Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/114/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200326 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200326.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: J. Y., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: XXX M., XXX XX, právne zastúpeného: JUDr. Helena Čerešňová, advokátka, so sídlom Horné predmestie 261/16, 900 21 Svätý Jur, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 102227332/2019 zo dňa 24.09.2019 takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím číslo: 102227332/2019 zo dňa 24.09.2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“ alebo „zákon č. 563/2009 Z. z.“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej aj ako „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy nižšieho stupňa) číslo: 1384155/2017 zo dňa 11.10.2017 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 184 317,50 Eur za zdaňovacie obdobie február 2009. 2. Správca dane v rozhodnutí č. 1384155/2017 zo dňa 11.10.2017, vydanom po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného zo dňa 05.09.2014, rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/16/2018 zo dňa 08.04.2019 skonštatoval, že daňový subjekt (žalobca) neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, na ktoré sa odpočet DPH viaže; nepreukázal, že obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu a osobami uvedenými na faktúrach. Mal za to, že daňový subjekt v priebehu kontroly, ani v písomnom vyjadrení k uvedenému protokolu nepredložil vierohodné dôkazy, ktoré by preukázali jeho tvrdenia a preukazovali tak oprávnenosť uplatneného odpočítania dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 222/2004 Z. z.“ alebo „zákon o DPH“), respektíve oprávnenosť oslobodenia dodania tovaru od dane v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. a zotrval na všetkých svojich kontrolných nálezoch, zisteniach a záveroch uvedených v protokole č. 9214401/5/4224621/2013/Vav zo dňa 17.09.2013 v znení dodatku k protokolu zo dňa 23.10.2013. Z výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že v rámci daňovej kontroly bola u daňového subjektu v porovnaní s podaným daňovým priznaním za zdaňovacie obdobie február 2009 zistený rozdiel na dani vo výške 184 317,50 Eur. 3. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správca dane preveroval v zdaňovacom období február 2009 daňovým subjektom deklarované dodávky tovaru od dodávateľov, spoločností MEAT SK, s.r.o., Ostwerke s.r.o. a GIBALEX spol. s r.o. 4. Správca dane po vykonanom a doplnenom dokazovaní skonštatoval, že obchodné transakcie deklarované vo faktúrach predložených daňovým subjektom ku kontrole za január - december 2009 sa neuskutočnili a preto dodávateľom spoločnostiam MEAT SK, s.r.o., Ostwerke s.r.o. a GIBALEX spol. s r.o. nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru v súlade s § 19 zákona o DPH a kontrolovanému daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane z faktúr od deklarovaných dodávateľov podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH doplniac, že cieľom takýchto formálnych obchodných transakcií založených len na fakturácii tovaru, bez reálneho plnenia bolo neoprávnené uplatnenie odpočítania DPH, čerpanie nadmerných odpočtov v reťazci obchodníkov s bravčovým mäsom a v konečnom dôsledku zneužitie výhody DPH. Správca dane poukázal tiež na to, že daňový subjekt vo vzťahu k zisteniam správcu dane neuviedol žiadne dôkazy, ktorými by vyvrátil pochybnosti o tom, že sa zdaniteľné obchody reálne uskutočnili dodávateľmi uvedenými na faktúre. Uviedol, že nevykonal len formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav, na realitu vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach, pričom dospel k záveru, že obchody s tovarmi neboli reálne uskutočnené - išlo len o fiktívne fakturačné obchody. V tejto súvislosti poukázal na to, že predmetom obchodu bolo dodanie toho istého tovaru - bravčového mäsa - polovičiek medzi minimálne troma subjektmi, s dodaním mäsa sa viazala jedna preprava tovaru, dodávky sú idúce časovo po sebe a zakladajú fyzický pohyb tovaru, ktorý sa uskutočňuje priamo od prvého dodávateľa z EÚ (Českej republiky) k poslednému odberateľovi (daňový subjekt), kde preprava končila. Z uvedeného dôvodu správca dane zastal názor, že pohyb tovaru sa uskutočnil len fakturačne, s cieľom uplatnenia zneužitia výhody DPH, poukázal na § 3 ods. 6 daňového poriadku a preto daňovému subjektu znížil odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie február 2009 o celkovú sumu 115 345,53 eur, z toho vo vzťahu k dodávateľovi MEAT SK, s.r.o. DPH vo výške 19% predstavuje sumu 90 704,85 eur, vo vzťahu k dodávateľovi Ostwerke s.r.o. DPH vo výške 19% predstavuje sumu 19 686,30 eur a vo vzťahu k dodávateľovi GIBALEX spol. s r.o. predstavuje DPH 19% sumu vo výške 4 954,38 eur. 5. Správca dane na základe vykonaného dokazovania považoval obstaranie tovaru z Českej republiky, ktoré mali žalobcovi dodať spoločnosti MEAT SK, s.r.o. a Ostwerke s.r.o., za nadobudnutie tovaru v zmysle § 11 zákona o DPH priamo daňovým subjektom - J. Y., LAPREMA a keďže daňový subjekt nepriznal nadobudnutie tovaru z iného členského štátu vo výške, aká bola zistená v priebehu daňovej kontroly, správca dane mu postupom podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH uložil povinnosť odviesť DPH v sadzbe 19% z nadobudnutého tovaru podľa § 11 zákona o DPH v celkovej výške 184 317,50 Eur. Správca dane súčasne nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane a to s poukazom na § 49 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, pretože nepreukázal, že má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a tiež nepreukázal, že by viedol podrobné záznamy o prijatých tovaroch a službách, osobitne o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu v zmysle § 70 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH. 6. Proti rozhodnutiu správcu dane podal daňový subjekt (žalobca) v zákonnej lehote odvolanie, ktoré po obsahovej stránke zodpovedá obsahu správnej žaloby. 7. Žalovaný orgán verejnej správy podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 1384155/2017 zo dňa 11.10.2017, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 184 317,50 Eur za zdaňovacie obdobie február 2009. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom správcu dane založenom na zisteniach vykonaných počas daňovej kontroly, ako aj v ďalšom konaní nasledujúcom po rozsudku Krajského súdu v Trnave, že obchodné transakcie deklarované vo faktúrach predložených daňovým subjektom ku kontrole za január - december 2009 sa neuskutočnili dodávateľom daňového subjektu - spoločnostiam MEAT SK, s.r.o., Ostwerke s.r.o. a GIBALEX spol. s r.o. nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru podľa § 19 zákona o DPH a preto následne nevzniklo kontrolovanému daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z predložených faktúr podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Stotožnil sa tiež s názorom správcu dane, že cieľom takýchto formálnych obchodných transakcií, založených len na fakturácii tovaru bez reálneho plnenia bolo neoprávnené uplatnenie odpočítania DPH, čerpanie nadmerných odpočtov v reťazci obchodníkov s bravčovým mäsom a v konečnom dôsledku zneužitie výhody DPH. Za dôvodné vyhodnotil aj uloženie ďalšej daňovej povinnosti kontrolovanému daňovému subjektu podľa § 69 ods. 1 a ods. 6 zákona o DPH. II. Rozsah a dôvody žaloby (žalobné body) 8. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného namietajúc, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“)], rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP), zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP), skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP) a ďalej, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g/SSP). Z uvedených dôvodov žalobca navrhol správnemu súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a súčasne aj rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany č. 1384155/2017 zo dňa 11.10.2017. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania. 9. Žalobca odmietol závery (výrok) žalovaného majúc za to, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní ani v zákone. Vychádzajúc z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, § 3 ods. 1 a 3, § 24 ods. 1 až 4 daňového poriadku dôvodil, že dokazovanie je procesný inštitút, ktorého cieľom je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane. Mal za to, že dôkazné bremeno nezaťažuje len daňový subjekt, ale aj správcu dane. Uviedol, že je pravdou, že daňový subjekt má podľa § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku preukázať skutočnosti majúce vplyv na správne vyrubenie dane, avšak ak sa správca dane s tvrdeniami a preukázanými skutočnosťami nestotožňuje, je povinný preukázať opak, t.j. dôkazné bremeno zaťažuje aj správcu dane, pokiaľ chce vyvrátiť tvrdenia daňového subjektu a to s podmienkou, že musí vyvrátiť tvrdenia daňového subjektu prostredníctvom zákonných dôkazov. 10. K dodávateľovi MEAT SK, s.r.o. žalobca uviedol, že správca dane oprel svoje rozhodnutie len o výpoveď svedka V. K., konateľa spoločnosti MEAT SK, s.r.o., ktorý uviedol, že spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť a že on ako konateľ nevlastnil žiadnu pečiatku spoločnosti MEAT SK, s.r.o. a ani nevystavoval žiadne doklady, pričom uvedené, jediné tvrdenie svedka postačovalo žalovanému na vyvodenie záveru, ktorý je však v príkrom rozpore s písomnými dôkazmi a množstvami svedeckých výpovedí, že dodacie listy preukazujúce dodávku mäsa od spoločnosti MEAT SK, s.r.o. nie sú vierohodným dôkazom jednoznačne preukazujúcimi dodávku tovaru. Poukázal na to, že žalovaný ani správca dane nebrali do úvahy skutočnosť, že svedkovia potvrdili, že odoberal tovar od spoločnosti MEAT SK, s.r.o., čím porušili svoju zákonnú povinnosť uloženú v § 3 ods. 3 daňového poriadku, t.j. prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo. 11. Poukázal na to, že svedecké výpovede jednoznačne uvádzajú spoločnosť MEAT SK, s.r.o. ako dodávateľa tovaru, konkrétne svedok V. L. uviedol, že: „Spoločnosť MEAT poznám ako dodávateľa bravčových polovičiek.“; svedok V. Y. uviedol, že : „Spoločnosť MEAT dovážala bravčové polovičky.“; svedok J. Y. uviedol, že : „LAPREMA nakupovala tovar od Ostwerke, MEAT...“; svedok B. Y. uviedol, že : „Pozná spoločnosť MEAT - za spoločnosť vystupovali p. V. a p. N., dodávali bravčové polovičky.“; svedkyňa V. W. uviedla, že : „Firmu MEAT pozná, dodávali bravčové polovičky.“; svedkyňa E. W. uviedla, že : „Mala k dispozícii dodávateľské faktúry, dodacie listy, prepravné doklady.. Firmu MEAT pozná, vystupovali za ňu W. N.. Tovar vyplácala ona osobne.“; svedkyňa Q. N. uviedla, že: „Mala k dispozícii dodávateľské faktúry, dodacie listy, prepravné doklady.. Firmu MEAT pozná, vystupovali za ňu W. N.. Tovar vyplácala ona osobne.“; svedok W. Z. uviedol, že : „Z počutia vie, že spoločnosť MEAT dodávala J. Y. tovar.“ V súvislosti so svedeckými výpoveďami upriamil pozornosť správneho súdu na to, že žalovaný zavádzajúco a v príkrom rozpore s administratívnym spisom uvádza, že „svedkovia popísali obchody ako dodávky od spoločnosti MASOCENTRUM CZ.“ 12. Žalobca poukázal ďalej na to, že žalovaný je povinný postupovať podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, avšak ignoroval viaceré svedecké výpovede, ktoré jasne a zrozumiteľne potvrdzujú nielen dodanie tovaru spoločnosťou MEAT SK, s.r.o., ale aj riadne zaplatenie kúpnej ceny uvedenej na faktúrach s odôvodnením, že svedecké výpovede síce prispeli k objasneniu skutkového stavu, ale ani jednu výpoveď (napr. Q. N., M. Z. atď.) nemožno hodnotiť ako dôkaz v jeho prospech a to z dôvodu, že ich výpovede vyplývajú z pracovného pomeru a tiež, že nedisponujú vierohodnými dôkazmi o ich tvrdeniach. Vychádzajúc zo svedeckých výpovedí zastal žalobca názor, že tým, že žalovaný a správca dane odmietli prihliadať na svedecké výpovede zamestnancov a iné čestné prehlásenia svedkov, konali v rozpore s ustanovením § 3 ods. 3 daňového poriadku, § 24 ods. 2 daňového poriadku, čím konali v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Toto konanie žalovaného zakladá podľa žalobcu dôvod na podanie žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. f) a g) Správneho súdneho poriadku. 13. Žalobca poukázal na to, že po celý čas tvrdil, že Jaromír Jarábek vystupoval za spoločnosť MEAT SK, s.r.o., pričom žalovaný a správca dane popreli všetky obchodno-záväzkové vzťahy medzi ním a spoločnosťou MEAT SK, s.r.o. len na tom základe, že V. V. nebol v rozhodnom čase konateľom tejto spoločnosti. V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že za spoločnosť nemusí konať len konateľ, za spoločnosť môže konať aj splnomocnenec, mandatár, obchodný zástupca, resp. tretia osoba na základe akéhokoľvek zmluvného vzťahu so spoločnosťou, v mene ktorej koná. Žalobca doplnil, že uvedené tvrdenie sa vzťahuje rovnako aj pre osobu W. N., ktorý bol splnomocneným zástupcom spoločnosti MEAT SK, s.r.o., pričom splnomocnenie mu udelil V. V. v čase kedy bol konateľom spoločnosti, pričom splnomocnenie zánikom funkcie konateľa nezaniká. Pre úplnosť dodal, že splnomocnenie slúži splnomocnencovi, aby sa preukázal voči tretej osobe oprávnením konať, pričom nie je povinný ho odovzdávať a teda ani on nie je oprávnený/povinný splnomocnenie archivovať, najmä pokiaľ nejde o písomné právne úkony. Preto zastal názor, že uvedené protiprávne konanie žalovaného je naplnením dôvodu na podanie žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. f) a g) SSP. 14. Žalobca dal do pozornosti, že správcovi dane predložil všetky relevantné dokumenty preukazujúce dodávky tovaru od spoločnosti MEAT SK, s.r.o. do svojej prevádzky v Siladiciach a to faktúry, dodacie listy, ako aj príjmové a výdavkové doklady, pričom žalovaný a správca dane prvý krát spochybnil, že tieto doklady neboli vydané spoločnosťou MEAT SK, s.r.o. len na základe jediného vyjadrenia V. K. dodajúc, že žalovaný objektívnym spôsobom (napríklad znaleckým dokazovaním) nevyvrátil pravosť predložených dokumentov, pričom pokiaľ žalovaný nepreukázal opak, je potvrdená pravosť dokumentov. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že kontrolovaný subjekt nezodpovedá za to, že vystaviteľ faktúry napríklad faktúru zničil a prijaté peniaze si ponechá bez splnenia daňovej povinnosti, pričom je na správcovi dane, aby v zmysle zákona postihoval MEAT SK, s.r.o. za to, že nemá v účtovníctve vystavené faktúry a z prijatého plnenia neodviedla DPH. Žalobca tiež vytkol žalovanému, že si nezabezpečil a nevykonal dokazovanie účtovnými dokladmi spoločnosti MASOCENTRUM CZ ako dodávateľa, vystavené pre spoločnosti MEAT SK ako odberateľa, čím sa žalovaný nesnažil čo najúplnejšie zistiť skutočnosti potrebné pre určenie dane. 15. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, v ktorom najvyšší súd dospel k záveru, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho dôkazu, ako je faktúra aj s prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Rovnako poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch (C-354/03, C-355/03 a C-484/03), kde Súdny dvor EÚ vyslovil, že nárok na odpočet DPH nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že predložením faktúr, dodacích listov a dôkazov o zaplatení fakturovaných kúpnych cien v plnom rozsahu vyčerpal svoje dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku. 16. Ďalej poukázal na to, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal s faktom, že došlo k reálnemu zaplateniu kúpnej cien, čím bol relevantne preukázaný skutočný (reálny) obsah dodávateľsko-odberateľských vzťahov a teda obchod nebol len „papierový“. Svoje tvrdenia o relevantnom zaplatení kúpnych cien podporil dôkazom a to, že jednotlivé hotovostné úhrady kúpnych cien plne korešpondujú s výbermi z jeho bankového účtu. V tejto súvislosti poukázal na to, že keďže žalovaný abstrahoval od jedného z najpodstatnejších dôkazov preukazujúcich reálny obsah dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ktorým je preukázanie skutočného zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar, je daný dôvod na podanie žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP. 17. Žalobca poukázal na účelové a neobjektívne vyhodnocovanie ostatných dôkazov v jeho neprospech. Uviedol, že svedok V. V., ktorý si najskôr predvolanie na výsluch neprevzal, potom si ho prevzal a nedostavil sa, musel byť predvedený policajnou eskortou, po predvedení vypovedal, že žalobcu pozná len cca rok a pol, avšak s ním nikdy neobchodoval a v ďalšom prípade, už radšej pre istotu odmietol vypovedať. V tejto súvislosti poukázal na svedeckú výpoveď M. Z., ktorá výslovne uviedla, že spoločnosť MEAT SK, s.r.o. pozná, nakoľko tejto spoločnosti ona osobne vyplácala kúpnu cenu za dodaný tovar a tiež na svedeckú výpoveď Q. N., ktorá taktiež výslovne uviedla, že spoločnosť MEAT SK, s.r.o. pozná, nakoľko tejto spoločnosti ona osobne vyplácala kúpnu cenu za dodaný tovar, pričom obe svedkyne uviedli, že mená R. K. a V. V. sú im známe a že za MEAT SK, s.r.o. vystupoval W. N., ktorý peniaze preberal. Vychádzajúc z uvedeného poukázal na to, že bolo nepochybne viacerými svedeckými výpoveďami preukázané poskytnutie finančného plnenia spoločnosti MEAT SK, s.r.o. za dodanie bravčových polovičiek, ktoré boli dodané touto spoločnosťou, toto bolo tiež potvrdené relevantnými dokumentmi, ako sú faktúry, dodacie listy, príjmové a výdavkové doklady, ktorých pravosť nebola spochybnená. V súvislosti s tvrdenými dôkazmi zopakoval, že ich dokázala negovať jediná svedecká výpoveď V. K.. Súčasne poukázal na to, že žalovaný použil svedeckú výpoveď V. K., ktorá sa mu hodila na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a to bez toho, aby zohľadnil akékoľvek ďalšie relevantné dôkazy a aby odstránil rozpory vo výpovediach svedka V. V., tak ako mu to bolo súdom uložené, pričom mal za to, že uvedeným konaním žalovaný opakovane porušil ustanovenie § 24 ods. 2 daňového poriadku, keďže nezistil čo najúplnejšie skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, čo zakladá dôvod na podanie žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. 18. Ďalej poukázal na to, že výpoveď konateľa spoločnosti Tešínske jatky s.r.o. bola žalovaným a správcom dane jemne modifikovaná a to v závislosti od námietok podaných v odvolaní. Uviedol, že žalovaný a správca dane vo svojich rozhodnutiach za kontrolovaný mesiac uviedli citáciu výpovede p. Z., z ktorej je zrejmé, že : „...on o ničom nevie a všetky informácie má od svojich zamestnancov resp. predpokladá, že to tak bolo...“ teda jeho výpoveď nie je dôkazom podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, nakoľko nie je spôsobilá prispieť k objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane (keďže len „predpokladá, že to tak bolo“). K uvedenému navrhol pripojiť súdny spis sp. zn. 20S/15/2018, pretože súčasťou administratívneho spisu je aj rozhodnutie správcu dane č. 1199892/2017 zo dňa 13.07.2017, kde je výpoveď p. Z. uvedená presne tak, ako uvádza, t.j. len so samými domnienkami a nejasnosťami. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný a správca dane vynechali vo svojich nasledujúcich rozhodnutiach všetky vytýkané neurčité vyjadrenia p. Z., čím bola jeho výpoveď posunutá do úplne inej roviny. Rovnako vytkol žalovanému a správcovi dane, že nevykonali výsluch tých zamestnancov spoločnosti Tešínske jatky s.r.o., od ktorých údajne V. Z. tieto informácie mal, pričom údajne uviedol, že objednávky na dodávku tovaru preberal Ing. V. Z., pričom žalovaný ani správca dane túto osobu nevypočuli. S poukazom na uvedené mal za to, že žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie vyjadrením V. Z., ktoré nie je spôsobilé byť dôkazom podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku a na strane druhej nevykonal dokazovanie výsluchom osôb, ktoré podľa neho komunikovali s odberateľmi spoločnosti Tešínske jatky s.r.o. resp. od ktorých svedok informácie „čerpal“. Uvedené je podľa názoru žalobcu dôvodom žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. 19. Žalobca ďalej dôvodil, že žalovaný absolútne nerozvinul podstatu obchodovania medzi MASOCENTRUM CZ, s.r.o. a MEAT SK, s.r.o., keď žalovaný (respektíve správca dane na str. 8 rozhodnutia) len okrajovo spomenul faktúry vystavené spoločnosťou MASOCENTRUM CZ, s.r.o. ako dodávateľom, avšak nijako ich nevyhodnotil, vôbec ich ako dôkaz neposudzoval, len skonštatoval ich existenciu. Preto zastal názor, že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil jeho tvrdenia podložené svedeckými výpoveďami, ako aj písomnými dôkazmi o existujúcom a fungujúcom relevantnom vzťahu medzi ním a MEAT SK, s.r.o. 20. Žalobca upriamil pozornosť správneho súdu na tú skutočnosť, že svedok V. Z. vedel, že za spoločnosť MEAT SK, s.r.o. preberal od neho peniaze pán N.. Preto z uvedeného vyplýva, že za spoločnosť MEAT SK, s.r.o. vystupoval p. N. a keďže reálne preberal peniaze, tak je absolútne zrejmé, že nebol jeho fiktívnym partnerom, ale jeho skutočným dodávateľom tovaru, ktorý reálne inkasoval kúpnu cenu za dodanie tovaru. Tiež poukázal na to, že z výpovede svedka vyplýva, že za všetok tovar, ktorý dodával spoločnosti MEAT SK, s.r.o. dostal zaplatené. V súvislosti s platbou kúpnej ceny za tovar žalobca poukázal na to, že nebolo naznačené a nie to ešte preukázané, že by uhrádzal tovar spoločnosti MASOCENTRUM CZ, s.r.o., a preto je zrejmé, že tu existovali dva samostatné a reálne záväzkové vzťahy a to záväzkový vzťah vzniknutý titulom kúpnej zmluvy medzi spoločnosťami MASOCENTRUM CZ, s.r.o. a MEAT SK, s.r.o., na základe ktorého MEAT SK, s.r.o. kupovala tovar a platila kúpnu cenu, a záväzkový vzťah vzniknutý na základe kúpnej zmluvy medzi ním a spoločnosťou MEAT SK, s.r.o., na základe ktorého kupoval tovar od tejto spoločnosti a platil jej kúpnu cenu, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Dôvodil tiež, že ak by bol vzťah medzi ním a spoločnosťou MEAT SK, s.r.o. len fakturačný, potom by nebol dôvod, aby reálne vyplácal kúpnu cenu dodávateľom uvedeným na faktúrach, ale kúpnu cenu by vyplácal priamo spoločnosti MASOCENTRUM CZ, s.r.o., avšak žiadna priama úhrada medzi ním a spoločnosťou MASOCENTRUM CZ, s.r.o. nebola ani len naznačená, nieto ešte preukázaná. Preto pokiaľ žalovaný prezentoval, že vzťah medzi ním a spoločnosťou MEAT SK, s.r.o. je len fakturačný, prezentoval skutkový stav, ktorý nemá oporu v administratívnom spise, a to je dôvod na podanie žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP. 21. Vo vzťahu k dôvodu upretia práva na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH a to, že údajne vzťah s dodávateľom bol výlučne fakturačný, pričom žalovaný poukázal na § 3 ods. 6 daňového poriadku, žalobca namietal, že žalovaný nemusí zohľadniť právny úkon len ak sú kumulatívne splnené zákonné podmienky a to, že právny úkon nemá ekonomické opodstatnenie a zároveň výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie daňového zvýhodnenia. V súvislosti s uvedeným poukázal na to, že žalovaný nezdôvodnil, v čom vidí absenciu ekonomického opodstatnenia a zároveň nepreukázal existenciu účelu, ktorého dôsledkom by malo byť obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie daňovej výhody, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného. Preto uzavrel, že žalovaný nesprávne (bezdôvodne) aplikoval ustanovenie § 3 ods. 6 daňového poriadku a vec nesprávnej právne posúdil, čím je založený dôvod na podanie žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP. 22. Žalobca ďalej dôvodil, že žalovaný nepreukázal, že by spoločnosť MEAT SK, s.r.o. nebola jeho dodávateľom (predávajúcim), naopak on preukázal, že vo vzťahu k nemu bola dodávateľom spoločnosť MEAT SK, s.r.o., a že dodávateľom tovaru pre MEAT SK, s.r.o. bola spoločnosť MASOCENTRUM CZ, s.r.o. má zjavne preukázané žalovaný, nakoľko má k dispozícii faktúry spolu s prílohami vystavené spoločnosťou MASOCENTRUM CZ, s.r.o. pre spoločnosť MEAT SK, s.r.o., avšak s touto skutočnosťou sa žalovaný zjavne nezaoberal. 23. Žalobca mal za to, že preukázal, že tovar mu dodala spoločnosť MEAT SK, s.r.o., pričom je právne bez významu akým vozidlom, a za tovar zaplatil cenu vrátane DPH. Teda je nepochybné, že žiadnu daňovú výhodu nezískal, nakoľko DPH za dodaný tovar v zmysle záväzkových vzťahov (ktoré sú plne v súlade s platným právnym poriadkom SR) zaplatil dodávateľovi t.j. spoločnosti MEAT SK, s.r.o., pričom takto zaplatenú DPH si v súlade s platnou legislatívou uplatnil, dodajúc, že považuje za zneužitie právomoci žalovaného, keď v rozpore so zisteným a preukázaným skutkovým stavom žiada zaplatenie DPH od neho, namiesto toho, aby DPH žiadal od spoločnosti MEAT SK, s.r.o. Poukázal na to, že žalovaný nespochybnil pravosť faktúr založených v jeho účtovníctve, teda nie je spochybnené, že všetky faktúry, ktoré predložil, boli platne vystavené, a preto mu nemôže byť pričítané na ťarchu a nemôže byť použitý ako dôkaz proti nemu, ak spoločnosť MEAT SK, s.r.o. nespochybnené faktúry nemá založené v účtovníctve. 24. Žalobca mal za to, že žalovaný vyhodnocoval dôkazy účelovo a v rozpore so zákonom, k dôkazom pristupoval selektívne, nebral do úvahy dôkazy svedčiace v jeho prospech a naopak vyberal len „dôkazy“, ktoré boli v jeho neprospech. Zastal názor, že žalovaný oprel svoje rozhodnutie o rozpornú výpoveď V. V., neurčitú výpoveď V. Z. (až na potvrdenie skutočného toku peňazí), neexistenciu účtovných dokladov v účtovníctve MEAT SK, s.r.o., na ktoré nemá dosah. Rovnako mal za to, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že spoločnosť MEAT SK, s.r.o. mu dodávala tovar, za ktorý zaplatil vrátane DPH, a preto sa pozornosť žalovaného mala zamerať na spoločnosť MEAT SK, s.r.o., ktorá má nepochybne nedostatky v účtovníctve, zjavne vystavila faktúry, na základe ktorých preukázateľne prijala plnenie a neskôr faktúry do účtovníctva nezaložila a teda prijatú DPH neodviedla. Preto uzavrel, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že na jeho strane nie sú naplnené podmienky pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH (dôvod podania žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a g/ SSP). 25. Žalobca vo vzťahu k dodávateľovi Ostwerke s.r.o. nesúhlasil s tvrdením žalovaného na strane 57 napadnutého rozhodnutia, že žiadnym vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že tovar uvedený na dodávateľských faktúrach reálne dodal subjekt uvedený na faktúre a že údajne neuviedol žiadne dôkazy, ktorými by vyvrátil pochybnosti o tom, že sa zdaniteľné obchody reálne uskutočnili. Poukázal na to, že samotný žalovaný konštatuje fakt, že nemá jednoznačne, nepochybne a úplne preukázané, že fakturovaný tovar mu dodávala spoločnosť Ostwerke s.r.o. Uviedol, že samotný žalovaný potvrdzuje, že konal v rozpore so zákonom, keď len na základe pochybností, ktoré ani nekonkretizoval, mu uložil povinnosť zaplatiť sumu 231 849,74 eur dodajúc, že pochybnosť nie je právom aprobovaný dôvod na vydanie napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že žalovaný svojím konaním porušil ustanovenia § 3 a § 24 daňového poriadku, čím porušil čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a v nadväznosti na uvedené mu uprel v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane a preto je daný dôvod na podanie žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. 26. Žalobca poukázal na to, že zamestnanec spoločnosti Ostwerke s.r.o. G. N. jasne a zrozumiteľne vypovedal, že táto spoločnosť mu dodávala mäso a on za to platil kúpnu cenu vrátane DPH. V súvislosti s výpoveďou G. N. označil za zmätočné a nezrozumiteľné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom žalovaný poukázal na výpoveď G. N. obsiahnutú v zápisnici č. 104013151/2016 zo dňa 30.09.2016, označiac ju za irelevantnú z dôvodu, že Krajský súd v Trnave rozsudkom z 08.04.2019 sp. zn. 14S/16/2018 uviedol, že vo výpovedi tohto svedka a následne v záveroch správcu dane sú nezrovnalosti, ktoré je potrebné odstrániť. Poukázal ďalej na to, že na strane 18 a nasl. napadnutého rozhodnutia je uvedená výpoveď svedka G. N. vyplývajúca zo zápisnice č. 100411301/2017 zo dňa 07.03.2017, podľa ktorej svedok uviedol, že bol zamestnancom spoločnosti Ostwerke s.r.o. na hlavný pracovný pomer, mal na starosti obchod s mäsom z Čiech, tovar dodávala táto spoločnosť žalobcovi, riadne sa podpisovali dodacie listy a následne po doručení faktúry vystavenej na základe dodacích listov žalobca zaplatil fakturovanú kúpnu cenu, a to buď priamo jemu alebo p. O.. Teda svedok jednoznačne popísal samostatne existujúce záväzkové vzťahy, a to záväzkový vzťah vzniknutý titulom kúpnej zmluvy medzi českými obchodnými spoločnosťami a spoločnosťou Ostwerke s.r.o. ako kupujúcim a záväzkový vzťah vzniknutý titulom kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou Ostwerke s.r.o. ako predávajúcim a ním ako kupujúcim, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Tiež poukázal na to, že svedok G. N. jednoznačne potvrdil, že tovar bol skutočne spoločnosťou Ostwerke s.r.o. dodaný a ním zaplatený, a preto pokiaľ by bol tento vzťah iba fakturačný, ako bez opory v administratívnom spise tvrdí žalovaný, potom by nebol dôvod, aby reálne vyplácal kúpnu cenu svojim dodávateľom uvedeným na faktúrach, ale kúpnu cenu by vyplácal priamo českým spoločnostiam. Podľa názoru žalobcu uvedené zakladá dôvod na podanie žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. c), f) a g) SSP. 27. V súvislosti s dodávateľom Ostwerke s.r.o. poukázal tiež na to, že aj jeho zamestnanci potvrdili, že túto spoločnosť poznajú, uviedli, že sú im známe osoby G. N. a W. O., že tovar vážili a prevzali. Preto skonštatoval, že žalovaný zneužíva svoje postavenie a účelovo abstrahuje od skutočnosti, že spoločnosť Ostwerke s.r.o. mohla relevantným spôsobom obchodovať s mäsom bez toho, aby vlastnila bitúnok a za irelevantné označil, či spoločnosť Ostwerke s.r.o. mala jedného alebo viac zamestnancov odkazujúc na možnosť uplatňovania aj iných záväzkových vzťahov (v tejto súvislosti poukázal na argumentáciu uvedenú pri spoločnosti MEAT SK, s.r.o.) ako napríklad, že podnikateľ si môže najať účtovníka, môže uzavrieť mandátnu zmluvu, môže splnomocniť splnomocnenca, pričom tieto úkony nevyžadujú písomnú formu. Dôvodil, že žalovaný v rozpore s ustanovením § 3 ods. 3 daňového poriadku ignoroval dôkazy, odmietal prijať preukázané fakty a stále ho nútil obhajovať a preukazovať niečo, čo ani žalovaný nevedel popísať. 28. Žalobca poukázal na to, že predložil faktúry, dodacie listy a doklady preukazujúce zaplatenie kúpnej ceny vrátane DPH, žalovaný pravosť dôkazov žiadnym relevantným dôkazom nespochybnil a nepreukázal, že by faktúry a iné dokumenty nevystavila spoločnosť Ostwerke s.r.o. a že by tejto spoločnosti nezaplatil fakturovanú kúpnu cenu vrátane DPH. Preto nemohol získať neoprávnenú daňovú výhodu, daň v zákonnom rozsahu zaplatil v rámci kúpnej ceny svoju dodávateľovi (slovenskej obchodnej spoločnosti) a právo na odpočet takto zaplatenej dane si uplatnil podľa platnej legislatívy. 29. Žalobca vo vzťahu k dodávateľovi Ostwerke s.r.o. zhrnul, že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by mu spoločnosť Ostwerke s.r.o. fakturovaný tovar nedodala a naopak on preukázal dodanie tovaru, tak písomnými dokumentmi, ako aj svedeckými výpoveďami. Mal za to, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že predložil všetky dokumenty, na ktoré je podľa § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku povinný, a ktorých pravosť žalovaný nespochybnil. Ďalej poukázal na to, že preukázal, že tovar nadobudol od spoločnosti Ostwerke s.r.o. a že za dodanie tovaru zaplatil, ďalej, že skutočný obsah záväzkového vzťahu medzi ním a spoločnosťou Ostwerke s.r.o. potvrdil svedok G. N., ďalej že, žalovaný konštatuje len pochybnosť, či sa zdaniteľné obchody skutočne realizovali, avšak nepredložil relevantný zákonný dôkaz, ktorým by tieto „pochybnosti“ odstránil a ktorý by spochybňoval jeho tvrdenia a ďalej, že žalovaný nezdôvodnil a nepreukázal kumulatívne naplnenie podmienok uvedených v § 3 ods. 6 daňového poriadku potrebných k tomu, aby nemusel prihliadnuť na právne úkony uskutočnené so spoločnosťou Ostwerke s.r.o. S poukazom na uvedené uzavrel, že žalovaný konal v rozpore s ustanovením § 3 a § 24 daňového poriadku, čo je dôvod na podanie žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. 30. Vo vzťahu k dodávateľovi spoločnosti GIBALEX spol. s r.o. rovnako dal do pozornosti, že žalovaný oprel svoje závery len o konštatovanie, že obchodné transakcie deklarované na faktúrach sa neuskutočnili, pretože dodávatelia údajne len fiktívne fungovali ako sprostredkovatelia. V tejto súvislosti uviedol, že mu nie je zrejmé ako žalovaný (správca dane) dospel k týmto záverom, keďže svedkovia B. M. a L. L. nikdy v tejto súvislosti nevypovedali, práve naopak na strane 26 až 31 prvostupňového rozhodnutia potvrdili dodávku tovaru zo spoločnosti GIBALEX spol. s r.o. do jeho prevádzky v Siladiciach, ako aj zaplatenie dojednanej kúpnej ceny. Rovnako poukázal na to, že predložil relevantné faktúry a dodacie listy, ktorých pravosť nebola nikdy spochybnená, čím zároveň vyčerpal svoje zákonné dôkazné bremeno. 31. V súvislosti so svedkami B. M. a L. L. poukázal na to, že Krajský súd v Trnave rozsudkom z 29.9.2016, sp. zn. 14S/228/2014 v bodoch 70 a 71 jasne a zrozumiteľne uviedol, že : „pokiaľ žalovaný pri dokazovaní neobjasní zjavné nezrovnalosti vo výpovediach svedkov V. V., B. M. a L. L., potom skutočnosti pre stanovenie daňovej povinnosti neboli zistené čo najúplnejšie.“ Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že naďalej existuje zásadná prekážka na strane žalovaného, aby mohol stanoviť daňovú povinnosť, pretože nezrovnalosť odstránená nebola s tým, že tvrdenie žalovaného, že odstránil vady vytknuté súdom a vypočul svedkov p. M., L. a V. (str. 2 úplne dolu napadnutého rozhodnutia) nemá oporu v administratívnom spise. Uvedené skutočnosti označil za dôvod žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. f) a g) SSP. 32. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný na strane 43 napadnutého rozhodnutia uvádza, že konateľka spoločnosti GIBALEX spol. s r.o. obstarávala tovar od spoločnosti Ostwerke s.r.o., čo znamená, že aj konateľka tejto spoločnosti potvrdila existenciu dvoch samostatných záväzkových vzťahov a to záväzkový vzťah vzniknutý titulom kúpnej zmluvy medzi Oswerke s.r.o. ako predávajúcim a GIBALEX spol. s r.o. ako kupujúcim a záväzkový vzťah vzniknutý titulom kúpnej zmluvy medzi ním a spoločnosťou GIBALEX spol. s r.o., čím bolo potvrdené, že mu vznikol nárok na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Uvedené tvrdenie označil za dôvod žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. c), f) a g) SSP. 33. Žalobca vo vzťahu k dodávateľovi GIBALEX spol. s r.o. zhrnul, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že predložil všetky dokumenty, na ktoré je podľa § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku povinný, ďalej poukázal na to, že preukázal, že nadobúdal tovar od spoločnosti GIBALEX spol. s r.o. a za tovar mu uhradil kúpnu cenu, ktorú skutočnosť potvrdil aj svedok G. N. a konateľka spoločnosti GIBALEX spol. s r.o., ďalej, že žalovaný konštatuje len pochybnosť, či sa zdaniteľné obchody skutočne realizovali, avšak nepredložil relevantný zákonný dôkaz, ktorým by tieto pochybnosti odstránil a ktorý by spochybňoval jeho tvrdenia, ďalej, že žalovaný nezdôvodnil a nepreukázal kumulatívne naplnenie podmienok uvedených v § 3 ods. 6 daňového poriadku potrebných k tomu, aby nemusel prihliadnuť na právne úkony uskutočnené so spoločnosťou GIBALEX spol. s r.o. a ďalej, že v rozpore so zákonom ignoroval svedecké výpovede jeho zamestnancov a predložené čestné vyhlásenia. 34. Žalobca ďalej k ustanoveniu § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH uviedol, že pod slovným spojením „nadobudnutie práva nakladať ako vlastník“ nemožno rozumieť len to, že si odberateľ dovezie bravčové polovičky k sebe do kancelárie, aby si ich fyzicky ohmatal a až potom ich môže dodať ďalej. Poukázal na to, že uvedená právna úprava hovorí o možnosti disponovania s tovarom ako vlastník, t.j. o možnosti tovar naložiť a dodať a fakturovať cenu za dodanie tovaru, teda toto ustanovenie neukladá dodávateľovi mäsa povinnosť, aby mal mäso uložené výlučne vo svojich priestoroch alebo vlastniť bitúnok. Uviedol, že dodávateľ môže kúpiť mäso a nechať ho uskladnené tam, kde sú na to vhodné podmienky a v prípade, keď má odberateľa len zabezpečí dopravu zo skladu k príjemcovi (odberateľovi), pričom v zmysle zákona nie je dodávateľ osobne povinný šoférovať vozidlo s tovarom. Dôvodil tiež, že jedinou dôležitou skutočnosťou, ktorú má žalovaný (správca dane) skúmať, je, či mali jeho dodávatelia právo nakladať s tovarom ako vlastník, pričom správca dane nepreukázal, že by tieto spoločnosti nemohli s tovarom nakladať ako vlastníci t.j., že nemohli naložiť tovar do auta a doviesť ho kontrolovanému subjektu s tým, že z hľadiska § 8 a § 11 zákona o DPH nie je právne významné, kde sa tovar nachádza. Zopakoval, že preukázal, že jeho dodávatelia mu tovar dodali (je právne bez významu akým vozidlom), on za tovar zaplatil a preto nemožno konštatovať, že keďže bol tovar dopravený z bodu A do bodu B, že zmluva vznikla medzi subjektom v bode A a subjektom v bode B, nakoľko tento výklad nezodpovedá skutočnosti, vykonaným dôkazom a nie je v súlade so zákonom. Preto zotrval na názore, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno, preukázal reálne dodanie tovaru od subjektov uvedených v dodávateľských faktúrach, preukázal zaplatenie kúpnych cien, bol mu teda tovar dodaný v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH (t.j. dodanie v rámci SR), pričom žalovaný tieto skutočnosti nevyvrátil žiadnym relevantným dôkazom. 35. Ďalej žalobca poukázal na to, že tým, že mal zabezpečiť, aby daňové doklady jednoznačne preukazovali zdaniteľné obchody mu žalovaný a správca dane ukladali nesplniteľnú podmienku, ktorá nemá oporu v zákone. V tejto súvislosti dôvodil, že preukázal svoje tvrdenia písomnými dokladmi (faktúry, dodacie listy, príjmové a výdavkové doklady), čestnými prehláseniami, svedeckými výpoveďami, na strane druhej žalovaný jeho tvrdenia a preukázané skutočnosti nevyvrátil žiadnym zákonným dôkazom a preto pokiaľ žalovaný (správca dane) požaduje, aby preukázal skutočné dodanie tovaru iným spôsobom, než je uvedené v § 24 ods. 4 v spojitosti s § 24 ods. 1 daňového poriadku, koná žalovaný nad rámec uvedených ustanovení, čím dochádza k porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a je tým založený dôvod na podanie žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. 36. Vo vzťahu k ustanoveniu § 3 ods. 6 daňového poriadku žalobca argumentoval, že žalovaný sa vôbec nezaoberal tým, či záväzkové vzťahy, ktoré nebral do úvahy majú alebo nemajú ekonomické opodstatnenie a túto podstatnú náležitosť dôsledne neskúmal a nezdôvodnil a rovnako nezdôvodnil, ako na jeho strane mohlo vzniknúť neoprávnené daňové zvýhodnenie, keď preukázateľne zaplatil svojim dodávateľom dojednanú kúpnu cenu vrátane DPH. K ekonomickému opodstatneniu deklarovaných obchodov uviedol, že ak spoločnosť MEAT SK, s.r.o. nakupovala od MASOCENTRUM CZ s.r.o. (resp. Ostwerke s.r.o. a GIBALEX spol. s r.o. od svojich dodávateľov) vo veľkých objemoch, v dôsledku čoho mala výhodné ceny a následne mu so ziskom tovar predávala, bolo založené nepochybné ekonomické opodstatnenie obchodu. Preto uzavrel, že žalovaný konal v rozpore s § 3 ods. 6 daňového poriadku, čím zároveň porušil čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, čo zakladá dôvod na podanie žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a zároveň § 191 ods. 1 písm. c) SSP. 37. Záverom žalobca vo vzťahu k zamietnutiu práva na odpočítanie dane a s ním súvisiace dôkazné bremeno poukázal na Smernicu č. 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len ako „Smernica č. 2006/112/ES) a rozhodnutia SD EÚ C-285/11, C-354/03m C-80/11, C-142/11 a uzavrel, že nakoľko žalovaný a správca dane nepreukázali žiadne daňové podvodné konanie a zároveň nepreukázali, že by žalobca vedel alebo mal vedieť o tom, že by bol súčasťou reťazca daňových podvodníkov je nepochybné, že mu vznikol nárok na odpočítanie DPH podľa § 49 zákona o DPH a upretím tohto práva žalovaný konal v rozpore s platnou právnou úpravou, čím zároveň porušil svoju ústavnú povinnosť uloženú v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. 38. Žalobca súčasne požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s poukazom na § 182 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku výslovne uviedol, že žiada, aby správny súd nariadil pojednávanie. Od uvedenej požiadavky upustil v replike, kde výslovne na č.l. 102 súdneho spisu uviedol, že netrvá na požiadavke nariadiť vo veci pojednávanie. III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného 39. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 18.12.2019. Žalovaný svoje vyjadrenie, rovnako ako žalobca správnu žalobu, rozdelil do jednotlivých častí, týkajúcich sa konkrétnych dodávateľov žalobcu a to spoločností MEAT SK, s.r.o., Ostwerke s.r.o. a GIBALEX spol. s r.o. 40. Žalovaný vo vzťahu k žalobným bodom týkajúcich sa dodávateľa MEAT SK, s.r.o. skonštatoval, že tieto nie sú dôvodné. Žalovaný poukázal na to, že vo svojom rozhodnutí a rovnako správca dane v prvostupňovom rozhodnutí vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu týkajúceho sa preverenia obchodných transakcií medzi žalobcom a spoločnosťou MEAT SK, s.r.o. Uviedol, že žalobca nemôže predložením účtovných dokladov inej firmy tvrdiť, že tieto doklady má spoločnosť MEAT SK, s.r.o. zaúčtované vo svojom účtovníctve, a že tovar bol reálne dodaný tak, ako to deklarujú ním získané „dokumenty“, nakoľko toto mal a mohol preukázať výlučne dodávateľ - spoločnosť MEAT SK, s.r.o. Konateľ dodávateľa však jednoznačne poprel, že spoločnosť vykonávala akúkoľvek činnosť v roku 2009, poprel, že vystavoval faktúry, poprel tiež, že splnomocnil inú osobu na zastupovanie jeho osoby, ako jediného konateľa a žiadnym spôsobom nepreukázal, že by reálne dodal bravčové mäso pre žalobcu. Preto nie je možné preukazne potvrdiť, že práve tomuto daňovému subjektu vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH a nie je možné ani uznať právo na odpočítanie dane u kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu), nakoľko mu toto právo v zmysle § 49 ods. 1 ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH nevzniklo. Poukázal na to, že správca dane v rámci výkonu kontroly preveroval, kto je oprávnený konať za spoločnosť MEAT SK, s.r.o., pričom na základe údajov z obchodného registra zistil, že za spoločnosť MEAT SK, s.r.o. bol v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov so žalobcom oprávnený konať V. K., ktorý bol jediným spoločníkom a jediným konateľom od 31.07.2008 do 16.03.2011. V tejto súvislosti skonštatoval, že údaje o osobách, ktoré za spoločnosť konajú sú informácie, ktoré sú daňovému subjektu voľne prístupné a ich preverením daňové subjekty minimalizujú riziko konania s neoprávnenými osobami, hlavne v prípade, ak s nimi uskutočňujú značné obchody. Tiež doplnil, že počas kontroly nebolo správcovi dane predložené plnomocenstvo, ktorým by okrem konateľa bol splnomocnený konať za MEAT SK, s.r.o. aj niekto iný. 41. Žalovaný ďalej poukázal na to, že správca dane vypočul jediného konateľa spoločnosti MEAT SK, s.r.o., pričom výsluchu sa za žalobcu nezúčastnila žiadna osoba, ktorá by napádané konanie oprávnenej osoby spochybnila. V. K. vo svojej výpovedi jednoznačne uviedol, že spoločnosť nezamestnávala žiadnych zamestnancov, nevykonávala žiadnu činnosť, nevystavovala žiadne doklady, neviedla účtovníctvo a nepoveril nikoho oprávnením konať za spoločnosť. Na strane druhej k povereniu W. N., ktorý mal byť splnomocneným zástupcom na všetky právne a faktické úkony, pričom splnomocniť ho mal W. V., žalovaný uviedol, že žalobca žiadnymi dôkazmi nepotvrdil, že za spoločnosť MEAT SK, s.r.o. bola ním uvádzaná osoba ku konaniu oprávnená, zopakujúc, že správca dane jednoznačne preukázal, že V. K., ako jediný konateľ nikoho nesplnomocnil, aby konal v mene tejto spoločnosti a preto žalobca dohadoval obchody s neoprávnenou osobou. 42. Za účelové označil tvrdenie žalobcu, že správca dane poprel skutočnosť, že po celý čas konal len s Jaromírom Jarábkom, len na základe toho, že V. V. nebol v rozhodnom čase konateľom spoločnosti MEAT SK, s.r.o. V tejto súvislosti poukázal na to, že správca dane spísal s V. V. zápisnicu o vypočutí svedka, ktorá bola žalobcovi predložená ako dôkaz. Zo zápisnice vyplýva, že V. V. bol konateľom a spoločníkom troch spoločností, ani jedna spoločnosť však nebola MEAT SK, s.r.o., že pracuje ako živnostník, pričom sa nevyjadril, že by bol konateľom alebo osobou oprávnenou konať za spoločnosť MEAT SK, s.r.o., tak ako túto skutočnosť uvádza žalobca. Žalovaný poukázal na to, že na rovnakom princípe boli preverované aj obchody spoločnosti Lukus group, s.r.o., v ktorej V. V. nevystupoval ako konateľ, ale aj tu mal vo vzťahu k žalobcovi vystupovať len na základe plnej moci, avšak toto jeho konanie bolo rozhodnutím Krajského súdu v Trnave popreté, teda ani tu sa nepreukázalo, že V. V. bol skutočne osobou oprávnenou konať za Lukus group, s.r.o. a dohadovať tak obchody so žalobcom. Z uvedeného preto vyplýva, že aj za túto spoločnosť vystupoval V. V. ako „nastrčená osoba.“ 43. Žalovaný mal za to, že obchody realizované spoločnosťou MEAT SK, s.r.o. nepopísal ani konateľ spoločnosti V. K., ani V. V., ktorý podľa vyjadrenia žalobcu, mal byť práve tou osobou, ktorá ich dojednávala. Poukázal na to, že tieto obchody boli popísané žalobcom a jeho zamestnancami, avšak z vyjadrení a svedeckých výpovedí sú tieto obchody popísané ako dodávky od spoločnosti MASOCENTRUM CZ, s.r.o. Dodávky boli realizované priamo z Českej republiky a žalobca ich v Českej republike priamo objednával, preprava tovaru bola realizovaná do prevádzky žalobcu, zamestnanci žalobcu vo svojich výpovediach potvrdili, že tovar sa vozil vozidlami s českými ŠPZ priamo do Siladíc, pričom táto skutočnosť je preukázaná aj na základe medzinárodnej výmeny informácií. Ďalej poukázal na to, že z dokazovania vyplynulo, že u českého dodávateľa spoločnosti MASOCENTRUM CZ, s.r.o. konal za spoločnosť MEAT SK, s.r.o. údajne N., ktorý bol poverený V., avšak z výpovede svedka Z. za MASOCENTRUM CZ, s.r.o. vyplynulo, že až neskôr na polícii zistil, že za N. sa vydával niekto iný. Žalovaný s poukazom na uvedené uzavrel, že dodávky bravčových polovičiek od českého dodávateľa boli pre MEAT SK, s.r.o. realizované priamo k žalobcovi, pričom spoločnosť MEAT SK, s.r.o. o týchto obchodoch nič nevedela, čo potvrdzuje umelo vytvorený charakter obchodov, ktoré preukazujú, že spoločnosť MEAT SK, s.r.o. bola nastrčená do reťazca dodávok s jediným cieľom a to, aby si žalobca mohol z jej vystavených faktúr odpočítať DPH. V súvislosti s uvedeným dodal, že obchody s bravčovým mäsom reálne za spoločnosť MEAT SK, s.r.o. nikto nerealizoval, okrem faktúr, dodacích listov a dokladov o úhrade, neboli daňovým subjektom predložené žiadne relevantné dôkazy, ktorými by bolo preukázané, že spoločnosť MEAT SK, s.r.o. bola práve tým dodávateľom, ktorý dodal žalobcovi bravčové polovičky nadobudnuté od českého dodávateľa MASOCENTRUM CZ s.r.o. 44. Vo vzťahu k osobe W. N. žalovaný uviedol, že súhlasí s konštatovaním žalobcu, že splnomocnenie zánikom funkcie konateľa nezaniká. Súčasne doplnil, že okrem žalobcu, fakt, že V. splnomocnil N. k zastupovaniu spoločnosti MEAT SK, s.r.o. nepotvrdila žiadna iná osoba a teda ide len o ďalšie z tvrdení žalobcu. V tejto súvislosti podotkol, že ak podnikateľ dlhší čas, dokonca niekoľko rokov, obchoduje so spoločnosťou, ktorá má v obchodnom registri uvedenú inú osobu, než s ktorou po celý čas „jedná“, je zarážajúce, že vôbec nenavštívil sídlo spoločnosti, nekomunikoval s jej jediným skutočným konateľom naviac, pri takom veľkom obrate, ktorý deklaroval, ho nezaujímalo kde spoločnosť sídli, aké mäso mu je dodávané, či má spoločnosť seriózne podnikateľské priestory, kancelárie, zamestnancov, motorové vozidlá, ktorými by mu nezávadné mäso dodával, či napríklad disponuje potvrdeniami od veterinárov o zdravotnej nezávadnosti, atď. 45. Žalovaný vo vzťahu k výpovediam svedkov - zamestnancov mal za to, že tieto prispeli k objasneniu skutkového stavu zisteného správcom dane, avšak ani jednu výpoveď nemožno hodnotiť ako dôkaz v prospech tvrdení žalobcu, nakoľko ich výpovede vyplývajú z ich pracovného pomeru a svedkovia spoločne uviedli, že nedisponujú vierohodnými dôkazmi o ich tvrdeniach doplniac, že realizáciu predmetných zdaniteľných obchodov nepreukázali ani písomné svedecké výpovede zamestnancov daňového subjektu. V súvislosti s písomnou svedeckou výpoveďou skonštatoval, že táto bez predloženia dôkazov o uskutočnení zdaniteľných obchodov nie je dôkazom, ktorý by bez ďalšieho preukazoval tvrdenia žalobcu. 46. K námietke, ktorou žalobca poukazoval na to, že konajúce orgány verejnej správy považujú za kľúčový dôkaz výpoveď svedka V. Z., poukazujúc na svoje stanovisko v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že výpoveď tohto svedka bola uskutočnená na žiadosť žalobcu a tiež preto, že nevykonanie výpovede žalobcom navrhovaného svedka bol jeden z dôvodov zrušenia predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného súdom. Preto na základe záverov rozsudku krajského súdu správca dane požiadal českú finančnú správu o výsluch, podľa daňového subjektu kľúčového svedka - V. Z., pričom česká finančná správa zaslala dňa 15.12.2016 odpoveď na medzinárodnú výmenu informácií, ktorej prílohou bol protokol z ústneho pojednávania č. 3490641/16/3212-60562-805124 zo dňa 29.11.2016. Z protokolu, konkrétne k vykládke tovaru vyplýva, že V. Z. sa vyjadril tak, že tovar vykladal šofér, ktorý tento tovar viezol a prevzali ho v Siladiciach zamestnanci daňového subjektu (žalobcu). Ďalej na otázku správcu dane kto tovar objednával a u koho, svedok uviedol, že tovar si objednávali navzájom, oni dodávali polovičky žalobcovi a u žalobcu si objednávali mäso, ktoré im chýbalo do výroby, tiež uviedol, že dodávky boli na základe toho, aby nemuseli platiť peniaze, oni brali polovičky a následne došlo k zápočtu. Svedok nevedel uviesť ako prebiehalo doručovanie faktúr, nevedel uviesť dôvod, prečo dodávky pre žalobcu museli fakturovať cez spoločnosť MEAT SK, s.r.o., nepoznal konateľa spoločnosti pána V., s pánom N. sa videl, tento bol v spoločnosti Tešínske jatky, s.r.o. s poverením, že môže jednať za pána V., pričom neskôr na polícii zistil, cca pred 3-4 rokmi, že to v skutočnosti žiadny N. nebol, ale niekto iný, niekto sfalšoval jeho doklady. V súvislosti s výpoveďou svedka V. Z.alovaný uviedol, že sa touto výpoveďou potvrdili práve pochybnosti správcu dane len o fakturačnom zapojení spoločnosti MEAT SK, s.r.o. do reťazca dodávok tovaru pre daňový subjekt. 47. Žalovaný poukázal na to, že z výpovede daňového subjektu, svedkov a spoločnosti Tešínske jatky, s.r.o. vyplynulo, že tovar - bravčové polovičky, ktoré mala dodať spoločnosť Jtrade s.r.o. (správne malo byť uvedené MEAT SK, s.r.o. - poznámka správneho súdu), boli priamo dovezené k daňovému subjektu, pričom tento tovar bol priamo objednávaný daňovým subjektom. Nebolo preukázané nadobudnutie predmetného tovaru spoločnosťou Jtrade s.r.o. (správne malo byť uvedené MEAT SK, s.r.o. - poznámka správneho súdu) a ani jeho dodanie daňovému subjektu. Poukázal tiež na to, že pri nakladaní a vykladaní tovaru nebol za spoločnosť Jtrade s.r.o. (správne malo byť uvedené MEAT SK, s.r.o. - poznámka správneho súdu) nikto prítomný, nikto z tejto spoločnosti nekontroloval dodané množstvo a kvalitu tovaru a rovnako podľa vyššie uvedených vyjadrení obchody so spoločnosťou Tešínske jatky, s.r.o. a spoločnosťou Jtrade s.r.o. (správne malo byť uvedené MEAT SK, s.r.o. - poznámka správneho súdu) nedojednávala oprávnená osoba, keď sa svedok Z. vyjadril, že s ním jednal N. za Jtrade s.r.o. (správne malo byť uvedené MEAT SK, s.r.o. - poznámka správneho súdu), pričom neskôr zistil, že to vôbec nebol on, ale niekto, kto sa za neho vydával. 48. Žalovaný ďalej poukázal na to, že pri správe daní - pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia. Preto správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa, ale iba prejednáva dôkazy predložené platiteľom, čo vyplýva zo skutočnosti, že dôkazná povinnosť je na strane platiteľa (§ 24 ods. 1 a ods. 4 daňového poriadku). 49. Za nedôvodné tiež označil námietky, že ignoroval svedecké výpovede zamestnancov žalobcu. Poukázal na to, že vo svojom rozhodnutí sa vyjadril, že výpovede svedkov - zamestnancov prispeli k objasneniu skutkového stavu zisteného správcom dane, nesúhlasiac však s tvrdením žalobcu, že tieto výpovede jednoznačne potvrdzujú skutočnosť, že spoločnosť MEAT SK, s.r.o. bola aj reálnym dodávateľom mäsa. Poukázal na to, že ich výpovede súvisia s ich pracovným zaradením, čo znamená, že nemohli mať komplexnú vedomosť o obchodných transakciách žalobcu s dodávateľmi z hľadiska dodržania podmienok zákona o DPH. Tiež poukázal na to, že pani M. Z., ako aj Q. N. spoločne uviedli, že nedisponujú vierohodnými dôkazmi o ich tvrdeniach, obe uviedli, že za spoločnosť Jtrade s.r.o. (správne malo byť uvedené MEAT SK, s.r.o. - poznámka správneho súdu) vystupoval W. N., ktorému boli vykonané hotovostné platby za dodaný tovar a vyplácali ho ony osobne. Svedkyne tiež uviedli, že tovar sa dovážal do Siladíc, pri vykládke tovaru neboli prítomné, nevedeli, akým spôsobom bol tovar dodaný do Siladíc. Vo vzťahu k výpovedi svedkyne E. W., ktorá bola skladníčka, žalovaný uviedol, že táto okrem iného uviedla, že bravčové polovičky denne dovážali nákladné chladiarenské autá s českými, rakúskymi ŠPZ s označením na vozidlách napr. Tešínske jatky a iné. Žalovaný tiež uviedol, že nebola spochybňovaná skutočnosť, že tovar bol žalobcovi dodávaný, preto nie je pravdou, že by ignoroval výpovede zamestnancov žalobcu, naopak vyhodnotil ich tak, že ani jednu výpoveď nemožno hodnotiť ako jednoznačný dôkaz v prospech tvrdení žalobcu a uzavrel, že z výpovedí svedkov nie je preukázané, že spoločnosť MEAT SK, s.r.o. bola aj reálnym dodávateľom tovaru, ktorý bol priamo fyzicky dodávaný a prepravovaný českým dodávateľom Tešínske jatky, s.r.o. 50. Ďalej sa žalovaný vyjadril k námietkam vo vzťahu k dodávateľovi Ostwerke s.r.o. Nestotožnil sa s názorom daňového subjektu (žalobcu), že zamestnanec Ostwerke s.r.o. G. N. svojou výpoveďou jednoznačne potvrdil skutočnosť, že táto spoločnosť dodávala žalobcovi mäso a žalobca jej za to platil kúpnu cenu vrátane DPH. Rovnako uzavrel, že vyjadrenia niektorých zamestnancov, že poznajú spoločnosť Ostwerke s.r.o. a sú im známe osoby G. N. a W. O. nie sú preukazujúcimi dôkazmi, že zdaniteľné plnenia boli uskutočnené tak, ako sú deklarované na faktúrach. Žalovaný poukázal na výpoveď žalobcu, ktorý v odpovedi doručenej správcovi dane dňa 20.12.2011 uviedol, že jeho spoločnosť oslovil pán O. na dodávku bravčového a hovädzieho mäsa, ktoré podľa pána O. pochádzalo z Čiech a Nemecka, pričom jeho spoločnosť komunikovala s povereným zástupcom firmy pánom O., a že faktúry boli uhrádzané daňovým subjektom v hotovosti p. G. N. alebo p. W. O.. 51. Žalovaný poukázal na to, že podľa zistení správcu dane spoločnosť Ostwerke s.r.o. v období od 01.01.2009 od 31.12.2009 evidovala jedného zamestnanca G. N., pričom W. O. ani G. N. nikdy neboli a nie sú evidovaní u správcu dane ako splnomocnené osoby, ktoré mohli zastupovať spoločnosť Ostwerke s.r.o. Podľa názoru správcu dane, žalobca nepredložil k svojim tvrdeniam o dodaní tovaru spoločnosťou Ostwerke s.r.o. žiaden vierohodný dôkaz a taktiež sa preverovaním nezistilo, že by táto spoločnosť preukázala dodanie deklarovaného tovaru žalobcovi. 52. Žalovaný ďalej poukázal na rozpornú výpoveď svedka G. N., pričom ústneho pojednávania sa zúčastnil aj žalobca s tým, že správca dane mu na ústnom pojednávaní ponúkol priestor na položenie otázok, avšak žalobca skonštatoval, že : „Nemám k tomu čo povedať, ani sa ho opýtať. Povedal, čo povedal.“ K výpovedi svedka žalovaný uviedol, že G. N. síce na jednej strane potvrdil, že spoločnosť Ostwerke s.r.o. dodávala daňovému subjektu mäso - bravčové polovičky, ktoré bol on osobne skladať, avšak nevedel uviesť, kto bol konateľom spoločnosti, pamätal si len osobu W. O., ktorá mala na starosti obchody s bravčovým mäsom, nevedel či bol p. O. zamestnancom tejto spoločnosti, nevedel kde sedel, kde mal a či vôbec mal kanceláriu. K spôsobu fakturácie a úhrad sa vyjadril, že nevie kto faktúry vystavoval, mal ich už nachystané v kancelárii, v ktorej boli nejaké ženy, kancelária bola v Dubnici nad Váhom, adresu nevedel. Uviedol, že tie ženy nachystali vždy papiere - faktúry pre J. Y. a on mu ich nosil, nevedel aká suma bola fakturovaná, ale videl ich, nevedel kto ich vystavoval. Za dodávky bolo platené jemu osobne, hotovosť, ktorú prijal doniesol do kancelárie a tam ju odovzdal. K námietke žalobcu ohľadom možnosti zastupovania spoločnosti Ostwerke s.r.o. pánom O. a pánom N. v obchodných transakciách so žalobcom žalovaný uviedol, že táto skutočnosť nebola zo strany žalobcu ani zo strany uvedených osôb a spoločnosti žiadnym spôsobom preukázaná (napr. písomným splnomocnením). 53. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu žalovaný zastal názor, že správcovi dane vznikli oprávnené pochybnosti o reálnosti deklarovaných obchodných transakcií medzi žalobcom a spoločnosťou Ostwerke s.r.o. a preto bolo na žalobcovi, aby pochybnosti správcu dane vyvrátil, takže dôkazné bremeno mal v tomto prípade žalobca (§ 24 ods. 1 daňového poriadku) dodajúc, že nie je oprávnená a relevantná námietka žalobcu, aby správca dane, resp. žalovaný preukazoval opak. V tejto súvislosti uviedol, že pri správe daní, pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia, správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa. 54. Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení, že správca dane zhodnotil všetky dôkazy v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku a dospel k správnemu a logickému záveru, že žalobca vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že tovar uvedený na dodávateľských faktúrach reálne dodal dodávateľ uvedený na faktúre. Preto spoločnosti Ostwerke s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v súlade s § 19 ods. 1 zákona o DPH a následne žalobcovi nevzniklo právo odpočítať daň podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Žalovaný súčasne dodal, že na odpočítanie dane nepostačuje iba predloženie dokladov, ale daňové doklady musia jednoznačne preukazovať zdaniteľné obchody, t.j. skutočnosť, že zdaniteľný obchod bol reálne a preukazným spôsobom uskutočnený dodávateľom, ktorý fakturoval zdaniteľný obchod, pričom pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, na vznik nároku na odpočet dane nepostačuje len samotná existencia dokladu, hoci by obsahoval všetky formálno-právne náležitosti. 55. Žalovaný sa ďalej vyjadril k námietkam týkajúcich sa dodávateľa žalobcu - spoločnosti GIBALEX spol. s r.o. Za nepravdivé tvrdenie žalobcu označil, že správca dane svoje tvrdenie oprel len o nejaké konštatovanie, dôvodiac, že správca dane v prípade kontroly DPH vykonávanej u žalobcu vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré je uvedené v protokole a následne aj vo vydanom rozhodnutí. Poukázal na to, že za spoločnosť GIBALEX spol. s r.o. sa vyjadrila konateľka spoločnosti (Mgr. S. N.), ktorá uviedla, že tovar bol dodávaný od dodávateľa Ostwerke s.r.o., ktorá zabezpečovala aj prepravu dodávaného tovaru. Ďalej sa vyjadrila, že tovar bol nakladaný v Českej republike, ktorá bola aj prvotným dodávateľom už rozpracovaného mäsa, toto bolo naložené v Českej republike a český prepravca mäso vyložil u konečného spotrebiteľa uvedeného na faktúrach vystavených spoločnosťou Ostwerke s.r.o. Podľa vyjadrenia konateľky spoločnosť GIBALEX spol. s r.o. chov ošípaných nemá, porážku ošípaných nevykonáva, prepravu mäsa nevykonáva. Žalovaný v súvislosti s touto výpoveďou poukázal na to, že správca dane na jej základe preveroval ďalšieho dodávateľa v rade spoločnosti Ostwerke s.r.o., pričom z rozsiahleho dokazovania správcu dane vyplýva, že jediný konateľ spoločnosti Ostwerke s.r.o. B. M. je nekontaktný, so správcom dane nespolupracuje a so správcom dane nespolupracuje ani splnomocnený zástupca tejto spoločnosti, pričom spoločnosť Ostwerke s.r.o. je od 18.09.2015 ex offo vymazaná z obchodného registra. S poukazom na uvedené žalovaný uviedol, že sa správcovi dane nepodarili získať účtovné a daňové doklady tejto spoločnosti dodajúc, že ani zo strany preverovaných daňových subjektov a ani kontrolovaným daňovým subjektom neboli predložené žiadne vierohodné dôkazy o tom, že by spoločnosti Ostwerke s.r.o., ktorá na faktúrach v marci 2009 bola uvedená ako dodávateľ bravčového mäsa pre svojho odberateľa GIBALEX spol. s r.o., vznikla daňová povinnosť. 56. Žalovaný poukázal na to, že správca dane po odvolacom konaní predvolal svedka G. N., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že bol zamestnancom Ostwerke s.r.o., pričom táto skutočnosť bola potvrdená aj Sociálnou poisťovňou, ktorou bolo súčasne potvrdené, že žiadna iná osoba nebola v spoločnosti Ostwerke s.r.o. zamestnaná. Žalovaný označil výpoveď za rozporuplnú, keďže svedok uviedol, že bol v preverovanom období zamestnancom len on, tiež uviedol, že faktúry vystavovali „baby“, podľa jeho vyjadrenia tovar objednávala osoba O., ktorá nebola v pracovnom pomere so spoločnosťou Ostwerke s.r.o., nevedel, kde má spoločnosť Ostwerke s.r.o. sídlo, nevedel, kto bol konateľom tejto spoločnosti a čím sa spoločnosť zaoberala, nevedel preukázať, ako bola zabezpečovaná preprava tovaru, uviedol, že dodával tovar J. Y. cca 2 krát do týždňa, mäso nevozil, neobjednával, obchody realizované za spoločnosť GIBALEX spol. s r.o. pre žalobcu nepopísal a neuviedol žiadne dôkazy, ktorými by sa jeho vyjadrenia potvrdili. Vo vzťahu k výsluchom svedkov L. a M.alovaný skonštatoval, že týchto sa v ďalšom konaní nepodarilo vypočuť, nakoľko sa k ústnym pojednávaniam nedostavili. 57. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca sa vo svojich vyjadreniach k obchodom realizovanými spoločnosťou GIBALEX spol. s r.o. vyjadril, že za túto spoločnosť jednal s G. N., ktorého vo svojich výpovediach spomínajú aj jeho zamestnanci, ako osobu vystupujúcu za túto spoločnosť, pričom svedok G. N. vo svojej výpovedi uviedol, že nebol zamestnancom spoločnosti GIBALEX spol. s .r.o., mäso nevozil, ale do GIBALEX spol. s r.o. vozil papiere, pričom za túto činnosť nedostával finančnú odmenu. V súvislosti s G. N., ktorý mal realizovať obchody za spoločnosť GIBALEX spol. s r.o. žalovaný poukázal tiež na to, že konateľka tejto spoločnosti vo svojej výpovedi neuviedla, že by obchody za túto spoločnosť dojednával G. N.. 58. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcu, že v prípade spoločnosti GIBALEX spol. s r.o. konal s G. N.alovaný uviedol, že aj v prípade tohto dodávateľa konal žalobca s osobou, ktorá nebola nijako oprávnená konať za spoločnosť, pričom v čase uskutočnenia obchodov mohol podľa výpisu z obchodného registra vedieť, kto je osobou oprávnenou konať za túto spoločnosť. 59. K legislatívnym východiskám, ktoré žalobca uviedol v VII. časti žaloby žalovaný uviedol, že správca dane ani žalovaný nespochybnili u žalobcu právo nakladať s tovarom ako vlastník, ale spôsob jeho nadobudnutia. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že tovar žalobca nadobudol od tuzemských dodávateľov v zmysle § 8 ods. 1 zákona o DPH, pretože túto skutočnosť jednoznačne nepreukázal. Stotožnil sa so závermi správcu dane, že žalobca nadobudol tovar a tým aj právo nakladať s tovarom ako vlastník v zmysle § 11 ods. 1 zákona o DPH od zahraničného dodávateľa a preto tuzemským dodávateľom uvedeným na faktúrach nevznikla daňová povinnosť v súlade s § 19 ods. 1 zákona o DPH, čím žalobcovi nevznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH. V tejto súvislosti zastal názor, že ak by malo dôjsť k dodaniu tovaru podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH, potom by malo byť zrejmé, kedy a akým spôsobom jeho dodávatelia nadobudli tovar a právo nakladať s tovarom ako vlastníci doplniac, že správcovi dane neboli predložené žiadne písomné zmluvy o dodaní tovaru, ktoré by tieto právne náležitosti upravovali a ktoré by upravovali tzv. záväzkové vzťahy medzi jednotlivými subjektmi zainteresovanými v obchodných transakciách. 60. K príkladu, ktorým žalobca odôvodňoval ekonomickú opodstatnenosť obchodov s dodávateľmi, žalovaný uviedol, že tým, že spoločnosť MEAT SK, s.r.o. nakupovala od spoločnosti Tešínske jatky s.r.o., resp. Ostwerke s.r.o. a GIBALEX spol. s r.o. od svojich dodávateľov vo veľkých objemoch, v dôsledku čoho mali výhodné ceny a následne predávali so ziskom žalobcovi, nebolo zdôvodnené ekonomické opodstatnenie obchodu pre žalobcu. Preto zastal názor, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal „výhodnosť“ obchodu cez sprostredkovateľské spoločnosti, pričom v konaní sa preukázalo, že žalobca vykonával aj priame obchody so zahraničnými dodávateľmi (napríklad Tešínske jatky). V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že pokiaľ by žalobca postupoval v zmysle § 11 zákona o DPH, t.j. priznal nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, v takom prípade, by sa v zmysle § 69 ods. 6 stal osobou povinnou platiť daň, čo znamená, že by sa v daňovom priznaní tzv. samozdanil, t.j. priznal daň a zároveň by si ju aj odpočítal, čím by sa stransparentnili deklarované obchodné transakcie. 61. Žalovaný za nedôvodné považoval aj poukázanie na súdne rozsudky SD EÚ, pretože ich skutková podstata nie je totožná s posudzovaným prípadom dodajúc, že žalobca uvádza len všeobecné právne závery z rozsudkov bez konkretizácie so zisteným skutkovým stavom. Žalovaný pripomenul a to aj s poukazom na rozsudky SD EÚ (najmä rozsudok z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s. 1-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax a i.,, C-255/02, Zb. s. 1-1609, bod 71) a rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/18/2011 a 6Sžf/14/2012, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte a že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania. 62. K námietke žalobcu, že mu nebolo preukázané, že by mal vedomosť o nezákonnom konaní alebo by sa na ňom vedome podieľal žalovaný, uviedol, že je vecou daňového subjektu, ako a či si preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov. V tejto súvislosti zdôraznil, že základným predpokladom pre riadne fungovanie podnikateľa je aj to, že tento musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu svojej podnikateľskej činnosti, ale musí mať vedomosť aj o subjektoch, s ktorými spolupracuje, a to v rozsahu relevantnom pre preukázanie spolupráce, dodajúc, že ak takéto vedomosti podnikateľovi preukázateľne chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 2 daňového poriadku oprávnené. 63. Z vyššie uvedených dôvodov preto žalovaný navrhol správnemu súdu, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súčasne žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie. 64. Žalobca v replike zo dňa 29.01.2020 uviedol, že nakoľko sa žalovaný vo svojom vyjadrení žiadnym relevantným spôsobom nevyjadril k jeho tvrdeniam a tieto tvrdenia nevyvrátil a ani neuviedol žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa mohol vyjadriť, nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k vyjadreniu žalovaného zo dňa 18.12.2019. Súčasne z dôvodu hospodárnosti konania upustil od požiadavky obsiahnutej v bode II. žaloby t.j. netrval na požiadavke nariadiť vo veci pojednávanie. 65. Žalovaný dupliku nepodal. IV. Relevantná právna úprava 66. Podľa § 6 ods. 1 SPP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. Podľa § 11 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu. Za nadobudnutie tovaru podľa prvej vety sa považuje aj prevzatie tovaru na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ak sa v členskom štáte prenajímateľa považuje odovzdanie predmetu nájmu za dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane. Podľa § 11 ods. 2 zákona o DPH nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a b) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 49 ods. 2 písm. c) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 51 ods. 1 písm. c) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu. Podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a § 11a. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 67. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle správneho súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. 68. Správny súd mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že žalobca si v zdaňovacom období február 2009 uplatnil na základe faktúr od dodávateľov a to spoločnosti MEAT SK, s.r.o., Ostwerke s.r.o. a GIBALEX spol. s r.o. odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v celkovej výške 184 317,50 Eur. 69. Správny súd považuje na tomto mieste za potrebné uviesť, že zohľadňoval len tie relevantné skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, a ktoré sa vzťahujú k uplatneným žalobným bodom a to z dôvodu, že žalobca síce podanou správnou žalobou napadol rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu, avšak dôvody žaloby smerujú iba vo vzťahu k nepriznaniu práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Správca dane a následne žalovaný však určili rozdiel dane aj s poukazom na § 69 ods. 6 v spojení s § 11 zákona o DPH a rovnako podľa § 69 ods. 1 v spojení s § 43 zákona o DPH, pričom určenie dane v tomto smere žalobca nenamietal. Správny súd súčasne dodáva, že aj keď nepriznanie práva na odpočítanie dane podľa citovaných ustanovení zákona o DPH v danom prípade úzko súvisí aj s určením dane podľa § 69 ods. 6 v spojení s § 11 zákona o DPH, nemohol sa tejto otázke venovať, a to s poukazom na základnú zásadu správneho súdneho konania zakotvenú v § 134 ods. 1 SSP, ktorou je iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán). Uvedené sa rovnako týka aj dodania tovaru do iného členského štátu. Z uvedeného dôvodu správny súd ani neuvádza súvislosti týkajúce sa intrakomunitárneho dodania spoločnosti Lannes IMC s.r.o. do Českej republiky. 70. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti, s poukazom na to, že v danom prípade sa jedná o dodávky tovaru pre žalobcu od dodávateľov - spoločnosti MEAT SK, Ostwerke s.r.o. a GIBALEX, spol. s r.o., rovnako ako v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 14S/22/2018, krajský súd s poukazom na ustanovenie § 140 SSP poukazuje na rozsudok tunajšieho súdu 14S/22/2018 zo dňa 12.12.2018, konkrétne na body 91 - 133 s tým, že sa s týmito dôvodmi stotožňuje, s výnimkou toho, že v konaní 14S/22/2018 sa jednalo o zdaňovacie obdobie marec 2009 a v tomto konaní sa jedná o zdaňovacie obdobie február 2009. 71. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti, rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 72. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada trov v zásade neprináleží. 73. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.