Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25Co/18/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115224907 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2115224907.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 44/b, IČO: 35 910 739, zastúpeného spoločnosťou: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom: Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: žalovanému: I. X., nar. XX.X.XXXX, adresa K. M. XX, zastúpenému advokátkou: JUDr. Janou Hreňovou, so sídlom Bratislava, Krížna 17, o zaplatenie 2.627,18 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 37C/459/2015-128 zo dňa 9.1.2017, t a k t o r o z h o d o l : I. Odvolací súd odvolanie žalovaného vo vzťahu k výrokovej vete napadnutého rozsudku o čiastočnom zastavení konania, včítane závislého výroku o vrátení súdneho poplatku o d m i e t a . II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalobu o zaplatenie sumy 1.293,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% od 2.4.2014 do zaplatenia z a m i e t a . III. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou konanie v časti o zaplatenie sumy 1.333,78 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 2.4.2014 do zaplatenia zastavil, druhou výrokovou vetou uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.293,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% od 2.4.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, treťou výrokovou vetou rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania a štvrtou výrokovou vetou vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 73,30 Eur, a to prostredníctvom prevádzkovateľa systému (centrálneho systému evidencie poplatkov), po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia 2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 144, § 145 ods. 1, 2, § 146 ods. 1, § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len CSP), § 488, § 489, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. c), body 3, 4, 5, 6, 9, 11, 12, 18, 19, 20 a 22, § 47 ods. 1, § 71 ods. 2, § 76 ods. 1, 2, 7 a 11, § 82 ods. 1 písm. d), ods. 2, 3, 4 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej tiež „ZoE“) a vecne tým, že: „V danom prípade mal súd za preukázané, že došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie sumy 1.333,78 €, spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5,25% ročne od 2.4.2014 do zaplatenia, preto v súlade s ustanovením § 145, ods. 2 Civilného sporového poriadku súd konanie v tejto časti zastavil, pričom žalovaný voči späťvzatiu žaloby / zastaveniu časti konania nenamietal, a ani neexistuje vážny dôvod, pre ktorý by mal žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasiť. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh žalobcu (v jeho zostávajúcej časti po čiastočnom späťvzatí) je oprávnený. Žalovaný mal v rozhodnom období (19.3.2013 až 5.2.2014) uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s dodávateľom (SPP, a.s.), ktorému dodával plyn ako distribútor žalobca - žalobca so žalovaným nie je v priamom vzťahu, teda je zrejmé že sa nemôže medzi stranami sporu jednať o spotrebiteľský vzťah (na čo obsiahlo, avšak bez logickej konzekvencie poukazoval žalovaný). V konaní žalovaný spochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu, avšak žiadnym spôsobom (ktorý by právne obstál) nepreukázal, že žalobca nie je oprávneným na uplatnenie náhrady škody; naopak žalobca súdu dostatočne vysvetlil svoju legitimáciu v konaní tým, že ako distribútor dodáva plyn jednotlivým dodávateľom, ktorí následne na základe ďalšej zmluvy, dodávajú plyn konečnému odberateľovi (v súdenom prípade spoločnosť SPP, a.s. žalovanému), pričom dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené platným meradlom - ak však meradlo nemalo platné overenie (napr. bola poškodená plomba, ako v súdenom prípade), nejednalo sa o plyn ktorý patril konkrétnemu dodávateľovi / distribútorovi. Z uvedeného vyplýva, že keď žalobca zistil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, teda predmetné meradlo nemalo platné overenie, dodaný plyn nepatril zmluvnému dodávateľovi žalovaného. V súvislosti s tým, že v konaní nebolo sporné že žalovaný v rozhodnom období od 19.3.2013 do 5.2.2014 zemný plyn skutočne odoberal, dodaním plynu žalovanému ako konečnému odberateľovi vznikla škoda na strane žalobcu (v konaní bolo preukázané že žalovaný za odobratý plyn nezaplatil, resp. zaplatené zálohové platby mu boli vrátené, plyn teda odoberal bezplatne). Na vymáhanie takto vzniknutej škody potom neexistuje žiadny iný subjekt, ako práve žalobca. Na odbernom mieste žalovaného K. M. XX, v období od 19.3.2013 do 5.2.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii - uvedená skutočnosť bola bezpochybne preukázaná tým, že pri kontrole meradla dňa 5.2.2014 na odbernom mieste u žalovaného bolo zistené poškodenie / preplombovanie plomby meradla (toto bolo následne, po vykonaní fotodokumentácie, zdemontované, a odoslané na expertízu). Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška - znalec konštatoval že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (meradla) bolo mechanicky porušené, bolo zistené poškodenie - odstránenie jedného zabezpečovacieho zariadenia plomby, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, originálna značka bola nahradená plombou s mechanicky poškodeným zaisťovacím prvkom. V tejto súvislosti súd podotýka, že podľa jeho názoru nie je podstatné aký veľký zásah bol do meradla vykonaný, či došlo k jeho úplnému znefunkčneniu, alebo či zásah vykonaný do meradla sa jeho funkcie ne/dotkol, nakoľko zákon predpokladá že v prípade akéhokoľvek (!!) porušenia zabezpečenia meradla ide o neoprávnený odber zemného plynu. Vyššie uvedený znalecký posudok spochybnil žalovaný, jeho dôvody však neboli relevantné - v mnohých konaniach prebiehajúcich aj pred tunajším súdom bol ako svedok vypočutý znalec, pričom jeho výpoveď len potvrdila ním tvrdené závery (o porušení plomby na meradle) v znaleckom posudku. Súd preto považoval za neefektívne a nehospodárne opätovné vypočúvanie tohto znalca v pozícii svedka (naviac strany sporu ani nežiadali takýto dôkaz vykonať), iné dokazovanie v tomto smere (napr. vypracovaním kontrolného znaleckého posudku) žalovaný nenavrhol. V tejto súvislosti súd konštatuje, že takýto odber (teda meradlom na ktorom je poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plomba) je podľa § 82, ods. 1, písm. d) zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber, a zodpovednosť odberateľa plynu (žalovaného) za odber meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má charakter objektívnej zodpovednosti (odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek!); neobstojí teda argumentácia žalovaného, že meradlo plynu meralo / mohlo merať hodnoty odobratého zemného plynu správne, preto žalobca mal dokázať nefunkčnosť meradla, a nielen poškodenie zabezpečovacieho zariadenia. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že na strane žalovaného vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi škodu, ktorá je určovaná v zmysle zák.č. 251/2012 Z.z., nakoľko v danom prípade sa jedná o škodu vzniknutú na základe objektívnej zodpovednosti (v zmysle úplne presného a jasného znenia zákona, ktorý nie je možné -tak ako sa o to účelovo snaží žalovaný- vykladať inak); úlohou súdu tak bolo určiť výšku škody. Vzhľadom ku skutočnosti, že meradlo žalovaného je umiestnené tak, že je verejne dostupné (čo je konštatované aj v montážnom liste meradla zo dňa 5.2.2014), v spojení s objektívnym faktom, že u žalovaného nebol v predchádzajúcom období konštatovaný prípad neoprávneného odberu plynu, žalobca zvolil (v priebehu konania) postup podľa § 82, ods. 4 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike, teda výšku škody určil ako cenu neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky, a to vo výške 1.293,40 €. Uvedený postup vo svojich vyjadreniach (naposledy vo vyjadrení zo dňa 23.12.2016!, na strane 9) navrhoval aj žalovaný - po revidovaní výšky náhrady škody zo strany žalobcu na základe typového diagramu však aj napriek uvedenej zmene žalovaný (z pre súd nepochopiteľných dôvodov) nesúhlasil ani s tak to určenou výškou škody. Žalovaný škodu nezaplatil ani len čiastočne, a to aj napriek výzve žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené, teda preukázanie poškodenia zabezpečovacieho prvku (plomby) na meradle žalovaného, pri nepreukázaní druhého / ďalšieho neoprávneného odberu plynu na tom istom odbernom mieste (žalovaným), súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, teda uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi na istine sumu vo výške 1.293,40 €, a to z titulu náhrady škody určenej podľa typového diagramu spotreby. Čo sa týka úroku z omeškania na tento má žalobca nárok, a to vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania (od 13.11.2013 do 10.6.2014 vo výške 0,25%) zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, preto súd rozhodol tak že žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.293,40 € (prisúdená výška škody) od 2.4.2014 (deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry / dokladu č. 9000174444, ktorým bola žalovanému vyúčtovaná škoda) do zaplatenia. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255, ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že ju nepriznal žiadnej zo strán sporu, nakoľko boli v spore úspešní v podstate v rovnakom pomere - žalobca bol úspešný v časti 49,23% (konanie v časti sumy 1.333,78 € síce vzal späť samotný žalobca, súd však zastavenie konania v časti späťvzatej žalobcom považoval za zastavené v dôsledku zavinenia žalobcu - § 256, ods. 1 Civilného sporového poriadku), žalovaný bol úspešný v časti 50,77%. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi ktorý bol zaplatený vo výške 157,50 € súd rozhodol v súlade s ustanovením § 11, ods. 3, ods. 4 a ods. 6 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov tak, že po späťvzatí návrhu v časti o zaplatenie sumy 1.333,78 € určil poplatok za zostávajúcu časť konania vo výške 77,50 € (z predmetu konania o zaplatenie istiny vo výške 1.293,40 € s prísl.), a rozdiel za pôvodne zaplatený súdny poplatok (vo výške 157,50 €), a novo určený súdny poplatok (vo výške 77,50 €), teda suma 80,00 € skrátená o 6,70 €, t.j. časť poplatku vo výške 73,30 €, bude žalobcovi vrátená prostredníctvom príslušného prevádzkovateľa systému (centrálneho systému evidencie poplatkov), po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.“. 3. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zastúpenia v celom rozsahu odvolanie z dôvodov vyplývajúcich z § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), h) CSP) a dožadoval sa zmeny tohto rozsudku a zamietnutia žaloby. Na úvod vzniesol námietku premlčania z dôvodu, že žalobca nepreukázal včasnosť podania žaloby, keďže neuvádza, kedy došlo k poškodeniu plomby, a preto nie je možné určiť, či žaloba bola podaná v rámci objektívnej premlčacej doby určenej podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súdu prvej inštancie ďalej vytkol porušenie zásady neultra petitum, t.j. prekročenie žalobného návrhu súdom v prípade, ktorý nespĺňa predpoklad uvedený v § 216 ods. 2 CSP, čo predstavuje prípad prisúdenia nároku, ktorého sa žalobca nedomáhal, či už právo na takéto plnenie vôbec neuplatnil, alebo žiadal menej, alebo mu súd priznal. Žalobca sa žalobou domáhal náhrady údajnej škody. Vyčíslená náhrada vychádzala z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktorá zodpovedala množstvu údajne neoprávnene neodobratého plynu. Na výpočet škody žalobca použil vykonávací predpis - vyhl. č. 449/2012 Z.z. V priebehu konania žalobca predložil súdu iné vyčíslenie škody, tentokrát žalobca vypočítal údajnú škodu nie podľa vyhlášky, ale podľa typového diagramu dodávky, podľa ktorého množstvo neoprávnene odobratého plynu určil v inej výške. Takýmto postupom si potom žalobca uplatňuje iný právny nárok, než ako si uplatnil v podanej žalobe. Z tohto dôvodu má za to, že súd rozhodoval o práve žalobcu, ktoré podanou žalobou uplatnené nebolo a ktoré nebolo možné odvodiť ani zo skutkového stavu určeného žalobou, o čom svedčí fakt, že žaloba bola podaná dňa 8.10.2015 a typový diagram dodávky bol vytvorený dňa 5.1.2017. V súvislosti s predloženým typovým diagramom dodávky uvádza, že okrem toho, že náhradu škody určenú typovým diagramom dodávky považuje za iný právny nárok, toto právo považuje zo strany žalobcu za uplatňované predčasne. Odvolateľ poukázal tiež na to, že žalobca urobil čiastočné späťvzatie žaloby ako procesný úkon až na pojednávaní konanom dňa 9.1.2017, pričom takýto úkon urobil ústne. Takto urobený procesný úkon bol urobený v rozpore s § 125 ods. 1 CSP a preto nemal vyvolať také procesnoprávne účinky, aké mu súd priznal (akceptoval ho). Odvolateľ tiež uviedol, že čiastočné späťvzatie žaloby bolo urobené na pojednávaní a preto súd mal v zmysle § 146 ods. 1 CSP povinnosť vyžiadať si od neho stanovisko (súhlas/nesúhlas) k čiastočnému spävzatiu žaloby. Súd ho o takéto stanovisko nepožiadal a konal ďalej takým spôsobom, ako keby k účinnému späťvzatiu došlo. Pokiaľ aj súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza, že voči čiastočnému zastaveniu konania nenamietal a ani neexistuje vážny dôvod, pre ktorý by mal so späťvzatím žaloby nesúhlasiť, súd mu k takémuto vyjadreniu nedal možnosť, teda nedal mu možnosť namietať voči čiastočnému späťvzatiu žaloby. Žalovaný argumentoval i tým, že odôvodnenie jeho rozsudku nezodpovedá ust. § 220 ods. 2, 3 CSP. Súd prvej inštancie sa pritom výrazne odchýlil od ním konkretizovanej ustálenej rozhodovacej praxe, podľa ktorej na to, aby si žalobca uplatňoval škodu, predstavujúcu množstvo plynu, nestačí preukázať len poškodenie zabezpečenia, ale je nevyhnutné preukázať aj zásah do meradla, v dôsledku ktorého meradlo nezaznamenáva, alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu. Súd tento odklon dôkladne neodôvodnil, čím porušil § 220 ods. 3 CSP a právo na spravodlivé súdne konanie. Súd sa vo svojich úvahách vôbec nevysporiadal s otázku priamej príčinnej súvislosti ako jedným zo základných predpokladov náhrady škody. Žiadnym spôsobom nevysvetľuje, medzi akým konkrétnym porušením právnej povinnosti a medzi akou skutočne vzniknutou škodou priamu príčinnú súvislosť skúmal, a akým spôsobom dospel k záveru, že priama príčinná súvislosť je preukázaná a daná. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo podľa čl. 6 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Má preto za to, že súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedostatočne vysporiadal s prednesenou argumentáciou, pričom s niektorou argumentáciou sa nezaoberal vôbec. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto považuje za formálne, nepresvedčivé, nedostatočné, nepreskúmateľné a v niektorých častiach za zmätočné. Medzi relevantnú argumentáciu, s ktorou sa mal súd prvej inštancie vysporiadať, je namietnutie hodnovernosti znaleckého posudku, nepreukázanie vzniku skutočnej škody, namietanie priamej príčinnej súvislosti medzi poškodením zabezpečenia a vyúčtovaním, namietnutie postupu akým žalobca odôvodňoval vyúčtovanie so spotrebou plynu vo výške 0 m3, napadnutie princípu objektívnej zodpovednosti, poukázanie na predmet súdneho konania viazanosť súdu skutkovým stavom určeným žalobou a poukázanie na porušenie všeobecnej povinnosti predchádzať škodám, aplikácia § 441 Občianskeho zákonníka - spoluzavinenie poškodeného. Napadnuté rozhodnutie je napokon vypracované v rozpore s § 220 ods. 4 CSP, t.j. jednotlivé odseky nie sú označené arabskými číslicami a samotné číslovanie odsekov je nesprávne. Ako zásadné pochybenie súdu prvej inštancie považuje i odmietnutie vykonať dôkaz - demonštráciu vylomenia plomby z plynomeru - s odôvodnením, že poškodenie plomby má za preukázané vypracovaným znaleckým posudkom. Táto vada konania podľa neho spôsobila nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhnutý dôkaz pritom nebol žiadaný za účelom spochybnenia znaleckého posudku, ale za účelom preukázania priamej príčinnej súvislosti, ktorá je podľa jeho názoru daná len medzi konaním poškodzujúcim plombu a následkom takéhoto konania - poškodenou plombou. Znalecký posudok predložený žalobcom mal preukazovať poškodenie plomby, teda výsledok konania. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, pretože uvádza, že „sporné odtlačky čelustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čelusťami tohto istého nástroja“, pričom v predloženom znaleckom posudku č. 120/PL - 214 posudku je jasne na str. 6 uvedené „sporný odtlačok čeluste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok mohli byť vytvorené čelusťou toho istého nástroja“ - teda plomba na meradle bola pravá. Súd tak na základe vykonaného dôkazu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam - k úplne protichodným záverom oproti zneniu predloženého znaleckého posudku. Rovnako namieta i výsluch strany, keď podľa § 195 ods. 1 CSP súd môže nariadiť výsluch strany len na návrh. Takýto návrh však podaný nebol, preto je otázne, či takýto výsluch strany zo strany súdu bol vykonaný v súlade so zákonom. Trvá na tom, že žiadny z vykonaných dôkazov nepreukazuje vznik skutočnej škody a preto má za to, že žalobca nepreukázal vznik skutočnej škody, ktorá by mala vzniknúť v priamej príčinnej súvislosti s poškodením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii v zmysle skutkového stavu vymedzeného žalobou. Práve naopak, z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalobca vykonal kontrolu odberného miesta, demontoval plynomer na odbernom mieste, tento poslal na znalecké dokazovanie a po obdržaní znaleckého posudku vykonal výpočet škody podľa vyhl. č. 449/2012 Z.z. Z takto opísaného skutkového stavu nevyplýva žiadna činnosť žalobcu, ktorá by mala preukazovať vznik skutočnej škody. Z tohto dôvodu si myslí, že žalobca vykonal výpočet výšky škody mechanicky „od stola“ a teda vykonal fiktívny výpočet škody, vytvoril fiktívnu pohľadávku na náhradu škody a túto v súdnom konaní uplatňoval. Súd prvej inštancie sa bez dôkladného odôvodnenia odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, resp. ju úplne prehliadol. Táto rozhodovacia prax sa týka otázky preukázania vzniku škody v prípade neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE a v zmysle súdnych rozhodnutí, na ktoré už poukázal, následkom tohto neoprávneného odberu ani nemôže byť škoda predstavujúca množstvo plynu; výšku prípadnej škody, preto objektívne nie je možné určiť ani vyhl. č. 449/2012 Z.z. ani typovým diagramom dodávky. Súd preto nesprávne uplatňoval § 82 ods. 1 písm. d), ods. 2, 3 a 4 Zákona o energetike. Súd vznik škody odôvodnil tým, že za plyn zaplatené nebolo, lebo zálohové platby, ktoré platil svojmu dodávateľovi mu boli vrátené. Toto právne posúdenie súdu považuje za nesprávne. Pokiaľ žalobca poukazoval v konaní na vyúčtovanie spotreby plynu, ktorá dostalo svojho dodávateľa, čiže na spotrebu plynu 0 m3 a následné vrátenie preplatku uvádzal, že stav, kedy za plyn zaplatené nebolo nastáva až momentom vrátenia preplatku. Plyn od žalobcu odoberal, odoberal ho na základe riadne uzatvorenej zmluvy, ktorá je právnym titulom odberu. Ak by bolo v súdnom konaní preukázané, že dodávateľ mu vystavil vyúčtovanie so spotrebou 0 m3, pričom odberateľ - teda on, plyn za toto obdobie odoberal, konanie odberateľa nemôže byť posudzované ako protiprávne, pretože túto protiprávnosť vylučuje uzatvorená zmluva o dodávke plynu na základe ktorej bol plyn odoberaný. Súhlasí s tým, že v prípade, že ak je zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, jedná sa o neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE. Dopĺňa však, že priamo toto zákonné ustanovenie predpokladá, že následkom tohto neoprávneného odberu môže byť len poškodené zabezpečenie - teda škoda môže predstavovať len poškodenú plombu. Pokiaľ súd vznik škody odvodzuje od vrátenia zálohových platieb, vec nesprávne právne posúdil, nakoľko ku konaniu priradil iný následok. Súd podľa jeho názoru nesprávne určil druh zodpovednosti za neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike. V tejto súvislosti odkazuje na úvodnú časť odvolania, ako aj na vyjadrenia urobené počas súdneho konania, v zmysle ktorých sa má uplatňovať princíp subjektívnej zodpovednosti. Vzhľadom na uvedené si myslí, že v prípade neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE sa má uplatňovať princíp subjektívnej zodpovednosti podľa všeobecnej právnej úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku a nie princíp objektívnej zodpovednosti a z toho dôvodu súd druh zodpovednosti nesprávne právne posúdil. 4. Žalobca odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým rozsudkom. Súd prvej inštancie sa zaoberal prípadom v presne potrebnom rozsahu tak, aby eliminoval dĺžku súdneho konania a aby rešpektoval hospodárnosť konania. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dôkladné a vyčerpávajúce. Pokiaľ ide o námietku premlčania má za to, že za rozhodný moment začiatku plynutia premlčacej doby bolo poškodenie zabezpečenia konštatované nezávislou osobou. Týmto je naplnený predpoklad preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného vzniknutej škode a taktiež nenastáva skôr, ako je škoda určená výpočtom podľa zákona. Týmto je naplnený ďalší predpoklad a to objektívneho vyčíslenia škody v peniazoch, ak by poškodený svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť aj na súde. Tento právny názor je plne konformný s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Názor žalovaného sa vzhľadom na uvedené javí výslovne špekulatívny a účelový. Ďalej poukazuje a to, že ako subjekt oprávnený disponovať návrhom plne legitímne a bez zmeny skutkového základu, realizoval čiastočné späťvzatie výšky uplatnenej škody. Týmto konaním nedošlo k zmene návrhu a teda súd nebol povinný vydať žiadne procesné rozhodnutie. Zúženie nároku prebehlo zákonom predpokladaným spôsobom a to v režime čiastočného späťvzatia. Taktiež je názoru, že skutočnosť, že došlo z jeho strany ku korekcii výšky sumy predstavujúcej vzniknutú škodu nemožno vykladať tak, že by sa tým zmenil skutkový základ podanej žaloby. Nemožno súhlasiť ani s tým názorom žalovaného, že by sa súd odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe. Podľa jeho názoru sa súd riadil správne, keď postupoval a realizoval právne posúdenie veci v zmysle záverov uvedených v rozhodnutiach, na ktoré viackrát poukázal. Danej problematike (neoprávnených odberov v dôsledku porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii) nemožno ani zďaleka považovať rozhodovaciu prax za ustálenú v prospech záverov o tvrdení žalovaného. Pokiaľ by malo ísť o rozhodovaciu prax ustálenú týmto spôsobom, je nepochopiteľné, prečo žalovaný nepredložil rozhodnutie vyššej súdnej autority napríklad Najvyššieho súdu SR, ktorý by sa daným rozhodnutím priklonil k akýmkoľvek jeho tvrdeniam a záverom. Naproti tomu jeho tvrdenia podporuje aj viacero rozhodnutí NS SR. Pokiaľ sa má teda jednať o ustálenú rozhodovaciu prax, nie je táto rozhodovacia prax ustálená v prospech žalovaného. Čo sa týka znaleckého skúmania, poukázal na to, že súd vychádzal z výpovedí znalca z iných konaní. Tu uvádza, že súd skutočne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že sú mu výpovede znalca realizované v iných konaniach známe, preto nevidí dôvod tieto závery spochybňovať. Všetky výpovede znalca sú v zásade identické a preto pochopiteľne súd v rámci hospodárnosti konania nepovažoval jeho výsluch za potrebný. Je pritom v právomoci konkrétneho sudcu rozhodnúť o tom, aký dôkaz bude vykonaný, pričom dôvody, pre ktoré dôkaz nevykonal ozrejmil žalovanému aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Nutné je uviesť, že pre kvalifikáciu neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike, nie je podstatné, aby bolo kumulatívne zistené, že sporný odtlačok plombovacích klieští a kontrolný odtlačok plombovacích klieští bol vytvorený rôznymi nástrojmi a že plomba bola mechanicky poškodená. Postačí akékoľvek porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii tak, ako konštatuje aj súd v odôvodnení. Je teda zrejmé, že súd nedospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnemu skutkovému záveru. Súd správne uviedol, že plomba nachádzajúca sa na plynomeri mala pri znaleckom skúmaní poškodený zaisťovací prvok. Na základe tejto skutočnosti potom súd konštatoval, že došlo k neoprávnenému odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike. Preukázanie nulovej spotreby je len podporným dôkazom, ktorý viac menej súvisí s aktívnou legitimáciou. Na základe nulovej spotreby poukazuje, že plyn, ktorý spotreboval žalovaný, nie je vlastníctvom dodávateľa plynu, ale distribútora plynu. Pokiaľ súd sám na základe preskúmania zákonným ustanovením dospel k tomu, že spotreba žalovaného bola na odbernom mieste nulová, nebolo potrebné tento dôkaz zabezpečovať. Súd sa uspokojil s vyjadrením žalovaného, ktorý uviedol, že mu boli v dôsledku nulovej spotreby vrátené platby, čo je de facto dôsledok nulovej spotreby. Súd v danej veci konal rýchlo, hospodárne a logicky. V konaní je v zásade potrebné skúmať, len či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, či žalovaný v sporovom období odoberal plyn, či bol žalovanému vrátený preplatok v dôsledku nulovej fakturácie zo strany dodávateľa a či je plynomer verejne prístupný alebo nie. V prípade ak sú ustálené tieto skutkové východiská, možno na daný prípad uplatňovať Zákon o energetike, Zákon o metrológii, vyhl. č. 449/2002 a vyhl. č. 24/2013. Dovoľuje si uviesť, že zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva povinnosť skúmať, či meradlo meria správne. Neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Treba si položiť otázku aký racionálny základ by malo skúmanie funkčnosti meradla, keď predsa nebolo zabezpečené proti jeho prípadnej manipulácii a tento jeho stav umožňuje svojvoľne ovplyvňovať takto riadne namerané hodnoty. Je pravdou, že nie každé poškodenie zabezpečenia meradla znamená automaticky vznik škody na plyne. S týmto záverom sa stotožňuje, avšak je nutné uviesť, že sa jedná o prípady, kedy spotreba plynu realizovaná poškodeným meradlom nebola. Čo sa týka princípu objektívnej zodpovednosti, ktorý opätovne spochybňuje žalovaný uvádza, že danou problematikou sa zaoberal viackrát aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, pričom jasne uzavrel, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť. Jej bezdôvodné a neustále spochybňovanie zo strany žalovaného nemôže obstáť. 5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril v tom smere, že Žalobca sa vo vyjadrení nijakým spôsobom nevyjadril k námietke premlčania týkajúcej sa objektívnej premlčacej doby, ani k samotnému vykonaniu procesného úkonu čiastočného späťvzatia žaloby. Žalobca vo svojom vyjadrení potvrdil, že v konaní nepredložil vyúčtovanie, v ktorom by bola uvedená spotreba vo výške 0 m3 a že škoda predstavujúca množstvo plynu môže vzniknúť len v priamej príčinnej súvislosti s neoprávnenými zásahom do meradla, v dôsledku ktorého meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva množstvo plynu (tzv. stočenie). Žalovaný sa opätovne vyjadril k námietke premlčania, ako aj k späťvzatiu žaloby a predmetu súdneho konania ako aj k jeho vyúčtovaniu. Trvá pritom na tom, že ním prezentované rozhodnutia predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax v zmysle § 220 ods. 2 CSP a pokiaľ sa súd od nej chcel odkloniť, mal tento odklon dôkladne odôvodniť v zmysle § 220 ods. 3 CSP. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, tieto sa primárne týkajú otázky druhu zodpovednosti pri neoprávnenom odbere plynu a nie otázky vzniku skutočnej škody pri neoprávnenom odbere plynu. Odvolateľ sa opakovane vyjadril k potrebe preukázať v konaní aj zásah do meradla, v dôsledku ktorého meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu s tým, že žalobca takýto zásah nepreukázal a ani nepreukazoval, pretože ani netvrdil, že takýto zásah mal byť na odbernom mieste vykonaný. Argumentácia žalobcu podľa ktorej „je závažnou chybou domnievať sa, že daný neoprávnený odber (§ 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike) nezakladá nárok na náhradu škody v zmysle spotrebovaného plynu. Ak by sa s takouto argumentáciou uspokojil, nič by nebránilo strhnúť plombu na plynomere a pretočiť namerané hodnoty na nižšiu spotrebu s tým, že pri najhoršom zaplatí pár centov za odlomenú plombu“, táto argumentácia v plnom rozsahu potvrdzuje uvedený výklad a prístup súdov, na ktorý poukázal v ním prezentovaných súdnych rozhodnutiach. Jasne z nej vyplýva, že škoda predstavujúca množstvo plynu nevzniká poškodením plomby (§ 82 ods. 1 písm. d) ZoE), ale vzniká až „pretočením nameraných hodnôt (§ 82 ods. 1 písm. c) ZoE), čo je úplne iné samostatné konanie a práve na túto skutočnosť poukazuje a zdôrazňuje ju, že žalobca nikdy netvrdil, že k takémuto konaniu malo dôjsť na jeho odbernom mieste. Pokiaľ žalobca uvedené ani netvrdil, nemohol ani preukázať, že mu skutočná škoda prestavujúca množstvo plynu, ktorej sa domáhal, vôbec vznikla. Táto skutočnosť potvrdzuje jeho názor, že pokiaľ žalobca nepreukázal vznik skutočnej škody, je potrebné žalobu zamietnuť. Má preto za to, že odvolanie bolo podané dôvodne a odvolací súd žiada, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta a prizná mu náhradu trov konania. 6. Ďalšie písomné podania strán v odvolacom konaní podané neboli. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného odvolania žalovaného, musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie, medzi nimi prednostne i otázkou, či odvolanie podal oprávnený subjekt - strana (§ 359 CSP), pričom dospel k záveru, že sa tak vo vzťahu k výrokovej vete napadnutého rozsudku o čiastočnom zastaveniu konania nestalo, preto je nevyhnutné podané odvolanie voči čiastočnému zastaveniu konania, včítane závislého výroku o vrátení súdneho poplatku, odmietnuť (§ 386 písm. b) CSP), keďže odvolanie podala neoprávnená osoba. 8. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 9. Citované ustanovenie obmedzuje právo strany podať odvolanie. Toto obmedzenie spočíva v tom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Kedy je tomu tak, je už ponechané na výklad súdu. Na strane žalovaného sa zisťuje tzv. materiálna ujma, ktorá sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojim obsahom znevýhodňuje žalovaného, t.j. či právne účinky rozhodnutia zhoršujú jeho právne postavenie (zúžením jeho práv alebo rozšírením jeho povinností) a či preto u neho existuje možnosť požadovať na súde vyššej inštancie odchylné rozhodnutie vo svoj prospech. Rozhodnutie bolo vydané v neprospech strany, ak bola strane spôsobená aj len nepatrná ujma. Táto ujma však musí existovať objektívne, nestačí len subjektívne presvedčenie strany, že jej bola ujma spôsobená. 10. V prejednávanej veci má odvolací súd ako orgán aplikujúci právo, tu citované ustanovenie § 359 CSP za to, že na strane žalovaného rozsudkom súdu prvej inštancie výlučne napadnutým čo do výrokovej vety o čiastočnom zastavení konania, nevznikla a ani nemohla vzniknúť žiadna, teda ani len nepatrná ujma, ktorá by bola objektívne zistiteľná (žalobca uplatnenú pohľadávku s príslušenstvom v rozsahu žiadaného zastavenia konania o nej od žalovaného nepožaduje), bez ohľadu na subjektívny pocit žalovaného k tejto napadnutej časti rozsudku. 11. Keďže s poukazom na uvedené, odvolanie žalovaného je v uvedenej časti podané neoprávnenou osobou, odvolací súd odvolanie žalovaného vo vzťahu k výrokovej vete napadnutého rozsudku o čiastočnom zastaveniu konania, včítane závislého výroku o vrátení súdneho poplatku, osobitnými odvolacími dôvodmi nenapadnutého, s použitím § 386 písm. b) CSP odmietol. 12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného voči vyhovujúcej časti napadnutého rozsudku je možné priznať úspech, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti s použitím § 388 CSP zmeniť tak, že žalobe nevyhovie. 13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 1.293,40 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu žalovaným v rozhodnom období na jeho odbernom mieste vyhovel, pretože mal za preukázané, že na odbernom mieste žalovaného došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a teda k neoprávnenému odberu zemného plynu a tým k vzniku škody v rozsahu priznanej pohľadávky. 14. Žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia náhrady škody, ktorú mu mal žalovaný spôsobiť neoprávneným odberom zemného plynu, keď v rozhodnom období na danom odbernom mieste odoberal zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čím podľa žalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty neoprávneného odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, v tomto prípade konkrétne plastovej plomby číselníka plynomeru, žalobca preukazoval predloženým znaleckým posudkom číslo 120/PL-2014 zo dňa 7.3.2014 znalca z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, Ing. Petra Lešku, na základe ktorého posudku mal prvoinštančný súd preukázané protiprávne konania žalovaného. 15. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 16. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tiež „ZoE“), neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. 17. Podľa § 82 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. 18. Podľa § 82 ods. 3 ZoE, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l). 19. Podľa § 82 ods. 4 ZoE, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3. 20. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (2). 21. Podľa čl. 15 ods. 1 a 2 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon (1). Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu (2). 22. Podľa § 207 ods. 1 CSP, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok. 23. Podľa § 209 ods. 1 a 2 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd (1). Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca (2). 24. Citované ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) ZoE a § 82 ods. 2 ZoE, upravujú osobitný prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu a sú špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 420 Občianskeho zákonníka, upravujúcim všeobecnú zodpovednosť fyzických a právnických osôb za škodu. Predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d), v spojení s ustanovením § 82 ods. 2 ZoE, sú 1. porušenie právnej povinnosti, 2. existencia škody a 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. V tomto prípade ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti odberateľa, keď rozhodujúce v zmysle tohto ustanovenia je to, že odberateľ odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ktorým protiprávnym konaním odberateľa skutočne vznikla škoda buď dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete, prevádzkovateľovi distribučnej siete, alebo prevádzkovateľovi zásobníka. V danom prípade nároku na náhradu škody preto nie je potrebné zisťovať zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu, avšak musia byť preukázané všetky ostatné zložky zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu, t. j. 1. protiprávny úkon spočívajúci v odoberaní plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, 2. vznik skutočnej škody na strane jednej z oprávnených osôb (dodávateľ plynu, prevádzkovateľ prepravnej siete a prevádzkovateľ distribučnej siete, alebo prevádzkovateľ zásobníka) a 3. existencia príčinnej súvislosti medzi neoprávneným odberom a vznikom tejto škody. 25. Odvolací súd sa stotožňuje s tou odvolacou argumentáciou žalovaného, že v predmetnej právnej veci žalobca nepreukázal základný predpoklad objektívnej zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu, a to skutočnosť, že žalovaný odoberal v rozhodnom období zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nakoľko znalecký posudok č. 120/PL-2014 zo dňa 7.3.2014, znalca Ing. Petra Lešku, ako dôkazný prostriedok na preukázanie neoprávneného odberu zemného plynu žalovaným neobstojí. 26. Znalecký posudok bol ako listinný dôkaz v konaní pred súdom prvej inštancie procesným stranám doručený, mali možnosť sa s ním oboznámiť, vyjadriť sa k nemu, čo v konečnom dôsledku obe procesné strany aj využili. Odvolací súd preto nepovažoval za hospodárne zopakovať vykonanie tohto listinného dôkazu i v rámci odvolacieho konania, vychádzajúc z princípu racionality a efektivity. 27. Predovšetkým tento žalobcom predložený znalecký posudok podľa odvolacieho súdu nespĺňa náležitosti súkromného znaleckého posudku podľa § 209 CSP, z ktorého dôvodu je nevyhnutné postupovať pri jeho vykonávaní, ako by išlo o vykonanie dôkazu listinou. Predmetný znalecký posudok si žalobca nechal vyhotoviť na svoju objednávku pred začatím konania vo veci samej. Je pravda, že znalec znalecký posudok vypracoval za účinnosti procesnej normy - zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorá procesná norma inštitút súkromného znaleckého posudku nepoznala, avšak aj pred účinnosťou Civilného sporového poriadku, postupoval súd pri vykonávaní znaleckých posudkov, ktoré si nechala vypracovať strana sporu, akoby išlo o dôkaz listinou. Účelom novej právnej úpravy (§ 209 ods. 1 a 2 CSP) je, aby bolo možné aj v sporovom konaní hodnotiť znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd, ako znalecký posudok podľa § 208 CSP. Procesný postup pri vykonávaní takéhoto súkromného znaleckého posudku je potom rovnaký ako pri znaleckom posudku súdom ustanoveného znalca, takéhoto znalca možno potom v konaní vypočuť, či konfrontovať ho s iným znalcom. Teda aj v prípade znaleckých posudkov predložených stranou za predchádzajúcej právnej úpravy, ako aj v prípade súkromných znaleckých posudkov predložených za CSP, ktoré neobsahujú doložku podľa § 209 ods. 2 CSP, je možné takýto znalecký posudok posudzovať ako dôkaz listinou a takto ho posudzoval i odvolací súd. 28. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že v zmysle čl. 15 ods. 2 CSP, nemá žiaden dôkaz predpísanú dôkaznú silu, t. j. každý dôkaz (tak listina alebo znalecký posudok) má rovnocenné postavenie a potencionál presvedčivosti. Zákonnú silu (tzv. váhu) prepisuje jednotlivým dôkazom sudca, a to podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu voľného hodnotenia dôkazov. 29. Znalecký posudok všeobecne (t. j. aj súkromný znalecký posudok) musí spĺňať náležitosti § 17 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tiež „ZoZ“), musí teda obsahovať aj znaleckú doložku (ods. 5 cit. ust.), ktorá je neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku a obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie odboru a odvetvia, v ktorom je znalec oprávnený podávať znalecké posudky a poradové číslo úkonu znaleckej činnosti, pod ktorým je znalecký posudok zapísaný v denníku. Naproti tomu ust. § 209 ods. 2 CSP ustanovuje osobitnú náležitosť súkromného znaleckého posudku, ktorou je doložka o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Možno teda povedať, že náležitosti znaleckého posudku sú upravené jednak v ust. § 17 ZoZ, ako aj v § 209 ods. 2 CSP, pokiaľ ide o súkromný znalecký posudok. Podľa odvolacieho súdu pritom žalobcovi nič nebránilo, aby v priebehu konania predložil k znaleckému posudku č. 120/PL-2014 zo dňa 7.3.2014 dodatočne doložku podľa § 209 ods. 2 CSP, a to či už ako prílohu (§ 17 ods. 6 ZoZ), alebo dodatok k znaleckému posudku. 30. Skutočnosť, že žalobcom predložený znalecký posudok v tomto prípade nemá charakter súkromného znaleckého posudku podľa § 209 ods. 2 CSP, spôsobuje, že sa tento dôkaz posudzuje ako dôkaz listinou, pričom ako bolo uvedené vyššie, v zmysle čl. 15 ods. 2 CSP neznamená to, že by takáto listina mala menšiu dôkaznú silu ako znalecký posudok, ktorého vypracovanie nariadil súd, prípadne súkromný znalecký posudok podľa § 209 ods. 2 CSP. Rozdiel v danom prípade spočíva v tom, že v prípade znaleckých posudkov (aj súkromného podľa § 209 ods. 2 CSP) súd nemôže hodnotiť odborné závery týchto posudkov z hľadiska ich správnosti, ale hodnotí len presvedčivosť posudku pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi, naopak v prípade súkromných znaleckých posudkov neopatrených doložkou podľa § 209 ods. 2 CSP, podlieha hodnoteniu súdu nielen presvedčivosť a logickosť takéhoto znaleckého posudku, ale súd môže skúmať aj správnosť jeho odborných záverov. 31. Predovšetkým sa pravidlá hodnotenia dôkazov spravujú teóriou voľného hodnotenia dôkazov, teda aj znalecký posudok súd hodnotí voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej logiky. Súd hodnotí znalecký posudok komplexne, vrátane prípravy znaleckého skúmania, zadovažovania podkladov pre znalca, priebehu znaleckého skúmania, vierohodnosti teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť použitých metód a spôsob vyvodzovania záverov znalca. Súd nemôže nekriticky preberať závery znaleckého posudku, nevšímať si vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôverovať záverom znalca, pretože by to bolo popretím zásady voľného hodnotenia dôkazov, poprelo by to možnosť súdu hodnotiť tento dôkaz podľa jeho vnútorného presvedčenia a privilegovalo znalecký posudok, prenášalo zodpovednosť za skutkovú správnosť súdneho rozhodnutia na znalca, čo je z ústavného hľadiska neakceptovateľné. 32. Znalec je osoba, ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí posudzuje určité skutočnosti, pričom v znaleckom posudku uvádza subjektívny výsledok takéhoto posúdenia. Znalec sa však vo svojom znaleckom posudku nesmie obmedziť iba na podanie svojho odborného záveru, ale aby súd mohol znalecký posudok zodpovedne posúdiť, musí byť z posudku znalca zrejmé, z akých zistení znalec vychádzal, akým postupom k svojim zisteniam dospel a na základe akých úvah dospel znalec k svojmu záveru. Súd teda pri hodnotení znaleckého posudku skúma jednak osobu znalca (či je zapísaný v zozname znalcov a to v príslušnom odbore) a ďalej skúma posudok z hľadiska materiálneho a formálneho. Z formálneho hľadiska súd skúma, či posudok spĺňa požiadavky podľa § 17 ZoZ. Z materiálneho hľadiska súd skúma obsah znaleckého posudku a obsah záveru znaleckého posudku. Pokiaľ ide o obsah znaleckého posudku, rozhodujúce je, či posudok obsahuje logickú analýzu skutočností, z ktorých znalec vychádzal, ktoré zistil z vlastného vyšetrovania a rozboru relevantných skutočností, či analyzoval všetky skutočnosti, ktoré mali byť hodnotené, alebo vybral len tie, ktoré podporujú jeho závery, tiež či nález obsahuje špecifikáciu metódy, ktorú znalec pri spracovaní posudku použil. Pokiaľ ide o obsah záveru znaleckého posudku, súd hodnotí, či záver je logickým a prirodzeným vyústením rozboru skúmaného materiálu, prípadne javov a skutočností, ku ktorým znalec prihliadal. 33. V danom prípade zadávateľ posudku - žalobca, požiadala ňou vybraného znalca o spracovanie znaleckej úlohy vymedzenej žalobcom ako - potvrdenie neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č . 251/2012 Z. z. o energetike. Tu treba uviesť, že zadávateľ posudku - strana sporu, už samotné zadanie úlohy pre znalca nenaformulovala neutrálne, ale naformulovala úlohu pre znalca sugestívne podľa toho, aký bol ňou želaný výsledok znaleckého skúmania. Uvedené vyplýva zo žiadosti o posudok zo dňa 7.2.2014, ako aj z titulnej strany samotného znaleckého posudku. V posudku potom znalec stručne uviedol svoj záver, že „Optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie jedného zo zaisťovacích prvkov plomby.“. V rámci opisu svojho postupu, ktorým dospel k uvedenému záveru znalec uviedol len toľko, že mu bol zadávateľom posudku v nepoškodenom obale predložený konkrétny plynomer, z ktorého znalec demontoval plastovú plombu číselníka, pričom znalec zistil, že plombu bolo možné demontovať pri použití pomerne malej sily a znalec plombu pri demontáži poškodil. Na základe uvedeného potom odvolací súd uzatvára, že takýto opis postupu znalca je nedostatočný, aby bolo možné urobiť záver o preskúmateľnosti jeho znaleckého posudku a prihliadať na jeho záver ako na nepochybný. Z takto vykonaného znaleckého dokazovania a znaleckého posudku totiž nie je možné jednoznačne nad všetky pochybnosti ustáliť, kedy konkrétne došlo k poškodeniu plomby daného meradla, t. j. k odstráneniu jej zaisťovacieho prvku, či k tomuto poškodeniu došlo v priebehu odberu plynu žalovaným, alebo v procese výmeny meradla, či pri jeho presune od žalovaného k znalcovi, alebo pri výkone samotnej znaleckej činnosti. Znalec v rámci opisu svojho postupu pri výkone svojej znaleckej činnosti uviedol v posudku len toľko, že pri demontáži plomby, bolo plombu možné demontovať pomerne malou silou. Následne optickým skúmaním plomby zistil, že plomba má odstránený jeden zaisťovací prvok. Znalec však v znaleckom posudku exaktne neopísal, o čo oprel svoje odborné závery o tom, že ak plomba ide „ľahšie“ von, znamená to automaticky, že už bola poškodená (resp. jej zaisťovací prvok) a to pred jej vybratím spôsobom použitým znalcom. Pretože v tomto prípade, t. j. plomby umiestnenej na telese číselníka, pri vyberaní takejto plomby môže s veľkou pravdepodobnosťou dôjsť k poškodeniu jej zaisťovacích prvkov, ktoré plombu držia vo vnútri číselníka, bolo povinnosťou znalca pri výkone svojej odbornej činnosti priebeh svojho znaleckého skúmania náležite zdokumentovať, zachytiť a podrobne popísať. Opis postupu znalca v znaleckom posudku je nedostatočný, znalecký posudok znalca je pokiaľ ide o priebeh demontáže plomby nepreskúmateľný a preto jeho záver o tom, že zaisťovací prvok plomby bol poškodený pred demontážou plomby znalcom, nie je nepochybný. Znalec neuviedol akú konkrétnu silu použil pri demontáži plomby, neporovnal ju s konkrétnou silou, ktorú je potrebné vynaložiť pri demontáži nepoškodenej plomby. Znalec v posudku neopísal akým spôsobom zaviedol skrutku do plomby, či aj v tomto prípade bolo potrebné použiť silu a či pri tejto manipulácii došlo/ nedošlo k poškodeniu plomby. Pritom všetky tieto okolnosti mohol zaznamenať na obrazovo - zvukový záznam, čím by bol jeho postup dodatočne preskúmateľný. Znalec v podstate v tomto prípade v posudku neuviedol žiadne použité odborné metódy a postupy pre vyvodenie svojich záverov, uviedol iba svoje subjektívne pocitové („pomerne malá sila“) a zrakové vnemy („optickým skúmaním zistil poškodenie povrchu plomby - chýbanie zaisťovacích prvkov“), ktoré však neporovnal so žiadnymi konštantami, v podstate vychádzal iba zo svojej opakovanej skúsenosti, ktorej správnosť však žiadnym spôsobom neosvedčil. Pritom množstvo sily potrebnej na vytiahnutie plomby je nepochybne subjektívna kategória, ktorá môže byť ovplyvnená viacerými faktormi, ako je kvalita materiálu konkrétnej plomby, prípadne jej výrobná vada; rovnako i zvukový efekt záleží od pevnosti danej plomby a v prípade, ak je plomba nekvalitná, alebo trpí výrobnou vadou, zvukový efekt pri jej vytiahnutí môže byť výrazne tichší, alebo môže úplne absentovať. Vzhľadom na uvedené žalobca na základe predloženého znaleckého posudku jednoznačne nepreukázal, v ktorom časovom okamihu došlo k tvrdenému poškodeniu plomby, vzhľadom na to, že je reálne možné, že k poškodeniu plomby došlo v dôsledku výrobnej, prípadne montážnej vady pri osádzaní plomby do plynomeru, prípadne k poškodeniu plomby mohlo dôjsť aj v posudku bližšie nepopísanou manipuláciou znalca. 34. Pretože všetky vyššie uvedené relevantné skutočnosti znalec vo svojom posudku neozrejmil, nevenoval sa im, svoj záver oprel iba o svoje subjektívne tvrdenie, nie je možné takýto znalecký posudok považovať za hodnoverný a jeho závery za jednoznačné. Opis priebehu znaleckého skúmania v danom prípade neumožňuje preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť znalcových postupov a záverov. V takomto prípade nie je možné nepochybne vylúčiť, že k poškodeniu zaisťovacieho prvku plomby nedošlo až v priebehu samotného znaleckého skúmania. Ak totiž záver znaleckého posudku znie, že došlo k poškodeniu zaisťovacieho prvku plomby, vyžaduje sa, aby spôsob, akým znalec k takémuto záveru prišiel, bol preskúmateľný priamo zo znaleckého posudku, teda aby znalec riadne zdokumentoval porušenie zabezpečovacích zariadení - plomb, najmä ak zadávateľom posudku bola jedna zo strán sporu, pričom druhá strana nemala možnosť zúčastniť sa pri znaleckom skúmaní, a tiež v prípade, ak vybratie plomby znalcom z daného plynomeru je neopakovateľným úkonom, teda nie je viac možné postup znalca preskúmať iným znalcom. Pre nepreskúmateľnosť postupu znalca z vyššie uvedených dôvodov, nie je možné znalecký posudok považovať za hodnoverný pre jednoznačné prijatie záveru, že zaisťovací prvok plomby číselníka predloženého plynomeru bol poškodený neoprávnenou manipuláciou tretej osoby a nie znalcom pri jeho znaleckom skúmaní. 35. Podľa odvolacieho súdu tak v konaní nebolo žalobcom jednoznačne preukázané, že došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii a k neoprávnenému odberu zemného plynu. V predmetnej veci teda nebol preukázaný už prvý základný predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, a to tvrdený protiprávny úkon. Uvedenú skutočnosť žalobca nepreukázal, ani predloženým výňatkom zo zoznamu zaisteného v trestnom konaní, pretože v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že práve tento zoznam predstavuje zoznam osôb, u ktorých malo dochádzať k neoprávnenému odberu zemného plynu, predovšetkým nepreukázal kto a za akým účelom tento zoznam robil a akým spôsobom bol tento dôkaz vyhodnotený v trestnom konaní, v ktorom mal byť zaistený, teda aké skutočnosti sa týmto dôkazom majú vôbec preukazovať. Len samotná skutočnosť, že zoznam bol zaistený spolu s falšovateľským náčiním, nepreukazuje sama o sebe, že sa jedná o zoznam plynomerov, na ktorým bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Tento zoznam teda nemôže preukazovať ani opakovanosť tvrdeného neoprávneného odberu zemného plynu, pričom sa ním súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku ani nezaoberal. 36. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že na odbernom mieste žalovaného v období od 19.3.2013 do 5.2.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, t. j. nepreukázal existenciu protiprávneho úkonu - neoprávneného odberu zemného plynu, preto ani nemohol byť preukázaný vznik škody na strane žalobcu, keďže škoda na jeho strane vzniká iba v prípade neoprávneného odberu, pričom v relevantnom období mal žalovaný uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s konkrétnym dodávateľom, ďalej nemôže byť splnená ani podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi neoprávneným odberom zemného plynu a škodou, vzhľadom k tomu nie je potrebné skúmať výšku škody, či výšku nákladov spojených s jej zisťovaním, ktorých sa žalobca domáhal. 37. Vychádzajúc z uvádzaného sa potom nie je možné stotožniť s tým záverom súdu prvej inštancie, že „v konaní bolo porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii potvrdené znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška, ktorý znalec konštatoval, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (meradla) bolo mechanicky porušené, bolo zistené poškodenie - odstránenie jedného zabezpečovacieho zariadenia plomby, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, originálna značka bola nahradená plombou s mechanicky poškodeným zaisťovacím prvkom“, a tým potom ani s jeho ďalším konštatovaním, „že nie je podstatné aký veľký zásah bol do meradla vykonaný, či došlo k jeho úplnému znefunkčneniu, alebo či zásah vykonaný do meradla sa jeho funkcie ne/dotkol, nakoľko zákon predpokladá že v prípade akéhokoľvek porušenia zabezpečenia meradla ide o neoprávnený odber zemného plynu“ a z toho potom vyvodzujúceho záveru o preukázaní protiprávneho konania žalovaného, ako jedného zo základných zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu žalobcu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu. 38. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného sa potom už stali nadbytočnými, ktoré odvolací súd pre rozhodnutie vo veci samej považoval už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalovaného zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 39. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, odvolací súd v súlade s § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti o zaplatenie sumy 1.293,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% od 2.4.2014 do zaplatenia zmenil tak, že žalobný nárok v tejto časti ako nepreukázaný zamietol. 40. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 42. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 43. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 44. Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenia, o nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol tak, že v celom rozsahu úspešnému žalovanému, keď čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca, tým že využil svoje dispozičné právo nakladať so žalobným návrhom bez ďalšieho a žaloba žalobcu bola v ostatnom rozsahu zamietnutá, priznal nárok na náhrada trov konania na súde prvej inštancie aj na odvolacom súde v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci. 45. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).