Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21CoE/12/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309220249 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2309220249.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Andrey Vyskočovej a JUDr. Anity Filovej v exekučnej veci oprávnenej: Slovenská konsolidačná, a. s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: V. C., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX/XX, D., o vymoženie 66,38 eur s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 10Er/240/2009-39 zo dňa 11. decembra 2018 takto r o z h o d o l : I. Odvolanie oprávnenej sa o d m i e t a . II. Účastníkom ani súdnemu exekútorovi sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. zastavil exekúciu vykonávanú JUDr. Ing. Romanom Ličšákom, v zastúpení JUDr. Lukášom Ličšákom, súdnym exekútorom v Hlohovci, pod sp. zn. EX 4380/09 na vymoženie povinnosti uloženej exekučným titulom - blokom na pokutu č. AA2965080 z 23. mája 2008 z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a II. zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie. Vyšiel zo zistenia, že povinný nevlastní žiaden majetok a nemá ani príjmy, ktoré by bolo možné postihnúť exekúciou, takže sú splnené podmienky § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. v znení účinnom do 31. marca 2017. Zároveň sa nestotožnil s názorom oprávneného, že exekúcia sa mala zastaviť na základe § 57 ods. 1 písm. b) Ex. por., keď exekučný titul podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008 bolo možné vykonať len do troch rokov, teda do 9. júna 2011. Rozhodnutie o trovách odôvodnil odkazom na § 203 ods. 2 Ex. por. v cit. znení. 2. Včas podaným odvolaním sa oprávnená domáha zmeny tohto uznesenia vo veci samej tak, že sa exekúcia zastaví z dôvodu preklúzie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Ex. por. a na náhradu trov exekúcie sa zaviaže povinný. Zotrvala na svojom názore, že prekluzívna lehota na vymoženie povinnosti z exekučného titulu uplynula 9. júna 2011 a súd mal exekúcia zastaviť z tohto dôvodu. V dôsledku toho oprávnená ani nezavinila zastavenie exekúcie, takže nemala byť zaviazaná na ich náhradu. 3. Súdny exekútor navrhol odvolanie odmietnuť, pretože smeruje len proti dôvodom exekúcie a len proti výroku o trovách exekúcie. 4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací skúmal najskôr, či je odvolanie prípustné. 5. V prerokúvanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný u súdneho exekútora 6. novembra 2009, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013 (porov. § 243b ods. 2 Ex. por.). 6. Podľa § 355 ods. 2 C. s. p., ktorý sa použije aj v exekučnom konaní (§ 9a ods. 1 Ex. por.), proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Prípustnosť odvolania proti uzneseniam o zastavení exekúcie vyplýva z § 58 ods. 5 Ex. por., podľa ktorého by v zásade bolo prípustné odvolanie proti uzneseniu o zastavení exekúcie tak z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. b), ako aj písm. h) Ex. por. Aj v exekučnom konaní však podľa § 9a ods. 1 Ex. por. platí ustanovenie § 358 C. s. p., podľa ktorého odvolanie nie je prípustné len proti dôvodom rozhodnutia. V tomto zmysle potom treba vykladať aj § 363 C. s. p., v zmysle ktorého možno za odvolacie dôvody považovať len také dôvody, kvôli ktorým sa považuje za nesprávny výrok rozhodnutia, nie jeho odôvodnenie. 7. Z obsahu odvolania oprávnenej je zrejmé, že táto považuje napadnuté uznesenie za nesprávne a domáha sa jeho zmeny tak, že sa exekúcia zastaví. Napadnutým uznesením (výrokom I) však exekúcia bola zastavená a oprávnená sa tak v skutočnosti nedomáha žiadnej zmeny napadnutého uznesenia, ale domáha sa len zmeny dôvodu, na ktorom bude založený úplne rovnaký výrok napadnutého uznesenia. Oprávnená tak v skutočnosti výroku I napadnutého rozhodnutia nevytýka žiadnu nesprávnosť, domáha sa rovnakého výroku, ale nesúhlasí len s dôvodmi, ktoré súd prvej inštancie viedli k tomuto rozhodnutiu. Takéto odvolanie tak v skutočnosti smeruje proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, proti ktorému však odvolanie podľa § 358 C. s. p. nie je prípustné (porov. podobne napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Obo 73/2007, 1 Obo 58/2010, 1 Sžr 21/2013). 8. Oprávnená sa okrem toho domáha aj zmeny výroku o trovách exekúcie tak, že sa ich platením zaťaží povinný. Toto jej odvolanie obsahovo nadväzuje na namietané dôvody zastavenia exekúcie, keďže v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 písm. b) Ex. por. by skutočne neprichádzala do úvahy aplikácia § 203 ods. 2, ale ani ods. 1 Ex. por. o zavinení oprávnenej na zastavení konania. Podľa ustanovenia § 243b ods. 3 Ex. por., ktoré ustanovuje výnimku z aplikácie § 243b ods. 2 Ex. por., teda z aplikácie predpisov účinných do 31. októbra 2013 na exekučné konania začaté do tohto dňa, sa o odvolaní proti výroku o trovách pri zastavení exekúcie rozhodne podľa týchto predpisov len vtedy, ak bolo podané pred 1. novembrom 2013; inak sa naň použijú predpisy účinné od 1. novembra 2013. Novela Exekučného poriadku účinná od 1. novembra 2013 (zákon č. 299/2013 Z. z.) tak zrušila prípustnosť samostatného odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. V dôsledku zmeny vykonanej v § 58 ods. 6 Ex. por. účinnej od 1. novembra 2013 tak žiadne ustanovenie Exekučného poriadku ani iného predpisu nepripúšťa podať odvolanie len proti výroku o trovách exekúcie. 9. V prerokúvanej veci bolo napadnuté uznesenie vydané 11. decembra 2018. Oprávnená síce formálne napadla toto uznesenie ako celok, ale z vyššie uvedených dôvodov je toto odvolanie v časti smerujúcej proti výroku I o zastavení exekúcie neprípustné. V dôsledku toho treba toto odvolanie posudzovať tak, ako keby smerovalo len proti výroku o trovách exekúcie. Oprávnená bola pritom v napadnutom uznesení aj správne poučená, že proti výroku o trovách exekúcie nie je odvolanie prípustné. Odvolanie oprávnenej tak podľa už citovaných ustanovení nie je prípustné ani v tejto časti (§ 355 ods. 2 C. s. p. a contrario). 10. Vzhľadom na to odvolací súd neprípustné odvolanie oprávnenej podľa § 386 písm. c) C. s. p. odmietol (výrok I). 11. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 257 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. analogicky. Oprávnená síce podaním odvolania zavinila, že sa konanie skončilo jeho odmietnutím, povinnému ani súdnemu exekútorovi žiadne trovy exekúcie nevznikli. 12. Toto uznesenie prijal senát jednomyseľne (3 : 0). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné dovolanie (§ 202 ods. 4 Ex. por.).