Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/96/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200344 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2018200344.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu : effect house s.r.o., so sídlom Na piesku 8, 821 05 Bratislava - Ružinov, IČO : 50 041 193, právne zastúpeného : Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO : 35 951 087, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 568073/2018 z 8. októbra 2018 takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím č. 568073/2018 z 8. októbra 2018 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“ alebo „zákon č. 563/2009 Z. z.“) potvrdil rozhodnutie č. 7600007018 z 10. júla 2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým mesto Šamorín ako správca miestneho poplatku za rozvoj (ďalej aj ako „správca poplatku za rozvoj“) podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 375/2016 Z. z. (ďalej len ako „zákon č. 447/2015 Z. z. v znení účinnom do 29.11.2019“ alebo „zákon o miestnom poplatku“) a zákona č. 563/2009 Z. z. v nadväznosti na Všeobecne záväzné nariadenie (ďalej aj ako „VZN“) mesta č. 10/2016, č. 2/2017 a na stavebné povolenie č. 4081/2016-0003/SOcÚ zo dňa 22.12.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2017 vyrubilo daňovému subjektu effect house s.r.o. (žalobcovi) miestny poplatok za rozvoj v sume 40 275 eur. 2. Z výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že pri výpočte miestneho poplatku sa vychádzalo z toho, že ide o rodinný dom (stavbu podľa § 7 ods. 2 zákona), základ poplatku podľa § 8 ods. 1 alebo 2 zákona bol určený ako 2 685,00 m2 a sadzba poplatku podľa § 7 zákona bola určená sumou 15,00 eur, t.j. spolu miestny poplatok za rozvoj predstavoval sumu 40 275 eur. V odôvodnení správca poplatku za rozvoj podľa § 9 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. uviedol, že vyrubil poplatok za rozvoj podľa VZN č. 10/2016, 2/2017 a stavebného povolenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2017 za „Obytný súbor Kráľovianky pre rodiny“. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu poplatku za rozvoj podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote odvolanie, ktoré sa v podstatnej miere zhoduje so žalobnými bodmi (k tomu pozri bližšie body 5 až 11 rozsudku). Podstatou odvolacích námietok bola argumentácia, že stavebné povolenie bolo vydané dňa 22.12.2016, teda pred účinnosťou VZN č. 10/2016 (toto nadobudlo účinnosť 01.01.2017), a teda na stavbu, ktorá bola týmto stavebným povolením povolená, nebolo možné na základe VZN č. 10/2016 vyrubiť žiaden poplatok za rozvoj, nakoľko na toto stavebné povolenie sa poplatková povinnosť v súlade s Čl. VIII ods. 3 VZN č. 10/2016 nevzťahuje, keďže podľa tohto článku (účinného od 01.01.2017 do 24.04.2017) mesto môže vyrubiť poplatok za rozvoj prvýkrát na stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie až po účinnosti tohto VZN. Ďalej dôvodil, že pokiaľ bol prvostupňovým rozhodnutím vydaným dňa 10.07.2018 (18 mesiacov po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia na stavbu) v nadväznosti na VZN č.10/2016 a VZN č. 2/2017 (ktoré nadobudlo účinnosť dňom 25.04.2017) vyrubený poplatok za rozvoj na stavbu povolenú stavebným povolením vydaným dňa 22.12.2016 a právoplatným dňa 24.01.2017 je bez akejkoľvek pochybnosti, že mesto Šamorín, ako správca poplatku za rozvoj vyrubilo poplatok na základe VZN č. 10/2016 (ktoré vznik poplatkovej povinnosti na stavbu povolenú stavebným povolením výslovne vylučuje) v znení VZN č. 2/2017 účinného od 25.04.2017 na stavbu povolenú stavebným povolením vydaným a právoplatným pred účinnosťou VZN č. 2/2017, teda so spätnou účinnosťou označiac preto takéto rozhodnutie za nezákonné a v rozpore Ústavou Slovenskej republiky garantovanou zásadou zákazu retroaktivity právnych noriem, ako aj princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Z uvedených dôvodov preto navrhol napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť. 4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie správcu poplatku za rozvoj podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že daňový subjekt nenamieta výšku vyrubeného poplatku za rozvoj, len konštatuje, že prvostupňové rozhodnutie je vydané v rozpore s VZN č. 10/2016 a VZN č. 2/2017 účinným až dňa 25.04.2017, ktorým sa mení a dopĺňa VZN č. 10/2016, pričom vyrubenie predmetného poplatku považuje za nezákonné a v rozpore so zásadou zákazu retroaktivity. K námietke, že správca miestneho poplatku za rozvoj vyrubil poplatok na základe VZN č. 10/2016 v znení VZN č. 2/2017 účinného od 25.04.2018 (správne malo byť uvedené od 25.04.2017 - poznámka správneho súdu) na stavbu povolenú stavebným povolením vydaným a právoplatným pred účinnosťou VZN č. 2/2017, teda so spätnou účinnosťou skonštatoval, že správca vyrubil miestny poplatok za rozvoj predovšetkým podľa platného znenia zákona č. 447/2015 Z. z. v znení zákona č. 375/2016 a VZN č. 10/2016, prostredníctvom ktorého správca poplatku ustanovil miestny poplatok za rozvoj od 01.01.2017 a sadzbu poplatku vo výške 15 eur za každý aj začatý m2 podlahovej nadzemnej časti stavby. Žalovaný poukázal ďalej na to, že VZN č. 2/2017 bolo dodatkom VZN č. 10/2016 z dôvodu prijatia a účinnosti novely zákona v čase už prijatého a účinného VZN č. 10/2016, pričom VZN č. 2/2017 predstavuje zosúladenie znenia zákona č. 447/2015 Z. z. v znení zákona č. 375/2016 Z. z. a VZN č. 10/2016. Tiež dôvodil, že obec vo VZN ustanoví iba to, na čo je zo zákona splnomocnená, t.j. pre akú časť svojho územia poplatok ustanovuje, akú sadzbu zavádza alebo aké druhy stavieb spoplatňuje týmito sadzbami dodajúc, že ustanovenia zákona č. 447/2015 Z. z. v znení zákona č. 375/2016 Z. z. sú nemenné ustanoveniami VZN, ak tento zákon neustanovuje možnosť obce ustanoviť alebo zmeniť ustanovenia zákona prostredníctvom VZN. V tejto súvislosti uviedol, že zákon č. 447/2015 Z. z. nesplnomocnil obce k definovaniu predmetu dane nad rámec zákona a preto na čl. VIII ods. 3 VZN č. 10/2016, podľa ktorého sa poplatková povinnosť týka len stavieb, na ktoré bolo stavebné povolenie vydané najskôr po nadobudnutí účinnosti VZN č. 10/2016, teda najskôr dňa 01.01.2017 nie je možné prihliadať, nakoľko toto ustanovenie je ustanovením nad rámec zákona a na daný prípad je aplikovaný § 13 zákona č. 447/2015 Z. z. v znení zákona č. 375/2016 Z. z., čo znamená, že obec môže vyrubiť poplatok za rozvoj prvýkrát na stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie po účinnosti tohto zákona, t.j. 01.11.2016. Pre úplnosť žalovaný s odkazom na ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) a § 4 ods. 1 uvedeného zákona skonštatoval, že ak bolo stavebné povolenie vydané na pozemnú stavbu na území mesta po účinnosti zákona č. 447/2015 Z. z., ale do účinnosti VZN mesta a právoplatnosť stavebné povolenie nadobudlo až po účinnosti VZN mesta, je rozhodnutie o vyrubení poplatku za rozvoj vydané v súlade so zákonom. II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body) 5. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného domáhajúc sa jeho zrušenia, vrátane zrušenia rozhodnutia mesta Šamorín č. 7600007018 zo dňa 25.05.2018. Ako dôvody správnej žaloby uviedol, že vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaný porušil jeho základné ústavné právo vyjadrené v čl. 2 ods. 2 a 3 a v čl. 154 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. 6. Žalobca po citácii časti odôvodnenia poukázal na to, že žalovaný potvrdil správnosť prvostupňového rozhodnutia mesta Šamorín len na základe toho, že ustanovenie VZN č. 10/2016 čl. VIII ods. 3, na ktoré sa odvoláva, je ustanovením nad rámec zákona t.j. ide o nezákonné ustanovenie dodajúc, že žalovaný na toto ustanovenie VZN č. 10/2016 pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vôbec neprihliadal a bez ohľadu na jeho nespornú existenciu v rozhodnom čase, vychádzal pri rozhodovaní len zo samotného znenia zákona č. 447/2015 Z. z. a znenie VZN č. 10/2016 odignoroval. V tejto súvislosti s odkazom na ustanovenia § 357 a § 367 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“) uzavrel, že žalovaný nie je oprávnený posudzovať a akokoľvek právne a záväzne vyhodnocovať zákonnosť VZN, pričom jediným subjektom, ktorý je oprávnený posudzovať súlad VZN s platnými právnymi predpismi je správny súd (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2013 z 12. novembra 2014) doplniac, že ak správny súd nevyslovil nesúlad VZN s platnými právnymi predpismi, VZN je platné, účinné a záväzné a žalovaný je ním viazaný. S poukazom na uvedené mal za to, že žalovaný konal pri vydaní napadnutého rozhodnutia spôsobom, ktorý mu platné právne predpisy nedovoľujú, keď svoje rozhodnutie odôvodnil nezákonnosťou čl. VIII ods. 3 VZN č. 10/2016 napriek tomu, že nezákonnosť VZN príp. jeho časti je kompetentný vysloviť len správny súd, čím žalovaný porušil vyššie citovanú ústavnoprávnu zásadu (čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR). 7. Ďalej žalobca namietal, že vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaný porušil princíp zákazu retroaktivity právnej normy. V tejto súvislosti poukázal na to, že dňa 22.12.2016 bolo žalobcovi vydané stavebné povolenie č. 4081/2016-0003/SOcÚ, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2017 (ďalej len ako „stavebné povolenie“), pričom na základe stavebného povolenia a VZN č. 10/2016 a č. 2/2017 mu mesto Šamorín vyrubilo miestny poplatok vo výške 40 275 eur. Dôvodil, že v zmysle VZN č. 10/2016 v znení do 24.04.2014 (správne malo byť uvedené do 24.04.2017 - poznámka správneho súdu) platilo, že poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia (článok III) a súčasne, že mesto môže vyrubiť poplatok za rozvoj prvýkrát na stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie až po účinnosti tohto VZN (čl. VIII ods. 3) a preto je nepochybné, že poplatková povinnosť sa týka len stavby, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie najskôr po nadobudnutí účinnosti VZN č. 10/2016, teda najskôr dňa 01.01.2017. S poukazom na uvedené zastal názor, že je neprípustné, aby mu bol na základe VZN č. 10/2016 vyrubený poplatok za rozvoj, keďže stavebné povolenie bolo vydané dňa 22.12.2016, teda pred účinnosťou VZN č. 10/2016. Súčasne argumentoval, že poplatková povinnosť v súlade s VZN č. 10/2016 v znení VZN č. 2/2017 sa môže vzťahovať výlučne a len na stavby kumulatívne spĺňajúce podmienky a to, že stavebné povolenie na stavbu bolo vydané po 01.01.2017 a súčasne stavebné povolenie na stavbu nadobudlo právoplatnosť najskôr dňom 24.04.2017. Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že stavba, ktorá bola povolená stavebným povolením vydaným dňa 22.12.2016 a právoplatným dňom 24.01.2017 nespĺňa ani jednu z podmienok vzniku poplatkovej povinnosti. 8. Žalobca ďalej tvrdil, že v súlade so základnými právnymi princípmi právneho štátu môžu účinky VZN č. 2/2017 (ktorým boli prijaté zmeny VZN č. 10/2016) nastať len do budúcna (pro futuro) a to najskôr dňom ich účinnosti, teda v prípade VZN č. 2/2017 dňom 25.04.2017. Na podporu tohto právneho názoru poukázal na viaceré nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. mája 1995, sp. zn. PL. ÚS 36/95 z 3. apríla 1996, sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo 6. februára 2008, sp. zn. PL. ÚS 38/1999 z 23. júna 1999, sp. zn. I. ÚS 234/04 z 31. januára 2005. 9. Pre úplnosť poznamenal, že ak by pripustil logiku žalovaného, tak v prípade, ak by žalovaný rozhodnutím dospel k tomu, že daňový subjekt si neoprávnene uplatnil nárok na odpočet DPH, pričom medzičasom by došlo k zvýšeniu sadzby DPH, tak daňový subjekt by logikou žalovaného musel vrátiť DPH vo vyššej sadzbe, napriek tomu, že v čase, keď mu vznikla daňová povinnosť bola sadza DPH nižšia. 10. Žalobca napadnuté rozhodnutie označil za arbitrárne a to aj z dôvodu, že sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou, že mu bol vyrubený miestny poplatok za rozvoj so spätnou účinnosťou a len stroho skonštatoval, že správca vyrubil miestny poplatok za rozvoj predovšetkým podľa platného znenia zákona č. 447/2015 Z. z. S poukazom na uvedené mal za to, že rozhodnutie žalovaného je pre jeho rozpor s ustanovením § 63 ods. 5 daňového poriadku nepreskúmateľné. 11. Žalobca navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok. Súčasne v súlade s § 182 ods. 1 písm. g) SSP požiadal správny súd o nariadenie pojednávania. III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného 12. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že zákon č. 447/2015 Z. z. nesplnomocnil obec k definovaniu predmetu dane nad rámec zákona, preto na čl. VIII ods. 3 VZN č. 10/2016, podľa ktorého sa poplatková povinnosť týka len stavieb, na ktorú bolo stavebné povolenie vydané najskôr po nadobudnutí účinnosti VZN č. 10/2016, teda najskôr dňa 01.01.2017, nie je možné prihliadať, nakoľko toto ustanovenie je ustanovením nad rámec zákona a na daný prípad je aplikovaný § 13 uvedeného zákona, podľa ktorého mohol správca poplatku vyrubiť poplatok za rozvoj. 13. Ďalej poukázal na to, že v danom prípade bol predmetný miestny poplatok za rozvoj vyrubený dňa 10.07.2017 (správne malo byť uvedené 10.07.2018 - poznámka správneho súdu), teda v čase keď VZN č. 10/2016 účinné od 01.01.2017 bolo upravené VZN č. 2/2017 účinným od 25.04.2017, pričom čl. VIII ods. 3 bol týmto VZN vypustený. V tejto súvislosti zdôraznil, že nemal dôvod uplatňovať v odvolacom konaní ustanovenie, ktoré v čase vyrubenia miestneho poplatku za rozvoj neexistovalo a zároveň neexistovalo žiadne prechodné ustanovenie, ktorým by bolo možné na daný prípad toto ustanovenie aplikovať. 14. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že posudzoval zákonnosť VZN dôvodiac, že v odôvodnení svojho rozhodnutia iba konštatoval, že už neplatné ustanovenie VZN č. 10/2016 bolo formulované nad rámec znenia ustanovenia § 13 uvedeného zákona. Ďalej argumentoval, že nie je v jeho kompetencii posudzovať zákonnosť VZN, keďže všeobecne záväzné nariadenie je všeobecne záväzný právny predpis orgánov verejnej správy a dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných predpisov orgánov verejnej správy vykonáva prokurátor prostredníctvom preskúmavania ich zákonnosti v zmysle ustanovení zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti zároveň uviedol, že predmetné VZN s dodatkom bolo v konaní vo veci vyrubenia miestneho poplatku za rozvoj účinné a platné a spochybňovanie jeho zákonnosti by bolo neopodstatnené, pretože VZN č. 10/2016 bolo dodatkom VZN č. 2/2017 zmenené aj z dôvodu prijatia a účinnosti novely zákona v čase už prijatého a účinného VZN č. 10/2016. 15. Žalovaný ďalej s poukazom na ustanovenie § 13 zákona č. 447/2015 Z. z. dôvodil, že ak bolo stavebné povolenie vydané na pozemnú stavbu na území mesta po účinnosti zákona č. 447/2015 Z. z. v znení zákona č. 375/2016 Z. z. a právoplatnosť stavebné povolenie nadobudlo až po účinnosti VZN mesta, ktorým bol zavedený poplatok za rozvoj, mesto môže vyrubiť poplatok za rozvoj za predpokladu vzniku poplatkovej povinnosti, pričom v danom prípade vznikla poplatková povinnosť a to na základe stavebného povolenia č. 4081/2016-0003/SOcÚ zo dňa 22.12.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2017. Pre úplnosť žalovaný dodal, že čl. VIII VZN č. 10/2016 v znení do 25.04.2017 definoval vyrubenie, splatnosť a platenie poplatku a nie vznik a zánik poplatkovej povinnosti, ktorá na základe stavebného povolenia vznikla v deň jeho právoplatnosti, t.j. 24.01.2017. 16. Záverom žalovaný skonštatoval, že rozhodnutie správcu poplatku za rozvoj potvrdil v zmysle zásad správy daní ustanovených v § 3 daňového poriadku a na základe platného a účinného VZN č. 10/2016 v znení dodatku a predovšetkým podľa ustanovení zákona 447/2015 Z. z. v znení zákona č. 375/2016 Z. z. 17. Žalobca v replike zopakoval dôvody správnej žaloby, pričom poukázal na to, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou uvedenou v žalobe, kde poukázal na prípad súvisiaci so zvýšenou sadzbou DPH (k tomu pozri bližšie bod 9 tohto rozsudku), pričom uzavrel, že ak v čase, keď nadobudlo právoplatnosť stavebné povolenie t.j. dňa 24.01.2017 nepodliehala dotknutá stavba podľa v tom čase platnej a účinnej právnej úpravy (VZN č. 10/2016 v znení účinnom do 24.04.2017) poplatkovej povinnosti a to podľa čl. VIII ods. 3, nemožno pripustiť, že poplatkovej povinnosti začala podliehať v dôsledku neskoršej zmeny právnej úpravy (VZN č. 2/2017 účinné od 25.04.2017), nakoľko by išlo o neprípustnú retroaktivitu. 18. Žalovaný v duplike zopakoval, že poplatková povinnosť v zmysle zákona č. 447/2015 Z. z. v znení zákona č. 375/2016 Z. z. vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia, teda v danom prípade dňa 24.01.2017 dodajúc, že vznikom poplatkovej povinnosti však nevzniká povinnosť poplatníka zaplatiť predmetný poplatok za rozvoj, pričom táto povinnosť vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia. Tiež poukázal na to, že správca dane môže vzniknutú poplatkovú povinnosť vyrubiť do zániku práva na vyrubenie tohto miestneho poplatku s použitím sadzby poplatku určenej správcom vo VZN platným pre príslušné obdobie, v ktorom vznikla poplatková povinnosť. K analógii uvádzanej žalobcom v súvislosti s miestnym poplatkom za rozvoj a neoprávnene uplatnenému nároku na odpočet DPH za predpokladu zmeny sadzby DPH uviedol, že daň z pridanej hodnoty je daň, ktorá sa považuje za vyrubenú podaním daňového priznania, pričom obdobný princíp platí pri uplatnení nároku na nadmerný odpočet. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že princíp dane z pridanej hodnoty ako dane nepriamej, ktorá sa nevyrubuje rozhodnutím (je vyrubená podaním priznania s výnimkou rozdielu dane po kontrole) nie je aplikovateľný na miestny poplatok za rozvoj, ktorý je vo svojej podstate daň priama vyrubovaná rozhodnutím bez povinnosti podať daňové priznanie dodajúc, že úvaha žalobcu o zmene sadzby dane „medzičasom“ je subjektívna, pretože sadzba dane z pridanej hodnoty aj sadzba miestneho poplatku za rozvoj sa uplatní v čase vzniku daňovej povinnosti alebo poplatkovej povinnosti v zmysle platných právnych noriem a nemá vplyv na vznik daňovej povinnosti na DPH prípadne na vznik poplatkovej povinnosti miestneho poplatku za rozvoj. IV. Relevantná právna úprava 19. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 21. Podľa § 6 ods. 1 SPP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 2 zákona č. 447/2015 Z. z. poplatok za rozvoj môže ustanoviť obec na svojom území, v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území všeobecne záväzným nariadením. 23. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2015 Z. z. v znení zákona č. 375/2016 Z. z. predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce, na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie,3) ktorým sa povoľuje stavba (ďalej len "stavebné povolenie"). 24. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. v znení zákona č. 375/2016 Z. z. poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom ohlásenia stavby stavebnému úradu. 25. Podľa § 13 zákona č. 447/2015 Z. z. v znení zákona č. 375/2016 Z. z. obec môže vyrubiť poplatok za rozvoj podľa tohto zákona prvýkrát na stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie po účinnosti tohto zákona, najskôr však zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce. 26. Podľa Čl. II ods. 1 VZN č. 10/2016 v znení účinnom do 24.04.2017 predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na celom území mesto Šamorín, vrátane mestských častí, a to Mliečno, Kraľovianky, Bučuháza a Čilistov, na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba (ďalej len „stavebné povolenie“). 27. Podľa Čl. III ods. 1 VZN č. 10/2016 v znení účinnom do 24.04.2017 poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia. 28. Podľa Čl. VIII ods. 3 VZN č. 10/2016 v znení účinnom do 24.04.2017 mesto môže vyrubiť poplatok za rozvoj prvýkrát na stavbu, na ktorú bolo vydané stavené povolenie až po účinnosti tohto VZN. V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu 29. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), nariadil na prejednanie veci samej podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie na deň 30. januára 2020 a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. 30. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uplatnenými v správnej žalobe a súčasne doplnila, že žalobca mal za to, že sa v jeho prípade bude postupovať podľa VZN účinného v rozhodnom čase, t.j. podľa VZN č. 10/2016. Súčasne poukázala na to, že neobstojí argumentácia žalovaného vo vzťahu k zákonnosti tohto VZN, nakoľko toto nebolo príslušnými právnymi prostriedkami zmenené ani zrušené dodajúc, že zákonnosť tohto VZN je oprávnený preskúmať iba správny súd. V rámci záverečného návrhu (§ 112 ods. 3 SSP) navrhla, aby správny súd žalobe vyhovel a súčasne doplnila svoj prednes o príklad, na ktorý poukázala v správnej žalobe, konkrétne, že pokiaľ by sa zákonnom zmenila výška dane, tak táto by sa nevzťahovala na predchádzajúce zdaňovacie obdobie. 31. Poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s obsahom písomného vyjadrenia, ktoré bolo doručené správnemu súdu. Mala za to, že správca poplatku za rozvoj VZN upravuje sadzbu poplatku, pričom predmet poplatku a vznik poplatkovej povinnosti je upravený zákonom č. 447/2015 Z. z. dodajúc, že mesto Šamorín v článku VIII ods. 3 nemohlo upraviť tieto skutočnosti v rozpore so zákonom, resp. tvrdila, že táto časť je upravená nad rámec zákona č. 447/2015 Z. z. Ďalej uviedla, že nakoľko VZN č. 10/2016 bolo následne upravené resp. zmenené VZN č. 2/2017 nebol už dôvod na to, aby bol článok VIII ods. 3 z dôvodu jeho nezákonnosti preskúmavaný prokurátorom. Tiež poukázala na to, že prijatie VZN č. 2/2017 bolo odrazom zmeny zákona č. 447/2015 Z. z. resp. novely, išlo o zákon č. 375/2016 Z. z. Podľa jej názoru sa v danom prípade nejedná o retroaktivitu, nakoľko mesto Šamorín rozhodovalo v roku 2018 v súlade s VZN č. 10/2016 a VZN č. 2/2017. V rámci záverečného návrhu (§ 112 ods. 3 SSP) zvýraznila, že poplatok za rozvoj sa použije v zmysle zákona na rozvoj daného územia, napríklad na financovanie škôlok, odvodov dažďových vôd, pričom v súčasnosti je už účelovo viazaný. S poukazom na uvedené navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 32. Správny súd na úvod uvádza, že žalobca nenamietal výšku poplatku za rozvoj, resp. jeho výpočet, ale že poplatok za rozvoj mu vôbec nemal byť určený. Svoju argumentáciu založil na skutočnosti, že VZN č. 10/2016 mesta Šamorín, konkrétne Čl. VIII ods. 3 ho z okruhu povinných subjektov vylučovalo, nakoľko mesto bolo oprávnené vyrubiť poplatok za rozvoj prvýkrát na stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie až po účinnosti tohto VZN, t.j. až po 01.01.2017, avšak stavebné povolenie na predmetnú stavbu mu bolo vydané dňa 22.12.2016, teda ešte pred účinnosťou VZN č. 10/2016. Žalobca teda tvrdil, že nakoľko v jeho prípade bolo vydané stavebné povolenie dňa 22.12.2016, teda ešte pred účinnosťou VZN č. 10/2016, mesto Šamorín mu nebolo oprávnené a to práve s poukazom na Čl. VIII ods. 3 vyrubiť poplatok za rozvoj. Tiež tvrdil, že pokiaľ mu mesto Šamorín vyrubilo poplatok za rozvoj s poukazom na VZN č. 10/2016 a VZN č. 2/2017, ktorým bolo zmenené s účinnosťou od 25.04.2017 VZN č. 10/2016 tak, že Čl. VIII ods. 3 VZN č. 10/2016 bol vypustený, bola v jeho prípade porušená zásada zákazu retroaktivity. 33. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázanú, pre právne posúdenie danej veci, zásadnú skutočnosť a to, že stavebné povolenie číslo : 4081/2016-0003/SOcÚ na stavbu „Obytný súbor Kráľovianky pre rodiny- stavebné objekty - rodinné domy a garáže“ bolo vydané dňa 22.12.2016, pričom toto nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2017. 34. Zákon č. 447/2015 Z. z. v znení zákona č. 375/2016 Z. z. v § 13 ustanovuje podmienky, za ktorých môže správca poplatku - obec, prvýkrát vyrubiť poplatok za rozvoj. V zmysle ustanovenia § 13 obec môže vyrubiť poplatok za rozvoj prvýkrát na stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie po účinnosti zákona, t.j. po 1.11.2016, avšak najskôr zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce. Z uvedeného vyplýva, že obec môže vyrubiť poplatok za rozvoj iba za podmienky, že poplatok za rozvoj ustanovila VZN. V danom prípade mesto Šamorín stanovilo poplatok za rozvoj VZN č. 10/2016, ktoré nadobudlo účinnosť 1.1.2017. 35. Žalovaný svoju argumentáciu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia obhajoval tým, že Čl. VIII ods. 3 VZN č. 10/2016 je ustanovením nad rámec zákona a že na daný prípad je aplikovaný § 13 zákona č. 447/2015 Z. z. v znení zákona č. 375/2016 Z. z. Tiež argumentoval tým, že správca poplatku mohol vyrubiť poplatok za rozvoj na stavbu povolenú stavebným povolením zo dňa 22.12.2016, právoplatným dňa 24.01.2017 v súlade s ustanovením § 13 uvedeného zákona. Správny súd sa však s týmto odôvodnením žalovaného nemôže stotožniť. 36. Správny súd upriamuje pozornosť žalovaného a rovnako aj žalobcu, že tak zákon č. 447/2015 Z. z. v § 3, ako aj VZN č. 10/2016 v Čl. II ods. 1 zavádza legislatívnu skratku pre právoplatné stavebné povolenie, ktorou je „stavebné povolenie“. Táto legislatívna skratka sa ďalej premieta tak do ustanovenia § 13 zákona č. 447/2015 Z. z., ako aj do Čl. VIII ods. 3 VZN č. 10/2016. Aplikujúc legislatívnu skratku pre právoplatné stavebné povolenie, je namieste čítať a vykladať Čl. VIII ods. 3 VZN č. 10/2016 tak, že obec môže vyrubiť poplatok za rozvoj prvýkrát na stavbu, na ktorú bolo vydané právoplatné stavebné povolenie až po účinnosti tohto VZN. Rovnako je namieste čítať § 13 zákona č. 447/2015 Z. z. v znení zákona č. 375/2016 Z. z. tak, že obec môže vyrubiť poplatok za rozvoj podľa tohto zákona prvýkrát na stavbu, na ktorú bolo vydané právoplatné stavebné povolenie po účinnosti tohto zákona, teda po 1.11.2016 najskôr však zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce, v prípade mesta Šamorín od 01.01.2017. Vychádzajúc z uvedeného je preto dôvodné konštatovať, že Čl. VIII ods. 3 VZN č. 10/2016 je v súlade s § 13 zákona č. 447/2015 Z. z., pretože poplatkovú povinnosť viaže až na účinnosť VZN, rovnako ako § 13 zákona č. 447/2015 Z. z. 37. Je nesporné, že stavebné povolenie číslo : 4081/2016-0003/SOcÚ na stavbu „Obytný súbor Kráľovianky pre rodiny- stavebné objekty - rodinné domy a garáže“ zo dňa 22.12.2016, nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2017, teda až po účinnosti VZN č. 10/2016. V danom prípade teda boli, podľa názoru správneho súdu, splnené zákonné podmienky na vyrubenie poplatku za rozvoj, nakoľko, použijúc legislatívnu skratku, právoplatné stavebné povolenie vydané v prospech žalobcu nadobudlo právoplatnosť po účinnosti zákona č. 447/2015 Z. z. (§ 13) a súčasne po účinnosti VZN č. 10/2016 (01.01.2017). Preto bolo mesto Šamorín oprávnené vydať rozhodnutie č. 7600007018 z 10. júla 2018, ktorým žalobcovi podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona z dôvodu vzniku poplatkovej povinnosti (§ 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. v znení zákona č. 375/2016 Z. z. v spojení s Čl. III ods. 1 VZN č. 10/2016) vyrubilo poplatok za rozvoj vo výške 40 275 eur. 38. S poukazom na uvedené sa preto správny súd nestotožnil s právnou argumentáciou, ktorou žalobca poukazoval na to, že vyrubením poplatku za rozvoj bola v jeho prípade porušená zásada zákazu retroaktivity, keď tvrdil, že správca poplatku mal postupovať podľa Čl. VIII ods. 3 účinného v rozhodnom čase, t.j. v čase právoplatnosti stavebného povolenia. Správca poplatku za rozvoj vo svojom rozhodnutí odkázal tak na VZN č. 10/2016, ako aj na VZN č. 2/2017, pričom ako už bolo vyššie uvedené, Čl. VIII ods. 3 VZN č. 10/2016 v prípade žalobcu nesporne zakladal oprávnenie mesta Šamorín vyrubiť žalobcovi poplatok za rozvoj a to na základe stavebného povolenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť po účinnosti VZN č. 10/2016, dňa 24.01.2017. V tejto súvislosti správny súd len dodáva, že poplatková povinnosť by sa na žalobcu nevzťahovala iba za podmienky, ak by stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť do 31.12.2016, teda pred účinnosťou VZN. 39. Správny súd, napriek tomu, že sa nestotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, nepovažoval za hospodárne jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie a to z dôvodu, že je vo výroku vecne správne. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nemožno označiť za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pretože žalovaný svoje rozhodnutie náležite, avšak z pohľadu právneho posúdenia veci správnym súdom, nesprávne odôvodnil. Nakoľko sa však správny súd nestotožnil ani s nosnou žalobnou námietkou žalobcu, ktorou argumentoval, že v jeho prípade nemal byť vyrubený poplatok za rozvoj a to práve s poukazom na Čl. VIII ods. 3 VZN č. 10/2016 v znení účinnom do 24.04.2017, následne rozhodnutie žalovaného by, z dôvodu právneho záveru správneho súdu uvedeného v bode 36 tohto rozsudku, žalobcovi neprinieslo priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Preto správny súd, s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov, v zmysle ktorej sa rozhodnutie nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka [rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 98-102/02 (R 122/2003)], napadnuté rozhodnutie žalovaného nezrušil. 40. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, správny súd žalobu ako nedôvodnú, podľa § 190 SSP zamietol. 41. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, trovy konania v zásade neprináležia. 42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.