Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/32/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200053 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2020200053.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: Peter Pejkovič - EKO REKREA, so sídlom Priemyselná 5, 917 01 Trnava, bytom C. K. XXXX/XX, XXX XX Y., v konaní zastúpeného advokátom JUDr. Stanislavom Irsákom, so sídlom Kolárska 4, 813 42 Bratislava proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Vajanského 2, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: OU- TT-00P3-2020/006744-003 zo dňa 31.1.2020 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov č. OU- TT-00P3-2020/006744-003 zo dňa 31.1.2020 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-TT-OSZP3- 2019/027920/ŠVS/Mg zo dňa 17.9.2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.2.2020 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-00P3-2020/006744-003 zo dňa 31.1.2020, ktorým tento postupom podľa ust. § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Okresného úradu Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie, ktorý v zmysle ust. § 106 ods. 3 písm. d) zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) uložil žalobcovi pokutu vo výške 8 000 eur za spáchanie správneho deliktu v dôsledku porušenia § 76 stavebného zákona v súlade s § 26 ods. 3 vodného zákona (zákon č. 364/2004 Z.z.) a to tým, že v období od júla 2017 do marca 2018 v areáli Mestského zimného štadióna v Trnave na Spartakovskej ulici, ktorý mal v tom čase v nájme, na pozemku s parc.č. 5671/108 v kat. území Y. užíval vodnú stavbu - studňu bez kolaudačného rozhodnutia, čím sa dopustil protiprávneho konania. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu, v ktorej namietal, že rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávneho a nedostatočne zisteného skutkového stavu ako aj na základe nesprávneho právneho posúdenia zistených skutočností, resp. na základe nepravdivých a vymyslených domnienok, ktoré nemajú oporu v zistenom skutkovom stave. Poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané spôsobom, porušujúcim zásadu hospodárnosti, zásadu prezumpcie neviny, zásadu obmedzenia neprimeraného sankcionovania, zásadu rovnakého prístupu a rozhodovania v rovnakých a obdobných veciach, ktoré sú zapracované v ustanoveniach § 3 ods. 3, 4 a 5, s ustanovením § 32 ods. 2 a § 47 ods. 3 správneho poriadku ako aj v rozpore s § 12 zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktoré sú pre správne orgány záväzné. Tiež uviedol, že v predmetnej veci nebola zo strany správnych orgánov uplatnená zásada „in dubio pro reo“, t.j. v pochybnostiach v prospech obvineného a taktiež neboli preukázané všetky znaky deliktu, a to objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka. Ďalej nesúhlasil s tvrdením správnych orgánov, že neoprávnene užíval vodnú stavbu - studňu (uviedol, že sa jednalo o skúšobný vrt) s tým, že by mal spotrebovať 700 - 1700 m3 vody z tejto údajnej studne - vodnej stavby. Tieto skutočnosti uvádzané v skutku mu neboli preukázané a vychádzali zo zistení uvedených v spise sp.zn. ORPZ Trnava č. ORP-403/01-TT-TT-2019 Ka. V tejto súvislosti uviedol, že samotný spis nepredstavuje dôkaz, ktorým je možné konštatovať, že sa dopustil správneho deliktu. Iba konkrétne dôkazy (výpovede, iné zistenia, analýzy) môžu predstavovať podklad na vydanie rozhodnutia o tom, či niekto spáchal delikt a či mu je možné udeliť pokutu. Uviedol, že za tohto stavu je potrebné považovať rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné. Naviac z tohto „spisu“ z rozhodnutia ORPZ Trnava č. ČVS: ORP-1994/01-TT-TT-2018 zo dňa 15.11.2018 nie je zrejmé, že by sa dopustil konania, ktoré je mu kladené za vinu, čo vyplýva z konštatovania uvedeného v tomto rozhodnutí, že „sa nepodarilo dostatočne preukázať, že by konaním Petra Pejkoviča - EKO REKREA dochádzalo k neoprávnenému odberu počas jeho nájmu na Mestskom zimnom štadióne v Trnave“. Poukázal na to, že mal zabezpečený legálny odber na chladenie prevádzky zimného štadióna ako aj na úžitkové využitie vody. Tvrdil, že okrem samotného objektu, na ktorom mal byť spáchaný priestupok, nie je preukázané ani spôsob jeho spáchania žalobcom ako odvolateľom. Okrem toho výpovede pracovníkov zimného štadióna, p. W. a p. Y. o údajnom využívaní vody z údajnej studne, ktorí vôbec nevedeli ako presne chladenie zimného štadióna prebieha, nemožno považovať za objektívne vyhodnotenie skutkového stavu, naviac za situácie, že títo pracovníci nemali absolútne žiadne znalosti o systéme a spôsobe chladenia zimného štadióna ako aj o tom, aká je skutočná spotreba vody pri využití systému chladiacich mikroveží Baltimore a tepelných čerpadiel. Za tohto stavu sa preto mohli iba domnievať, že z daného vrtu - údajnej vodnej stavby (studne) bola čerpaná voda. Ďalej uviedol, že v roku 2003, keď mal v nájme Mestský zimný štadión v Trnave, hľadal spôsob riešenia na zníženie prevádzkových nákladov zimného štadióna, aby tieto boli čo najnižšie. Riešením bolo využívanie odpadového tepla a vykurovanie a dodávka teplej vody do bytových domov v blízkosti zimného štadióna. Pri riešení tejto problematiky zostala nedoriešená otázka, akým spôsobom zabezpečiť bytovým domom v okolí zimného štadióna dodávku tepla v období mimo sezóny zimného štadióna. Z tohto dôvodu bola objednaná štúdia využívania odpadového tepla zo zimného štadióna a bol určený výkon tepelného čerpadla potrebného na zabezpečenie uvedeného účelu. Z tohto dôvodu preto ústne požiadal vtedajšieho primátora Mesta Trnava o súhlas na skúšobný vrt, ktorý mu bol udelený. Požadovaný výkon skúšobného vrtu pre projektované tepelné čerpadlo bol 32 m3 vody za hodinu. Vzhľadom k tomu, že skúšobný vrt nevykazoval požadované parametre, nebolo uvedené riešenie realizované. Poukázal na to, že zmienka o tejto realizácii sa nachádza aj v energetickom audite z roku 2016, v ktorom sú na strane 32 uvedené parametre tepelného čerpadla plánovaného v roku 2003. 3. Na základe vyššie zistených skutočností považoval rozhodnutie žalovaného, aj s poukazom na dôvody uvedené v uznesení Okresného riaditeľstvo Policajného zboru Trnava č. ČVS: ORP-1994/01-TT- TT-2018 zo dňa 15.11.2018, za protiprávne, nakoľko bolo vydané na základe tvrdení, ktoré nemajú oporu v skutkovom stave a ktoré odporujú zisteniam ORPZ Trnava. Ďalej uviedol, že ani z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by v období od júna 2017 do mája 2018 užíval vodnú stavbu. Takéto neoprávnené užívanie údajnej vodnej stavby mu nebolo preukázané, tento realizoval legálnou formou odbery od Trnavskej vodárenskej spoločnosti, za ktoré aj riadne platil. Za tohto stavu preto považoval správnym orgánom uloženú pokutu vo výške 8 000 eur za zjavne neprimeranú, nakoľko takto stanovená výška pokuty vychádzala z mylnej a vymyslenej domnienky, že žalobca musel na chladenie zimného štadióna spotrebovať vodu denne v rozsahu 700 - 1700 m3, čo nezodpovedalo skutočnosti. Taktiež namietal, že v prípade žalobcu boli vydané dve rôzne rozhodnutia o udelení sankcie, čím došlo zo strany správnych orgánov k dvojnásobnému sankcionovaniu a postihu žalobcu, a tieto mohli byť s poukazom na ust. § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch prejednané v rámci jedného konania, čo by mohlo mať vplyv aj na výšku uloženej sankcie. V tejto súvislosti poukázal na konania, v ktorých Okresný úrad Trnava sankcionoval Mesto Trnava za nelegálne zriadené vodné stavby - studne na ďalších miestach na území Trnavy, a to napr. pri daňovom úrade, v areáli Slávie ako aj Lokomotívy, ďalej na ihrisku pri ZŠ K. Mahra, v ktorých sa voda zo studní využíva na polievanie ihrísk, pričom v žiadnom z týchto prípadov nebolo ani začaté správne konanie pri týchto správnych deliktoch, či prevádzkovania a využívania vodnej stavby a neboli za tieto protiprávne konania udelené ani žiadne pokuty. Taktiež namietal, že zo strany správnych orgánov neboli vzaté do úvahy dôkazy, ktoré žalobca uviedol, s týmito sa správne orgány nedostatočne vysporiadali a tiež nevykonali žiadne dokazovanie, ktorými by bol dostatočne ozrejmený skutkový stav v predmetnej veci. Taktiež mal za to, že je potrebné považovať rozhodnutie za protizákonné, nakoľko bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku nesprávnej právnej kvalifikácie, pretože v danom prípade sa nejednalo o vodnú stavbu - studňu, ale o skúšobný vrt, ktorého právny režim sa riadi úplne iným právnym predpisom, a to tzv. geologickým zákonom, ktorým bol v čase zriadenia daného skúšobného vrtu (teda vykonania hydrogeologického prieskumu) zákon č. 313/1999 Z.z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon) a v čase jeho zrušenia obdobný zákon, a to zákon č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (geologický zákon). 4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.3.2020 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že v predmetnej veci prvostupňový správny orgán preukázal všetky znaky správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona, najmä protiprávnosť konania a existenciu zodpovednej osoby, ktorá sa dopustila správneho deliktu. Skutočnosť, že sa v danom prípade jedná o správny delikt je zrejmá aj z rozdelenia tretej časti stavebného zákona, v ktorej sú uvedené sankcie, pričom v § 105 stavebného zákona sú uvedené priestupky a v § 106 stavebného zákona sú uvedené správne delikty. Z uvedeného vyplýva, že stavebný poriadok striktne rozlišuje medzi priestupkami a správnymi deliktami na úseku stavebného konania, pričom v posudzovanom prípade sa jednoznačne jedná o správny delikt. Podľa § 74 ods. 2 vodného zákona sa porušenie povinností na úseku stavebného poriadku orgán štátnej vodnej správy ukladá pokutu podľa osobitného predpisu, a to stavebného zákona. Pre konanie o správnych deliktoch platí zákon o správnom konaní ako aj osobitný predpis a nie zákon o priestupkoch, a preto prvostupňový správny orgán nemohol pri ukladaní pokuty porušiť § 12 zákona o priestupkoch. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku uviedol, že v tomto prípade nejde o priestupok, kedy zavinenie fyzickej osoby je obligatórnym znakom skutkovej podstaty priestupku, ale ide o správny delikt fyzickej osoby postihovanej bez ohľadu na zavinenie. Zodpovednosti za tieto správne delikty podliehajú fyzické osoby vystupujúce ako podnikatelia alebo prevádzkovatelia kvalifikovaných činností ako to bolo aj v tomto prípade. Ide o výnimku zo zásady, že fyzické osoby zodpovedajú za protiprávne konanie na základe zavinenia. Znamená to, že zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu. Preukazuje sa len porušenie právnej povinnosti, ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, a to absolútnu. Zodpovednosť za správny delikt podnikateľa alebo vykonávateľa kvalifikovanej činnosti sa uplatňuje za podmienok zhodných s podmienkami pre právnické osoby. V tomto prípade správny orgán ukladá sankciu už po zistení, že došlo k porušeniu alebo nesplneniu právnej povinnosti bez toho, aby skúmal, či toto porušenie právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ zavinila. Poukázal ďalej na to, že subjektom správneho deliktu je právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ak má deliktuálnu spôsobilosť. V prípade žalobcu túto deliktuálnu spôsobilosť mal, táto sa spája s jeho existenciou, keď podľa výpisu zo živnostenského registra mu oprávnenie na prevádzkovanie zimného štadióna vzniklo dňa 13.5.1992 a činnosť mu bola pozastavená až 29.7.2019. Protiprávneho konania sa v zmysle výroku uvedeného v napadnutom rozhodnutí dopustil v období od júla 2017 do marca 2018, čo vyplýva aj z predloženého vyšetrovacieho spisu, čo znamená, že žalobca mal v čase spáchania správneho deliktuálnu spôsobilosť. Čo sa týka objektívnych predpokladov zodpovednosti za predmetný správny delikt tak ide o protiprávne konanie, v tomto prípade fyzickej osoby oprávnenej na výkon činností, ktorého znaky sú stanovené v osobitných predpisoch. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia uviedol aké právne predpisy boli zo strany žalobcu porušené, ďalej že išlo o protiprávne konanie ako aj o jeho možných následkoch vzhľadom na životné prostredie. K námietke žalobcu, že tento nespotreboval 700 - 1700 m3 vody za deň z udanej studne, nepovažoval za podstatné, nakoľko podstatnou bola skutočnosť, že užíval predmetnú vodnú stavbu bez kolaudačného rozhodnutia. Znamená to, že za toto protiprávne konanie mu môže byť uložená zo strany správnych orgánov, s poukazom na § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona pokuta až do výšky 165 969 eur. V danom prípade mu bola však uložená pokuta v spodnej hranici sadzby, pričom pri ukladaní výšky pokuty bola zohľadnená aj tá skutočnosť, že žalobca o kolaudačné rozhodnutie nepožiadal sám a na zníženie avizovanej výšky pokuty neuviedol žiadne poľahčujúce okolnosti. Skutočnosť, že žalobca uskutočnil vodnú stavbu a užíval ju bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy vyplýva aj zo správy z vykonanej kontroly Mestom Trnava, ktorá je súčasťou spisu (príloha č. 7 vyšetrovacieho spisu) ako aj z fotodokumentácie vyšetrovacieho spisu. V tejto súvislosti zdôraznil, že nejde o pokutu za odber vody, ale za užívanie vodnej stavby bez kolaudačného rozhodnutia. Pokiaľ ide o uznesenie ORPZ Trnava č. ČVS: ORP-1994/01-TT-TT-2018 zo dňa 15.11.2018, na ktoré sa žalobca odvoláva, bolo uznesením Okresnej prokuratúry Trnava č. 1 Pn 1168/18/2207-9 zo dňa 11.1.2019 zrušené a zároveň bolo policajtovi uložené, aby vo veci znovu konal a rozhodol. V tejto súvislosti žalovaný podotkol, že v konaní prvostupňový správny orgán neukladal pokutu za neoprávnený odber vody, ale za užívanie vodnej stavby - studne bez kolaudačného rozhodnutia. Tieto skutočnosti vyplývajú zo správy vykonanej kontroly Mestom Trnava ako aj z fotodokumentácie vyšetrovacieho spisu. 5. K námietke žalobcu, že za obdobný priestupok bolo práve Mestu Trnava udelená pokuta 500 eur v inom obdobnom prípade uviedol, že v prípade závlahy novozaloženého trávnika Mesto Trnava vybudovalo studňu bez stavebného povolenia, o ktorej dodatočné stavebné povolenie a kolaudáciu požiadalo z vlastnej iniciatívy, pričom v prípade žalobcu tento nepožiadal o dodatočné povolenie a o kolaudáciu stavby studne ani neuviedol, že by disponoval dokladmi, ktoré sú k takejto žiadosti potrebné. Za tohto stavu preto nemohlo byť v zmysle § 81 ods. 1 stavebného zákona posudzované, či skutočné realizovanie studne alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb ako aj životného prostredia. Za tohto stavu preto bola žalobcovi uložená aj vyššia pokuta ako Mestu Trnava. Okrem toho do výšky pokuty pre žalobcu bola premietnutá skutočnosť, že tento ako dlhoročný prevádzkovateľ Mestského zimného štadióna v Trnave užíval studňu bez kolaudačného rozhodnutia, čiže dlhodobo prevádzkoval vodnú stavbu bez povinností, ktoré užívateľom vodných stavieb ukladá orgán štátnej vodnej správy v kolaudačnom rozhodnutí a taktiež aj skutočnosť, že žalobca o kolaudačné rozhodnutie nepožiadal sám a na zníženie avizovanej výšky pokuty neuviedol žiadne poľahčujúce okolnosti. Zdôraznil, že v tomto prípade nejde o priestupok, ako to uvádza žalobca, ale ide o správny delikt fyzickej osoby podnikateľa. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 74 ods. 2 vodného zákona za porušenie povinností na úseku stavebného poriadku orgán štátnej vodnej správy ukladá pokutu podľa osobitného predpisu, a to stavebného zákona. Pre konanie o správnych deliktoch platí zákon o správnom konaní ako aj osobitný predpis a nie zákon o priestupkoch, a preto prvostupňový správny orgán nemohol pri ukladaní pokuty porušiť § 12 zákona o priestupkoch. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v jeho prípade nešlo o vodnú stavbu, ale o skúšobný vrt, ktorý bol realizovaný na zistenie množstva podzemnej vody pre účely realizácie projektu využitia prebytočného tepla na vykurovanie bytových jednotiek v blízkosti zimného štadióna, tak uviedol, že toto svoje tvrdenie žalobca nepodložil žiadnymi dokladmi ani údajmi o tom, kto a kedy údajný prieskumný vrt vyhotovil, ani nepredložil správu o vykonaní čerpacej skúšky, ktorá sa vykonáva pri prieskumnom vrte. S tvrdením, že sa jedná len o prieskumný vrt, nekorešponduje ani dimenzia studne, ktorá je zrejmá z fotodokumentácie vo vyšetrovacom spise. 6. Krajský súd v Trnave na základe splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania, postupom podľa § 137 ods. 4 SSP, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 7. Podľa § 6 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (1). Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (2). Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 3 ods. 3 Správneho poriadku správny orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť správnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správny orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 3 ods. 5 SSP rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1, 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa ust. § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 165 969 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, alebo ako vlastník stavby či iný oprávnený na jej užívanie umožní inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním. 8. Správny súd upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil zákonným spôsobom dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva okrem iného aj v tom, že obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu musí byť presvedčivé, keďže právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný alebo čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia. Problematike týkajúcej sa povinnosti náležite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR (napr. v Nálezoch sp.zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010), pričom konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy) sa uskutočňuje v ústavnom a zákonom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia rozhodnutia teda musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. 9. V predmetnej veci nemožno konštatovať, že by skutočný stav veci bol zo strany správnych orgánov náležitým spôsobom zistený, pretože tieto vychádzali výlučne z tvrdení, resp. zistení uvedených vo vyšetrovacom spise. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že správny orgán pri dokazovaní viny zo správneho deliktu zaväzuje predovšetkým zásada zákonného vymedzenia správneho deliktu a zákonného vymedzenia správnej sankcie. V súvislosti s týmto pravidlom zaväzujú verejnú správu viaceré povinnosti. Zákonnosť vymedzenia správneho deliktu overuje správny orgán pomocou dokazovania. Ak pri zisťovaní stavu veci správny orgán nezistil skutočnosti, ktoré by jednoznačne potvrdili, alebo vyvrátili tvrdenia o spáchaní správneho deliktu žalobcom, a teda ak vina žalobcu z takéhoto deliktu nie je spoľahlivo preukázaná, je nevyhnutné v prípade pochybností rozhodnúť v prospech obvineného. V predmetnej veci je možné jednoznačne konštatovať, že rozhodnutia správnych orgánov nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci (§ 3 ods. 4 o správnom konaní), a preto je potrebné aby si správne orgány zaobstarali relevantné podklady pre rozhodnutie. V danom prípade dokonca z vyšetrovacieho spisu vedeného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Trnave, odborom poriadkovej polície číslo: ORP-1994/01-TT-TT-2018 Ka vyplýva, že po dôkladnom vyhodnotení zadovážených dôkazov, posúdením spôsobu spáchania skutku, okolnosťami, za ktorých bol skutok spáchaný a jeho následkami ako i vzhľadom na povahu a závažnosť skutku v zmysle ust. § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel vyšetrovací orgán k záveru, že skutočnosti uvádzané v písomnom trestnom oznámení nenapĺňajú znaky skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona, keďže sa nepodarilo dostatočne preukázať, že by konaním Petra Pejkoviča - EKO REKREA (žalobcu) dochádzalo k neoprávnenému odberu vody počas jeho nájmu na Mestskom zimnom štadióne v Trnave. Na základe týchto zistení bola preto predmetná vec uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, číslo konania ČVS: ORP-1994/01-TT-TT-2018 zo dňa 28.2.2019 odovzdaná Okresnému úradu Trnava, odboru stavebnému a životného prostredia, lebo daný skutok by mohol byť príslušným orgánom posúdený ako priestupok podľa zák.č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Na základe akých skutočností správny orgán dospel k záveru, že žalobca užíval vodnú stavbu - studňu bez kolaudačného rozhodnutia správnemu súdu nie je zrejmé, nakoľko ako už bolo konštatované vyššie, tak ani v rámci vyšetrovacieho spisu bolo konštatované, že sa nepodarilo žalobcovi preukázať, že dochádzalo k neoprávnenému odberu vody počas jeho nájmu na Mestskom zimnom štadióne v Trnave. Naviac v rámci tohto konania bolo posudzované konanie žalobcu z trestnoprávneho hľadiska. 10. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že Okresnému úradu Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie bol dňa 2.5.2019 doručený vyšetrovací spis č.: ORP-1994/01-TT-TT-2018 Ka, na základe ktorého Okresný úrad Trnava zaslal žalobcovi oznámenie o začatí konania vo veci správneho deliktu zo dňa 25.7.2019, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 2.8.2019. V tomto oznámení bolo uvedené, že žalobca užíval vodnú stavbu - studňu bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, alebo ako vlastník stavby či iný oprávnený na jej užívanie umožnil inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním sa dopustil správneho deliktu v zmysle § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona. Zároveň bolo v tomto oznámení žalobcovi dané na vedomie, že v zmysle § 106 ods. 3 stavebného zákona je mu možné uložiť pokutu za správny delikt až do výšky 165 969 eur a následne bolo konštatované, že po zvážení všetkých skutočností mu bude uložená pokuta vo výške 8 000 eur (?). Súčasne bola žalobcovi daná možnosť s poukazom na ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia (nie je ale zrejmé k akému?) a k navrhovanej výške pokuty, a to v lehote 7 dní od doručenia tohto oznámenia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v správnom konaní pri rozhodovaní o správnych deliktoch je potrebné, aby správny orgán zabezpečil v zmysle práv zaručených dohovorom, pre administratívne stíhanú osobu spravodlivé konanie. Bezpochyby tak správny orgán urobí vtedy, keď konanie o správnom delikte podriadi zásadám, na ktorých je postavené trestné konanie ako aj ďalším zásadám, na ktorých je postavená trestno-právna zodpovednosť, a to v rozsahu v akom absentuje osobitná úprava pre konanie o správnom delikte, resp. pre správne trestanie. Správny orgán je totiž povinný aj pri dodržaní uvedených zásad preukázať obvinenému, t.j. žalobcovi naplnenie zákonom ustanovených znakov správneho deliktu, čo v predmetnej veci nenastalo. V danom prípade zo strany správnych orgánov v podstate nebolo vykonané žiadne dokazovanie k správnemu deliktu, ktorý je žalobcovi kladený za vinu. Znamená to, že ak správny orgán nezisťoval, či a v akom rozsahu sa žalobca dopustil protiprávneho konania, ide o taký nedostatok správneho konania, ktorý je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia. Povinnosť správneho orgánu dokazovať vinu obvineného sa odvodzuje z vyhľadávacej zásady uplatňujúcej sa v správnom konaní začatom z podnetu správneho orgánu. Vyjadruje, že zodpovednosť za zhromaždenie podkladov pre rozhodnutie má správny orgán. To deklaruje aj samotný zákon č. 71/1967 Zb. Taktiež z odporúčania č. (91) 1. vyplýva, že povinnosť dokazovania v konaní o správnych deliktoch to má povahu princípu konania, čím odporúčanie zdôrazňuje význam tejto všeobecnej povinnosti. V predmetnej veci správny orgán síce dal žalobcovi možnosť sa vyjadriť k oznámeniu o začatí konania vo veci správneho deliktu, avšak neposkytol mu žiadne podklady rozhodnutia. Taktiež správny orgán by mal vo výzve uviesť, aké vykonal dôkazy, a ak je to možné môže účastníkovi konania zaslať aj fotokópie listinných dôkazov. Žalobca teda musí mať prístup k všetkým podkladom správneho rozhodnutia, ktoré správny orgán použil na rozhodnutie, pričom odopretie tohto práva účastníkovi administratívneho konania má za následok porušenie práva na poskytnutie inej právnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V predmetnej veci správny súd jednoznačne konštatuje, že zo strany správnych orgánov nebol žiadnym spôsobom zistený skutkový stav veci, keď správne orgány nevykonali žiadne dokazovanie smerujúce k tomu, že by sa žalobca dopustil protiprávneho konania spočívajúceho v užívaní vodnej stavby - studne bez kolaudačného rozhodnutia. Podľa zásady materiálnej pravdy upravenej v ust. § 3 ods. 5 a § 46 správneho poriadku správne orgány sú povinné presne a úplne zistiť skutočný stav veci, čo mu zodpovedá objektívne zistenie skutkového stavu, čo v predmetnej veci nebolo zo strany správnych orgánov zrealizované. Za tohto stavu preto nie je možné ani uviesť, či správne orgány na predmetnú vec použili právnu normu, resp. či aplikovali na predmetnú vec správny právny predpis. Naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona predpokladá, že právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, čo v predmetnej veci nemohlo byť naplnené, nakoľko zo strany správnych orgánov nebolo v rámci správneho konania vykonané žiadne dokazovanie. V tomto smere preto správne orgány nemôžu poukázať na skutočnosti vykonané v inom konaní, pričom v danom prípade vo vyšetrovacom spise ORPZ Trnava číslo ČVS: ORP-1994/01-TT-TT-2018 bolo posudzované prípadné protiprávne konanie žalobcu z trestnoprávneho hľadiska. Ak správny orgán nezisťoval, či a v akom rozsahu sa žalobca dopustil protiprávneho konania, ide o taký nedostatok správneho konania, ktorý je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia o uložení pokuty, čo možno aplikovať aj na predmetný prípad. 11. Od začiatku konanie vo veci bolo konaním správnym; bolo preto povinnosťou správnych orgánov v súlade s ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie a v ňom vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu (§ 46 správneho poriadku), pretože správny orgán má v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotených dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol (§ 47 ods. 3 správneho poriadku). Tieto skutočnosti však musí správny orgán vo svojom rozhodnutí konkretizovať, a v prípade ak tak neurobí, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Okrem toho správny orgán musí dať účastníkovi správneho konania príležitosť na všetky úkony, ktoré mu umožňuje správny poriadok (možnosť byť účastným ústneho pojednávania podľa § 21 správneho poriadku, nahliadnuť do spisov podľa § 23 správneho poriadku, navrhovať dôkazy podľa § 34 správneho poriadku atď.), pričom v danom prípade bola žalobcovi daná možnosť iba sa vyjadriť k oznámeniu o začatí správneho konania, avšak ďalšie úkony boli postupom správnych orgánov žalobcovi odopreté, resp. tieto neboli ani vykonané, čím mu bola odňatá možnosť obhajovať účinne v konaní svoje záujmy. Neposkytnutie, resp. nezrealizovanie týchto práv žalobcovi jednak znamenalo nedostatočné zistenie skutočného stavu, čo v konečnom dôsledku viedlo správne orgány k predčasnému rozhodnutiu vo veci. 12. Taktiež súd považuje za potrebné uviesť, že pri súbehu viacerých správnych deliktov pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť „analogiae legis“, t.j. tzv. absorpčnú zásadu. Jej podstata je v absorpcii sadzieb (teda prísnejší trest pohlcuje miernejší). Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov. 13. Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, nakoľko rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a to na základe zistení, ktoré sú konštatované vyššie. V predmetnej veci zo strany správnych orgánov nebolo v rámci správneho konania vykonané žiadne dokazovanie, čo znamená, že správne orgány v podstate nezisťovali, či a v akom rozsahu sa žalobca mal dopustiť správneho deliktu. Okrem toho v konaní došlo k procesnému pochybeniu zo strany správnych orgánov, keď žalobcovi nebola daná možnosť sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, čím bola porušená povinnosť správneho orgánu vyplývajúca z ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku. Za tohto stavu správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného aj podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 14. O náhrade trov konania žalobcu rozhodol správny súd v zmysle § 167 ods. 1 SSP, keď v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci. Odo dňa 19. januára 2021 do 28. februára 2021 neplynie lehota na podanie kasačnej sťažnosti (§ 8 písm. a/ v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektorý zákony v znení neskorších predpisov).