Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/79/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200214 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200214.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom No XXX., Z. K., XXXXX XXXXX G., Iránska islamská republika, štátny občan Iránskej islamskej republiky, zastúpený Advokátskou kanceláriou GH LEGAL s.r.o., so sídlom Kazanská 3, 821 06 Bratislava, IČO: 52 232 743, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo PPZ- HCP-BA2-2019/005002-009 z 15. apríla 2019, takto r o z h o d o l : I.Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava č. PPZ-HCP-BA2-2019/005002-009 z 15.04.2019 a rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda č. PPZ-HCP-BA8-518-027/2018-Z zo dňa 15.10.2018 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. II. Správny súd žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda svojim rozhodnutím číslo PPZ-HCP- BA8-518-027/2018-Z zo dňa 15.10.2018 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie) zamietol žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky podanú dňa 24.01.2018. 2. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali nedôvodne rozdiely. Poukázal na to, že bratovi žalobcu menom B. F., narodenému XX.XX.XXXX bol medzičasom zrušený prechodný pobyt na území SR za účelom podnikania v zmysle § 30 ods. 1 písm. b) s poukazom na § 33 ods. 6 písm. e), g), na § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. 3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 16.11.2018 odvolanie, v ktorom namietal nesprávne vecné posúdenie skutkového stavu, keď uviedol, že žalobca ako účastník konania na Slovensku podniká, má na Slovensku povolený pobyt za účelom podnikania a v jeho podnikateľských aktivitách sa nič nezmenilo, spoločnosť vykazuje zisk v zákonom vyžadovanej výške a preto nie je dôvod, aby mu správny orgán neobnovil prechodný pobyt. Poukázal na kladné stanovisko Ministerstva hospodárstva zo dňa 01.07.2018, podľa ktorého pobyt na Slovensku a podnikanie žalobcu na Slovensku je prínosom pre slovenské hospodárstvo. Vzhľadom na kladné stanovisko Ministerstva hospodárstva nevidí dôvod, aby mu nebol prechodný pobyt na území Slovenskej republiky predĺžený. 4. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2019/005002-009 z 15. apríla 2019, zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda č. PPZ-HCP- BA8-518-027/2018-Z zo dňa 15.10.2018. 5. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolací orgán sa stotožňuje s názorom prvostupňového správneho orgánu, ktorý uvádza, že v skutkovo zhodných a podobných prípadoch by nemali vznikať nedôvodné rozdiely. Prikláňa sa k rozhodnutiu, kde potvrdili rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že bratovi účastníka konania menom B. F., narodenému XX.XX.XXXX, ktorý je konateľom tej istej spoločnosti ako žalobca, bol medzičasom zrušený prechodný pobyt na území SR za účelom podnikania v zmysle § 30 ods. 1 písm. b) s poukazom na § 33 ods. 6 písm. e), g) a na § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov a to z dôvodu, že v uvedenom prípade Ministerstvo hospodárstva SR v stanovisku doručenom na správny orgán uviedlo, že jeho podnikateľská činnosť nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Odvolací orgán uvádza, že prvostupňový správny orgán rozhodol správne a zákonne a svoje tvrdenia opiera o zistené skutočnosti ktoré preukazujú aj to, že účastník konania aj spolu s bratom uviedli, že v domovskej krajine majú firmu, ktorá sa zaoberá výrobou a predajom umelých nití slúžiacich ako materiál na výrobu rôzneho textilu ako napr. poťah autosedadiel, oblečenia a pod. a že chcú v tejto oblasti podnikať aj na Slovensku, pričom plánujú otvoriť aj dielne na území Slovenska a zamestnať zamestnancov. Jeden z konateľov spoločnosti A & M Europe s.r.o. však uviedol, že majú v domovskej krajine stavebnú firmu a chcú vyvážať stavebné výrobky, čo znamená, že účastník konania s bratom uviedli nepravdivé a zavádzajúce informácie. Odvolací orgán ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán si zaobstaral dostatočné podklady a dôkazy na základe ktorých rozhodoval, postupoval v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, nakoľko mu poskytol možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, dal mu možnosť, aby svoje práva uplatnil a účinne obhajoval. Ďalej druhostupňový správny orgán t. j. žalovaný uviedol, že povinnosťou správnych orgánov pri skúmaní žiadosti účastníka o udelenie prechodného pobytu z dôvodu podnikania popri skúmaní verejného záujmu, ktorý je vyjadrený v ust. § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, je povinný skúmať a prihliadať osobitne na hospodárske záujmy Slovenskej republiky, ku ktorým je kompetentný vyjadrovať sa ústredný orgán Ministerstvo hospodárstva SR. Odvolací orgán skonštatoval, že pobyt účastníka konania nie je vo verejnom záujme, čím je naplnený dôvod na zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania v zmysle § 34 ods. 12 z dôvodu § 33 ods. 6 písm. e), g) s prihliadnutím na § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. II. Žaloba a žalobné dôvody 6. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 03.07.2019 žalobu, v ktorej namietal, že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný rozhodli v neprospech žalobcu z dôvodu, že v konaní bol posudzovaný verejný záujem podnikateľskej činnosti žalobcu, pričom žalobca poukázal na tri stanoviská Ministerstva hospodárstva, z ktorých jednoznačne vyplýva, že podnikateľská činnosť žalobcu je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Išlo o stanoviská z 01.07.2018, 10.09.2018 a 14.01.2019. Podľa názoru žalobcu týmito troma stanoviskami Ministerstva hospodárstva bol dostatočne preukázaný verejný záujem pobytu žalobcu na území SR a preto považuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného za svojvoľné a ničím nepodložené. Ďalej žalobca poukázal na to, že pokiaľ správne orgány vo svojich rozhodnutiach argumentovali tým, že žiadosť o obnovenie prechodného pobytu u brata žalobcu bola zamietnutá, tak žalobca v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca podal svoju žiadosť o obnovenie prechodného pobytu ako prvý a teda malo sa rozhodovať o jeho žiadosti skôr ako o žiadosti jeho brata a nemohol sa potom správny orgán odvolávať na rozhodovanie v skutkovo rovnakých veciach v súlade s princípom právnej istoty. Žalobca v žalobe ďalej prízvukuje, že v jeho prípade nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty ust. § 36 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, keď neuviedol nepravdivý údaj a nepredložil ani pozmenený doklad resp. falošný doklad. Žalobca uviedol, že následok spočívajúci v zamietnutí žiadosti cudzinca o udelenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky môže byť spojený s niektorou z okolností uvedených v hypotéze právnej normy alebo z viacerými z nich. Povinnosťou správneho orgánu ktorý aplikuje ustanovenia zákona o cudzincoch je čo najpresnejšie kvalifikovať ktorá zo zákonne predpokladaných okolností a akým konaním a postupom cudzinca nastala a bola naplnená. III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika 7. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný listom zo dňa 14.10.2019, v ktorom uviedol, že v „ zisťovacom konaní vykonaným Úradom hraničnej a cudzineckej polície Dunajská Streda, v ktorom sa posudzoval aj verejný záujem podnikateľskej činnosti žalobcu, a to žiadosťou o zaujatie stanoviska k podnikateľskej činnosti príslušníka tretej krajiny v zmysle § 32 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, sekcie podnikateľského prostredia a inovácií, odbor podnikateľského prostredia (ďalej len „Stanovisko Ministerstva hospodárstva SR"), v zmysle vyžiadaného stanoviska zo dňa 01.07.2018 bola podnikateľská činnosť žalobcu vyhodnotená, že bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že podnikateľská činnosť brata žalobcu bola stanoviskom Ministerstva hospodárstva SR vyhodnotená, že nie je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky, požiadal žalovaný o ďalšie stanovisko vo veci žalobcu, Ministerstvo hospodárstva SR potvrdilo svoje stanovisko opätovným vyjadrením zo dňa 10.09.2018, kde uvádza, že podnikateľská činnosť žalobcu je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Žalovaný taktiež v tejto veci požiadal Ministerstvo hospodárstva SR o vyjadrenie a to dňa 14.01.2019 po tretí raz uviedlo, že podnikanie žalobcu bude prínosom pre hospodárstvo SR. Aj napriek uvedenému žalovaný ma za to, že podnikateľská činnosť žalobcu nie je vo verejnom záujme SR. Verejný záujem je záujmom, na ktorom sú zainteresovaní občania väčšieho celku napr. obce. Zamietnuť žiadosť o udelenie povolenia na pobyt vo verejnom záujme je možné v prípadoch, ak napríklad cudzinec nepredstavuje z hľadiska bezpečnosti riziko pre SR a aj tak je jeho pobyt na našom území nežiaduci. Pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania policajný útvar prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby SR, najmä na prínos podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo SR a na verejné zdravie. Policajný útvar nemôže objektívne posúdiť skutočnosti ohľadom verejného záujmu, prínosu podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo SR, a preto musí spolupracovať s inými orgánmi štátnej správy, ktoré sú kompetentné sa k nim vyjadrovať. Preto žiadal o vyjadrenie Ministerstvo hospodárstva SR. Žalobca neuviedol žiadne bezpečnostné riziká a tromi stanoviskami Ministerstva hospodárstva bol dostatočne preukázaný verejný záujem pobytu žalobcu na území SR. Uvedené rozhodnutie žalovaného považujeme za svojvoľné a nepodložené. " 8. Žalovaný uvádza, že z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že v prípade žalobcu existoval dôvod na zamietnutie jeho prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania. Ako už je vyššie uvedené správne orgány v zmysle ustanovenia § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliadajú na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia. Uvedené ustanovenie sa primerane aplikuje ako pri konaní o obnovení prechodného pobytu, tak i v priebehu udeleného pobytu, kedy správny orgán skúma, či trvajú dôvody udelenia prechodného pobytu, ako aj plnenia jeho účelu. Preskúmaním administratívneho spisu bolo zistené, že spoločnosť žalobcu nevytvára žiadne pracovné miesta pre občanov Slovenskej republiky, nemá uzatvorené žiadne zmluvy so slovenskými spoločnosťami, nevie uviesť skutočnosti o fungovaní svojej spoločnosti, spoločnosť žalobcu nevlastní žiadny hnuteľný, ani nehnuteľný majetok a podnikateľská činnosť spoločnosti je vykonáva na adrese Bratislava, Račianske mýto 1/A, kde sa jedná o schránkovú firmu. Prezentovaný výkon podnikateľskej činnosti žalobcu a to hľadanie klientov prostredníctvom internetu, ako aj hľadanie klientov prostredníctvom stavebných veľtrhov v Iráne v Teheráne, na ktorých sa podľa svojich vyjadrení v zápisnici zúčastňuje, nie je podnikateľskou činnosťou, ktorá by si vyžadovala prítomnosť a udelenie pobytu žalobcovi na území Slovenskej republiky. Počas rozhodovania o zamietnutí žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania sa správny orgán zaoberal aj tým, či zamietnutím žiadosti nebudú porušené práva žalobcu ohľadne rešpektovania súkromného a rodinného života, ktoré jej vyplývajú z článku 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách uverejneného v Zbierke zákonov číslo 209/1992 Zb. a číslo 102/1999 Z. z (ďalej len Dohovor), ako aj či nebudú porušené jeho práva, ktoré sú garantované čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ohľadne rešpektovania súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Urobil tak najmä z dôvodu, aby v rámci konania boli posúdené všetky hľadiská ako verejný záujem, tak aj záujem súkromný a prípadný zásah do tohto záujmu zrušením prechodného pobytu žalobcovi. Žalované správne orgány teda posudzovali aj stret súkromného záujmu s verejným záujmom, pričom v tomto prípade uprednostnil záujem verejný. Zákon o pobyte cudzincov nedefinuje pojem verejný záujem. Ide o pojem, ktorý platná úprava výslovne obsahovo nevymedzuje, napriek tomu sa najmä v oblasti správneho práva pomerne často používa. Verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je možné odvodiť, že ide o taký záujem, ktorý by bolo možné označiť za všeobecne či verejne prospešný, ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo determinovateľní, a to okruhom či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy nesmú byt' v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s režimom verejného práva, ako i poslaním a úlohami orgánov verejnej moci. V zmysle platnej právnej úpravy na udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky nie je právny nárok, a teda je na úvahe správneho orgánu ako rozhodne. Otázka posúdenia, či pobyt žalobcu bude vo verejnom záujme je vecou voľnej úvahy správneho orgánu. Automatickým udeľovaním akéhokoľvek pobytu cudzincom po priložení všetkých požadovaných dokumentov, by štát stratil možnosť regulovať počty cudzincov na svojom území. Samotný proces povoľovania pobytu vychádza aj z dostupných analýz a trendov zneužívania rôznych druhov pobytov cudzincami a s tým súvisiacich interných aktov riadenia. Správny orgán pri použití voľnej úvahy musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu správneho orgánu v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je potrebné, aby správne orgány regulovali neefektívnu imigráciu cudzincov na územie Slovenskej republiky. Opatrenia regulujúce a podmieňujúce pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky musia teda nevyhnutne vychádzať a nadväzovať nielen na právne, ale aj na také podmienky v Slovenskej republike, akými sú verejný záujem, osobitne bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky pod. Uvedené mal na mysli aj zákonodarca, ak uložil správnym orgánom rozhodujúcim o prechodnom pobyte cudzinca na území Slovenskej republiky povinnosť prihliadať na ustanovenie § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, na verejný záujem, bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby Slovenskej republiky, najmä prínos podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na verejné zdravie. 9. K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 18.11.2019, v ktorej uviedol, že spoločnosť žalobcu sídlila v čase podania žiadosti na Námestí A. Vamberiho 4913, 919 01 Dunajská Streda, pričom táto spoločnosť bola riadne označená, preberala poštové zásielky. Čo sa týka výpovedí brata žalobcu B. F., ktorý mal uvádzať nepravdivé údaje pri vypočutí, tak žalobca uviedol, že on v danej veci správne orgány nezavádzal, vypovedal vždy pravdivo, pričom poukázal na to, že žalobca na Slovensku podniká, jeho spoločnosť vyplatila na dani za rok 2017 6.741,80 Eur, priložil faktúry zaslané spoločnostiam Jaho s.r.o., Vertikal M s.r.o. s ktorými podnikal. Žalobca poukázal ďalej, že zmyslom ust. § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov je zamietnuť žiadosť o udelenie pobytu na základe nepravdivých údajov, ale iba takých nepravdivých údajov, ktoré by spôsobili neoprávnené získanie povolenia na prechodný pobyt. Žalobca však v konaní neuviedol žiadne nepravdivé ani zavádzajúce údaje, ani nepredložil žiadne doklady, ktoré by boli pozmenené alebo falošné. Opätovne žalobca poukázal na tri kladné stanoviská Ministerstva hospodárstva SR, v ktorých je uvedené, že podnikateľská činnosť žalobcu na území SR bude prínosom pre Slovenskú republiku. 10. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril duplikou zo dňa 19.12.2019, v ktorej uviedol, že sa pridržiava vyjadrení k žalobe zaslaných súdu 14.10.2019. IV. Relevantná právna úprava 11. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 21 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov účel prechodného pobytu vykonáva štátny príslušník tretej krajiny na území Slovenskej republiky. Podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby. Podľa § 111 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny je povinný oznámiť písomne policajnému útvaru, že sa bude viac ako 180 dní nepretržite zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky, ak má udelený trvalý pobyt. Podľa § 111 ods. 1 písm. s) zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny je povinný oznámiť policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať v rámci územia Slovenskej republiky mimo miesta udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní. Podľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 108 ods. 4, § 113 písm. c), § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 10 zákona o pobyte cudzincov nie je ustanovené inak. Podľa § 75 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je oprávnený vykonávať kontrolu: a) oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca podľa tohto zákona, b) dodržiavania povinností inými fyzickými osobami a právnickými osobami v súvislosti s pobytom podľa tohto zákona. Podľa § 131g zákona o pobyte cudzincov konania podľa tohto zákona začaté pred 1. januárom 2019 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018; podľa ustanovení tohto zákona účinných od 1. januára 2019 sa dokončia len vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania . Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 32 ods. 3 Správneho poriadku na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 12. Krajský súd v Trnave po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia. Správny súd preto postupom podľa § 107 ods. 1 SSP nariadil vo veci pojednávanie na deň 18.06.2020, na ktorom zistil, že žaloba je dôvodná a preto zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 13. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava všetkých dôvodov ktoré uviedla v žalobe a žiada obe rozhodnutia správnych orgánov zrušiť. 14. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil listom zo dňa 02.06.2020 doručenému krajskému súdu 09.06.2020 a súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. 15. V súvislosti s námietkami žalobcu krajský súd poznamenáva, že odvolanie sa správnych orgánov na skutočnosť, že v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nemôžu vznikať nedôvodné rozdiely, nie je možné aplikovať na daný prípad, hoci je zrejmé, že žalobca so svojim bratom B. F. sú konateľmi tej istej spoločnosti a to spoločnosti A & M Europe, s.r.o., pričom v prípade brata žalobcu B. F., Ministerstvo hospodárstva vo svojom stanovisko dňa 19.02.2018 uviedlo, že podnikateľská činnosť nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, v prípade žalobcu v troch po sebe nasledujúcich oznámeniach Ministerstvo hospodárstva uviedlo, že podnikateľská činnosť účastníka - žalobcu bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. 16. Krajskému súdu neuniklo pozornosti ani to, že správne orgány vyžiadali v prípade žalobcu o opakované stanoviská Ministerstvo hospodárstva, pričom zo žiadosti o stanovisko zo dňa 14.01.2019 vyplýva, že žalovaný v tejto žiadosti konštatuje, že B. F., konateľovi spoločnosti A & M Europe, s.r.o., bolo zaslané stanovisko č. 11998/2018-3420-08295 zo dňa 09.02.2018, v ktorom je uvedené, že podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, pričom zo stanoviska Ministerstva hospodárstva zaslaného žalovanému pod č. 17651/2018-3420-30396 zo dňa 01.07.2018 bolo u žalobcu konštatované, že jeho podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárske záujmy. Žalovaný vyzval Ministerstvo hospodárstva, aby zaslal opätovné stanovisko, nakoľko poukázal, že ide o skutkovo zhodné a podobné prípady a vyzval na podanie stanovísk takého charakteru, aby nevznikli nedôvodné rozdiely. Napriek tejto výzve Ministerstvo hospodárstva následne zaslalo 10.09.2018 opätovné kladné stanovisko v súvislosti so žalobcom, kedy skonštatovali, že podnikateľská činnosť žalobcu je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky. 17. Ministerstvo hospodárstva následne aj 14.01.2019 zaslalo rovnaké stanovisko ohľadne žalobcu, ktoré konštatovalo prínos podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo SR. 18. Krajský súd v tejto súvislosti teda poznamenáva, že v danom prípade nemožno konštatovať, že ide o skutkovo rovnaké prípady, keďže stanoviská Ministerstva hospodárstva u žalobcu a jeho brata sú podstatne rozdielne. Pokiaľ správne orgány chceli aplikovať princíp rovnakého rozhodovania v skutkovo podobných prípadoch, bolo potrebné, aby v danej veci odstránili rozpory v týchto stanoviskách tým, že by vyzvali Ministerstvo hospodárstva, aby vysvetlilo prečo v prípade brata žalobcu zaslali negatívne stanovisko a v prípade žalobcu zaslali pozitívne stanovisko. Tým by odstránili zjavný rozpor v danej veci a v prípade odstránenia tohto rozporu by bolo možné konštatovať, že v prípade ak by boli stanoviská rovnaké, že ide o skutkovo a právne rovnaké veci. 19. Krajský súd ďalej konštatuje, že rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a to z toho dôvodu, že primárnym dôvodom pre zamietnutie žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu je dôvod podľa § 33 ods. 6 písm. e), g) s prihliadnutím na § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby. V tomto smere prvostupňový správny orgán ani druhostupňový správny orgán nedostatočne zdôvodnil prečo práve tento dôvod je dôvodom na zamietnutie žiadosti, keď nešpecifikoval aké nepravdivé resp. zavádzajúce údaje predložil žalobca pri podaní žiadosti resp. či predložil falošné alebo pozmenené doklady. 20. V súvislosti s ust. § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme. V tomto smere krajský súd poznamenáva, že prechodný pobyt ktorý bol udelený žalobcovi dňa 19.08.2016 do 31.03.2018 bol udelený za účelom podnikania, čo označil žalobca aj vo svojej žiadosti. Tak isto pri podaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu žiadal obnoviť prechodný pobyt z dôvodu podnikania, pričom ako už bolo vyššie uvedené z viacerých stanovísk Ministerstva hospodárstva SR vyplýva, že podnikateľská činnosť žalobcu bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Keďže primárnym dôvodom smerujúcim k tomu či pobyt žalobcu bude vo verejnom záujme je dôvod či podnikanie žalobcu je vo verejnom záujme žalobcu a teda či je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. V tomto smere je odpoveď jednoznačná, pretože stanoviská Ministerstva hospodárstva v danej veci boli kladné a pokiaľ správne orgány namietajú že pobyt žalobcu na území Slovenskej republiky nie je vo verejnom záujme, nepostačuje len paragrafové konštatovanie dôvodu pre ktorý mu bolo odmietnuté ďalšie zotrvanie na území SR a teda udelenie obnoveného prechodného pobytu, ale je potrebné, aby správne orgány riadne zdôvodnili prečo nie je vo verejnom záujme, aby žalobca zotrval na území Slovenskej republiky za účelom ďalšieho podnikania. Pokiaľ žalovaný resp. prvostupňový správny orgán okrajovo spomínajú bezpečnostné hľadiská v súvislosti s pobytom žalobcu na území SR, je potrebné, aby aj tieto hľadiská riadne zdôvodnili, aby bolo ich rozhodnutie preskúmateľné a nevykazovalo znaky arbitrárnosti. 21. Pokiaľ správny orgán v súvislosti so zavádzajúcimi údajmi má na mysli konštatovanie ktoré uviedol v záveroch svojho rozhodnutia žalovaný, že „jeden z konateľov spoločnosti A & M Europe, s.r.o. uviedol, že v domovskej krajine majú stavebnú firmu a chcú vyvážať stavebné výrobky ( hoci žalobca tvrdil, že v domovskej krajine majú firmu na výrobu umelých nití slúžiacich ako materiál na výrobu rôzneho textilu), čím mali byť uvedené nepravdivé a zavádzajúce informácie, jednak z rozhodnutia nevyplýva kto z konateľov spoločnosti A & M Europe, s.r.o. uviedol takúto skutočnosť a na druhej strane podľa názoru krajského súdu nejde o také zavádzajúce informácie, ktoré by viedli k tomu, že je možné konštatovať, že ide o také nepravdivé údaje, ktoré by vážnym spôsobom spochybnili podnikanie žalobcu na území SR. To že má žalobca v domovskej krajine firmu ktorá sa zaoberá výrobou nití a na území Slovenskej republiky podniká v stavebníctve, je len jeho rozhodnutím, ktoré nemôže byť skutočnosťou limitujúcou ho k negatívnemu rozhodnutiu správnych orgánov v súvislosti s obnovením jeho prechodného pobytu na území SR, pokiaľ existujú iné závažné doklady a dôkazy ktoré podporujú práve skutočnosť, že podnikateľská činnosť žalobcu bude prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky. 22. Krajský súd poznamenáva, že konštatovanie žalovaného, že stanovisko Ministerstva hospodárstva nie je jedinou podmienkou pre obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky a že správny orgán pri rozhodovaní o žiadosti sa zaoberá všetkými vykonanými dôkazmi, s touto konštatáciou sa krajský súd stotožňuje, avšak na druhej strane poznamenáva, že správne orgány žiadnymi inými relevantnými dôkazmi nepreukázali, že boli u žalobcu naplnené dôvody pre zamietnutie žiadosti na obnovenie prechodného pobytu z dôvodov ktoré v paragrafovom znení označil žalovaný, ktoré však vo svojom rozhodnutie prvostupňový správny orgán ani žalovaný dostatočne nezdôvodnil. 23. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu bolo nepostačujúce na riadne posúdenie veci a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 24. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov jednoznačne odstrániť rozpory v stanoviskách Ministerstva hospodárstva, v ktorých u konateľov tej istej spoločnosti Ministerstvo hospodárstva podalo rozličné stanoviská a pokiaľ žalovaný bude zdôvodňovať zamietnutie žiadosti verejným záujmom, je potrebné aby tento verejný záujem vo vzťahu k skutkovým zisteniam riadne zdôvodnil a vysvetlil ho vo svojom rozhodnutí tak, aby bol zrozumiteľný pre všetkých účastníkov konania a aby bol spôsobilý predmetom prieskumu v rámci správneho súdneho konania. 25. O trovách konania súd rozhodol tak, že procesne úspešnému žalobcovi trovy konania nepriznal, nakoľko právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 18.06.2020 nežiadala o priznanie trov konania. 26. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva ( sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.