Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/47/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119200423 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2119200423.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Magdaléna Krajčovičová, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré počas konania nadobudlo plnoletosť: T. K., narodená X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka G. K., narodená X.XX.XXXX, bytom X. XXX, otec H. K., narodený XX.X.XXXX, bytom X. XXX, toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody Nitra, o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 17P/4/2019-42 zo dňa 4.3.2019, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh zamietol, výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 26, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 Zákona o rodine, § 52, § 58 Civilného mimosporového poriadku. 3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že výživné na maloletú bolo naposledy určené pri rozvode rodičov rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 22P/73/2016-43 zo dňa 17.1.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.2.2017 a vykonateľnosť dňa 6.2.2017, maloletá T. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne sumou 190 eur, a to vždy do 15 dňa každého mesiaca vopred k rukám matky. Matka bola v tom čase zamestnaná v spoločnosti W.-N., s.r.o., jej priemerný mesačný čistý príjem bol vo výške cca 600 eur, bývala u svojich rodičov. Otec bol živnostníkom, pracoval v spoločnosti R. ako kontrolór kvality na základe rámcovej zmluvy o spolupráci prostredníctvom spoločnosti A. D Y., s.r.o., jeho príjem bol cca 950 eur. Náklady na maloletú T. predstavovali v tom čase celkovo mesačne sumu cca 310 eur (cestovné 20 eur, strava 150 eur, hygienické potreby 20 eur, voľný čas 35 eur, oblečenie 60 eur, telefón 25 eur,) k tomu nepravidelné náklady v úhrne ročne na školské potreby 70 eur, školské výlety 80 eur. Od poslednej úpravy výživného uplynuli dva roky, náklady maloletej T. sa oproti poslednej úprave zvýšili len nepatrne zo sumy 310 eur na sumu cca 330 eur. Príjem matky sa od poslednej úpravy rovnako výrazne nezmenil, v čase poslednej úpravy matka mala príjem cca 600 Eur, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie dosahovala priemerný príjem cca 670 eur. Otec je nezamestnaný a podľa jeho vyjadrení jeho príjem je aktuálne nulový. 4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že návrh otca na znížene výživného nie je podaný dôvodne, nakoľko nedošlo k takej zmene pomerov na strane účastníkov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Otec preukázal síce ukončenie pracovného pomeru dohodou, z dohody však nebol zrejmý dôvod ukončenia pracovného pomeru, ktorým podľa vyjadrenia otca bol nedostatok stavebných prác u zamestnávateľa súvisiaci so zimným obdobím. Otec žiadnym spôsobom nepreukázal jeho aktivity smerujúce k získaniu práce, otec nie je ako nezamestnaný registrovaný na úrade práce, nepožiadal o žiadne dávky, ktoré by mu eventuálne mohli byť vyplácané, radšej sa spoľahol na pomoc od svojich blízkych, ktorí mu finančne vypomáhali (priateľka, matka) a uhrádzali jeho záväzky. Rovnako otec nepreukázal ani tvrdenia o neschopnosti pracovať zo zdravotných dôvodov, nepredložil žiadne potvrdenie od lekára o jeho pracovnej neschopnosti. Na základe uvedeného súd prvej inštancie zmenu na strane otca spočívajúcu v strate zamestnania vyhodnotil ako zmenu, ktorá nie je spôsobilá odôvodniť zníženie výživného na maloletú dcéru a uprednostnil princíp potencionality príjmu pred fakticitou príjmu, keď ustálil, že je v možnostiach otca nájsť si adekvátne zamestnanie tak, aby bol schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére v rozsahu, ako bola naposledy určená. Rovnako súd prvej inštancie neprihliadal ani na zaťaženia otca úvermi, ktoré na seba prevzal, resp. uvedené posúdil ako neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 5. Súd prvej inštancie rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. 6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec v spojení s doplnením odvolania. Uviedol, že súd je povinný zistiť skutočný stav veci, pričom za tým účelom je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Prečo, ak súd prvej inštancie tvrdí, že z predložených dokumentov o ukončení pracovného pomeru dôvod skončenia pracovného pomeru nevyplýval, nevykonal dokazovanie dotazovaním sa aj smerom k firme H., s. r. o., či dôvody, ktoré otec uvádza sú skutočne pravdivé alebo nie. Súd prvej inštancie urobil z otca nepracujúceho zaháľača, keď poukázal na to, že si ani neuplatnil nárok na dávky. Otec na Slovensku na žiadne dávky nárok nemá, pretože pracoval v zahraničí (v Lichtenštajnsku), kde istý čas síce odvádzal odvody do sústavy tamojšieho sociálneho poistenia, ale podľa tamojších predpisov mu nárok nevznikol a nemohol tak dávku ani exportovať na Slovensko. O dávku v hmotnej núdzi nežiadal preto, že aj tu je potrebné s poukazom na § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi odpracovať určitý minimálny rozsah hodín na obecných službách, inak nárok nevzniká a otec pre zranenie spôsobené bratom matky sa v rozhodnom období na prácach zúčastňovať nemohol, t. j. nedostal by aj tak žiadnu dávku. Súd prvej inštancie poukázal na to, že otec ani nepreukázal, že mu boli bratom matky spôsobené zranenia na rebrách, ktoré mu sťažujú uplatnenie. Tu otec predsa uviedol, že tieto doklady poskytol polícii a predkladá nový dôkazný návrh, aby si vyžiadal z OR PZ Trnava - konkrétne z OO PZ Jaslovské Bohunice - spis ORP-2450/JB-TT-2018, v ktorom sú ním uvádzané doklady založené, pretože boli potrebné k trestnému konaniu voči bratovi matky R. A.. Na základe výzvy Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/30/2017 zo dňa 3.4.2019 musel otec nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody v dĺžke šesť mesiacov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/30/2017 v spojení s uznesením zo dňa 18.9.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 8.11.2018 sp. zn. 3ToS/182/2018. Otec nastúpil dňa 23.4.2019 a toho času je zaradený v ÚVTOS v Nitre, avšak nebola mu po nástupe pridelená žiadna práca. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené nemohol skonštatovať, že „nedošlo k trvalej a podstatnej zmene pomerov na strane účastníkov, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného k maloletej dcére“, pretože zanedbal vykonanie podstatných dôkazov, ktoré toto utvrdenie môžu vyvrátiť. Navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. 7. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník. Vo vyjadrení uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, nakoľko zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa. 8. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Vo vyjadrení uviedla, že otec sa zámerne odmieta oficiálne zamestnať kvôli jeho osobným pôžičkám. Počas ich spolužitia mal otec vždy prácu aj v zime. V súčasnej dobe je dostatok pracovných príležitostí, preto nevidí dôvod na to, aby sa oficiálne zamestnal. Na úrade práce nie je otec evidovaný preto, lebo by tam nemal čas chodiť, pretože pracuje „na čierno“ a vyradili by ho. Nezmieril sa s rozvodom a týmto sa mstí na dcére, že odmieta platiť výživné. 9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e), g) Civilného sporového poriadku, § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 10. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatneného nároku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné: 11. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu otca na zníženie výživného na maloletú T., ktorá počas konania nadobudla plnoletosť, zo sumy 190 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne počnúc dňom 1.1.2019. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Odvolaním otca bol rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý v celom rozsahu. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku a argumenty otca predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky pre zníženie výživného otca pre maloletú T., ktorá počas konania nadobudla plnoletosť, odkedy a v akom rozsahu. 12. Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (odsek 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (odsek 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5). 13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 15. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa (§ 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine). 16. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. 17. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. 18. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. 19. Výživné pre maloletú T., ktorá počas konania nadobudla plnoletosť, bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 22P/73/2016-43 zo dňa 17.1.2017 na sumu 190 eur mesačne. Matka v čase ostatnej úpravy výživného bola zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom v sume cca 600 eur a otec podnikal na základe živnostenského oprávnenia s príjmom cca 950 eur. Maloletá T., ktorá počas konania nadobudla plnoletosť, v čase ostatnej úpravy výživného mala 15 rokov a navštevovala prvý ročník na strednej škole. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, že aktuálny príjem matky predstavuje sumu 674 eur mesačne v čistom a otec v čase podania jeho návrhu na zníženie výživného bol bez zamestnania a privyrábal si pomocnými prácami na stavbách. Otec nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bol vedený v tejto evidencii od 11.11.2017 do 30.11.2017 a následne bol zamestnaný od 1.12.2017 do 12.9.2018 u zamestnávateľa H., s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom za uvedené obdobie vo výške 397 eur. Maloletá T., ktorá počas konania nadobudla plnoletosť, má 18 rokov a v školskom roku 2018/2019 navštevovala tretí ročník na strednej škole. Počet vyživovacích povinností zostal u oboch rodičov nezmenený. 20. Vychádzajúc z výsledkov súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne skonštatoval, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre zníženie výživného otca na maloletú T., ktorá počas konania nadobudla plnoletosť. Predovšetkým je potrebné uviesť, že od poslednej úpravy výživného uplynulo časové obdobie dvoch rokov, teda už len samotným uplynutím doby došlo objektívne k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, kedy prirodzene vzrástli jej potreby nielen na bežné životné náklady ale predovšetkým v súvislosti s prípravou na budúce povolanie, teda pochopiteľne vzrástli jej odôvodnené potreby vo všetkých oblastiach života. Je potrebné podotknúť v tejto súvislosti, že odôvodnenými potrebami pri určovaní výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život dieťaťa (jedlo, ošatenie, obuv, bývanie atď.) ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby apod.) a rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené so zdravotným stavom a záujmami dieťaťa. Pri skúmaní oprávnených potrieb dieťaťa je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy, napríklad v dobe školských prázdnin, v súvislosti s úhradou školských výletov a iných školských aktivít, nakupovaním školských potrieb a v súvislosti so záujmami a mimoškolskými aktivitami maloletej. Účelom výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa, teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie. K týmto odôvodneným potrebám sa musí prihliadať pri určovaní výšky výživného. 21. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované. Odvolací súd poznamenáva, že ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd poukazuje na výdavky, ktoré sú nevyhnutné na výživu dieťaťa. Náklady vyčíslené matkou sú primerané, korešpondujú s potrebami maloletej T., ktorá počas konania nadobudla plnoletosť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Tu odvolací súd zdôrazňuje, že bola to práve matka, ktorá v prevažnej miere zabezpečovala starostlivosť o maloletú T., ktorá počas konania nadobudla plnoletosť, uspokojovala jej každodenné potreby a starala sa o spoločnú domácnosť. 22. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča nie sú rozhodné jeho skutočné zárobkové (majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami. Princíp potencionality príjmov má prednosť pred princípom fakticity príjmov. Životná úroveň povinného rodiča nemôže byť posudzovaná len so zreteľom na súčasne dosahovaný (prípadne len tvrdený) príjem. Majetkové a osobné pomery je nutné posudzovať komplexne, pričom je potrebné zohľadniť aj skutočné možnosti, schopnosti, dosiahnutú kvalifikáciu, reálne možnosti na trhu práce, ale i vôľu a snahu každého z rodičov dosiahnuť čo najvyšší zárobok. K týmto predpokladom je potrebné prihliadnuť najmä vtedy, ak by sa niektorý z rodičov vyhýbal plneniu vyživovacej povinnosti, prípadne by využitie svojich schopností a možností úmyselne či neúmyselne zanedbával. Otec maloletého, doposiaľ nezaopatreného dieťaťa, si musí byť vedomý, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť k svojmu nezaopatrenému dieťaťu, ktoré nemá možnosť vzhľadom na svoj vek živiť sa samé a úmerne tejto skutočnosti je povinný vyvíjať aj patričnú snahu a úsilie zabezpečiť si adekvátny príjem a prispôsobiť i svoj životný štýl. Ak schopnosti a možnosti povinného rodiča nie sú využívané adekvátne z dôvodu úmyselného vyhýbaniu sa zárobkovým možnostiam zodpovedajúcim jeho dosiahnutému vzdelaniu, kvalifikácii a odborným schopnostiam, súd v takomto prípade vychádza pri určovaní výšky zárobku zo zásady potencionality zárobku, čo znamená, že vychádza z fikcie príjmu, ktorý by povinný rodič mohol reálne dosiahnuť (je schopný reálne dosahovať) a nie z jeho súčasného faktického príjmu. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto pokiaľ otec v odvolaní namietal, že jeho možnosť zamestnať sa a dosiahnuť príjem je v jeho prípade viazaná na jeho zlý zdravotný stav, je táto odvolacia námietka neopodstatnená. Otec totiž v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie jeho zhoršeného zdravotného stavu, ktorý mu bráni sa zamestnať. Správne otec v odvolaní poukázal na povinnosť súdu zistiť skutočný stav veci, avšak uvedené smerovanie nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov konania, preto zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností (povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkazná povinnosť), ktoré si otec nesplnil. Ani odvolacia námietka otca, že nemá nárok na dávky v hmotnej núdzi nie je náležitá, keďže rozhodujúcim je zistenie, že otec ukončil ostatný pracovný pomer dohodou a po jeho skončení nepožiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Konštatovanie o vzdaní sa otcom príjmu sa v plnej miere vzťahuje totiž na ukončenie pracovnoprávnych vzťahov dohodou, a to osobitne, ak pri takomto kroku nemal zabezpečený vznik iného pracovnoprávneho vzťahu, z ktorého by mu plynul relevantný príjem. Vzhľadom na aktuálnu situáciu na trhu práce nie je namieste ani dlhodobejšie zotrvávanie otca „v stave nezamestnanosti“. Ak ho zaťažujú finančné povinnosti (vrátane povinnosti vyživovacej), musí za účelom získania príjmu využiť všetky dostupné možností na získanie zamestnania, a to i požiadaním o sprostredkovanie vhodného zamestnania prostredníctvom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Napriek skutočnosti, že je otec bez zamestnania, nepodal si žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, čo svedčí o jeho ľahkovážnom a nezodpovednom prístupe k možnosti zamestnať sa a neprejavil tak dostatočnú snahu o zapojenie sa do pracovného procesu využitím všetkých dostupných možností na získanie zamestnania. I podľa názoru odvolacieho súdu sa otec stavia k možnostiam zamestnania sa a získania príjmu pasívne neuvedomujúc si, že jeho vyživovacia povinnosť k dieťaťu je prvoradá a sám sa tak svojim konaním dostal do situácie, že je bez akéhokoľvek príjmu. Každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, rodič musí mať na zreteli vždy jeho existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil. 24. Tieto skutočnosti potom nasvedčujú záveru, že otec je v súčasnej dobe bez adekvátneho zdroja príjmu zo subjektívneho dôvodu. Navyše otec napriek tomu, že má zákonnú vyživovacou povinnosť k svojmu nezaopatrenému dieťaťu, nepreukázal, že v súčasnosti vyvíja aktívne a preukázateľne skutočné úsilie a dostatočnú snahu nájsť si svojim možnostiam a schopnostiam a primerane i zdravotnému stavu adekvátne stabilné pracovné uplatnenie s adekvátnym zárobkom a zlepšiť si tak svoje terajšie príjmové pomery. Odvolací súd tak zhodne so súdom prvej inštancie vychádza z prezumpcie, že je v možnostiach a schopnostiach otca nájsť si uplatnenie na súčasnom trhu práce. Sledovaným účelom zákonnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu deťom je predchádzať prípadnému ľahkomyseľnému a nezodpovednému prístupu povinného rodiča k jeho vyživovacej povinnosti, má zabrániť prípadnému úmyselnému vyhýbaniu sa plneniu vyživovacej povinnosti uprednostňovaním vlastných záujmov povinného rodiča a hájiť tak predovšetkým oprávnené záujmy dieťaťa. Preto správne súd prvej inštancie návrh otca na zníženie výživného zamietol. 25. „Pri určení výšky výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potenciality má prednosť pred princípom fakticity. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je rodič povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a s využitím svojich subjektívnych vlastností a pracovných príležitostí si organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť.“ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/165/2017 zo dňa 27.11.2018). „Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie zamestnanie za menej výhodné. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného.“ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/236/2018 zo dňa 20.02.2019). 26. Pokiaľ otec v doplnení odvolania namietal, že od 23.4.2009 nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody a v ústave na výkon trestu odňatia slobody mu nebola pri nástupe pridelená žiadna práca, nie je táto skutočnosť spôsobila ovplyvniť zmenu napadnutého rozhodnutia. Otec vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody v dôsledku ním spáchanej trestnej činnosti a samotný pokles / strata príjmu v daných súvislostiach nemôže byť na ťarchu plnenia si jeho vyživovacej povinnosti. Odvolací súd je totiž toho názoru, že situácia, keď otec v dôsledku odsúdenia za ním spáchanú trestnú činnosť (dokonca na matke jeho dieťaťa) prišiel o príjem, resp. o možnosť dosahovať relevantný príjem, analogicky zodpovedá vzdaniu sa príjmu v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že odsúdenie otca za trestný čin a s ním súvisiaci výkon trestu odňatia slobody, určite nemožno považovať za okolnosti, ktoré otec nemohol ovplyvniť, resp. za takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala ním požadované zníženie výživného. 27. Odvolací súd sa tak stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že neboli splnené hmotnoprávne predpoklady pre zmenu súdneho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca k maloletému T., ktorá počas konania nadobudla plnoletosť, v zmysle návrhu otca podľa ustanovenia § 121 Civilného mimosporového poriadku a ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine. S prihliadnutím na dieťa a mieru jeho odôvodnených potrieb je na vlastnej iniciatíve a snahe otca zabezpečiť si zdroj stabilného príjmu i zo zamestnania (nielen z príležitostných prác na stavbách), s dôrazom na povinnosť vynakladať snahu upraviť si svoje osobné a zárobkové pomery adekvátne rozsahu určenej vyživovacej povinnosti. Znížením výživného by došlo k reálnemu ohrozeniu uspokojovania odôvodnených potrieb výživou oprávneného dieťaťa. Odvolací súd predovšetkým prihliadol na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť k dieťaťu je prvoradou povinnosťou rodiča, ktorej plnenie má prednosť pred inými povinnosťami a nemožno sa jej zbaviť ani s poukazom na aktuálnu majetkovú a sociálnu situáciu otca. 28. Ani ďalšie odvolacie námietky otca odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Tieto sú totožné, ako boli prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie a súd prvej inštancie sa s nimi vo svojom odôvodnení riadne a vyčerpávajúco vyporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 29. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutého) podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil. 30. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie. 31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).