Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/98/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200260 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200260.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: VAON, s.r.o., so sídlom Sibírska 6945/15, 080 01 Prešov, IČO: 51 208 008, právne zastúpený advokátom: JUDr. Ladislav Mikloš, so sídlom Vodná 6, 040 01 Košice, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo PO/ BEZ/2019/3515, O-156/2019, zo dňa 28.05.2019, takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania. 1. Rozhodnutím Inšpektorátu práce Trnava č. R318/2018/SE, ROZ/2019/340, 2019/2612 zo dňa 13.02.2019, bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod. 1 zákona o inšpekcii práce uložená pokuta vo výške 10 000,- Eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v štvrtom bode zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce tým, že zamestnávateľ využíval dňa 16.4.2018 o 8,25 hod. na pracovisku v priestoroch Policajnej akadémie, objekt D, budovy Kriminálno-expertízneho ústavu, na Sklabinskej ulici v Bratislave, závislú prácu fyzických osôb: 1. I. C., nar. XX.XX.XXXX, K. XX, XXX XX Q., E., č. pasu ER XXXXXX 2. X. P., nar. XX.XX.XXXX, U. XX, XXX XX Q., E., č. pasu ES XXXXXX 3. I. P., nar. XX.XX.XXXX, U. XX, XXX XX Q., E., č. pasu PA XXXXXX 4. P. K., nar. XX.XX.XXXX, L. XX, XXX XX Q., E., č. pasu FF XXXXXX 5. F. Q., nar. XX.XX.XXXX, L. XX, XXX XX Q., E., č. pasu FF XXXXXX 6. X. L., nar. XX.XX.XXXX, K. XX, XXX XX Q., E. č. pasu FA XXXXXX 7. U. F., nar. XX.XX.XXXX, I. N. XXX, W., E., č. pasu FF XXXXXX, štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktoré pre zamestnávateľa vykonávali závislú prácu - zatepľovanie fasády na kontrolovanom pracovisku v priestoroch Policajnej akadémie, objekt D, budovy Kriminálno- expertízneho ústavu, na Sklabinskej ulici v Bratislave a neboli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu ( § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), čím porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 2. Svoje rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že počas výkonu inšpekcie práce dňa 16.4.2018 od 8,25 hod. do 10,00 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb, nachádzajúcich sa v priestoroch Policajnej akadémie, objekt D, zatepľovacej fasády budovy Kriminálno-expertízneho ústavu, na Sklabinskej ulici v Bratislave, pričom bolo zistené, že sedem osôb vykonávalo závislú prácu zatepľovanie fasády uvedenej budovy pre spoločnosť VAON, s.r.o. V rámci výkonu kontroly fyzických osôb vykonávajúcich závislú prácu bolo zistené, že sedem občanov Ukrajiny vykonali prácu, pričom títo pracovníci mali so spoločnosťou VAON, s.r.o. uzatvorené dohody o vykonaní práce za účelom zvyšovania kvalifikácie, pričom na mieste zistenia pracovníci Inšpektorátu práce skonštatovali, že tieto osoby, t. j. občania Ukrajiny vykonávali práce samostatne, bez školiteľa. Pracovníci Inšpektorátu práce skonštatovali, že žalobca ako účastník konania nesplnil podmienky na zamestnanie vyššie menovaných zamestnancov, keďže Inšpektorátu práce Trnava počas výkonu inšpekcie práce nepredložil povolenia na zamestnanie cudzích štátnych príslušníkov v Slovenskej republike a povolenie na prechodný pobyt za účelom zamestnávania, čím účastník konania porušil ust. § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z.z. 3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 27.03.2019 odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti aké sú obsahom žalobného návrhu. 4. Žalovaný Národný inšpektorát práce svojim rozhodnutím číslo PO/BEZ/2019/3515, O-156/2019, zo dňa 28.05.2019 ako odvolací orgán vo veci rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava č. R318/2018/SE, ROZ/2019/340, 2019/2612 zo dňa 13.02.2019. 5. Druhostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 16.4.2018 od 08,25 hod. do 10,00 hod. bola u účastníka konania na pracovisku „v priestoroch policajnej akadémie, objekt D, zatepľovanie fasády budovy kriminálno-expertízneho ústavu na Sklabinskej ulici v Bratislave“ vykonaná inšpekcia práce osobnou kontrolou štyroch inšpektorov práce, kde títo boli očitými svedkami toho, ako vyššie uvedené fyzické osoby ukrajinskej národnosti identifikované prostredníctvom predložených pasov ako I. P., I. C., X. P., P. K., F. Q., X. L., U. F. vykonávali prácu pri zatepľovaní fasády na uvedenej stavbe, čo bolo zaznamenané v zozname kontrolovaných osôb zo dňa 16.4.2018. 6. Z protokolu o výsledku inšpekcie práce, v ktorom sú zaznamenané skutkové okolnosti zistené v priebehu inšpekcie práce vyplýva, že pracovné úlohy týmto zamestnancom zadeľoval pán T. U., stavbyvedúci zo spoločnosti DAG SLOVAKIA, a.s., Volgogradská 9, 080 01 Prešov ako generálny dodávateľ rekonštrukcie celej budovy, ktorý prišiel počas výkonu inšpekcie práce pred kontrolovanú stavbu. Počas osobnej kontroly inšpektorov práce dňa 16.4.2018 od 08,25 hod. do 10,00 hod. nebol na pracovisku štatutárny orgán účastníka konania, ani žiadna iná osoba, ktorá by menovaných zamestnancov školila. Zatepľovacie práce vykonávali samostatne tak, ako to zachytáva protokol z výkonu inšpekcie práce. 7. Účastník konania ako kontrolovaný subjekt predložil inšpektorátu práce sedem dohôd o vykonávaní práce za účelom zvyšovania kvalifikácie uzatvorené s vyššie menovanými fyzickými osobami, ktoré preukázateľne nasvedčujú tomu, že tieto osoby vykonávali závislú prácu na kontrolovanom pracovisku práve pre účastníka konania na základe pracovnoprávneho vzťahu založeného predmetnými dohodami. Tieto dohody boli uzatvorené na dobu určitú od 3.3.2018 do 31.5.2018 na účel zvyšovania ich kvalifikácie vo vykonávanom zamestnaní, s dohodnutou odmenou 2,76 Eur za hodinu. Účastník konania ďalej predložil sedem dohôd o zvyšovaní kvalifikácie s vyššie menovanými zamestnancami podľa § 155 Z8konníka práce a o získaní osvedčenia o kvalifikácii na základe hodnotiaceho štandardu a zotrvaní v pracovnom pomere u zamestnávateľa po dobu troch rokov, uzatvorené na dobu určitú od 3.3.2018 do 31.5.2018. 8. Taktiež predložil informačné karty ( v počte sedem) uvedených zamestnancov o vzniku pracovnoprávneho vzťahu štátneho príslušníka tretej krajiny podľa ust. § 23 ods. 1 písm. u) zákona o službách zamestnanosti. Tieto karty boli predložené bez potvrdenia príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. 9. Žalovaný uviedol, že v prípade zvyšovania kvalifikácie podľa § 155 Zákonníka práce dochádza k získaniu vyššieho stupňa vzdelania ( napr. zamestnanec so stredoškolským vzdelaním nadobudne vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa), v dôsledku čoho môže zamestnanec vykonávať také kvalifikovanejšie práce, ktoré by bez požadovaného stupňa vzdelania vykonávať nemohol. Pri uzatvorení dohody o zvyšovaní kvalifikácie prostredníctvom ďalšieho vzdelávania by jeho absolvovanie spravidla nemalo zasahovať do výkonu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, tým pádom zamestnávateľ nie je povinný umožniť zamestnancovi na úkor pracovného času a jeho pracovných povinností účasť na vzdelávaní, ktoré povedie k zvýšeniu kvalifikácie. Uvedenému zodpovedá ust. § 155 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého ak zamestnávateľ umožní zamestnancovi ďalšie vzdelávanie formou zvýšenia kvalifikácie, poskytne mu pracovné voľno, náhradu mzdy a úhradu ďalších nákladov spojených so vzdelávaním a zamestnanec sa zaviaže zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere určitý čas (najviac päť rokov) alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom. 10. Vzhľadom na fakt, že zamestnanci účastníka konania vykonávajúci zatepľovacie práce na kontrolovanom pracovisku počas výkonu inšpekcie práce vykonávali pracovnú činnosť samostatne, bez školiaceho procesu, nakoľko na pracovisku sa nenachádzala žiadna osoba, ktorá by zabezpečovala zvyšovanie kvalifikácie praktickou prípravou tak, ako to tvrdí účastník konania v podanom odvolaní a ako to má vyplývať z „Hodnotiaceho štandardu zvyšovania kvalifikácie!, predloženého účastníkom konania, napr. čítaním projektovej a technickej dokumentácie stavebných konštrukcií a rozvodov v budovách so zameraním na izolatérske práce (prevedenie s vysvetlením), posúdením pripravenosti pracoviska pre izolatérske práce (ukážka s vysvetlením), vymeriavaním a výpočtom plôch stavebných konštrukcií a rozvodov v budovách pre zhotovenie izolácií podľa projektu ( prevedenie a výpočet s vysvetlením) a pod. je zrejmé, že zamestnanci účastníka konania sa nezúčastňovali praktickej časti školenia, ale vykonávali závislú prácu spočívajúci v zatepľovaní fasády budovy Kriminálno-expertízneho ústavu na Sklabinskej ulici v Bratislave. 11. V zozname kontrolovaných osôb sú zaznamenané fyzické osoby prítomné počas osobnej kontroly inšpektorov práce, v ktorom sa nenachádza osoba konateľa účastníka konania ani žiadna iná osoba poverená školením zamestnancov účastníka konania. V predmetnej veci preto nemožno hovoriť o zvyšovaní kvalifikácie, ktorej uskutočňovanie formou praktickej prípravy na kontrolovanom pracovisku v priebehu inšpekcie práce nebolo preukázané. 12. Prihliadnuc na vyššie uvedené žalovaný skonštatoval, že účastník konania nenaplnil podmienky ust. § 23a ods. 1 písm. u) zákona o službách zamestnanosti účinného v čase spáchania skutku, podľa ktorého „zamestnávateľ môže zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bude zamestnaný na určené obdobie na účel zvýšenia jeho kvalifikácie vo vykonávanom zamestnaní, najviac na jeden rok.“ Druhostupňový správny orgán uvádza, že nakoľko účastník konania nepreukázal udelenie povolenia na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania týchto zamestnancov tak, ako to predpokladá ust. § 21 ods. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti, v predmetnej veci ide o zastieranie zamestnávania príslušníkov tretej krajiny bez slnenia zákonných podmienok prostredníctvom simulovania zvyšovania ich kvalifikácie. Účastník konania tak preukázateľne naplnil skutkovú podstatu nelegálneho zamestnávania podľa ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. c) zákona o nelegálnej práci. II. Žaloba a jej dôvody 13. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 19.8.2019 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu, v ktorej namietal, že rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava ako aj rozhodnutie žalovaného sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, neurčitosť, pre nedostatok dôvodov a pre nedostatočné odôvodnenie, pričom vyššie uvedené rozhodnutia považuje za nezákonné, stav opísaný v protokole bol zistený nedostatočne a neobjektívne a preto žalobca je toho názoru, že predmetné rozhodnutia sú nezákonné a predmetnými rozhodnutiami bol žalobca ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch. 14. Nezákonnosť postupu vidí žalobca v tom, že žalobca vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu poukázal na nezákonnosť postupu inšpektorátu, keď oznámenie o začatí správneho konania neobsahovalo skutočnosti, aké iné podklady správny orgán okrem protokolu a dodatku k protokolu na správne konanie mieni použiť a ktoré nepoužije a prečo ich nepoužije. Tak isto žalobca poukazoval na nepreskúmateľnosť oznámenia z dôvodu chýbajúcich zákonných náležitostí. Žalobca je toho názoru, že základnou funkciou žalovaného je kontrolovať inšpektorát po všetkých stránkach zákonnosti jeho konania, t. j. po formálnych a hmotnoprávnych a tak musel preskúmať náležitosti oznámenia o začatí správneho konania, najmä či je zrozumiteľné, preskúmateľné, či obsahuje požadované náležitosti, okrem iného aj popis oprávnenej osoby. Žalobca poukázal, že nebol v rovnakom postavení ako správny orgán, všetkými podkladmi pre správne konanie nedisponoval a to znamená, že sa možno ani nemohol k dôvodom a podkladom ako aj spôsobu zisťovania relevantne vyjadriť, nakoľko ich správny orgán ani neoznačil a nešpecifikoval. Podľa názoru žalobcu správny orgán nepostupoval zákonným spôsobom, keď poučil žalobcu, že sa má možnosť vyjadriť k podkladom, pričom neuviedol tieto podklady a nešpecifikoval ich a to znamená, že žalobcovi neboli známe podklady konania, teda sa k nim nemohol ani relevantne vyjadriť. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že nezákonnosť oznámenia o začatí správneho konania z dôvodu absencie zistenia, ktorá osoba mala toto oznámenie podpísať, žalovaný sa k tejto námietke vyjadril len stroho na str. 7 ods. 4, keď skonštatoval: „oznámenie o začatí správneho konania ako aj rozhodnutie o uložení pokuty je podpísané osobou oprávnenou zastupovať hlavného inšpektora práce“. Žalobca nesúhlasí s takýmto nepreskúmateľným odôvodnením jeho námietky, lebo ani z prvostupňového rozhodnutia, ani z rozhodnutia žalovaného sa žalobca nedozvedel ktorá osoba podpísala oznámenie o začatí správneho konania, za oprávnenú osobu. Žalobca mal preto dôvod domnievať sa, že v tomto štádiu, ak by totiž oznámenie nepodpísala oprávnená osoba, tak je aj rozhodnutie nezákonné alebo dokonca ničotné a preto žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, keďže správne konanie je postihnuté vadou, ktorá má za následok nezákonnosť, dokonca ničotnosť rozhodnutia vo veci samej. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu ČR č. 9As 34/2014 zo dňa 19.9.2014 a Najvyššieho správneho súdu ČR 25.12006 č.3Azs 29/2005 ako aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR z 27.10.2004 7Azs 200/2004. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť protokolu o výsledku inšpekcie ako aj jeho dodatku pre jeho nezrozumiteľnosť a pre jeho nepreskúmateľnosť v časti opatrenia, pričom uviedol v čom vidí nezákonnosť, pretože protokol neobsahuje zákonné náležitosti, zistenia uvedené v protokole, ktoré viedli k uloženiu opatrenia účastníkovi konania, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia a nesprávne zisteného skutkového stavu a protokol je z hľadiska formy nepreskúmateľný, nezrozumiteľný, zmätočný, komplikovaný a v protokole účastníkovi konania sú uložené opatrenia nezákonné a nevykonateľné. Podľa názoru žalobcu už protokol a v ňom uložené opatrenie vo vzťahu k žalobcovi majú povahu tzv. sankcie, resp. rozhodnutia, ktoré ako také ukladajú žalobcovi určité povinnosti. Tieto povinnosti, aby boli vynutiteľné a vykonateľné, musia byť aj náležite identifikované, špecifikované, čo v danom prípade splnené nebolo. Nezrozumiteľnosť protokolu žalobca vidí aj v tom, že opatrenie neuvádza aké opatrenia na nápravu má prijať žalobca na odstránenie zisteného skutkového stavu týkajúce sa porušenia predpisov a ich príčin a neuvádza ktoré právne predpisy mal žalobca porušiť, ani neuvádza z akých príčin. Opatrenie je teda všeobecne neurčité. Žalobca považuje uložené opatrenie za nevykonateľné, nespĺňajúce požiadavku tzv. materiálnej vykonateľnosti požadovanej pre výkon rozhodnutia. Nezrozumiteľnosť spočíva v tom, že na dodržiavanie príslušného ustanovenia právnych predpisov nie je možné prijať žiadne opatrenia. Povinnosť dodržiavať právne predpisy je všeobecná, nezrozumiteľnosť spočíva aj v tom, že opatrenie nešpecifikuje ktoré príslušné ustanovenie právnych predpisov je tým ustanovením ktoré má byť dodržiavané, ani ktoré konkrétne nedostatky má odstrániť. Žalobca ďalej v odvolaní namietal aj skutočnosť, že dodatok č. 1 k protokolu neobsahuje stanovisko k celému vyjadreniu žalobcu k protokolu. Žalovaný sa s uvedenou námietkou vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal, ani neuviedol z akých dôvodov sa s touto námietkou nevysporiadal, čím porušil právo žalobcu na riadny proces. Žalobca sa k protokolu písomne vyjadril a to vyjadrenie inšpektor práce skopíroval do dodatku k protokolu, pričom následne do svojho stanoviska uviedol len skutočnosti nepostačujúce a nespĺňajúce požiadavky riadneho stanoviska k vyjadreniu. Je teda zrejmé, že žalobca v písomnom vyhotovení svojho vyjadrenia vyjadril, že pri zamestnávaní štátnych príslušníkov tretích krajín postupoval nasledovne: zamestnanie štátnych príslušníkov tretích krajín s miestom výkonu práce na území SR podľa § 23a - plnenie informačnej povinnosti registrácia v sociálnej poisťovni - priradenie EČ ÚPSVaR - 1. dohoda o vykonaní práce za účelom zvýšenia kvalifikácie, 2.dohoda o zvýšení kvalifikácie interný firemný systém zaškolenia, 3. hodnotiaci štandard, 4. informačná karta § 23a ods. 1 písm. u/, objednávka od objednávateľa, proces zaúčania, praxe a práce, interný firemný systém zaškoľovania ( č. l. 4 žaloby ). 15. Žalobca uviedol, že odmieta tvrdenie inšpektorátu práce o tom, že nebol prítomný v čase kontroly a ani nikto iný kto by uvedených zamestnancov pri kontrole zaškoľoval tak ako to uvádza dohoda, že pracovný vzťah nebol na hlavný pracovný pomer kedy sa vyžaduje povolenie na prácu a že kontrolovaní zamestnanci boli v období kontroly v procese zamestnania štátnych príslušníkov tretích krajín s miestom výkonu práce na území SR podľa § 23a ods. 1 písm. u/ - plnenie informačných povinností. Žalobca ďalej namietal, že s ním nebol prerokovaný dodatok č. 1 k protokolu. Žalobca v žalobe uviedol, že už vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania namietal, že kontrolovaní zamestnanci boli v období kontroly v procese zamestnania štátnych príslušníkov tretích krajín s miestom výkonu práce na území Slovenskej republiky podľa § 23a ods. 1 písm. u/ zákona č. 5/2004 Z.z. Žalobca namieta, že už správny orgán prvého stupňa sa touto námietkou v rozhodnutí vôbec nevysporiadal, ani neodôvodnil z akých dôvodov nepotreboval túto námietku odôvodniť. Žalobca poukázal na skutočnosť, že postupoval pri zamestnávaní osôb z tretích krajín podľa právnych predpisov platných v čase kontroly a správne orgány mali na túto skutočnosť prihliadať podľa zásady - posudzovať vec podľa právneho predpisu platného v čase zistenia porušenia zákona, pokiaľ je pre účastníka konania výhodnejší. Správny orgán ani žalovaný sa v rozhodnutí ani nevysporiadal s pojmom zvyšovanie kvalifikácie, nakoľko žalobca je toho názoru, že zvyšovať kvalifikáciu je možné jednak teoretickým školením, ale hlavne praktickým zaškoľovaním za prítomnosti školiteľa, čo bolo splnené. Žalobca namietal, že správny orgán rozhodol vo veci bez nariadenie ústneho pojednávania, čo považoval za nezákonné a to napriek tomu, že žalobca vo svojom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu žiadal o nariadenie ústneho pojednávania. Žalovaný sa s touto námietkou nevysporiadal dostatočne, keď len na strane 7 v poslednom odseku uviedol: „keďže v správnom konaní sa uplatňuje zásada písomnosti pridržiavajúc sa ustanovenia § 21 správneho poriadku správny orgán by ústne pojednávanie nariadil v prípade, že by sa dostal do dôkaznej núdze a jeho nariadením by prispel k objasneniu skutkového stavu. Nakoľko z odvolacieho spisu je zrejmé, že správny orgán prvého stupňa disponoval dôkazmi, na základe ktorých bol náležite zistený skutkový stav, vykonanie ďalšieho dokazovania vypočutím osôb navrhovaných účastníkov o skutočnostiach ktoré už boli správnemu orgánu známe z dôkazov zaobstaraných počas výkonu inšpekcie práce by neprispelo k ďalšiemu objasneniu veci. Zaobstarané podklady boli pre vydanie rozhodnutia postačujúce a jednoznačne preukazujúce predmetné porušenie“. Žalobca nesúhlasí s týmto právnym názorom žalovaného na danú problematiku, pretože žalovaný nesprávne, hlavne ústavne nekomfortným spôsobom sa vysporiadal s ustanovením § 21 správneho poriadku a hlavne s výkladom povahy veci, aby mohol konštatovať, že ústne pojednávanie nebolo potrebné z jeho strany nariadiť. Záverom žalobca uviedol, že z rozhodnutia žalovaného nevyplýva ako bol odstránený rozpor medzi tvrdením žalobcu a tvrdením inšpektorátu práce o prítomnosti žalobcu alebo jeho oprávneného zástupcu na mieste kontroly v čase tejto kontroly. III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného 16. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 9.10.2019, keď uviedol, že z protokolu o výsledku inšpekcie práce, v ktorom sú zaznamenané skutkové okolnosti zistené v priebehu inšpekcie práce vyplýva, že pracovné úlohy týmto zamestnancom zadeľoval pán Jozef Pavlík, stavbyvedúci zo spoločnosti DAG SLOVAKIA, a.s., Volgogradská 9. 080 01 Prešov ako generálny dodávateľ rekonštrukcie celej budovy, ktorý prišiel počas výkonu inšpekcie práce pred kontrolovanú stavbu. Počas fyzickej kontroly inšpektorov práce dňa 16. 04. 2018 od 08:25 h do 10:00 h nebol na pracovisku štatutárny orgán žalobcu, ani žiadna iná osoba, ktorá by menovaných zamestnancov školila. Všetci štyria inšpektori práce boli očitými svedkami toho, ako štátni príslušníci tretej krajiny riadne vykonávali zatepľovacie práce samostatne bez akéhokoľvek školiaceho procesu tak, ako to následne inšpektor práce zaznamenal v protokole z výkonu inšpekcie práce. 17. Nakoľko konateľ žalobcu sa nenachádzal na kontrolovanom pracovisku, zoznam kontrolovaných osôb podpísal pán Jozef Pavlík ako generálny dodávateľ celej stavby, ktorý poskytol inšpektorom práce telefonický kontakt na žalobcu ako zamestnávateľa týchto osôb. Ak by bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že konateľ žalobcu bol prítomný počas inšpekcie práce na kontrolovanom pracovisku a realizoval proces školenia. bol by ním priamo na mieste podpísaný zoznam kontrolovaných osôb a bola by mu osobne odovzdaná žiadosť o predloženie dokladov. 18. Žalobca predložil počas inšpekcie práce inšpektorátu práce sedem dohôd o vykonávaní práce za účelom zvyšovania kvalifikácie uzatvorené s vyššie menovanými fyzickými osobami, ktoré preukázateľne nasvedčujú tomu, že tieto osoby vykonávali závislú prácu na kontrolovanom pracovisku práve pre žalobcu na základe pracovnoprávneho vzťahu založeného predmetnými dohodami. Tieto dohody boli uzatvorené na dobu určitú od 03. 03. 2018 do 31. 05. 2018 s dohodnutou odmenou 2,76 eur za hodinu. 19. Žalobca ďalej predložil sedem dohôd o zvýšení kvalifikácie s vyššie menovanými zamestnancami podľa § 155 Zákonníka práce a o získaní osvedčenia o kvalifikácii na základe hodnotiaceho štandardu a zotrvaní v pracovnom pomere u zamestnávateľa po dobu troch rokov, uzatvorené na dobu určitú od 03.03.2018 do 31.05.2018. 20. Taktiež predložil informačné karty (v počte sedem) uvedených zamestnancov o vzniku pracovnoprávneho vzťahu štátneho príslušníka tretej krajiny podľa ust. § 23 ods. 1 písm. u) zákona o službách zamestnanosti. Tieto karty boli predložené bez potvrdenia príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. 21. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v prípade zvyšovania kvalifikácie podľa § 155 Zákonníka práce dochádza k získaniu vyššieho stupňa vzdelania (napr. zamestnanec so stredoškolským vzdelaním nadobudne vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa), v dôsledku čoho môže zamestnanec vykonávať také kvalifikovanejšie práce, ktoré by bez požadovaného stupňa vzdelania vykonávať' nemohol. Podľa judikatúry NS ČR je možné pod týmto pojmom rozumieť proces, kedy dochádza k zmene hodnoty kvalifikácie, čo možno dosiahnuť štúdiom. vzdelávaním, aj školením alebo inou formou prípravy, ak dosiahnutie vyššieho stupňa vzdelania je v súlade s potrebami zamestnávateľa. 0 zvýšenie kvalifikácie pôjde spravidla vtedy, ak v porovnaní s prácou, ktorú zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, s pracou, ktorú by podľa svojej kvalifikácie mohol vykonávať, vyplýva rozdiel spočívajúci v tom, že zamestnanec môže, a to prípadne aj u iného zamestnávateľa vykonávať práce významnejšie (21 Cdo 2203/2008). 22. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa nevykonania dokazovania formou ústneho pojednávania, ktoré žalobca počas správneho konania vyžadoval, Národný inšpektorát práce uvádza, že vykonanie dokazovania v správnom konaní podľa správneho poriadku patrí správnemu orgánu. Správny orgán je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie a určí spôsob vykonania dokazovania zákonným spôsobom. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca po tom, čo mu bolo oznámené začatie správneho konania sa mal možnosť' k nemu vyjadriť a zároveň využiť ďalšej procesné práva. ktoré mu priznáva správny poriadok. Ak žalobcovi neboli známe všetky skutočnosti, ktoré tvoria podklad pre vydanie rozhodnutia, ust. § 23 správneho orgánu priznáva účastníkovi konania, príp. aj jeho zástupcovi právo nazerať do spisov, robiť' si z nich výpisy, odpisy a dostať' ich kópie. Z uvedeného je evidentné, že správny orgán v snahe postupovať' v úzkej súčinnosti so žalobcom, dal mu možnosť' vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia a uplatniť' svoje návrhy, prípadne žalobca mohol požiadať o nahliadnutie do spisu alebo o vyhotovenie jeho kópií. Zásada súčinnosti v správnom konaní sa však vzťahuje aj na samotného účastníka správneho konania tým, že predpokladá aj jeho aktívnu spoluprácu so správnymi orgánmi v súlade s ust. § 4 správneho poriadku. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca v správnom konaní za účelom uplatnenia svojich práv žiadal o nahliadnutie do spisu, prípadne o vyhotovenie kópií spisu alebo že by mu správny orgán odňal právo oboznámiť sa s podkladmi správneho konania. Nakoľko žalobca okrem práva vyjadriť sa k začatému správnemu konania a predložiť svoje námietky a návrhy, ostatné procesné práva 1 neuplatnil, svojou pasivitou spôsobil, že tieto zostali nevyužité, avšak bez akejkoľvek ingerencie zo strany konajúcich správnych orgánov. Preto nemožno súhlasiť s námietkou žalobcu, že správny orgán porušil zásadu postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkom konania. 23. Žalovaný nesúhlasí ani s námietkami žalobcu. že neskúmal zákonnosť protokolu, nakoľko žalovaný reagujúc na argumentáciu žalobcu v odvolaní sa zaoberal protokolom ako jedným z podkladov pre vydanie rozhodnutia vydaným podľa ust. § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2a§14 ods. laž5 zákona o inšpekcii práce a zistil, že sú v ňom zaznamenané všetky skutočnosti, zachytené jednak vlastnými vnemami inšpektorov práce na mieste kontroly ako aj vyplývajúce z listinných podkladov zaobstaraných počas inšpekcie práce. Je vyhotovený v súlade so zákonom o inšpekcii práce, obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, čím ho možno považovať za zákonný podklad pre vydanie rozhodnutia. Priložený protokol v súlade s ust. § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, mená a priezviská inšpektorov práce, ktorí vykonali kontrolu, označenie kontrolovaného subjektu (žalobcu) podľa platného výpisu z obchodného registra. Ďalej v protokole je riadne uvedené miesto a dátum výkonu inšpekcie práce a predmet inšpekcie práce, ktorá bola zameraná na kontrolu nelegálneho zamestnávania. V protokole nebol opomenutý ani zoznam podkladov. na základe ktorých bol nedostatok v ňom uvedený bol zistený a taktiež samotný popis zisteného nedostatku nachádzajúci sa v časti B) predmetného protokolu. Popis nedostatku jasne, určito a zrozumiteľne uvádza deň, čas a miesto výkonu inšpekcie práce, paragrafové znenie ustanovenia predpisu, ktorý bol žalobcom porušený, s presným uvedením času a spôsobu, akým bola povinnosť vyplývajúca z právneho predpisu porušená a identifikáciu dotknutých osôb tak, aby 1 skutok v ňom uvedený bol dostatočne určitý a nezameniteľný s iným skutkom. 24. V nariaďovacej časti protokolu inšpektor práce v súlade s ust. § 14 ods. 2 nariadil žalobcovi prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Inšpektorát práce nie je povinný a ani oprávnený podľa zákona o inšpekcii práce konkretizovať spôsob, akým má kontrolovaný subjekt nedostatky odstrániť, resp. im v budúcnosti predchádzať, nakoľko už je na samotnom zamestnávateľovi, akým spôsobom zamedzí porušeniam zisteným inšpekciou práce a bude dodržiavať povinností, ktoré pre neho vyplývajú z právnych predpisov, pričom v predmetnej veci má zistený nedostatok taký charakter, pri ktorom ani nie je možné uložiť zamestnávateľovi povinnosť dodržať tú ktorú podmienku zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny na SR podľa zákona o službách zamestnanosti. ktoré v čase kontroly nelegálne zamestnával, nakoľko zákon o službách zamestnanosti poskytuje niekoľko možností, ktorých naplnenie závisí od vôle samotného zamestnávateľa ale aj samotného štátneho príslušníka tretej krajiny osoby a od iných aspektov a okolností na ne sa vzťahujúcich. Nedostatok spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania bol jasne a zrozumiteľne v protokole uvedený a spôsob jeho odstránenia je na samotnom zamestnávateľovi, či prestane nelegálne zamestnávať fyzické osoby a dodrží podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny na SR. resp. nájde iné riešenie súladné s právnymi predpismi. 25. Z administratívneho spisu vyplýva, že protokol bol osobne prerokovaný s konateľom žalobcu, ktorý požiadal o lehotu na vyjadrenie sa ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom, ktoré sú uvedené v prerokovanom protokole. Inšpektorát práce poskytol žalobcovi lehotu na vyjadrenie sa, ktorú žalobca využil a zaslal inšpektorátu práce list, po posúdení ktorého inšpektorát práce zaujal svoje stanovisko a zotrval na zistenom nedostatku tak, ako to uviedol v dodatku č. 1 k protokolu. 26. K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril právny zástupca žalobcu dňa 19.11.2019, v ktorej uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení len replikuje časť rozhodnutia, ktoré odôvodňuje pojem zvyšovanie kvalifikácie a trvá na tom, že menované osoby si nezvyšovali kvalifikáciu, ale riadne mali vykonávať závislú činnosť bez školiaceho procesu. Nakoľko na pracovisku sa nenachádzal žiadna osoba, ktorá by zabezpečovala zvyšovanie kvalifikácie praktickou prípravou, pričom z napadnutých rozhodnutí má vyplývať, že obe správne orgány hodnotením zaobstaraných podkladov posudzovali, či v predmetnej veci boli príslušníci tretej krajiny zamestnaní za účelom zvyšovania kvalifikácie tak ako to tvrdí žalobca a teda či boli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu. Žalobca nesúhlasí s vyjadrením žalovaného z dôvodu, že žalobca v odvolaní aj v žalobe poukázal na skutočnosť, že žalobca zamestnal menované osoby podľa zákona platného v čase zamestnávania cudzích štátnych príslušníkov. Žalobca ďalej nesúhlasí ani s názorom žalovaného, že dôvodom, že ani toto vyjadrenie nedalo odpoveď na skutočnosť z akých dôvodov žalovaný nezabezpečil vyjadrenie menovaných osôb do zápisnice o podaní informácie a tak isto ani vyjadrenie Jozefa Pavlíka, stavbyvedúceho spoločnosti DAG Slovakia, a.s., o dôvodoch ich prítomnosti na kontrolovanom pracovisku resp. z akých dôvodov tieto informácie inšpektorát práce od týchto osôb nepožadoval, pričom ako je v žalobe uvedené je pravidelnosťou, že inšpektor práce zabezpečuje tieto dôkazy formou zápisnice o podaní informácie, lebo len z nich sa zisťujú znaky závislej práce. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že ani z vyjadrenia žalovaného sa žalobca nedozvedel ktoré osoby mali podpísať oznámenie o začatí správneho konania a rozhodnutie inšpektorátu, teda žalobca nevie posúdiť či náhodou osoby ktoré podpísali uvedené dôležité listiny nemohli byť voči žalobcovi zaujaté. 27. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril. IV. Konanie na správnom súde a relevantná právna úprava 28. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a s obsahom administratívneho spisu orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, pričom za splnenia procesných podmienok, keď účastníci nepožiadali o nariadenie pojednávania a zo strany správneho súdu nebol vzhliadnutý zákonný dôvod na nariadenie pojednávania, vec prejednal podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 30. Podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z. z. (2) Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu c) štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. (2) Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. Podľa § 42 Zákonníka práce (1) Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. (2) Ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní. Podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 5/2004 Z.z. (1) Zamestnávateľ môže zamestnávať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý c) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, 22c) ak osobitný predpis neustanovuje inak, 22ca) Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č.125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (2) Inšpektorát práce uloží pokutu a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za 1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. 31. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že Inšpektorát práce Trnava dňa 16.4.2018 v čase od 8,25 hod. do 10,00 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb, nachádzajúcich sa v priestoroch Policajnej akadémie, objekt D, zatepľovacej fasády budovy Kriminálno-expertízneho ústavu, na Sklabinskej ulici v Bratislave a vykonávajúcich pracovnú činnosť a to zatepľovanie fasády uvedenej budovy. Kontrolované boli osoby I. C., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník E., X. P., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník E., I. P., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník E., P. K., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník E., F. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník E., X. L., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník E., U. F., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník E.. Pri kontrole nelegálnej práce, nelegálneho zamestnania bolo zistené, že v čase výkonu kontroly na uvedenej prevádzke nebol p. U. T., konateľ spoločnosti žalobcu, ani nikto kto by vyššie uvedených zamestnancov zaškoľoval, tak ako sa to uvádza v dohodách, ktoré boli dodatočne predložené zo strany konateľa spoločnosti a jednalo sa o dohody o vykonaní práce za účelom zvyšovania kvalifikácie v celkovom počte sedem kusov. 32. O výsledku inšpekcie bol spísaný protokol číslo ITA-76-53-2.4/P-B24,28-18, sp. č.1005/9606/2.4/2018 dňa 6.6.2018, ktorý bol prerokovaný dňa 6.6.2018 na Inšpektoráte práce Trnava s konateľom spoločnosti VAON, s.r.o. so sídlom v Prešove s p. U. T.. Za Inšpektorát práce vykonali inšpekciu Mgr. L. Q., Mgr. S. P., Mgr. I. R., Ing. T. U.. 33. K uvedenému protokolu bol vypracovaný dodatok č. 1 č.1005/10453/2.4/2018 zo dňa 19.6.2018, ktorého obsahom je aj písomné vyjadrenie konateľa spoločnosti žalobcu k protokolu zo dňa 6.6.2018. 34. Z obsahu protokolu vyplýva, že pracovníci inšpektorátu práce dňa 16.4.2018 v čase od 8,25 hod. do 10,00 hod. vykonali kontrolu fyzických osôb nachádzajúcich sa v priestoroch Policajnej akadémie, objekt D, zatepľovacej fasády budovy Kriminálno-expertízneho ústavu, na Sklabinskej ulici v Bratislave, kde bolo zistené, že sedem občanov ukrajinskej národnosti vykonávalo zatepľovanie fasády, bez prítomnosti školiaceho pracovníka. Inšpektori práce počas výkonu kontroly nevideli žiadneho školiteľa, ktorý by daných pracovníkov školil tak ako to prezentoval konateľ spoločnosti žalobcu. Pracovné úlohy boli zadeľované týmto pracovníkom p. T. U., stavbyvedúcim zo spoločnosti DAG Slovakia, a.s., so sídlom v Prešove, ktorá spoločnosť bola generálnym dodávateľom rekonštrukcie celej budovy, ktorý prišiel počas kontroly. Na základe tejto skutočnosti pracovníci inšpektorátu práce zistili, že sedem pracovníkov - občania Ukrajinskej republiky, vykonávali v uvedený deň závislú prácu v priestoroch vyššie uvedeného objektu, pričom neboli splnené podmienky na ich zamestnávania podľa osobitného predpisu (zákona č. 5/2004 Z.z., ani § 23a ods. 1 písm. u/), čím spoločnosť VAON, s.r.o. ako zamestnávateľ vyššie uvedených pracovníkov porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 35. Skutočnosť, že uvedený protokol bol prerokovaný s dotknutou osobou t. j. so žalobcom bola preukázaná tým, že k protokolu sa písomne vyjadril dňa 11.6.2018 žalobca, keď v protokole namietal zamestnanie štátnych príslušníkov tretích krajín s miestom výkonu práce na území SR podľa § 23a - plnenie informačnej povinnosti. Konštatoval, že k zisteniam v protokole sa vyjadril tým, že tieto odmieta, najmä odmieta to, že nebol prítomný v čase kontroly na pracovisku, kde sa vykonávali zatepľovacie práce, alebo že tam nebol prítomný niekto iný, ktorý by uvedené osoby zaškoľoval. Ďalej poukázal na to, že pracovný vzťah nebol uzatvorený na hlavný pracovný pomer ktorý si vyžaduje povolenie na prácu a kontrolovaní zamestnanci boli v období v procese zamestnania štátnych príslušníkov tretích krajín s miestom výkonu práce na území SR podľa § 23a ods. 1 písm. u/ - plnenie informačnej povinnosti. 36. K jednotlivým námietkam žalobcu krajský súd poznamenáva nasledovné: Pokiaľ ide o skutočnosť, či pracovníci uvedení v protokole a označení ako osoby ktorých štátna príslušnosť bola konštatovaná, že ide o Ukrajinských štátnych príslušníkov, vykonávali zatepľovacie práce na objekte Policajnej akadémie na Sklabinskej ulici v Bratislave, bola preukázaná konštatovaní štyroch inšpektorov práce, ktorí boli svedkami toho, že tieto osoby vykonávali tieto zatepľovacie práce na danom objekte a že v čase keď kontrolovali tieto osoby sa v priestore kde boli tieto práce vykonávané nenachádzal žiadny školiaci pracovník. Námietka žalobcu, že táto skutočnosť je len tvrdením pracovníkov inšpektorátu práce bez ďalšieho dôkazu je vyvrátená skutočnosťou, že uvedení pracovníci inšpektorátu práce skonštatovali, že na tomto mieste zistili prítomnosť len stavbyvedúceho T. U. zo spoločnosti DAG SLOVAKIA, ktorý riadil tieto práce a nebol školiacim pracovníkom. Krajský súd v tomto smere poznamenáva, že nebolo potrebné tak ako to naznačuje žalobca vykonať výsluch tohto pracovníka, pretože nie je spochybniteľné, že inšpektori práce tieto skutočnosti skutočne zistili a preniesli ich aj do protokolu, ku ktorému sa žalobca neskôr mohol vyjadriť. 37. Krajský súd ďalej poznamenáva, že žalobca predložil počas inšpekcie inšpektorátu práce sedem dohôd o vykonaní práce za účelom zvyšovania kvalifikácie, pričom tieto dohody boli uzatvorené so siedmimi pracovníkmi, ktorých činnosť bola zistená inšpektormi práce dňa 16.4.2018 o 8,25 hod. do 10,00 hod., pričom išlo o sedem pracovníkov - cudzincov, ktorí vykonávali na základe týchto dohôd závislú prácu na kontrolovanom pracovisku pre žalobcu, čo vyplýva práve z týchto dohôd. Dohody boli uzatvorené na dobu určitú od 3.3.2018 do 31.5.2018 s dohodnutou odmenou 2,76 Eur na hodinu. Žalobca ďalej predložil okrem týchto dohôd o zvyšovaní kvalifikácie s vyššie menovanými zamestnancami aj informačné karty uvedených zamestnancov o vzniku pracovnoprávneho vzťahu štátneho príslušníka tretej krajiny podľa ust. § 23 ods. 1 písm. u/ zákona o službách zamestnanosti. Na toto ustanovenie sa žalobca odvolával aj v súvislosti s tým, že nebolo zo strany žalobcu potrebné uzatvoriť pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a že títo pracovníci pracovali na základe tohto ustanovenia. Tu treba však poznamenať, že tieto karty ktoré žalobca predložil pri inšpekcii boli predložené bez potvrdenia príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Krajský súd rovnako ako žalovaný konštatuje, že pokiaľ žalobca predložil dohody o zvyšovaní kvalifikácie podľa § 155 zákonníka práce, bol povinný predložiť aj doklad, ktorý potvrdzuje existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom, ktorý si zvyšuje kvalifikáciu a zamestnávateľom ktorý mu to umožňuje. Podľa ust. § 155 ods. 1 zákonníka práce ak zamestnávateľ umožní zamestnancovi ďalšie vzdelávanie formou zvyšovania kvalifikácie, poskytuje mu pracovné voľno s náhradou mzdy a úhradu ďalších nákladov spojených so vzdelávaním a zamestnanec sa zaviaže zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere určitý čas alebo mu uhradí náklady spojené so štúdiom. Z uvedeného teda vyplýva, že zvyšovanie kvalifikácie je možné len vtedy, ak uvedený zamestnanec má uzatvorený pracovnoprávny vzťah so zamestnávateľom a dohoda o zvýšení kvalifikácie je až ďalšou dohodou, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje, že zamestnancovi umožní ďalšie zdokonaľovanie sa v jeho pracovnej činnosti. 38. K dohodám o vykonaní práce za účelom zvyšovania kvalifikácie je nutné poznamenať, že takúto formu pracovnoprávneho aktu zákonník práce nepozná v súvislosti so vznikom a existenciou pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý má byť aktom založenia takéhoto pracovnoprávneho vzťahu. 39. V súvislosti s námietkou žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia a postupu v správnom konaní, ktoré spočívalo v tom, že v oznámení o začatí správneho konania inšpektorát práce neuviedol okrem protokolu a dodatku k protokolu žiadne iné doklady, krajský súd poznamenáva, že práve protokol o výsledku inšpekcie práce zo dňa 6.6.2018 č. ITA-76-53-2.4/P-B24,28-18, bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, resp. prvostupňového rozhodnutia a v tomto protokole sú uvedené všetky podstatné skutočnosti ktoré prevzal potom prvostupňový správny orgán do odôvodnenia svojho rozhodnutia. Krajskému súdu nie je známe aké ďalšie doklady mal žalobca na mysli, ktoré podľa jeho názoru neboli mu predložené pri prerokovaní protokolu, resp. pri oznámení o začatí správneho konania. 40. Skutočnosť, že tento protokol bol prerokovaný so žalobcom je preukázaná tým, že v dodatku č. 1 k tomuto protokolu bolo podané písomné vyjadrenie žalobcu, ktorý sa k tomuto protokolu vyjadril a vyjadril sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré obsahuje uvedený protokol a ktoré boli vytknuté žalobcovi ako nedostatky pri inšpekcii práce v súvislosti so zisťovaním nelegálnej práce. 41. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že dodatok k protokolu nebol prerokovaný so žalobcom, tak v tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že dodatkom č. 1 k protokolu sa nezmenili výsledky inšpektorátu práce, nakoľko inšpektorát práce skonštatoval, že účastník konania nepredložil také námietky a dôkazy, ktoré by rozporovali skutočnosti a nedostatok zistený pri inšpekcii práce, nakoľko inšpektorát práce zotrval na nedostatku, ktorý bol zachytený v protokole dodatok č. 1 k protokolu nebolo z hľadiska objektívnosti výsledkov dokazovania nutné so žalobcom prerokovať aj keď krajský súd túto skutočnosť môže zohľadniť na ťarchu žalovaného, ktorý v rámci čistoty konania tento protokol mal predložiť žalobcovi na prerokovanie. Skutočnosť, že dodatok č. 1 k protokolu nebol so žalobcom prerokovaný však nemení žiadne podstatné skutočnosti ktoré boli zistené pri výkone inšpektorátu práce a ktoré boli konštatované v samotnom protokole. 42. V súvislosti s námietkou nezrozumiteľnosti protokolu, ktorý vidí v tom, že opatrenia ktoré nariadil inšpektorát práce na odstránenie nedostatkov ktoré sú uvedené v protokole sú nekonkrétne, neuvádza sa v nich aké konkrétne opatrenia je žalobca povinný uskutočniť za účelom odstránenia nežiaduceho stavu, tak krajský súd poznamenáva, že z obsahu protokolu je zrejmé, že inšpektorát práce nariadil žalobcovi, aby „ prijal opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a predložil Inšpektorátu práce Trnava písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení a predpisov a ich príčin v lehote troch dní po uzatvorení protokolu“. 43. Krajský súd konštatuje, že inšpektorát práce neuviedol konkrétne opatrenie ktoré má žalobca zabezpečiť na odstránenie zistených porušení predpisov, avšak z obsahu protokolu je zrejmé, že tieto opatrenia majú smerovať k tomu, aby žalobca vykonal také potrebné opatrenia, aby boli splnené podmienky na zamestnanie siedmich štátnych príslušníkov Ukrajinskej republiky v zmysle zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a aby prijatými opatreniami došlo zo strany žalobcu k legalizácii pracovnoprávnych vzťahov týchto pracovníkov a teda aby neboli porušované ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak ako to bolo konštatované v protokole. Skutočnosť, že opatrenia ktoré mal žalobca vykonať na odstránenie nedostatkov nie sú zo strany inšpektorátu špecifikované, nie je takým momentom, ktorý by ovplyvnil zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobca porušil pri zamestnávaní siedmich pracovníkov dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ust. zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov. 44. V súvislosti s námietkou, že v danej veci malo byť nariadené ústne prejednanie v rámci správneho konania, tak krajský súd poznamenáva, že vo vzťahu k nenariadeniu ústneho pojednávania táto námietka je nedôvodná, pretože zo strany správneho orgánu nenariadením ústneho pojednávania nedošlo k porušeniu procesných práv žalobcu. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na zásadu jednotnosti, v zmysle ktorej mohol žalobca podávať vyjadrenia, návrhy, námietky a navrhovať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení počas celého správneho konania, čo účastník konania aj využil. Žalobcovi bola daná možnosť sa vyjadriť aj k dôvodom konania ktoré sú popísané v protokole, resp. v oznámení o začatí správneho konania v súlade s § 32 ods. 2 správneho poriadku, pričom žalobca nepredložil jediný dôkaz a neuviedol také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na prehodnotenie jeho porušenia zákona. V prípade, ak mal žalobca v priebehu konania reálny záujem oboznámiť sa s jednotlivými podkladmi pre rozhodnutie, mohol využiť napr. aj právo na nazretie do spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku. S odvolaním sa na ust. § 21 od.s 1 správneho poriadku, krajský súd zdôrazňuje, že správny orgán v danej veci nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci a najmä ak to prispeje k jej objasneniu alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Na konanie o správnom delikte žalobcu sa vzťahuje osobitný zákon, ktorým je zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní č.82/2005 Z.z., ktorý však takúto povinnosť o nariadení ústneho pojednávania neukladá. Posúdenie vhodnosti resp. potreby nariadenia ústneho pojednávania neprislúcha žalobcovi, ale správnemu orgánu a to len vtedy, pokiaľ nariadenie ústneho pojednávania bude mať svoje opodstatnenie. Zvolením administratívnej formy konania správny orgán postupoval v danej veci v súlade so správnym poriadkom a preto je jeho postup ako aj rozhodnutie súladné so zákonom. Takýto postup je v súlade aj s právnym názorom vysloveným v rozsudku NS SR č. 4Sžo 262/2015 zo dňa 1.12.2016, z ktorého vyplýva „správny orgán sa má riadiť správnym poriadkom a teda nariadiť ústne pojednávanie len v prípade, ak tak ustanoví osobitný predpis alebo v prípade ak to vyžaduje povaha veci. Preto v preskúmanom prípade rozhodnutiami a postupom správnych orgánov nebola žalobcovi odmietnutá spravodlivosť. Najvyšší súd zdôrazňuje, že v konaní o správnych deliktoch sa v plnom rozsahu uplatňuje zásada písomnosti konania. Krajský súd teda k námietke o nenariadení ústneho pojednávania pred správnymi orgánmi túto vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože vo svetle a postupu sa vyvíjajúcej judikatúry Najvyššieho súdu SR nie je povinnosťou správnych orgánov nariaďovať pojednávanie vo všetkých veciach administratívneho trestania, pretože takýto postup by bol nehospodárny a odporovalo by to aj účelom správneho konania. 45. Pokiaľ ide o námietku nezákonnosti protokolu, tak krajský súd poznamenáva, že táto námietka je tak isto nedôvodná, pretože z obsahu protokolu je zrejmé, že sú v ňom zaznamenané všetky skutočnosti, ktoré boli zachytené inšpektormi práce pri výkone inšpekcie na mieste kontroly, bola popísaná celá inšpekcia, vyhodnotený bol v súlade so zákonom o inšpekcii, obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. V protokole je riadne uvedené miesto, dátum, výkon inšpekcie, predmet inšpekcie na ktorý bola zameraná, v protokole nebol opomenutý ani zoznam podkladov, na základe ktorých boli nedostatky ktoré boli v ňom uvedené zistené a je tam aj popis samotného zisteného nedostatku. Tento popis jasne, určito a zrozumiteľne uvádza deň, miesto a čas výkonu kontroly, paragrafové znenie ustanovenia predpisu, ktorý bol žalobcom porušený s presným uvedením času a spôsobom akým bola povinnosť vyplývajúca z právneho predpisu porušená a identifikácia dotknutých osôb tak aby skutok v ňom uvedený bol dostatočne určitý, nezameniteľný s iným skutkom. Samotný protokol o výsledku inšpekcie nie je však jediným podkladom na ďalší postup inšpektorátu práce, ktorý bol výsledkom prvostupňového rozhodnutia. Samotný protokol nevyvodzuje deliktuálnu zodpovednosť žalobcu, pretože uložené opatrenie neobsahuje sankciu a preto nemožno v tejto súvislosti hovoriť aj o nevykonateľnosti opatrenia, pretože v protokole je len uvedené, že žalobca má uskutočniť všetky opatrenia na odstránenie zistených skutočností, ktorými bol porušený zákon a protokol o výsledku inšpekcie práce ako celok nie je možné považovať za rozhodnutie vo veci samej a preto nemusí obsahovať náležitosti ako samotné rozhodnutie, t. j. výrokovú časť, odôvodnenie a poučenie. 46. V súvislosti s námietkou žalobcu, že nebol odstránený rozpor medzi tvrdením žalobcu a tvrdením inšpektorátu práce o prítomnosti žalobcu resp. právneho zástupcu na mieste kontroly v čase kontroly, krajský súd poznamenáva, ako už bolo vyššie uvedené, že inšpekcia bola vykonávaná štyrmi pracovníkmi inšpektorátu práce, ktorí skonštatovali, že na mieste kontroly nebol prítomný okrem stavbyvedúceho, ktorý je zamestnancom inej spoločnosti ako je spoločnosť žalobcu, žiadna iná osoba, pričom vierohodnosť týchto výpovedí nemožno spochybňovať, keďže išlo o štyroch pracovníkov, ktorí jednoznačným a určitým spôsobom dokumentovali v protokole o výsledku inšpekcie všetky skutočnosti ktoré zistili pri výkone kontroly. Spochybňovať tvrdenia pracovníkov inšpekcie práce tak ako to vykonáva žalobca, by bolo v rozpore s účelom zákona o inšpekcii a malo by negatívny dopad na vierohodnosť tvrdení inšpektorov práce pri vykonávaní takýchto kontrol pre budúcnosť v iných konaniach. Z obsahu spisového materiálu totiž krajský súd nezistil skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že niektorí z týchto inšpektorov práce, ktorí kontrolu vykonávali mal akýmkoľvek spôsobom úmyselne poškodiť žalobcu v súvislosti s vykonanou kontrolou. 47. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že z oznámenia o začatí správneho konania nie je zrejmé kto za inšpektorát práce podpísal toto oznámenie a teda či sa nejednalo o osobu, ktorá mohla byť voči žalobcovi zaujatá, krajský súd túto námietku vyhodnotil ako účelovú, pretože žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by akákoľvek osoba pracujúca na Inšpektoráte práce v Trnave mala úmysel žalobcu poškodiť a navyše žalobca sa mohol informovať na príslušnom inšpektoráte práce kto inšpekciu práce vykonáva a kto bol tou osobou, ktorá podpísala oznámenie o začatí inšpekcie. Podľa názoru krajského súdu ide len o účelovú námietku v snahe zbaviť sa zodpovednosti zo strany žalobcu za svoje páchané protiprávne konanie. 48. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 49. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 168 SSP, keď žalovanému ako orgánu štátnej správy napriek úspechu vo veci nepriznal trovy konania, pretože orgánu štátnej správy možno priznať trovy konania len výnimočne, pričom takéto okolnosti krajský súd v danom prípade nezistil. 50. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva ( sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.