Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 44Sa/1/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200021 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2020200021.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci žalobcu: Ing. O. Z., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX H., právne zastúpený: JUDr. Lucia Cepka Zvolenská, advokátka, so sídlom Kollárova 17, 917 01 Trnava, IČO: 51570441, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: 73039-2/2019-BA zo dňa 19.11.2019, takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, ako prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím číslo 200-022290-CA04/2019 zo dňa 20. augusta 2019 rozhodla podľa § 49 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, že žalobca nemá nárok na materské, ktoré si uplatnil od 03. júna 2019. 2. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Ing. O. Z. vykonáva zárobkovú činnosť s rovnakým plným pracovným úväzkom ako príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky, nečerpá rodičovskú dovolenku, a dĺžka jeho pracovného času v týždni je nezmenená (38 hodín). Z uvedeného vyplýva, že menovaný aj po deklarovanom prevzatí dieťaťa do starostlivosti (dňa 3. júna 2019) naďalej, ako potvrdzuje jeho zamestnávateľ, vykonával prácu v plnom služobnom pomere, s 38 hodinovým týždenným pracovným časom. Splnenie podmienok nároku iného poistenca na materské sa v zmysle § 49 ods. 1 prvej vety zákona posudzuje ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti, teda v tomto prípade ku dňu 3. júna 2019, kedy menovaný podľa potvrdenia zamestnávateľa vykonával služby v nezmenenom časovom rozsahu, ako pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Dňa 16. augusta 2019 menovaný predložil pobočke vyjadrenie, v ktorom poukazuje na plán služieb za mesiac jún 2019 vytvorený ešte pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti. V nasledujúcich mesiacoch si už posunul pracovnú dobu do skorých ranných hodín. Splnenie podmienok nároku iného poistenca na materské sa však v zmysle § 49 ods. 1 prvej vety zákona posudzuje ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti, teda v tomto prípade ku dňu 3. júna 2019, kedy menovaný podľa potvrdenia zamestnávateľa vykonával služby v nezmenenom časovom rozsahu, ako pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Zamestnávateľ Mgr. I. Z. matky dieťaťa H. Z. SR, a.s. N., ukončil s menovanou pracovný pomer ku dňu 25. júna 2019. Zároveň uvedený zamestnávateľ potvrdil, že v období od 3. júna 2019 do 25. júna 2019 čerpala riadnu dovolenku. Z uvedeného vyplýva, že matka dieťaťa sa ku dňu 3. júna 2019 nevrátila do pracovného procesu. Vzhľadom na zistené skutočnosti u p. Ing. O. Z. nedošlo od 3. júna 2019 k reálnemu prevzatiu dieťaťa do starostlivosti, nakoľko si ku dňu požiadania o materské nevytvoril z pohľadu pracovných podmienok taký časový priestor, aby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje starostlivosť o dieťa v širšom rozsahu ako pred jeho faktickým prevzatím do starostlivosti, a že prevzal časť starostlivosti o dieťa, ktorú dovtedy poskytovala matka dieťaťa. Z dikcie ustanovení § 49 ods. 2 písm. a), b) a d) zákona v znení neskorších predpisov okrem iného vyplýva, že otec dieťaťa je považovaný za iného poistenca len v prípade, ak matka dieťaťa zomrela, matke dieťaťa v starostlivosti o dieťa bráni jej nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu alebo ak otec dieťaťa po vzájomnej dohode s matkou dieťaťa prevezme dieťa do starostlivosti po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pán Ing. O. Z., ako otec dieťaťa, nie je považovaný za iného poistenca, keďže je preukázané, že napriek uzavretej dohode s matkou dieťaťa neprevzal starostlivosť o dieťa a podmienka starostlivosti nie je v predmetnom prípade splnená, preto Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 27.09.2019 odvolanie, v ktorom poukazoval, že splnil všetky zákonné podmienky na vznik nároku na materské podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Namietal, že prvostupňové rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a namietal tak isto, že prvostupňový správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav. 4. Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie, ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. 73039-2/2019-BA zo dňa 19.11.2019, zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 200-022290-CA04/2019 zo dňa 20. augusta 2019. 5. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že jednou z osobitných podmienok nároku na materské iného poistenca je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu. 6. Na splnenie podmienky nároku na materské musí ísť o faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti, čo dokazuje aj ustanovenie § 51 zákona, ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec prestal o dieťa starať. Ak by postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, resp. starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, takéto ustanovenie § 51 zákona by nemalo logiku a bolo by nadbytočné. 7. Pokiaľ sa o dieťa stará matka dieťaťa, resp. iná fyzická osoba a otec naďalej vykonáva zárobkovú činnosť, nemožno takúto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca. Dohoda rodičov dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca je v takomto prípade fiktívna (formálna). Z uvedeného dôvodu nie je otec dieťaťa vykonávajúci naďalej zárobkovú činnosť s rovnakým, resp. v minimálnej miere zmeneným pracovným úväzkom, ak matka dieťaťa naďalej poskytuje starostlivosť o ich dieťa, považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti. 8. Vychádzajúc z predložených dôkazov menovaných vyššie, ako aj z údajov evidovaných v informačných systémoch Sociálnej poisťovne, dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré navrhovateľovi vzniklo odo dňa 1. septembra 2018 stále trvá. V rozhodujúcom čase bol zároveň sociálne zabezpečený na základe zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý v zmysle jeho § 1 upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov. 9. Pobočka listom č.57460-16/2019-TT zo dňa 31. júla 2019 vyzvala MV SR na poskytnutie informácie, či navrhovateľ ku dňu údajného prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti dňom 3. júna 2019, čerpá rodičovskú dovolenku, resp. či má upravený pracovný čas tak, aby mohol reálne poskytovať dieťaťu starostlivosť. Vo väzbe na uvedené bolo pobočke doručené potvrdenie MV SR, Centrum podpory TT zo dňa 8. augusta 2019 o tom, že navrhovateľ odo dňa 3. júna 2019 nečerpá rodičovskú dovolenku, a základný čas služby má v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca s dĺžkou základného času služby v týždni stanovenou na 38 hodín. 10. Prílohou listu zo dňa 8. augusta 2019 bola navrhovateľova mesačná dochádzka za mesiace apríl 2019, máj 2019, jún 2019 a júl 2019, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ odo dňa údajného prevzatia dieťaťa do starostlivosti, t.j. odo dňa 3. júna 2019, v mesiaci jún 2019 pracoval denne od cca 7,45 hodiny do 17,00 hodiny a 2-krát do 23,30 hodiny, resp. do 19,30 hodiny. V mesiaci júl 2019 pracoval prevažne 8 hodín denne aktívnu časť dňa. Navrhovateľ odo dňa 3. júna 2019 nemal pracovné podmienky prispôsobené tak, aby sa mohol zároveň starať o dieťa. 11. Vychádzajúc z uvedeného, navrhovateľ, ktorý si nárok na materské uplatnil z dobrovoľného nemocenského poistenia a v dohode o prevzatí dieťaťa do starostlivosti sa formálne zaviazal prevziať starostlivosť o dieťa, aj po 3. júni 2019 naďalej vykonáva službu ako príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky, za rovnakých podmienok, za ktorých ju vykonával pred údajným prevzatím dieťaťa do svojej starostlivosti, na rodičovskú dovolenku zo služobného pomeru nenastúpil a ani o ňu nepožiadal. 12. V súvislosti s údajným prevzatím dieťaťa do starostlivosti tak nedošlo k akejkoľvek úprave pracovných podmienok, navrhovateľ naďalej pracuje v rovnakom zaťažení. Po tvrdenom prevzatí dieťaťa si navrhovateľ neprispôsobil svoje pracovné podmienky tak, aby sa mohol o dieťa naozaj starať. Nemožno preto konštatovať, že dieťa skutočne dňa 3. júna 2019 prevzal do starostlivosti a o toto dieťa sa skutočne stará ako to vyžaduje zákon v zmysle vyššie uvedených právnych úvah. 13. Navrhovateľ na účely preukázania prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti predložil Dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, v ktorej sa s matkou dieťaťa dohodol, že počnúc dňom 3. júna 2019 prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Tu je potrebné uviesť, že Dohoda o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca samotná nie je spôsobilá preukázať skutočné prevzatie starostlivosti o dieťa otcom a najmä skutočné poskytovanie takejto starostlivosti zo strany otca. Pokiaľ ako bolo preukázané je navrhovateľ aj po jeho formálnom prevzatí do starostlivosti na základe Dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti naďalej rovnako pracovne vyťažený ako pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti, nemožno konštatovať, že dieťa fakticky prevzal do svojej starostlivosti a o toto dieťa sa skutočne stará. 14. Pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku Sociálna poisťovňa sleduje s prihliadnutím na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie aj skutočnosti ako je využívanie systému sociálneho poistenia. 15. Pri výklade zákona v znení neskorších predpisov Sociálna poisťovňa plne rešpektuje nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV.ÚS 71/2013, IV.ÚS 92/2012, I.ÚS 351/2010, m.m.l.ÚS 306/2010, v zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu. 16. Účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v dôsledku tehotenstva a materstva - v prípade matky dieťaťa, alebo v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku - v prípade iného poistenca, napr. otca dieťaťa. Účel zákona nie je naplnený, pokiaľ otec dieťaťa prevzal dieťa do starostlivosti len formálne, naďalej vykonáva prácu v takmer rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času, pričom dosahuje porovnateľný príjem ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku. II. Žaloba a žalobné dôvody 17. Proti druhostupňovému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 12.01.2020, doručenej Krajskému súdu v Trnave dňa 15.01.2020 žalobu, v ktorej namietal nezákonnosť celého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, ako aj prvostupňového rozhodnutia, pretože obe rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu ktoré ich vydaniu predchádzalo bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Pokiaľ ide o nesprávne posúdenie, tak žalobca namietal, že podľa ust. § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení platí, že iný poistenec ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Žalobca uviedol, že slovné spojenie prevzal dieťa do starostlivosti žalovaná v napadnutom rozhodnutí a pred ňou aj prvostupňový správny orgán vyložila cez prizmu domnelého rozdielneho významu slova starostlivosť a slovné spojenia riadna starostlivosť, ktorý je použitý v zákone o rodičovskom príspevku. Podľa nej je tento príspevok štátnou sociálnou dávkou s tým, že na účely zákona o rodičovskom príspevku sa riadnou starostlivosťou rozumie aj starostlivosť zabezpečená inou osobou. Podľa slov žalovanej nie je rodičovský príspevok nemocenskou dávkou, ale štátnou sociálnou dávkou. Štát ním prispieva oprávnenej osobe za zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa a rodičom sa pritom nevytvárajú žiadne obmedzenia pri uplatnení nároku na túto dávku. Rodič môže vykonávať zárobkovú činnosť akoukoľvek formou, pričom výška príjmu z tejto činnosti nemá vplyv na nárok na rodičovský príspevok, ani na jeho výšku. Žalobca poukázal, že zákonodarca význam slova starostlivosť v zákone o sociálnom poistení explicitne nevymedzuje. Preto si žalovaná pomáhala pri jeho ozrejmení tak, že ho vymedzuje proti významu slovného spojenia riadna starostlivosť. V tejto súvislosti však vyvodzuje nesprávny záver, že slovo starostlivosť má špecifickejší a užší význam ako slovné spojenie riadna starostlivosť. Žalovaná totiž slovo starostlivosť svojvoľne vykladá ako akúsi špecifickú faktickú, resp. osobnú starostlivosť bez toho, aby na to mala oporu v zákone a tiež bez toho, aby konkrétne vysvetlila, čo pod týmto pojmom má v skutočnosti na mysli. Zákon o sociálnom poistení neobsahuje definíciu pojmu starostlivosť, zákonodarca nevymedzuje ani činnosti, ktoré sa pod týmto pojmom rozumejú, ani ich rozsah. Ak by zákonodarca v tejto súvislosti chcel zakotviť taký druh starostlivosti, vymedzil by ho explicitne. V zákone o sociálnom poistení tak jednoducho neurobil. A ak tak pritom svojvoľne robí žalovaná, nielenže porušuje zákon, ale aj ústavne zakotvený princíp legality postupu štátnych orgánov. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Sa/6/2019 zo dňa 25.7.2019. 18. Žalobca takisto namietal aj interpretačný záver žalovanej o účele materského, ktorý je podľa neho nesprávny, keď v súvislosti s materským pripomína žalovaná, že materská má kompenzačný význam, má nahrádzať príjem resp. jeho podstatnú časť aj na strane iného poistenca. Z tohto domnelého účelu následne žalovaná vyvodzuje absurdný záver, že účel materského nie je naplnený pokiaľ dobrovoľne nemocensky poistený otec prevzal dieťa do starostlivosti len formálne, naďalej vykonáva prácu v takmer rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času, pričom dosahuje porovnateľný príjem ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku. Argumentácia žalovanej vychádza z nepochopenia zmyslu ustanovenia § 2 písm. a) v spojení s § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Už pri minimálnom sústredení sa na znenie predmetného textu je evidentné, že v ňom zákonodarca rozlišuje jednak medzi poisteným pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a jednak medzi zabezpečením príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti tehotenstva a materstva. Nepoužíva pritom ani slovo kompenzácia, ani slovo náhrada, ale slovo zabezpečenie. Toto síce významovo pokrýva aj kompenzáciu, aj náhradu, ale zahŕňa aj situáciu, keď sa príjem nenahrádza, ale doplňuje - zabezpečuje. Žalobca v konaní pred Sociálnou poisťovňou, pobočka Trnava, ako aj pred žalovanou namietal, že má nárok materské, keďže je príslušníkom Policajného zboru, ako taký je poistený podľa osobitného zákona, z ktorého nemá nárok na materské ako otec dieťaťa, pričom kvôli tomu v súlade s článkom 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky využil zákonnú možnosť prihlásenia sa na dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré jeho poistenie Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava akceptovala a žalobca aj riadne platil poistné. Vo vzťahu k týmto námietkam nedostal žalobca relevantnú odpoveď ani v rozhodnutí žalovanej, ani v rozhodnutí, ktoré mu predchádzalo. Žalobca preto potrebuje zdôrazniť, že žalovaná nerozlišovala medzi povinným a dobrovoľným nemocenským poistením, pričom podmieňuje priznanie nároku na materské v zákone nepredvídanou podmienkou, postupuje v rozpore so zásadou legality a zaťažuje svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti. Žalobca poukazuje, že je faktom, že pred dátumom 01.10.2018 Sociálna poisťovňa priznávala materské na základe toho, či určitá osoba naplnila podmienky predpísané relevantnou právnou úpravou bez ďalšieho skúmania toho, či osoba dokázala reálne zabezpečiť starostlivosť o dieťa, čo predstavuje jeden zo základných predpokladov priznania nároku na materské. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že žalovaná flagrantne porušovala zákon a bezdôvodne aplikovala na jeho prípad v rozpore s princípom právnej istoty „rovnaký meter“, hoci tu k obchádzaniu zákona o sociálnom poistení nedochádza. Práve naopak, žalobca splnil všetky zákonné podmienky na priznanie nároku na materské a ten mu v rozpore so zákonom priznaný nebol. Žalobca ďalej poukazuje na ustanovene § 49 zákona o sociálnom poistení, v ktorom sú vyslovene ustanovené podmienky na to, aby iný poistenec mohol byť poberateľom materského príspevku. Žalobca poukazuje čo sa týka otázky riadnej starostlivosti, podľa jeho názoru je takúto starostlivosť možné poskytovať dieťaťu osobne, pomocou inou plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej osoby. Z uvedeného teda neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečovania starostlivosti o dieťa osobne. Starostlivosť je možné zabezpečovať aj prostredníctvom iných osôb ako sú napríklad starí rodičia dieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné. 19. Žalobca ďalej poukazuje aj na diskriminačný rozmer postupu žalovanej. Je všeobecne známe, že v prípade rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o poskytnutí príspevku aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa lipne na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania sociálneho poistenia. Žalobca v súvislosti s nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nedostatok dôvodov poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. apríla 2008, sp. zn. 2Sžo/81/2007, a v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaná vo svojom odôvodnení nevymedzuje ani nijak nevysvetľuje ako by prevzatie dieťaťa do starostlivosti podľa dohody medzi otcom a matkou dieťaťa malo vyzerať, resp. čo by malo byť s týmto úkonom spojené. Už len preto, že v tejto súvislosti žalovaná evidentne atrahuje viac právomocí ako jej zákon priznáva, malo by byť jej rozhodnutie náležite odôvodnené, čo v danom prípade nie je. Hoci žalobca tvrdil aj preukázal, že už pred prvostupňovým orgánom, že podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti splnil, prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný sa s jeho námietkami vysporiadali len formálne, bez náležitého odôvodnenia. V súvislosti s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu žalobca uvádza, že pred prvostupňovým orgánom ako aj pred žalovanou opakovane tvrdil, aj zdokladoval, že svoje dieťa na základe dohody s manželkou prevzal do starostlivosti reálne, fakticky sa o svojho syna stará. Žalobca v tejto súvislosti vyvinul maximálnu aktivitu, aby bol prvostupňovému orgánu, ako aj žalovanej pri zisťovaní skutočného stavu veci, nápomocný. Žalobca v tejto súvislosti úspešný nebol z toho dôvodu, že prvostupňový orgán svoju povinnosť zistiť skutočný stav veci úplne odignoroval. Evidentne kvôli tomu, že žalovaná ešte pred rozhodnutím vo veci žalobcu nastolila v rozpore so zákonom takú výkladovú líniu, v ktorej ten, ktorý vykonáva prácu, resp. je v služobnom pomere napriek tomu, že je poistený nemocensky dobrovoľne a nie povinne, automaticky nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti bez ohľadu na skutočný stav veci, teda bez ohľadu na to, či dieťa reálne do starostlivosti prevzal. Žalobca na záver poukazuje, že bol riadne dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, pri ktorej nie je zákonom dané oprávnenie žalovanej podmieňovať nárok na materské absenciou vykonávania pracovnej, resp. služobnej činnosti žalobcu, pričom žalobca preukázal splnenie všetkých podmienok na priznanie nároku na materské v súlade so zákonom, predovšetkým prevzatie syna do starostlivosti, no napadnutými rozhodnutiami mu aj napriek tomu nárok na materské priznaný nebol, pričom tieto vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení, sú nepreskúmateľné tak pre nezrozumiteľnosť, ako aj pre nedostatok dôvodov a vychádzajú z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci a preto žiada obe rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovanej, replika, duplika 20. K predmetnej žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná dňa 18.2.2020, v ktorom uviedla, že pokiaľ otec dieťaťa naďalej vykonáva zárobkovú činnosť v plnom pracovnom rozsahu, na základe ktorej podlieha zákonu o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a dieťaťu je starostlivosť poskytovaná inou fyzickou alebo právnickou osobou, nemožno takúto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca. Dohoda rodičov dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca je v takomto prípade fiktívna a otec dieťaťa nie je považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti. Pri posudzovaní nároku na materské Sociálna poisťovňa neskúma striktne len splnenie zákonom stanovených podmienok vzniku nároku na túto dávku, prihliada aj na všetky okolnosti jednotlivého prípadu, a súčasne dbá aj na sledovaný kompenzačný účel nemocenského poistenia, z ktorého sa dávka poskytuje. Žalobca si ku dňu uplatnenia nároku na materské nevytvoril z pohľadu pracovných podmienok taký časový priestor, aby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje starostlivosť o dieťa v širšom rozsahu ako pred jeho faktickým prevzatím do starostlivosti, a že prevzal časť starostlivosti o dieťa, ktorú dovtedy poskytovala matka dieťaťa. Žalobca ku dňu 3. júna 2019 fakticky neprevzal dieťa do starostlivosti, urobil tak len formálne, uzatvorením dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti s matkou dieťaťa. Reálne tak nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov účinnom od 1. januára 2019. 21. K žalobcovej námietke, že „Z uvedeného teda neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti...“ žalovaná zdôraznila, že výkon inej zárobkovej činnosti skutočne nie je prekážkou vzniku nároku iného poistenca na materské, pokiaľ je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti zachovaná a popri výkone práce z inej činnosti, t. j. ak sú pracovné podmienky je j výkonu upravené tak, aby za ich súčasného plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu skutočnú starostlivosť, nakoľko tá je dôvodom poskytovania materského inému poistencovi. 22. K žalobnej námietke týkajúcej sa diskriminačného postupu Sociálnej poisťovne pri otcoch, ktorí musia zanechať pracovnú činnosť v porovnaní s rozhodovaním o priznaní rodičovského príspevku matkám, ktoré vykonávajú pracovnú činnosť, žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa, ako už bolo viackrát spomenuté, nerozhoduje o rodičovskom príspevku, nakoľko sa jedná o štátnu sociálnu dávku, ktorej podmienky nároku a následnej výplaty sú stanovené v zákone o rodičovskom príspevku. Rozhodovanie o rodičovskom príspevku patrí do pôsobnosti príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý o nej rozhoduje v zmysle zákona č.571/2009 Z. z. 23. Domnienka žalobcu, že splnil podmienky nároku na materské, nakoľko riadne prevzal dieťa do svojej starostlivosti, je mylná. Žalovaná dala do pozornosti žalobcovu mesačnú dochádzku za mesiace apríl 2019 až júl 2019, z ktorej jasne vyplýva, že žalobca odo dňa údajného prevzatia dieťaťa do starostlivosti, t. j. odo dňa 3. júna 2019, v mesiaci jún 2019 pracoval denne od cca 7,45 hodiny do 16,00 až 17,00 hodiny a 2-krát do 13,30 hodiny, resp. do 19,30 hodiny. V mesiaci júl 2019 pracoval prevažne 8 hodín denne aktívnu časť dňa. Žalobca odo dňa 3. júna 2019 nemal pracovné podmienky prispôsobené tak, aby sa mohol zároveň starať o dieťa. 24. Žalobca dáva do popredia rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžs 81/2007 zo dňa 16. apríla 2008, v zmysle ktorého žalovaná aj konala. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia žalovanej uviedla z akých podkladov pri vyhotovení rozhodnutia žalovanej vychádzala a čo ju viedlo k nepriznaniu nároku na materské žalobcovi odo dňa 3. júna 2019. Žalovaná má zato, že dostatočne zistila skutkový stav veci, vychádzala z vierohodných podložených dôkazov. Naopak žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by vyvrátil tvrdenia žalovanej. 25. Sociálna poisťovňa posudzuje každý prípad individuálne. V záujme spravodlivého rozhodnutia vo veci pri posudzovaní nároku na materské prihliada aj na všetky okolnosti jednotlivého prípadu. Pri rozhodovaní neskúma striktne len splnenie zákonom stanovených podmienok vzniku nároku na túto dávku, dbá aj na sledovaný kompenzačný účel nemocenského poistenia, z ktorého sa dávka poskytuje. 26. Záverom žalovaná poukázala aj na stanovisko Generálnej prokuratúry SR zo dňa 21. marca 2019, v zmysle ktorého je súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas, v zásadnom rozpore s účelom nemocenského poistenia a považuje sa za obchádzanie zákona. Ako sa v ňom ďalej uvádza, je nesporné že v takýchto prípadoch ide o snahu žiadateľov o materské dosiahnuť neoprávnený finančný prospech uplatnením si nároku na materské. 27. K vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 1.6.2020, pričom v tejto replike žalobca poukázal, že opätovne prízvukuje, že v danom prípade si žalobca uplatňuje materské z dobrovoľného nemocenského poistenia, nakoľko žalovaná na predmetnú skutočnosť vôbec neprihliadla, ani sa žiadnym spôsobom s ňou nevysporiadala. Žalobca poukázal na to, že splnil všetky podmienky na poskytnutie materského, pričom zdôrazňuje, že za dobu poistenia minimálne 270 dní poistenia musel odviesť do Sociálnej poisťovne značné množstvo finančných prostriedkov, ktoré je nutné považovať za zníženie príjmu a to práve v dôsledku uplatnenia si materského z dobrovoľného nemocenského poistenia. K stanovisku Generálnej prokuratúry SR, na ktorú poukázala žalovaná, žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 44Sa/5/2019 zo dňa 03.02.2020, z ktorého vyplýva, že doposiaľ nie je v zákone jasne zadefinované na aké kritériá Sociálna poisťovňa pri posudzovaní splnenia podmienok starostlivosti o dieťa prihliada. Otázne je však, či aj to či je v kompetencii Sociálnej poisťovne takéto pravidlá určovať, pokiaľ nie sú určené v zákone, teda či neprekračuje Sociálna poisťovňa rámec zákona. Ďalej poukázal žalobca aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 44Sa/8/2019 zo dňa 03.02.2020, z ktorého vyplýva, že zákon o sociálnom poistení, ktorý upravuje materské, nič také ako počet hodín pracovnej činnosti popri materskom, práce z domu, samostatnú pracovnú činnosť ani nič obdobné neupravuje. Platí však obmedzenie, že ak otec - zamestnanec chce poberať materské, nesmie pracovať na základe pracovnej zmluvy alebo dohody z ktorej sa odvíja materské. Krajský súd ďalej v tomto rozsudku poukázal, že pokiaľ má otec dieťaťa, ktorý požiadal o materské uzatvorenú s matkou dieťaťa dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti a Sociálna poisťovňa svoje rozhodnutie, ktorým zamieta nárok otca o materské zdôvodňuje tým, že nebolo preukázané, že otec dieťaťa dieťa do starostlivosti prevzal, musí Sociálna poisťovňa vykonať všetky potrebné šetrenia v súvislosti s vyriešením otázky, v akom rozsahu poskytovala matka dieťaťa starostlivosť pred uzatvorením tejto dohody a či otec dieťaťa poskytuje starostlivosť o dieťa v rovnakom rozsahu ako matka. V opačnom prípade dochádza k nerovnakému zaobchádzaniu osôb rôzneho pohlavia a teda je porušený princíp rovnosti. 28. Žalovaná sa k replike žalobcu nevyjadrila. IV. Relevantná práva úprava 29. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Podľa § 30 zákona č. 461/2003 Z. z. zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2018, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok. Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 571/2009 Z. z. oprávnená osoba podľa tohto zákona je rodič dieťaťa. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z. z. oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a b) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len "pobyt") alebo je osobou podľa osobitného predpisu. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z. riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 571/2009 Z. z. podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou. V. Konanie na správnom súde a rozhodnutie správneho súdu 30. Krajský súd v Trnave, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu a nariadil na prejednanie veci samej podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie na deň 05.11. 2020 a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. 31. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava dôvodov uvedených v žalobe, ako aj vyjadrenia ktoré zaslali súdu dňa 01.06.2020. Podľa jej názoru strohé konštatovania správnych orgánov o neprevzatí dieťaťa do starostlivosti otca neboli riadne zdôvodnené. Otec preukázal, že úpravou pracovného času dieťa skutočne prevzal do svojej starostlivosti a že sa oň stará tak ako to vyžaduje zákon pri nároku na dávku materského a poukázala aj na to, že tunajší súd v súvislosti s podobnými prípadmi zrušil rozhodnutia žalovaného o nepriznaní materského a poukázala aj na to, že v danom prípade bol porušený zákaz diskriminácie podľa pohlaví a nebol ani zachovaný princíp rovnosti pri posudzovaní. Z uvedeného dôvodu žiadala obe rozhodnutia správnych orgánov zrušiť. 32. Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila, svoju neúčasť ospravedlnila elektronicky dňa 01.10.2020 a súhlasila, aby sa vec prejednala v jej neprítomnosti. 33. Preskúmaním spisového materiálu bolo zistené, že žalobca si uplatnil nárok na materské od 03. júna 2019 z dôvodu starostlivosti o dieťa O. Z., narodený XX. V. XXXX. Nárok na materské si uplatnil predložením žiadosti o materské č.B1177048 ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, na základe dohody uzavretej s manželkou Mgr. I. Z. o prevzatí dieťaťa do svojej starostlivosti od 03. júna 2019. Zároveň dňa 25. júla 2019 žalobca písomne čestne vyhlásil, že je sociálne zabezpečený na základe zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a jeho sociálne zabezpečenie vykonáva Ministerstvo vnútra SR. 34. Dňa 31. júla 2019 Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava podľa § 233 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. požiadala Ministerstvo vnútra SR o poskytnutie súčinnosti, v ktorej žiadala o oznámenie akým spôsobom má Ing. O. Z., narodený XX. M. XXXX, rozvrhnutý pracovný čas v o období od 03. júna 2019, či mal pracovný čas rozvrhnutý rovnomerne alebo nerovnomerne, aké je jeho konto týždenného príp. mesačného pracovného času a požiadala o predloženie kópie dochádzky menovaného za mesiace apríl, máj, jún, júl 2019. Zároveň prvostupňový správny orgán požiadal ministerstvo o zaslanie dokladu či si menovaný uplatnil rodičovskú dovolenku zo služobného pomeru Ministerstva vnútra SR. 35. Dňa 14. augusta 2019 bolo Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava, doručené potvrdenie z Ministerstva vnútra SR, Centra podpory Trnava, v ktorom sa uvádza, že žalobca má podľa § 97 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca s dĺžkou základného času služby v týždni stanovenou na 38 hodín. Ďalej bolo potvrdené, že žalobca si nepožiadal o udelenie rodičovskej dovolenky zo služobného pomeru. 36. Medzi účastníkmi bolo spornou otázkou, či žalobca aj napriek nerovnomerne rozvrhnutému pracovnému času v rámci pracovného pomeru spĺňal podmienku starostlivosti o dieťa, ktorej existencia je nevyhnutná pre vznik nároku na materské tak ako to vyplýva priamo z ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 37. Správny súd si v tejto súvislosti dovoľuje poukázať na vyjadrenie Ministerstva vnútra SR, Centra podpory Trnava, v ktorom sa uvádza, že rozvrhnutý pracovný čas žalobcu bol počas týždňa nerovnomerne s dĺžkou základného pracovného času v týždni stanovenom na 38 hodín. Ďalej krajský súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca vykonával svoju pracovnú činnosť resp. svoj služobný pomer ako pracovník polície, pričom v mesiacoch apríl až júl 2019 vykonával aj služby, čo dokladuje aj plán služieb OV OKP PR PZ Trnava. 38. Žalobca vo svojom vyjadrení nachádzajúcom sa v spisovom materiáli argumentuje aj rozhodnutiami Krajského súdu v Trnave v obdobných prípadoch, kedy boli rozhodnutia Sociálnej poisťovne o nepriznaní materského zrušené, avšak v tejto súvislosti krajský súd poukazuje, že každý prípad treba posudzovať individuálne, najmä s prihliadnutím aj na charakter práce ktorú vykonáva samotný otec dieťaťa ako iný poistenec, pričom v danom prípade, ako už bolo vyššie uvedené, u žalobcu sa jedná o príslušníka polície, u ktorého nie je možné, aby mal rozvrhnutý pracovný čas flexibilne, tak ako je to možné v iných pracovných činnostiach, a takisto sa ani nepredpokladá, že tento pracovník by mohol vykonávať časť svojej práce z domáceho prostredia, ako to bolo v prípadoch, kedy došlo k inému rozhodnutiu v súvislosti so zrušením rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie, pri nepriznaní nároku na materský príspevok. 39. Keďže jednou zo základných podmienok splnenia nároku na materské podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je aj prevzatie dieťaťa do starostlivosti na základe dohody s matkou a starostlivosť o toto dieťa otcom dieťaťa je potrebné, aby otec dieťaťa fakticky, nielen formálne prevzal dieťa do svojej starostlivosti a túto starostlivosť skutočne aj vykonával, pričom musí byť evidentné z charakteru jeho práce, že takúto starostlivosť aj poskytovať môže. Keďže ako už bolo vyššie uvedené, žalobca je príslušníkom Policajného zboru, nie je predpoklad, že žalobca pri plnení svojich služobných povinností môže v čase keď je v práci, vykonávať súčasne aj starostlivosť o svoje maloleté dieťa, resp. čas svojich pracovných povinností si môže plniť tak, aby súčasne pri plnení pracovných povinností sa staral aj o maloleté dieťa ( homo office), pružný pracovný čas a pod. 40. Krajský súd v tejto súvislosti súhlasí s vyjadrením Sociálnej poisťovne, že pokiaľ otec dieťaťa naďalej vykonáva zárobkovú činnosť v plnom rozsahu a dieťaťu je poskytovaná starostlivosť inou fyzickou alebo právnickou osobou, nemožno považovať túto situáciu za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca. Dohoda rodičov o prevzatí do starostlivosti otca je v takomto prípade len fiktívna a otec dieťaťa nie je považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do svojej starostlivosti. 41. Pokiaľ ide o námietku, že žalobca bol dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, napriek tomu že bol nemocensky poistený v rámci svojho služobného pomeru, tak krajský súd v tejto súvislosti poznamenáva, že skutočnosť že si žalobca platil aj dobrovoľné nemocenské poistenie, nemá žiadny vplyv na určenie dávky materského. Táto skutočnosť môže ovplyvniť v prípade žalobcu len dôchodkovú dávku v budúcnosti, nie však dávku materského. Účelom platenia dobrovoľného poistného nie je to, aby bolo možné tejto osobe vyplatiť materský príspevok, keďže dobrovoľné platenie poistného nemá žiadny vplyv na to, či poistenec resp. iný poistenec spĺňa nárok na priznanie materského príspevku, keďže to zo zákona o sociálnom poistení zo žiadneho ustanovenia nevyplýva. 42. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcej sa diskriminačného postupu Sociálnej poisťovne pri otcoch, ktorá má vyplývať z toho, že pri rozhodovaní o materskom príspevku pri matkách sa neskúma, či táto pracuje alebo nepracuje a naproti tomu u otcoch sa táto okolnosť skúma, krajský súd poukazuje na skutočnosť, že každý prípad je individuálny a pri každom prípade treba posudzovať aj otázku možnosti otca starať sa o dieťa popri výkonu svojej pracovnej činnosti, pričom výkon zárobkovej činnosti nie je prekážkou vzniku nároku iného poistenca na materské, pokiaľ je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti zachovaná, aj popri práci, ak sú na to splnené pracovné podmienky, čo v danom prípade krajský súd vyhodnotil, že u žalobcu takéto podmienky splnené nie sú. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva aj z mesačnej dochádzky žalobcu za mesiace apríl 2019 až júl 2019, z ktorej vyplýva, že žalobca odo dňa údajného prevzatia dieťaťa do starostlivosti t. j. od 3. júna 2019 pracoval v mesiaci jún 2019 cca od 7,45 do 16,00 hodiny, resp. do 17,00 hodiny, dvakrát do 13,00 hodiny resp. do 19,30 hodiny, v mesiaci júl pracoval prevažne 8 hodín denne, teda aktívnu časť dňa. Žalobca odo dňa 3. júna nemal teda vytvorené pracovné podmienky prispôsobené na to, aby sa mohol zároveň starať o svojho maloletého syna. V danom prípade teda nebolo možné akceptovať len formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti. Sociálna poisťovňa preto oprávnene skúmala či pracovné podmienky žalobcu umožňujú, aby sa tento v rámci svojej pracovnej činnosti mohol starať o svojho maloletého syna a pri vyhodnotení týchto podmienok vyhodnocovať tieto individuálne u každého poistenca. 43. Zákon o sociálnom poistení nevylučuje vo vzťahu k posudzovaniu splnenia zákonných podmienok vzniku a trvania nároku na materské ďalší príjem resp. existenciu pracovného pomeru, avšak podľa názoru správneho súdu je dikcia zákona uvedená v § 49 ods. 1 v spojení s § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dostatočne určitá, pokiaľ ide o výklad pojmu starostlivosti o dieťa na účely nároku na materské ako nemocenskej dávky ( § 13 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. Zásadnou skutočnosťou podľa názoru správneho súdu je, že pokiaľ otec dieťaťa popri poberaní materského zároveň aj pracuje, musí sa jednať o takú pracovnú činnosť, ktorú je spôsobilý vykonávať popri zabezpečení starostlivosti o dieťa. Ide napr. o spôsob práce z domu, teda tzv. homo office, ktorý však v prípade žalobcu nie je možný a je prakticky vylúčený. Rovnako podľa názoru správneho súdu nie je ani vylúčené dohodnúť aj kratší pracovný úväzok, avšak tento musí byť realizovaný tak, aby nezasiahol do samotnej starostlivosti dieťaťa, avšak v danom prípade takáto skutočnosť u žalobcu zistená nebola. Správny súd vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako aj zo samotného účelu poskytovania materského, ktorým je ako vyplýva z ustanovenia § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení pokrytie straty alebo zníženia príjmu, zastáva názor, že pokiaľ iný poistenec na účely vzniku nároku na materské prevzal dieťa do starostlivosti, musí túto starostlivosť vykonávať v prevažnom rozsahu a v takom rozsahu v akom túto starostlivosť vykonávala matka dieťaťa pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti otcom. 44. Vo vzťahu k tvrdenej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia správny súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sú zrejmé dôvody pre ktoré žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca na charakter svojej práce a rozsah svojej pracovnej činnosti, kedy mal nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas v rámci pracovného pomeru, nemohol vykonávať starostlivosť o svojho maloletého syna a teda že neprevzal starostlivosť o dieťa tak ako to uvádza v dohode so svojou manželkou o prevzatí syna do starostlivosti a táto dohoda bola vyhodnotená ako dohoda formálna, ktorá nie je v súlade so skutočným stavom. 45. Správny súd záverom opakuje, že osobitnou podmienkou na priznanie nároku na materské v zmysle § 49 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení, je prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca, ktorá podmienka sa nemôže považovať za splnenú len formálnym deklarovaním rodičovskej dohody, ale aj skutočným vykonávaním tejto starostlivosti otcom dieťaťa, ako to bolo už vyššie uvedené. V konaní bolo preukázané, že žalobca v období za ktoré si uplatnil nárok na materské vykonával pracovnú činnosť ako príslušník polície a teda charakter jeho práce mu neumožňoval starať sa o svojho maloletého syna a túto starostlivosť musel zabezpečovať prostredníctvom inej osoby, pričom žalobca v žalobe nešpecifikoval ako bola starostlivosť o dieťa zabezpečená v čase keď on túto starostlivosť poskytovať nemohol. 46. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 47. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, keď v konaní procesne úspešnej žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v rámci správneho súdnictva žalovanému orgánu verejnej správy náhrada trov konania v zásade neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( § 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.