Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25Co/62/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115214828 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2115214828.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: T. O., nar. XX.XX.XXXX, adresa X., S. XX, proti žalovanému: U. F., nar. X.X.XXXX, adresa tamtiež, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 37C/274/2015-165 zo dňa 16. apríla 2018, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol vo výroku nasledovne: I. Z vecí, ktoré mali žalobkyňa a žalovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov p r i p a d á do výlučného vlastníctva žalobkyne: motorové vozidlo Renault Clio v hodnote 400,00 € nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX pre Obec a k.ú. X. parc.č. 1300/7, o výmere 914 m2, ostatné plochy v hodnote 4.000,00 € do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v podiele 1/2-ca: nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX pre Obec a k.ú. X. parc.č. 1322, o výmere 481 m2, zastavané plochy a nádvoria, dom postavený na parc.č. 1322, súp.č. XXX, a parc.č. 1323, o výmere 325 m2, záhrady v hodnote 62.500,00 € teda veci v celkovej hodnote 66.900,00 €. II. Z vecí, ktoré mali žalobkyňa a žalovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov p r i p a d á do výlučného vlastníctva žalovaného: motorové vozidlo Peugeot 206 v hodnote 1.000,00 € do podielového spoluvlastníctva žalovaného v podiele 1/2-ca: nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX pre Obec a k.ú. X. parc.č. 1322, o výmere 481 m2, zastavané plochy a nádvoria, dom postavený na parc.č. 1322, súp.č. XXX, a parc.č. 1323, o výmere 325 m2, záhrady v hodnote 62.500,00 € teda veci v celkovej hodnote 63.500,00 €. III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 2.506,43 €, do tridsať dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. IV. Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike, na účet Okresného súdu Trnava, súdny poplatok vo výške 3.999,00 €, do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. V. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ako ho zistil z vykonaného dokazovania, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 23.5.1975, rozvedení boli rozsudkom Okresného súdu Trnava č. 19C/566/2013-11 zo dňa 28.10.2013, právoplatným dňa 28.10.2013, ktorým dňom došlo k zániku BSM účastníkov. Počas trvania manželstva nadobudli manželia do svojho vlastníctva viaceré hnuteľné veci, z ktorých ku dňu zániku BSM, resp. jeho vyporiadania existovali a mali hodnotu iba motorové vozidlo Renault Clio (hodnota 400,00 €, užíva žalobkyňa), a motorové vozidlo Peugeot 206 (hodnota 1.000,00 €, užíva žalovaný). Ostatné hnuteľné veci ktoré vo svojich návrhoch uvádzali účastníci, buď už ku dňu zániku manželstva neexistovali, alebo nemali žiadnu hodnotu, žiadne iné hnuteľné veci, ktoré by mali byť predmetom vyporiadania BSM neexistujú. Počas trvania manželstva nadobudli manželia do svojho vlastníctva dve nehnuteľné veci, a to nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX pre Obec a k.ú. X. parc.č. 1322, o výmere 481 m2, zastavané plochy a nádvoria, dom postavený na parc.č. 1322, súp.č. XXX, a parc.č. 1323, o výmere 325 m2, záhrady (ďalej ako domová nehnuteľnosť), a nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX pre Obec a k.ú. X. parc.č. 1300/7, o výmere 914 m2, ostatné plochy (ďalej ako záhradka); iné nehnuteľnosti ktoré by mali byť predmetom vyporiadania BSM neexistujú. Domovú nehnuteľnosť užívajú obaja účastníci tak, že žalobkyňa užíva poschodie (vrátane zariadenia), žalovaný užíva spodnú časť domu (vrátane zariadenia). Podľa zhodných tvrdení účastníkov je hodnota domovej nehnuteľnosti vo výške 125.000,00 €, hodnota záhradky 4.000,00 € (čo podľa poznatkov súdu zodpovedá trhovej cene), pričom však ani jeden z účastníkov nemá finančné prostriedky na to, aby vyplatil druhého účastníka v prípade prikázania domovej nehnuteľnosti iba jednému z nich. Ku dňu zániku manželstva disponovali účastníci bankovými účtami, ktoré používali, a to žalobkyňa účet č. ...XXXX so zostatkom ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozvodu vo výške 109,15 €, a žalovaný účet č. ...XXXX so zostatkom ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozvodu vo výške 2.797,00 €. Žalobkyňa a žalovaný zhodne uviedli že v čase zániku manželstva nemali žiadne iné aktíva ani žiadne pasíva, ktoré by mali byť vyporiadané. 3. Žalobkyňa vynaložila zo svojho výlučného vlastníctva (dedičstvo po svojej matke F. O. v sume 400.000,- Sk) prostriedky do spoločného majetku, a to preukázateľne vo výške 3.225,00 € na investíciu do domovej nehnuteľnosti, a vo výške 2.500,00 € na kúpu radiátorov. Žalovaný mal tiež finančné prostriedky ktoré získal do svojho výlučného vlastníctva (dedičstvo, resp. výplata od spoludedičov) - uvedené finančné prostriedky boli spotrebované počas manželstva na bežný chod domácnosti. 4. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3, § 150 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), § 2 ods. 1 písm. b) a ods. 2 veta prvá, § 6 ods. 1, § 7 ods. 8 a položka 6 písm. b) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch..., s použitím ust. § 232 ods. 1, 2, 3, § 251 a § 255 CSP. 5. Súd prvej inštancie uzavrel, že počas trvania manželstva nadobudli manželia do svojho vlastníctva viaceré hnuteľné veci, z ktorých však ku dňu zániku BSM, resp. jeho vyporiadania existovali a mali hodnotu, teda boli predmetom vyporiadania iba motorové vozidlo Renault Clio, s hodnotou 400,00 €, ktoré užíva žalobkyňa - súd jej preto uvedenú hnuteľnú vec prisúdil do jej výlučného vlastníctva, a motorové vozidlo Peugeot 206 s hodnotou 1.000,00 €, ktoré užíva žalovaný - súd mu preto uvedenú hnuteľnú vec prisúdil do jeho výlučného vlastníctva. Na pojednávaní konanom dňa 12.12.2016 žalobkyňa a žalobca zhodne uviedli že pre vyporiadanie BSM prichádzajú do úvahy iba vyššie uvedené dve motorové vozidlá - ostatné hnuteľné veci ktoré vo svojich návrhoch dovtedy uvádzali, buď už ku dňu zániku manželstva neexistovali, alebo nemali žiadnu hodnotu, žiadne iné hnuteľné veci, ktoré by mali byť predmetom vyporiadania BSM neexistujú; všetky veci účastníci užívajú podľa ich určenia, resp. podľa toho kde sú umiestnené (to sa týka hlavne zariadenia a spotrebičov), a takto ich aj v budúcnosti budú užívať. V tejto súvislosti súd uvádol, že žalobkyňou uvádzaný kotol Baxi nemožno považovať za hnuteľnú vec, ktorá by mala byť predmetom vyporiadania, nakoľko sa jedná o súčasť domovej nehnuteľnosti, integrálne je do nej začlenený, a podieľa sa na hodnote nehnuteľnosti - nejde teda o samostatne vyporiadavanú hnuteľnú vec. Počas trvania manželstva nadobudli manželia do svojho vlastníctva dve nehnuteľné veci, a to nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX pre Obec a k.ú. X. parc.č. 1322, o výmere 481 m2, zastavané plochy a nádvoria, dom postavený na parc.č. 1322, súp.č. XXX, a parc.č. 1323, o výmere 325 m2, záhrady (domová nehnuteľnosť), a nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX pre Obec a k.ú. X. parc.č. 1300/7, o výmere 914 m2, ostatné plochy (záhradka); iné nehnuteľnosti ktoré by mali byť predmetom vyporiadania BSM neexistujú. Domovú nehnuteľnosť užívajú obaja účastníci tak, že žalobkyňa užíva poschodie (vrátane zariadenia), žalovaný užíva spodnú časť domu (vrátane zariadenia). Podľa zhodných tvrdení účastníkov je hodnota domovej nehnuteľnosti 125.000,00 €, pričom ani jeden z účastníkov nemá finančné prostriedky na to, aby vyplatil druhého v prípade prikázania domovej nehnuteľnosti iba jednému z nich. Žalovaný síce žiadal domovú nehnuteľnosť prikázať do svojho výlučného vlastníctva s tým, že vyplatí žalobkyňu, proces vyplatenia si však predstavoval tak, že po tom ako domovú nehnuteľnosť nadobudne ju predá, a až z utŕžených peňazí vykoná výplatu - takéto riešenie však súd nepovažoval za akceptovateľné (v tejto súvislosti žalovaný potvrdil, že v čase rozhodovania súdu nedisponuje finančnými prostriedkami na výplatu žalobkyne). Z uvedených dôvodov bol súd nútený rozhodnúť tak, že domovú nehnuteľnosť prikázal do podielového spoluvlastníctva oboch účastníkov, každého v podiele 1/2-ca. Záhradku, ktorej hodnota je podľa zhodných tvrdení účastníkov 4.000,00 €, užívajú účastníci tak, že žalobkyňa na nej má posadené ovocné stromy, zbiera z nich úrodu, o záhradku sa stará, žalovaný na nej kosí trávu. Súd rozhodol o prisúdení záhradky do výlučného vlastníctva žalobkyne, nakoľko táto má lepšie predpoklady pre jej ďalšie využívanie (starostlivosť o rastliny na nej sa nachádzajúce, zber úrody a pod.) ako žalovaný; súd tiež vzal do úvahy konečnú povinnosť finančného plnenia žalovaného pri vyporiadaní BSM, ktorá by sa v prípade prikázania záhradky do podielového spoluvlastníctva zvýšila u neho o 2.000,00 €, resp. v prípade prikázania do výlučného vlastníctva žalovaného o 4.000,00 € (pričom však podľa vlastného tvrdenia žalovaný nedisponuje takmer žiadnymi finančnými prostriedkami). Ku dňu zániku manželstva disponovali účastníci bankovými účtami, ktoré používali, a to žalobkyňa účet vo VÚB Banke č. ...XXXX so zostatkom ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozvodu vo výške 109,15 €, a žalovaný účet vo VÚB Banke č. ...XXXX so zostatkom ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozvodu vo výške 2.797,00 € - uvedené prostriedky bolo potrebné zahrnúť do vyporiadania BSM, neboli však predmetom prikázania niektorému z účastníkov, nakoľko boli už spotrebované (účastníkom disponujúcim tým - ktorým účtom); súd ich preto považoval za prostriedky ktoré boli vynaložené zo spoločného majetku na majetok jedného z účastníkov. Žalobkyňa a žalovaný zhodne uviedli že v čase zániku manželstva nemali žiadne iné aktíva ani žiadne pasíva, ktoré by mali byť vyporiadané. 6. Súd prvej inštancie pri vyporiadavaní majetku, a pri určení výšky finančnej náhrady na vyrovnanie podielov vzal do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa vynaložila zo svojho výlučného vlastníctva (dedičstvo po svojej matke F. O. v sume 400.000,- Sk) prostriedky do spoločného majetku. Súd ich započítal vo výške 3.225,00 € z titulu investície do domovej nehnuteľnosti (túto sumu žalovaný výslovne uznal; žalobkyňa ďalšie prípadné prostriedky nedokázala preukázať), a vo výške 2.500,00 € na kúpu radiátorov (žalovaný túto investíciu uznal, mal pochybnosti o jej výške, k čomu sa zaviazal predložiť doklady - následne však žiadne dôkazy v tomto smere neprodukoval). V tejto súvislosti súd uvádza, že aj žalovaný v rámci dedenia nadobudol majetok do jeho výlučného vlastníctva, tento však bol podľa jeho vlastného vyjadrenia spotrebovaný v rámci bežného chodu domácnosti, teda nemá vplyv na vyporiadanie BSM, resp. na výšku vyrovnacieho podielu. Žalobkyňa žiadala započítať ako investíciu z jej výlučného majetku do spoločného majetku aj kúpu kotla Baxi, keď na jeho nákup použila údajne peniaze z účtu, na ktorom mala uložené peniaze z dedičstva, pričom žalovaný tvrdil že kotol bol zakúpený z prostriedkov ktoré mu vyplatil jeho zamestnávateľ zo sporenia - nakoľko nebolo riadne preukázané kto a z akých prostriedkov (pričom sporná bola aj samotná výška investície) poskytol finančné prostriedky na nákup kotla Baxi, súd túto položku do vyporiadania BSM ako investíciu z výlučných prostriedkov jedného z účastníkov do spoločného majetku nemohol zahrnúť. 7. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa získala v rámci vyporiadania BSM do svojho výlučného vlastníctva majetok v hodnote 66.900,00 € (Renault Clio v hodnote 400,00 €, 1/2-ca domovej nehnuteľnosti v hodnote 62.500,00 €, záhradku v hodnote 4.000,00 €) plus 109,15 € (účet č. ...XXXX zo spoločných prostriedkov do výlučného vlastníctva), a vynaložila na BSM hodnotu 5.725,00 € (prostriedky vynaložené z jej výlučného vlastníctva započítané do spoločného BSM), spolu teda hodnota 61.284,15 €, žalovaný získal do svojho výlučného vlastníctva majetok v hodnote 63.500,00 € (Peugeot 206 v hodnote 1.000,00 €, 1/2-ca domovej nehnuteľnosti v hodnote 62.500,00 €) plus 2.797,00 € (účet č. ... XXXX zo spoločných prostriedkov do výlučného vlastníctva), spolu teda hodnota 66.297,00 €. Rozdiel v prospech žalovaného je po sčítaní všetkých hodnôt 5.012,85, a potom polovica za účelom vyplatenia vyrovnacieho podielu ktorú musí vyplatiť žalovaný žalobkyni je 2.506,43 € (vzorec výpočtu: /[400,00 + 62.500,00 + 4.000,00 + 109,15 - 5.725,00] - [1.000,00 + 62.500,00 + 2.797,00]/ : 2) - túto sumu prikázal súd zaplatiť žalobcovi do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (v súlade s § 232, ods. 3 Civilného sporového poriadku), a to s poukazom na príjmové a majetkové pomery žalovaného, v ktorého možnostiach nie je vyššie uvedenú čiastku zaplatiť do troch dní. 8. Súd zistil majetok účastníkov ktorý vznikol za trvania BSM (hnuteľné a nehnuteľné veci, a účty) vo výške 133.306,15 €, preto zaviazal v zmysle ustanovenia § 2, ods. 1, písm. b) a § 5, ods. 1, písm. g) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov žalovaného (nakoľko žalobkyňa bola Uznesením č. 37C/274/2015-149 zo dňa14.11.2017 oslobodená od platenia súdnych poplatkov) zaplatiť súdny poplatok vo výške 3.999,00 €, čo predstavuje súdny poplatok za vyporiadania BSM podľa Položky č. 6, písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zhora uvedeného zákona (vzorec výpočtu: [400,00 + 62.500,00 + 4.000,00 + 109,15 + 1.000,00 + 62.500,00 + 2.797,00] : 100 x 3). 9. Keďže bol vyporiadaný celý spoločný majetok účastníkov medzi oboch rovnakým dielom, nemožno hovoriť o prevažnom úspechu niektorého z nich v konaní, preto súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania nárok. 10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že nehnuteľnosť parc. č. 1300/7 prikáže do podielového spoluvlastníctva strán každému v 1/2, nehnuteľnosti parc. č. 1322, 1323 a dom súp. č. XXX prikáže do výlučného vlastníctva ktoréhokoľvek z účastníkov s povinnosťou výplaty druhému účastníkovi konania polovicu hodnoty predmetných nehnuteľností, čo predstavuje sumu 62.500,- Eur v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, pričom vzhľadom na správanie žalobkyne uprednostnil prikázanie predmetných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanému, do výlučného vlastníctva žalobkyne navrhol prikázať motorové vozidlo Renault Clio a do výlučného vlastníctva žalovaného motorové vozidlo Peugeot; pre prípad, že by neboli splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 11. V prvom bode odvolania žalovaný uviedol, že rozsudok nepovažuje za správny, keďže vykazuje viaceré nedostatky a najmä narúša rovnosť účastníkov konania. Podľa odvolateľa súd sa nevysporiadal so základnými zásadami týkajúcimi sa vyporiadavania bezpodielového spoluvlastníctva, osobitne so zásadou podľa § 150 OZ. Podľa odvolateľa priznanie nehnuteľnosti parc. č. 1300/7 do výlučného vlastníctva žalobkyne je v rozpore so zásadou rovnosti podielov. Podľa neho súd nezistil spoľahlivo hodnotu majetku. Spochybňuje, že by sa účastníci zhodli na hodnote pozemku 4.000,- Eur. Zhodne len uviedli, že za túto cenu predmetnú nehnuteľnosť v roku 2006 kúpili. Obdobné nehnuteľnosti v danej lokalite sa bežne predávajú za kúpnu cenu 35,- Eur až 50,- Eur za 1 m2, čo pri danej výmere 914 m2 predstavuje najmenej 32.000,- Eur. Nezohľadnil, že nehnuteľnosť bola kupovaná účastníkmi pred 12 rokmi, odkedy ceny nehnuteľností išli nahor. Nehnuteľnosť je v súlade s územným plánom Obce X. určená ako potenciálny stavebný pozemok, čo preukazoval územnoplánovacou informáciou vydanou Obcou X. dňa 20.4.2018, ktorú pripojil k odvolaniu. Toto pochybenie súdu podľa odvolateľa malo za následok nesprávne rozhodovanie súdu o určení výšky finančnej náhrady na vyrovnanie podielu. Pri pridelení nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyni neobstojí odôvodnenie súdu, že žalobkyňa má lepšie predpoklady pre ďalšie využívanie záhrady ako žalovaný, najmä keď sa prezentuje ako onkologická pacientka, ktorá nemôže fyzicky pracovať, čo bolo súdu známe a zohľadnil to pri oslobodení žalobkyne od trov konania. Odvolateľ vyhlásil, že o predmetnú nehnuteľnosť sa počas trvania manželstva riadne staral, pravidelne záhradu obrábal, trávu kosil a má predpoklady v tom pokračovať. V starostlivosti o záhradu vždy vyvíjal oveľa väčšie aktivity ako žalobkyňa, neexistuje žiaden relevantný dôvod, aby nehnuteľnosť bola pridelená do výlučného vlastníctva žalobkyni. Podľa odvolateľa predmetnú nehnuteľnosť s ohľadom na jej výmeru 914 m2 je možné geometrickým plánom veľmi jednoducho rozdeliť medzi bývalých bezpodielových spoluvlastníkov tak, že každému z nich bude prislúchať výmera 457 m2. S poukazom na zásadu rovnosti podielov účastníkov navrhol, aby odvolací súd predmetnú nehnuteľnosť parc. č. 1300/7 prikázal do podielového spoluvlastníctva účastníkov každému v 1/2. 12. V bode 2 odvolania odvolateľ označil za nedôvodné aj prikázanie nehnuteľnosti parc. č. 1322, parc. č. 1323 a domu súp. č. XXX do podielového spoluvlastníctva účastníkov každé v podiele 1/2 preto, že nie sú predpoklady, že by účastníci mohli spoločne užívať predmetný rodinný dom i vzhľadom na neprekonateľný rozpor ich vzťahov. Súd neakceptoval návrh žalovaného, aby predmetné nehnuteľnosti priznal do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou finančného vyrovnania žalobkyne vo výške 63.500,- Eur v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Súd dôvodil tým, že žalovaný nedisponuje finančnými prostriedkami, ale nezaoberal sa konštatovaním žalovaného, že existujú vážni záujemcovia o kúpu rodinného domu a žalobkyňa opakovane bránila nehnuteľnosť predať. Súd sa pri rozhodovaní nezaoberal ani tým, či je reálne rozdelenie domu podľa spoluvlastníckych podielov každému v 1/2 vôbec možné. Takéto riešenie by prichádzalo do úvahy, ak by bolo možné v dome vytvoriť dve samostatné bytové jednotky, pričom obaja účastníci by mohli užívať rovnakú výmeru, čo v tomto prípade nie je možné. Žalobkyňa užíva celé nadzemné podlažie cca 164 m2 a on len časť rodinného domu o výmere cca 35 m2. Na prízemí majú obidvaja rovnaký prístup do technických priestorov. Súd musel zistiť, že ďalšie spolužitie účastníkov pod jednou strechou je nemožné vzhľadom na narušené vzťahy. Podľa odvolateľa rozdelenie rodinného domu podľa spoluvlastníckych podielov nie je možné ani stavebne. Žiadnymi prostriedkami nebude možné dosiahnuť, aby žalovaný reálne mohol užívať polovicu spoluvlastníckeho podielu predmetných nehnuteľností. Rozsudok Okresného súdu v tejto časti považuje za nevykonateľný. Navrhuje preto, aby odvolací súd predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva ktorémukoľvek z účastníkov s povinnosťou výplaty druhému účastníkovi polovice hodnoty predmetných nehnuteľností v lehote tri mesiace od právoplatnosti rozsudku dokedy bude možné zrealizovať predaj a zabezpečiť nové bývanie pre strany. 13. V bode 3 odvolania žalovaný namietal, že súd sa nesprávne vysporiadal pri určení finančnej náhrady so skutočnosťou akou mierou prispeli strany vlastnými finančnými prostriedkami do spoločného majetku. Súd na jednej strane zohľadnil príspevok žalobkyne z dedičstva po matke a započítal ho vo výške 5.725,- Eur (3.225,- Eur ako investície do domovej nehnuteľnosti a 2.500,- Eur na kúpu radiátorov). Na druhej strane ale súd nezohľadnil osobný príspevok žalovaného do spoločného majetku vlastnými finančnými prostriedkami vo výške 9.420,- Eur, ktoré získal z predaja nehnuteľnosti, ktoré nadobudol v dedičstve po jeho rodičoch, napriek tomu, že bolo preukázané, že žalovaný všetky tieto finančné prostriedky odovzdal žalobkyni. Neobstojí konštatovanie súdu, že finančné prostriedky žalovaného boli spotrebované v rámci bežného chodu domácnosti. Zostatok z vlastných finančných prostriedkov žalovaného vo výške 2.797,- Eur súd neoprávnene započítal do hodnoty BSM. Takýto postup súdu považuje za diskriminačný. 14. V bode 4 odvolania žalovaný uviedol, že prehodnotil názor na hodnotu motorových vozidiel a má za to, že hodnota obidvoch motorových vozidiel je rovnaká a preto navrhuje do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázať motorové vozidlo Renault Clio a do výlučného vlastníctva žalovaného motorové vozidlo Peugeot s tým, že strany nebudú mať voči sebe žiadnu povinnosť na vyrovnanie podielov. 15. K doručenému odvolaniu žalovaného predložila písomné vyjadrenie žalobkyňa, ktorým navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, keďže Okresný súd vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Námietky žalovaného označila za jeho ničím nepodložený názor špekulatívneho charakteru. Pri parc. č. 1300/7 sa obaja zhodli na sume 4.000,- Eur. V kúpnej zmluve je pritom uvedené, že pozemok možno využívať iba ako záhradu a nie na stavebné účely. Na pozemku nie sú žiadne inžinierske siete, ani v blízkej dobe nebudú. Cenu, akú uvádza v odvolaní nie je možné akceptovať, keď rozvod prebehol ešte v roku 2013. Doložené potvrdenie je územnoplánovacia informácia vydaná po vynesení rozsudku a nemá vplyv na cenu pozemku. O záhradu sa riadne starala, má tam vysadené rastliny, chovala tam sliepky, ktoré žalovaný zlikvidoval. Trávnatú plochu riadne kosila. Žalovaný záhradu nikdy neobrábal. Nesúhlasí, aby parc. č. 1300/7 patrila každému v polovici. Nechce sa stýkať na záhrade s priateľkou žalovaného, pre ktorú sa rozviedli. Potrebuje na záhrade pokoj a relax, aby sa vyliečila. Žiada, aby súd uvedenú parcelu potvrdil do jej výlučného vlastníctva. 16. V bode 2 vyjadrenia žalobkyňa uviedla, že priznanie nehnuteľnosti parc. č. 1322, § 1323 a dom súp. č. XXX do podielového spoluvlastníctva strán každému v polovici je dôvodné. Rodinný dom je rozdelený od roku 2014 na dve bytové jednotky, pričom žalovaný užíva prízemie a žalobkyňa poschodie. Nevie z akého dôvodu žalovaný uvádza, že sa o záhradu riadne staral, nikdy záhradu nekopal, neokopával, netrhal burinu, dokázal len všetko zničiť. Motorovou pílou počas jej neprítomnosti zrezal všetky najlepšie rodiace jablone (8 stromov). Znova vysadila nové jablone, vykopala jamy, stromky strihá, ošetruje, taktiež sa stará o ozdobné dreviny, kvety a zeleninu, trávniky jej chodí kosiť zať a dcéra. Žalobkyňa uviedla, že nikdy predaj domu nemarila, naopak, ona bola iniciátorkou predaja. Najskôr neboli vážni záujemcovia a teraz nie sú v X. vhodné byty. Žalovaní sústavne zavádza, že užíva časť rodinného domu plus garáž. Na prízemí sú tie isté priestory, ako na poschodí a všetky užíva. Zvažuje právne kroky na podanie trestného oznámenia na žalovaného za ohováranie v odvolaní. Podotkla, že za posledných 20 rokov manželstva všetko ťahala po finančnej stránke hlavne ona. Žalovaný nikdy nepomáhal v domácnosti, jeho záujem boli ryby a iné ženy. Žiada, aby rodinný dom bol pridelený do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného každému v podiele 1/2. Rodinný dom veľmi rada predá, ale musí mať zabezpečený vhodný byt. 17. V bode 3 vyjadrenia uviedla, že o žiadnych zdedených finančných prostriedkoch po rodičoch žalovaného vo výške 9.420,- Eur nevie, žiadne peniaze na jeho účet nevkladala. Jeho matka zomrela ešte v roku 1994 a otec v roku 1996. Peniaze vo výške 2.797,- Eur boli na účte ku dňu rozvodu. Žiada vyplatiť polovicu, tak ako rozhodol prvoinštančný súd. 18. V bode 4 sa žalobkyňa vyjadrila k hodnote motorových vozidiel a uviedla, že cena motorových vozidiel nemôže byť rovnaká už len z toho dôvodu, že motorové vozidlo Peugeot, ktoré užíva žalovaný je diesel s obsahom 1.9/D a motorové vozidlo Renault Clio je benzín s obsahom 1.2/B. V žiadnom prípade nejde o rovnakú finančnú hodnotu motorových vozidiel. 19. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému vyjadreniu žalobkyne uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojom stanovisku, ktoré uviedol v odvolaní. Na preukázanie svojich tvrdení týkajúcich sa chovania žalobkyne voči nemu a starostlivosti o nehnuteľnosť navrhol vypočuť svedkov Q. T. a P. O.. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, ako uviedol v odvolaní. K vyjadreniu je pripojený plán pôdorysu prízemia a pochodia rodinného domu. 20. K uvedenému vyjadreniu žalovaného žalobkyňa predložila písomné stanovisko, v ktorom uviedla, že fotokópia priložených plánov rodinného domu, ktoré priložil žalovaný k odvolaniu je z roku 1976, pričom už počas stavby sa uskutočnili zmeny a od kolaudácie dom prešiel viacerými zmenami a úpravami, priložené plány dávno nezodpovedajú skutočnosti ani nikdy nezodpovedali. Nepraje si, aby jeho priateľka, ktorá bola príčinou rozvodu, jej sústavne zasahovala do jej súkromia a majetku, vyznačovala jej územia v priložených plánoch, v ktorom býva a ešte súd zavádzala. Čo sa týka garáže, užíva ju žalovaný, už dávno vymenil zámok a neumožnil žalobkyni do nej prístup, ani parkovanie počas choroby. V závere navrhla, aby v súvislosti so starostlivosťou o rodinný dom, záhradu, pozemok vypočul svedkyňu P. O.. K vyjadreniu pripojila tabuľu sklenárstva z rodinného domu a fotografiu z garáže. 21. K predchádzajúcemu vyjadreniu žalobkyne žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že vyjadrenia žalobkyne sú účelové, nepravdivé, majúce povahu jej nekritických a sebeckých úvah a nesúvisia s predmetom sporu. V celom rozsahu zostáva na svojom stanovisku v odvolaní, navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ako navrhol v odvolaní. 22. V ostatnom písomnom vyjadrení k predchádzajúcemu vyjadreniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že je neakceptovateľné, aby žalovaný určoval súdu, ako má rozhodnúť. Žalovaný sústavne súd zavádza, klame, uvádza nepravdivé údaje, ohovára, aby všetko patrilo len jemu. On má jediný cieľ, aby žalobkyňu z rodinného domu dostal a potom sa tu rozťahoval aj s jeho priateľkou. Do renovácie rodinného domu v roku 2010 až 2013 investovala celé svoje dedičstvo a všetky zarobené peniaze, on od roku 2008 neprispel na žiadnu opravu. Ďalším dôvodom je aj zmiznutie auta Peugeot 206, ktoré sa u nich nenachádza od apríla 2018, aj zamknutie kosačiek s príslušenstvom atď. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhla, aby bol rozsudok odvolacím súdom potvrdený. 23. Ďalšie podania strany v odvolacom konaní do spisu nedoručili. 24. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah odvolania (§ 379 písm. c/ CSP v spojení s § 150 OZ), súc viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP). 25. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciou žalovaného bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych úsudkov súdu prvej inštancie ohľadne hodnoty motorových vozidiel Renault Clio a Peugeot a nehnuteľnosti parc. č. 1300/7, prikázania nehnuteľností a motorových vozidiel do vlastníctva, resp. spoluvlastníctva strán, zohľadnenia vnosov strán do majetku v BSM a napokon nadväzne povinnosť výplaty z titulu vyrovnania podielov medzi stranami. 26. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie vyporiadania BSM medzi stranami a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na v celom rozsahu správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné: 27. Ako prvé odvolateľ namieta, že súd nezistil spoľahlivo hodnotu nehnuteľnosti - parc. č. 1300/7 ostatné plochy o výmere 914 m2 zapísanej v LV č. XXX v sume 4.000,- Eur, pričom spochybnil, že by strany na tejto hodnote dohodli. 28. Zo zápisnice z pojednávania prvoinštančného súdu dňa 13.6.2016, ktorého sa zúčastnili obe strany, vyplýva, že obe strany predstúpili a žalobkyňa a vtedy právny zástupca žalovaného uviedli jednak hodnotu rodinného domu a priľahlej záhrady v sume 125.000,- Eur ako aj hodnotu záhrady č. 1300/7, ktorá má podľa zhodných tvrdení strán hodnotu 4.000,- Eur. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že strany sa zhodli na hodnote predmetnej nehnuteľnosti a správne z takto ustálenej sumy 4.000,- Eur v predmetnom rozsudku aj vychádzal. 29. V zmysle § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. 30. V danom prípade, s poukazom na zápisnicu prvoinštančného súdu zo dňa 13.6.2016, sa obe strany zhodli na hodnote predmetnej parc. č. 1300/7 v sume 4.000,- Eur, pričom neexistovala žiadna dôvodná pochybnosť o pravdivostli tvrdenia strán, keď hodnota danej nehnuteľnosti sa nejavila ako zjavne neprimeraná. Súd prvej inštancie v danom prípade potom nemusel vykonávať dokazovanie ohľadne danej skutočnosti, ktorá medzi účastníkmi nebola sporná a ich tvrdenie o hodnote danej nehnuteľnosti mohol bez ďalšieho zobrať za základ svojho rozhodnutia. Ide o prejav zásady formálnej pravdy v civilnom procese v zmysle ktorej súd nemá povinnosť skúmať, či zhodné tvrdenia korešpondujú so skutočným stavom alebo nie. Pri prevzatí zhodných tvrdení strán je súd limitovaný jednak tým, že nemôže vziať za preukázané také zhodné tvrdenia strán, u ktorých existuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, ktorá v danom prípade nevznikla. Ďalším limitom je, že súd v zmysle citovaného ustanovenia nemôže prihliadať na zmeny zhodných skutkových tvrdení a potom je povinný vychádzať z pôvodne zhodne tvrdených skutočností. 31. Preto pokiaľ v danom prípade žalovaný až v odvolacom konaní začal tvrdiť iné v rozpore s predchádzajúcim zhodným tvrdením oboch strán o hodnote nehnuteľnosti - parc. č. 1300/7, súd na túto zmenu v tvrdení skutočnosti, na ktorej sa strany zhodli, v zmysle § 186 ods. 2 CSP nemohol prihliadať. Bolo preto potrebné vychádzať z pôvodného zhodného tvrdenia strán. 32. Vyššie uvedené sa rovnako týka aj prehodnotenia názoru žalovaného na hodnotu motorových vozidiel. Na pojednávaní prvoinštančného súdu dňa 4.10.2017 obe strany zhodne uviedli, že automobil Renault Clio mal v čase zániku BSM hodnotu 400,- Eur a automobil Peugeot hodnotu 1.000,- Eur tak, ako je to zachytené v zápisnici z daného pojednávania. Z tohto zhodného tvrdenia strán potom súd prvej inštancie v súlade s ust. § 186 ods. 2 CSP pri rozhodovaní aj vychádzal. Pokiaľ žalovaný dodatočne až v priebehu odvolacieho konania zmenil svoj názor na hodnotu predmetných motorových vozidiel a tvrdil, že ich hodnota v rozpore s predchádzajúcim zhodným tvrdením je rovnaká, na zmenu v tomto tvrdení súd v zmysle cit. § 186 ods. 2 veta druhá CSP súd nemohol prihliadať. Bolo preto potrebným vychádzať z hodnoty vozidiel ako ich určili obe strany zhodným tvrdením pred prvoinštančným súdom. 33. Okrem uvedeného v zmysle § 366 CSP o novotách v odvolacom konaní platí, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, medzi ktoré v zmysle § 149 CSP patria aj skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak po a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom podmienky podľa citovaných písmen a) až d) neboli tvrdené, ani preukázané. Vzhľadom na to potom nové skutkové tvrdenia, či popretie skutkových tvrdení protistrany, ako aj návrhy na vykonanie nových dôkazov (listinou a výsluchom svedkov tak zo strany žalovaného ako aj zo strany žalobkyne) nemohli byť účinne uplatňované v odvolacom konaní a nebolo možné na ne prihliadať. 34. Žalovaný v odvolaní tiež namietal, že súd zohľadnil príspevok žalobkyne z dedičstva vo výške 5.725,- Eur, pričom nezohľadnil osobný príspevok žalovaného do spoločného majetku vlastnými finančnými prostriedkami získanými z dedičstva vo výške 9.420,- Eur, ktoré odovzdal žalobkyni. Súd prvej inštancie skonštatoval, že tieto peniaze boli podľa vlastného vyjadrenia žalovaného spotrebované v rámci bežného chodu v domácnosti. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z písomného vyjadrenia žalovaného predloženého súdu zo dňa 28.7.2016, v ktorom uvádza, že finančné prostriedky získané dedením a darovaním po nebohých rodičoch odovzdal žalobkyni za účelom ich použitia na chod spoločnej domácnosti. Obdobne žalovaný vypovedal na pojednávaní prvoinštančného súdu dňa 12.12.2016, že uvedené jeho finančné prostriedky z dedičstva boli použité na nákup predchádzajúceho auta Renault a ostatné peniaze sa použili na chod spoločnej domácnosti. Žalovaný v priebehu konania netvrdil, že by za predmetné prostriedky bola nakúpená nejaká v čase zániku BSM existujúca vec, v dôsledku čoho by tieto peniaze bolo možné považovať za vnos žalovaného do spoločného majetku s potrebou nahradiť žalovanému čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Pokiaľ tieto finančné prostriedky boli spotrebované v rámci bežného chodu domácnosti, ako to vyplýva z dokazovania pred prvoinštančným súdom, keď opačné dôkazy produkované neboli, nemožno ich zohľadniť ako vnos žalovaného do spoločného majetku, keďže neboli vynaložené na spoločný majetok.. Inak to bolo v prípade finančných prostriedkov zdedených žalobkyňou po svojej matke vo výške 400.000,- Sk, keď tvrdila, že peniaze investovala do spoločného majetku a to jednak do motorového vozidla Renault Clio a na rekonštrukciu a opravy rodinného domu. Toto tvrdenie žalovaný na pojednávaní súdu dňa 12.12.2016 potvrdil s tým, že je pravdou, že peniaze z dedičstva žalobkyňa používala na nákup tak, ako tvrdí ona, t.j. že ich investovala do spoločného majetku, ale nemohla minúť všetky peniaze, pravdepodobne jej niečo zostalo. Súd prvej inštancie správne predmetnú sumu započítal na základe výsledkov vykonaného dokazovania ako vnos žalobkyne do spoločného majetku strán a to vo výške 3.225,- Eur z titulu investície do domovej nehnuteľnosti, ktorú žalovaný výslovne uznal a vo výške 2.500,- Eur na kúpu radiátorov, ktorú investíciu takisto žalovaný uznal. Žalovaný mal len pochybnosti o jej výške, k čomu sa zaviazal predložiť dôkazy, pričom žiadne neprodukoval. 35. Odvolací súd považoval za správne závery súdu prvej inštancie aj pokiaľ išlo o prikázanie nehnuteľností stranám. Pokiaľ ide o domovú nehnuteľnosť dom súp. č. XXX a priľahlé parc. č. 1322, 1323 pokiaľ, ako bolo preukázané, žiadna zo strán nemá finančné prostriedky na výplatu protistrany, pričom obe strany predmetný rodinný dom užívajú, žalobkyňa poschodie a žalovaný prízemie a nemajú ani jeden inú možnosť bývania, bolo dôvodným, aby súd pri zohľadnení daných okolností konkrétneho prípadu výnimočne vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo tak, že predmetné domové nehnuteľnosti prikázal do podielového spoluvlastníctva oboch strán, každému v podiele 1/2. Nie je pritom úlohou súdu pri vyporiadaní BSM riešiť rozpory strán v užívaní rodinného domu, tieto si musia vyriešiť sami mimo predmetného súdneho konania. Nebolo možné neprihliadnuť aj na to, že v priebehu konania dochádzalo k pokusom o predaj predmetnej nehnuteľnosti stranami, avšak napokon sa nezrealizoval. Odvolací súd pritom zhodne s prvoinštančným nepovažuje za akceptovateľné, aby bola nehnuteľnosť prikázaná jednej zo strán s tým, že bude zaviazaná vyrovnací podiel vyplatiť druhej strane až po splnení odkladacej podmienky, že dôjde k následnému predaju nehnuteľnosti a to vo vopred fixne stanovenej sume, bez ohľadu na to, aká bude reálna kúpna cena. Takýto prístup by mohol viesť k nespravodlivostiam a k porušeniu zásady rovnosti strán. Otázka reálneho rozdelenia predmetného rodinného domu nie je predmetom konania o vyporiadanie BSM, túto otázku si musia vyriešiť strany navzájom, pričom nemá žiaden dopad na ne/vykonateľnosť predmetného rozsudku. 36. Odvolací súd sa zhodol s rozhodnutím súdu prvej inštancie i vo vzťahu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX parc. č. 1300/7 o výmere 914 m2 ostatné plochy, ktoré strany užívajú ako záhradu. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že na základe preukázaného žalobkyňa má lepšie predpoklady pre ďalšie užívanie záhrady, keďže podľa ňou tvrdeného a žalovaným nepopretého, vysádza rastliny, stará sa o ne, zberá úrodu, pričom starostlivosť žalovaného sa v minulosti obmedzovala na kosenie trávy. Rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti na dve rovnaké časti do výučného vlastníctva strán každej v polovici, by podstatne znížilo jej výmeru a tým aj účelnosť jej využitia i v budúcnosti. V konaní pritom nebolo preukázané, že by žalobkyňa pre zdravotné problémy nemohla fyzicky pracovať a tak sa bežne starať o záhradu. Pri predmetnej parcele preto neboli splnené podmienky, aby ju súd výnimočne prikazoval do podielového spoluvlastníctva strán každému v jednej polovici, ako to navrhoval v odvolaní žalovaný. 37. Napokon súd prvej inštancie rozhodol správne aj vo vyčíslení hodnôt nadobudnutých každou zo strán vyporiadaním BSM, aj vo výške povinnosti vyplatenia vyporiadacieho podielu, tiež správne rozhodol o povinnosti zaplatiť súdny poplatok, ako aj o náhrade trov konania strán, čo ani nebolo v odvolacom konaní spochybnené. 38. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v spojení s odôvodnením rozhodnutia prvoinštančným súdom, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo všetkých výrokoch vecne správny s použitím ust. § 387 ods. 2 CSP potvrdil. 39. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 40. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 41. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 42. V tomto odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa a preto podľa citovaného ustanovenia žalobkyni vzniklo právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému žalovanému Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 43. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).