Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20Sa/8/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200343 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2017200343.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu U. F., nar. X.X.XXXX, bytom C., B. XXX/XX, proti Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 49030/2017-42 zo dňa 21.9.2017, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra spravodlivosti Slovenskej republiky (v tom čase C. S.) č. 49030/2017-42 zo dňa 21.9.2017, ktorým tento ako odvolací orgán podľa § 84 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-13231/14-2017 zo dňa 30.6.2017 o zvýšení jeho výsluhového dôchodku podľa § 68 ods. 1 a 3 zák. č. 328/2002 Z. z. od 1.7.2017 o 4,65 eur na sumu 594,99 eur mesačne. 2. Namietal, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané podľa novelizácie zákona č. 328/2002 Z. z. platnej od roku 2013 a suma 8,20 eur bola prevzatá zo zákona č. 285/2016 Z. z., v zmysle § 293dq ktorého sa dôchodková dávka zvyšuje najmenej o pevnú sumu určenú 2% z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky. Podľa žalobcu, nakoľko novelizácia zákona nemôže byť retroaktívna, výsluhové dôchodky, ktoré boli vypočítané pred novelizáciou, sa zvyšujú podľa zákona č. 328/2002 Z. z. účinného v čase jeho odchodu do výsluhového dôchodku, do ktorého nastúpil 1.9.2004. Pritom podľa § 68 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z. z. účinného v čase jeho odchodu do dôchodku sa výsluhové dôchodky (okrem iných dávok) priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka u policajtov o príslušné percento rastu služobného platu. Z dôvodu nesprávneho výpočtu zvýšenia výsluhového dôchodku žalobca žiadal o prepočítanie výsluhového dôchodku v rokoch 2014, 2015, 2016 a 2017. 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 4. Uvádzal¸ že žalobcovi bol podľa § 38 a nasl. zák. č. 328/2002 Z. z. priznaný výsluhový dôchodok od 1.9.2004 v sume 11822 Sk mesačne, ktorá bola súčasne podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona zvýšená o 2,5% na sumu 12118 Sk, pričom pre nárok a výšku výsluhového dôchodku bolo žalobcovi započítaných 23 rokov doby trvania služobného pomeru. Priznaná suma výsluhového dôchodku bola predmetom pravidelného zvyšovania a totožný mechanizmus zvyšovania vyplývajúci z ustanovenia § 68 ods. 1 zák. č. 328/2002 sa v prípade žalobcu uplatnil nielen v rokoch 2014, 2015 a 2016. 5. Pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení upravuje od 1. januára 2017 zákon č. 285/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia § 293dr zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov bola stanovená pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2017 v sume 8,20 eur, ak ide o starobný dôchodok. Vychádzajúc z § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. bola suma zvýšenia výsluhového dôchodku žalobcu od 1. júla 2017 určená Útvarom sociálneho zabezpečenia zboru GR ZVJS ako podiel pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku v roku 2017 vo výške 8,20 eur a čísla 30, ktorý bol vynásobený koeficientom s hodnotou 17 (8,20 : 30 = 0,2733 x 17 = 4,6461), t. j. 4,65 eur (suma, o ktorú sa výsluhový dôchodok zvyšuje od 1.7.2017). Koeficient s hodnotou 17 bol Útvarom sociálneho zabezpečenia zboru GR ZVJS vypočítaný za 23 rokov trvania služobného pomeru žalobcu ako súčet koeficientov s hodnotami 1+2+2+2+2+2+2+2+2=17, pričom za 15 rokov trvania služobného pomeru je koeficient 1 a za každý nasledujúci rok trvania služobného pomeru je koeficient 2. Výpočet: (1) koeficient 1 za 15 rokov služby, (1+2=3) koeficient 3 za 16 rokov služby, (1+2+2=5) koeficient 5 za 17 rokov služby, (1+2+2+2=7) koeficient 7 za 18 rokov služby, - (1 +2+2+2+2=9) koeficient 9 za 19 rokov služby, - (1 +2+2+2+2+2=11) koeficient 11 za 20 rokov služby, - (1+2+2+2+2+2+2=13) koeficient 13 za 21 rokov služby, - (1+2+2+2+2+2+2+2=15) koeficient 15 za 22 rokov služby, - (1+2+2+2+2+2+2+2+2=17) koeficient 17 za 23 rokov služby. 6. Žalovaný preto zastáva názor, že prvostupňový orgán v rozhodnutí č. GR ZVJS-d-13231/14-2017 správne zohľadnil pre výpočet sumy zvýšenia výsluhového dôchodku 23 rokov trvania služobného pomeru žalobcu, kedy suma pre výpočet zvýšenia výsluhového dôchodku, z ktorej vychádzal prvostupňový orgán v rozhodnutí č. GR ZVJS-d-13231/14-2017 predstavovala sumu dávky (590,34 eur mesačne) priznanú a vyplácanú k 30. júnu 2017, ktorá bola od 1. júla 2017 v súlade s ustanovením § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. zvýšená 4,65 eur na sumu 594,99 eur. 7. V písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného žalobca namietal, že jeho odvolanie zo dňa 27.7.2017 bolo Ministerstvu spravodlivosti SR odposlané bez toho, aby bol o tom upovedomený, a odvolanie bolo zamietnuté bez konkrétnych dôvodov, na ktoré poukazoval vo svojom podaní. Upovedomenie mu bolo doručené s rozhodnutím ministra o zamietnutí odvolania, čím podľa jeho názoru bol porušený zákon č. 71/1967 Zb. v ustanoveniach § 3 ods. 1 a 2. 8. V súvislosti so zákonom č. 80/2013 Z.z., ktorým bola vykonaná novelizácia zák. č. 328/2002 Z. z., poukazoval žalobca na to, že novela zákona nesmie byť retroaktívna voči pôvodnému zákonu, podľa ktorého odchádzal do výsluhového dôchodku, pričom novela zákona hovorí o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorí do služobného pomeru nastúpili od 1.5.2013, nehovorí o výsluhových dôchodcoch. Má za to, že postupom žalovaného bolo porušené jeho právo podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 9. Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 20Sa/29/2017-36 zo dňa 8.2.2019 prijatým bez nariadenia pojednávania žalobu podľa § 190 SSP ( zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok) ako nedôvodnú zamietol a súčasne v konaní úspešnému žalovanému správnemu orgánu nepriznal právo na náhradu trov konania. 10. V odôvodnení rozhodnutia súd konštatoval, že podľa obsahu spisového materiálu žalovaný ako odvolací orgán určený ustanovením § 84 ods. 4 písm. a) zák. č. 328/2002 Z. z. napadnutým rozhodnutím zo dňa 21.9.2017 potvrdil rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 30.6.2017 o zvýšení výsluhového dôchodku od 1.7.2017 o sumu 4,65 eur stanovenú podľa § 68 ods. 3 zák. č. 328/2002 Z. z. 11. Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaného pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení upravuje od 1. januára 2017 zákon č. 285/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia § 293dr zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov bola stanovená pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2017 v sume 8,20 eur, ak ide o starobný dôchodok. Vychádzajúc z § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. bola suma zvýšenia výsluhového dôchodku odvolateľa od 1. júla 2017 určená ako podiel pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku v roku 2017 vo výške 8,20 eur a čísla 30, ktorý bol vynásobený koeficientom s hodnotou 17 (8,20 : 30 = 0,2733 x 17 = 4,6461), t. j. 4,65 eur (suma, o ktorú sa výsluhový dôchodok zvyšuje od 1.7.2017). Koeficient s hodnotou 17 bol vypočítaný za 23 rokov trvania služobného pomeru odvolateľa ako súčet koeficientov s hodnotami 1+2+2+2+2+2+2+2+2=17, pričom za 15 rokov trvania služobného pomeru je koeficient 1 a za každý nasledujúci rok trvania služobného pomeru je koeficient 2. 12. Podľa § 68 ods. 1 a 3 zák. č. 328/2002 Z. z. (v znení zákona č. 80/2013 Z. z. účinného od 1.5.2013), výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného v odsekoch 3, 5 až 11 (ods. 1). Výsluhový dôchodok sa zvyšuje o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení a čísla 30, a takto zistená suma sa vynásobí ustanoveným koeficientom. Koeficient za 15 rokov trvania služobného pomeru sa ustanovuje číslom 1 a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa tento koeficient zvyšuje o 2. Do doby trvania služobného pomeru sa na účely zvýšenia výsluhového dôchodku nezapočítava doba výkonu služby zhodnotená zvýhodneným započítaním podľa § 59 a doba služobného pomeru zvýšená podľa § 123 ods. 2 písm. a) s tým, že ak doba trvania služobného pomeru bez započítania doby výkonu služby zhodnotenej zvýhodneným započítaním podľa § 59 je menej ako 15 rokov, ustanovený koeficient je číslo 1 (ods. 3). 13. Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré žalovaný ako odvolací orgán potvrdil napadnutým rozhodnutím zo dňa 21.9.2017, bol výsluhový dôchodok žalobcu zvýšený v súlade s ustanovením § 68 ods. 1 a 3 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom od 1.5.2013 s použitím pevnej sumy zvýšenia dôchodkovej dávky 8,20 eur stanovenej pre rok 2017 ustanovením § 293dr ods. 1 písm. a) zákona č. 285/2016 Z. z. 14. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná, pričom v postupe a výpočte žalovaného, resp. správneho orgánu prvého stupňa, rozhodnutie ktorého žalovaný ako vecne správne potvrdil, súd nezistil pochybenia namietané žalobcom. 15. Podľa záveru súdu deklarovaného v rozsudku 20Sa/29/2017 v rozpore s právnym názorom žalobcu v prípade aplikácie ustanovenia § 68 ods. 1 a 3 zákona č. 328/2002 Z. z., v znení účinnom od 1.5.2013, nejde o porušenie zásady retroaktivity právnej normy, o ktorom porušení by bolo možné usudzovať iba v prípade, ak by správny orgán právnu normu aplikoval na zvyšovanie dôchodku žalobcu za obdobie predchádzajúce účinnosti tejto právnej normy. 16. V danom prípade správny orgán podľa súdu zjavne aplikoval právnu normu vzťahujúcu sa na oblasť právnych vzťahov, ktoré v súlade so svojim zameraním upravuje, a to na obdobie nasledujúce po jej účinnosti, konkrétne na obdobie zvyšovania výsluhových dôchodkov od 1.7.2017. Nekonal tak v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, ani neporušil žiadne z ústavných práv žalobcu. 17. Hoci na konanie podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa podľa ustanovenia § 84 ods. 1 tohto zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zák. č. 71/1967 Zb.) a z obsahu spisového materiálu nie je možné konštatovať dodržanie postupu podľa ustanovenia § 57 ods. 2 tohto všeobecného predpisu, v zmysle ktorého správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie o odvolaní, o predložení spisového materiálu odvolaciemu orgánu upovedomí účastníka konania, ide o nedostatok konania, ktorý nemá vplyv na správnosť vydaného rozhodnutia a, logicky, neobmedzuje práva účastníka vo vzťahu možnostiam odvolacej argumentácie, a preto k nemu súd neprihliadal (oznámenie má iba informatívny charakter, nie sú s ním spojené žiadne procesné práva alebo povinnosti účastníka). 18. Rozsudok krajského súdu zo dňa 8.2.2019 v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 7Sžsk/71/2019 na základe zistenia porušenia procesného práva žalobcu spočívajúceho v nedostatku poučenia zo strany o možnosti požiadať o nariadenie pojednávania. Najvyšší súd súčasne vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. 19. V ďalšom konaní súd na základe požiadavky žalobcu vo veci nariadil pojednávanie, vypočul oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej v ich písomných podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a opätovne dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 20. Žalobca v konaní uvádzal, že, ako už namietal v kasačnej sťažnosti, minister spravodlivosti nebol o jeho odvolaní oprávnený rozhodovať. Samotné rozhodnutie vychádza z nesprávneho výpočtu sumy, o ktorú sa mal jeho výsluhový dôchodok zvýšiť. Má za to, že sa na neho nevzťahuje ustanovenie § 293 nakoľko v ňom nie je zahrnutý typ dôchodku, ktorý poberá, a že správne mal byť výpočet vykonaný podľa § 86 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z. z. a zvýšenie malo predstavovať 6,1 % za tri roky, t.j. 2,033 za rok. Podľa jeho odhadu bol použitým spôsobom výpočtu ukrátený o 8 až 10 eur mesačne, preto rozhodnutie považuje za diskriminačné, dochádza ním k porušovaniu jeho ústavných práv, a to aj v súvislosti s ustanovením § 120 zák. č. 328/2002 Z.z., podľa ktorého sa tento zákon na neho vzťahuje od doby, keď sa stal príslušníkom, až do jeho smrti. Poukazoval tiež na to, že podľa § 83 ods. 4 oprávneným na rozhodovanie o jeho odvolaní bol priamy nadriadený p. J., ktorá rozhodla o zvýšení dôchodku, a že v súčasnosti by bolo možné vec zlúčiť a vyriešiť spoločne s vecou týkajúcou sa jeho žiadosti o kúpeľnú liečbu, v ktorej ale zatiaľ správnu žalobu na súd nepodal. 21. Žalovaný v konaní uviedol, že použitý mechanizmus zvyšovania dôchodku považuje za správny, aplikovaný už od r. 2004, vychádza z ustanovení zákona č. 328/2002 Z.z., ktoré sa na žalobcu vzťahujú. Kompetencia ministra rozhodovať o odvolaní žalobcu podľa neho vyplýva z ustanovenia § 84 uvedeného zákona, aj preto považuje za správne už predchádzajúce rozhodnutie súdu vo veci, ktoré bolo zrušené iba z procesných dôvodov. 22. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov, tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí a) nemocenské zabezpečenie, b) úrazové zabezpečenie, c) výsluhové zabezpečenie a d) služby sociálneho zabezpečenia. Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 ods. 1 a 2 tohto zákona, pod pojmom ministerstvo sa na účely tohto zákona rozumie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo Policajný zbor alebo Hasičský a záchranný zbor, alebo Horská záchranná služba, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky alebo Zbor väzenskej a justičnej stráže, Slovenská informačná služba, Národný bezpečnostný úrad, Ministerstvo financií Slovenskej republiky alebo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak (1). Pod pojmom minister sa na účely tohto zákona rozumie minister vnútra Slovenskej republiky, minister spravodlivosti Slovenskej republiky, riaditeľ Slovenskej informačnej služby, riaditeľ Národného bezpečnostného úradu, minister financií Slovenskej republiky a minister obrany Slovenskej republiky (2). Podľa § 68 ods. 3 tohto zákona, výsluhový dôchodok sa zvyšuje o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení a čísla 30, a takto zistená suma sa vynásobí ustanoveným koeficientom. Koeficient za 15 rokov trvania služobného pomeru sa ustanovuje číslom 1 a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa tento koeficient zvyšuje o 2. Do doby trvania služobného pomeru sa na účely zvýšenia výsluhového dôchodku nezapočítava doba výkonu služby zhodnotená zvýhodneným započítaním podľa § 59 a doba služobného pomeru zvýšená podľa § 123 ods. 2 písm. a) s tým, že ak doba trvania služobného pomeru bez započítania doby výkonu služby zhodnotenej zvýhodneným započítaním podľa § 59 je menej ako 15 rokov, ustanovený koeficient je číslo 1. Podľa § 84 ods. 4 písm. a) tohto zákona, odvolacím orgánom v konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia a dávkach podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je minister, ak ide o rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, a v ostatných prípadoch nadriadený určený podľa osobitného predpisu. 23. Vzhľadom na námietku žalobcu sa súd prednostne zaoberal kompetenciou ministra spravodlivosti rozhodovať vo veci ako druhostupňový, odvolací, orgán, pričom súd v tomto smere nezistil žiadne pochybenia rozhodujúcich orgánov, keď sa stotožnil so stanoviskom žalovaného, podľa ktorého kompetencia ministra spravodlivosti vyplýva z ustanovenia § 84 ods.4 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení policajtov nakoľko prvostupňovým správnym orgánom tu bol útvar sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý ministerstvu spravodlivosti podlieha ( prvostupňovým orgánom, v rozpore s právnym názorom žalobcu, nebola Mgr. J., ktorú v kasačnej sťažnosti označil za právnickú osobu). 24. V konaní nebolo spochybňované, že sa na žalobcu ako bývalého príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže , ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku, vzťahuje zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov, podľa ustanovenia § 1 ods.2 ktorého sa na účely tohto zákona pod pojmom policajt rozumie ( okrem iných) aj príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže. Naopak, zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu bolo rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím ministra, vykonané podľa § 68 ods.3 uvádzaného zákona v znení zákona č. 80/2013 Z.z. účinného od 1.5.2013, teda v znení účinnom v čase rozhodovania o zvýšení dôchodkovej dávky. Podrobný výpočet zvýšenia výsluhového dôchodku od 1.7.2017 o sumu 4,65 eur mesačne je obsiahnutý ako v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, tak aj v rozhodnutí odvolacieho orgánu a v jeho písomnom stanovisku k predmetu sporu, pričom súlad tohto výpočtu s postupom stanoveným ustanovením § 68 ods.3 zákona č. 328/2002 Z.z. v aktuálnom znení nebol žalobcom spochybnený a súd v tomto smere ani žiadne pochybenie rozhodujúcich orgánov nezistil. 25. Ako tunajší súd konštatoval už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí vo veci, aplikácia zákona v aktuálnom znení na zvýšenie dôchodku nie je porušením zásady neprípustnosti retroaktivity právnej normy, o ktorom ( porušení) by bolo možné uvažovať iba v prípade, ak by správny orgán novú právnu normu aplikoval na zvyšovanie dôchodku žalobcu za obdobie predchádzajúce účinnosti tejto právnej normy. Na strane druhej, žiadne z ustanovení zákona nepripúšťa takú právnu konštrukciu, podľa ktorej by výsluhový dôchodok žalobcu mal byť naďalej zvyšovaný podľa právnej normy, ktorá svoju účinnosť už v predchádzajúcom období stratila ( podľa neopodstatnenej predstavy žalobcu by zvyšovanie malo byť vykonávané bez zmien aplikovaním znenia zákona účinného v čase jeho odchodu do dôchodku - v roku 2004). 26. Dodržaním postupu podľa platného a účinného právneho predpisu správne orgány konali v súlade so svojimi právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo zákona a teda aj v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 27. Skutočnosť, že spôsob zvyšovania výsluhových dôchodkov zákonodarca zmenil, sa týka všetkých poberateľov tejto dávky, pričom v konaní nebolo preukázané ani tvrdené, že by správne orgány v iných obdobných prípadoch postupovali inak ako v prípade žalobcu. Postup správnych orgánov pri zvyšovaní dôchodku žalobcu preto nemožno posudzovať ako jeho diskrimináciu - jeho znevýhodnenie v porovnaní s inými poberateľmi výsluhového dôchodku. 28. Ako vyplýva už z vyššie uvedeného, súd v postupe správnych orgánov vo veci a v obsahu rozhodnutia napadnutého žalobou nezistil pochybenia odôvodňujúce zrušenie rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP (zákon č. 162/2015 Z. z.) ako nedôvodnú zamietol. Nevyhovel pritom zjavne nedôvodnej požiadavke žalobcu na prejednanie tejto veci spoločne s s vecou týkajúcou sa jeho kúpeľnej liečby nakoľko v zmysle § 65 ods. 1 SSP (zákon č. 162/2015 Z.z, Správny súdny poriadok) spojenie na spoločné konanie prichádza do úvahy iba u vecí, ktoré sa na súde začali na základe samostatných žalôb a ktoré spolu aj skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov, keď v danom prípade podľa vyjadrenia samotného žalobcu vo veci jeho nároku na kúpeľnú liečbu žiadne súdne konanie doposiaľ začaté nebolo. 29. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy uplatniteľné v zmysle § 168 SSP nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.