Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sa/6/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200061 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2020200061.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobkyne: M. I., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, XXX XX Q. - Q. proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/ US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/6681/JH zo dňa 11.5.2019, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 6.6.2019, postúpenou tunajšiemu súdu ako vecne a miestne príslušnému, na základe uznesenia č.k. 8Sa/39/2019 - 33 zo dňa 21.11.2019, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti piatich rozhodnutí žalovaného číslo UPS/US1/SSVOPPKPC2/ SOC/2019/6685/JH zo dňa 10.5.2019, ktorým nebol maloletému Q. Q., nar. X.X.XXXX priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, ďalej číslo UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2019/6479 zo dňa 9.5.2019, ktorým maloletému bola zamietnutá žiadosť o vyhotovenie parkovacieho preukazu, ďalej číslo UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/6684/JH zo dňa 9.5.2019, ktorým maloletému nebol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ďalej číslo UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/6683/JH zo dňa 9.5.2019, ktorým maloletému nebol priznaný peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla a číslo UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/6681/JH zo dňa 11.5.2019, ktorým bol žalobkyni zamietnutý peňažný príspevok na opatrovanie maloletého Q. Q.. 2. Súd uznesením č.k. 43Sa/20/2019-54 zo dňa 2.3.2020 vylúčil žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného číslo UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/6681/JH zo dňa 11.5.2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým tento nevyhovel žiadosti žalobkyne a nepriznal jej peňažný príspevok na opatrovanie maloletého Q. Q., nar. X.X.XXXX na samostatné konanie, nakoľko okruh účastníkov vo vyššie uvedených konaniach v porovnaní s konaním, týkajúcim sa peňažného príspevku za opatrovanie, nie je totožný s okruhom účastníkov v konaniach, v ktorých boli vydané ostatné rozhodnutia žalovaného. 3. V žalobe žalobkyňa namietala, že dňa 8.2.2019 si podala novú žiadosť na priznanie peňažného príspevku za opatrovanie maloletého, nakoľko sa jeho zdravotný stav zhoršil, a to vplyvom zvýšenej produkcie testosterónu v dospievaní. Poukázala na to, že maloletý trpí tzv. Aspergerovým syndrómom, ktorý je veľmi podobný autizmu a pre jeho relatívne mierne prejavy nemusí byť ani diagnostikovaný. Nesúhlasila s rozhodnutím žalovaného, pokiaľ tento vyhodnotil, že maloletého nemožno považovať za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Uviedla, že zdravotný stav maloletého vyžaduje celodennú starostlivosť, v jeho prípade ide o poruchu komplexnú pervazívnu neliečiteľnú, zasahujúcu do všetkých aspektov života. Tvrdila, že postupom a rozhodnutím tak prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutím žalovaného boli porušené jej práva, ktoré jej garantuje Ústava SR a Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý nadobudol pre Slovenskú republiku platnosť dňa 25. júna 2010, zverejneným v Zbierke zákonov č. 317/2010. Tiež poukázala na to, že dieťa je znevýhodnené v každej oblasti života, trpí rôznymi fóbiami. V dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu má maloletý individuálne štúdium a do školy chodí len na preskúšanie. Nevychádza ani z domu, taktiež nemôže navštevovať plaváreň a má strach z hromadnej dopravy. Často máva amoky z preťaženia a vplyvom stresu z okolia. Okrem toho trpí samopoškodzovaním, útokmi na ľudí a poškodzovaním bytového zariadenia. Má panický strach z otvorených priestranstiev a psov, taktiež z oblečenia, papiera, hluku a svetla. Tiež má poruchy učenia a dysgrafiu ťažkého stupňa. Ďalej potrebuje neustálu pomoc pri obliekaní, hygiene, učení, pri amokoch a ceste do školy na preskúšanie. V žalobe ďalej žalobkyňa poukázala na to, že má právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, tiež na špecifické postavenie detí podľa čl. 7, čl. 19 a čl. 20 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, pričom v žalobe citovala ustanovenia týchto článkov. Žiadala preto zrušiť tak rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec žiadala vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.4.2020 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že posudkový lekár žalovaného potvrdil, že u maloletého Q. Q. bola stanovená miera funkčnej poruchy 40%, t.j. menej ako 50%, a preto podľa § 15 ods. 4 zák.č. 447/2008 Z.z. príslušný orgán nevypracováva komplexný posudok. Poukázal na vyjadrenie posudkového lekára, ktoré súdu doručil spoločne so svojim vyjadrením, a z ktorého vyplýva, že u maloletého sa jedná o pervazívnu vývinovú poruchu F84.5 s výraznou hypersenzitivitou na senzorické podnety ako aj iné podnety v sociálnom poli, s početnými strachovými prejavmi a následným agresívnym správaním namiereným voči sebe i okoliu. Ako ochranu si vytvára mnohé nefunkčné rituály, ktoré narúšajú bežný chod domácnosti, práce v škole i v inom prostredí, pričom maloletý nie je schopný fungovania v bežnom prostredí a potrebuje pomoc okolia na vytváranie ochranného prostredia. Z jednotlivých vyšetrení vyplýva, že u maloletého je diagnostikovaný Aspergerov syndróm F84.5 ako aj špecifické poruchy učenia F81.3. Žalovaný ďalej uviedol, že v lekárskom posudku zo dňa 30.4.2019 boli zohľadnené všetky doložené lekárske nálezy. 5. Krajský súd v Trnave predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 7.12.2020 podľa § 107 ods. 1 SSP ako aj § 23 ods. 2 písm. b) SSP, pričom zistil, že žaloba nebola podaná dôvodne. 6. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že jej syn vyžaduje celodennú starostlivosť, pričom má také zdravotné postihnutie, ktoré v podstate hraničí s autizmom a podľa toho sa aj správa. Trpí tzv. Aspergerovým syndrómom ťažkej formy, ktorý je na hranici s detským autizmom, má fóbiu zo svetla, od jeho intenzity závisí aj jeho správanie, taktiež trpí fóbiami z cestovania, z ľudí ako aj zvierat a otvorených priestorov. Okrem toho má poruchy učenia. Na písanie potrebuje počítač, a to keď je doma a pokiaľ je v škole, čo bývalo asi 4 hodiny týždenne, tak do školy musela ísť s ním a za neho písať všetko čo bolo potrebné. Pokiaľ chodil do školy, tak v rámci vyučovania nebol aktívny, nebol sa schopný sústrediť, v podstate celý čas ležal na lavici. Od asi polovice piateho ročníka sa učí z domu. Okrem toho má problémy s obliekaním, necíti hlad ani smäd. 7. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že je potrebné vychádzať zo záverov posudkových lekárov, ktorí v prípade zdravotného postihnutia u maloletého určili strednú poruchu tohto Aspergerovho syndrómu. Vyjadrenie žalobkyne považoval za zmätočné, nakoľko z jej výpovede sa nedá určiť z hľadiska časového o akej dobe táto rozpráva, a to v súvislosti so zdravotným stav maloletého, nakoľko v správnom konaní tieto tvrdenia, ktoré uvádza na pojednávaní nespomínala, a preto sa správne orgány týmito skutočnosťami ani nemohli zaoberať. V tejto súvislosti poukázal na to, že pre správny orgán je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Zdôraznil, že predmetné rozhodnutie bolo vydané dňa 11.5.2019, pričom individuálny plán maloletému bol v škole určený až v septembri 2019. Uviedol, že v predmetnej veci boli posudkovými lekármi zohľadnené všetky zdravotné problémy maloletého, a to na základe jednak lekárskych správ predložených matkou maloletého. Okrem toho v rámci správneho konania bol posudzovaný zdravotný stav maloletého, a to tak v rámci prvostupňového správneho konania ako aj odvolacieho správneho konania, pričom závery odborného lekára neboli spochybnené ani posudkovými lekármi. V tejto súvislosti poukázal predovšetkým na záver vyplývajúci z lekárskej správy MUDr. X. zo dňa 5.2.2019, ktorý bol rozhodujúci pre posúdenie zdravotného stavu maloletého. Pokiaľ aj odborný lekár odporúča priznať opatrovateľský príspevok, tak takúto zákonnú kompetenciu nemá odborný lekár, táto kompetencia prináleží výlučne posudkovým lekárom. K doloženiu potvrdenia zo základnej školy o individuálnom štúdiu maloletého uviedol, že toto potvrdenie bolo vydané viac ako štyri mesiace po vydaní rozhodnutia žalovaného, a preto sa žalovaný ani týmto nemohol zaoberať, pretože v čase vydania rozhodnutia toto potvrdenie neexistovalo. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. 8. Podľa § 11 zák.č. 447/2008 Z.z. o kompenzácii dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (1) Lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je: a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu. 1) (2) Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. (3) Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. (4) Ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku. (5) Posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak je lekársky nález neúplný. (6) Lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov. (7) Posudkový lekár vychádza z lekárskeho nálezu, z ktorého vychádzal pri poslednom posúdení, ak od posúdenia fyzickej osoby podľa odseku 1 neuplynulo viac ako šesť mesiacov a nie sú známe nové skutočnosti o jej zdravotnom stave, ktoré podmieňujú zmenu miery funkčnej poruchy alebo zmenu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. (8) Posudkový lekár môže vychádzať aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je podľa posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie. (9) Posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. (10) Posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada. (11) Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2. Podľa § 15 ods. 1 zák.č. 447/2008 Z.z. na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje: a) mieru funkčnej poruchy, b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného posudku. Podľa § 15 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, posudok podľa odsekov 1 príslušný orgán nevypracúva, ak miera funkčnej poruchy fyzickej osoby na základe lekárskeho posudku je menej ako 50%. V zmysle § 11 ods. 15 zákona o peňažných príspevkoch, ak je miera funkčnej poruchy fyzickej osoby menej ako 50%, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia. Podľa § 40 ods. 1 zák.č. 447/2008 Z.z. ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie. Podľa § 55 ods. 8 zák.č. 447/2008 Z.z. ak sa fyzická osoba podľa lekárskeho posudku nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je lekársky posudok podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu a o parkovacom preukaze. 9. Pokiaľ ide o žalobné dôvody uvádzané žalobkyňou, tak táto síce vyslovila nesúhlas s rozhodnutím žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, avšak konkrétne neuviedla skutočnosti, na základe ktorých považuje napadnuté rozhodnutia za nesprávne. V žalobe v podstate opísala zdravotný stav maloletého a tiež poukázala na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj články 7, 19 a 20 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. 10. K tejto námietke žalobkyne (zrejme mala na mysli nepoužitie tejto medzinárodnej zmluvy - Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím) súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 737/2015 zo dňa 11.11.2015, v ktorom k aplikovateľnosti niektorých článkov Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím tento uviedol, že článok 19 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím neobsahuje priamo aplikovateľné subjektívne práva fyzických osôb, ale je pozitívnym záväzkom štátu, resp. upravuje zásady, ktoré je zmluvný štát povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku a orgány aplikácie práva sú povinné tieto zásady zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych normatívnych právnych aktov. Za tohto stavu preto správny súd považuje námietku vznesenú žalobkyňou ohľadne nepoužitia týchto článkov za nedôvodnú. 11. Pokiaľ ide o zdravotný stav maloletého, tak z lekárskeho posudku prvostupňového správneho orgánu - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, pracovisko Šaľa číslo: NZ1/OPPNKŤZP/PČ/ SOC/2019/54215 zo dňa 22.2.2019 vyplýva, že maloletý sa nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, nakoľko jeho miera funkčnej poruchy je 40% a z tohto dôvodu mu komplexný posudok nebol vypracovaný. Pri určení jeho miery funkčnej poruchy posudkový lekár vychádzal z kapitoly IV. - duševné poruchy a poruchy správania bod 1 - poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkynetické, poruchy správania atď.), pervazívne vývinové poruchy (autizmus), písmeno b) stredná porucha (30% - 40%). 12. V rámci odvolacieho správneho konania žalovaný ako odvolací orgán príslušný rozhodnúť podľa § 51 písm. b) zákona o peňažných príspevkov, opätovne posúdil zdravotný stav maloletého, pričom v rámci dokazovania doplnil konanie o druhostupňový lekársky posudok ako výsledok lekárskej posudkovej činnosti číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2019/6479 zo dňa 30.4.2019 vydaný v zmysle § 11 ods. 11 zákona o peňažných príspevkoch, podľa ktorého miera funkčnej poruchy posudzovaného je 40%, podľa prílohy č. 3 časti IV. 1.b) „duševné poruchy a poruchy správania. Poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkynetické, poruchy správania atď.), pervazívne vývinové poruchy (autizmus), stredná porucha“. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo konštatované, že peňažný príspevok na kompenzáciu je podľa charakteru nároku fakultatívnou dávkou, čo znamená, že na jeho priznanie neexistuje právny nárok, dôvod uplatnenia a priznania nároku sa posudzuje na základe konania, ktoré začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby a len za splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok ho možno fyzickej osobe poskytnúť. Znamená to, že len posudkový lekár v rámci správneho konania je oprávnený na základe odbornej spôsobilosti posúdiť odkázanosť posudzovaného na žiadanú formu kompenzácie, a to na základe doložených lekárskych správ a nálezov, ktoré je v zmysle zákona o peňažných príspevkoch účastník konania povinný doložiť k žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku. Uviedol, že jednou zo základných podmienok poskytnutia peňažného príspevku na kompenzáciu je skutočnosť, že fyzická osoba má zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%, čím sa stáva fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Vzhľadom k tomu, že v rámci odvolacieho konania neboli odvolaciemu správnemu orgánu známe také skutočnosti, ktoré by podmieňovali zmenu v posudkovom závere prvostupňového správneho orgánu, a preto za tohto stavu nebolo možné považovať maloletého za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. 13. Vo vzťahu k lekárskym záverom, ktoré sa premietli do lekárskeho posudku vypracovaného v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom ako aj v konaní pred odvolacím správnym orgánom, súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Sžso/16/2014, podľa ktorého „súdy v rámci rozhodovania nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o kompenzácii sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi lekárskych vyšetrení“. Znamená to, že pokiaľ aj žalobkyňa v rámci preskúmavacieho konania predložila nejaké ďalšie lekárske závery odborných lekárov, tak súd poukazuje na skutočnosť, že orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádza z právneho stavu a skutkových okolností existujúcich v čase vydania rozhodnutia. 14. Pokiaľ ide o podanú žalobu, tak je potrebné konštatovať, že žalobkyňa v nej bližšie nekonkretizovala, resp. neuviedla, akými konkrétnymi nezákonnosťami rozhodnutie žalovaného správneho orgánu trpí, v čom bola žalobkyňa týmto rozhodnutím ukrátená na svojich právach, pričom nestačí uviesť len všeobecné tvrdenie, že rozhodnutím bol porušený zákon. Podľa názoru súdu v danom prípade je rozhodujúce to, že podľa posudkových lekárov bola u maloletého určená miera funkčnej poruchy na 40%, t.j. menej ako 50%, a teda za tohto stavu sa maloletý nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (§ 11 ods. 15 zák.č. 447/2008 Z.z.). V tejto súvislosti však súd považuje za potrebné uviesť, že v čase vydania rozhodnutí správnych orgánov bol podľa prílohy č. 3 časti IV. bod 1 b), t.j. pri poruchách psychického vývoja detí pri strednej poruche stanovená miera funkčnej poruchy 30% - 40%, pričom tento právny stav trval do 30.6.2020. V tomto smere považuje súd za potrebné žalobkyňu upozorniť, že od 1.7.2020 sa pri tomto druhu zdravotného postihnutia u maloletého zmenila príloha č. 3, časť IV. bodu 1 písmeno b) tak, že pri poruchách psychického vývoja detí (poruchy hyperkynetické, poruchy správania atď., pervazívne vývinové poruchy (napr. autizmus) pri strednej poruche bola miera funkčnej poruchy v percentách už stanovená v rozmedzí 40% - 50%, čo by sa mohlo vzťahovať aj na maloletého. Za tejto situácie by bolo vhodné, keby si žalobkyňa podala novú žiadosť o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie maloletého, nakoľko je predpoklad, že pri zdravotnom postihnutí u maloletého by mohol tento spĺňať mieru funkčnej poruchy 50%, čo by znamenalo, že by bol považovaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. 15. Žalobkyňa tiež namietala porušenie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, konkrétne porušenia čl. 19 a čl. 20 Dohovoru. Pokiaľ ide o čl. 19 Dohovoru vo vzťahu k nezávislému spôsobu života a začlenenia do spoločnosti osôb so zdravotným postihnutím, toto sa realizuje okrem iného aj prostredníctvom ustanovení zákona č. 447/2008 Z.z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím je možné poskytnúť peňažné prostriedky za účelom kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia. Skutočnosť, že aj osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je posudzovaná individuálne a peňažné príspevky sú poskytované iba za splnenia zákonných podmienok (§ 40 zák.č. 447/2008 Z.z.) nespôsobuje porušenie práv žalobkyne. Obdobné konštatovanie platí aj vo vzťahu k osobnej mobilite a peňažnému príspevku na opatrovanie. Zákonná úprava umožňuje o peňažný príspevok požiadať, žiadosť je posudzovaná individuálne a predpokladom je splnenie zákonných podmienok. Žalobkyňa konštatujúc porušenie svojich práv zaručených dohovorom nenamietla konkrétne ustanovenie zákona č. 447/2008 Z.z., ktoré by bolo v rozpore s namietaným dohovorom, na dohovorom ustanovené práva len poukázala bez toho, aby v konkrétnostiach uviedla, v čom boli jej práva porušené. Obdobné konštatovanie platí aj vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne o porušení jej ústavných práv. 16. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd nezistil ani iné skutočnosti v žalobe neuvedené, ktorých následkom by bola nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Bolo by najvhodnejšie, aby si žalobkyňa podala novú žiadosť o peňažný príspevok na opatrovanie, nakoľko od posledného rozhodovania správnych orgánov došlo k zmene právnej úpravy, keď podľa prílohy č. 3 časti IV. bod 1 písmeno b) pri diagnostikovanom zdravotnom postihnutí maloletého je možné mieru funkčnej poruchy stanoviť od 1.7.2020 v rozmedzí 40% - 50%. 17. O trovách konania správny súd rozhodoval podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobkyňa vo veci celkom alebo z časti úspech. Nakoľko žalobkyňa v konaní úspech nemala, správny súd jej náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.