Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/48/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200078 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2020200078.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu Bekaert Slovakia, s.r.o., so sídlom Veľkoúľanská cesta 1332, Sládkovičovo, IČO: 36 045 161, zastúpeného spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému Colnému úradu v Trnave, so sídlom Piešťanská 3, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia riaditeľa colného úradu Trnava č. 19047/2020 zo dňa 15.01.2020, t a k t o r o z h o d o l : I. Súd žalobu o d m i e t a. II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 26.03.2020, doručenou správnemu súdu dňa 27.03.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia riaditeľa colného úradu Trnava o námietke proti postupu príslušníka finančnej správy podľa § 12 ods. 10 zákona č. 199/2004 Z.z. Colného zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ Colný zákon“) č. 19047/2020 zo dňa 15.01.2020 (ďalej len ako „ napadnuté rozhodnutie“), ktorým tento postupom podľa ustanovenia § 12 ods. 10 Colného zákona zamietol námietku proti postupu príslušníka finančnej správy podľa § 12 ods. 10 v spojení s ustanovením § 12 ods. 9 písm. c) Colného zákona ako neopodstatnenú. 2. Žalobca uvádza, že podal dňa 18.12.2019 námietku proti postupu príslušníka finančnej správy vykonávajúceho kontrolu po prepustení v právnej veci výkonu kontroly po prepustení začatej na podklade oznámenia o začatí kontroly po prepustení č. 106417/2019 zo dňa 21.02.2019. Colný úrad Trnava prostredníctvom Výzvy na prerokovanie nedostatkov zistených kontrolou po prepustení a upovedomenia o začatí konania o dodatočnom vymeraní dovozného cla a vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty č. 270784/2019 zo dňa 13.05.2019 oznámil žalobcovi, že: “zistenia kontroly po prepustení uvedené v prílohe č. 1 tohto listu nasvedčujú, že colné predpisy boli uplatnené na základe nesprávnych alebo nepravdivých údajov, žalovaný vyzval žalobcu v zmysle § 12 ods. 13 Colného zákona, v súlade s článkom 29 a článkom 22 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 ...„ Dôvody nesprávnych a nepravdivých údajov sa týkajú 4 rozhodnutí v colnom konaní: č. 586410815127, 586410815823, 586410815923 a 586410816180 (ďalej len „4 rozhodnutia v colnom konaní“), kde bol tovar pôvodne zatriedený do kódu kombinovanej nomenklatúry 7229 90 90 90, pričom podľa názoru Colného úradu Trnava tento tovar má byť správne zatriedený do kódu kombinovanej nomenklatúry 7217 10 90 10. Na spomínanú výzvu žalobca zareagoval prípisom zo dňa 25.06. 2019, ktorý bol zaslaný žalovanému. V právnej veci kontroly po prepustení bola žalobcovi doručená nová, ďalšia Výzva na prerokovanie nedostatkov zistených kontrolou po prepustení a upovedomenie o začatí konania o dodatočnom vymeraní dovozného cla a vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty č. 612389/2019 zo dňa 07.11. 2019. V tejto novej výzve Colný úrad Trnava opäť a rovnako uvádza, že: “zistenia kontroly po prepustení uvedené v prílohe č. 1 tohto listu nasvedčujú, že colné predpisy boli uplatnené na základe nesprávnych alebo nepravdivých údajov, CU Trnava Vás v zmysle § 12 ods. 13 Colného zákona, v súlade s článkom 29 a článkom 22 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 ...„Táto nová výzva podľa tvrdenia žalobcu sa okrem vyššie spomenutých 4 rozhodnutí v colnom konaní týka aj ďalších 17 rozhodnutí v colnom konaní (spolu je predmetom kontroly teda 21 rozhodnutí v colnom konaní). Pri spomínaných 4 rozhodnutiach v colnom konaní, kde bol tovar pôvodne zatriedený do kódu kombinovanej nomenklatúry 7229 90 90 90 Colný úrad Trnava zmenil svoje pôvodné zatriedenie z 7217 10 90 10 na 7213 91 20 00. Colný úrad Trnava pri 4 rozhodnutiach v colnom konaní dvakrát zmenil sadzobné zatriedenie, pričom už pri prvom zatriedení zo dňa 13.05.2019 mal za to, že: „colné predpisy boli uplatnené na základe nesprávnych alebo nepravdivých údajov“. Žalobca sa domnieva, že v prípade kontroly po prepustení prišlo k prerušeniu plynutia lehôt aplikovaním čl. 103 ods. 3 písm. b) Colného kódexu Únie dvakrát (výzvou zo dňa 13. 05. 2019 a výzvou zo dňa 7. 11. 2019), pričom prvé prerušenie plynutia lehoty výzvou zo dňa 13.05. 2019 bolo na základe vyššie uvedených skutočností tendenčné a podľa názoru žalobcu bolo vykonané len za účelom neoprávneného predlžovania lehoty výkonu kontroly po prepustení a najmä zamedzeniu plynutia lehoty na oznámenie colného dlhu podľa čl. 103 ods. 1 Colného kódexu Únie. Colný úrad Trnava rozhodol o námietke až potom, ako vydal meritórne rozhodnutie vo veci. Meritórnym rozhodnutím Colného úradu Trnava ako prvostupňového orgánu je v skúmanom prípade rozhodnutie vo veci dodatočného vymerania sumy dovozného cla a vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty č. 697125/2019 zo dňa 30.12. 2019. Rozhodnutie o námietke bolo vydané až 15.01.2020. Uvedené konanie Colného úradu Trnava podľa názoru žalobcu predstavuje celkom zrejmé porušenie zásady zákonnosti, súčinnosti a hospodárnosti konania. Systematickým výkladom § 12 ods. 10 a 11 Colného zákona možno podľa názoru žalobcu dospieť k záveru, že kontrolu po prepustení nemožno ukončiť skôr, ako colný úrad právoplatne rozhodne o námietke podľa § 12 ods. 9 písm. c) Colného zákona. Z uvedeného dôvodu žalobca poukazuje na skutočnosť, že námietka proti postupu príslušníka finančnej správy smerovala k odstráneniu závažných procesných pochybení, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť meritórneho rozhodnutia. Žalobca tvrdí, že je preto nevyhnutné, aby sa s ňou príslušný orgán verejnej správy vysporiadal v čase, keď meritórny výsledok ešte môže rozhodnutím o námietke ovplyvnený, t. j. počas trvania kontroly po prepustení. Podľa názoru žalobcu konaním Colného úradu Trnava došlo vydaním napadnutého rozhodnutia k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré v konečnom dôsledku mohlo (a malo) vplyv na nezákonnosť rozhodnutia vo veci samej. 3. Žalobca doručil správnemu súdu v zmysle § 182 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. 4. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 5. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 6. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, sa na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 7. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 8. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 9. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 11. Súd je z úradnej povinnosti povinný skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať, pričom jednou zo základných podmienok správneho súdneho konania, ktorá musí byť bezpodmienečne splnená, je právomoc správneho súdu preskúmavať zákonnosť rozhodnutí, opatrení, iných zásahov, nečinnosti a ďalších vecí orgánov verejnej správy. Veci upravené v §7 Správneho súdneho poriadku sa v zásade týkajú činnosti orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy a preto sú mimo právomoci správnych súdov. Nemožno však opomenúť, že napriek prípadnej možnosti podriadenia určitého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy pod negatívne vymedzenie právomoci správneho súdnictva v zmysle § 7 Správneho súdneho poriadku, by bolo aj takéto rozhodnutie alebo rozhodnutie preskúmateľné správnymi súdmi v prípade nastúpenia tzv. generálnej klauzuly danej č.l.46 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky druhá veta, podľa ktorej „z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.“ 12. Podstata vyňatia rozhodnutí a opatrení uvedených v §7 písmeno e) Správneho súdneho poriadku zo súdneho prieskumu je založená na tom, že predbežné, procesné a poriadkové rozhodnutia a opatrenia vo svojom súčte predstavujú len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, pričom prípadné pochybenia a vady v tomto postupe sa môžu, ale i nemusia, preniesť do zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v tomto konaní vo veci samej alebo toho rozhodnutia resp. opatrenia, ktorým sa administratívne konanie končí. Dotknutý účastník administratívneho konania môže túto skutočnosť namietať ako porušenie procesných predpisov, ktoré sa odrazilo v nezákonnosti prijatého rozhodnutia vo veci samej alebo rozhodnutia, ktorým sa administratívne konanie končí. 13. Z charakteru napadnutého rozhodnutia vyplýva, že proti nemu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 12 ods. 1 zák. č. 199/2004 Z.z.). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádzal, že dňa 19.12.2019 mu bola doručená námietka proti postupu príslušníka finančnej správy zo dňa 18.12.2019, ktorú podal žalobca a namietal postup žalovaného, predovšetkým vydanie písomnej výzvy na prerokovanie nedostatkov zistených kontrolou po prepustení a upovedomenie o začatí konania o dodatočnom vymeraní dovozného cla a vyrúbení rozdielu dane z pridanej hodnoty č. 612389/2019 zo dňa 07.11.2019, voči posudzovaniu skutkových okolností v priebehu konania, ako je prehodnocovanie zatriedenia tovaru do položky kombinovanej nomenklatúry a znenia doplnkového TARIC kódu integrovaného colného sadzobníka Európskych spoločenstiev TARIC, voči zisťovaniu skutkového stavu a voči predlžovaniu konania prerušovaním plynutia lehôt. V závere podanej Námietky kontrolovaný subjekt žiada riaditeľa Colného úradu Trnava, aby rozhodol o nezákonnosti Výzvy na prerokovanie nedostatkov zistených kontrolou po prepustení a upovedomení o začatí konania o dodatočnom vymeraní dovozného cla a vyrúbení rozdielu dane z pridanej hodnoty č. 270784/2019 zo dňa 13.05.2019. Podľa názoru žalovaného z celého obsahu podanej námietky, v skutočnosti z celého obsahu viacerých námietok, vyplýva nesúhlas s postupom Colného úradu Trnava, ako kontrolovaného orgánu, ale žalobca neuviedol žiadnu námietku voči postupu príslušníka finančnej správy (konkrétnej fyzickej osoby) vykonávajúceho kontrolu po prepustení v súlade s ustanovením §12 ods.3 písmeno c) Colného zákona a preto námietku zamietol ako neopodstatnenú. Nesúhlas resp. námietky voči postupu oprávneného organizačného útvaru žalovaného mohol uplatňovať v priebehu vykonávanej kontroly po prepustení, čo aj žalobca využil na základe ustanovenia § 12 ods.4 písmeno c) Colného zákona. 14. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie o námietke, má procesný charakter a nepodlieha súdnemu prieskumu. Ustanovenie § 7 písmeno e) Správneho súdneho poriadku obsahuje výnimku, ktorá umožňuje správnemu súdu preskúmavať aj zákonnosť rozhodnutí a opatrení predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy, ak by mohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka administratívneho konania, v danom prípade však podľa zistenia súdu podmienka súdneho prieskumu - možnosť vzniku ujmy na subjektívnych právach účastníka konania splnená nebola. 15. Takúto hrozbu vzniku ujmy súd z okolností prípadu nezistil, pričom žalobca sám v obsahu žaloby jeho konkrétne subjektívne procesné alebo iné právo, na ktorom by v súvislosti s napadnutým rozhodnutím o námietke proti postupu príslušníka finančnej správy mohol utrpieť ujmu, neidentifikoval. Skutočnosť, že žalobou napadnuté rozhodnutie o námietkach žalobcu bolo vydané až po vydaní meritórneho rozhodnutia zo dňa 30.12.2019 vo veci dodatočného vymerania sumy dovozného cla a vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty, vylučuje možnosť ovplyvnenia meritórneho rozhodnutia rozhodnutím o námietkach. Súčasne, pokiaľ v námietkach vytýkané nedostatky postupu príslušníka finančnej správy podľa žalobcu mohli ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia vo veci samej, tieto nedostatky bolo možné uplatniť v rámci opravného prostriedku proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu vo veci samej, z čoho je logicky potrebné vyvodzovať, že všetky súvisiace práva žalobcu boli bez akejkoľvek ujmy zachované. Súd preto žalobou napadnuté rozhodnutie riaditeľa colného úradu Trnava zo dňa 15.01.2020 posudzoval ako z preskúmavacej právomoci súdu ustanovením § 7 písm. e) SSP (zákon č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok) vyňaté procesné rozhodnutie, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych procesných právach žalobcu a z tohoto dôvodu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnú odmietol. 16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 17. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 1 mesiaca od doručenia uznesenia na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.