KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Trnava28. 1. 2020plný text

Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/207/2019 z 28. 1. 2020

CitáciaUznesenie Krajského súdu Trnava z 28. januára 2020, sp. zn. 20S/207/2019, ECLI:SK:KSTT:2020:2019200370.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/207/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200370
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Kadlicová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200370.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej
a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobcu Riniko s.r.o., so
sídlom 919 10 Buková 47, IČO: 47 414 910, právne zastúpený JUDr. Ireneusz Piotr Giebel, advokát, so
sídlom Sladovnícka 22, 917 01 Trnava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo
102318430/2019 zo dňa 08.10.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
jednohlasne t a k t o

r o z h o d o l :

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 12.12.2019, doručenou tunajšiemu správnemu súdu elektronicky dňa 13.12.2019,
sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo 102318430/2019
zo dňa 08.10.2019, ktorým žalovaný postupom podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok“), potvrdil napadnuté prvostupňové rozhodnutie
Daňového úradu Trnava č. 101570052/2019 zo dňa 27.06.2019, ktorým tento ako správca dane podľa
§ 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok, určil žalobcovi rozdiel dane v sume
504 862,59 Eur a určil rozdiel v sume kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou, ktorý možno
započítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach v sume 0,00 Eur, na dani z príjmov právnickej osoby
za zdaňovacie obdobie 2016.

2. Žalobca okrem iného požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom v tejto súvislosti
dôvodil tým, že na jeho strane existuje hrozba závažnej ujmy ako aj značnej hospodárskej, či finančnej
škody pre ohrozenie ďalšej podnikateľskej činnosti žalobcu, pričom žalobca ďalej uviedol, že priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

3. Žalovaný s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasil vo vyjadrení
zo dňa 21.01.2020, doručenom správnemu súd elektronicky dňa 21.01.2020, žalobou napadnuté
rozhodnutie považuje za správne, vydané v súlade s platnými predpismi a podanú žalobu navrhuje
zamietnuť.

4. Podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), správny súd
môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,



b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

5. Podľa § 186 ods. 1 a ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním
na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie
nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo
opatrení orgánov verejnej správy (1). Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej (2).

6. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach § 184 až § 189 SSP predstavuje
jeden z právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo
strany súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom
ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je
zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu
verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli
považované za skonzumované. Z povahy veci je tak nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť
materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po
zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami
alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter
a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom
konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam
podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a
právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Dôvodmi priznania odkladného
účinku vymedzenými v § 185 písm. a) SSP je hrozba závažnej ujmy spojená s okamžitým výkonom alebo
inými následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dôvodom priznania odkladného
účinku správnej žalobe je len hrozba, teda nevyžaduje sa aj naplnenie príslušného následku, ktorým
môže byť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom
tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami (I. ÚS
53/2018).

10. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným rozhodnutím, ktorým sa
prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom
rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, z ktorého musí vyplývať,
že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy by hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na
životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by
nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého
platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a
priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Dôkazy k tomuto tvrdeniu
však musí predložiť žalobca.

11. Správny súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
neobsahuje dostatočné odôvodnenie existencie hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a



ďalších bezprostredne hroziacich následkov predpokladaných v ustanovení § 185 SSP. Žalobca na
preukázanie jeho tvrdení o hrozbe nenapraviteľnej ujmy, hospodárskej a finančnej škody nepredložil
žiadne dôkazy, a teda ničím nepodložil dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe,
nepreukázal aká konkrétna hrozba závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku
mu hrozí, tiež nepreukázal hodnotu jeho majetku. Žalobcove všeobecné tvrdenia a hypotetické
predpoklady o vzniku závažnej ujmy bez bližšieho konkretizovania a preukázania okolností svedčiacich
o reálne hroziacom okamžitom výkone napadnutých rozhodnutí orgánmi daňovej správy (napr.
doručenie rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania alebo daňovej exekučnej výzvy),
nemožno považovať za skutočnosti odôvodňujúce priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
Absencia akéhokoľvek vysvetlenia odôvodňujúceho prijatie úsudku o reálnosti tvrdenej hrozby vzniku
závažnej ujmy, nepreukázanie majetkových pomerov žalobcu, či nedostatočná konkretizácia následkov
bezprostredne hroziacich žalobcovi v dôsledku prípadného výkonu rozhodnutia, súdu priznanie
odkladného účinku správnej žalobe neumožňujú, preto správny súd tento procesný návrh žalobcu
zamietol.

12. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 2019200370