Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/115/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200328 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200328.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu : Vektor EU s.r.o., so sídlom Železničiarska 1422/24, 924 01 Galanta, IČO : 45 954 470, zastúpeného konateľom: Mgr. Attila Párkány, adresa trvalého pobytu: O. XXX/X, XXX XX U., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102029005/2019 z 26. augusta 2019 takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany (ďalej len ako „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy nižšieho stupňa“) na základe oznámenia o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti zo dňa 05.10.2017, oznámil daňovému subjektu (žalobcovi), že dňa 07.11.2017 začne daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl 2017. Oznámenie žalobca prevzal dňa 09.10.2017. Na základe žiadosti konateľa žalobcu zo dňa 12.10.2017 bol termín začiatku daňovej kontroly zmenený na deň 14.11.2017. Daňový subjekt (žalobca) podal za zdaňovacie obdobie júl 2017 riadne daňové priznanie ev. č. 610652969/2017 zo dňa 25.08.2017, v ktorom vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 911,20 eur. Dňa 18.10.2017 podal žalobca za kontrolované zdaňovacie obdobie dodatočné daňové priznanie ev. č. 612139110/2017, v ktorom vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 142,44 eur. 2. Z predložených dokladov a záznamov DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017 vyplýva, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z faktúr vystavených v mene dodávateľa PG-Bikes Slovakia s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10, Bratislava 831 06, IČO : 46 310 860 (ďalej len ako „deklarovaný dodávateľ“ alebo „spoločnosť PG-Bikes Slovakia s.r.o.) v celkovej výške 19 686,05 eur (základ dane predstavoval 98 445,26 eur, spolu s DPH 118 134,31 eur), pričom v zmysle predmetných faktúr, predmetom dodávky boli „industrial pallets“. Dňa 14.11.2017 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bol vstupný pohovor pri začatí daňovej kontroly, pričom z obsahu zápisnice vyplýva, že žalobca bol zastúpený na základe splnomocnenia zo dňa 14.11.2017, podpísaným konateľom spoločnosti Mgr. Attilom Parkány, V. Q., ktorá správcovi dane predložila doklady špecifikované v danej zápisnici. 3. Správca dane predvolal na výsluch svedka pána I. J. T., konateľa spoločnosti PG-Bikes Slovakia s.r.o. (vznik funkcie dňa 18.12.2017), pričom výsluch sa mal uskutočniť dňa 15.03.2018. Predvolanie na výsluch nebolo konateľovi doručené. O výsluchu svedka bol žalobca upovedomený, pričom upovedomenie prevzal dňa 12.02.2018. 4. Správca dane vyzval prostredníctvom výzvy zo dňa 01.02.2018 deklarovaného dodávateľa na predloženie dokladov súvisiacich s obchodnými aktivitami so žalobcom, pričom táto výzva nebola spoločnosťou PG-Bikes Slovakia s.r.o. prevzatá. Správca dane rovnako vyzval spoločnosť EMBECO KOMPOZIT s.r.o. (pravdepodobne dodávateľa spoločnosti PG-Bikes Slovakia s.r.o.) na predloženie dokladov, pričom výzva zo dňa 06.02.2018 rovnako nebola touto spoločnosťou prevzatá. 5. Správca dane výzvou na predloženie dôkazov zo dňa 06.02.2018 s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 2 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „daňový poriadok“ alebo „zákon č. 563/2009 Z. z.) vyzval daňový subjekt (žalobcu), aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy predložil dôkazy preukazujúce oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane od deklarovaného dodávateľa PG-Bikes Slovakia s.r.o. a to z faktúr, ktoré boli bližšie špecifikované, išlo spolu o 25 faktúr, pričom vo všetkých obchodných prípadoch išlo o dodávku tovaru -„industrial pallets“. Konkrétne správca dane žiadal od žalobcu predložiť vierohodné dôkazy o tom, že reálne obstaral tovar z uvedených faktúr, pričom žiadal preukázať s kým pri obstaraní (objednaní a pod.) tovaru jednal (presnú identifikáciu osôb); akým spôsobom sa na dodávateľa nakontaktoval; kto (identifikáciu osoby) za dodávateľa tovar odovzdal spoločnosti Vektor EU s.r.o.; kto za Vektor EU s.r.o. tovar prevzal (presnú identifikáciu osoby) s tým, že v prípade, ak tovar prevzal zamestnanec spoločnosti, žiadal o zaslanie jeho pracovnej zmluvy; žiadal predložiť doklady o prevzatí tovaru (dodacie listy, príjemky na sklad a pod.); žiadal preukázať kto a kedy tovar prepravil, na akom motorovom vozidle (vrátane predloženia cestovných príkazov) príp. dodávateľskú faktúru za prepravu tovaru od iného dodávateľa; ďalej žiadal uviesť, kde bol tovar vyložený, identifikovať adresu; kedy a akým spôsobom boli doručované faktúry od dodávateľa; ďalej kedy a akým spôsobom boli faktúry uhradené; ďalej mal predložiť uzatvorené zmluvy vrátane dodatkov a príloh k dodávkam tovarov a odberateľské faktúry, ktorými bol uvedený tovar ďalej fakturovaný. K odberateľským faktúram žiadal správca dane predložiť záznamy DPH za obdobia, v ktorých boli tieto odberateľské faktúry zaúčtované; ďalej identifikovať osoby vystupujúce za odberateľov, ktoré tovar objednávali a prevzali; ďalej doklady o preprave tovaru a identifikovať motorové vozidlá, ktorými bol tovar odberateľom prepravený; prípadne iné dôkazy preukazujúce konkrétne použitie uvedených zdaniteľných obchodov spoločnosťou Vektor EU s.r.o. na svoj účel. 6. Žalobca na základe výzvy správcu dane predložil zoznam vydaných faktúr za obdobie od 01.07.2017 do 23.02.2018, zoznam DPH dokladov od 01.07.2017 do 31.07.2017, pričom vo svojom vyjadrení zo dňa 26.02.2018, konateľ spoločnosti Vektor EU s.r.o. Mgr. Attila Párkány uviedol, že konateľ spoločnosti PG-Bikes s.r.o. p. C. A. ich oslovil osobne a ponúkol mu na predaj predmetný tovar s tým, že dodávateľ doručil tovar osobne na svoje náklady a vlastnými prostriedkami do areálu drevovýroby vo Váhovciach, ktorý majú v dlhodobom prenájme. Ďalej uviedol, že dodacie listy o dodávke tovaru zašlú dodatočne do 10 dní, ďalej, že faktúry im doručil konateľ osobne, tieto nie sú zatiaľ uhradené, evidujú ich v záväzkoch spoločnosti. Tiež uviedol, že zmluva s dodávateľom nebola uzatvorená, tovar sa objednával len ústnym dohovorom a že zaobstarané palety boli kupované na priamy predaj (zoznam vyhotovených faktúr zaslal v prílohe). Záverom uviedol, že išlo o bežnú obchodnú transakciu v zmysle obchodného zákona. 7. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane žiadosťou o MVI č. 97470/2018 požiadal rumunské daňové orgány o výsluch C. A. (konateľa a spoločníka spoločnosti PG-Bikes Slovakia s.r.o. od 08.01.2015 do 29.12.2017). Z odpovede rumunských daňových orgánov vyplýva, že tento výsluch nebolo možné uskutočniť a to z dôvodu, že nepoznajú jeho adresu (nehnuteľnosť, v ktorej mal pobyt bola po dňa 24.06.2015 predaná, pričom bola predaná po získaní identifikačnej karty). 8. Správca dane na základe opakovanej výzvy zo dňa 26.03.2018 opakovane požiadal žalobcu o predloženie dôkazov, pričom poukázal na to, že v doručenom vyjadrení bolo v bode 3 uvedené, že dodacie listy budú zaslané dodatočne do 10 dní, pričom ku dňu spísania opakovanej výzvy tieto zaslané neboli. Tiež správca dane poukázal v tejto výzve na to, že daňový subjekt nepredložil odberateľské faktúry ani iné požadované doklady k odberateľským faktúram. Súčasne správca dane opakovane daňový subjekt upozornil, že v prípade, že v stanovenej lehote požadované dôkazy nepredloží a nepreukáže tak, že mu vzniklo zákonné právo odpočítať si daň z uskutočnených zdaniteľných obchodov podľa § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o DPH“ alebo „zákon č. 222/2004 Z. z.“) nebude mu uznané odpočítanie z predmetných faktúr. 9. Na základe opakovanej výzvy žalobca zaslal správcovi dane vyjadrenie zo dňa 20.04.2018, v ktorom uviedol, že za dodávateľa tovar odovzdal konateľ spoločnosti PG-Bikes s.r.o. p. C. A., ďalej, že s príjemkami na sklad nedisponujú, keď faktúra slúžila ako dodací list dodajúc, že prepravu tovaru uskutočňoval dodávateľ na vlastné náklady, na vlastnom vozidle, ŠPZ nie je známa. Prílohou k vyjadreniu boli hlavná kniha analytickej evidencie od 01.12.2017 do 31.12.2017, od 01.07.2017 do 31.07.2017 a odberateľské faktúry vystavené spoločnosťou Vektor EU s.r.o. pre odberateľov Samsung SDS Global SCL Slovakia, s.r.o. a EU Poultry s.r.o. 10. Správca dane žiadal aj o predvedenie I. J. T., bytom V., ul. H.. XXXX/X, pričom toto sa nepodarilo uskutočniť z dôvodu, že na uvedenej adrese sa nezdržiava (č.l. 31 administratívneho spisu). 11. Správca dane oboznámil daňový subjekt so zistenými skutočnosťami a spôsobe ich zistenia (oboznámenie zo dňa 24.08.2018) podľa § 3 a § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku konštatujúc, že neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal, že k zdaniteľným obchodom deklarovaným faktúrami od spoločnosti PG-Bikes Slovakia s.r.o. aj reálne došlo. Správca dane mal za to, že nebola preukázaná skutočnosť, že deklarovanému dodávateľovi vznikla daňová povinnosť dodaním tovaru daňovému subjektu Vektor EU s.r.o. a následne ani daňovému subjektu Vektor EU s.r.o. k vzniku práva na odpočítanie dane. V tejto súvislosti poukázal na to, že daňový subjekt okrem predložených faktúr nepredložil žiaden iný dôkaz o uskutočnení zdaniteľných obchodov s tým, že reálnosť dodávok tovaru sa nepodarilo preukázať ani správcovi dane, pričom zistené skutočnosti priamo vyvolávajú pochybnosti o reálnosti deklarovaných obchodov. Správca dane tiež uviedol, že daňový subjekt vychádzajúc zo zásady opatrnosti, mohol už z voľne dostupných zdrojov, napr. zo stránky N. a N. zistiť, že dodávateľ nemá od roku 2015 zverejnené svoje hospodárske výsledky a z dovtedy zverejnených výsledkoch vykazuje vysokú zadlženosť, nedeklaruje žiadnych zamestnancov a jediný konateľ má trvalé bydlisko v zahraničí, t.j. obchodovanie s touto spoločnosťou vyžadovalo tak zvýšenú opatrnosť. Správca dane súčasne určil daňovému subjektu lehotu 15 dní, plynúcu od doručenia tohto oboznámenia, na uplatnenie jeho práva vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia a navrhnúť, aby v protokole boli tieto vyjadrenia uvedené. 12. Daňový subjekt sa podaním zo dňa 19.09.2018 vyjadril k zisteným skutočnostiam. Konateľ spoločnosti uviedol, že nemal vedomosť o tom, že je voči spoločnosti Vektor EU s.r.o. začatá daňová kontrola. V prvom rade namietal, že danú kontrolu nevykonáva Daňový úrad, pobočka Galanta, nakoľko má sídlo v Galante a zo strany spoločnosti nebola vznesená námietka zaujatosti voči pracovníkom Daňového úradu, pobočka Galanta, do ktorého pôsobnosti patrí táto spoločnosť. Nesúhlasil so záverom správcu dane, že neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že k zdaniteľným obchodom deklarovaným faktúrami od spoločnosti PG-Bikes Slovakia s.r.o. aj reálne došlo. Mal za to, že správny orgán nevykonal všetky potrebné dôkazy na zistenie objektívnej pravdy, konkrétne uviedol, že je potrebné vypočuť buď zamestnanca alebo štatutára dodávateľa a kým k tomu nedôjde, tak nie je možné dosiahnuť spravodlivé rozhodnutie. Preto navrhol vykonanie výsluchu dodávateľa. Tiež poukázal na to, že samotné smernice EÚ ustanovujú, že dôkazné bremeno rovnako znáša aj správca dane a nielen kontrolovaný daňový subjekt. V súvislosti s obchodným prípadom konateľ daňového subjektu uviedol, že osobne ho vyhľadala osoba, ktorá sa vydávala za konateľa obchodnej spoločnosti PG-Bikes Slovakia s.r.o. a to v mesiaci máj alebo jún 2017 v areáli termálneho kúpaliska Diakovce, ktoré od roku 2013 prevádzkuje spoločnosť Vektor EU s.r.o., kde majú aj kancelárie a ponúkol mu obchod na dodanie drevených výrobkov - paliet, pričom po dohode s potenciálnym partnerom sa dohodli, že tovar má začať nosiť do areálu termálneho kúpaliska, kde mal byť tento uskladnený pre odberateľov Samsung, EU Poultry, KONTRAKT SK s.r.o. Rovnako poukázal na to, že v danom prípade došlo k uzavretiu obchodu bez písomnej zmluvy dodajúc, že odberateľ nie je povinný žiadať od dodávateľa dodací list, ale iba daňový doklad a to faktúru za tovar. Vo vzťahu k dodaciemu listu tiež skonštatoval, že tento predstavuje dokument, ktorý podnikatelia využívajú najmä na kontrolu pohybu tovaru, avšak nie je vyžadovaný zákonom, ako v prípade faktúry. Rovnako navrhol, aby správca dane využil inštitút prerušenia konania, kým nebude vypočutý konateľ - spoločník spoločnosti PG-Bikes Slovakia s.r.o., ktorý sa zdržuje údajne mimo územia SR. Mal za to, že z ich strany boli predložené všetky zákonom potrebné dokumenty. 13. Správca dane vydal dňa 04.10.2018 protokol z daňovej kontroly č. 101969068/2018 týkajúci sa dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2017 (ďalej aj ako len „Protokol zo dňa 04.10.2018), v ktorom správca dane poukázal na vzniknuté nezrovnalosti, konkrétne napríklad na skutočnosť, že daňový subjekt v písomnom vyjadrení zo dňa 26.02.2018 uviedol, že dodávateľ mu doručil tovar osobne na svoje náklady a vlastnými prostriedkami do areálu drevovýroby vo Váhovciach, avšak v odpovedi na oboznámenie so zistenými skutočnosťami zo dňa 24.08.2018 uviedol, že tovar sa nosil do areálu termálneho kúpaliska. Správca dane na základe nezrovnalosti a výsledkov preverovania preto uzavrel, že mu vznikli oprávnené pochybnosti o reálnom dodaní tovaru - paliet od spoločnosti PG-Bikes Slovakia s.r.o. a tiež, že kontrolovaný daňový subjekt, ani jeho dodávateľ vierohodným spôsobom nepreukázali reálnosť zdaniteľných obchodov, ktoré daňový subjekt deklaruje vo svojom účtovníctve a v podanom daňovom priznaní na DPH za júl 2017 a rovnako, že vierohodným spôsobom nebolo preukázané, že pri obstaraní uvedeného tovaru od dodávateľa PG-Bikes Slovakia s.r.o. vzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Protokol zo dňa 04.10.2018 bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený daňovému subjektu dňa 09.10.2018, pričom uvedeným dňom bola daňová kontrola ukončená. Daňový subjekt zaslal správcovi dane svoje vyjadrenie, v ktorom zopakoval skutočnosti uvedené v bode 12 tohto rozsudku, pričom zotrval na závere, že správcovi dane predložil všetky zákonom potrebné dokumenty a tiež navrhol vykonať miestne zisťovanie v areáli termálneho kúpaliska Diakovce (uvedené navrhol aj vo svojom vyjadrení zo dňa 19.09.2018). 14. V rámci vyrubovacieho konania boli predvolaní na výsluch C. A., ako aj I. J. T., pričom tieto výsluchy sa neuskutočnili z dôvodu, že uvedené osoby si predvolanie na výsluch neprevzali. 15. Daňový subjekt bol predvolaný predvolaním zo dňa 19.12.2018 na ústne pojednávanie na deň 16.01.2019, ktorého predmetom malo byť prerokovanie predložených pripomienok s tým, že bol oboznámený, že pri tomto pojednávaní správca dane spíše poslednú zápisnicu v zmysle § 68 ods. 3 daňového poriadku. Súčasne bol daňový subjekt poučený o skutočnosti, že pokiaľ sa na danom ústnom pojednávaní nemôže zúčastniť osoba oprávnená konať v mene daňového subjektu, je povinná si určiť na tento účel zástupcu. Rovnako bol daňový subjekt podľa § 20 ods. 2 daňového poriadku poučený, že je povinný sa dostaviť na predvolanie správcu dane s tým, že neúčasť na úkone pri správe daní je možné ospravedlniť zo závažných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného zreteľa. 16. Z úradného záznamu spísaného dňa 16.01.2019 vyplýva, že konateľ daňového subjektu sa na ústne pojednávanie nedostavil, pričom z jeho obsahu vyplýva, že dňa 16.01.2019 prijal správca dane telefonický hovor, kde sa predstavila osoba ženského pohlavia, ktorá uviedla, že v stanovený termín sa konateľ spoločnosti Vektor EU s.r.o. nemôže dostaviť na pojednávanie, nakoľko vybavuje pohreb zosnulého brata. 17. Správca dane vydal dňa 23.01.2019 rozhodnutie č. 100286265/2019 (ďalej aj ako len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu Vektor EU s.r.o. rozdiel dane v sume 19 689,05 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2017. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že dôvodom vyrubenia dane bola skutočnosť, že v danom prípade nebolo preukázané, že dodávateľovi PG-Bikes Slovakia s.r.o., v mene ktorého sú vystavené faktúry de facto neznámou osobou a na základe ktorých si daňový subjekt (žalobca) uplatnil právo na odpočítanie dane, vznikla daňová povinnosť dodaním tovaru v súlade s § 19 zákona o DPH a preto kontrolovanému daňovému subjektu (žalobcovi) nevzniklo právo odpočítať si daň podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH. Správca dane rovnako poukázal na to, že hodnotil všetky dôkazy v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku, pričom dospel k záveru, že daňový subjekt nepreukázal, že dodanie tovaru uvedeného na sporných faktúrach od deklarovaného dodávateľa bolo reálne uskutočnené. 18. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie, v ktorom navrhol výsluch svedkov, ktorí manipulovali s dodaným tovarom a sú na pracovisku termálneho kúpaliska Diakovce, konkrétne navrhol výsluch svedkov K. G., K. K. a E. O.. Okrem už vznesených námietok v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania namietal, že sa dňa 16.01.2019 nemohol dostaviť na ústne pojednávanie a to z dôvodu tragickej smrti svojho brata, ktorú skutočnosť považoval za závažný dôvod na ospravedlnenie neúčasti na ústnom pojednávaní a preto záver správcu dane, ktorý túto skutočnosť nepovažoval za závažný dôvod pre neúčasť na ústnom pojednávaní vyhodnotil za závažné procesné pochybenie. Zopakoval, že skutočnosť, že reálne došlo k uskutočneniu deklarovaných obchodov a že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný preukázal všetkými dostupnými prostriedkami, ktoré boli správcovi dane predložené pri kontrole. Tiež poukázal na to, že odoprieť právo na odpočet DPH daňovému subjektu sa môže len na základe zavinenia, pretože v opačnom prípade sa tým podľa ustálenej judikatúry SDEÚ prekračuje proporcionalita pri ochrane práv verejných financií. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia SDEÚ, ako aj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/14/2012, sp. zn. 5Sžf/22/2009 a sp. zn. 3Sžf/1/2016, ktoré sú, podľa jeho názoru, aplikovateľné v danom prípade. S poukazom na uvedené navrhol odvolaciemu orgánu zrušenie prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 19. Žalovaný postupom podľa § 74 ods. 2 a 3 daňového poriadku uložil správcovi dane vykonanie konkrétnych úkonov na účely riadne zisteného skutkového stavu. Konkrétne vypočutie svedkov - zamestnancov daňového subjektu, ktorí, podľa vyjadrenia žalobcu, manipulovali s tovarom deklarovaným na dodávateľských faktúrach v zdaňovacom období júl 2017, a to K. G., K. K. a E. O.. Taktiež inštruoval správcu dane, že je potrebné vyzvať daňový subjekt k predloženiu nájomnej zmluvy od obce Diakovce a nájomnej zmluvy od drevovýroby, ktorej priestory má daňový subjekt v dlhodobom nájme v obci Váhovce a v ktorých priestoroch mal byť spracovaný tovar dodaný od dodávateľa PG- Bikes Slovakia s.r.o. 20. Následne správca dane vyzval daňový subjekt o predloženie nájomných zmlúv a predvolal na výsluch vyššie uvedených svedkov, pričom daňový subjekt bol o ich výsluchoch preukázateľne upovedomený (č.l. 58, 60, 62 a 68 administratívneho spisu), pričom sa ani jedného výsluchu nezúčastnil. Obsahom administratívneho spisu je preukázané, že daňový subjekt (žalobca) bol s výsledkami doplneného konania a s vyhodnotením dôkazov oboznámený a to oboznámením zo dňa 13.08.2019, v ktorom správca dane skonštatoval, že sa nepreukázala manipulácia s tovarom deklarovaným na dodávateľských faktúrach vystavených v mene dodávateľa PG-Bikes Slovakia s.r.o. pre daňový subjekt v zdaňovacom období júl 2017. 21. Žalovaný rozhodnutím číslo : 102029005/2019 zo dňa 26.08.2019 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“) postupom podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný po podrobnom opise priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a doplneného konania po odvolaní sa podrobne venoval jednotlivým odvolacím námietkam, pričom uzavrel, že správca dane preveroval daňovou kontrolou dodržiavanie jednotlivých ustanovení zákona o DPH a to nielen po formálnej stránke, ale aj po materiálnej stránke a z dôvodu pochybností neuznal daňovému subjektu odpočítanie dane tak, ako si daňový subjekt uplatnil. Ďalej dôvodil, že správca dane preveroval ďalšie skutočnosti obchodných transakcií (reálne dodanie tovaru), pričom chránil záujmy štátu, čo je jeho prvoradou povinnosťou. Mal za to, že daňový subjekt nepreukázal materiálnu podstatu veci a to, že tovar bol skutočne dodaný a to osobou uvedenou na faktúrach a teda nespochybniteľným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že splnil podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Rovnako žalovaný poukázal na to, že daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly, a ani vo vyrubovacom konaní a odvolacom konaní neodstránil pochybnosti o reálnom uskutočnení preverovaného zdaniteľného obchodu, pričom neunesenie dôkazného bremena na strane daňového subjektu má za následok neuznanie tvrdených skutočností za dokázané s príslušnými hmotnoprávnymi následkami. 22. K námietke, že sa daňový subjekt o daňovej kontrole dozvedel iba dňa 13.09.2018 žalovaný uviedol, že vo vyjadrení k protokolu zo dňa 31.10.2018 sa daňový subjekt vyjadril, že o kontrole sa dozvedel dňa 24.08.2018. V tejto súvislosti poukázal na to, že v oznámení o kontrole bol uvedený dátum začiatku kontroly dňa 09.11.2017, pričom daňový subjekt elektronicky požiadal o vykonanie kontroly dňa 14.11.2017 a teda vedel o vykonávanej daňovej kontrole doplniac, že o vedomosti daňového subjektu o daňovej kontrole svedčí aj skutočnosť, že v deň vykonania kontroly bolo správcovi dane predložené splnomocnenie zástupkyni V. Q., ktorú daňový subjekt o.i. splnomocnil na zastupovanie pri daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017, pričom toto splnomocnenie bolo dňa 14.11.2017 konateľom spoločnosti Mgr. Attilom Parkánym podpísané. 23. K preukázaniu uskutočnenia zdaniteľných obchodov žalovaný poukázal na to, že daňový subjekt okrem faktúr nepredložil žiadne iné dôkazy dodajúc, že zo zaslaných odpovedí daňového subjektu vyplynuli rozporuplné vyjadrenia ohľadne miesta dodávky tovaru - paliet, pričom jedinou osobou, ktorá bola daňovým subjektom identifikovaná bola osoba C. A., konateľ dodávateľa. Žalovaný tiež poukázal na to, že daňový subjekt sa nevyjadril k žiadnej osobe, ktorá za daňový subjekt tovar prevzala, ktorá s ním manipulovala a to napriek skutočnosti, že v mesiaci júl 2017 prevzal celkovo 27 635 kusov paliet v takmer každodennej tisíckusovej dodávke, neidentifikoval dopravné prostriedky, ktorými mal odberateľ (pravdepodobne malo byť uvedené dodávateľ - poznámka správneho súdu) tovar priviesť a tiež ani po opakovanej výzve neidentifikoval osoby, ktoré tovar vydali odberateľom, ktoré ho odberateľom prepravili a ani akými dopravnými prostriedkami, a tiež v zaslaných odpovediach neuviedol žiadne konkrétne informácie k obchodom. Rovnako poukázal na to, že daňový subjekt nepredložil úhrady sporných faktúr dodávateľa PG-Bikes Slovakia s.r.o. a tiež, že neuviedol dôvody, prečo neprišlo k ich úhrade. 24. K námietke, že sa konateľ daňového subjektu nemohol dňa 16.01.2019 dostaviť na ústne pojednávanie žalovaný uviedol, že v predvolaní zo dňa 19.12.2018 správca dane uviedol, že predvoláva osobu oprávnenú konať za daňový subjekt v súvislosti s vyrubovacím konaním vykonávaným u daňového subjektu s tým, že predmetom ústneho pojednávania bude prerokovanie pripomienok predložených daňovým subjektom k Protokolu z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2017, a tiež správca dane v predvolaní uviedol, že v zmysle § 68 ods. 3 daňového poriadku spíše poslednú zápisnicu a rovnako, že ak sa oprávnená osoba nemôže zúčastniť na pojednávaní, je povinná si určiť na tento účel zástupcu. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že ustanovenie § 68 ods. 3 daňového poriadku stanovuje presné pravidlá v prípade neúčasti daňového subjektu na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, pričom toto ustanovenie nepripúšťa možnosť opakovaného stanovenia termínu prerokovania pripomienok daňového subjektu a v prípade, ak sa daňový subjekt nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov, spíše správca dane o tejto skutočnosti úradný záznam. Žalovaný tiež uviedol, že daňový subjekt vo vyjadrení k protokolu neuviedol žiadnych svedkov prítomných pri dodávkach tovaru - paliet, ale žiadal o.i. o opakované predvolanie konateľov a umožnenie daňovému subjektu klásť im otázky pri výsluchoch. Rovnako poukázal na to, že daňový subjekt až v odvolaní spomína, že v deň prerokovania pripomienok bolo jeho snahou doplniť mená svedkov, pričom tieto mená neuviedol ani pri výzve, ani pri opakovanej výzve, ani v rámci vyjadrenia sa k oboznámeniu s výsledkami dokazovania, ani vo vyjadrení k protokolu. Tiež poukázal na to, že daňový subjekt si na účel prerokovania pripomienok neurčil zástupcu. 25. Ďalej žalovaný poukázal na to, že daňový subjekt v odvolaní uviedol, že tovar od dodávateľa PG-Bikes Slovakia s.r.o. bol spracovaný v drevovýrobe, pričom k spracovaniu paliet v drevovýrobe nepredložil žiaden dôkaz dodajúc, že počas kontroly a odvolacieho konania sa vyjadroval, že tovar bol dopravený do termálneho kúpaliska Diakovce, pričom na základe zistení v rámci doplnenia odvolacieho konania sa nepreukázali žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdili dodanie tovaru spoločnosťou PG-Bikes Slovakia s.r.o. daňovému subjektu. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že z predložených dokladov vyplynulo, že v čase dodávky tovaru od spoločnosti PG-Bikes Slovakia s.r.o. mal daňový subjekt prenajaté kúpalisko Diakovce, avšak tieto doklady nepreukázali, že sa dodávka paliet od tohto dodávateľa skutočne uskutočnila, ktorá skutočnosť nebola preukázaná ani predložením zmluvy o prenájme píly vo Váhovciach a ani daňovým subjektom označenými svedkami, ktorí podľa neho manipulovali s dodaným tovarom a boli prítomní pri dodávke, nakoľko títo jednoznačne nepotvrdili, že k predmetu plnenia - dodaniu tovaru došlo. 26. Žalovaný mal tiež za to, že sa nepreukázalo, že tovar - palety dodal dodávateľ PG-Bikes Slovakia s.r.o., ako je uvedené na sporných faktúrach, že bol tento skladovaný v priestoroch termálneho kúpaliska Diakovce a následne predaný odberateľom. Vo vzťahu k výpovediam svedkov poukázal na to, že z ich výpovedí vyplynuli mnohé rozdielne vyjadrenia, ktoré nekorešpondovali s tvrdeniami uvádzanými daňovým subjektom v odvolaní. Uviedol, že svedok E. O., ktorý mal podľa daňového subjektu manipulovať s vysokozdvižným vozíkom s tovarom - paletami, vo výpovedi uviedol, že nemá oprávnenie na obsluhu vysokozdvižného vozíka, s týmto nemanipuloval a nepotvrdil, že by s tovarom - paletami niekedy manipuloval. Ďalej poukázal na to, že ďalší svedok - K. G. vo výpovedi uviedol, že pracuje pre daňový subjekt ako vedúci dopravy a aj vedúci kúpaliska Diakovce, tento si nepamätal, či boli na kúpalisko Diakovce dovezené palety, on osobne pri nich nebol s tým, že ako jedinú manipuláciu s tovarom v priestoroch kúpaliska uviedol manipuláciu s tovarom do reštaurácie a chemikáliami do vody, so spoločnosťou PG-Bikes Slovakia s.r.o. neobchodoval, palety od tejto spoločnosti neprevzal a ani s nimi nemanipuloval. Ďalej uviedol, že svedok K. K., ktorý bol zamestnaný vo Váhovciach ako vedúci majster vo výpovedi uviedol, že pre spoločnosť PG-Bikes Slovakia s.r.o. nedohadoval žiadne obchody, ani nebol prítomný pri dodávke tovaru od tejto spoločnosti, v júli 2017 mu neboli dodané žiadne palety. 27. K námietke daňového subjektu, že preukázal všetkými dostupnými prostriedkami reálne dodanie tovaru, pričom tieto skutočnosti mohol potvrdiť navrhnutý svedok, t.j. konateľ, prípadne zamestnanec spoločnosti PG-Bikes Slovakia s.r.o. a že nemôže niesť zodpovednosť za to, že tento so správcom dane nekomunikoval a nie je zastihnuteľný a preto sa nestotožňuje so záverom, že neuniesol dôkazné bremeno žalovaný uviedol, že daňový subjekt nepredložil také dôkazy a vysvetlenia k obchodom, ktorými by vyvrátil pochybnosti o reálnom dodaní fakturovaného tovaru dodajúc, že tvrdenie daňového subjektu, že predložené doklady preukazujú skutočné dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach nepostačuje, nakoľko daňový subjekt nepreukázal, kedy a kde mu bol tovar dodaný, kto mu ho dodal, akými dopravnými prostriedkami a pod. K tvrdeniu daňového subjektu, že si nevie predstaviť, akým ďalším spôsobom by mal dôveryhodnosť skutočností uvedených na faktúrach z jeho strany podložiť žalovaný uviedol, že keď sa daňový subjekt rozhodol pre spoluprácu s obchodným partnerom, mal si byť vedomý toho, že pre daňové účely je plnenie uznateľné len vtedy, ak je splnená podmienka preukázateľnosti dodajúc, že ak daňový subjekt nepreukáže, že došlo reálne k dodávke tovaru, je potom povinný znášať riziko z nedostatku hodnovernosti dokladov. 28. Vo vzťahu k citovanej judikatúre SD EÚ žalovaný uviedol, že správca dane neuznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených v mene spoločnosti PG-Bikes Slovakia s.r.o. z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a nie z dôvodu existencie podvodu na inom stupni reťazca v zmysle judikatúry, na ktorú daňový subjekt poukázal a preto správca dane nemal povinnosť skutočnosti vo veci podvodu preukazovať, keď si v danom prípade daňový subjekt nesplnil dôkaznú povinnosť podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku. 29. Vo vzťahu k námietke, že správca dane vydal predčasne napadnuté rozhodnutie a že správca dane nereagoval na návrh daňového subjektu použiť inštitút prerušenia daňovej kontroly za účelom vykonania „konfrontácie“ dodávateľa a odberateľa žalovaný dôvodil, že prerušenie kontroly bolo daňovým subjektom navrhnuté vo vyjadrení k protokolu, avšak jeho potreba počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nevyplynula, keď k vyčíslenému rozdielu dane správca dane dospel na základe rozsiahleho dokazovania s tým, že správca dane v protokole, ako aj vo svojom rozhodnutí poukázal na vzniknuté rozpory vo vyjadreniach daňového subjektu, ktoré daňový subjekt nijako neobjasnil dodajúc, že správca dane počas daňovej kontroly neodoprel daňovému subjektu byť prítomný pri vypočutí svedkov, avšak tento sa ani jedného výsluchu nezúčastnil. 30. Záverom sa žalovaný s odkazom na konkrétne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad rozsudok sp. zn. 6Sžf/51/2011, sp. zn. 6Sžf/14/2012, sp. zn. 2Sžf/11/2009 a sp. zn. 5Sžf/63/2011) venoval otázke dôkazného bremena, pričom uzavrel, že primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok doplniac, že dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom s tým, že ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body) 31. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie vrátane zrušenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. 32. Na úvod konateľ žalobcu s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) uviedol, že má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, pričom túto skutočnosť preukázal vysokoškolským diplomom. 33. Žalobca napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné a to z dôvodu, že toto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§191 ods. 1 písm. c) SSP], ďalej, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné pre riadne posúdenie veci [§191 ods. 1 písm. e) SSP], ďalej, že toto je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov [§191 ods. 1 písm. d) SSP], a že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia [§191 ods. 1 písm. g) SSP]. 34. Mal za to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí v celom rozsahu ignoruje obsah odvolania a svoje tvrdenie opiera iba o niektoré ustanovenia daňového poriadku a zákona o DPH. 35. V súvislosti s podstatným porušením ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy dôvodil, že od začiatku daňovej kontroly na DPH žalovaný (správny orgán) s ním osobne nevykonal ústne pojednávanie, ktorú skutočnosť aj žalovaný potvrdil, keď ani raz neuviedol, že by vykonal na začiatku konania, resp. umožnil štatutárnemu orgánu žalobcu učiniť ústne pojednávanie a rovnako tvrdil, že mu toto právo poprel dňa 16.01.2019, kedy sa riadne ospravedlnil z neúčasti na ústnom pojednávaní a to z dôvodu, že mu tragicky zomrel jeho brat a dňa 15.01.2019 vybavoval jeho pohreb, ktorý sa konal dňa 17.01.2019. Vychádzajúc z uvedeného tvrdil, že táto skutočnosť je závažným dôvodom na jeho neprítomnosť a stanovenie nového termínu ústneho pojednávania, o čo žiadala jeho pracovníčka L. O. telefonicky dňa 16.01.2019. V tejto súvislosti namietal, že z dôvodu nepovolenia nového ústneho pojednávania nebol priestor už navrhnúť miestne zisťovanie a výsluch radových pracovníkov píly. 36. Rovnako poukázal na to, že žalovaný navrhované dôkazy nevykonal, na návrh na prerušenie konania ani nedal písomne odpoveď a to vrátane odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a rovnako sa nevysporiadal s navrhnutým dôkazom o vypočutie bývalého konateľa, ako aj nasledujúceho konateľa vrátane žiadosti o konfrontáciu konateľov odberateľa a dodávateľa s tým, že sa uspokojil iba s konštatovaním, že ich predvolal a predviedol a viac úkonov na zistenie pravdy už neučinil alibistickým spôsobom s odkazom na dôkazné bremeno daňového subjektu, čo sa už podľa nového právneho výkladu - dokazovanie úmyselnej viny presúva na daňové orgány. 37. Vo vzťahu k výsluchom zamestnancov G., K. a O. uviedol, že tieto boli vykonané formou ukladania sugestívnych a kapcióznych otázok, čo je v rozpore s platnou právnou legislatívou. 38. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný sa v rozhodnutí nevenoval pripomienkam, že odoprieť právo na odpočet DPH daňovému subjektu sa môže len na základe zavinenia, pretože v opačnom prípade sa tým podľa ustálenej judikatúry SD EÚ prekračuje proporcionalita pri ochrane práv verejných financií dodajúc, že zavinenie musí preukázať daňový orgán a teda daňový orgán musí preukázať, že daňový subjekt vedel, resp. vedieť mal a mohol, že dodávka tovarov alebo služieb nejako súvisí s daňovým podvodom. Tento svoj názor podporil konkrétnymi rozhodnutiami SD EÚ a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým sa, podľa jeho názoru, žalovaný nevenoval. 39. V súvislosti s rozhodnutiami, na ktoré vo svojom rozhodnutí poukázal žalovaný, žalobca citoval z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011, v ktorom najvyšší súd skonštatoval vo vzťahu k dôkaznému bremenu, že : „Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa alebo jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i prípadnú dôkaznú núdzu správca dane. Daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy.“ V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že nemôže niesť zodpovednosť za to, že sa správcovi dane nepodarilo skontaktovať a preveriť spoločnosť jeho dodávateľa majúc za to, že si svoju povinnosť splnil a podklady, ktoré mal k veci riadne predložil, pričom nebolo v jeho moci zabezpečiť preverenie druhého subjektu. Tiež tvrdil, že nemal povinnosť preukazovať nákup a predaj tovaru v reťazci dodávateľov, resp. u jeho dodávateľa, ale mal preukázať len vecné naplnenie uskutočnenia predmetných obchodov, pri ktorých mu vznikol nárok na odpočet dane z jeho strany, čo aj preukázal. Mal za to, že predložil všetky dostupné dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, ktorými musel a reálne mohol disponovať, a tým splnil svoju dôkaznú povinnosť podľa daňových predpisov. 40. Žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok a súčasne výslovne uviedol, že nežiada, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie [§182 ods. 1 písm. g) SSP]. III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného 41. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu o nezákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že sa podrobne zaoberal odvolacími námietkami a na ich základe uložil správcovi dane listom zo dňa 04.06.2019 doplniť konanie - vykonať vypočutie svedkov, ktorých uvádzal daňový subjekt vo svojom odvolaní - zamestnancov žalobcu K. G. - manažéra dopravy, K. K.,. vedúceho píly v obci Váhovce a E. O., ktorý manipuloval s vysokozdvižným vozíkom pri nakladaní drevnej hmoty a iného materiálu pre žalobcu dodajúc, že tiež uložil správcovi dane vyzvať žalobcu k predloženiu nájomnej zmluvy od obce Diakovce a nájomnej zmluvy od drevovýroby, ktorej priestory má žalobca v dlhodobom nájme v obci Váhovce, a v ktorých priestoroch, bol podľa vyjadrenia žalobcu, spracovaný tovar dodaný od dodávateľa PG-Bikes Slovakia s.r.o. V tejto súvislosti poukázal na to, že správca dane dokazovanie v súlade s pokynom doplnil, avšak doplneným preverovaním sa nepreukázala manipulácia s tovarom, deklarovaným na dodávateľských faktúrach a vykonané dokazovanie nepreukázalo, že dodanie tovaru uskutočnil pre žalobcu dodávateľ uvedený na sporných faktúrach. 42. K argumentu, že správny orgán osobne nevykonal ústne pojednávanie so štatutárom žalobcu žalovaný dôvodil, že správca dane nezbavil žalobcu žiadnych procesných práv, naopak žalobca sa od začiatku daňovej kontroly správcovi dane vyhýbal - daňová kontrola bola začatá dňa 14.11.2017 na adrese kancelárie žalobcu, pričom v tento deň splnomocnil konateľ - štatutárny zástupca žalobcu - Mgr. Attila Párkány splnomocnenú zástupkyňu - V. Q., na zastupovanie počas daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2017, na ktorom bolo rukou dopísané, že „plnomocenstvo sa vzťahuje len na deň 14.11.2017“, teda sa ústneho pojednávania, predmetom ktorého bol vstupný pohovor pri začatí daňovej kontroly nezúčastnil. Tiež dôvodil, že žalobca nenavrhol vykonať ústne pojednávanie so štatutárnym zástupcom ani v rámci daňovej kontroly, ani v rámci vyrubovacieho konania, ďalej počas daňovej kontroly, ani počas vyrubovacieho konania sa štatutárny zástupca nezúčastnil osobne ani jedného ústneho pojednávania so svedkami a to napriek tomu, že o všetkých ústnych pojednávaniach bol informovaný vždy písomným upovedomením a nevyužil tak právo klásť svedkom otázky. 43. K námietke vzťahujúcej sa k neuznaniu ospravedlnenia neúčasti žalobcu na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených vo vyrubovacom konaní dňa 16.01.2019 žalovaný poukázal na to, že ospravedlnenie konateľa spoločnosti neoprávnenou osobou nepripúšťa zmenu termínu prerokovania pripomienok z dôvodu spísania poslednej zápisnice, avšak jeho námietkam uvedeným v odvolaní vyhovel a dal správcovi dane pokyn na doplnenie konania v rámci odvolacieho konania. Žalovaný mal za to, že postup správcu dane bol v súlade s § 68 ods. 3 daňového poriadku, v ktorom sú stanovené presné pravidlá v prípade neúčasti daňového subjektu na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, pričom toto ustanovenie nepripúšťa možnosť opakovaného stanovenia termínu prerokovania pripomienok v prípade neúčasti daňového subjektu. Rovnako mal žalovaný za to, že nebolo potrebné ani zmeniť (pravdepodobne mal žalovaný na mysli zrušiť rozhodnutie - poznámka správneho súdu) rozhodnutie správcu dane a vrátiť vec do vyrubovacieho konania a dať pokyn na nové ústne pojednávanie, keďže všetky úkony potrebné na dostatočné zistenie skutkového stavu boli vykonané správcom dane v rámci doplnenia konania v zmysle jeho pokynu a to na základe námietok žalobcu uvedených v odvolaní. 44. K námietke, že neprerušil daňové konanie, ako to v odvolaní navrhol žalobca, resp. že na návrh na prerušenie konania ani nedal písomne odpoveď žalovaný poukázal na to, že k otázke prerušenia daňového konania sa vyjadril na str. 24 napadnutého rozhodnutia dodajúc, že v danom prípade neboli na prerušenie daňového konania splnené zákonné podmienky (§ 61 ods. 1 daňové poriadku). Tiež žalovaný poukázal na to, že daňový poriadok nedefinuje inštitút „konfrontácie“, keď ide o inštitút podľa Trestného poriadku, podľa ktorého postupujú orgány činné v trestnom konaní, pričom daňový poriadok upravuje inštitút „vypočutia svedka“. 45. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane vykonal výsluch svedkov - zamestnancov G., K. a O. „formou ukladania sugestívnych otázok, ako aj používaním kapcióznych otázok, čo je v rozpore s platnou právnou legislatívou a sú nezákonné“ žalovaný, nesúhlasiac s týmto tvrdením, poukázal na to, že žalobca sa výsluchu ani jedného zo svedkov nezúčastnil a to napriek tomu, že mu boli zaslané upovedomenia o výsluchoch, pričom sa žalobca svojou účasťou na týchto výsluchoch mohol sám presvedčiť o tom, že postup správcu dane bol v súlade s daňovým poriadkom. 46. K námietke žalobcu, že z dôvodu nepovolenia nového ústneho pojednávania nebol priestor už navrhnúť miestne zisťovanie a výsluch radových pracovníkov píly, ktorí boli celý čas na píle žalovaný opätovne argumentoval, že správca dane vykonal výsluch všetkých svedkov, ktorých vypočutie navrhol žalobca v odvolaní. Mal za to, že dokazovanie nie je možné vykonávať donekonečna, na základe žalobcových návrhov predkladaných v závislosti od vývoja dôkaznej situácie dodajúc, že správcom dane bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, ktoré preukázalo, že dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom žalobcovi sa nepotvrdilo. Rovnako mal za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a vec bola správne právne posúdená tak, že v danom prípade neboli splnené hmotnoprávne podmienky na priznanie práva na odpočítanie dane podľa §§ 49 - 51 zákona o DPH. 47. K námietke žalobcu, že dôkazné bremeno preukázania vedomého alebo nedbanlivostného konania v súvislosti s daňovým podvodom leží na strane daňových orgánov žalovaný argumentoval, že v danom prípade nebolo žalobcovi priznané právo na odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok v zmysle §§ 49 - 51 zákona o DPH a nie z dôvodu existencie podvodu na inom stupni reťazca. 48. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal reálne nadobudnutie tovaru od deklarovaného dodávateľa, správcovi dane neboli predložené žiadne konkrétne dôkazy a doklady, ktoré by potvrdzovali dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom, žalobca neodstránil pochybnosti o reálnom uskutočnení preverovaného zdaniteľného obchodu, pričom neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu má za následok neuznanie tvrdených skutočností za dokázané s príslušnými hmotnoprávnymi následkami. Ďalej zdôraznil, že faktúra je relevantným dokladom, ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie s tým, že zaúčtovanie faktúr v účtovníctve ešte nie je dôkazom reálneho dodania tovaru, resp. služieb dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti doplniac, že to, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve ešte nie je dôkazom o tom, že žalobca je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. 49. Záverom uzavrel, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane netrpia takými vadami, ktoré by mohli mať vplyv na ich zákonnosť a pre ktoré by bolo potrebné rozhodnutia zrušiť. 50. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe nepožiadal o nariadenie pojednávania, hoci bol riadne poučený podľa § 105 ods. 2 písm. a) SSP (č.l. 24 súdneho spisu). 51. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi (č.l. 46), ktorý repliku nepodal. IV. Relevantná právna úprava 52. Podľa § 2 ods. 1 SPP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 53. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 54. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 55. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 56. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 57. Podľa § 20 ods. 2 daňového poriadku, predvolaná osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie správcu dane. Neúčasť na úkone pri správe daní je možné ospravedlniť zo závažných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného zreteľa. Ak sa predvolaná osoba bez ospravedlnenia nedostaví, môže správca dane požiadať o jej predvedenie. 58. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 59. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 60. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 61. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 62. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku účinného do 31.12.2019, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu, najneskôr však do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. 63. Podľa § 19 ods. 1 vety prvej zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. 64. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 65. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 66. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu 67. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. 68. Správny súd uznesením č. k. 14S/115/2019-43 zo dňa 16.01.2020 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 69. Úlohou správneho súdu v danom prípade bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatneného nároku na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a 2 a § 51 zákona o DPH, so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu a dodržanie daňového poriadku v rozsahu uplatnených žalobných bodov a to s poukazom na zistené skutočnosti pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku za kontrolované zdaňovacie obdobie júl 2017. 70. Podstatný priebeh administratívneho konania správny súd opísal v bodoch 1 až 30 tohto rozsudku, pričom ďalej správny súd zohľadňoval skutočnosti zistené v rámci daňovej kontroly, vyrubovacieho a odvolacieho konania v nadväznosti na predostreté žalobné body. 71. Na úvod považuje správny súd za potrebné poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/40/2015 z 28. septembra 2017). Rovnako vo vzťahu k danému prípadu považuje správny súd za potrebné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/63/2011 z 28. júna 2012, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že existencia podmienok pre nárok na odpočet musí byť preukázaná bez akýchkoľvek pochybností, keď konkrétne uviedol, že : „Ako už bolo vyššie uvedené na uplatnenie odpočtu DPH, nepostačuje iba predloženie faktúr a preukázanie ich úhrad, ale zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil a predovšetkým musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. V danom prípade však k takémuto preukázaniu bez akýchkoľvek pochybností nedošlo“. 72. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo reálne dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre. 73. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt, ako platiteľ dane možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane. Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 74. Vo vzťahu k preukázaniu prijatia zdaniteľných plnení, t. j. nákupu tovaru od deklarovaného dodávateľa PG-Bikes Slovania s.r.o., je podstatným žalobným argumentom žalobcu tvrdenie, že vyčerpal vlastné dôkazné bremeno predložením zákonom požadovaných daňových dokladov - faktúr a s poukazom na právne závery vyplývajúce z rozhodnutí najvyššieho súdu a ESD žalobca dôvodil, že nemôže niesť zodpovednosť za podvodné konanie alebo neplnenie si daňových povinností jeho dodávateľom. S uvedeným argumentom žalobcu by bolo možné súhlasiť za takých okolností, ak by sa vierohodnosť ním predložených listinných dôkazov - výlučne faktúr, preukázala v rámci daňovej kontroly, ako jedného z inštitútov správy daní slúžiaceho na preverenie žalobcom uplatneného nároku na odpočet dane. 75. Z obsahu administratívneho spisu a preskúmavaných rozhodnutí však bezchybná verifikácia deklarovaných zdaniteľných plnení nevyplýva, keď možno konštatovať, že obsah výsledkov jednotlivých procesných úkonov neposkytol potvrdenie dostatočne spochybneného skutočného dodania tovaru, počnúc vyjadrenia samotného žalobcu k nejednoznačnému spôsobu nadviazania obchodného vzťahu a následného jednania s predmetným dodávateľom, pokračujúc nejasným spôsobom realizácie jednotlivých dodávok tovaru, keď žalobca nemal vedomosť o podrobnostiach dodávok tovaru vrátane miesta jeho dodania, keď raz tvrdil, že bol tento dodaný do Váhoviec (vyjadrenie zo dňa 26.02.2018), druhýkrát zase (podanie žalobcu zo dňa 19.09.2018), že tento bol dodaný do areálu termálneho kúpaliska Diakovce, ktorého je prevádzkovateľom, ďalej, keď v odpovedi na výzvu zo dňa 06.02.2018 uviedol, že dodacie listy dodatočne zašle do 10 dní, pričom tieto nezaslal a na základe opakovanej výzvy zo dňa 26.03.2018 už tvrdil, že dodacími listami nemusí disponovať, a na uplatnenie nároku na odpočet DPH stačia faktúry, tiež neozrejmil konkrétnymi skutočnosťami následné odberateľské vzťahy, konkrétne neuviedol, na dopyt správcu dane, osoby vystupujúce za odberateľov, ktoré tovar objednávali a prezvali, nepredložil doklady o preprave tovaru, ktorými mal byť tovar prepravený. Reálne dodanie tovaru od deklarovaného dodávateľa nebolo preukázané ani výpoveďami zamestnancov žalobcu, ktorí nepotvrdili, že by s predmetným tovarom nakladali, pričom žalobca sa na výsluchoch týchto svedkov nezúčastnil. Spochybnenie reálnosti deklarovaných obchodov bolo tiež podložené aj bezúspešným preverovaním deklarovaných obchodov v sídle nekontaktnej obchodnej spoločnosti PG-Bikes Slovania s.r.o. a nemožnosťou zabezpečenia účasti na výsluchu bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti C. A., ktorý mal, podľa vyjadrenia žalobcu, dodávky tovaru v relevantnom čase zabezpečovať, ako aj súčasného konateľa I. J. T.. V súvislosti s výsluchom uvedených osôb správny súd dodáva, že na spochybnenie reálnosti deklarovaných obchodov bolo postačujúce, že žalobca nepreukázal existenciu daného tovaru a to napriek jeho povahe - drevené palety a to s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, pričom nereálnosť daných obchodov je podporená aj skutočnosťou, že žalobca predmetné faktúry neuhradil. Táto skutočnosť sama osebe nemá za následok nepriznanie nároku na uplatnenie odpočtu DPH, avšak ako doplňujúci argument je tento namieste. 76. Vychádzajúc z bodu 75 tohto rozsudku preto správny súd uzatvára, že v danom prípade sa vykonaným dokazovaním reálnosť deklarovaných obchodov nepodarilo preukázať, pričom uvedenému záveru nesporne zodpovedá aj fakt, že žalobca nepreukázal ani relevantné skutočnosti týkajúce sa ním deklarovaných odberateľských vzťahov so spoločnosťami Samsung SDS Global SCL Slovakia, s.r.o. a EU Poultry s.r.o. S pochybnosťami správcu dane bol žalobca podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku preukázateľne oboznámený a to na základe oboznámenia zo dňa 24.08.2018, pričom uvedeným oboznámením došlo k prenosu dôkazného bremena na žalobcu, čo znamená, že žalobca na účely priznania nároku na odpočet DPH zo sporných faktúr, bol povinný pochybnosti správcu dane odstrániť. Obsahom administratívneho spisu, konkrétne pokiaľ ide o vyjadrenia žalobcu k výzve zo dňa 06.02.2018, k opakovanej výzve zo dňa 26.03.2018, k predmetnému oboznámeniu (podanie zo dňa 19.09.2018), k protokolu zo dňa 04.10.2018 mal správny súd preukázané, že tieto pochybnosti žalobca neodstránil. Rovnako pokiaľ ide doplnenie dokazovania na základe podaného odvolania vypočutím konkrétnych svedkov, tak ani ich výpoveďami sa reálnosť deklarovaných obchodov nepreukázala. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že odkaz na príslušnú rozhodovaciu činnosť tak SD EÚ, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, za daného náležite zisteného skutkového stavu, z ktorého vyplýva dôvodná pochybnosť o samotnej existencii daného tovaru je zo strany žalobcu bezdôvodná. Vychádzajúc z uvedeného preto správny súd uzavrel, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol. 77. Pokiaľ žalobca na podporu svojej argumentácie odkazoval na citované rozsudky Najvyššieho súdu SR, tak k uvedenému si správny súd ešte dovolí uviesť, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžfk/82/2016). Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo 14. novembra 2018 rozobral prenos dôkazného bremena v daňovom konaní nasledovne : „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti : povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných pokladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ 78. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku pripomína, že dôkazné bremeno preukázania reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). 79. Vo vzťahu k námietke, ktorou žalobca poukazoval na to, že správca dane nevykonal ani jedno ústne pojednávanie, na ktorom by bol prítomný konateľ žalobcu, a teda sa tento nemohol vo veci vyjadriť a rovnako, že správca dane nerešpektoval ako závažný dôvod neúčasti konateľa žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 16.01.2019 skutočnosť, že mu zomrel brat a vybavoval pohreb správny súd uvádza, že mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že konateľ žalobcu Mgr. Attila Parkány jednak nenavrhol správcovi dane svoj výsluch, ďalej, že dňa 14.11.2017 splnomocnil Veroniku Szendrödi zastupovaním na ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bol vstupný pohovor pri začatí daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2017, na ktorom sa mohol konateľ žalobcu nepochybne vyjadriť a tiež mu bol poskytnutý priestor na vyjadrovanie sa v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ktorý aj svojimi písomnými podaniami využil. 80. Pokiaľ ide o ústne pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 16.01.2019, pričom jeho predmetom malo byť prerokovanie pripomienok daňového subjektu k zisteniam uvedeným v protokole, tak k neúčasti zástupcu žalobcu na predmetnom ústnom pojednávaní správny súd uvádza, že nespochybňuje skutočnosť, že smrť brata je nepochybne závažným dôvodom jeho neúčasti na ústnom pojednávaní, avšak s poukazom na ustanovenie § 68 ods. 3 daňového poriadku, bol zástupca žalobcu povinný si z dôvodu svojej neúčasti určiť zástupcu. Zástupca žalobcu si však svojho zástupcu neurčil a preto správca dane nepochybil, keď postupom podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, pri neúčasti zástupcu daňového subjektu spísal úradný záznam. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že hoci ustanovenie § 20 ods. 2 daňového poriadku, pripúšťa možnosť nedostavenia sa na predvolanie správcu dane zo závažných dôvodov, ustanovenie § 68 ods. 3 daňového poriadku túto možnosť nepripúšťa a preto súčasne ukladá daňovému subjektu, resp. jeho zástupcovi povinnosť určiť si zástupcu, pokiaľ sa tohto prerokovania nemôže zúčastniť. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že pokiaľ by ustanovenie § 68 ods. 3 daňového poriadku počítalo aj s možnosťou nezúčastnenia sa na ústnom pojednávaní určeného na účely prerokovania námietok zo závažných dôvodov, potom by logicky povinnosť ustanoviť si zástupcu bola nadbytočná. S poukazom na uvedené správny súd uzatvára, že správca dane nepochybil, keď neakceptoval ospravedlnenie konateľa žalobcu. 81. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, ktorým je preukázaný priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nemôže, podľa názoru správneho súdu, obstáť ani námietka, že z dôvodu nepovolenia ústneho pojednávania už nebol priestor navrhnúť miestne zisťovanie a výsluch radových pracovníkov píly, keď vykonanie týchto dôkazov mohol žalobca navrhovať tak v priebehu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že žalobca bol o pochybnostiach správcu dane preukázateľne upovedomený, pričom bolo výlučne v jeho záujme predložiť dôkazy na vyvrátenie týchto pochybností. Naviac je potrebné zvýrazniť, že žalobca výsluch svedkov navrhol, až v rámci podaného odvolania, pričom jeho návrhu bolo žalovaným vyhovené. 82. Súčasne považuje správny súd za potrebné poukázať na ďalšiu zásadnú skutočnosť a to, že žalovaný na základe odvolacích námietok žalobcu uložil správcovi dane doplniť dokazovanie, pričom správca dane uskutočnil výsluch všetkých žalobcom navrhnutých svedkov. Naviac správny súd opakuje, že konateľ žalobcu sa na výsluchoch nezúčastnil, hoci bol o výsluchoch preukázateľne upovedomený a preto sa nemôže javiť ako dôvodná námietka, že správca dane so žalobcom nekonal, keď to bol sám žalobca, ktorý sa procesných úkonov nezúčastňoval. 83. Ohľadom námietky, že žalovaný nevykonal navrhované dôkazy (výsluch bývalého a súčasného konateľa spoločnosti PG-Bikes Slovakia s.r.o.) správny súd uvádza, že je pravdou, že správca dane vedie dokazovanie a zároveň dbá na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 daňového poriadku). Avšak s prihliadnutím na dôkazné bremeno zaťažujúce daňový subjekt vo vzťahu k podkladom uvedeným v § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku, v spojení s účelom správy daní a daňovej kontroly (len preveriť daňovým subjektom deklarované skutočnosti; § 2 písm. a/, § 45 ods. 1 daňového poriadku), možno konštatovať, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH. Preto v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, uplatňovanej pri správe daní a v daňovom konaní, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (§ 3 ods. 2 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 až 5 citovaného zákona). K výsluchom bývalého a súčasného konateľa deklarovaného dodávateľa sa správny súd rovnako vyjadril v bode 75 tohto rozsudku. 84. Vo vzťahu k dokazovaniu správny súd súčasne dodáva, že na základe vzniknutých nezrovnalostí o reálnom dodaní tovaru - paliet, ktoré viedli do oprávnených pochybností správcu dane, tento zistil, že spoločnosť PG-Bikes Slovakia s.r.o. v podanom daňovom priznaní a kontrolnom výkaze neuviedla žiadne dodávky uskutočnené pre žalobcu. 85. Za nedôvodnú rovnako vyhodnotil správny súd námietku, ktorou žalobca namietal, že žalovaný nedal písomnú odpoveď na jeho návrh na prerušenie konania. V tejto súvislosti správny súd upriamuje pozornosť žalobcu, že tomuto návrhu sa žalovaný preukázateľne venoval v odôvodnení svojho rozhodnutia (bod 29 rozsudku). 86. Z vykonaného dokazovania mal správny súd preukázané, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, s prihliadnutím na kontrolné zistenia a na ich vzájomné súvislosti, absentuje reálny základ, a to nielen vo vzťahu k osobe platcu DPH, ktorý mal žalobcovi tovar dodať, ale vôbec k existencii daného tovaru, čo vedie k správnosti záveru o nesplnení zákonných podmienok na vznik nároku žalobcu na odpočet dane za kontrolované zdaňovacie obdobie, ako i k objektívnej pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom (§ 24 ods. 1 daňového poriadku). Z uvedeného dôvodu vyrubenie rozdielu dane za zdaňovacie obdobie júl 2017 je vecne správne. 87. Záverom správny súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky náležitosti podľa daňového poriadku, žalovaný sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu dostatočne presvedčivo a zrozumiteľne, rozhodnutie je založené na dostatočne zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku ani práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. 88. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, preto správny súd žalobu ako nedôvodnú, podľa § 190 SSP, zamietol. 89. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne. 90. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.