Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/132/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200310 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2018200310.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: VV - AGRO, s.r.o., so sídlom Krajná 37, 917 01 Trnava, IČO: 36 250 678, právne zastúpeného: MV Legal s. r. o., so sídlom Jedenásta 16, 831 01 Bratislava, IČO: 36 857 947, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101427496/2018 zo dňa 24.07.2018, jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo 101427496/2018 zo dňa 24.7.2018 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Súd žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1.Žalovaný v odvolacom konaní, rozhodnutím č. 101427496/2018 zo dňa 24.07.2018 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie") podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok" alebo „zákon č. 563/2009 Z. z.") potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany (ďalej aj ako „správca dane" alebo „orgán verejnej správy nižšieho stupňa") č. 100493306/2018 zo dňa 05.02.2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 44 506,73 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013, znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2013 zo sumy 116 323, 47 eur na sumu 71 816, 74 eur. 2.Správca dane vydal rozhodnutie č. 100493306/2018 zo dňa 5.2.2018, po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 104410290/2016 zo dňa 06.12.2016, ktorým tento podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 44 506,73 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013, znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2013 zo sumy 116 323, 47 eur na sumu 71 816 eur. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100566583/2017 zo dňa 04.04.2017, ktorým rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty zrušil a vrátil vec Daňovému úradu Trnava, pobočka Piešťany na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3.Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správca dane preveroval v zdaňovacom období december 2013 daňovým subjektom deklarované dodávky tovaru od dodávateľov, V-Contact s.r.o., OSP Slovensko, s.r.o., V M - STAVSPOL, s.r.o., Veľká ryba, spol. s r.o., a BAKQD spol. s.r.o.. 4.Správca dane po vykonanom a doplnenom dokazovaní skonštatoval že, v priebehu výkonu daňovej kontroly žalobca predložil faktúry od tuzemských dodávateľov V-Contact s.r.o., OSP Slovensko, s.r.o., V M - STAVSPOL, s.r.o.,Veľká Ryba spol. s.r.o. a BAKQD spol. s.r.o. s formálne splnenými náležitosťami podľa ustanovenia § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o DPH"), avšak z týchto dokladov nebola dostatočne preukázaná reálnosť predmetných plnení. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká kontrolovanému platiteľovi nárok na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii a v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Podľa správcu dane bolo v konaní zistené porušenie § 49 ods. 1 zákona o DPH. V prípade nadobudnutia tovaru deklarovaného od dodávateľov V-Contact s.r.o., OSP Slovensko, s.r.o., V M - STAVSPOL, s.r.o. a BAKQD spol. s.r.o. správca dane nespochybnil materiálne plnenie. V prípade dodávateľa Veľká Ryba spol. s.r.o. bolo správcom dane spochybnené aj materiálne plnenie. Podľa konštatovania správcu dane predložené faktúry od uvedených dodávateľov nepreukazujú nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Správca dane ako dôvod prečo považuje tvrdenia žalobcu za nepravdivé a plnenia od uvedených dodávateľov za nereálne uviedol, že na základe zistení správcu dane mal na Červenom Majeri uskladnený tovar iba majiteľ W. M. a zároveň tento majiteľ bol aj pestovateľom repky olejnej, ktorej celú úrodu predal spoločnosti AGRO- EH, s.r.o., preto je vylúčené, aby jeden a ten istý tovar bol súčasne predaný ďalším spoločnostiam, a to spoločnosťou V-Contact s.r.o. a OSP Slovensko, s.r.o. žalobcovi. Jedno z menovaných dodaní tovaru muselo byť reálne a druhé fiktívne. Svedok W. M. vo svojej výpovedi potvrdil a popísal presne dodávku tovaru pre spoločnosť AGRO-EH, s.r.o. a potvrdil, že zástupcov spoločností V-Contact s.r.o. a OSP Slovensko, s.r.o., pána O. P. a pána U. nikto nevidel ani s nimi nespolupracoval. Zároveň podľa správcu dane dodávateľ, spoločnosť V-Contact s.r.o. nemohla mať tovar uskladnený na Červenom Majeri, pretože predmetný tovar kúpila od pestovateľa a stala sa jeho vlastníkom až po naložení na motorové vozidlo. Správca dane nespochybňuje existenciu tovaru, ale dodávateľa V-Contact s.r.o., a teda skutočnosť, či spoločnosť mala právo nakladať s predmetným tovarom ako vlastník a od akej spoločnosti predmetné právo získala, pretože spoločnosť AGRO-EH, s.r.o. poprela dodanie tovaru a nevystavila faktúru pre V-Contact s.r.o. K obchodu s dodávateľom OSP Slovensko s.r.o. správca dane uvádza, že samotný obchod medzi ním a žalobcom prebiehal dosť neštandardne, keďže za daňový subjekt nebol nikto prítomný ani pri nákupe predmetného tovaru ani pri predaji. Správca dane nespochybňuje existenciu tovaru, ale dodávateľa a skutočnosť, či spoločnosť OSP Slovensko, s.r.o. mala právo nakladať s predmetným tovarom ako vlastník a od akej spoločnosti predmetné právo získala a či toto právo previedla na daňový subjekt (žalobcu). Aj v súvislosti s obchodom s dodávateľom V M - STAVSPOL, s.r.o. správca dane uvádza, že mal tovar nakúpiť od tuzemského dodávateľa, ktorý je však nekontaktný. Obchod medzi žalobcom a dodávateľom V M - STAVSPOL, s.r.o. prebiehal taktiež neštandardne, keď za spoločnosť V M - STAVSPOL, s.r.o. nebol nikto prítomný ani pri nákupe ani pri následnom predaji tovaru. Správcovi dane sa nepodarilo zistiť ani pôvod ani pestovateľa predmetného tovaru, ani v tomto prípade správca dane nespochybnil existenciu tovaru. V súvislosti s dodávateľom Veľká Ryba spol. s.r.o. správca dane uviedol, že spolupráca medzi ním a žalobcom bola príležitostná. Predmetný tovar získala spoločnosť Veľká Ryba spol. s.r.o. bezodplatne ako odpad v mesiaci júl 2013. V danom prípade mal správca dane pochybnosť o dodávke tovaru, pretože dodávateľ získal tovar neštandardným spôsobom, navyše dodávateľ neeviduje žiadne doklady o preprave tovaru. V súvislosti s dodávateľom BAKQD spol. s.r.o. správca dane nespochybňuje existenciu tovaru, ale dodávateľa BAKQD spol. s.r.o., a teda skutočnosť, či spoločnosť mala právo nakladať s predmetným tovarom ako vlastník a od akej spoločnosti predmetné právo získala. Správca dane uvádza, že doklady predložené žalobcom, aj keď sú formálne bezchybné správca dane nepovažoval za dostatočné dôkazy o tom, že predmetné transakcie boli uskutočnené tak, ako žalobca deklaroval. Splnenie formálnej stránky (faktúra) je síce jedným z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v danom prípade nebolo preukázané. Správca dane na základe vykonaného dokazovania prijal záver, že cieľom a aj výsledkom fakturácie tovaru medzi žalobcom a spoločnosťami V-Contact s.r.o. a OSP Slovensko, s.r.o., bolo účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol žalobca oprávnený. Spoločnosť V-Contact s.r.o. a OSP Slovensko, s.r.o. nevedeli preukázať ako tovar nadobudli a správcovi dane sa nepodarilo zaobstarať účtovné knihy a doklady daňového subjektu V-Contact s.r.o., takže nemohol posúdiť okolnosti preverovaných zdaniteľných obchodov. 5.Proti rozhodnutiu správcu dane podal daňový subjekt (žalobca) v zákonnej lehote odvolanie, ktoré po obsahovej stránke zodpovedá obsahu správnej žaloby (k tomu pozri body 7 až 60 tohto rozsudku). 6.Žalovaný orgán verejnej správy podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany č. 100493306/2018 zo dňa 5.2.2018, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 44 506,73 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013, znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2013 zo sumy 116 323, 47 eur na sumu 71 816, 74 eur. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom správcu dane založenom na zisteniach vykonaných počas daňovej kontroly, aj vykonaného vyrubovacieho konania, že V-Contact s.r.o. a OSP Slovensko, s.r.o. nikdy tovar daňovému subjektu (žalobcovi) nedodali a sám daňový subjekt vo svojom vyjadrení označil tieto dodávky ako fiktívny dokladový predaj. Žalobca vytvoril umelý vzťah, ktorý nemal ekonomické opodstatnenie a ktorého účelom bolo zneužívajúce správanie. Žalovaný dodal, že aj pochybnosti o reálnosti obchodu medzi dodávateľom V M - STAVSPOL, s.r.o. sú zo strany správcu dane oprávnené, nakoľko spoločnosť od ktorej mal dodávateľ tovar nakúpiť je nekontaktná. Žalovaný sa stotožnil aj so závermi správcu dane týkajúcimi sa dodávateľa Veľká Ryba spol. s.r.o. a uvedené závery dokazuje aj ďalšie dokazovanie v spoločnosti SELEKT VÝSKUMNÝ A ŠĽACHTITEĽSKÝ ÚSTAV, a.s. Žalovaný sa stotožnil aj s tvrdením správcu dane ohľadom spoločnosti BAKQD spol. s.r.o., že vykonané šetrenia smerujú k tomu, že predložené formálne bezchybné doklady nie sú dostatočným dôkazom, že obchodné transakcie boli uskutočnené. Žalovaný skonštatoval, že daňový subjekt (žalobca) neuniesol dôkazné bremeno a rozhodnutie správcu dane je vecne správne a je v súlade s hmotno-právnymi ustanoveniami § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH. II. Rozsah a dôvody žaloby 7.Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného namietajúc, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1 písm. c/ až g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP")], rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a ďalej, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol správnemu súdu, zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a súčasne aj rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany č. 100493306/2018 zo dňa 05.02.2018. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania. 8.Žalobca odmieta závery správcu dane a má za to, že v plnom rozsahu a preukázateľne uniesol svoje zákonné dôkazné bremeno a naopak správca dane a žalovaný svoje dôkazné bremeno neuniesli. Považuje napadnuté rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie za nezákonné, nakoľko žalovaný ani správca dane nepostupovali v súlade s hmotnoprávnymi predpismi a nevysporiadali sa s argumentáciu žalobcu. Napadnutým rozhodnutím bolo podľa žalobcu porušené jeho právo na spravodlivý proces, na rovné zaobchádzanie ako aj právo na predvídateľné rozhodnutie. 9.Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalobca poukázal na to, že hoci žalovaný formálne odkazuje na aktuálne právne predpisy, ich výklad a aplikácia na predmet konania je nesprávna. Žalovaný vykladá právne normy v priamom rozpore so záväzným výkladom v zmysle európskej i vnútroštátnej judikatúry a dokonca v rozpore s vlastnými stanoviskami v iných konaniach, keď na ťarchu žalobcu pripočítava okolnosti na strane tretích osôb a vyžaduje od žalobcu splnenie podmienok, resp. dokazovanie skutočností v rozsahu značne presahujúcom zákonné požiadavky a to vrátane dokazovania negatívnych skutočností a zároveň nevenuje dostatočnú pozornosť dôkazom žalobcu. 10.Žalobca tvrdí, že žalovaný v rozpore s konštantnou judikatúrou nesprávne vyhodnocuje rozdelenie dôkazného bremena medzi ním a žalovaným (resp. správcom dane) a ignoruje skutočnosť, že ak žalovaný podozrieva žalobcu, že vedel o podvodnom konaní tretích osôb alebo sa vedome zúčastnil fiktívneho obchodovania, musí túto skutočnosť aj riadne vysvetliť a jednoznačne preukázať objektívnymi dôkazmi. Navyše žalovaný v rozpore s konštantnou judikatúrou nesprávne posudzuje daňové plnenie z hľadiska prechodu vlastníctva k tovaru, keď spochybňuje nadobudnutie tovaru spôsobom, ktorý je očividne v rozpore s eurokonformným výkladom práva. 11.K nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov žalobca dodal, že dôvody uvádzané správcom dane sú vo vzťahu k predmetu konania irelevantné, prípadne nedostatočné, nelogické alebo nezrozumiteľné. Medzi uvádzanými dôvodmi a závermi správcu dane neexistuje logická súvislosť a nie je zjavná racionálna úvaha, ktorá viedla správcu dane k prijatým záverom. Podľa žalobcu boli dôvody iba bezmyšlienkovite pripojené k a priori prijatým záverom, najmä pokiaľ ide o záver, že žalobca mal byť vedome súčasťou podvodného konania tretích osôb v obchodnom reťazci. Žalovaný nezistil skutkový stav dostačujúco na riadne posúdenie veci, napriek tomu že konanie trvalo takmer 5 rokov a hoci správca dane klamlivo predstiera rozsiahle dokazovanie a jednoznačné výsledky v tomto smere nevykonal žiadne relevantné dôkazy. Ak by skutočne vykonal relevantné dokazovanie a dospel k získaniu preukázaných dôkazov, iste by ich v rozhodnutí uviedol a logickou úvahou prepojil so svojimi závermi. 12.V nadväznosti na zistený skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, žalobca tvrdí, že skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi resp. v nich nemá oporu. Zo spisu jasne vyplýva, že vôbec nebolo preukázané fiktívne obchodovanie, či vedomé zapojenie žalobcu do prípadnej podvodnej činnosti tretích osôb. V spisoch sa o tom nenachádza žiaden dôkaz. Tvrdenia správcu dane o „pomerne neštandardnom konaní" žalobcu (keďže sa osobne nezúčastňoval na nakládkach a vykládkach tovaru), vyplývajú iba z nevedomosti, neznalosti obchodníckej praxe a svojvôle správcu dane a nie z dôkazov uvedených v spise. Žalobca nepoznal žiaden subjekt v tvrdenom obchodnom reťazci, okrem svojich priamych obchodných partnerov. 13.Žalobca má za to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, najmä ustanovení § 3 ods. 1,2,3,7 a 9, § 24 ods. 2,3,4, a 5, § 44 ods. 1, 45 ods. 1 písm. f), 63 ods. 2 a 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „daňový poriadok") došlo nielen zo strany žalovaného, ale už v konaní pred orgánom verejnej správy nižšieho stupňa. 14.Žalobca k nezákonnosti prvostupňového a napadnutého rozhodnutia uvádza, že ich nezákonnosť bola daná už samotným protokolom z daňovej kontroly č. 21454904/2015 zo dňa 14.12.2015 a následne bolo nezákonné rozhodnutie i odôvodnenie iba skopírované v rozhodnutí Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 104410290/2016 zo dňa 06.12.2016 a následne v rozhodnutí Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany č. 100493306/2018 zo dňa 05.02.2018 a nakoniec v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný postupoval nezákonne už pri vydávaní rozhodnutia č. 104410290/2016 zo dňa 06.12.2016. 15.Žalobca poukázal na to, že napriek tomu, že žalovaný odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 104410290/2016 zo dňa 06.12.2016 vyhovel, dôvody pre ktoré toto rozhodnutie zrušil boli nedostatočné a zmätočne formulované a absolútne nedostatočné boli záväzné pokyny a záväzné právne názory žalovaného pre ďalšie konanie. Žalovaný sa (až na námietky týkajúce sa okolností daňových plnení spojených s lokalitou Červený Majer, t.j. dodávateľov V-Contract, s.r.o. a OSP Slovensko, s.r.o.) vôbec nezaoberal a nevysporiadal s odvolacími dôvodmi a námietkami žalovaného (vo vzťahu k ďalším posudzovaným obchodom žalobcu s inými obchodnými partnermi, BAKQD, spol s.r.o., V M - STAVSPOL, s.r.o., Veľká Ryba, s.r.o., ktoré správca dane rovnako neuznal ako daňové plnenie). Rozhodnutie žalovaného č. 100566583/2017 zo dňa 04.04.2017a napadnuté rozhodnutie sú odôvodnené iba formálne, citovaním zákona, tvrdeniami o rozsiahlom dokazovaní, uvádzaním bezpredmetných skutočností bez súvislostí a opodstatnenia vo vzťahu k právam žalobcu, bez riadneho vyhodnotenia námietok, čo malo v konečnom dôsledku za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom a judikatúrou a ostatnou rozhodovacou praxou žalovaného. 16.Žalobca poukázal na to, že žalovaný nespochybňuje účtovné závierky žalobcu, ale považuje ich za súčasť „fiktívneho" obchodu s cieľom získať neoprávnenú daňovú výhodu. Pokiaľ ide o obchody v lokalite „Červený majer, správny orgán nižšieho stupňa nielenže vyhodnotil obchody s dodávateľmi V- Contract s.r.o. a OSP Slovensko s.r.o. nesprávne, ale celkom bezdôvodne automaticky označil za sporné aj ostatné obchody s dodávateľmi V-Contract s.r.o. a OSP Slovensko s.r.o., ktoré s lokalitou Červený Majer nemali nič spoločné. 17.Ďalej sa žalobca vyjadril, že žalovaný buď nesprávne zistil skutkový stav (čo žalobca nemôže preveriť) alebo ak skutkový stav zistil správne, potom žalovaný nesprávne aplikoval príslušné právne normy a uprel tak žalobcovi zákonné právo na vrátenie nadmerného odpočtu DPH a na zachovanie princípu daňovej neutrality pri DPH. 18.Žalobca dôrazne odmieta spôsob a výsledky vyhodnotenia jeho daňových plnení zo strany správcu dane a žalovaného. Uvedeným konaním žalovaný poškodil žalobcu na jeho právach, najmä tým, že mu odoprel zákonné právo na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, právo na zachovanie princípu daňovej neutrality pri DPH a právo na spravodlivý proces s predvídateľným výsledkom, právo na rovnosť daňových subjektov pred zákonom, právo na rovnaké zaobchádzanie, rovnosť daňových subjektov a právo na preskúmateľné (zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené) rozhodnutie. 19.Poukázal na to, že si je vedomý, že primárnu dôkaznú povinnosť má v daňovom konaní daňový subjekt, pričom tvrdil, že v konaní preukázal nárok na odpočet DPH obvyklými prima facie dôkazmi (zmluvy, faktúry, dodacie listy, bankové výpisy o platbách), ktoré postupne dopĺňal podpornými dokladmi (napr. vážne lístky, prehľadné tabuľky daňových plnení, e-mailovú komunikáciu, zúčtovacie tabuľky a pod.). Správca dane dôkazy takmer vôbec nebral do úvahy, prípadne ich paušálne označil za neschopné odstrániť pochybnosti o fiktívnosti obchodov a zlom úmysle žalobcu. Žalobcovi nie je jasné v čom mala jeho neoprávnená daňová výhoda spočívať, mal za to, že si svoje daňové povinnosti riadne plnil. Žalobca poukázal na jednoznačnú ustálenú judikatúru. Ďalej uviedol, že okolnosti uvádzané správcom dane sú mimo stupňa obchodného reťazca, na ktorom sa žalobca nachádza, mimo jeho kontroly, týkajúce sa tretích osôb, na ktorých konanie a účtovné doklady nemá žalobca vplyv a nie je možné ich ani zistiť. 20.Podľa žalobcu sa správca dane iba pridŕžal doktríny všeobecne uplatňovanej daňovými úradmi približne v rokoch 2012 a nasl., kedy bolo obvyklé zadržať nadmerný odpočet DPH i s nesprávnym odôvodnením. Navyše správca dane na jednej strane tvrdil, že od žalobcu už nemá čo viac požadovať a zároveň tvrdil, že predložené dôkazy nevyvrátili pochybnosti správcu dane. Žalobcovi však nikdy neuviedol, čo by mohlo túto pochybnosť vyvrátiť, aký dôkaz chýba. Argumentácia „pochybnosťami" je zo strany správcu dane nedostatočná a neakceptovateľná, pretože dôkazné bremeno prešlo zo žalobcu na správcu dane, ktorý je povinný akúkoľvek pochybnosť dokázať a nie ju iba tvrdiť. 21.Žalobca nespochybňuje, že správca dane uskutočnil skutočne rozsiahle preverovanie, avšak podľa žalobcu bolo toto preverovanie samoúčelné, avšak týkalo sa irelevantných okolností a subjektov. Predmetom preverovania malo byť výlučne splnenie zákonných podmienok na úrovni konania žalobcu. 22.Žalobca uviedol správcovi dane záväznú judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie i vnútroštátnych súdov a tiež poukázal v žalobe aj na základné princípy vychádzajúce z ustálenej judikatúry poukazuje aj v žalobe. Podľa žalobcu z ustálenej judikatúry vyplývajú nasledujúce závery. Platitelia DPH, ktorí sa bez vlastnej viny stanú súčasťou podvodného reťazca, nemôžu byť nútení niesť následky protiprávnych konaní tretích subjektov v prípadoch, keď si sami riadne splnili svoje povinnosti. Ani prípadné nepreukázanie dodania tovaru u iných subjektov v reťazci nemôže byť dôkazom toho, že daňový subjekt nesplnil svoje zákonné povinnosti a že nemá nárok na nadmerný odpočet bez zbytočných prieťahov. Osobám, ktorých plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, a ktoré o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli vedieť, nemôže byť odopretý nárok na odpočet dane. Zdôraznil, že daňovému subjektu, ktorý konal v dobrej viere a predložil prima facie doklady preukazujúce jeho nárok nemožno odoprieť právo na nadmerný odpočet DPH. 23.Žalobca mal za to, že na rozdiel od neho žalovaný ani správca dane neuniesli dôkazné bremeno, keď nepreukázali úmysel žalobcu podieľať sa na podvodnom konaní tretích osôb, ani to, že mohol vedieť o prípadnom podvodnom konaní a nevyvrátil ani dobromyseľnosť konania žalobcu ani iný priebeh obchodov než preukázal žalobca, pričom žiaden z dokladov predložených žalobcom nespochybnil. Naopak tvrdil, žalobca preukázal dobrú vieru a dobromyseľnosť pri uskutočňovaní daňových plnení nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť. Správca dane dôkazy o dobromyseľnom konaní žalobcu nevyvrátil. 24.Podľa žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí iba potvrdil závery správcu dane, tieto prevzal z prvostupňového rozhodnutia. Poukázal na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí iba formálne deklaroval, že nesúhlasí s názormi a námietkami daňového subjektu a nepovažuje ich za dôvodné. Ak žalovaný tvrdí, že správca dane sa so všetkými námietkami vysporiadal, musí zároveň vecne, jasne, presvedčivo a preskúmateľne uviesť ako to uskutočnil, v zmysle § 63 ods. 5 daňového poriadku. Správca dane a žalovaný sa odvolávajú iba na prípad I. P. (ktorý aj žalobca plne rešpektuje), avšak nesprávne a s nepochopením jeho podstaty. Na ten istý prípad sa totiž odvoláva aj žalobca, nakoľko svedčí v prospech argumentácie žalobcu, že ak by aj správca dane zistil na strane dodávateľov nezrovnalosti (napr. nevedia podľa názoru správcu dane dostatočne preukázať nadobudnutie alebo pôvod tovaru, nepredložili dostatok dokladov, prípadne identifikuje v ich činnosti in nedostatky) žalobca nemôže niesť za ich konanie zodpovednosť, ak medzi ním a akoukoľvek podvodnou činnosťou nebolo preukázané žiadne prepojenie (osobné, majetkové, organizačné, ani iné). 25.Žalobca opakovane namieta, že konštatovanie správcu dane, že daňové plnenie (dodávka tovaru) bolo fiktívne je nepodložené, a teda svojvoľné a závery správcu dane a žalovaného o vedomej účasti žalobcu na nezákonnom konaní považuje žalobca za nepodložené domnienky. Na ich prijatie nemal správca dane ani žalovaný žiadne relevantné dôvody. 26.Vo vzťahu k aplikácii práva žalovaným žalobca poukázal na to, že porušením povinností uvedených v tejto žalobe konal žalovaný a správca dane v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a platnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj v rozpore so záväznou konštantnou judikatúrou. Žalovaný a správca dane porušil najmä ustanovenie čl. 2 ods. 2, čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a uprel žalobcovi práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 1, § 8 ods. 1 písm. a), § 19 ods. 1 zákona o DPH a ustanovení § 3 ods. 1, 2, 3, 7 a 9, § 24 ods. 2, 3, 4 a 5, § 25 ods. 4, § 44 ods.1, § 45 ods.1 písm. e) a f), § 63 ods. 2 a 5 Daňového poriadku, § 446 Obchodného zákonníka a ďalších právnych predpisov. Pokiaľ ide o záväznú judikatúru Európskeho súdneho dvora, tou sa správca dane spočiatku nezaoberal vôbec. Po odvolaní sa žalobcu na túto judikatúru odmietol bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia, namiesto toho sa správca dane na základe svojich neudržateľných domnienok podujal interpretovať platnú právnu úpravu. Správca dane sa s obľubou odvoláva na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, ktorú chápe nesprávne a zneužíva ju nielen na svojvoľné hodnotenie dôkazov bez riadneho preskúmateľného zdôvodnenia, ale aj svojvoľnú interpretáciu platných právnych noriem, prípadne rozhodovanie o tom, či judikáty Európskeho súdneho dvora vôbec aplikuje alebo nie. Konanie správcu dane presahuje jeho právomoc a kompetenciu a dochádza k zneužívaniu jeho mocenského postavenia na svojvoľné zásahy do práv daňového subjektu. Napadnuté rozhodnutie aj z toho dôvodu nespĺňa ústavné a zákonné požiadavky na kvalitu rozhodnutia. Hoci rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie sú relevantným prameňom práva a všetky vnútroštátne orgány sú povinné ho rešpektovať, správca dane argumentoval, že súdne rozhodnutia ho nezaujímajú, že ich aplikácia spadá do kompetencie súdov. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžsf/114/2014 zo dňa 25.10.2016, podľa ktorého je výklad Súdneho dvora Európskej únie všeobecne záväzný, a to nie len pre súdy, ale aj pre všetky členské štáty a ich orgány a obyvateľstvo ako aj samotné orgány Európskej únie. Tak ako vyplýva z prípadu Costa v. Enel platí zásada nadradenosti európskeho práva nad právom vnútroštátnym, preto akékoľvek vnútroštátne pravidlo, ktoré je v rozpore s európskym právom orgány daného štátu nemajú uplatňovať. 27.Ďalej sa žalobca vyjadril ku všetkým kontrolovaným obchodom. Podľa žalobcu je prekvapivé a ťažko pochopiteľné, že text, ktorý žalovaný použil už počas daňového konania (v rôznych písomnostiach, napr. len v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 08.03.2016, č. 102685128/2016 je bezdôvodne použitý hneď 3x, a to na s. 36, 48, 52) bol kompletne zopakovaný bez zjavného opodstatnenia 4x aj v texte rozhodnutia č. 104410290/2016 zo dňa 06.12.2016 a taktiež bol 4x zopakovaný aj v rozhodnutí správneho orgánu nižšieho stupňa č 100493306/2018 zo dňa 05.02.2018. Z uvedeného žalobca vyvodzuje, že sa jedná o kľúčovú a najsilnejšiu argumentačnú zložku celého odôvodnenia a správca dane mu prikladá mimoriadny význam s ktorou sa žalovaný evidentne stotožňuje, keďže v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že nesúhlasí s názorom žalobcu a že správca dane postupoval zákonne a vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu. Žalobca odmieta, že by pri realizácii plnení nepostupoval obozretne a so všetkou starostlivosťou zodpovedného hospodára. Všetky obchody prebiehali štandardne, obvyklým spôsobom, za obvyklé a primerané ceny s primeraným ziskom. Zástupca žalobcu (p. R.), ktorý realizoval obchody sa pohybuje na trhu agrokomodít už 42 rokov a ďalší zamestnanci tiež roky alebo desiatky rokov. Všetci pracovníci žalobcu alebo ktorýkoľvek zo subjektov, ktorých navrhoval žalobca za účelom výsluchu by dokázali jednoznačne potvrdiť, že spôsob, akým žalobca obchodoval je bežný a štandardný. Správca dane však výsluch svedkov odmietol s odôvodnením, že neboli účastníkmi obchodov. Všetci svedkova (a nielen v tomto, ale vo všetkých daňových kontrolách voči žalobcovi) potvrdili, že konanie žalobcu bolo bežné a štandardné, rozumné a obozretné. Taktiež sa vyjadrovali, že nevedia, aké ďalšie obozretnejšie opatrenia by mohli byť vykonané naviac a že pri obchodoch a zúčastnených osobách nepostrehli žiadne okolnosti, ktoré by boli čo i len naznačili akékoľvek podozrenie na podvodné konanie. (viď. napr. výpovede všetkých svedkov uvedených pri dodávateľovi V-Contact s.r.o.). Žalovaný neuvádza žiadne konkrétne prejavy neštandardnosti podnikania žalobcu, okrem toho, že sa nezúčastnil osobne a nakládke a vykládke tovaru a spochybňovania spôsobu vykonania kvality tovaru. S uvedeným však žalobca nesúhlasí, podľa neho sa jedná o preukázateľne štandardné prvky predmetných obchodov. Žalobca nesúhlasí ani s tvrdením správcu dane, že si údajne nezaobstaral dostatok informácii, nakoľko nie je jasné aké informácie si mal ešte naviac zaobstarať, preto považuje predmetný výrok za bezpredmetný. Správca dane neuviedol podľa akých konkrétnych akceptovateľných technických, finančných a hospodárskych metód sa mal žalobca postupovať, neuviedol, aký bežný štandard podnikateľskej opatrnosti a minimalizácie rizika a v čom mal žalobca dodržiavať. Správca dane neuviedol ani súbor základných otázok, ktoré má podnikateľ položiť pred uzatvorením obchodu s novým dodávateľom pri rizikovom obchode. Naviac v danom prípade nešlo o nových partnerov, ale o partnerov s ktorými sa žalobca dlhodobejšie poznal a obchodoval (s výnimkou V M - STAVSPOL, s.r.o., ktorú mu odporučil iný dlhodobý partner AGRO ML, s.r.o.). Žalovaný ďalej neuviedol aké disproporcie žalobca ignoroval a ako sa mal dozvedieť, že s dodávkou niečo nie je v poriadku. Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že preverovanie celého reťazca je ilúziou a je v praxi nerealizovateľné. Pokiaľ ido o námietku, že žalobca predložil dôkaz o preverovaní a dôkaz o bezproblémovosti obchodných partnerov až v roku 2004, resp. 2016, táto je doslova nepochopiteľná, nakoľko ešte aj v roku 2014, resp. 2016 boli partneri bezproblémoví. Od žalobcu nemožno očakávať, aby dôkaz o preverovaní obchodných partnerov vyhotovil písomne, napr. formou notárskej zápisnice. Všetky informácie sú na internete kedykoľvek dostupné a overiteľné. Celkom postačí, ak si preverí všetky podstatné skutočnosti a ak je partner bezproblémový, môže s ním uzavrieť obchod. Tieto jeho tvrdenia dosvedčujú výpovede Ing. J. R., vyjadrenia Ing. W. P., Ing. T. R., Ing. L. T. R.. Žalobca si svojich obchodných partnerov preveril v maximálnej možnej miere. Preveroval najmä, či sú riadne registrovaní v obchodnom registri, či boli na zozname registrovaných osôb pre DPH, či neboli na zozname rizikových firiem za nezaplatenú daň zverejnenú Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, či nenastali u nich dané dôvody na zrušenie registrácie. Všetky preverované skutočnosti boli jednoznačne v poriadku a neexistoval jediný logický dôvod na nerealizovanie obchodov. Žalobca mal takú istotu, aká vôbec objektívne môže byť v obchode za normálnych okolností dosiahnutá. V čase uskutočňovania zdaniteľných plnení nebola v žiadnom verejnom zozname, či už štátom garantovanom alebo bežne dostupnom, zverejnená alebo všeobecne známa informácia, ktorá by spochybňovala alebo robila nedôveryhodným niektorého dodávateľa. Takýto záznam sa nevyskytoval v obchodnom registri, v živnostenskom registri, v obchodnom vestníku, zoznamoch daňového riaditeľstva (finančnej správy), vo verejne dostupných zoznamoch dlžníkov (internet-vyhľadávač google) a nedostal sa k žalobcovi ani od iných subjektov na trhu. Správca dane uvedené skutočnosti nijako nevyvrátil a neuviedol jedinú skutočnosť, ktorá by spôsob preverenia obchodných partnerov žalobcom spochybňovala. Žalobca sa spoliehal na to, že splnil všetky povinnosti, ktoré mu ukladajú právne predpisy, najmä § 70 a nasl. zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Taktiež konal v dobrej viere, zoznam Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, v ktorom preveroval dodávateľov považoval za relevantný, pričom zistil, dodávatelia žalobcu sa v zozname nenachádzali. 28.Žalobca dôvodil, že nenastala žiadna zo skutočností uvedených v § 69 ods. 14 zákona DPH, čo posilňovalo jeho dôveru pri realizácii kontrolovaných daňových plnení. Ak by sa aj preukázala nevierohodnosť tretích subjektov, nevypovedalo by to nič o charaktere konania žalobcu a nerobilo by to nevierohodnými formálne dokonalé doklady, ktoré predložil. Za porušenie zákona treťou (najmä neznámou) osobou nemožno brať na zodpovednosť žalobcu, a to aj v prípade, ak tretia osoba bola nekontaktná, nespolupracujúca, nepreberajúca poštu a nemajúca doklady. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5 AFS 83/2012-53 zo dňa 23.8.2013. 29.Žalobca zdôrazňuje, že to, že sa má v rámci možností snažiť dbať na bezproblémovosť svojich obchodných partnerov neznamená, že má bezhranične lustrovať za účelom dopátrania sa absolútnej pravdy o charaktere ľudí zastupujúcich jeho obchodných partnerov, ale iba v rámci možností bežnej obchodnej firmy, t. j. v rozumnej miere, bežnými prostriedkami, ktoré má bez ťažkostí k dispozícii, teda má sa snažiť o základné preverenie, aby odhalil očividné znaky podvodu. Žalobca nemá k dispozícii policajný zbor, Národnú kriminálnu agentúru, SIS alebo Vojenské spravodajstvo. Ak štát nebol schopný splniť svoju úlohu a chrániť podnikateľov pred podvodníkmi, hoci mal o nich všetky potrebné údaje už v čase konania údajného podvodu, je neakceptovateľné, aby odhalenie sofistikovaného podvodu očakával od rodinnej firmy. 30.Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že práve zmieňovaný rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 6.7.2006 v spojených veciach č.k. C439/04 (Kittel) ale napr. aj rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 12.1.2006 v spojených veciach č.k. C-354/03, C-355/03, C-484/03 (Optigen) umožňujú platiteľom DPH, ktorí sa bez vlastnej viny stanú súčasťou podvodného reťazca, aby neboli nútení niesť následky protiprávnych konaní tretích subjektov v prípadoch, keď svoje povinnosti riadne splnili. Ani prípadné nepreukázanie dodania tovaru u iných subjektov v reťazci nemôže byť dôkazom toho, že daňový subjekt nesplnil svoje zákonné povinnosti a že nemá nárok na nadmerný odpočet bez zbytočných prieťahov. Súdneho dvora EÚ vo svojich rozhodnutiach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-353/03) a Bond House Systems Ltd (C484/03) uvádza, že osobám, ktorých plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli vedieť, nemôže byť im odopretý nárok na odpočet dane. Žalobca sa v plnej miere odvoláva aj na rozhodnutie Kittel a poukazuje aj na tzv. Test in Kittel, podľa ktorého je možné určiť, či je subjekt za účasť na podvode zodpovedný, nakoľko žalovaný ani správca dane nepreukázali schopnosť porozumieť a aplikovať predmetný judikát. Žalobca v súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifax zo dňa 21.02.2006 podľa ktorého sa o právo spoločenstva nemožno opierať na zneužívajúce alebo podvodné účely zdôrazňuje, že jeho hlavným cieľom nebolo získať daňovú výhodu, naopak všetky okolnosti svedčia o tom, že sa správa daňovo neutrálne, v súlade so zákonom. 31.Ďalej žalobca poukázal na judikatúru Českej republiky, napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8 Afs 14/2010-195 zo dňa 30.5.2010, podľa ktorého každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií v reťazci nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo nasledujúcimi udalosťami. Podľa uvedeného rozsudku nemôže byť nárok na odpočet dane dotknutý tým, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo nasledujúca transakcia zaťažená skutočnosťami, o ktorých daňový subjekt nevedel alebo nemohol vedieť. V súvislosti s prenášaním zodpovednosti za konanie nepriamych dodávateľov na žalobcu poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 9 Afs 111/2009-274 zo dňa 21.03.2010 a v súvislosti s problémom neznámeho pôvodu tovaru vs. dobrá viera poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 1 Afs 58/2012-46 zo dňa 5.9.2012. Ďalej žalobca v zmysle rozsudku Teleos, C 409/04 dôvodil, že akékoľvek rozdelenie rizika medzi dodávateľom a daňovým orgánom v nadväznosti na podvod spôsobený treťou osobou musí byť v súlade so zásadou proporcionality. Ďalej v súvislosti s rozložením dôkazného bremena a nespravodlivým presunutím celého dôkazného bremena na daňový subjekt žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/49/2010 zo dňa 30.6.2011. Dôkazné bremeno nemožno vykladať extenzívne a rozširovať ho na preukazovanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých má takúto povinnosť úplne iný subjekt. Nie je možné požadovať, aby daňový subjekt preukazoval také skutočnosti, ktoré nemôže ovplyvniť. Poľa rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 9 Afs 18/2010-227 zo dňa 6.10.2010, povinnosťou správnych orgánov z hľadiska posudzovania nároku na odpočet dane je posúdenie všetkých objektívnych okolností, pri tomto posudzovaní majú byť vzaté do úvahy vždy právne, obchodné a osobné väzby medzi zúčastnenými subjektmi. Na posilnenie svojej argumentácie žalobca uvádza aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 9 Afs 81/2007-60 zo dňa 9.10.2007 vo veci CECIL. K otázke dobrej viery (dobromyseľného konania) žalobca uvádza, že k tejto otázke sa konzistentne vyjadruje aj právna veda, napr. v článku Ochrana dobré víry má své místo i před finančním úřadem! publikovanom dňa 1.5.2011 v publikácii Daně a právo v praxi 2011/5, v zmysle ktorého v daňovom konaní ochrana práv nadobudnutých v dobrej viere získava čím ďalej, tým väčší význam. Najmä v oblasti DPH sa bez tohto právneho inštitútu už vôbec nezaobídeme a to nielen z dôvodov prameniacich zo samotného spôsobu fungovania DPH, ale tiež z právnej doktríny a z judikatúry. 32.Žalobca poukazuje aj na vyjadrenie riaditeľa Finančnej správy Slovenskej republiky M. O. na tlačovej konferencii k 4. výročiu daňovej kobry, ktoré dňa 26.9.2016 odvysielala televízia TA3, podľa ktorého sa súčasťou karuselu často stávajú aj veľké a renomované spoločnosti, ktoré nenesú za karuselové konanie zodpovednosť. Ďalej žalobca poukazuje aj a usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky k reťazovým obchodom, kde je uvedené, že „každý zmluvný vzťah v rámci reťazového obchodu je potrebné posudzovať samostatne". V zmysle uvedeného žalobca trvá na tom, že za daň je v zákonoch stanovených prípadoch zodpovedný priamy, nie nepriamy odoberateľ, preto nie je prípustné, aby správca dane prenášal zodpovednosť mimo rámca zákona na žalobcu. 33.Žalobca ďalej porovnával jeho štandardné konanie s konaním podvodných obchodníkov, aby poukázal na kontrast medzi svojim konaním v dobrej viere a konaním daňových subjektov, ktoré je súdmi alebo aj Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky oprávnene považované za nedobromyseľné. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sfž/11/2013 zo dňa 24.4.2014. V uvedenom prípade obchodník so žulovou dlažbou nakupoval tovar od personálne prepojenej spoločnosti, následne tovar cez inú personálne prepojenú osobu údajne predal maďarskej spoločnosti, ktorá neexistovala, vo faktúre ani v dodacom liste nebola bližšia špecifikácia tovaru, k faktúre vystavený dodací list neobsahuje dátum vystavenia, dátum dodania, ani podpis osoby, ktorá tovar prebrala, v danom prípade bola spochybnená existencia tovaru a ďalšie. V danom prípade je pochopiteľné, že uvedené okolnosti vzbudzujú oprávnené pochybnosti o materiálnom základe obchodov. Ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 13S/162/2013 zo dňa 29.10.2014, v ktorom na rozdiel od žalobcu obchodník nepredložil okrem faktúr a dokladov o úhrade žiadne iné doklady, dopravca v danom čase realizoval inú než deklarovanú dopravu, čo je v kontraste s konaním žalobcu, ktoré považuje za dobromyseľné. V tejto súvislosti žalobca podrobne porovnával konanie obchodníkov niekoľkých iných prípadov, kedy boli pochybnosti o materiálnom základe opodstatnené. 34.Podľa žalobcu je jediným cieľom správcu dane naplniť fiškálny cieľ a záujem štátu. Žalobca ako platiteľ dane v podstate DPH ako nepriamu daň pre štát vyberá a pre túto činnosť sú mu garantované určité práva. V prípadoch, ktoré daňový subjekt nemôže nijako ovplyvniť, by ho mal štát chrániť a nie ho šikanovať a jeho práva potlačovať napríklad tým, že extrémne šikanóznym spôsobom interpretuje dôkaznú povinnosť materiálnej stránky obchodov, alebo tým že judikatúra svedčiaca v jeho prospech je ignorovaná, alebo sú z nej účelovo vyberané iba časti, ktoré pokrývajú odlišnú situáciu nezodpovedajúcu obchodom žalobcu. Je alibizmom správcu dane nazvať všetky doklady a iné dôkazy umelými a formálnymi a zľahčovať si tak dokazovanie. V praxi je jednoduchšie stíhať ten článok reťazca, ktorý je kontaktný, funkčný a ktorému ešte štát zadržiava nadmerný odpočet na svojom účte, než vymáhanie chýbajúcej DPH od skutočných podvodníkov, ktorí sú nespolupracujúci, nekontaktní alebo insolventní. 35.Žalobca zdôraznil, že reálne tvrdo pracuje a samotná existencia tovaru, jeho prepravy, vykladania, váženia, realizácia platieb, ako aj vzájomná komunikácia svedčí o daňovom plnení a dobrej viere žalobcu. Na potvrdenie svojej dobromyseľnosti žalobca uviedol, že súčasťou údajného reťazca sú na jeho konci ako odberatelia významné renomované spoločnosti, napr. Agropodnik a.s., RWA SLOVAKIA spol. s.r.o., Enagro a.s. Leopoldov, Tekro Nitra s.r.o. Podľa informácií, ktoré má žalobca ich zdaniteľné plnenie nebolo zo strany správcu dane spochybnené. Predmetní renomovaní odberatelia nemajú vôbec vedomosť o pôvode tovarov (krajina ani pestovateľ), ktorý im predal žalobca, napriek tomu im správca dane uvedené nevytkol a neznížil nadmerný odpočet DPH. V zásade sa tieto spoločnosti správali rovnako ako žalobca, z toho dôvodu sa žalobca domnieva, že správca dane je voči nemu predpojatý a neobjektívny. 36.K zásade jednotného výkladu a aplikácie práva, práva na predvídateľné rozhodnutie a právnej istote žalobca uvádza, že v iných daňových kontrolách vykonaných totožným správcom dane (tá istá kontrolná dvojica kontrolórov) za analogických podmienok správca dane nakoniec uznal nárok žalobcu na nadmerný odpočet, ak žalobca preukázal, že všetky svoje povinnosti splnil a naviac bol dobromyseľný (napr. mesiac november a december 2014). Navyše ani v týchto prípadoch nebol nikto za spoločnosť VV - AGRO, s.r.o. pri nakládke a vykládke tovaru, pokiaľ nenastala reklamácia kvality tovaru alebo iný nečakaný problém. Je zrejmé, že v obchodnom reťazci poznačenom podvodom sa jednotlivý článok môže ocitnúť vedome/ úmyselne a vtedy stráca nárok na nadmerný odpočet na DPH. Žalobca vedomú účasť na akomkoľvek podvode alebo fiktívnom obchode po celý čas popiera a poukazuje na to, že nielenže neexistujú žiadne dôkazy o takejto účasti, ale naopak existuje množstvo dôkazov a okolností, ktoré nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť preukazujú dobrú vieru žalobcu pri realizácii kontrolovaných obchodov a akékoľvek sporné okolnosti sa vyskytujú výlučne v oblasti mimo zodpovednej sféry žalobcu. V prípade ak sa vedomá účasť na podvodnom konaní nepreukáže, nemožno nadmerný odpočet na DPH ďalej zadržiavať a je potrebné ho vyplatiť. 37.Žalobca zdôraznil, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukazoval na to, že správca dane argumentoval inštitútom zneužitia práva, pričom použitie tejto doktríny vôbec nezdôvodnil. Žalovaný sa vyjadril, že správca dane tvrdí, že zistené skutočnosti nasvedčujú zneužitiu práva, musí vysvetliť, v čom boli naplnené podmienky zneužitia práva a zároveň musí aplikovať tento inštitút, v zmysle európskej judikatúry. Z toto vyplýva, že žalovaný sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že ak správca dane nepreukáže vedomosť (úmysel) daňového subjektu o účasti na podvodnom reťazci, neexistuje dôvod na vydanie rozhodnutia o odmietnutí nároku na nadmerný odpočet na DPH. Podľa žalobcu je taktiež zarážajúce, že žalovaný sa nepridržiava zásad, ktoré sám v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia deklaroval. Uvedený odklon od ustáleného výkladu zákona je v danom prípade pre žalobcu neobhájiteľný. 38.V súvislosti s princípom právnej istoty a legitímneho očakávania žalobca uvádza, že musia byť prítomné v každom rozhodnutí orgánu verejnej správy. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, t .j . aby sa porovnateľné, resp. obdobné situácie posudzovali po právnej stránke rovnakým spôsobom. Táto požiadavka korešponduje aj s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Tak isto sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí (m. m. PL. ÚS 21/00 a PL. ÚS 6/04). Všetky prípady daňových plnení žalobcu sú identické, minimálne na úrovni obchodovania žalobcu, preto oprávnene očakával, že jeho prípad bude skutkovo a právne posúdený tiež v duchu ústavného a eurokonformného výkladu práva ako tomu bolo v prípade daňovej za zdaňovacie obdobie november 2014 č. 9900430/5/431586/2015/CiTia a december 2014 č. 9900430/5/431145/2015/CiTi. 39.K dokazovaniu žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, pretože správca dane vykonával bezpredmetné dôkazy, nesprávne vyhodnotil relevantné dôkazy a dospel k neobhájiteľným a svojvoľným skutkovým záverom ako aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Medzi vykonanými dôkazmi a skutkovými zisteniami, ako aj medzi skutkovými zisteniami a následnými závermi správcu dane v relevantných prípadoch očividne neexistuje žiadna súvislosť. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiaden dôkaz, na základe ktorého možno pravdivosť dokladov a tvrdení žalobcu vyhlásiť za vyvrátenú. Správca dane nepodozrieva žalobcu z fiktívnych obchodov na základe faktov, ale navzdory faktom. Text rozhodnutia správcu dane i žalovaného je v skutočnosti argumentačne prázdny. 40.K ústnemu pojednávaniu sa žalobca vyjadril, že správca dane sa počas neho vyhýbal odpovediam na jeho otázky a na veľmi konkrétne a vecné otázky žalobcu smerujúce k objasneniu podstatných skutočností, ktoré vyžadovali vecnú a konštruktívnu odpoveď, správca dane reagoval iba kopírovaním do zápisnice vopred pripraveného elektronického textu o tom, že postupuje podľa zákona, ktorý použil aj niekoľkokrát za sebou aj v rámci jednej strany zápisnice, čím doviedol túto praktiku ad absurdum. Podľa žalobcu správca dane aj žalovaný navodzujú falošný dojem rozsiahleho dokazovania, opak je však pravdou. Dokazovanie aj napriek jeho neúmernému trvaniu bolo povrchné a neodborné. Konanie správcu dane a aj jeho výsledok sú nezákonné. Rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie je do takej miery neprehľadné a chaotické a mnohé argumenty sú do takej miery nezrozumiteľné alebo zmätočné, že už táto skutočnosť samotná zakladá jeho nezákonnosť. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúcich rozhodnutí je nedostatočné a nepresvedčivé. Pre náležité odôvodnenie rozhodnutia nestačí iba odvolanie sa na správcu dane, resp. na príslušné ustanovenia zákona a tým porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Za arbitrárne zaoberanie sa argumentmi možno označiť všeobecné konštatovanie, že argumenty účastníka sú nesprávne alebo irelevantné, alebo ak nevysvetlí alebo iba nedostatočne vysvetlí, prečo ich považuje za nesprávne alebo irelevantné. Čím dôkladnejšia a podrobnejšia je argumentácia účastníka konania, tým dôkladnejšia musí byť aj argumentácia príslušného orgánu, ktorou predložené argumenty spochybňuje alebo vyvracia. 41.Žalobca zaslal správnemu súdu aj prílohu k žalobe č. 1 zo dňa 16.10.2018, ktorú nazval osobitná časť, v ktorej predkladá prehľad skutkového stavu. K námietkám žalovaného, že pracovníci žalobcu neboli pri nakládke ani pri vykládke 1000 t repky, žalobca uvádza, že sa jedná o bežný postup. Okrem uvedeného kontraktu prebiehalo súčasne aj plnenie viacerých ďalších kontraktov za rovnakých alebo podobných podmienok. Priamo k nakládke a k vykládke tovaru ide osobne zodpovedný pracovník iba v prípade reklamácie kvality. Pri väčších vzdialenostiach je snaha obchodných partnerov riešiť reklamáciu telefonicky alebo e-mailom. Z pohľadu spoločnosti VV - AGRO, s.r.o. ako kupujúceho bola jej dodávateľom spoločnosť V-Contact s.r.o., ktorá jej predala repku na sklade Červený Majer naložením na dopravný prostriedok t.j. tovar aj sklad zastupovala spoločnosť V-Contact s.r.o. prostredníctvom p. E. G., konateľky spoločnosti a p. O. P.. Spoločnosť VV - AGRO, s.r.o. navrhla vypočutie p. G. a p. P. a poskytla správcovi dane kontaktné údaje. P. G. vypovedala dňa 28.10.2016 na Daňovom úrade pre vybrané daňové subjekty a potvrdila realizáciu obchodu, prítomnosť p. P. pri nakládke tovaru, vystavenie faktúry int. č. 132036 pre spoločnosť VV - AGRO, s.r.o. a prijatie platby za dodaný tovar. Spoločnosť VV - AGRO, s.r.o. predložila správcovi dane prijatú faktúru int. č. 132036 od spoločnosti V-Contact s.r.o., e-mailovú komunikáciu so spoločnosťou V-Contact s.r.o. s uvedením dátumu, nakládky, evidenčné čísla vozidiel, množstva a úhrad naloženého tovaru, výpis z účtu ako dokladu o uhradení za dodaný tovar spoločnosti V-Contact s.r.o. Ďalej žalobca predložil správcovi dane počas výkonu daňovej kontroly o predaji repky nakúpenej od spoločnosti V-Contact s.r.o. odberateľovi, spoločnosti Glencore Grain Czech s.r.o. zmluvu č. 13003976 so spoločnosťou Glencore Grain Czech, s.r.o. zo dňa 07.11.2013, vystavenú faktúru č. 413114, bankový výpis ako doklad o uhradení od spoločnosti Glencore Grain Czech s.r.o., odberateľ spoločnosť Glencore Grain Czech s.r.o. potvrdil zrealizovanie obchodu. Žalobca predložil dôkazy, výpisy hovorov a SMS preukazujúce aktívnu komunikáciu medzi dodávateľom a odberateľom, rozbor kvality predmetného tovaru od spoločnosti Glencore Grain Czech s.r.o., overenie IČ DPH a zoznamy neplatičov vytlačené v priebehu daňovej kontroly, vzor e-mailovej komunikácie s účtovníčkou spoločnosti V-Contact s.r.o. p. Q., vzor e-mailovej komunikácie so spoločnosťou Glencore Grain Czech s.r.o. 42.Žalobca nesúhlasil s tvrdením správcu dane, že spoločnosť V-Contact s.r.o. je nekontaktná, so správcom dane nespolupracuje, písomnosti nepreberá. Podľa žalobcu bola spoločnosť V-Contact s.r.o. preukázateľne a opakovane nakontaktovaná, so správcom dane spolupracovala a komunikovala (najmä telefonicky). Konateľka spoločnosti V-Contact s.r.o. p. E. G. a jej pracovník O. P. dokonca osobne vypovedali v rámci výsluchu na ústnom pojednávaní (p. P. dňa 30.6.2016 na DÚ Nitra pobočka Komárno; p. G. u SD dňa 28.10.2016). Konateľka spoločnosti V-Contact s.r.o. p. E. G. vysvetlila, že zásielky SD zo začiatku nepreberala preto, že je už 11 mesiacov práceneschopná. K výroku správcu dane, že je spochybnené postavenie zdaniteľnej osoby, t.j. dodávateľa na účely DPH, či už ekonomickým zabezpečením, vykonávaním ekonomickej činnosti a deklarovaním zdaniteľných obchodov žalobca namieta, že na označenie spoločnosti V-Contact s.r.o. za spochybnený subjekt na účely DPH neuviedol správca dane žiadne relevantné dôvody. Tento výrok je nepodložený, naviac obsahovo nezrozumiteľný a neurčitý ide o svojvoľný výrok, pričom nie sú zrejmé dôvody ani myšlienkové pochody, ktoré správcu dane viedli k tomuto výroku, nakoľko správca dane nezdôvodnil, prečo by spoločnosť V-Contact s.r.o. nemohla uskutočňovať deklarovanú ekonomickú činnosť. K tvrdeniu, že správca dane zistil krajinu pôvodu a pestovateľa zo Slovenskej republiky žalobca uvádza, že uvedená skutočnosť nespochybňuje jeho nárok na vrátenie nadmerného odpočtu a potvrdzuje samotnú existenciu tovaru, ako aj jeho pôvod. 43.Žalobca ďalej namietal tvrdenie správcu dane, že „v súvislosti s tovarom bol deklarovaný jeho vývoz do Českej republiky. Pestovateľ údajne predal tovar slovenskej spoločnosti a tá deklarovala jeho dodanie do Českej republiky. Český nadobúdateľ mal deklarovať vývoz opäť do Slovenskej republiky pre slovenskú spoločnosť". Správca dane poukazuje na pochybnú dopravu do Českej republiky a späť na Slovensko. Správca dane preveril dopravu a ďalšie okolnosti a dospel k záveru, že boli vystavované fiktívne CMR o uvedenom pohybe tovaru. Dodanie do Českej republiky a následné spätné dodanie na Slovensko vôbec nenastalo. Žalobca uvádza, že s údajným fiktívnym obchodom, vývozom a spätným dovozom opísaným vyššie, nemá obchod žalobcu nič spoločné a tieto dva procesy treba jednoznačne odlíšiť a posudzovať celkom nezávisle, pretože spolu vôbec nesúvisia. Žalobca realizoval svoj vlastný skutočný obchod sfinalizovaný vývozom tovaru svojmu odberateľovi Glencore Grain Czech s.r.o. a ani správca dane skutočné dodanie vôbec nespochybňuje. Obchod, ktorý nemenované spoločnosti neuskutočnili (fiktívny), však nemôže byť prekážkou obchodu, ktorý uskutočnil žalobca (reálny). 44.Podľa žalobcu sa fiktívny obchod, deklarovaný jemu neznámymi subjektmi sa neuskutočnil (čo potvrdil aj správca dane). S tovarom sa uskutočnil reálny obchod, ktorý deklaruje žalobca a svedčia o ňom všetky priame i nepriame dôkazy. Fiktívny obchod sa evidentne „udial" iba na papieri, čo potvrdzujú všetky jeho okolnosti, vrátane jednoznačne spochybnenej dopravy. Na Červenom Majeri došlo na základe vzájomnej dohody medzi VV - AGRO, s.r.o. a V-Contact s.r.o., za asistencie zástupcu V- Contact s.r.o., pána O. P. k naloženiu tovaru v deklarovanom množstve a kvalite na dopravné prostriedky prepravcu (JUMBO MOJMÍROVCE spol. s r.o. a špedičných spoločností, u ktorých si prepravca JUMBO MOJMÍROVCE objednal prepravu) odberateľa Glencore Grain Czech s.r.o., ktorý tovar doviezol priamo k odberateľovi Glencore Grain Czech s.r.o. do Ústí nad Labem (ČR). Uvedené potvrdil predmetný prepravca i odberateľ Glencore Grain Czech s.r.o., ktorý tovar spracoval. Žalobca odkazuje na výpoveď svedka O. P. zo dňa 30.06.2016 (číslo: 103418535/2016, Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno), ktorý mal pri odbere vzoriek repky preveriť kvalitu. Správca dane vytýka svedkovi, že neuviedol ako a kde vykonal kontrolu a neodvolal sa na doklady, hoci SD na výsluchu svedkovi k predmetným okolnostiam nepoložil žiadnu otázku, čo žalobca považuje za úmyselné zavádzanie zo strany správneho orgánu. Otázka akým spôsobom nadobudol vlastníctvo k tovaru V-Contact s.r.o., je už otázka na tento subjekt a presahuje rámec tohto konania. Žalobca svojmu dodávateľovi dôveruje, nemôže však brať zodpovednosť za jeho ďalších dodávateľov, jeho účtovníctvo a pod. Podľa žalobcu však z okolností vyplýva, že V-Contact s.r.o. musel tovar nakúpiť na sklade v Červenom Majeri a že to bol práve ten tovar, ktorý bol súčasne papierovo predmetom aj spomínaného fiktívneho obchodu nemenovaných spoločností, s tým rozdielom, že v obchode V-Contact s.r.o. /VV-AGRO, s.r.o. / Glencore Grain Czech s.r.o. bol predmetný tovar skutočne naložený a vyskladnený. 45.Ďalej žalobca nesúhlasil s tvrdením správcu dane, že dodávateľ nemohol mať tovar uskladnený na deklarovanom sklade na Červenom Majeri, pretože spoločnosť, ktorá predmetný tovar kúpila od pestovateľa sa stala vlastníkom tovaru na Červenom Majeri až po jeho naložení na motorové vozidlo, t.j. tovar na predmetnom mieste mal uskladnený len pestovateľ. Podľa žalobcu nemenovaná spoločnosť, ktorá údajne predmetný tovar kúpila od pestovateľa sa nemohla stať jeho vlastníkom na Červenom Majeri až po jeho naložení na motorové vozidlo, ani nikdy inokedy, pretože k žiadnemu naloženiu, ani prevodu vlastníctva nikdy nedošlo. Muselo ísť buď o fiktívny obchod alebo o obchod s iným tovarom, ktorého skutočný pôvod nepoznáme. Ak by zabezpečoval dopravu V-Contact s.r.o., nadobudol by právo nakladať s tovarom ako vlastník momentom naloženia tovaru na svoje dopravné prostriedky, V-Contact s.r.o. však prepravu repky nezabezpečoval, nemohol ju preto nakladať na svoje vozidlá. Tovar bol naložený na Červenom Majeri na vozidlá zabezpečené odberateľom Glencore Grain Czech s.r.o. V momente naloženia mohlo prejsť na V-Contact s.r.o. právo nakladať s tovarom ako vlastník, ktoré v nasledujúcom momente previedol na žalobcu a ten ho ďalej bezodkladne previedol na odberateľa Glencore Grain Czech s.r.o. Ide o princíp tzv. nepohyblivej dodávky. Žalobca, jeho odberateľ Glencore Grain Czech s.r.o., ale pravdepodobne ani dodávateľ V-Contact s.r.o. nemajú odkiaľ vedieť, čo sa dialo s tovarom predtým, než sa sami stali aktérmi obchodu. Je však nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že tovar sa na Červenom Majeri nachádzal. Správca dane neuviedol a najmä nepreukázal žiadnu relevantnú skutočnosť ani indíciu, čo i len smerujúcu k dôvodnému podozreniu, že by žalobca mal tovar nadobudnúť z iného zdroja, než od V-Contact s.r.o. Ak by tovar nadobudnutý na Červenom Majeri v obchode medzi V-Contact s.r.o. a žalobcom nepatril V-Contact s.r.o. ale inému subjektu, ako by bolo možné, že V-Contact s.r.o. i sklad umožnili odber tovaru zo strany žalobcu. Navyše evidenčné čísla vozidiel, ktoré poslal na nakládku odberateľ (Glencore Grain Czech s.r.o.) a evidenčné čísla vozidiel, na ktoré dodávateľ (V-Contact s.r.o.) tovar naložil sa zhodujú. Ide o nespochybniteľný dôkaz toho, že žalobca predal spoločnosti GlenCore Czech s.r.o. tovar, ktorý žalobca nakúpil od spoločnosti V-Contact s.r.o. v sklade na Červenom Majeri. K otázke, či mal dodávateľ právo s tovarom nakladať ako vlastník a od akej spoločnosti toto právo získal nemôže žalobca legálne nikdy objektívne materiálne preveriť, pretože informácie o pôvode tovaru sú predmetom obchodného tajomstva dodávateľa a koniec-koncov akýkoľvek formálny doklad môže byť nepravdivý. Uvedené preto nie je súčasťou dôkazného bremena žalobcu. 46.K spochybňovaniu spôsobu kontroly kvality zo strany správcu dane sa žalobca vyjadril, že svedčí o neznalosti odbornej problematiky z jeho strany. Podľa žalobcu sa nikdy nekontroluje celý objem tovaru, vykonáva sa iba kontrola vzorky tovaru, tak ako tomu bolo aj v tomto prípade. Keďže dodávateľ predložil žalobcovi vzorku tovaru, ktorá spĺňala požadované parametre, žalobca nemal dôvod tovar neakceptovať. Žalobca nesúhlasí s výrokom správcu dane, že je nepravdepodobné, aby vzorka pochádzala z predmetnej dodávky, je absolútne nepodloženou úvahou. Žalobca navrhoval dokazovanie ohľadne štandardnosti spôsobu vzorkovania na stanovenie kvality a spôsobu kontroly kvality aj výsluchom zástupcov zo spoločností, p. A. G., zástupca spoločnosti Glencore Grain Czech, s.r.o., p. E. E., obchodný riaditeľ spoločnosti Agropodnik, a.s. Trnava (súčasť skupiny Agrofert) a ďalšie. Správca dane dôkaz nevykonal, pričom však naďalej v rozpore s vyjadreniami odborníkov spôsob rozboru kvality bezdôvodne a svojvoľne spochybňuje. 47.Žalobca ďalej označil výrok správcu dane, že ani dodanie tovaru zo strany žalobcu odberateľovi Glencore Grain Czech, s.r.o. nebolo možné preveriť, nakoľko odberateľ so správcom nespolupracoval, za nepravdivý. Žalobca už v priebehu daňovej kontroly spochybnil tvrdenie správcu dane a poukázal na to, že so spoločnosťou Glencore Grain Czech, s.r.o. je v normálnom kontakte, pričom táto spoločnosť opakovane potvrdila, že spoluprácu so správcom dane neodmieta, naopak správca danej ju o spoluprácu vôbec nepožiadal. V tejto súvislosti žalobca navrhol vykonať dôkaz, výsluch pracovníkov Glencore Grain Czech, s.r.o., email spoločnosti Glencore Grain Czech, s.r.o. zo dňa 10.12.2015 adresovaný a zaslaný správcovi dane s uvedením kontaktných osôb. Správca dane dôkaz výsluchom nevykonal a v priebehu konania ubezpečil žalobcu, že otázka dodávky tovaru do Glencore Grain Czech, s.r.o. je vyriešená, dodávka je potvrdená dopravcom i odberateľom a ďalšie dôkazy v tomto smere sú zbytočné. 48.K tvrdeniu správcu dane, že „cena tovaru sa pohybovala tak, že niektorý účastník predmetného reťazového obchodu predal tovar pod cenu, zároveň sa v predmetnom reťazci nachádzala nekontaktná spoločnosť", žalobca dodáva, že nemá vedomosť o cenách tovaru u žiadneho subjektu v akomkoľvek reťazci. Z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, kto, kedy a komu mal predať tovar pod cenu. Taktiež nevyplýva, ktorá spoločnosť je nekontaktná. Žalovaný nakúpený tovar predal za bežnú cenu, s primeraným ziskom, DPH a daň zo zisku odviedol. Ak by neexistoval tovar, doprava, a pod., boli by pochybnosti správcu dane opodstatnené. Za daných podmienok však opodstatnenými nie sú. Žalobca nesúhlasil s tým, že správca dane označil jeho postup za "dosť neštandardný" a žiadal správcu dane o vyjadrenie, v čom spočíva neštandardnosť jeho konania, ale správca dane sa odpovedi vyhol a bez toho, aby žalobca vedel, čo konkrétne je mu vytýkané. Za tohto stavu sa nemohol riadne brániť, čím bolo porušené jeho ústavné právo na spravodlivý proces. K otázke posúdenia štandardnosti predmetného obchodu žalobca navrhol dokazovanie výsluchom zástupcov z niektorých spoločností, napr. Glencore Grain Czech s.r.o., Agropodnik, a.s. Trnava, ENAGRO, a.s. a ďalšie. Napriek tomu správca dane dôkaz nepripustil. Vyjadrenie žalobcu o štandardnosti jeho konania potvrdili vo svojich výpovediach priamo alebo nepriamo svedkovia E. G., konateľka V-Contact s.r.o., výpoveď zo dňa 28.10.2016, O. P., poverený p. G. dohľadom nad nakládkou tovaru na Červenom Majeri, výpoveď zo dňa 30.06.2016, číslo: 103418535/2016, G. M. (konateľ BAKQD s.r.o.), výpoveď zo dňa 12.5.2016. 49.K výhradám správcu dane voči dodávateľovi OSP Slovensko s.r.o., žalobca namietal, že sú takmer identické s výhradami proti dodávateľovi V-Contact s.r.o., preto aj žalobca odkazuje na svoje predchádzajúce vyjadrenia. Dodávateľ OSP Slovensko s.r.o. dodával žalobcovi repku olejnú pre odberateľa žalobcu Glencore Grain Czech s.r.o. a kukuricu pre odberateľov Tekro Nitra s.r.o. a ENAGRO a.s.. V súvislosti s obomi obchodmi predložil žalobca správcovi dane množstvo dokladov (faktúry, výpisy z účtu, rozbor kvality, výpis hovorov a SMS atď.) K vyjadreniu správcu dane, že „dodávateľ OSP Slovensko, s.r.o. neeviduje faktúry za nákup tovaru. Dodávateľ vykonal úhradu na účet českej spoločnosti, aj keď pôvodne malo ísť o slovenskú spoločnosť, pričom česká spoločnosť mala mať na Slovensku zastúpenie" žalobca uvádza, že žalobca nemá povinnosť a ani zákonnú možnosť ovplyvňovať evidenciu faktúr na strane dodávateľa, ani jeho platby svojim obchodným partnerom, ktorých nepozná a ide o problém výhradne vo vzťahu medzi OSP Slovensko, s.r.o. a jeho dodávateľom. Správca dane spochybnil postavenie OSP Slovensko, s.r.o., ale nezdôvodnil, prečo by spoločnosť OSP Slovensko, s.r.o. nemohla uskutočňovať deklarovanú ekonomickú činnosť a nešpecifikoval, aké ekonomické zabezpečenie, napr. ktoré výrobné prostriedky jej chýbajú a aký to malo vplyv na jej činnosť. Správca dane nešpecifikoval a logicky neodôvodnil ako dospel k citovanému záveru. K výroku správcu dane, že „zistil krajinu pôvodu a pestovateľa zo SR" žalobca opakuje svoje argumenty týkajúce sa toho istého tvrdenia správcu dane o spoločnosti V-Contact s.r.o. Tak isto k vyjadreniu správcu dane, že „pestovateľ údajne predal tovar slovenskej spoločnosti a tá deklarovala jeho dodanie do Českej republiky. Český nadobúdateľ mal deklarovať vývoz opäť na Slovensko pre slovenskú spoločnosť. Žalobca poukazuje na pochybnú dopravu do Česka a späť na Slovensko. Žalobca preveril dopravu a ďalšie okolnosti a dospel k záveru, že boli vystavované fiktívne CMR o uvedenom pohybe tovaru. Dodanie do Českej republiky a následné spätné dodanie do Slovenskej republiky vôbec nenastalo, žalobca v tejto veci odkazuje na svoje vysvetlenie obchodu medzi žalobcom a dodávateľom V-Contact s.r.o. Žalobca v danej veci zhodne tvrdí, že s údajným fiktívnym obchodom, vývozom a spätným dovozom opísaným vyššie, nemá jeho obchod nič spoločné a tieto dva procesy treba jednoznačne odlíšiť a posudzovať celkom nezávisle. Poukázal na to, že ani v tomto prípade správca dane skutočné dodanie tovaru vôbec nespochybňuje. 50.Žalobca nesúhlasil s výrokom správcu dane, že „dodávateľ nemohol mať tovar uskladnený na deklarovanom sklade na Červenom Majeri, pretože spoločnosť, ktorá predmetný tovar kúpila od pestovateľa sa stala vlastníkom tovaru na Červenom Majeri až po jeho naložení na motorové vozidlo, t.j. tovar na predmetnom mieste mal uskladnený len pestovateľ". K uvedenému výroku žalobca namieta, pokiaľ ide o repku olejnú odkazuje na svoju argumentáciu k rovnakému tvrdeniu správcu dane týkajúceho sa spoločnosti V-Contact s.r.o. v analogickej situácii. Pokiaľ ide o kukuricu, žiaden zo zúčastnených subjektov netvrdil, že kukurica bola uskladnená na Červenom Majeri, ako to nesprávne popisuje správca dane. V prípade kukurice bola podľa dohody doprava zabezpečovaná zo strany dodávateľa OSP Slovensko s.r.o. a žalobca vôbec nepoznal dodávateľa svojho dodávateľa a nevedel, kde dodávateľ OSP Slovensko, s.r.o. naloží tovar na dopravné prostriedky. OSP Slovensko, s.r.o. ako dodávateľ splnil všetky dohodnuté podmienky a tým pádom mohol následne splniť podmienky voči svojim odberateľom (Tekro Nitra s.r.o. a ENAGRO a.s.) aj žalobca. Všetci zúčastnení obchod potvrdili, tovar bol dodaný, úhrady boli zaplatené, daň priznaná a odvedená v súlade so zákonom. OSP Slovensko, s.r.o. bol dlhodobý obchodný partner spoločnosti VV-AGRO, s.r.o., bol vždy spoľahlivý a zároveň v čase obchodovania nefiguroval v žiadnych verejne dostupných zoznamoch pochybných subjektov (neplatičov a pod.) a neboli o ňom verejne dostupné žiadne negatívne informácie. 51.Žalobca k výroku správcu dane, že „má pochybnosti o dodávke od dodávateľa, o tom, či mal právo s tovarom nakladať ako vlastník a od akej spoločnosti toto právo získal a či toto právo previedol na žalobcu" poukazuje na svoje predchádzajúce vyjadrenia k rovnakému tvrdeniu správcu dane týkajúceho sa spoločnosti V-Contact s.r.o. v analogickej situácii. Žalobca ďalej uvádza, že dodávka tovaru od deklarovaného dodávateľa bola preukázaná nielen predloženými formálne bezchybnými zákonnými dokladmi, ale aj svedectvom osôb, miestnym zisťovaním v sklade, miestnym zisťovaním u dopravcu odberateľa Glencore Grain Czech s.r.o. (repka) atď. Dodávateľ (OSP Slovensko, s.r.o.) previedol právo s tovarom nakladať ako vlastník na žalobcu, v prípade repky olejnej v momente, keď tovar OSP Slovensko, s.r.o. naložila na vozidlá zabezpečené odberateľom žalobcu (Glencore Grain Czech s.r.o.) a v prípade kukurice v momente vyloženia tovaru u odberateľov Tekro Nitra s.r.o. a ENAGRO a.s.. K tvrdeniu správcu dane týkajúceho sa pôvodu vzorky tovaru a spochybňovaniu spôsobu vykonania kontroly odkazuje žalobca na svoje predchádzajúce vyjadrenia v analogickej situácii týkajúcej sa dodávateľa V-Contact s.r.o. a zároveň dodáva, že ak by tovar mal inú, než deklarovanú kvalitu, nezodpovedalo by množstvo alebo iné parametre. Žalobca tak isto navrhol aj v tomto prípade dokazovanie ohľadne štandardnosti spôsobu vzorkovania na stanovenie kvality a spôsobu kontroly kvality aj výsluchom zástupcov spoločností, ktorí sú z hľadiska svojej odbornosti povolaní napr. Glencore Grain Czech, s.r.o., Agropodnik, a.s. Trnava, Agropodnik, a.s. Trnava atď. Správca dane však dôkaz nevykonal. 52.Žalobca ďalej napáda aj tvrdenia správcu dane o nekontaktnosti odberateľa Glencore Grain Czech, s.r.o., nakoľko žalobca už v priebehu daňovej kontroly spochybnil tvrdenie správcu dane a poukázal na to, že so spoločnosťou Glencore Grain Czech, s.r.o. je v normálnom kontakte, pričom táto spoločnosť ho opakovane potvrdila. Aj pokiaľ ide o tvrdenie správcu dane, že „cena tovaru sa pohybovala tak, že niektorý účastník predmetného reťazového obchodu predal tovar pod cenu, zároveň sa v predmetnom reťazci nachádzala nekontaktná spoločnosť" žalobca s týmto tvrdením nesúhlasí, tak ako tomu bolo v prípade obchodu s dodávateľom V-Contact s.r.o., to isté platí aj v prípade tvrdenia správcu dane o „neštandardnosti" obchodu medzi OSP Slovensko s.r.o. a žalobcom. K výroku správcu dane, že „nie je pravda, že by Ing. W. P. komunikovala za OSP Slovensko, s.r.o., vždy komunikovala iba za žalobcu" žalobca uvádza, že navrhoval aby správca dane vyžiadal príslušné dokumenty, týkajúce sa kontrolovaných obchodov, zadržiavané zo strany NAKA tak VV-AGRO, s.r.o. ako aj OSP Slovensko, s.r.o., avšak správca dane žiadosti nevyhovel a tým zabránil vykonaniu podstatných dôkazov. Žalobca navrhoval výsluch W. P. za žalobcu, páni R. a P. za dodávateľa OSP Slovensko s.r.o. a Ing. A. G. za odberateľa Glencore Grain Czech s.r.o., Ing. S. G. za ENAGRO a.s., avšak správca dane žiadosti nevyhovel. Žalobca opakovane poukázal na to, že zistenia správcu dane sa vzťahujú výlučne na udalosti, ktoré sa mali udiať na Červenom Majeri, to znamená, že ich vôbec nemožno aplikovať na obchody s kukuricou. V ostatnom sa žalobca pridržiava svojej predchádzajúcej argumentácie týkajúcej sa obchodu s dodávateľom V-Contact s.r.o. 53.Žalobca uviedol, že aj v súvislosti s obchodmi so spoločnosťou VM - STAVSPOL, s.r.o. mal správca dane pochybnosť o osobe dodávateľa, pričom konštatoval, že sa nejednalo o bežnú podnikateľskú činnosť, avšak existenciu tovaru nespochybnila dodal, že doklady žalobcu sú formálne bezchybné. Doklady však nepovažoval za dostatočné dôkazy o tom, že obchodné transakcie boli uskutočnené tak, ako boli žalobcom deklarované. S takýmto záverom žalobca opäť nesúhlasil, považoval ho za nesprávny a nepodložený, nezodpovedajúci skutkovým okolnostiam a preukázaným zisteniam. Namietal, že ani v tomto prípade nebral správca dane v úvahu dôkazy navrhované a zabezpečené žalobcom, resp. im neprikladal žiaduci význam. Žalobca uvádza, že spochybňuje a vyvracia všetky tvrdenia správcu dane, ktoré boli podľa prvostupňového rozhodnutia dôvodom existujúcich pochybností správcu dane o skutočnej povahe obchodov. 54.Žalobca nesúhlasí s tvrdením správcu dane, podľa ktorého nákup a následný predaj „navodzujú stav bežných obchodných vzťahov", podľa správcu dane však v skutočnosti o bežné obchody nejde, nakoľko správca dane nepredložil jedinú logickú úvahu, ktorá by smerovala k opaku. Žalobca súhlasí s tým, že spolupráca medzi ním V M - STAVSPOL, s.r.o. bola jednorazová, avšak spolupráca sa diala na základe odporúčania od už známeho dodávateľa kukurice pre žalobcu, od spoločnosti AGRO ML s.r.o. Taktiež spolupráca žalobcu so skladom Agropodniku v Čiližskej Radvani, na ktorom žalobca predmetný tovar nakúpil, bola dlhodobá a overená. Dodávka tovaru od deklarovaného dodávateľa bola dokázaná nielen predloženými formálne bezchybnými zákonnými dokladmi, ale aj potvrdením zo strany konateľa dodávateľa, žalobcu i skladu Agropodnik a.s. v Čiližskej Radvani a v konečnom dôsledku ju potvrdili aj odberatelia žalobcu tým, že tovar v zmysle dohody prevzali. Obchod nespochybňuje ani vyjadrenie Agropodnik a.s., že ako obchodného partnera neeviduje V M - STAVSPOL, s.r.o. ani SPEED LINE s.r.o., ale iba žalobcu. Uvedené zodpovedá skutočnosti. V M - STAVSPOL, s.r.o. je dodávateľom žalobca a nie dodávateľom do spoločnosti Agropodnik a.s. Žalobca nevie, prečo bola na niektorých laboratórnych listoch uvedená ako dodávateľ spoločnosť SPEED LINE s.r.o., nejde totiž o dodávateľa žalobcu a žalobca uvedenú spoločnosť nepozná, nikdy s ňou neobchodoval. Možno šlo o dopravcu alebo subdodávateľa spoločnosti V M - STAVSPOL, s.r.o., ktorý doviezol dohodnutý tovar (alebo jeho časť) do skladu Agropodnik a.s. Trnava, Čiližská Radvaň. Ak mal v tomto smere správca dane akékoľvek pochybnosti alebo nejasnosti, mohol ich odstrániť výsluchom zástupcov skladu Agropodnik a.s. v Čiližskej Radvani za účasti žalobcu, čo sme žalobca aj navrhoval. Dodávateľ V M - STAVSPOL, s.r.o. taktiež svoj záväzok voči žalobcovi splnil, tovar zodpovedal dohode a bol dodaný na vozidlách, ktoré V M - STAVSPOL, s.r.o. vopred nahlásil žalobcovi a ten ďalej skladu. Následný predaj tovaru z vlastníctva žalobcu do vlastníctva Agropodnik a.s. bol už iba jednoduchým procesom, keďže tovar sa už nachádzal v sklade určenia a jeho kvalita bola už potvrdená. K otázke, či mal dodávateľ právo s tovarom nakladať ako vlastník a od akej spoločnosti toto právo získal argumentuje žalobca analogicky ako v prípade dodávateľa V-Contact s.r.o. a dodáva, že dodávateľ previedol právo s tovarom nakladať ako vlastník na žalobcu v momente, keď tovar vyložil na sklade spoločnosti Agropodniku v Čiližskej Radvani, kde ho za žalobcu na základe zmluvy o skladovaní prevzala spoločnosť Agropodnik a.s. Dodávateľ ani žalobca nemuseli byť na sklade prítomní osobne, nakoľko prevzatie tovaru a kontrolu jeho kvality vykonával zmluvný sklad Agropodnik a.s. K námietkam správcu dane, že spoločnosť VM - STAVSPOL s.r.o. nemala prenajaté skladové priestory v sklade spoločnosti Agropodnik a.s. v Čiližskej Radvani a ani tam nemohla mať svoj tovar uskladnený, žalobca uvádza, že je bezpredmetná, nakoľko spoločnosť VM - STAVSPOL s.r.o. vôbec nepotrebovala mať prenajatý predmetný sklad. Právnym titulom na uskladnenie tovaru v sklade disponoval žalobca, ktorý svoje právo skladovať tovar realizoval, okrem iného, aj odberom tovaru od VM - STAVSPOL s.r.o. na predmetný sklad, tovar sa teda mohol fyzicky nakladať do priestoru vyhradeného pre žalobcu. V ostatnom je argumentácia žalobcu obchodu týkajúceho sa dodávateľa VM - STAVSPOL s.r.o., zhoduje s argumentáciou uvedenou pri obchode týkajúceho sa dodávateľa V-Contact s.r.o., žalobca má za to že si svojich dodávateľov preveril dostatočne a jednalo sa o bežnú podnikateľskú činnosť. 55.Žalobca k dodávateľovi Veľká Ryba spol. s.r.o. uvádza, že počas výkonu daňovej kontroly predložil dôkazy, laboratórny list č. 113001422/2013 s uvedením dátumu dodania, štátnu poznávaciu značku vozidiel, hmotnosti tovaru, kvality tovaru, čísla vážneho listu, výpis z účtu ako doklad o uhradení spoločnosti Veľká Ryba spol. s.r.o., odberateľskú faktúru č. 213517 vystavenú spoločnosti Agropodnik a.s. , výpis hovorov a SMS, vzor e-mailovej komunikácie a ďalšie. Konateľ spoločnosti Veľká Ryba spol. s.r.o. p. E. Z. počas miestneho zisťovania vykonaného správcom dane dňa 06.11.2014 potvrdil realizáciu obchodu, vystavenie faktúry, naloženie tovaru, predložil účtovné doklady, evidenciu DPH. Splnomocnený zástupca spoločnosti Agropodnik a.s. Trnava Bc. L. E. v zápisnici o miestnom zisťovaní zo dňa 29.07.2014 potvrdil nákup repky od žalobcu a jej dodanie do skladových priestorov spoločnosti Agropodnik a..s. Trnava, predložil dodávateľskú faktúru, dodací list, príjemku materiálu, objednávku, doklad o zaúčtovaní predmetnej faktúry, laboratórny list, kúpnu zmluvu, potvrdil úhradu bankovým prevodom, k čomu predložil tlač zo systému elektronického bankovníctva Q. T. a.s. Správca dane spochybňuje zdaniteľné plnenie z dôvodu, že spoločnosť Veľká Ryba s.r.o. údajne nevie preukázať nadobudnutie tovaru ani prepravu. Správca dane spochybňuje tvrdenie, že spoločnosť Veľká Ryba s.r.o. nadobudla tovar bezodplatne ako odpad, ktorý vyčistila a so ziskom predala spoločnosti VV- AGRO s.r.o., ako neštandardný postup, keďže neboli predložené doklady o čistení. Žalobca uvádza, že jemu nebola známa skutočnosť, ako dodávateľ tovar nadobudol, resp. že malo ísť o znečistený tovar nadobudnutý bezodplatne, nakoľko tovar pri dodaní daňovému subjektu spĺňal všetky dohodnuté parametre. Čistenie tovaru za účelom splnenia podmienok kvality je však bežnou záležitosťou v obchodovaní s poľnohospodárskymi komoditami. Za účelom preverenia prepravy tovaru pri nákupe a predaji repky, správca dane zaslal výzvu na Národnú diaľničnú spoločnosť a.s.. Z poskytnutých údajov vyplynulo, že vozidlo BN433AX dňa 11.12.2013 v skorých ranných hodinách smerovalo zo Senice do Trnavy, kde mohlo vykladať tovar v spoločnosti Agropodnik a.s., správca dane si počas miestneho zisťovania v spoločnosti Agropodnik a.s. Trnava vedel porovnať čas uvedený na predloženom vážnom lístku s výpisom z mýtneho systému. K ostatným námietkam správcu dane, ktoré sa opakujú pri všetkých dodávateľoch, odkazuje žalobca na už uvedené stanoviská vyššie v texte. 56.K dodávateľovi BAKQD spol. s r.o. žalobca uviedol obdobné námietky ako pri predchádzajúcich dodávateľoch. Žalobca aj v tomto prípade predložil správcovi dane ako dôkaz dodávateľskú faktúru int.č.132074, e-mail zaslaný spoločnosti Bakqd spol. s.r.o., výpis z účtu ako doklad o úhrade za nakúpený tovar, odberateľskú faktúru č. 213520, zúčtovaciu tabuľku zo skladu Vráble s uvedením dátumu dodania, štátnej poznávacej značky vozidiel, brutto hmotnosti a netto hmotnosti, DOH1300124 a DOH1300125 ako doklad o úhrade od spoločnosti Tekro Nitra s.r.o. formou vzájomného zápočtu. Spoločnosť VV- AGRO s.r.o. nakúpila tovar kukuricu od svojich dodávateľov VM-STAVSPOL s.r.o., BAKQD spol. s.r.o., OSP Slovensko s.r.o., Equinox Trade spol. s.r.o. v parite CPT podľa INCOTERMS 2010 s dodaním: na zmluvný sklad spoločnosti Agropodnik a.s. Trnava. Nakúpený tovar od uvedených dodávateľov žalobca predal spoločnosti Agropodnik a.s. Trnava v množstve 564,58 t na základe kúpnej zmluvy č. 161/K/ B2013, súčasťou plnenia uvedenej zmluvy bola aj kukurica nakúpená od spoločnosti Bakqd spol. s.r.o. Spoločnosť VV-AGRO, s.r.o. nakúpený tovar od spoločnosti Bakqd spol.s.r.o. predala spoločnosti Tekro Nitra s.r.o. a spoločnosti RWA Slovakia spol. s.r.o. so ziskom. Konateľ spoločnosti Bakqd spol .s.r.o. vo svojej svedeckej výpovedi na Daňovom úrade pre vybrané daňové subjekty dňa 12.05.2016 potvrdil vystavenie faktúr a dodanie tovaru, poprel svoju údajnú nekontaktnosť pred správcom dane. Konateľ spoločnosti Tekro Nitra s.r.o. počas miestneho zisťovania dňa 29.09.2014 potvrdil uskutočnenie obchodu, predložil dodávateľskú faktúru od spoločnosti VV-AGRO, s.r.o., zúčtovaciu tabuľku, dodací list, príjemku, vážne listy. Potvrdil úhradu, predložil záznamy o DPH, kde mal predmetnú faktúru zaúčtovanú. Splnomocnený zástupca spoločnosti RWA Slovakia s.r.o. počas miestneho zisťovania dňa 08.07.2014 potvrdil uskutočnenie obchodu, predložil dodávateľskú faktúru, dodací list, príjemku, doklad o úhrade štátnu poznávaciu značku vozidiel, záznamy o DPH. Žalobca má za to, že dodávka tovaru od deklarovaného dodávateľa bola dokázaná nielen predloženými formálne bezchybnými zákonnými dokladmi, ale aj potvrdením zo strany konateľa dodávateľa, žalobcu i skladu Agropodnik a.s. v Čiližskej Radvani. S tvrdením správcu dane, že spoločnosť BAKQD spol. s r.o. je nekontaktná, nespolupracovala a nepredložila, resp. nepotvrdila predložené doklady žalobca nesúhlasí. Žalobca má za to, že dodávateľ BAKQD spol. s r. o. sa dostavil na ústne pojednávanie pred správcom dane, podstúpil výsluch a podal výpoveď zaznamenanú v zápisnici, okrem toho bol v kontakte so správcom dane písomne, elektronicky i telefonicky. K ostatným námietkam správcu dane, ktoré sa opakujú pri všetkých dodávateľoch, žalobca analogicky uvádza už uvedené stanoviská. 57.Žalobca sa vyjadril aj k opakovanému vyrubovaciemu konaniu v ktorom Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany vydal rozhodnutie č. 100493306/2018 zo dňa 05.02.2018. V tomto konaní sa po zrušení rozhodnutia Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 104410290/2016 zo dňa 06.12.2016 správca dane vyjadril, že bude preverovať iba okolnosti obchodovania súvisiace s Červeným Majerom a ostatné prípady už riešiť nebude, napriek výzve žalobcu na opätovné prehodnotenie všetkých daňových plnení, nakoľko odvolací orgán zrušil celé rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 104410290/2016 zo dňa 06.12.2016. Prípady, týkajúce sa Červeného Majera predstavujú pritom iba zlomok celkových obchodov a skutočností preverovaných v rámci daňovej kontroly za kontrolované obdobie t.j. obdobie december 2013. Žalobca má za to, že okolnosti obchodovania na Červenom Majeri sú už dostatočne prešetrené a skutkový stav je známy. Problémom a teda spornou otázkou nie je skutkový stav veci, ale právne posúdenie známeho skutkového stavu. Okolnosti obchodovania na Červenom Majeri, ktoré sú preverované v tomto konaní, boli už preverené aj políciou, ktorá zistila, že na Červenom majeri pestovateľ predal repku spoločnosti AGRO-EH, s.r.o., ktorá ju následne predala spoločnosti Pertinax, ktorá údajne repku odviezla do Ústí nad Labem, kde ju uskladnila na sklade, ktorý si už údajne jej konateľ nepamätá. Pertinax mala repku predať ďalšej českej firme Agro Perfect (s poľským konateľom), ktorá mala (podľa výpovede pána P. z Pertinax s.r.o.) tovar dodať späť na Slovensko. Táto repka mala byť dodaná pre spoločnosti V-Contact, s.r.o. a OSP Slovensko, s.r.o., avšak dodávateľ údajne doklady nakoniec nevystavil. V súčasnosti je dodávateľ Agro Perfect, s.r.o. nekontaktný. Podľa informácie od vyšetrovateľa, obidve firmy (Pertinax s.r.o. i Agro Perfect, s.r.o.) preveruje česká polícia. Všetky uvedené skutočnosti je ochotný potvrdiť a bližšie objasniť vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície v Galante mjr. Ing. H. R., ktorý je o výsledkoch vyšetrovania ochotný podať informácie aj správcovi dane. Zistenia vyšetrovateľa potvrdzujú, že podvodnými subjektmi v obchodovaní neboli VV-AGRO, a zrejme ani V-Contact, s.r.o. alebo OSP Slovensko, s.r.o., ale iné spoločnosti, Pertinax a Agro Perfect, s.r.o. (prípadne ďalšie), ktoré nie sú dodávateľmi ani odberateľmi spoločnosti VV-AGRO, s.r.o. a ktoré možno uviedli do omylu dodávateľov spoločnosti VV-AGRO, t.j. spoločnosti V-Contact s.r.o. a OSP Slovensko s.r.o., prípadne iné žalobcovi neznáme spoločnosti. Ako DS už podrobne opísal v odvolaní proti rozhodnutiu, evidentne žiaden tovar nebol dodaný do Českej republiky a následne späť z Českej republiky do Slovenskej republiky; zrejme išlo iba o papierovú podvodnú operáciu, ktorá nemala ekonomické opodstatnenie. V skutočnosti predmetný tovar (repka) bol naložený na sklade pestovateľa na dopravné prostriedky, ktoré objednal odberateľ spoločnosti VV-AGRO, s.r.o. na základe zmlúv s dodávateľmi V-Contact, s.r.o. a OSP Slovensko, s.r.o. (a v súlade s týmito zmluvami) a následne bol zo strany VV-AGRO, s.r.o. dodaný jej odberateľovi (táto časť obchodu nebola sporná, uvedené potvrdila aj česká daňová správa v rámci medzinárodnej výmeny informácií, správca dane rozporoval iba nadobudnutie tovaru). Ak by sa teda vyskytlo podvodné konanie na strane tretích subjektov, napr. Pertinax s.r.o. alebo Agro Perfect, s.r.o., takýmto podvodným konaním by nemohli byť dotknuté práva spoločnosti VV-AGRO, s.r.o. 58.Žalobca po niekoľkoročnom trvaní daňového konania považoval zo strany správcu dane za absurdné predĺženie lehoty na rozhodnutie v trvaní 365 dní. Namietal, že správca dane v časti, ktorá sa netýkala dodávateľov OSP Slovensko, s.r.o. a V-Contact s.r.o. iba doslovne prepísal rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 104410290/2016 zo dňa 06.12.2016 do rozhodnutia Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany, č. 100493306/2018 zo dňa 05.02.2018, s vecnými ani právnymi námietkami žalobcu sa opäť nevysporiadal. Žalovaný sa zaoberal iba dodávateľmi OSP Slovensko, s.r.o. a V-Contact s.r.o., pričom i v týchto prípadoch potvrdil svoje rozhodnutie v neprospech žalobcu. Žalovaný doplnil dokazovanie o výsluch W. M., majiteľa skladu v Červenom Majeri a pestovateľa repky olejnej tam uskladnenej a neskôr dodanej zo strany DS jeho odberateľovi Glencore Grain Czech. Podľa žalobcu bol však výsluch W. M. nadbytočným úkonom a irelevantným dôkazom, nakoľko W. M. sa nevedel vyjadriť ku skutočnostiam, týkajúcim sa obchodu žalobcu, nakoľko nie je obvyklé, aby obchodník poznal detaily obchodov tretích strán. Svedok vypovedal o skutočnostiach, ktoré mu boli známe, pričom obchod deklarovaný zo strany žalobcu nepotvrdil ani nevyvrátil - nič o ňom nevedel. Žiaden dôkaz v konaní, vrátane listinných dôkazov a výpovedí, nespochybňuje riadne, štandardne a dobromyseľne uskutočnený obchod na úseku žalobcu. Ak na mieste Červený Majer nastali akékoľvek sporné okolnosti, netýkali sa žalobcu a žalobca o nich nevedel, ani im nemohol akýmkoľvek spôsobom zabrániť alebo ich ovplyvniť. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí č. 101427496/2018 zo dňa 24.07.2018 iba formálne potvrdil rozhodnutie správcu dane, Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany, č. 100493306/2018 zo dňa 05.02.2018 bez toho, že by ho preukázateľne vecne a právne preskúmal. Žalobca preto zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a dodal, že v kontrolovanom zdaňovacom období december 2013 nakupoval všetky poľnohospodárske komodity od svojich dodávateľov s DPH a tieto predal svojim odberateľom s DPH. 59.Ako prílohu č. 2 zaslal žalobca správnemu súdu na podporu svojich tvrdení judikatúru, ktorá podľa žalobcu potvrdzuje, že nemôže byť ukrátený na svojich zákonných právach, t.j. nemôže mu byť odopreté vrátenie nadmerného odpočtu DPH z dôvodu, že na strane jeho dodávateľov alebo iných osôb existuje problém s preukázaním pôvodu nadobudnutého tovaru, pre chýbajúce alebo nesprávne dokumenty alebo ďalšie nedostatky na strane subjektov odlišných od Daňového subjektu. Žalobca zaslal správnemu súdu rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 PPUH Stehcemp zo dňa 22.10.2015, rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-285/11 Bonik EOOD zo dňa 6.12.2012, rozsudok Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 13S/2/2017, zo dňa 14.06.2017, rozsudok Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 13S/51/2017 zo dňa 13.12.2017, rozsudok Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 13S/58/2017 zo dňa 08.11.2017. III. Vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu 60.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania. 61.Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobné námietky sú nedôvodné a nesúhlasí s nimi. Podľa názoru žalovaného, správca dane vykonal rozsiahle šetrenie za účelom získania objektívneho skutkového stavu, správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne a dostatočne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, na základe ktorých vydal rozhodnutie, pričom postupoval v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly za účelom zistenia skutkového stavu vecí vykonal množstvo miestnych zisťovaní, zaslal dožiadania na miestne príslušné daňové úrady, zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií, v priebehu vyrubovacieho konania vykonal ďalšie miestne zisťovania, zaslal dožiadania na miestne príslušné daňové úrady, vykonal výsluchy svedkov, zaslal žiadosti o sprístupnenie informácií atď. 62.Žalovaný zdôraznil, že správca dane v priebehu výkonu predmetnej daňovej kontroly a v priebehu vyrubovacieho konania postupoval v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v súlade s Daňovým poriadkom a svoje závery opieral aj o judikatúru Súdneho dvora EÚ. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Na splnenie podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty nestačí preukázať zdaniteľné plnenie len po formálnej stránke (v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 2Sžf/40/2011 zo dňa 18.04.2012), ale je nevyhnutné preukázať aj reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia, t. j. preukázať dodanie predmetného tovaru alebo služby. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a to deklarovaným dodávateľom. Dôkazné bremeno je primárne na daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Správca dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný. Tieto názory boli v súvislosti s preukazovaním nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty opakovane judikované v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR (2Sžf/52/2011 zo dňa 22.08.2012; 5Sžf/52/2011 zo dňa 28.06.2012; 2Sžf 4/2009 zo dňa 23.06.2010; 3Sžf/100/2012 zo dňa 11.06.2013 a ďalších). 63.K uvádzanej judikatúre Súdneho dvora EÚ, resp. českej judikatúre žalovaný uvádza, že správca dane vo svojom závere tvrdí, že žalobca predložil správcovi dane v priebehu výkonu predmetnej daňovej kontroly faktúry od tuzemských dodávateľov V- Contact s. r. o., OSP Slovensko, s. r. o., V M - STAVSPOL, s. r. o., Veľká Ryba spol. s r. o. a BAKQD spol. s r. o. s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH v znení neskorších predpisov, avšak zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká kontrolovanému platiteľovi nárok na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii a v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Podľa zistení správcu dane v konaní nebolo preukázané reálne plnenie od predmetných dodávateľov uvedených na faktúre, pričom v prípade nadobudnutia tovaru deklarovaného od dodávateľov V- Contact s. r. o., OSP Slovensko, s. r. o., V M - STAVSPOL, s. r. o. a BAKQD spol. s r. o. správca dane nespochybnil materiálne plnenie. V prípade dodávateľa Veľká Ryba spol. s r. o. bolo správcom dane spochybnené aj materiálne plnenie. Žalovaný k uvedenému záveru správcu dane dodáva, že správca dane vykonal v rámci dokazovania rozsiahle šetrenie, preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a dodržiavanie ustanovení v zmysle zákona o DPH . 64.Žalovaný ďalej uvádza, že správcom dane bolo zistené, že obchody mali byť vykonané v reťazci spoločností, ktorej súčasťou bol aj žalobca, ktorý v ten istý deň deklaroval aj predaj (nakúpeného tovaru) v nezmenenom stave. V prípade dodávateľa V- Contact s. r. o. správcom dane počas daňovej kontroly bolo zistené, že spoločnosť je nekontaktná, so správcom dane nespolupracuje, písomností nepreberá. Správca dane až vo vyrubovacom konaní vykonal svedeckú výpoveď svedka p. E. G., konateľky spoločnosti. Správca dane zistil, že za žalobcu nebol nikto prítomný ani pri nákupe predmetného tovaru a ani pri jeho následnom predaji odberateľovi Glencore Grain Czech s. r. o. Na základe výpovede svedka p. E. G., že spoločnosť V - Contact s. r. o. predmetnú repku kúpila od spoločnosti AGRO EH s. r. o., správca dane vykonal dňa 11.11.2016 miestne zisťovanie v spoločnosti AGRO-EH, s. r. o., Hlavná 81/37, Pusté Úľany 925 28, IČO: 43 817 785, DIČ: 2022488380, IČ pre daň: SK2022488380. spoločnosť AGRO- EH, s. r. o. v zdaňovacom období november 2013 nedodala žiaden tovar pre spoločnosť V-Contakt s. r. o. a nevyhotovila pre spoločnosť V-Contakt s. r. o. v zdaňovacom období november 2013 žiadnu faktúru. Konateľ spoločnosti AGRO-EH, s. r. o. sa ďalej vyjadril, že nikdy neobchodoval s daňovým subjektom V-Contact s. r. o., t. j. nikdy nenakupoval od spoločnosti V-Contact s. r. o. a ani nikdy nič nedodal spoločnosti V-Contact s. r. o., ani žiadne faktúry pre spoločnosť V-Contact s. r. o. nevyhotovil. Taktiež spoločnosť Glencore Grain Czech, s. r. o. nebolo možné počas daňovej kontroly preveriť, nakoľko spoločnosť so správcom dane nespolupracovala. Obdobné zistenia správcu dane sa týkali aj v prípade ďalších deklarovaných obchodov od dodávateľov V M - STAVSPOL, s. r. o. a BAKQD spol. s r. o., OSP Slovensko, s. r. o. 65.K námietke žalobcu týkajúcej sa konania v dobrej vôle, žalovaný poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca vo svojom vyjadrení popisuje, ako sa celý obchod s tovarom repkou olejnou od pestovateľa prvého dodávateľa W. M. až po spracovateľa Gloncore Grain Czech s. r. o. mal uskutočniť. Žalobca dokonca sám na predposlednej strane označuje medzi kým bol vykonaný fiktívny dokladový predaj, cit. : „ Agro - EH s.r.o., SK - Pertinax s.r.o., CZ - ALL 4 Trade s. r. o., SK. Spoločnosť ALL 4 Trade s. r. o. mala vystaviť faktúry pre OSP Slovensko s. r. o. a V -Contact s. r. o." Čiže žalobca poprel, že by dodávateľmi tovaru mali byť pre spoločnosť OSP Slovensko, s. r. o. - Agro - Perfect s. r. o. a pre V-Contact s. r. o. spoločnosť AGRO-EH s. r. o. tak, ako sa vyjadrili do zápisníc ich konatelia. Dokonca konateľ spoločnosti OSP Slovensko, s. r. o., pán R., do zápisnice o ústnom pojednávaní číslo 9401402/5/4712380/2014/ Hust zo dňa 21.10.2014 potvrdil, že faktúry českej spoločnosti Agro Perfect s. r. o. vymáha cez právnika JUDr. U. z Banskej Bystrice. 66.Žalovaný sa stotožnil so správcom dane, že vyjadrenie žalobcu potvrdilo úvahu správcu dane, že spoločnosti V-Contact, s. r. o. a OSP Slovensko, s. r. o. nikdy reálne tovar žalobcovi nedodali, pretože sám žalobca vo svojom vyjadrení tieto dodávky označil ako fiktívny dokladový predaj, cit: „Spoločnosť AGRO EH s. r. o. predala tovar spoločnosti Pertinax s. r. o. Spoločnosť Pertinax urobila fiktívny dokladový predaj Agro-EH s. r. o., SK - Pertinax s. r. o., CZ - ALL 4 Trade s. r. o., SK, ktorá mala vystaviť faktúru pre OSP Slovensko s. r. o. a V-Contact s. r. o. Z nejakého dôvodu tok peňazí išiel cez spoločnosť Agro-Perfekt s. r. o. a nie cez ALL 4 Trade s. r. o.". Spoločnosti V- Contact, s. r. o. a OSP Slovensko, s. r. o. a žalobca vytvorili umelý vzťah, ktorý nemal ekonomické opodstatnenie, a ktorého účelom bolo zneužívajúce správanie. Vytváranie takýchto umelých vzťahov je v rozpore s § 3 ods. 6 zákona Daňového poriadku. 67.V súvislosti s prílohou č. 2 žalovaný poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 2Sžf/19/2011 zo dňa 25.01.2012, v ktorom je uvedené, „pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní alebo súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektoré rozsudky súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. Pokiaľ sú jeho tvrdenia len všeobecné, nemôže na ne súd v správnom súdnictve prihliadať." Na základe uvedeného, žalovaný považuje uvádzanie judikátov v prílohe č. 2 za neopodstatnené a nedôvodné. Žalovaný ďalej konštatuje, že pri posúdení skutkového stavu správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní, ktoré upravuje § 3 Daňového poriadku, ako aj v súlade s ostatnými ustanoveniami Daňového poriadku a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (zákon o DPH) a riadil sa aj rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora. 68.Žalovaný v spojitosti s týmto prípadom tiež poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu č. 6Sžf/18/2011 a 6Sžf/14/2012 zo dňa 28. marca 2012, v ktorých sa uvádza: „Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. V danom prípade nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie faktúry, dodacích listov, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou." V zmysle § 24 Daňového poriadku dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu a daňový subjekt primárne preukazuje svoje tvrdenia, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. 69.Žalovaný zároveň oznámil správnemu súdu, že nežiada, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie. 70.K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril právny zástupca žalobcu dňa 07.02.2019. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že naďalej zotrváva na podanej žalobe a petite v celom rozsahu a námietky žalovaného považuje za bezpredmetné, nesprávne a zavádzajúce. 71.Žalobca považuje tvrdenie žalovaného, že žalobca nepreukázal nadobudnutie tovaru od deklarovaných dodávateľov nepravdivé. Napriek tomu, že správca dane nepreukázal, že by žalobca tovar nadobudol iným než deklarovaným spôsobom ani, že by žalobca vedel alebo mal vedieť o akomkoľvek nezákonnom prvku v súvislosti s daňovým plnením. Správca dane svoje závery opiera výlučne o okolnosti na strane tretích osôb, ktoré nedôvodne pripočítava na ťarchu žalobcu. Žalobca jednoznačne preukázal reálnosť svojich obchodov a za fiktívne naopak označil akékoľvek údajné iné obchody, o existencii ktorých však pôvodne ani nevedel a s ktorými sa oboznámil až počas daňovej kontroly zo spisového materiálu. Žalobca teda suploval konanie správcu dane, keď sa snažil z informácií získaných od správcu dane zistiť možné vysvetlenie údajných fiktívnych obchodov, ktoré spochybňuje tak správca ako aj žalobca, čím chcel prispieť k objasneniu veci. Pokiaľ ide o relevantnú judikatúru, ktorú žalobca predložil, podľa žalobcu sa mal žalovaný s judikatúrou vysporiadať aj v prípade, ak by na ňu žalobca vôbec neupozorňoval, resp. bolo jeho povinnosťou vykladať zákony eurokonformne a v súlade s konštantnou judikatúrou. 72.V ostatnej časti právny zástupca žalobcu v podstate zopakoval svoje argumenty podobne ako v obsahu žalobného návrhu. 73.Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. IV. Relevantná právna úprava 74.Podľa § 6 ods. 1 SPP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 75.Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 76.Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. 77.Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 78.Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 79.Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 80.Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 81.Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 82.Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. 83.Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 84.Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 85.Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 86.Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 87.Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 88.Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 89.Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, za splnenia procesných podmienok (§ 107ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 90.V prvom rade súd považuje za potrebné k veci uviesť, že správca dane, resp. žalovaný vo svojich rozhodnutiach v podstate vo všetkých posudzovaných dodávateľsko-odberateľských vzťahoch (okrem dodávateľskej spoločnosti Veľká ryba s.r.o.) nespochybnil materiálne plnenie, avšak tvrdil, že nebolo preukázané reálne plnenie od dodávateľov uvedených na faktúre. Treba však zdôrazniť, že správca dane na jednej strane konštatoval, že cieľom a aj výsledkom fakturácie tovaru, repky olejnej medzi spoločnosťami V-Contact s.r.o. a OSP Slovensko, s.r.o. a daňovým subjektom bolo účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, avšak na druhej strane, v ďalšej časti rozhodnutia žalovaného uvádza, že v prípade odpočítania dane na základe faktúr od dodávateľov V-Contact s.r.o. a OSP Slovensko, s.r.o. došlo zo strany zúčastnených subjektov k zneužitiu práva, teda k postupu, ktorý je podľa ust. § 3 ods. 6 daňového poriadku neprípustný. Znamená to, že správca dane ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach spomínajú dva rôzne inštitúty, avšak z rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva, akého konkrétneho konania sa žalobca v posudzovaných veciach dopustil, či zneužitia práva alebo podvodného konania. 91.Ako už bolo vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že správca dane konanie žalobcu v súvislosti s uplatneným odpočítaním dane z posudzovaných obchodných transakcií jednak označil za podvodné a zároveň (kumulatívne) ho právne kvalifikoval ako zneužitie práva Európskej únie, s hlavným cieľom získať daňovú výhodu. Takéto právne zdôvodnenie nepriznania práva na odpočítanie dane považuje správny súd za metúce a nezrozumiteľné, pretože z neho po právnej stránke jednoznačne nevyplýva, či sa žalobca podieľal na zneužití práva, alebo na podvodnom karuselovom obchode smerujúcom k daňovému úniku. Od právnej kvalifikácie konania, ktoré je nezlučiteľné so systémom DPH, totiž závisí nielen okruh skutočností, ktoré musia byť v daňovom konaní preukázané, ale aj to, kto tieto skutočnosti preukazuje, čo má vplyv aj na realizáciu práva daňového subjektu na obhajobu ako aj na bránenie svojich práv. 92.O zneužitie práva podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (napr. podľa rozsudku C-255/02 vo veci Halifax a spol., podľa rozsudku C-367/96 z 12. mája 1998 vo veci účastníka Kefalas alebo podľa rozsudku C-212/97 z 9. marca 1999 vo veci účastníka Centros) pôvode v prípade, ak napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených slovenským právnym poriadkom pre odpočítanie DPH na vstupe, bolo získané daňové zvýhodnenie odporujúce cieľom právnej úpravy DPH, pričom z okolností toho - ktorého prípadu bude zrejmé, že získanie tohto daňového zvýhodnenia je spojené s vytvorením umelých podmienok a situácií zameraných, aj za cenu neekonomického správania sa daňových subjektov, resp. v rozpore so zásadami trhového mechanizmu, na dosiahnutie daňového zvýhodnenia, ktoré bolo zároveň hlavným účelom deklarovaných zdaniteľných plnení (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017). 93.O zneužitie práva podľa vyššie uvedenej judikatúry teda ide vtedy, keď napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených slovenským právnym poriadkom (a v tejto súvislosti riadnym výkladom daňového práva únie v zmysle čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii) bolo získané daňové zvýhodnenie, ktoré je v rozpore s cieľmi právnej úpravy DPH, pričom z okolností prípadu je zrejmé, že získanie tohto daňového zvýhodnenia je spojené (podmienené) s vytvorením umelých podmienok (t.j. odporujúcim pôsobeniu trhového mechanizmu na ekonomické činnosti daňových subjektov) na jeho dosiahnutie a bolo hlavným účelom posudzovaných plnení. Z tohto záveru vyplýva okruh skutočností, ktoré nikto iný ako správca dane musí preukázať, aby odôvodnil mimoriadny zásah štátnej moci do práv daňového subjektu, a to nepriznanie práva na odpočítanie DPH. Ide o tie prvky zdaniteľných obchodov ako právne úkony, či iné skutočnosti, ktoré predstavujú zneužitie, ďalej získanie neoprávnenej daňovej výhody na strane daňového subjektu a vznik ujmy na strane štátu, ktorá by bez vytvorenia zneužívajúcej situácie nenastala, a tiež nespochybniteľný záver, že získanie daňového zvýhodnenia bolo hlavným dôvodom uskutočnenia ekonomickej činnosti daňových subjektov. 94.O zneužitie práva nejde v prípade, ak dotknuté ekonomické činnosti môžu mať iné objektívne vysvetlenie, ako iba dosiahnutie daňového zvýhodnenia. Týmto sa vylučuje, resp. potlačuje idea hlavného cieľa. Nepochybne je v záujme dotknutého daňového subjektu takéto vysvetlenie skúmaných obchodných transakcií správcovi dane ponúknuť a uviesť. Ak teda správca dane preukáže, že posudzovanými transakciami bolo získané daňové zvýhodnenie, ktoré je v rozpore s účelom právnej úpravy DPH a pre tieto transakcie neexistuje žiadne iné objektívne vysvetlenie, ako dosiahnutie takéhoto zvýhodnenia, potom môže správca dane rozhodnúť o nepripustení tohto práva na odpočítanie dane z týchto zdaniteľných obchodov. 95.Od zneužitia práva ako dôvodu pre nepriznanie nárok na odpočítanie dane na vstupe je v zmysle judikatúry Súdneho dvora (najmä jeho rozsudku vo veci účastníkov Bonik alebo Maks pen) nutne odlišovať účasť na podvodnom reťazci zdaniteľných obchodov, ktorého účelom je taktiež nedovolené profitovanie zo spoločného systému DPH. K podvodnému konaniu dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia. Súdny dvor však vo svojej judikatúre (sp.zn. C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta recycling SPRL) stanovil, že: „ ... právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia, na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH". 96.V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné poukázať na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr. sp.zn. 4Sžf/16/2010, 3Sžf/1/2010), ďalej na rozhodnutia Súdneho dvora (rozsudok sp.zn. C-354/03 Optigen Ltd., C-353/03 Fulcrum Electronics Ltd., C-484/03 Bond house systems Ltd., C-80/11, C-142/11 Mahageben Kft. a Peter Dávid), v ktorých sa uvádza, že „uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u povinných osôb k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý". 97.Z vykonaného dokazovania realizovaného správcom dane nevyplýva, že by plnenia medzi žalobcom a dodávateľskými spoločnosťami neboli uskutočnené (svedčia o tom výpovede tak konateľov dodávateľských spoločností ako aj prevod peňažných prostriedkov na účet a tiež vykonané miestne zisťovania). Nemožno však považovať za postačujúce konštatovanie správcu dane, že neštandardnosť týchto obchodov videl iba v tom, že za daňový subjekt nebol nikto prítomný ani pri nákupe tovaru a ani pri jeho následnom predaji. Pokiaľ sa žalobcovi ako daňovému subjektu nepreukáže zneužitie práva alebo podvodný úmysel, je hodnotenie skutkovej otázky, či mohol a mal vedieť, že sa prijatím určitého plnenia zúčastnil reťazca spoločností poznačeného daňovým podvodom, spojené so zisťovaním preventívnych a kontrolných opatrení, ktoré v rámci zachovania obozretnosti daňový subjekt prijal alebo mal prijať, aby zabránil svojej hoc aj nevedomej účasti na daňovom podvode. Tieto opatrenia však nie sú všeobecne definované a posudzujú sa individuálne s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, pričom takéto konanie daňového subjektu je potrebné konkretizovať a aj preukázať správcom dane. 98.Podľa názoru správneho súdu v preskúmavanej veci nebola zodpovedaná otázka, kde v reťazci spoločností obchodujúcich s repkou olejnou ako aj kukuricou vznikol únik na dani, či sa uvedené subjekty v reťazci dopustili podvodného konania alebo zneužitia práva. V tomto smere nebolo rozhodnutie správcu dane ako aj žalovaného náležitým spôsobom odôvodnené, pretože správcom dane tvrdené skutočnosti o vedomej účasti žalobcu na daňovom podvode, resp. podvodnom reťazci spoločností v spojenom s únikom na DPH neboli preukázané, najmä v rozhodnutiach nebolo uvedené, kde v reťazci spoločností došlo k úniku na dani a ako k tomu prispeli plnenia prijaté žalobcom od dodávateľských spoločností. Až po vyjasnení týchto skutočností možno posúdiť subjektívnu stránku žalobcu vo vzťahu k podvodnému konaniu konkrétnych účastníkov reťazca (nielen niektorých) a tiež je potrebné vyhodnotiť riadnym spôsobom dôkazy a indície svedčiace o prípadnej úmyselnej, resp. nedbanlivostnej účasti žalobcu na predmetných obchodoch. 99.Z rozhodnutia správcu dane ako aj z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, ktoré konkrétne dôkazy žiadal žalovaný, resp. správca dane od žalobcu na to, aby preukázal, že vynaložil všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti na dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. Správca dane ako aj žalovaný mali v súvislosti s tvrdeniami, že žalobca sa zúčastnil na reťazci dodávok zaťažených daňovým podvodom, mali uviesť konkrétne okolnosti, resp. dôkazy, ktoré podľa názoru žalovaného ako aj správcu dane mali vyvrátiť toto podozrenie a tak umožniť žalobcovi, aby v rámci dokazovania vyvrátil pochybnosti o vedomosti, že sa zúčastňuje karuselového podvodu. Záver správneho súdu je taký, že žalobcovi nebolo v daňovom konaní preukázané, že sa úmyselne zapojil do podvodného reťazca spoločností obchodujúcich s repkou olejnou a kukuricou, pričom samotné zníženie vlastnej daňovej povinnosti po odpočítaní dane na vstupe a uplatnení oslobodenia od dane pri dodávke tovaru do iného členského štátu samo o sebe protiprávne nie je. 100.Správny súd taktiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Sžfk/16/2016, z ktorého vyplýva, že rozhodovacia činnosť správcu dane je pre oblasť DPH mimoriadne rozsiahla, avšak z rozhodnutia správcu dane musí byť zrejmé, k akým právnym záverom dospel a ako následne tieto právne závery dopadajú na tú ktorú preskúmavanú vec. Správny súd považuje za potrebné v neposlednom rade tiež uviesť, že žalobca skutočne nemôže niesť zodpovednosť za obchodovanie, týkajúce sa nepriamych dodávateľov ako aj za ich nekontaktnosť, ďalej za vedenie ich účtovníctva ako aj spoluprácu so správcom dane. Taktiež nie je povinnosťou daňového subjektu zisťovať, či je súčasťou reťazca spoločností, alebo zisťovať samotný rozsah a správanie sa reťazca. Žalobca totiž nedisponuje právomocami, ktoré by ho oprávňovali zisťovať subdodávateľov svojich dodávateľov, rozhodne však má právo pýtať sa svojich dodávateľov na ich subdodávateľov, ako aj na pôvod tovaru, s ktorým obchoduje. 101.Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá pre správcu dane v daňovom konaní ustanovuje povinnosť postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V zmysle zásady súčinnosti správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní), pričom vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných zákonných ustanovení, čo v predmetnej veci zo strany správcu dane a žalovaného nebolo náležitým spôsobom zrealizované. Správny súd si je vedomý skutočnosti, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, keďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná a akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Pokiaľ však z vykonaného dokazovania nevyplýva akého konania sa daňový subjekt, resp. žalobca dopustil (či zneužitia práva alebo podvodného konania) je potrebné toto jeho konanie alebo správanie jednoznačne identifikovať a v tomto smere ho aj náležitým spôsobom odôvodniť. 102.V neposlednom rade súd poukazuje aj na Nález Ústavného súdu sp.zn. I. ÚS 241/07-44, podľa ktorého, zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, (správca dane ich v predmetnej veci nespochybňuje), a teda dodanie tovaru a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. 103.Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnuté kumulatívne spojenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t.j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý ho fakturoval. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nárok na odpočet dane len samotná existencia samotného dokladu, hoci by obsahoval všetky formálne náležitosti. 104.Správny súd na záver k veci udáva, že správca dane ako i žalovaný napriek riadne zistenému skutkovému stavu veci vo vydaných rozhodnutiach nerozlíšili zneužitie práva od podvodného konania na DPH, ktoré sú v zmysle vyššie označenej judikatúry Súdneho dvora samostatnými dôvodmi pre nepriznanie nároku na odpočítanie dane, s vlastnými charakteristikami a odlišnosťami v ich preukazovaní. Za tohto stavu je preto potrebné konštatovať, že daňové orgány nesprávne pochopili a interpretovali princíp zákazu zneužitia práva na posudzované obchody, svoje rozhodnutia náležitým spôsobom neodôvodnili a zrozumiteľne nevysvetlili, ako a kým boli na ujmu štátu zneužité subjektívne práva v týchto transakciách, ktoré mali viesť k získaniu neoprávneného daňového zvýhodnenia vo forme zníženia daňového zaťaženia žalobcu. 105.Z vyššie uvedených konštatovaní vyplýva, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa všetky atribúty zákonnosti. Žalovaný sa náležitým spôsobom nevysporiadal jednak s odvolacími námietkami žalobcu a tiež jednoznačne neozrejmil, či v prípade žalobcu išlo o zneužitie práva, alebo či z jeho strany išlo o podvodné konanie na DPH, ktoré sú v zmysle vyššie označenej judikatúry Súdneho dvora samostatnými dôvodmi pre nepriznanie nároku na odpočítanie dane, s vlastnými charakteristikami a odlišnosťami v ich preukazovaní, a teda ide o dva rôzne inštitúty. Za tohto stavu súd preto rozhodnutie žalovaného postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť ako aj nedostatok dôvodov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 106.O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP, keď v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.