Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/74/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115223882 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2115223882.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 34 127 798, právne zastúpený: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanej: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, X., o zaplatenie zmenkovej sumy 6.446,56 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 10.novembra 2017, č.k. 23CbZm/80/2015-161 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku p o t v r d z u j e . II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o nároku na náhrade trov konania m e n í tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu. III. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy 6.446,56 eur, zmenkového úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 6.446,56 eur od 03.09.2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 21,49 eur a náhrady trov konania, zamietol a rozhodol, že, žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 10, § 11 ods.1, § 17 ods.1 a ods.2, § 48 ods.1, § 75 zákona č. 191/1950 Zb. (zákon zmenkový a šekový), § 52 ods.1, § 52 ods.2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 23a ods.1, ods.2, zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 4 ods.1, ods. 2, 3, 7, 8 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. 12. 2007. Vecne argumentoval tým, že žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že je majiteľom vlastnej zmenky vystavenej v Skalici dňa 25.04.2006 žalovanou znejúcej na sumu 194.209,07 Sk (t.j. 6.446,56 eur) s doložkou bez protestu a platobným miestom v Bratislave, Suché mýto 6. Zmenku žalobca nadobudol rubopisom od obchodnej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s.. Dňa 02.09.2013 bola zmenka predložená na plnenie v Bratislave na adrese Suché mýto 6, avšak žalovaná zmenkovú sumu nezaplatila. Písomným podaním zo dňa 14.04.2016 žalobca doplnil žalobu v zmysle ustanovenia § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v tom zmysle, že zmenka, ktorá bola súdu predložená spolu so žalobou, je zabezpečovacou zmenkou k zmluve o splátkovom úvere č. 0252794185 2 zo dňa 25.04.2006. Záväzok žalovaného z tejto zmluvy naďalej existuje. Uvedená zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou, pretože bola uzatvorená dňa 25.04.2006, pričom podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 boli spotrebiteľskými zmluvami výhradne zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere je podľa kogentného ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka zmluvou, na ktorú sa vzťahuje Obchodný zákonník. 2. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaná uzavreli dňa 25.04.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0252794185. Článok I. zmluvy upravoval Základné podmienky, keď podľa bodu 1 predmetom zmluvy o úvere je poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere, dlžník je povinný za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve, keď základné podmienky boli: výška úveru - 150.000,- Sk, druh úveru - spotrebný úver bezúčelový, 23CbZm/80/2015 typ a výška úrokovej sadzby - premenlivá, 11,50 % v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, spôsob poskytnutia úveru - jednorazovo bezhotovostne, poplatok za poskytnutie úveru - 3.000,- Sk pri uzatvorení úverovej zmluvy, poplatok za správu úveru - 50 Sk mesačne, výška splátky - 2.171 Sk, splatnosť prvej splátky - 20.05.2006, počet splátok - 120, periodicita a splatnosť splátok istiny - mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru - 20.04.2016, splatnosť úrokov - mesačne v posledný deň kalendárneho mesiaca, spôsob splácania - inkasným spôsobom z inkasného účtu, ročná percentuálna miera nákladov - 5,8 %. Článok II. upravoval Záverečné ustanovenia. 3. Z predloženej zmenky súd zistil, že ako miesto a dátum vystavenia zmenky bolo uvedené - v Skalici, dňa 25. apríla 2006. Do zmenky bol poňatý text „za túto zmenku zaplatím na rad Slovenská sporiteľňa, a. s., Suché mýto 4, 816 07 Bratislava, IČO: 00 151 653“, keď následne je dopísaná suma 194.209,07 Sk a dátum splatnosti 2. september 2013. Ďalej je na zmenke text - splatné v (miesto platenia): Slovenská sporiteľňa, a. s., Suché mýto 4, Bratislava. Na zmenke je uvedená doložka „bez protestu“. Ako vystaviteľ zmenky je označená žalovaná uvedením svojho mena, priezviska, rodného čísla, bydliska a na zmenke je aj podpis vystaviteľa. Na opačnej strane zmenky sa nachádza rubopis s textom: „na rad spoločnosti WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 31 127 798, sine obligo“. 4. Podľa vyjadrenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 24.10.2017 pohľadávka, ktorá vznikla zo Zmluvy o úvere číslo 252794185/0900 a ktorá je predmetom konania bola postúpená Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom žalobcovi ako postupníkovi dňa 25.09.2014. Pri postúpení bola odovzdaná zmluvná dokumentácia a zároveň aj Zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve spísaná pri poskytnutí úveru. 5. Z uvedeného mal súd v konaní za preukázané, že žalobcom predložená zmenka bola zabezpečovacou zmenkou k Zmluve o splátkovom úvere uzatvorenej dňa 05.10.2006 medzi žalovanou ako dlžníkom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľom. Uvedenú Zmluvu o splátkovom úvere nemožno vyhodnotiť ako spotrebiteľskú zmluvu na základe generálnej zákonnej úpravy účinnej ku dňu uzatvorenia zmluvy, keď spotrebiteľskými zmluvami boli kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka a zmluva podľa § 55 Občianskeho zákonníka, ak zmluvnými stranami boli na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007). Napriek tomu však predmetnú Zmluvu o splátkovom úvere je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu na základe zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy. Zmluvnou stranou Zmluvy o splátkovom úvere bola spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ktorej predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov, teda táto spoločnosť konala v rámci predmetu svojho podnikania, t. j. mala postavenie dodávateľa. Spotrebiteľom bol subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 6. Súd na základe toho dospel k záveru, že v danom prípade zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, keď ako už bolo konštatované, žalobcom predložená zmenka bola zabezpečovacou zmenkou k Zmluve o splátkovom úvere uzatvorenej dňa 05.10.2006. 7. Podstatou vlastnej zmenky je sľub vystaviteľa zmenky, že majiteľovi zmenky v mieste a čase, ako zo zmenky vyplýva, sám zaplatí zmenkovú sumu, pričom zákonné obsahové náležitosti vlastnej zmenky sú uvedené v článku § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový. Ako vyplýva z vyjadrenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 24.10.2017, žalovaná vystavila v prospech Slovenskej sporiteľne a.s. blankozmenku, ktorá mala zabezpečovať poskytnutý spotrebiteľský úver. Bez ohľadu na to, že zákon nepredpisuje formu dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, z uvedeného vyjadrenia Slovenskej sporiteľne, a.s. tiež vyplýva, že so žalovanou bola pri poskytnutí úveru uzavretá aj písomná Zmluva o vyplňovacom práve, ktorá bola spolu s celou zmluvnou dokumentáciou odovzdaná postupníkovi, t.j. žalobcovi. Blankozmenka bola odovzdaná žalobcovi dňa 03.03.2015. 8. Zmenka bola teda vystavená dňa 05.10.2006, kedy právny poriadok zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou neobmedzoval. Použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch do 31. 12. 2007 upravoval zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ak spotrebiteľ použil na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, musel si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, keď súčasne veriteľ zodpovedal za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením § 4 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch. 9. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že dôkazné bremeno ohľadom vyplnenia blankozmenky v rozpore s dohodou o vypĺňacom práve nesie žalovaná. Ako sám žalobca poukázal, v zmysle spoločného stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015, ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. 10. Aj keď spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu alebo uplatneniu práv zo zmenky, je súd oprávnený a povinný skúmať platnosť zmenky a dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky a nekalú povahu zmluvných podmienok, dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej záväzok, zabezpečený zmenkou, vznikol. Ak by totiž súd pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, preskúmať dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Aplikácia ustanovenia § 17 zákona zmenkového a šekového by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Povinnosť súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju strana sporu výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Ako už bolo uvedené, ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Nič nebráni súdu (a judikatúra Súdneho dvora EÚ to naopak vyžaduje), aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky. 11. Keďže žalobca nepredložil súdu Zmluvu o vyplňovacom práve, hoci mu táto bola zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. postúpená spolu s celou zmluvnou dokumentáciou, nemal súd možnosť preskúmať, či bola blankozmenka vyplnená v súlade s touto zmluvou a teda či nebola vyplnená na škodu žalovanej ako spotrebiteľa. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu a súd nemôže akceptovať jeho snahu o prenesenie dôkazného bremena na žalovanú. Ak je neplatná dohoda o vyplnení blankozmenky, resp. ak je blankozmenka vyplnená v rozpore s dohodou na škodu spotrebiteľa, neplatná je aj samotná zmenka. Pokiaľ nemá súd preukázaný opak (teda, že dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke je platná, resp. žalobca vyplnil blankozmenku v súlade s dohodou), musí vychádzať z toho, že zmenka bola vyplnená na škodu spotrebiteľa, čo je v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch. 12. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobnému návrhu nie je možné vyhovieť a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. 13. Ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015). 14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojitosti s § 257 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Hoci v danom prípade bola v celom rozsahu úspešná v konaní žalovaná, preto by jej patrilo právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, v konaní jej však preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, čo podľa názoru súdu predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého žalovanej nepatrí nárok na náhradu trov konania. 15. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v dôsledku nesprávnej aplikácie ust. § 17 ods. 2 zák. č. 191/1950 Sb. (zákona zmenkového a šekového), nesprávneho právneho záveru, že zmenka bola vyplnená na škodu spotrebiteľa, pretože žalobca nepredložil dohodu o zmenkovom vyplňovacom práve k zmenke, nesprávneho právneho záveru, že ak je blankozmenka vyplnená v rozpore s dohodou, tak neplatnou je aj samotná zmenka, nesprávneho právneho záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v konaní, čo malo za následok zamietnutie žaloby v celom rozsahu. 16. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko nesprávne dospel ku skutkovému zisteniu, že zmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou o zmenkovom vyplňovacom práve a na škodu spotrebiteľa. Znovu uviedol, že nedisponuje dohodou o zmenkovou vyplňovacom práve tak, ako to už uviedol v konaní pred súdom prvej inštancie. Súd však z tohto dôvodu vychádzal z právnej domnienky, že zmenka vystavená žalovanou v Skalici 25.4.2006 bola vyplnená na škodu spotrebiteľa, avšak nie je zrejmé na základe akých skutočností a k akému zákonnému ustanoveniu súd prvej inštancie dospel k tomuto záveru. V konaní pred súdom prvej inštancie špecifikoval zmenkovú sumu vo výške 6.446,56 Eur ako istinu vo výške 4.787,21 Eur, príslušenstvom vo výške 1.659,35 Eur, ktoré pozostáva z úrokov vo výške 1.037,71 Eur vyčíslených z istiny 4.787,21 Eur za obdobie od 15.10.2011 do 2.9.2013 pri úročení istiny úrokom vo výške 11,50% p.a. a úrokov z omeškania vo výške 621,64 Eur vyčíslených z aktuálnej splatnej istiny za obdobie od 2.9.2013 pri úročení aktuálnej splatnej istiny úrokov z omeškania vo výške 8% p.a. Táto suma predstavuje výšku pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0252794185 zo dňa 25.4.2006 vyčíslenú ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 2.9.2013. Z listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že zmenkou bola zabezpečená uplatnená pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere a to do výšky, ktorá zodpovedá sume nesplateného úveru ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Nie je preto zrejmé v akom rozsahu malo dôjsť k vyplneniu zmenky na škodu spotrebiteľa, keďže v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že zmenková suma zodpovedá aktuálnej výške splatnej a nesplatenej kauzálnej pohľadávky ku dňu 2.9.2013. Splatnosť zmenky sa zhoduje so splatnosťou kauzálnej pohľadávky na základe čoho možno konštatovať, že uplatnením zmenky zostali zachované všetky práva spotrebiteľa zo sumy o splátkovom úvere a vyplnením blankozmenky nedošlo k navýšeniu zostatku nesplateného úveru, ani k zmene splatnosti úverovej pohľadávky. Poukázal na znenie § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového, ktoré ustanovenie by nepochybne zakladalo určité povinnosti pre súd prvej inštancie, ktorý mohol v zmysle tohto zákonného ustanovenia prihliadať na námietky, ktoré sa zakladajú na kauzálnom vzťahu zo zmluvy o splátkovom úvere. Zákonodarca umožňuje súdom v konaniach, v ktorých sa vymáha nárok zo zmenky prihliadať na námietky, ktoré sú založené na príčinnom vzťahu a teda vzťahu, ktorého existencia a obsah boli dôvodom vzniku zmenkového záväzku. Námietka týkajúca sa spôsobu vyplnenia zmenky nie je kauzálnou námietkou, pričom takáto námietka nebola zo strany súdu prvej inštancie vôbec vznesená. Nakoľko zo strany žalovanej neboli v konaní pred súdom prvej inštancie vznesené námietky nesprávneho vyplnenia blankozmenky, súd prvej inštancie postupoval nad rámec ust. § 17 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového. Poukázal ďalej aj na § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Súd prvej inštancie nevyslovil predbežný právny názor, že zmenku považuje za vyplnenú v rozpore so zmenkovým vyplňovacím oprávnením a teda nevzniesol námietky za žalovanú. V ust. § 10 Zákona zmenkového a šekového týkajúce sa blankozmenky sapredpokladá, že bude existovať dojednanie o tom, ako má byť zmenka vyplnená. Toto zákonné ustanovenie však nehovorí nič o forme takéhoto oprávnenia. Je bežnou praxou, že oprávnenie na vyplnenie zmenky má povahu jednostranného úkonu emitenta tejto listiny, prípadne ide o zmocnenie konkludentnej povahy. Skutočnosť, že Slovenská sporiteľňa oznámila súdu prvej inštancie, že pri poskytnutí úveru žalovaná údajne podpísala zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve ešte neznamená, že zmenka je vyplnená v rozpore s touto zmluvou. Aj keby bola zmenka vyplnená spôsobom rozporujúcim zmenkovému vyplňovaciemu právu, aj takto sa zmenka stáva z formálneho hľadiska skutočnou zmenkou. Treba je na ňu prihliadať ako na zmenku, ktorej majiteľ má zásadné práva spojené s touto listinou a svedčí mu nesporne zmenkový záväzok. Zákon dáva dlžníkom takejto zmenky možnosť námietky proti majiteľovi, avšak nestanoví, že takáto listina by nebola platnou zmenkou. S týmto súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov. Napriek tomu, že zastáva záver a názor, že zmenka bola vyplnená v súlade so zákonom, ako aj so zmenkovým vyplňovacím oprávnením, uviedol, že ak by súd aj dospel k záveru, že zmenka je vyplnená v rozpore so zmenkovým vyplňovacím oprávnením, táto skutočnosť nie je dôvodom pre zamietnutie žaloby v celom jej rozsahu. Právna teória zmenkového práva jednoznačne zastáva názor, že vyplňovací exces nemôže bez ďalšieho byť spojený s plným procesným úspechom žalovaného vo forme zamietnutia žaloby. Ak doplnil majiteľ zmenky do blankozmenky nominálnu hodnotu prevyšujúcu zmluvne dohodnutú zmenkovú sumu, k čomu nedošlo, bude v prípade úspešnej námietky zaviazaný na plnenie v rozsahu zodpovedajúcom dohode o vyplňovacom oprávnení. Vzhľadom na uvedené ak súd bol názoru, že došlo k vyplneniu zmenky na škodu dlžníka, mal žalobu o zamietnutí iba v rozsahu, v ktorom považoval zmenku vyplnenú neoprávnene. V ďalšom namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku a to s poukazom na § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku a z hľadiska práv účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Záverom upozornil, že z dokladov predložených pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovanú sumu si uplatnil na základe zmenky vystavenej 25.4.2006. Súd prvej inštancie síce uviedol, že v zmysle vyššie označeného stanoviska je oprávnený skúmať zmenku až po úroveň dohody o zmenkovom vyplňovacom práve, avšak v odôvodnení neuviedol z akého dôvodu aplikoval právny záver z predmetného stanoviska aj na zmenku vystavenú v roku 2006, keď stanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 sa vzťahuje na zmenky, ktoré boli vystavené v roku 2007, 2008, 2009 a 2010. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne, aby zmenil rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovanú na zaplatenie 100% trov prvoinštančného a odvolacieho konania. 17. Žalovaný odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadri 18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario, § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej a (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a pre zmenu rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku . o nároku na náhradu trov konania (§ 388 Civilného sporového poriadku). 19. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému záväzku žalovaného (vystaviteľa zmenky) vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, vyplývajúcemu zo zmluvy o splátkovom úvere. Išlo o formulárovú zmluvu, ktorá obsahovala predtlačený text v čl.1 zmluvy (základné podmienky) kde boli dopísané iba označenie dlžníka, suma, ktorú mal obdržať a ktorú splatiť a v čl. 2 zmluvy obsiahnuté záverečné ustanovenia, v ktorých dlžník podľa obsahu bodu 2 prehlasuje, že sa oboznámil so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa Bankový produkt v zmysle Úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely Úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 1.8.2002 a Úverovými podmienkami. Obchodné podmienky Banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 1.2.2006. Dlžník ďalej vyhlasuje, že bol Bankou informovaný o skutočnostiach podľa § 37 ods. 2 Zákona o bankách. 20. Právny poriadok SR pozná viacero zabezpečovacích prostriedkov, ktorých účelom je posilnenie postavenia veriteľa pre prípad neplnenia najmä peňažných záväzkov zo strany dlžníka. Jedným z druhov zabezpečovacích inštitútov sú aj zmenky. Podmienenie naplnenia predmetu kauzálneho vzťahu vystavením, resp. akceptovaním zmenky je účinným nástrojom, ako dosiahnuť zabezpečenie záväzkov (resp. budúcich pohľadávok) z hlavného záväzkového vzťahu. Podstatou zabezpečovacej funkcie zmenky je to, že veriteľ má pre prípad neplnenia zmluvných povinností zo strany dlžníka v rukách zdroj náhradného plnenia - podobne, ako je to v prípade všeobecných zabezpečovacích inštitútov. Zabezpečovacie zmenky sa teda vydávajú preto, aby zabezpečili, že plnenie bude skutočne poskytnuté. To znamená, že pokiaľ vo vzťahu účastníkov nedôjde k nejakej poruche a takto zabezpečený dlh bude riadne uhradený, odpadne dôvod, aby sa platilo podľa zmenky. Hlavným motívom vedúcim k vystaveniu zabezpečovacej zmenky nie je jej predloženie k plateniu pri splatnosti, ale jej použitie ako náhradného riešenia pri nezaplatení pohľadávky z kauzálneho vzťahu. 21. Priamym dôvodom existencie zmenkovo-právnych záväzkov vyplývajúcich z vystavenia zmenky, jej akceptácie alebo avalovania a pod. je dohoda medzi osobou, ktorá vykonáva tieto úkony, napr. vystaviteľom zmenky, a osobou, v ktorej záujme sa tak deje. Keďže zmenka sama osebe predstavuje abstraktný a nesporný záväzok, nepotrebuje k svojej existencii žiadne ďalšie platné záväzky. V praxi však nie je bežné, aby zmenky existovali úplne bez akejkoľvek inej kauzálnej príčiny. K vystaveniu väčšiny zmeniek vedie nejaká príčina (iný záväzkový vzťah). Najmä zabezpečovacia zmenka vzniká v dôsledku požiadavky jednej zo zmluvných strán na vystavenie zmenky ako nástroja zabezpečenia prípadných pohľadávok z kauzálneho vzťahu. Takúto požiadavku možno chápať ako návrh na uzatvorenie zmluvy. Pokiaľ s týmto návrhom druhá strana súhlasí a zmenku vystaví (resp. zmenku prijme, akceptuje), pôjde o prijatie tohto návrhu a teda k uzavretiu zmluvy - dohody o zabezpečení zmenkou. Dohoda o zabezpečení pohľadávky zmenkou určuje najmä, aká povinnosť je týmto spôsobom zabezpečená. Pokiaľ je táto povinnosť splnená, nemal by podľa zmluvy veriteľ mať právo zmenku použiť. Tiež by nemal bez dohody s dlžníkom mať podľa zmluvy právo použiť zmenku na zabezpečenie inej povinnosti, než ako bolo dohodnuté, aj keď by mal dlžník voči nemu iné splatné dlhy. Takáto zmluva nie je ako samostatný zmluvný typ upravená ani v Občianskom, ani v Obchodnom zákonníku, a preto sa jedná o nepomenovanú, inominátnu zmluvu. 22. Blankozmenka je listina, ktorá je určená za zmenku a je úmyselne vydaná jej vystaviteľom v nekompletnom stave s tým, že jej nadobúdateľ na doplnenie zatiaľ nevyplnených náležitostí uzatvára dohodu o zmenkovom vyplňovacom práve. Z ustanovenia čl. I. § 10 ZZŠ možno stanoviť charakteristické znaky blankozmenky. Blankozmenka je podpísaná listina. Ďalšou podmienkou existencie blankozmenky je určenie listiny za zmenku. Blankozmenka nie je akákoľvek nevyplnená listina. Z jej textu musí byť zjavné, že je základom textu budúcej hotovej zmenky. Blankozmenka je vedome neúplná listina. Neúplnosť listiny je spôsobená úmyselne, je zámerom účastníkov. Nestačí neúplnosť spôsobená omylom alebo neznalosťou účastníkov. Neúplnosti obsahu blankozmenky si musí byť plne vedomý tak zmenkový blankovystaviteľ ako aj zmenkový veriteľ, a to už v okamihu emisie blankozmenky, lebo len vtedy možno hovoriť o zámernej neúplnosti blankozmenky. Blankozmenka teda nie je ešte skutočnou zmenkou, ale len jej zárodkom, resp. vývojovou etapou konečnej listiny - zmenky. Blankozmenka sa teda až po jej riadnom a správnom vyplnení zmení na úplnú zmenku, a teda až týmto okamihom sa stáva uplatniteľným zabezpečovacím nástrojom. Je na dohode zmluvných strán, čo budú brať ako blankozmenkou zabezpečovanú pohľadávku. 23. K listine blankozmenky musí byť dohodou zriadené zmenkové vyplňovacie právo. Nejedná sa o právo spojené s listinou blankozmenky, ktoré by bolo do blankozmenky priamo inkorporované. Jedná sa o právo všeobecno-záväzkovej povahy, ktoré má však vo vzťahu k blankozmenke akcesorickú povahu. Nemôže totiž existovať samostatne, ale vždy sa musí vzťahovať ku konkrétnej blankozmenke. Nemožno samostatne disponovať napr. zabezpečovacím právom bez toho, aby sa disponovalo aj s listinou blankozmenky, ku ktorej sa vzťahuje (Kovařík, 2009, s.50, 77). 24. Vyplňovacie právo dáva majiteľovi blankozmenky možnosť, aby sám svojim vlastným konaním celkom nezávisle od dlžníkov (t. j. vystaviteľa blankozmeky a avalistov) premenil listinu, ktorá je zatiaľ len zárodkom zmenky, na zmenku dokonalú. Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke určuje, kto, kedy a akým spôsobom môže obsah blankozmenky doplniť. Účastníkmi dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke sú vystaviteľ blankozmenky a jej prvý nadobúdateľ. ZZŠ nijako nelimituje, koľko nevyplnených miest môže blankozmenka obsahovať. Rozsah vyplňovacieho oprávnenia vyplýva jednak s textu samotnej blankozmenky, teda z okruhu bielych (blanko) miest, ktoré blankozmenka obsahuje, a jednak z obsahu dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke. 25. Obsah, resp. „vzhľad“ uplatnenej zmenky má teda zásadný význam pre posúdenie, či bola pri vyplnení blankozmenky zachovaná dohoda o vyplňovacom oprávnení (Sedlačko, 2011, s. 8-15). Súčasťou dohody o vyplňovacom práve môže byť len samotné udelenie vyplňovacieho práva, alebo tiež vymedzenie obsahu vyplňovacieho práva - t. j. údaj o tom, ako má byť blankozmenka vyplnená. Pritom platí, že ak v dohode nie je obsah vyplňovacieho práva uvedený, nespôsobuje to neplatnosť dohody. V takom prípade musí byť vyplňovacie právo k blankozmenke realizované tak, aby vyplnením blankozmenky vznikla zmenka s obvyklým obsahom. Preto ak je blankozmenka emitovaná za účelom zabezpečenia pohľadávky, je potrebné obvyklosť obsahu zmenky (t. j. vyplnenej blankozmenky) hľadať v zabezpečovanom vzťahu, čiže zmenka by mala byť vyplnená tak, aby jej obsah zodpovedal zabezpečovanej pohľadávke. 26. Od vyplňovania blankozmenky, ktorému predchádza dohoda o vyplňovacom práve musíme odlišovať zásahy do textu platnej zmenky, ktorá aj potom zostáva platnou zmenkou, čo upravuje čl. I. § 69 ZZŠ, podľa ktorého ak bol text zmenky zmenený, sú tí, ktorí sa podpísali na zmenku po tejto zmene, zaviazaní podľa zmeneného textu. Tí, ktorí sa podpísali skôr, sú zaviazaní podľa textu pôvodného. Každý dlžník tak zodpovedá podľa textu, ktorý podpísal a prípadná zmena nemá účinky voči skôr podpísaným. Textom zmenky sa podľa čl. I. § 69 ZZŠ nerozumie len vlastný text listiny podľa čl. 1 a čl. 75 ZZŠ, ale všetky zmenkovo významné zápisy na zmenke, bez ohľadu na to, kto je ich autorom. Takisto nie je dôležité, či sa jedná o podstatné alebo nepodstatné náležitosti zmenky, alebo či bol zmenený text základnej zmenky, alebo obsah akceptu a pod. Takéto zásahy do zmenky sa zásadne odlišujú od vyplňovania blankozmenky, ktorému predchádza dohoda o vyplňovacom práve (Kovařík, Z. (2002). Směnka jako zajištění. Praha: C. H. Beck Kovařík, Z. (1999). Zákon směnečný a šekový. Komentář. Praha: C. H. Beck Sedlačko, F. (2011). Blankozmenka a právo na jej vyplnenie (druhá časť) Bulletin slovenskej advokácie, XVII) 27. Vzhľadom na vyššie uvedený výklad, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancii, ktorý mohol vychádzať iba z vyjadrenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 24.10.2017, podľa ktorého žalovaná vystavila v prospech Slovenskej sporiteľne a.s. blankozmenku, ktorá mala zabezpečovať poskytnutý spotrebiteľský úver a že so žalovanou bola pri poskytnutí úveru uzavretá aj písomná Zmluva o vyplňovacom práve, ktorá bola spolu s celou zmluvnou dokumentáciou odovzdaná postupníkovi., t. žalobcovi, ktorý ju súdu nepredložil. 28. V danom prípade ide o spor plnenia zo zmenky zo zmenky, vystavenej v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 25.4.2006. 29. Občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. 30. Zmenka je písomným právnym úkonom majúca povahu cenného papiera s osobitnými vlastnosťami a právnou silou, ako vyplýva zo zákona (č.191/1950 Zb.).Posudzovanie právnych povinností, ku ktorým sa výstavca zmenky zaviaže, sa posudzuje podľa ustanovení zákona o zmenkách a šekoch. Jednou zo základných požiadaviek na zmenkové vzťahy je, aby poskytovali majiteľovi zmeniek istotu splnenia práva vteleného do zmenky, ako cenného papiera. Tento účel je splnený prísnou formálnosťou zmenkových vzťahov. Z nej vyplýva aj abstraktnosť zmenkového záväzku, ktorý je formou nezávislosti zmenkového vzťahu na záväzkovom príčinnom vzťahu. Vystavená zmenka je cenným papierom, tzv. absolútnym obchodom (§ 261 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka), obchodom abstraktným. Aj pri dodržaní týchto zásad však súd musí posudzovať všetky okolnosti ohľadne vystavenia zmenky, jej vyplnenia a aj jej realizácie. 31. Jednou z odlišností spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. Neznamená to však, že súd nemá posudzovať, či písomný právny úkon označovaný ako zmenka v danom prípade spĺňa rovnako prísne formálne a hmotnoprávne náležitosti, aby tento právny úkon mal povahu zmenky a ďalej, ak túto povahu má, či ide o platnú zmenku. Okrem náležitosti písomného právneho úkonu (formálnych a vecných),musí skúmať aj to , že došlo k jej vystaveniu za predpokladu upraveného nielen v zákone zmenkovom a šekovom, ale či prejav výstavcu zodpovedá ustanoveniam Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v platnom znení), prípadne iných zákonov a či došlo k prijatiu zmenky s dôsledkami nadobudnutia vlastníctva a to aj pri jej indosovaní. 32. Právny predchodca žalobcu bol povinný predložiť žalovanému zmluvné dojednanie, týkajúce sa vyplnenia zmenky tak, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalovanému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, aké následky sa spájajú s vyplnením zmenky. Pokiaľ právny predchodca žalobcu takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol žalobcom preukázaný listinami pripojenými k návrhu na začatie konania, je daná neplatnosť takéhoto dojednania z dôvodu nedostatku vôle žalovaným. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami (prijať alebo neprijať takéto zmluvné dojednanie) a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Žalovaný sa v porovnaní s právnym predchodcom žalobcu v čase uzavretia zmluvy nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ šlo o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred právnym predchodcom žalobcu bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah a aby si uvedomil ich následky. 33. Odlišnosťami spotrebiteľskej zmenky je teda zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla a tiež ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. 34. Pokiaľ súd nemal možnosť urobiť posúdenie zmluvných podmienok vyplnenia zmenky nemohol dospieť k záveru, že žaloba je dôvodná. 35. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. 36. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. 37. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožňuje. 38. Vnútroštátny súd konal v súlade so stanoviskom spoločného zasadnutia občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, vzťahujúcou sa na obdobie do roku 2010, podľa ktorého, v prípade, ak z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Predovšetkým platí, že pokiaľ ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nemožno posudzovať práva a povinnosti z tejto zmluvy oddelene od použitých zabezpečovacích inštitútov (dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvnej pokuty a vystavenie zmenky). Aj zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy totiž podlieha režimu ochrany spotrebiteľa vo forme súdnej kontroly, či zmluvné dojednania, vrátane akcesorických, neobsahujú nekalé podmienky v neprospech spotrebiteľa. 39. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Išlo o opakovanie argumentov, ktoré žalobca uplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie a súd sa s nimi v odôvodnení rozsudku aj zaoberal. 40. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 41. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie, vo veci samej potvrdil. 42. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol a zásadne tak žalovanému vznikol nárok na tzv. plnú náhradu trov vzniknutých v tomto konaní pred súdom prvej inštancie. 43. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 44. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 45. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 46. Odvolací súd, vzhľadom na vyššie uvedené zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania tak, že žalovaný, ktorý bol v konaní pred súdom prvej inštancie plne úspešnou stranou, má nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie rozhodnutie o náhrade trov konania vecne zdôvodnil tak, že plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnil. 47. Úprava náhrady trov konania v Civilnom sporovom poriadku účinnom od 01.07.2016 upustila od doterajšej koncepcie v Občianskom súdnom poriadku účinnom do 30.06.2016 uplatňovania si nároku na náhradu trov konania, pričom o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie aj bez návrhu, a to sudca v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie a o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ustanovenia § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku sú kogentné a nepripúšťajú výnimky. Súd prvej inštancie sa dôsledne týmto zákonným ustanovením pri rozhodovaní o náhrade trov konania neriadil, keď rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trovkonania. V prejednávanej veci bolo potom nevyhnutné, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v závislom výroku o náhrade trov konania (osobitne odvolacími dôvodmi nenapadnutý) v zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku zmenil spôsobom uvedeným vo výroku II. tohto rozsudku. 48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci. 49. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).