Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 47Sa/2/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200264 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Kadlicová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2018200264.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou, v právnej veci žalobkyne: Mgr. RNDr. F. Z., B.., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. O. XXX, XXX XX X. O., proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vajanského 2, 917 01 Trnava, za účasti ďalšieho účastníka: Ing. Milan Hornáček, kvestor Trnavskej univerzity v Trnave, so sídlom Hornopotočná 23, 917 01 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP4-2018/002454-02 zo dňa 05.01.2018, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu žalobkyne zo dňa 11.03.2018 o d m i e t a . II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 11.03.2018, doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 13.03.2018, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP4-2018/002454-02 zo dňa 05.01.2018, ktorým žalovaný postupom podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zamietol odvolanie navrhovateľky (žalobkyne) a napadnuté prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-TT- OVVS2-2017/009842, Pr. č. 257/2017 zo dňa 15.05.2017 potvrdil. Uvedeným rozhodnutím č. j. OU-TT- OVVS2-2017/009842, Pr. č. 257/2017 zo dňa 15.05.2017 prvostupňový správny orgán konanie vo veci práva na prístup k informáciám podľa § 42a ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa mal dopustiť Ing. W. K., kvestor Trnavskej univerzity v Trnave tým, že ako zástupca Trnavskej univerzity v Trnave sa mal dopustiť priestupku na úseku práva na prístup k informáciám, a to tým spôsobom, že v súlade s príslušnými ustanoveniami infozákona nemal sprístupniť požadované informácie na základe žiadosti žiadateľky Mgr. RNDr. F. Z., PhD. zo dňa 30.12.2016, týkajúce sa sprístupnenia po a) výšky mesačného platu a ďalšie finančné náležitosti (odmeny) priznané prodekanom Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave za výkon funkcie v rokoch 2013, 2014, 2015 a 2016, po b) výšky mesačného platu a ďalšie finančné náležitosti (odmeny) priznané tajomníkovi Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave za výkon funkcie v rokoch 2013, 2014, 2015 a 2016 a po c) výšky mesačného platu a ďalšie finančné náležitosti (odmeny) priznané vedúcim katedier Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave za výkon funkcie v rokoch 2013, 2014, 2015 a 2016, zastavil podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom. 2. Uznesením č. k. 20S/31/2018 - 119 z 13. augusta 2018 správny súd podľa § 66 Správneho súdneho poriadku vylúčil žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT- OOP4-2018/002454-02 zo dňa 05.01.2018 na samostatné konanie. Vec bola zapísaná pod sp. zn. 20S/108/2018. 3. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 20S/108/2018-33 zo dňa 06.12.2018 podľa § 98 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu žalobkyne a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania. 4. Na základe kasačnej sťažnosti žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, príp. „kasačný súd“) uznesením sp. zn. 8Asan/13/2019 zo dňa 28. novembra 2019 uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/108/2018-33 zo dňa 06.12.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 5. Kasačný súd v uznesení konštatoval, že aktívne legitimovaným subjektom na súdny prieskum správneho trestného rozhodnutia - čo do výroku o zastavení priestupkového konania, je výlučne prokurátor reprezentujúci verejný záujem, pričom žalobkyňa sa mala možnosť podnetom podľa § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia o zastavení priestupkového konania. 6. Zároveň kasačný súd konštatoval, že aktívna legitimácia žalobkyne je daná len v časti, v ktorej je predmetom nárok majetkovej povahy - v prejednávanej veci je to poplatková povinnosť. 7. Pretože sa správny súd žalobným dôvodom čo do výroku o trovách administratívneho (priestupkového) konania nezaoberal, kasačný súd správnemu súdu uložil, aby sa v ďalšom konaní opätovne vysporiadal s posúdením aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne ku všetkým výrokom preskúmavaného rozhodnutia individuálne a v prípade, ak predmet správneho súdneho prieskumu bude daný, napadnuté rozhodnutie žalovaného v uvedenej časti meritórne preskúmal, zatiaľ čo žalobu žalobkyne voči výrokom preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ktorých prieskum z akýchkoľvek dôvodov nie je prípustný, vo zvyšku postupom podľa § 98 SSP odmietol. S poukazom na ustanovenie § 23 ods. 2 písm. a) SSP dal kasačný súd do pozornosti, že o žalobách vo veciach správneho trestania, podaných proti rozhodnutiam o priestupku, rozhoduje sudca. 8. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 10. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 11. Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh ( § 68 ods. 1). 12. Podľa § 68 ods. 1, veta prvá zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupky podľa § 42a a § 49 ods. 1 písm. a) sa prejednávajú len na návrh postihnutej osoby alebo jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka (ďalej len „navrhovateľ“). 13. Podľa § 72 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v konaní o priestupku sú účastníkmi konania a) obvinený z priestupku, b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom, c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa zhabania veci, d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1. 14. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 15. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 16. Správny súd zistil, že v danom prípade správnu žalobu podala neoprávnená osoba a správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP z uvedeného dôvodu odmietol. 17. Zákonná úprava správneho súdnictva v Správnom súdnom poriadku vychádza z čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“), podľa ktorého sa na súd vo veci preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy môže obrátiť ten, kto tvrdí, že bol týmto rozhodnutím na svojich právach ukrátený, pričom ústava umožňuje zákonodarcovi obmedziť možnosti prístupu na súd a zároveň ustanovuje hranice takej možnosti tým, že preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd nesmie byť spod právomoci súdu vylúčené. Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa SSP nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania, ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania napadnutým rozhodnutím, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach a právom chránených záujmoch dotknutý alebo ukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte nevedie k naplneniu podmienky dotyku na jeho právach a chránených záujmoch, resp. nenapĺňa podmienku možnosti ukrátenia práv žalobcu. Článok 46 ods. 2 posledná veta ústavy sa vzťahuje na situácie, keď zákonodarca obmedzí možnosť súdneho prieskumu správnych rozhodnutí určitého druhu. Aj v takom prípade musí byť umožnené dotknutej osobe obrátiť sa na súd so žalobou o preskúmanie správneho rozhodnutia inak vylúčeného zo súdneho preskúmania, ak sa týka základných práv a slobôd. Takýto účinok napadnutého rozhodnutia nepriamo vplýva aj na rozsah aktívne procesne legitimovaných osôb na konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. 18. Samotné konanie v správnom súdnictve má kontradiktórnu povahu, preto sú účastníkmi konania v zásade žalobca a žalovaný. Okrem týchto osôb sú účastníci konania vždy vymedzení zákonom. Okruh osôb, ktoré môžu vystupovať na strane žalobcu upravuje § 178 SSP, z ktorého vyplýva obmedzenie procesnej legitimácie len na tie fyzické a právnické osoby, ktoré boli účastníkmi administratívneho konania a ktoré o sebe tvrdia, že ako účastníci administratívneho konania boli rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátené na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, t. j. že im takýmto rozhodnutím bola spôsobená ujma. Samotné tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch však nepostačuje. S takýmto tvrdením musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu. Pokiaľ sa žalobca domáha ochrany cudzích práv alebo ak žiada ochranu svojho práva, aj keď v skutočnosti o jeho právo nejde, žaloba je podaná neoprávnenou osobou. Keďže žiaden iný subjekt nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v prospech inej osoby, nemôže byť aktívne legitimovaný na podanie žaloby ani v jej neprospech. Správny súd preto v každej veci posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie správnej žaloby v správnom súdnictve. V prípade, ak správny súd zistí, že žalobca nebol účastníkom administratívneho konania alebo ako účastník administratívneho konania nebol ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, rozhodne, že nebol oprávnený ani na podanie správnej žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu následne uznesením podľa § 98 ods. 1 písm. e) správny súd správnu žalobu odmietne. Aktívna procesná legitimácia na podanie žaloby v správnom súdnictve je inštitútom práva procesného, na rozdiel od všeobecného súdnictva, kde všeobecný súd posudzuje predovšetkým aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ako aj pasívnu vecnú legitimáciu. Posudzuje teda, či sú účastníci konania nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z hmotného práva. Tieto inštitúty nie je možné zamieňať. 19. V predmetnej právnej veci správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného podala Mgr. RNDr. F. Z., PhD., ktorá bola v napadnutom administratívnom (priestupkovom) konaní v procesnom postavení navrhovateľky, na ktorej podnet toto konanie o priestupku začalo. Predmetom súdneho prieskumu malo byť druhostupňové rozhodnutie žalovaného č. k. OU-TT-OOP4-2018/002454-02 zo dňa 05.01.2018. Žalovaný týmto rozhodnutím rozhodoval ako odvolací orgán verejnej správy v konaní o odvolaní žalobkyne, podanému proti rozhodnutiu Okresného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-TT-OVVS2-2017/009842, Pr. č. 257/2017 zo dňa 15.05.2017. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobkyne podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Správna žaloba podaná žalobkyňou v tejto veci, spadá pod správnu žalobu vo veciach správneho trestania. 20. V rámci správneho trestania vystupujú viacerí účastníci administratívneho konania, stojaci svojimi záujmami „proti sebe“, z titulu napr. oznamovateľa protiprávneho konania inej osoby, ako oznamovateľ vystupujúci v procesnom postavení navrhovateľa správneho konania, zjednodušene povedané navrhovateľa administratívneho trestania, proti osobe, ktorá je podozrivá, príp. administratívnym rozhodnutím uznaná zo spáchania priestupku alebo správneho deliktu, a ktorá má byť potrestaná. Návrh na potrestanie môže mať pritom charakter realizácie verejnomocenského oprávnenia, kontrolnej činnosti v rámci záujmovej samosprávy alebo súkromnoprávnej ochrany. Pre všetkých týchto navrhovateľov ako nesporných účastníkov administratívneho konania však platí, že potrestaním alebo nepotrestaním osoby, voči ktorej ich návrh smeroval, nemôžu byť priamo dotknutí na svojich subjektívnych právach. Žalobca ako navrhovateľ priestupkového konania v zmysle ustanovenia § 72 písm. d) v spojení s § 68 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch nie je rozhodnutím vydaným v rámci priestupkového konania ukrátený na svojich právach, pretože rozhodnutie o priestupku sa osobne týka iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi účinkami nezasahuje do právnej sféry žalobcu a nespôsobuje ani zmenu jeho právneho postavenia. 21. V danej veci správny súd považuje za nesporné, že žalobkyňa bola ako navrhovateľka účastníkom priestupkového konania v zmysle ustanovenia § 72 písm. d) v spojení s ustanovením § 68 ods. 1 zákona o priestupkoch. V priestupkovom konaní sa však rozhodovalo o obvinení z priestupku a o uložení sankcie kvestorovi Trnavskej univerzity v Trnave a týmto rozhodnutím o zastavení konania z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom, nebola žalobkyňa ukrátená na právach a právom chránených záujmoch, pretože rozhodnutie o priestupku sa osobne týka iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi účinkami nezasahuje do právnej sféry žalobkyne a ani nespôsobuje zmenu jej právneho postavenia. Navrhovateľ, ktorý je účastníkom priestupkového konania na úseku práva na prístup k informáciám, nie je osobou oprávnenou na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia o priestupku, pretože rozhodnutie o priestupku inej osoby nespôsobuje ukrátenie na právach v jeho právnej sfére. Vzhľadom na uvedené, „pocit“ žalobkyne o jej poškodení na práve na informácie je z hľadiska priznania aktívnej procesnej legitimácie na podanie žaloby pri zastavení priestupkového konania proti konkrétnej fyzickej osobe odlišnej od žalobkyne nepostačujúci, a teda aj právne irelevantný, i keď konanie o priestupku bolo začaté na jej návrh. Preto žalobkyňa nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. 22. Je potrebné konštatovať, že hoci žalobkyňa ako postihnutá osoba a navrhovateľka bola účastníkom správneho konania, v prípade zastavenia priestupkového konania rozhodnutím vydaným podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, nebola však osobou ukrátenou na právach týmto rozhodnutím. Samotné tvrdenie žalobkyne o nesprávnosti záverov napadnutého rozhodnutia a ich rozpore so zákonom nestačí. Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať subjektívne oprávnenie žalobkyne, vychádzajúce z konkrétneho právneho predpisu. V konaní podľa SSP správny súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam žalobcu. Pokiaľ sa žalobca domáha ochrany cudzích práv, alebo aj žiada ochranu svojho práva, aj keď v skutočnosti o jeho právo nejde, žaloba je podaná neoprávnenou osobou. 23. Záver správneho súdu o absencii priameho dotyku na subjektívnych právach žalobkyne, a teda i o neunesení aktívnej žalobnej legitimácie prešiel aj kontrolou ústavnosti. Konkrétne ide o uznesenie NS SR sp. zn. 3Sži 10/2009 zo dňa 21.04.2010, vo vzťahu ku ktorému ÚS SR rozhodoval uznesením sp. zn. IV. ÚS 242/2011 zo dňa 09.06.2011, uznesenie NS SR sp. zn. 6Sžo 434/2009 zo dňa 28.09.2010, vo vzťahu ku ktorému ÚS SR rozhodoval uznesením sp. zn. I. ÚS 166/2011 zo dňa 09.06.2011, uznesenie NS SR sp. zn. 5Sži 2/2011 zo dňa 24.02.2011, vo vzťahu ku ktorému ÚS SR rozhodoval uznesením sp. zn. II. ÚS 259/2011 zo dňa 04.07.2012, uznesenie NS SR sp. zn. 6Sži 2/2011 zo dňa 30.03.2011, vo vzťahu ku ktorému ÚS SR rozhodoval uznesením sp. zn. IV. ÚS 228/2011 zo dňa 02.06.2011. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za preukázané, že žalobkyňa nespĺňa podmienku aktívnej procesnej legitimácie podľa § 178 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého žalobcom môže byť iba fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Správny súd preto žalobu žalobkyne podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol z dôvodu, že žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 25. V danej veci je nespornou skutočnosťou, že žalobkyňa bola ako navrhovateľka účastníčkou priestupkového konania v zmysle § 72 písm. d) v spojení s § 68 ods. 1 zákona o priestupkoch, pričom v priestupkovom konaní sa rozhodovalo o priestupku na úseku práva na prístup k informáciám (§ 42a ods. 1 zákona o priestupkoch), ktorého sa mal dopustiť kvestor Trnavskej univerzity v Trnave. Rozhodnutie o priestupku v predmetnej veci sa osobne týkalo iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi účinkami neovplyvnilo právnu pozíciu žalobkyne, t. j. nezasiahlo do jej právnej sféry a ani nespôsobilo zmenu jej právneho postavenia. Za týchto okolností nemohla byť žalobkyňa osobou oprávnenou na podanie žaloby, pretože žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného o zastavení priestupkového konania vedeného voči inej osobe ako je žalobkyňa, nebolo rozhodnutím, ktorým by mohla byť žalobkyňa ukrátená alebo dotknutá na svojich právach. 26. Pokiaľ ide o výrok o trovách priestupkového konania, správny súd si dovolí dať do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/23/2019 zo dňa 28. apríla 2020 (v obdobnej veci vedenej medzi žalobkyňou a žalovaným, v ktorej žalobkyňa podala proti uzneseniu tunajšieho správneho súdu o odmietnutí správnej žaloby kasačnú sťažnosť), v ktorom kasačný súd uviedol, že „...rozhodnutie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou konania o priestupku, pričom z ustanovenia § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch možno vyvodiť, že principiálne sa toto rozhodnutie riadi zásadou úspechu v konaní, resp. závisí od výsledku konania vo veci samej. Výrok rozhodnutia o trovách priestupkového konania je výrokom odvodeným, priamo závislým od výroku rozhodnutia vo veci samej. Je teda zrejmé, že preskúmať zákonnosť rozhodnutia o náhrade trov priestupkového konania znamená zároveň preskúmať aj postup a rozhodnutie správneho orgánu vo veci samej. Pokiaľ sťažovateľke, ako navrhovateľke v priestupkovom konaní, neprináleží aktívna procesná legitimácia na preskúmanie rozhodnutia o priestupku, zákonite nemôže mať ani aktívnu procesnú legitimáciu na preskúmanie rozhodnutia o náhrade trov tohto priestupkového konania.“ 27. Z rovnakých dôvodov, či už vo vzťahu k nedostatku aktívnej procesnej legitimácie na podanie správnej žaloby žalobkyňou proti rozhodnutiu správneho orgánu o zastavení priestupkového konania, alebo vo vzťahu k nedostatku aktívnej procesnej legitimácie na podanie správnej žaloby žalobkyňou proti rozhodnutiu o trovách zastaveného priestupkového konania, zamietol najvyšší súd sťažnosti žalobkyne vo obdobných veciach, v ktorých správny súd odmietol správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP z dôvodu, že žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. Ide napríklad o nasledovné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: sp. zn. 4Asan/24/2019 zo dňa 7. apríla 2020 (kasačnou sťažnosťou žalobkyne napadnuté uznesenie tunajšieho súdu o odmietnutí správnej žaloby č. k. 20S/109/2018-31 zo dňa 6. decembra 2018), sp. zn. 6Asan/13/2019 zo dňa 24. marca 2020 (kasačnou sťažnosťou žalobkyne napadnuté uznesenie tunajšieho súdu o odmietnutí správnej žaloby č. k. 20S/110/2018-30 zo dňa 6. decembra 2018) a sp. zn. 10Asan/23/2019 zo dňa 28. apríla 2020 (kasačnou sťažnosťou žalobkyne napadnuté uznesenie tunajšieho súdu o odmietnutí správnej žaloby č. k. 20S/31/2018-129 zo dňa 30. novembra 2018). 28. Pokiaľ ide o výrok preskúmavaného rozhodnutia prvého stupňa o zastavení priestupkového konania, vydaného Okresným úradom Trnava, odborom všeobecnej vnútornej správy pod č. OU- TT-OVVS2-2017/009842, Pr. č. 257/2017 zo dňa 15.05.2017, správny súd akceptuje právny záver kasačného súdu a poukazuje na právny názor vyslovený kasačným súdom vo vzťahu k nedostatku aktívnej procesnej legitimácie žalobkyne na podanie správnej žaloby. Zároveň na základe pokynu kasačného súdu, po posúdení rozsahu a dôvodov správnej žaloby vo vzťahu k druhému výroku administratívneho rozhodnutia prvého stupňa o trovách priestupkového konania, správny súd konštatuje nedostatok aktívnej procesnej legitimácie žalobkyne na podanie správnej žaloby vo vzťahu k druhému výroku rozhodnutia prvého stupňa o uložení povinnosti žalobkyni uhradiť štátu trovy konania vo výške 16,- Eur, a to z dôvodu jeho akcesorickej povahy vo vzťahu k predmetu konania vymedzeného výrokom preskúmavaného rozhodnutia prvého stupňa o zastavení priestupkového konania, a preto postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP4-2018/002454-02 zo dňa 05.01.2018, ako žalobu podanú zjavne neoprávnenou osobou. 29. Súdny poplatok za predmetnú správnu žalobu žalobkyňa zaplatila na základe realizovanej výzvy č. k. 20S/31/2018 - 112 zo dňa 19.06.2018 v konaní vedenom pod sp. zn. 20S/31/2018. Tento súdny poplatok bol žalobkyni vrátený v konaní vedenom pod sp. zn. 20S/31/2018 uznesením č. k. 20S/31/2018 zo dňa 30.11.2018, ktorým správny súd odmietol žalobu žalobkyne, žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania a uložil Slovenskej pošte, a.s. - prevádzkovateľ systému eKolok vrátiť žalobkyni krátený súdny poplatok v sume 343,30 Eur. V tejto veci správny súd už opätovne nerozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobkyni, pretože je bol na základe vyššie uvedeného rozhodnutia tunajšieho súdu vrátený. 30. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia uznesenia na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.