prípojke vyčíslený ku dňu 15.8.2014. Žiadny iný nárok si žalobkyňa voči žalovanému 2/ neuplatnila. Za samostatné nároky na náhradu škody treba považovať nároky z dvoch alebo viacerých oddeliteľných škodových udalostí. V prejednávanom prípade však došlo k jednej škodovej udalosti - k úniku vody v dôsledku poškodenia vodovodného ventilu. Žiadna ďalšia škodová udalosť (protiprávny úkon) ktorého by sa mal žalovaný 2/ voči žalobkyni dopustiť nebol v konaní ani tvrdený ani preukázaný. 2.5.2 Nesprávny je aj záver súdu prvej inštancie že žalobkyňa sa dozvedela o tom, kto za škodu zodpovedá najneskôr z podania žalovaného 1/ doručeného súdu v roku 2015, a preto jej subjektívna premlčacia doba uplynula v roku 2017, čo do nároku na náhradu škody za roky 2013/2014, čiže v rámci objektívnej lehoty najneskôr 29.7.2017. Žalobkyňa sa o tom kto za škodu zodpovedá totiž dozvedela najneskôr 29./30.7.2014, kedy došlo k nahláseniu poruchy a boli zahájené výkopové práce. Okrem toho zo statického posudku 10/14 datovaného 12/14 vypracovaného Ing. O. H. (bod 8.) je zrejmé, že za jednoznačnú príčinu porúch na rodinnom dome znalec stanovil poruchu na vodovodnej prípojke (v časti, ktorá je v správe VaTS Hlohovec) spojenú s únikom vody do základovej pôdy. Samotná žalobkyňa v žalobe uviedla, že ku škode došlo v dôsledku poruchy vodovodného vedenia, ktoré je vo vlastníctve žalovaného 1/ a ktoré spravuje žalovaný 2/. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, že vodovodná prípojka je v správe žalovaného 2/, napriek tomu ho do konania navrhla z opatrnosti pribrať až po námietke žalovaného 1/ o jeho nedostatku pasívnej legitimácie. 2.5.3 Nesprávne súd prvej inštancie posúdil aj plynutie objektívnej premlčacej doby, nakoľko ak posudzoval nárok na náhradu škôd vzniknutých za roky 2013/2014 a objektívna premlčacia lehota je trojročná, nemohla uplynúť dňom 29.7.2017 ako to uviedol súd prvej inštancie bez ďalšieho (v tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný, keďže z neho nie je zrejmé čím sa pri tejto úvahe súd spravoval). 2.5.4 Nesprávny je aj záver súdu vo vzťahu k premlčaniu zmenenej žaloby a úvaha, že pripustením zmeny žaloby z 30.11.2017 ide v tejto časti o samostatný nárok za iné obdobie, ako bolo pôvodne žalované, t.j. za obdobie po roku 2014, na ktoré sa vzťahuje dvojročná subjektívna premlčacia doba. Takýto nárok nebol tvrdený ani preukázaný žalobkyňou, preto ide o ničím nepodložené arbitrárne rozhodnutie súdu bez opory v skutkových a právnych tvrdeniach žalobkyne. Žalobkyňa žiadnym písomným podaním vo veci samej ani ústnym vyjadrením nezmenila svoj žalobný návrh čo do skutkových a právnych tvrdení. Žalobkyňa teda nerozšírila žiadnym relevantným podaním svoj nárok na náhradu škody na ďalšie ako žalovaným návrhom z 15.4.2015 uplatnené žalované obdobie. Zo žiadneho úkonu žalobkyne nevyplýva, že si rozšírila žalobu o ďalšie obdobie, neuviedla o aké obdobie by malo ísť respektíve, že si rozšírila alebo zmenila pôvodný žalobný návrh o ďalší samostatný nárok za iné obdobie. Žalovaný preto považuje tento záver súdu za nepreskúmateľný, nesprávny a ničím nepodložený a v rozpore s § 216 ods. 1 C.s.p.. 2.6.1 Nepreskúmateľný a vnútorne rozporný je aj záver súdu ohľadom určenia výšky náhrady škody (bod 49. rozsudku). Súd absolútne nekonzistentne uvádza plynutie premlčacích lehôt či už subjektívnej alebo objektívnej, okrem toho ich aj odvodzuje od nesprávnych udalostí, ktoré sú podstatné pre ich plynutie vo vzťahu k jednotlivým fázam, za ktoré priznáva žalobkyni nárok na náhradu škody. - pokiaľ ide o prvú fázu - považoval za ňu rok 2011, ktorej priznal 30% s tým, že v celom rozsahu ju považoval za premlčanú. - pokiaľ ide o druhú fázu - považoval za ňu obdobie roku 2013/2014 (aj, keď podľa výpovede znalca išlo o rok 2013 - strana 7 rozsudku) a v tomto období podľa súdu vznikla škoda v rozsahu 40%. 2.6.2 Na jednej strane súd v bode 47. rozsudku uviedol, že nárok, ktorý bol uplatnený, respektíve súdom pripustený zmenou žaloby je samostatným nárokom za obdobie roku 2014 (t. j. rozšírenie o sumu 36.159,68 eur by sa malo vzťahovať na obdobie od roku 2015 do 30.11.2017), ktorý ohľadom na premlčanie považuje za premlčaný v rozsahu nároku na náhradu škody za obdobie pred 30.11.2015, t.j. rozšírenie žaloby pripustenej dňa 30.11.2017 by sa na túto fázu vôbec nemalo vzťahovať. Súd však za uvedené obdobie priznal žalobkyni nárok na zaplatenie sumy 7.000 eur, čo, ak by sme vychádzali z pôvodne žalovanej sumy nepredstavuje 40% (40% z 10.246,88 eur je 4.098,75 eur). 2.6.3 Poslednú fázu súd vymedzil obdobím po odstránení vady prípojky (t.j. 29./30.7.2014) v rozsahu 30% a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania priznal žalobkyni nárok na náhradu škody 20% v rozsahu 9.281,31 eur napriek tomu, že podľa jeho záverov celú tretiu fázu vzniku škody považoval za premlčanú. Rovnako, ak súd posudzoval uplatnené nároky ako samostatné - t.j. nárok vzniknutý pred rokom 2014 a po roku 2014 na základe údajného a nepreukázaného rozšírenia žaloby, žalovaný 2/ považuje za rozporné priznanie náhrady škody vo výške 9.281,31 eur, ktorá zodpovedá 20% z celej žalovanej sumy (teda nie tej časti po rozšírení) a jednak uvedená suma nezodpovedá ani premlčaniu tvrdenému súdom v bode 47. rozsudku, t.j., že nárok v rozsahu za obdobie pred 30.11.2015 je premlčaný. 2.7.1 Žalovaný 1/ namieta aj voči okolnostiam, ktoré súd zohľadnil ako dôvody hodné osobitného zreteľa pri rozhodovaní o výške náhrady trov úspešného žalovaného 1/, nakoľko závery súdu v tejto časti rozhodnutia sú v absolútnom rozpore so zásadami a princípmi civilného sporového konania. Žalobkyňa bola v konaní ako aj pred jeho začatím zastúpená advokátom a skutočnosť, že si uplatnila svoj nárok voči nesprávnemu subjektu, ako aj že si ho neuplatnila včas, a že žalovaný 1/ neuviedol v rámci rokovaní so žalobkyňou svoje námietky, ktoré neskôr uplatnil v konaní nie je možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa a nemôžu byť na príťaž žalovaného 1/. Žalovaný 1/ od začiatku súdneho konania namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie. 2.7.2 Obdobne žalovaný 2/ nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v bode 57. rozsudku pre jeho záver, že nárok na náhradu trov konania žalovaného 2/ ako úspešnejšieho v konaní najprv znížil na polovicu z dôvodu prihliadnutia na dôvody hodné osobitného zreteľa a potom ich ešte znížil o ďalších 7,63% predstavujúce úvahu súdu, nemá oporu v zákone a žalovaný ho považuje za rozporné s princípom civilného sporového konania o rovnakom postavení strán sporu s tým, že takýmto rozhodnutím došlo k porušeniu práva žalovaného 2/ na spravodlivý proces. 3.1 Žalobkyňa napadla rozsudok riadnym a včasným odvolaním čo do výrokov I., II., IV., V. a VI. s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p.). Výrok I. a II. je nesprávny a rozhodnutie v tejto časti je nepreskúmateľné. Žalobkyňa zotrváva na svojom právnom názore že, žalovaný 1/ má pasívnu legitimáciu a nemôže sa zbaviť svojej zodpovednosti ako vlastník vodovodu. 3.2 Súd pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho záveru, keď deň 12.9.2016, keď nerozhodol o pripustení zmeny žaloby bral za rozhodujúci pre začiatok plynutia premlčacej doby voči žalovanému 2/ hoci za rozhodujúci bolo potrebné považovať doručenie rozšírenia žaloby súdu (podanie z 30.11.2015), o ktorom rozhodol súd 19.1.2016 a jeho rozhodnutie z 12.9.2016 bolo duplicitné a z hľadiska plynutia premlčacej doby nemá žiadny účinok. 3.3.1 Žalobkyňa v konaní preukázala znaleckým posudkom Ing. Rastislava Pažitného číslo posudku 239/2011 z 3.11.2011 že predmetný dom nemal žiadne výrazné vady, ktoré by nasvedčovali tomu, že dom je podmytý vodou z vodovodného potrubia. Žalobkyňa sa o vnikaní vody pod dom dozvedela až po rozkopaní pešej zóny dňa 30.7.2014 a až vtedy zistila čo je príčinou praskania omietky na jej dome, ku ktorému došlo v zimných mesiacoch roku 2013/2014. Pred fyzickým zrealizovaním rozkopávky sa žalobkyňa nemala ako dozvedieť o príčinách prasklín na dome. Až začiatkom roka 2014 sa na čelnej strane domu začali prejavovať trhliny a to súčasne na viacerých miestach, ktoré sa zväčšili do takej miery, že sa narušila statika domu. V zmysle uvedeného potom závery súdu v tom smere, že škoda mala vzniknúť v roku 2011 sú nesprávne a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Z toho dôvodu je potom nesprávny aj záver súdu prvej inštancie že časť škody by mala byť premlčaná. Samotné podmáčanie domu ešte neznamená, že žalobkyni touto skutočnosťou vznikla škoda. Žalobkyňa sa stotožňuje so záverom znalca Ing. Ratulovského, že až po zastavení úniku vody 30.7.2014 a vyschnutím podkladu nastalo druhotné ušmyknutie základov a následne silné deformovanie nosných a rozdeľovacích múrov hlavne v oblasti najslabších miest, okná, dvere, priečky prístavby. To bol moment, kedy vznikla na dome žalobkyne škoda v dôsledku narušenia statiky nosných konštrukcií. 3.3.2 Žalobkyňa v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 18.10.2005 spisovej značky 25Cdo 138/2006 v zmysle, ktorého začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Pojem udalosť, z ktorej škoda vznikla, zahŕňa nielen právne kvalifikovanú udalosť, ktorá viedla ku vzniku škody, ale aj vznik samotnej škody. Z hľadiska § 106 ods. 2 OZ nemožno teda udalosť, z ktorej vznikla škoda stotožňovať len so škodovou udalosťou, pretože by tak objektívna premlčacia doba mohla začať plynúť skôr, ako k poškodeniu majetku vôbec došlo, prípadne by škoda mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej doby alebo by nemusela vzniknúť vôbec. 3.3.3 Žalobkyňa je toho názoru, že žiadna časť škody, ktorá jej na nehnuteľnosti vznikla nemôže byť premlčaná, pretože škoda na jej dome vznikla najskôr v zimných mesiacoch v roku 2013 až 2014, ale o tom, že príčinou škody je závada na vodovode sa dozvedela až po rozkopávke dňa 30.7.2014. Žalovaní tvrdili, že škoda vznikla v roku 2009 až 2010 poškodením ventilov, avšak toto tvrdenie ničím nepreukázali. Ich tvrdenia sú účelové sledujúce záujem posunúť vznik škody do obdobia, kedy by už nastali účinky premlčania nároku. Nesprávny je preto záver súdu o tom, že v prvej fáze škoda vznikla v roku 2011, nakoľko v tomto období sa na dome žiadna škoda neprejavovala. 3.4.1 Stavebný cenár K. Bedeč určil škodu ku dňu 15.8.2014 na sumu 10.246,88 eur a túto si žalobkyňa riadne uplatnila podanou žalobou. Rozsah škody sa odvtedy postupne zväčšoval až ku dňu 13.10.2017, kedy výška škody predstavovala 46.406,56 eur t. j. škoda vzrástla o 36.159,68 eur. Plynutie objektívnej premlčacej lehoty je treba po posudzovať z hľadiska postupného rozširovania jednotlivých poškodení domu, ku ktorým dochádzalo postupne počas časového obdobia od augusta 2014 do októbra 2017. Žalobkyňa sa o tomto zväčšení rozsahu škôd dozvedela až z vypracovaného znaleckého posudku a po jeho obdržaní upravila petit. 3.4.2 Nesprávny je záver súdu že škoda v roku 2011 predstavovala 30% pretože v tomto období dom žalobkyne navonok žiadne znaky poškodenia nevykazoval. Obdobne nesprávny aj ďalší záver súdu, že škoda, ktorá vznikla od roku 2013 predstavovala 40%, pretože výška škody ku dňu 15.8.2014 bola presne identifikovaná cenárom K. L. vo výške 10.246,88 eur. Zvyšná škoda vo výške 36.159,68 eur vznikla od 15.8.2014 do 13.10.2017. Škoda narastala postupne neustálym sadaním nosných prvkov. Pre toto obdobie však súd nesprávne určil rozsah 30%. 4.1 Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobkyne zotrvali na svojich doterajších tvrdeniach. 4.2 Správny je záver súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v tomto konaní, nakoľko žalovaný 1/ nemôže nezodpovedať za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou iného subjektu (z dôvodu poškodenia vodovodu). Rozsudok krajského súdu, na ktorý poukázala žalobkyňa nie je možné aplikovať na prejednávaný prípad, nakoľko vlastník vodovodu nie je ani nebol prevádzkovateľom činnosti, z ktorej škoda vznikla. Ak sa obec rozhodne vykonávať správu majetku cez svojho správcu, napríklad uzatvorením nájomnej zmluvy so správcom, tento úkon nie je možné považovať za prevádzkovú činnosť, ktorú predpokladá zákonodarca v § 420a ods. 2 OZ (rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 24.6.2010 spisovej značky 6C 476/2008). 4.3 Nie je správny názor žalobkyne, že súd urobil procesnú chybu, nakoľko k zmene žaloby - rozšírenie o ďalšieho účastníka konania došlo podaním z 30.11.2015, o ktorom súd rozhodol uznesením z 19.1.2016 tým, že uznesenie vydané na pojednávaní dňa 12.9.2016, ktorým súd pripustil zmenu žalobného návrhu je podľa názoru žalobkyne duplicitné, nakoľko podaním z 30.11.2015 doručeným súdu 4.12.2005 žalobkyňa navrhla, aby súd uznesením pripustil vstup žalovaného 2/ do konania. Takémuto návrhu súd vyhovel uznesením z 19.1.2016. Žalobkyňa však uvedeným podaním nenavrhla, čoho/akého nároku sa voči žalovanému 2/ domáha. Svoj nárok voči žalovanému 2/ špecifikovala až neskôr, pričom o zmene žalobného návrhu rozhodol súd dňa 12.9.2016, kedy uznesením pripustil zmenu žalobného návrhu, zmysle ktorého žalobkyňa namiesto pôvodného návrhu, ktorým sa domáhala svojho nároku voči žalovanému 1/, po zmene žalobného návrhu žiadala, aby súd zaviazal oboch žalovaných povinnosti plniť solidárne (t. j. ide o kvantitatívnu zmenu - rozšírenie žaloby). 4.4 Tvrdenie žalobkyne, že v konaní preukázala znaleckým posudkom číslo 239/2011 z 3.11.2011 spracovaným Ing. Rastislavom Pažitným, že predmetný dom nemá žiadne výrazné vady, ktoré by nasvedčovali tomu, že dom je podmytý vodou z vodovodného potrubia s tým, že žiadne výrazné praskliny sa na čelnej stene domu koncom roku 2011 neprejavovali, nie je pravdivé, nakoľko znalec na strane 5 posudku uvádza, že v rámci miestneho šetrenia boli lokalizované rozsiahlejšie praskliny v rámci nosného muriva prednej časti domu hlavne priestory obytnej miestnosti v styku s priestormi kúpeľne a podbrány. Trajektória prasklín napovedá, že prišlo, respektíve prichádza ku zmene funkčných vlastností podložia hlavne v priestore styku priestorov izby, kúpeľne a podbrány s dôsledkom poklesu základových konštrukcií predmetnej časti stavby a vzniku prasklín v rámci muriva. Uvedená porucha vyžaduje realizáciu sanačných prác na stabilizáciu základových konštrukcií. Predmetný znalec v posudku ďalej uviedol, že dom je potrebné rekonštruovať, respektíve, že súčasný technický stav nehnuteľnosti vyžaduje opravu. Z tohto dôvodu sú potom aj nesprávne tvrdenia žalobkyne, že škoda mala vzniknúť až v zimných mesiacoch 2013 a 2014. O nesprávnosti takéhoto názoru svedčí aj statický posudok poruchy stavby číslo 10/14 z decembra 2014 vypracovaný Ing. O. H., ktorý po odstránení vady prípojky vykonal dňa 5.8.2014 a v období od 15.12. do 20.12.2014 vonkajšiu ohliadku domu a stavebnotechnický prieskum celého domu, pričom zistil a v posudku konštatoval, že výrazný rozvoj vonkajších prejavov poruchy nebol zaznamenaný, nové trhliny neboli spozorované, poruchové prejavy domu zostali viditeľné približne v rozsahu, ktorý bol zistený a podpísaný z ohliadok dňa 30.7.2014 a 5.8.2014, nové výrazné trhliny neboli na nosných stenách spozorované. Priebeh vzniku škôd popísal predmetný znalec aj na pojednávaní dňa 30.11.2017. 4.5 Pokiaľ žalobkyňa namieta zväčšovanie škody, tak to zapríčinila samotná žalobkyňa svojím nekonaním. 4.6 Vo svojej replike žalovaní zotrvali na svojich doterajších tvrdeniach . 5.1 Žalobkyňa vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaných taktiež zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach. Poukázala na znalecký posudok Ing. Františka Mikloviča ako aj Ing. E. K., ktorý popísal genézu poškodenia rodinného domu v tom zmysle, že podmáčané podložie neudržalo základy a hlavne následne pri vsiaknutí vody po odstránení závady, ku ktorému došlo v júli 2014, keď voda z podzemných kavern zmizla sa vytvorili prázdne dutiny v podzemí, ktoré neuniesli váhu domu. 5.2 Bezpredmetné sú aj tvrdenia žalovaných o nezodpovednom prístupe žalobkyne, nakoľko táto po vykonaní rozkopávky a zistení, že príčinou je voda z poškodeného vodovodného ventilu sa okamžite obrátila na vlastníka vodovodu mesto Hlohovec. Vtedajší primátor jej listom zo 17.9.2014 oznámil, že mesto má uzatvorené poistenie na zodpovednosť za škodu a že požiadajú o stanovisko svoju poisťovňu. Následne však o záveroch rokovaní s poisťovňou žalobkyňa informovaná nebola a preto podala žalobu až 16.4.2015, nakoľko od septembra 2014, kedy prvýkrát vyzvala žalovaného 1/ na náhradu škody čakala na aktivitu z jeho strany, ktorý jej písomne sľúbil, že vec bude riešiť z titulu svojej zodpovednosti. Je odporujúce dobrým mravom poukazovať na nečinnosť žalobkyne smerujúcej k zmenšovaniu rozsahu škody hoci žalovaný 1/ ako vlastník vodovodu a žalovaný 2/ ako prevádzkovateľ vodovodu sa celú dobu k veci stavali pasívne, naťahovali čas tým, že sľubovali vyriešenie veci cestou poisťovne. Žalovaní disponujú odbornými, materiálnymi a fyzickými kapacitami na to, aby škodu, ktorá neustále narastala minimalizovali, avšak ani jeden dodnes neurobil žiadne kroky na zastavenie škôd, ktoré žalobkyni každým dňom vznikajú. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), zopakujúc dokazovanie a doplniac skutkové tvrdenia strán v nevyhnutnom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci (§ 384 ods. 1 a § 150 ods. 2 C.s.p.) postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania sporových strán sú s časti dôvodné. 7. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie 46.406,56 eur s príslušenstvom titulom nároku žalobkyne voči žalovaným na náhradu škody - zaplatenie nákladov na stabilizáciu a uvedenie rodinného domu do stavu pred vznikom škody (názor súdu prvej inštancie o viacerých uplatnených samostatných nárokoch preto nemožno považovať za správny a námietky strán poukazujúce na nesprávnosť takéhoto záveru súdu je potrebné považovať za dôvodné). Predmetom odvolacieho konania je posúdiť opodstatnenosť námietok odvolateľov o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej a o trovách konania a to z dôvodu že tento na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil, nesprávnym procesným postupom znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 8.1 Zo znaleckého posudku Ing. Františka Mikloviča, L. X/B, P., autorizovaného stavebného inžiniera - statika stavieb, číslo posudku 10/14 z 12/2014 odvolací súd zistil, že za jednoznačnú príčinu vzniku porúch na konštrukciách rodinného domu žalobkyne znalec stanovil poruchu na vodovodnej prípojke (v časti, ktorá je v správe žalovaného 2/), spojenú s únikom vody do základovej pôdy pod rodinný dom žalobkyne. Zistené a popísané poruchy rodinného domu sú z hľadiska statickej a funkčnej závažnosti charakterizované ako poruchy závažné, až veľmi závažné, ktoré síce v čase spracovania znaleckého posudku zo statického hľadiska bezprostredne neohrozujú bezpečnosť stavby, ale v ich dôsledku je oslabená únosnosť nosných konštrukcií. Nosné konštrukcie s týmito poruchami zatiaľ dokázali plniť svoju funkciu a nehrozilo bezprostredné nebezpečenstvo deštrukcie stavby. Do budúcnosti však hrozí nebezpečenstvo ďalšieho rozvoja týchto porúch, a s tým súvisiace ďalšie oslabenie jednotlivých konštrukcií domu. Po realizácii opravy porúch je predpoklad zachovania technických a funkčných vlastností domu tak, aby mohol byť dom naďalej bezpečne užívaný. 8.2 Zo znaleckého posudku Dipl. Ing. Júliusa Ratulovského, F. XX, P., súdneho znalca v odbore stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty stavebných prác a odhad hodnoty nehnuteľností z 13.10.2017, číslo posudku 102/2017, odvolací súd zistil, že znalec v tomto posudku konštatoval, že na základe výsledkov miestneho šetrenia, ohliadky rodinného domu, faktografických podkladov zhromaždených počas sledovania priebehu vývoja vady sa dá prakticky s istotou určiť, že hlavnou a jedinou príčinou poruchy na stavbe rodinného domu súpisného čísla XXX (rodinného domu žalobkyne), bola porucha na ventile prípojky k rodinnému domu a z nej unikajúca voda, ktorá počas dlhšieho časového obdobia svojou deštruktívnou činnosťou zmenila statické pomery v podloží na časti ulice a pod časťou rodinného domu natoľko, že prišlo k masívnemu poškodeniu nosných aj nenosných prvkov rodinného domu. Vypaľovaním denne jemných častíc podložia rodinného domu sa vytvárajú kaverny, a po vyschnutí spôsobujú postupné prisadanie stavby. Spodnú vodu a kanalizačnú prípojku (únik vody z tejto prípojky) ako zdroj sadania základov rodinného domu znalec jednoznačne vylučuje. Podľa jeho odborného názoru, je stav pohybu domu oproti roku 2014 čiastočne stabilizovaný, avšak sadanie domu nie je v konečnej fáze a dotváranie pokračuje nižším tempom. Určiť, či vada bude pokračovať a ako dlho je nemožné. Stav v akom sa rodinný dom nachádza si vyžaduje okamžitý zásah a rozsiahlu rekonštrukciu. Porucha má dynamický - dlhodobý charakter, jej vznik je odborným odhadom určený na obdobie cca roku 2009 až 2010 do roku 2017 a má tendenciu pokračovať. Minimálne náklady na stabilizáciu a uvedenie časti rodinného domu do stavu pred vznikom poruchy znalec vyčísľuje na sumu 46.406,56 eur. 8.3 Zo zápisnice o pojednávaní súd prvej inštancie z 30.11.2017 odvolací súd zistil, že znalec Ing. Július Ratulovský na otázku súdu v akom rozsahu by špecifikoval vznik škody na stavbe v jednotlivých obdobiach uviedol, že je to len hypotetická odpoveď, ale predpokladá, že prvotný vznik v rozsahu 30% bol do roku 2010, v rozsahu 40% v roku 2013 a následne v rozsahu zvyšnom, pričom to má klesajúcu tendenciu. Dom si naďalej hľadá umiestnenie. Z predmetnej zápisnice je zrejmé, že sporové strany pred vyhlásením dokazovania súdom prvej inštancie za ukončené nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania ako ani pripomienky k dovtedy vykonanému dokazovaniu súdom prvej inštancie. 8.4 Z výpovede žalobkyne na odvolacom pojednávaní súd zistil, že žalobkyňa si v tomto konaní jednoznačne uplatňuje len jeden nárok a to nárok na náhradu nákladov potrebných na uvedenie rodinného domu do stavu pred škodovou udalosťou - pred vznikom škody. Stav domu a jeho statika sa od poslednej ohliadky domu súdnym znalcom (Ing. Ratulovským) výrazne zhoršil. Dom naďalej klesá, čo sa výrazne prejavilo na poklese dlážok v predných izbách (kde výškový rozdiel podláh je až pol metra) a nemožnosti otvoriť bránu a okná do ulice. Sadanie domu sa okrem toho prejavuje aj tým, že spadla omietka z celej čelnej steny domu. 8.5 Z výpovede právneho zástupcu žalovaných na odvolacom pojednávaní súd zistil, že žalovaní nemajú žiadne informácie o tom, aké zmeny nastali v predmetnom rodinnom dome od spracovania posudku Ing. Ratulovským a tak výslovne nepopierajú skutkové tvrdenia žalobkyne o pokračujúcom narúšaní statiky domu sadaním jeho nosných konštrukcií, teda pokračujúcim pôsobením tej istej škodovej udalosti (poukaz právnej zástupkyne žalovaných na to, že žalobkyňa takéto svoje tvrdenia nepreukázala, nemožno stotožňovať s ich výslovným popretím). Z výpovede ďalej vyplynulo, že rozšírenie žalobného návrhu na sumu 46.406,56 eur bolo žalovaným doručené na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 30.11.2017, na ktorom súd zároveň pripustil zmenu žalobného petitu a že žalovaní žalobkyni nezaplatili titulom náhrady škody žiadnu čiastku, keďže sú toho názoru, že nároky žalobkyne sú premlčané. 9. Vzhľadom na vyššie uvedené, v konaní bolo podľa odvolacieho súdu nesporné, - že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti - rod. domu v P. na M.R. Y. XX, RD súp. č. XXX na parc. č. 264, vedený na LV XXXX pre k.ú. P., - že žalovaný 1/ je vlastníkom vodovodu ako aj prípojky vodovodu, ktorej poruchou a únikom vody došlo k podmytiu domu žalobkyne, avšak vodovod neprevádzkuje, - že žalovaný 2/ je prevádzkovateľom vodovodu a tak aj prípojky, ktorej poruchou a únikom vody z vodovodu došlo k podmytiu domu žalobkyne, - že 29.7.2014 bolo zistené, že v dôsledku poruchy ventilu vodovodnej prípojky verejného vodovodu dochádza k úniku vody pred rodinným domom žalobkyne, - že jednoznačnou príčinou porúch na dome (porúch na základových konštrukciách, porúch na nosných stenách, porúch na priečkach a porúch na stropnej konštrukcii žalobkyne popísaných v znal. posudku Ing. Františka Mikloviča č. 10/14 z 12/2014 (11 - čl. 16 ZP) je porucha vodovodnej prípojky spojená s únikom vody do základovej dosky domu žalobkyne, - že škoda, ktorej nahradenia sa žalobkyňa domáha - narušenie statiky domu a z toho plynúce poškodenia nosných konštrukcií - tak to bolo uplatnené v žalobe v príčinnej súvislosti s únikom vody z prasknutého ventilu vodovodnej prípojky vznikala postupne od roku 2010 a tento proces má dynamický charakter s tendenciou pokračovať (minimálne do 24.10.2017 - dátum vypracovania posudku Ing. Ratulovského - žalobkyňa aj žalovaní boli prítomní na pojednávaní súdu konanom dňa 29.6.2016 a voči záverom znalca o vzniku škody, jej postupnom narastaní a neukončení tohto procesu nič nenamietali, teda skutkové tvrdenia žalobkyne o sústavnom klesaní domu a s tým súvisiacim prehlbovaním narušení jeho statiky doložené znaleckým posudkom súdneho znalca nespochybnili - účinne postupom podľa § 151 C.s.p. nepopreli). Ako už bolo vyššie uvedené za nesporné (účinne nepopreté žalovanými) je potrebné považovať aj skutkové tvrdenie žalobkyne, že pokračujúce pôsobenie tej istej škodovej udalosti pretrvávalo aj v čase pojednávania odvolacieho súdu, - že žalobkyňa nemá prostriedky na opravu nehnuteľnosti, - že výška nákladov potrebných na uvedenie rodinného domu do stavu pred vznikom škody predstavuje ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie sumu minimálne vo výške 46.406,56 eur, - že žalobkyňa si voči žalovanému 2/ uplatnila nárok na zaplatenie sumy 10.246,88 eur s príslušenstvom na pojednávaní konanom dňa 29.6.2016 (v tento deň totiž riadne špecifikovala svoj nárok voči žalovanému 2/), - že žalovanému 2/ bolo doručené rozšírenie žaloby o sumu 36.159,68 eur s príslušenstvom na pojednávaní súdu konanom dňa 30.11.2017. 10. Odvolací súd vec právne posúdil ako nárok žalobkyne na náhradu škody - nákladov na stabilizáciu a uvedenie rodinného domu do stavu pred vznikom poruchy voči žalovanému 1/ podľa § 415, § 416 ods. 1 a 2 a § 420 ods. 1 a 2 OZ a voči žalovanému 2/ podľa § 420a ods. 1 a 2 OZ, ďalej podľa § 100 ods. 1, § 101 ods. 1, § 106 ods. 1 ods. 2, § 122, § 438 ods. 1, § 441, § 442 ods. 1 a 3, § 443, § 123, § 124 a § 127 ods. 1 OZ, a nárok žalobkyne na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že na konanie pred súdom prvej inštancie boli splnené všetky procesné podmienky a tieto sú splnené aj na konanie pred odvolacím súdom, že v konaní nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, že na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a že žalobkyňa preukázala svoje skutkové tvrdenia uvedené v žalobe v znení jej rozšírenia počas konania súdu prvej inštancie a vznikol jej nárok voči žalovanému 2/ na zaplatenie sumy 46.406,56 eur s 5% zákonným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 10.246,88 eur od 1.7.2016 (2. deň nasledujúci potom, čo na pojednávaní súdu žalobkyňa uplatnila právo na zaplatenie sumy 10.246,88 eur s príslušenstvom voči žalovanému 2/) do zaplatenia a zo sumy 36.159,68 eur od 2.12.2017 (2. deň nasledujúci potom, čo na pojednávaní súdu bolo žalovaným doručené rozšírenie žaloby žalobkyne o sumu 36.159,68 eur s príslušenstvom) do zaplatenia, preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a IV. zmenil, čo však neplatilo pre nárok na uplatnený úrok z omeškania v rozsahu presahujúcom odvolacím súdom priznaný úrok z omeškania, kde zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie (vo výroku IV.) ako vecne správny bolo potrebné potvrdiť (§ 387 ods.1 C.s.p.). 11. Súd prvej inštancie správne zamietol žalobu žalobkyne voči žalovanému 1/ pre nedostatok jeho pasívnej legitimácie v tomto konaní a v tejto časti svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku I. postupom podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdil, pričom odvolací súd poukazuje na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie tohto výroku rozsudku súdom prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 12.1 Neobstojí námietka žalovaných, že práva žalobkyne uplatnené v tomto konaní nemožno priznať pre ich premlčanie. Podľa § 106 ods. 1 a 2 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (1). Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví (2). 12.2 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že ak nárok na náhradu škody tvorí nedeliteľný celok (ak nejde o oddeliteľné neoprávnené zásahy škodcu proti majetku poškodeného, resp. zásahy pokračujúcim porušovaním tej istej povinnosti - čo nebol prípad prejednávanej veci), začína premlčacia doba plynúť až vtedy, keď sa poškodený dozvie o celej škode, teda až keď škodový dej už bol ukončený, resp. došlo k dovŕšeniu celej škody. V konaní bolo nesporným, že škoda, ktorej nahradenia sa žalobkyňa domáha - narušenie statiky domu a z toho plynúce poškodenia nosných konštrukcií - tak to bolo uplatnené v žalobe, v znení jej rozšírenia, v príčinnej súvislosti s únikom vody z prasknutého ventilu vodovodnej prípojky vzniká postupne od roku 2010 a tento proces má dynamický charakter a naďalej pokračuje pôsobenie tej istej škodovej udalosti. Žalobkyňa tak doposiaľ nemá vedomosť o celej škode a tak jej práva uplatnené v tomto konaní sa nemohli premlčať. Premlčacia doba v zmysle vyššie uvedeného plynúť ešte nezačala. Bolo by totiž absurdné uzavrieť, že nárok na náhradu škody napr. za dynamické narušenie statiky domu pokračujúcim poklesom nosných konštrukcií o cca 10 cm je premlčaný (lebo k nemu došlo skôr) avšak už v rozsahu následného poklesu tých istých konštrukcií o ďalších 20 cm a s tým súvisiacim prehĺbením ich deformácií premlčaný nie je (zjednodušene povedané je absurdné uzavrieť, že poškodený nemá nárok na náhradu škody „za prasklinu nosnej steny v rozsahu prvých 2 cm, ale za prasklinu v rozsahu následných 4 cm“ už takýto nárok má). 13. Obdobne nedôvodnou bola aj odvolacia námietka žalovaných, že súd pri rozhodovaní nesprávne vychádzal zo skutkových tvrdení žalobkyne, že táto nemá prostriedky na opravu nehnuteľnosti, nakoľko z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa to tvrdila v žalobe a aj na pojednávaní dňa 29.6.2016 a žalovaní toto jej skutkové tvrdenie (spôsobilé privodiť jej úspech v spore) nerozporovali - účinne, riadne a včas nepopreli počas konania súdu prvej inštancie a tak ho bolo potrebné považovať za nesporné ( § 151 ods. 1 C.s.p.). 14.1 Pokiaľ ide o spoluúčasť žalobkyne na škode odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie spoluúčasť žalobkyne na vzniknutej škode posúdil a vyhodnotil správne. 14.2 Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením znáša ju sám. 14.3 Práve citované ustanovenie sa opiera od dve základné zásady súkromného práva. Prvou je, že škoda sa v prvom rade týka toho, v koho majetkovej sfére sa prihodila a druhou je, že o nikom nemožno predpokladať, že bude konať proti svojím záujmom. Z uvedeného potom vyplývajú dva závery, na ktoré je potrebné prihliadnuť pri jeho aplikácii a to síce to, že dôkazné bremeno o zavinení poškodeného má ten, kto škodu spôsobil, a že zavinenie poškodeného, na rozdiel od zavinenia škodcu, sa zo zákona nepredpokladá. Predpokladom zodpovednosti poškodeného je potom zavinené konanie - aj nedbanlivostné a príčinná súvislosť medzi týmto konaním a vznikom škody. Aj u poškodeného je potrebné vziať do úvahy len také konanie, ktoré spĺňa všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, t.j. musí byť preukázané, že protiprávne konanie poškodeného bolo príčinou (jednou z príčin) vzniku škody. 14.4 Pokiaľ mala mať obrana žalovaných (o spoluúčasti žalobkyne na škode) úspech, museli v prvom rade tvrdiť, ktoré konkrétne okolnosti mali vplyv na vznik škody, v akom rozsahu sa žalovaná podieľala na vzniku škody a v neposlednom rade v akom rozsahu okolnosti, ktoré mali vplyv na vznik škody možno pričítať žalovanej/poškodenej. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že žalovaní nič z toho ani len netvrdili (neuniesli bremeno tvrdenia - článok 8 a § 132 ods. 1 C.s.p.) a počas konania súdu prvej inštancie len všeobecne poukazovali na odporúčanie znalca Ing. Rastislava Pažitného - neodborníka na statiku, sanovať nehnuteľnosť. Pre poriadok je potrebné uviesť, že žalovaní síce len všeobecne tvrdili, že žalobkyňa svojím nedbanlivostným správaním sa zavinila vznik škody, avšak z dokazovania nebolo možné dospieť k záveru, že by existovala príčinná súvislosť medzi určitým konkrétnym konaním, respektíve nekonaním žalobkyne a vznikom škody. Práve naopak z dokazovania (najmä znaleckých posudkov) vyplynulo, že jedinou príčinou škody, ktorej nárok na náhradu bol v tomto konaní uplatnený bolo podmytie domu vodou z prípojky. Žalobkyňa tvrdila, že za škodu zodpovedajú výlučne žalovaní a že jedinou príčinou škody bolo podmytie základov domu, čo preukazovala aj znaleckými posudkami. Žalovaní síce popreli jej skutkové tvrdenie, a tvrdili, že škodu spoluzavinila aj žalobkyňa, ale toto tvrdenie nepreukázali a ani nenavrhli dokazovanie na jeho preukázanie. Pokiaľ teda na takúto obranu žalovaných súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej neprihliadol, konal správne. 15.1 Žalovaný 1/ bol v prvoinštančnom ako aj odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 C.s.p.) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania. 15.2 Žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu 50% a vznikol jej nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 2/ v pomere jej úspechu v spore a povinnosť podieľať sa na náhrade znalečného v rozsahu 50% (§ 255 ods. 2 a § 258 ods. 1 a 2 C.s.p.). 15.3 Žalovaný 2/ bol v spore neúspešný a tak mu vznikla povinnosť podieľať sa na náhrade znalečného v zostávajúcom rozsahu 50% (§ 255 ods. 2 a § 258 ods. 1 a 2 C.s.p.). 15.4 Odvolací súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo dôvodné výnimočne náhradu trov konania žalovanému 1/ a žalobkyni nepriznať. 15.5 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 C.s.p. 15.6 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 16. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).