Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/109/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107232182 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2107232182.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. X. O., nar. X.X.XXXX, bytom J. XX, XXX XX D., 2/ H. O., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX,XXX XX D., obaja právne zastúpení splnomocnencom : AK MS, s.r.o., IČO: 47 237 767, so sídlom Galandova 3, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: alu-one SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 31 631 100 Chovateľská 6923/3, Trnava, zastúpenému splnomocnencom: MST PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, o určenie vlastníctva a o vykonanie zápisu vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov 1 a 2 proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 10C/147/2007-354 zo dňa 06.12.2018, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalovaný má voči žalobcom právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, ktorých výška bude určená samostatným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 470 ods. 1 a 2, § 137, § 78 ods.1 a ods. 2, § 273 písm. a) Civilného sporového poriadku (CSP) a vecne tým, že žalobou doručenou súdu dňa 06.11.2007 sa žalobcovia domáhali určenia, že vlastníkmi nehnuteľnosti, budovy so súpisným číslom XXX, postavenej na pozemku, parcele č. 3453/11 a pozemku, parcely č. 3453/11 o výmere 2.215 m2 zastavaných plôch a nádvoria, obe nachádzajúce sa v katastrálnom území T., obec T., okres Trnava, zapísané na LV č. XXXX Správou katastra Trnava, sú Ing. X. O., nar. X.X.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXX a p. H. O., rod. J., nar. XX.X.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXX, obaja bytom J. XX, XXX XX D. s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/2 a p. J. F., rod. J., nar. X.X.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX T. s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/2. Ďalej sa žalobcovia domáhali vydania rozhodnutia, tak že súd by Správe katastra Trnava nariadil vykonať zápis vlastníckeho práva v zmysle výroku č. 1. Žalobcovia podali na súde v deň konania pojednávania návrh na to, aby do konania pristúpila ako žalobkyňa 3 pani J. F., nar. XX.XX.XXXX. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní nepripustil pristúpenie žalobkyne. Súd viedli k nepripusteniu pristúpenia dôvody hospodárnosti, a účelnosti, nakoľko návrh bol podaný v čase pojednávania, a teda žalobcovia mali možnosť podať tento návrh skôr. Súd mal tiež za to, že za daného stavu, pripustením pristúpenia by vznikli ďalšie trovy, ktoré by žalobkyňa 3 musela hradiť protistrane, pričom nijako by sa nezmenila situácia ani výsledok konania. Žalobcovia argumentovali pri podaní návrhu na rozšírenie počtu žalobcov nerozlučnosťou spoločenstva. Súd má za to, že nešlo v tomto prípade o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 Civilného sporového poriadku (CSP) vo vzťahu k p. F. a ani nútené spoločenstvo. Súd má za to, že pre žalobcov má bez ďalšieho následok ten, že žaloba v časti o určenie spoluvlastníctva p. J. F. bola zamietnutá, nakoľko žalobcovia nemali na takúto žalobu aktívnu legitimáciu, avšak nebolo by uvedené dôvodom na zamietnutie ich určovacieho výroku o ich spoluvlastníctve, nakoľko pri žalobcoch 1 a 2 ide, čo do ich spoluvlastníctva o nútené spoločenstvo, avšak pri p. J. F. nie, keďže ide o samostatný spoluvlastnícky podiel. O nútené spoločenstvo šlo pri posudzovaní zmluvy priamo v konaní na Krajskom súde v Bratislave, nie však v tomto konaní, kde každý zo spoluvlastníkov je oprávnený sa domáhať svojho spoluvlastníckeho podielu. V tomto prípade žalobcovia 1 a 2 tvoria tak nerozlučné ako aj nútené spoločenstvo, dané ich spoločným vlastníctvom spoluvlastníckeho podielu, uvedené sa však týka iba ich dvoch samých. Uvedené závery by nezmenila ani skutočnosť, ak by súd bol býval posudzoval platnosť zmluvy ako predbežnú otázku, nakoľko v tom prípade nejde o nútené spoločenstvo, ale samostatné. Právne rozhodnutie vo veci samej potom odôvodnil odkazom na ust. Občianskeho zákonníka (OZ) § 123, § 124, § 126 ods.1, § 133 ods.2, § 136 ods.1, ods.2, § 139 ods.1, § 47 ods.1 a ods.2, § 28 ods.2, ods.3, § 31 ods.1 zák.č. 162/1998 Z.z. Súd prvej inštancie konštatoval, že Krajský súd v Bratislave v rozsudku č.k. 24Cb/183/1995-1086 zo dňa 10.03.2016 a Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č.k. 5Obo/17/2016 28.09.2017 dňa 29.11.2017 právoplatne posúdili platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 03.07.1995, a to tak, že táto kúpna zmluva je jednoznačne platným právnym úkonom. S uvedeným je spojené posúdenie aj výkonu záložného práva ako takého, keď toto predchádzalo uzavretiu zmluvy. V rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave bolo súčasne zhodnotené a posúdené, aj konanie strán sporu, ako také, kde krajský súd dospel k záveru, že v rozpore s dobrými mravmi nekonal žalovaný, ale žalobcovia tým, že žalobcovia chcú dosiahnuť neplatnosť zmluvy a súčasne nepovažujú za potrebné vrátiť peňažné prostriedky. Najvyšší súd SR v odôvodnení svojho rozhodnutia prijal ten záver, že súd ustálil vecne správny záver, pričom poukázal na podrobné zdôvodnenie rozsudku prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené súd už túto otázku opakovane neskúmal, nakoľko bola záväzne posúdená a vyriešená iným súdom. Súd konštatuje, že posúdením platnosti zmluvy bola právoplatne vyriešená aj otázka argumentácie žalobcov, čo do argumentu 1, ktorými žalobcovia argumentovali v rámci podanej žaloby, keďže Krajský súd v Bratislave prijal vo svojich rozhodnutiach záver o platnosti zmluvy. Argumentácia žalobcov, vo vzťahu ku katastru, ide o námietky voči postupu vtedy Správy katastra, dnes Okresného úradu, katastrálneho odboru, pričom žiadaným cieľom argumentácie žalobcov má byť také rozhodnutie súdu, ktorým uloží povinnosť Správe katastra Trnava vykonať zápis vlastníckeho práva. Žalobcami navrhované uloženie povinnosti (nariadiť vykonať zápis) nie je možné uložiť orgánu štátnej správy, ktorý má zákonom vymedzenú kompetenciu a ani žiadaným rozhodnutím súdu ho nie je možné obmedziť vo výkone jeho právomoci. Okresný úrad (katastrálny odbor) vykonávajúci štátnu správu na úseku katastra sa pri svojej činnosti riadi zákonom č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva oprávnenie súdu do tejto kompetencie zasahovať a tak súd nemôže žiadnym opatrením uložiť „nariadiť vykonať zápis“. Správa katastra Trnava, resp. dnes už Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor, nie je a ani nebol účastníkom konania, a preto súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol, lebo žalovaný nie je pasívne legitimovaným subjektom na takto podaný návrh a takúto žalobu nemožno ani postúpiť. Súčasne má súd za to, že uvedené nie je možné ani nariadiť (aj keby takáto žaloba bola prípustná a žalovaným by bol správne označený subjekt), nakoľko žalobcovia sú zapísaní na liste vlastníctva ako vlastníci, a preto takémuto návrhu by súd nemohol vyhovieť, ani keby bol dôvodný, lebo žaloba by bola nevykonateľná v tejto časti. Žalobu na určenie, že p. J. F. je spoluvlastníčkou súd zamietol, nakoľko žalobcovia nie sú aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby. Súd nepripustil pristúpenie J. F. ako žalobkyne 3 do konania, nakoľko žalobu by aj tak zamietol, a to z toho dôvodu, že žalobcovia podľa názoru, súdu nateraz nemajú na požadovanom určení naliehavý právny záujem, keďže sú zapísaní na liste vlastníctva ako vlastníci (rozdielny stav oproti času podania žaloby), kedy žalobcom prislúcha ochrana vlastníctva v súlade so zákonom. Súd je toho názoru, že za súčasného stavu je žaloba podaná predčasne, keďže žalobcovia sú vlastníci, a až zmena tejto skutočnosti by mohla viesť k podaniu žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a preto nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Záväzné vyriešenie otázky platnosti kúpnej zmluvy posúva vzájomný spor strán do tej roviny, aby bolo v prípadnom správnom konaní o povolení/nepovolení návrhu na vklad rozhodnuté o tom, čo chceli žalobcovia rozhodnúť v tomto konaní, a to právne posúdiť, či zmluva je zavkladovateľná, alebo nie, nakoľko takéto právne posúdenie je úlohou v súčasnosti Okresného úradu, katastrálneho odboru, ako imanentnej súčasti vkladového konania (a následne prípadných opravných prostriedkov proti rozhodnutiu o povolení/zamietnutí návrhu na vklad), a nie je to úlohou súdu prvej inštancie, nakoľko súd prvej inštancie nemôže dať záväzný právny výklad k otázke vkladového konania, nakoľko mu takéto oprávnenie zo zákona nevyplýva. Všetky uvedené oprávnenia sú na strane orgánu, ktorý rozhoduje o povolení vkladu. V momente ako žalobcovia boli opätovne zapísaní na liste vlastníctva stratili naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže vlastníkmi sú, a otázky, ktoré žiadajú riešiť sú predmetom vkladového konania, pričom v časti tieto boli už posúdené Krajským súdom v Bratislave v rozsudku č.k. 24Cb/183/1995-1086 zo dňa 10.03.2016 a Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku č.k. 5Obo/17/2016 28.09.2017 dňa 29.11.2017. Súd k argumentu námietke žalobcov o nerešpektovaní § 47 ods. 3 OZ (súd má za to, že žalobcovia mienili uviesť § 47 ods. 2 OZ) uvádza, že uvedené ustanovenie je potrebné chápať a vykladať tak, že zmluva je platná a účinná momentom podpisu, pričom povolenie vkladu má vecnoprávne účinky k vzniku vlastníckeho práva a teda nemá vplyv na platnosť a účinnosť zmluvy ako takej, t.j. tento argument zo strany žalobcov je nesprávny a zmluva môže byť zavkladovaná aj po uplynutí troch rokov. Súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo 184/2005 zo dňa 28.02.2006, v ktorom bol vyslovený nasledovný záver, s ktorým sa súd plne stotožňuje: „Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci (§ 47 Občianskeho zákonníka). Účinky vkladu podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecno-právnych následkoch, a nie v obligačno-právnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“. Súd tiež uvádza, že uvedený záver si môže prijať aj samotný orgán rozhodujúci o vklade. Súd sa následne zaoberal námietkou premlčania výkonu záložného práva a to s použitím § 151a ods.1, § 151b ods.1, § 151f ods.1, § 100 ods.1, ods.2, § 879e ods.1, § 3 ods.1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 387 ods. 2, § 390, § 408 Obchodného zákonníka, článkom 5 Civilného sporového poriadku a tým, že žalobcovia žiadali určiť svoje vlastnícke právo vo vzťahu k žalovanému bol argument premlčania práva na výkon záložného práva, keď uplynulo 10 rokov, t.j. absolútna premlčacia doba podľa obchodného zákonníka od možnosti realizovať záložné právo. Žalobcovia výslovne v konaní žiadali, aby súd posúdil uvedenú skutočnosť v rámci rozhodnutia. Súd konštatuje, že uvedený argument (ako námietka) býva zväčša uplatnený na strane žalovaného, avšak v tomto konaní ho použili žalobcovia. Súd konštatuje, že môže nastať premlčanie výkonu záložného práva, avšak súd je toho názoru, že to nie je tento prípad, nakoľko k výkonu prišlo v roku 1995, keď došlo k podpisu kúpnej zmluvy, a záložný veriteľ dostal poskytnuté prostriedky, t.j. výkon záložného práva sa realizoval. Je potrebné si uvedomiť, že výkonom záložného práva, ktorý sa reálne zrealizoval, treba rozumieť predaj iným vhodným spôsobom, pričom tento nebol dokončený a stále prebieha z dôvodu konania žalobcov, ktorí títo opakovane napadli platnosť kúpnej zmluvy, resp. vkladové konanie, čím chcel zvrátiť daný stav a reálne zabránili aj zavkladovaniu zmluvy. Keďže však Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí dospel, že zmluva z 03.07.1995 je platná, tak zároveň konštatoval a právne posúdil, že výkon záložného práva sa realizoval. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné konštatovať, že premlčanie záložného práva sa v tomto ako aj ostatných prípadoch spravuje predpismi občianskeho práva, pričom však vzhľadom na realizáciu záložného práva v roku 1995, neprichádza do úvahy jeho premlčanie. Ak žalobcovia mali na mysli pri vznesení námietky premlčania, že kúpna zmluva nebola zavkladovaná, nakoľko prebiehali z ich strany aktívne kroky k zamedzeniu takéhoto následku tak súd musí konštatovať, že aj v tomto prípade, dáva na konanie žalobcov odpoveď rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorý vyhodnotil konanie žalobcov, ako konanie rozporné s dobrými mravmi, nepožívajúce právnu ochranu. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky, ktoré môže privodiť ujmu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Súd vyhodnotil námietku premlčania ako nedôvodnú, keďže výkon záložného práva sa prakticky zrealizoval, pričom v časti kde tento nebol dokončený súd dospel k záveru, že tomu tak je len v dôsledku úmyselného konania žalobcov, ktoré rovnako ako Krajský súd v Bratislave vyhodnotil ako konanie rozporné s dobrými mravmi, a preto by na uvedenú námietku neprihliadol, keď žalobcovia vytvorili stav, kedy zabránili dokončeniu realizácie záložného práva. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súd žalobu zamietol. Odhliadnuc od uvedených skutočností súd má naďalej za to, že žaloba je podaná predčasne, a pre ustálenie stavu je potrebné pokračovať v vkladovom konaní. Súd vzhľadom na uvedené nevykonával dôkazy, ktoré považoval za nehospodárne a neúčelné (pripojenie celého spisu Krajského súdu v Bratislave), ktoré nemohli nateraz zmeniť stav veci a vo veci rozhodol bez vykonania týchto dôkazov. Súčasne má súd za to, že ak by strany boli chceli reálne dôkazy predložiť, mohli tak vykonať sami a dodatočné návrhy na ich predloženie by predstavovali len oddialenie rozhodnutia vo veci samej. 2. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcov 1 a 2 zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, ktorých výška bude určená samostatným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku 3. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1 a 2 v celom rozsahu, to znamená vo výroku I., aj výroku II. Odvolanie odôvodnili s poukazom s použitím odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) a písm. b) Civilného sporového poriadku. Namietali, že súd prvej inštancie v napádanom rozsudku porušil právo žalobcov na spravodlivý súdny proces garantovaný v článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako aj článku 48 ods. 2 Ústavy. Poukázali na článok 3, ods. 2 Civilného sporového poriadku, § 161 ods. 1 a odsek 3 Civilného sporového poriadku. V súlade s § 161 CSP procesná podmienka nerozlučného spoločenstva je odstrániteľnou vadou konania. Odstránenie tejto vady navrhol právny zástupca J. F. písomným podaním zo dňa 6.12.2018 predložené súdu na pojednávaní dňa 6.12.2018 (išlo o prvý úkon v danej právnej veci, nakoľko po podaní žaloby bolo konanie od r. 2009 viac ako 9 rokov prerušené). Prvoinštančný súd však tomuto návrhu na pristúpenie na strane žalobcu nevyhovel s poukazom na hospodárnosť a účelnosť takéhoto návrhu a takýto nesprávny postup zakladá odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Zároveň ide aj o nesprávne právne posúdenie veci, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Tým, že súd J. F. nepripustil do konania sa dotkol aj rozhodnutia ohľadom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ako celku, keď nezohľadnil spoločné vlastnícke práva so žalobcami. Postupom súdu nastal stav, že podielový spoluvlastníci nemohli zastupovať práva a oprávnené záujmy J. F. z dôvodu rovnosti podielov a jej postavenia ako nerozlučného spoločníka. Zdôraznil, že súd je v sporovom konaní viazaný žalobným návrhom žalobcov a tiež zdôraznili, že spoluvlastníci majú rovnaké spoločné práva a povinnosti, to znamená J. F. má rovnaké práva so žalobcami, preto ide o nerozlučné procesné spoločenstvo, tak konanie o určení neplatnosti kúpnej zmluvy, ako aj v konaní o vlastníckeho práva, ktorého sa týka napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd rozhodol v rozpore s § 40 OZ, § 137 písm. c) CSP, čl. 1 v spojení s § 215 CSP. Žalobcovia preukázali v konaní naliehavý právny záujem z dôvodu ohrozenia ich vlastníckeho práva, na ktorý súd neprihliadol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ide o predčasne podanú žalobu a žalobcovia nemajú nateraz naliehavý právny záujem, keďže sú zapísaní na liste vlastníctva ako vlastníctva ako vlastníci neobstojí.Táto úvaha je v rozpore so skutkovým stavom preukázaným žalobcami v konaní, keď preukázali, že na príslušnom katastrálnom úrade je vedené vkladové konanie iniciované žalovaným. Prvoinštančný súd nerozhodol podľa stavu v čase vydania rozsudku, ak na túto podstatnú okolnosť neprihliadol a nevyhodnotil z pohľadu preukázania naliehavého právneho záujmu. Počas prerušeného súdneho konania došlo k zmene vlastníctva - rozhodnutie o návrhu na vklad bolo z dôvodu jeho nezákonnosti na podnet prokurátora zrušené a je pravdou, že opätovne boli ako vlastníci zapísaní na príslušné LV č. XXXX žalobcovia a J. F.. Žalovaný však opakovane podal návrh na vklad a predmetné konanie navrhol prerušiť do právoplatného skončenia predmetného súdneho konania. Tento stav trval aj v čase rozhodovania súdu, ku ktorému žalobcovia predložili listinné dôkazy. Podľa výpisu z LV č. XXXX je zrejmé, že na tomto liste vlastníctva je vyznačená plomba a toho času je prerušené ďalšie nové vkladové konanie, teda hrozí ďalší nezákonný zásah do vlastníckych práv žalobcov a podielovej spoluvlastníčky J. F.. Žalobcovia teda aj napriek tomu, že v čase rozhodnutia súdu boli vlastníkmi evidovanými na príslušnom LV preukázali, že žalovaný vykonáva ďalšie úkony smerujúce k tomu, aby opätovne porušil a ohrozil ich vlastnícke právo, čím stále pôsobí naliehavý právny záujem na určení a preventívna funkcia určovacej žaloby. Podanou žalobou žalobcovia žiadali poskytnutie ochrany súdom ich vlastníckeho práva skôr, ako môže byť porušené (preventívna funkcia určovacej žaloby). Súd prvej inštancie teda nedostatočne posúdil naliehavý právny záujem vzhľadom na to, že ochrana vlastníckeho práva ako najvýznamnejšieho vecného práva prislúcha každému vlastníkovi proti každému narušiteľovi. Určovacia žaloba musí plniť predovšetkým preventívnu funkciu a vlastník má vždy nárok na ochranu svojho vlastníckeho práva. Konkrétne dôvody absolútnej neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 3.7.1995 a jej troch dodatkov vyhotovených postupne v priebehu takmer 10tich rokov, neboli nikdy predmetom meritórneho preskúmavania súdom, čoho právnym dopadom je v poradí druhé dovolacie konanie týkajúce sa sporu vedenom na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 24Cb/183/1995 o určenie neplatnosti právneho úkonu. Prvoinštančný súd sa neoboznámil s komplexnou genézou takmer 22 ročného súdneho sporu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a tiež sa dôsledne nevyporiadal s otázkou premlčania výkonu záložného práva, keď iba uviedol, že k jeho premlčaniu nedošlo, nakoľko k výkonu prišlo v roku 1995. Odôvodnenie rozhodnutia v tomto smere obsiahnuté v bode 46 odôvodnenia. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4. K doručenému odvolaniu podal odvolanie písomné vyjadrenie žalovaný s tým, že sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi prečo nepripustil vstup J. F. do konania. Pripustenie vstupu do konania by bolo nehospodárne, pretože by na výsledku sporu a dôvodoch napadnutého rozsudku nič nezmenilo. Má za to, že v danej veci nejde o nútené spoločenstvo, ani o nerozlučné spoločenstvo, pretože J. F. a žalobcovia sa mohli domáhať určenia svojho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti samostatne a procesné úkony žalobcov by nemali žiaden vplyv na postavenie J. F.. O nútené a zároveň aj nerozlučné spoločenstvo ide iba v prípade spoluvlastníckeho podielu žalobcov 1 a 2, pričom žalobcovia v odvolaní nesprávne označili procesné spoločenstvo za procesnú podmienku konania. Procesné spoločenstvo procesnou podmienkou nie je. Nedostatok procesnej podmienky, resp. jeho neodstránenie v prípade, kedy je to možné má za následok zastavenie konania. Absencia subjektu, ktorý v zmysle osobitného predpisu musí byť pre úspech v spore stranou konania a tvorí tak nútené spoločenstvo, v konaní, má za následok zamietnutie žaloby, nie zastavenie konania. Súd prvej inštancie sa nepripustením vstupu J. F. na strane žalobcov nedopustil nesprávneho procesného postupu a neporušil právo žalobcov na spravodlivý proces. Zároveň sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovia na požadovanom určení nemajú naliehavý právny záujem. Poukázal na znenie § 217 ods. 1 prvá veta CSP, v zmysle ktorého zhodne ako v čase podania žaloby pre rozhodnutie vo veci je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Keďže žalobcovia spolu s J. F. sú aktuálne v súčasnosti zapísaní na liste vlastníctva ako vlastníci predmetných nehnuteľností, v prípade, ak by súd aj žalobe vyhovel a určil, že žalobcovia sú vlastníkmi (podielovými spoluvlastníkmi) iba by konštatoval alebo potvrdil v súčasnosti existujúci právny stav vyplývajúci zo zápisu na príslušnom liste vlastníctva. Takéto určenie by však neznamenalo, že by Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor vo vkladovom konaní nemohol vykonať zápis vlastníckeho práva aj v prospech žalovaného. Súd v civilnom sporovom konaní nemôže prejudikovať budúce rozhodnutia správneho orgánu v katastrálnom konaní, ani uviesť záväzný právny názor ako má katastrálny orgán v tomto konaní postupovať a rozhodnúť. V určovacej žalobe žalobcov tak chýba preventívny charakter, na ktorý poukazujú žalobcovia vo svojom odvolaní. Obdobne sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie ohľadne premlčania výkonu záložného práva. V závere odmietol účelové tvrdenia žalobcov o údajne svojvoľnom a nezákonnom rozhodnutí v konaní o určenie neplatnosti vzniku kúpnej zmluvy, ktoré konanie bolo pred Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn. 24Cb/185/1995. Krajský súd v Bratislave, ako aj Najvyšší súd SR právoplatne rozhodli, že predmetná kúpna zmluva je jednoznačne platným právnym úkonom. Všetky závery, ktoré sa zo svojho právneho názoru snažili žalobcovia v odvolaní vyvodiť a prezentovať sú právne bezpredmetné a nemajú žiaden relevantný právny základ. Pokiaľ žalovaný v odvolacom konaní predkladá listinné dôkazy, tieto nespĺňajú predpoklady v zmysle § 366 CSP a v odvolacom konaní ich nemožno použiť. Pokiaľ sa žalobcovia v odvolaní odvolávajú aj na ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu, ide o uznesenie sp.zn. 1ObdoV/5/2018 zo dňa 31.01.2019, týmto uznesením Najvyšší súd SR dovolanie ako neprípustné odmietol. Keďže toto uznesenie bolo dovolacím súdom vydané až po vyhlásení napadnutého rozsudku, žalovaný ho nemohol predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie a preto ho predkladá spolu s písomným vyjadrením. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 5. K predmetnému vyjadreniu sa vyjadrili aj žalobcovia, pričom zotrvali na svojich odvolacích dôvodoch, aj ohľadne tvrdeného nerozlučného procesného spoločenstva s J. F., aj ohľadne tvrdeného a podľa nich preukázaného naliehavého záujmu. Opäť zdôrazňuje, že prvoinštančný súd nesprávne právne posúdil naliehavý právny záujem a vzhľadom na to, že ochrana vlastníckeho práva prislúcha každému vlastníkovi oproti každému narušiteľovi. Pri posúdení preventívneho charakteru - treba vychádzať v súlade s § 4 Občianskeho zákonníka s tým, že proti tomu kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný, ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd. Tiež zdôraznil, že na jedinom pojednávaní, ktoré bolo v danej veci súd odmietol vykonať dokazovanie vyžiadaním si spisu 24Cb/185/1995, ktorý spis obsahuje všetky listinné dôkazy, súdne konanie bolo dlhodobo od začiatku prerušené, nie je teda pravdou, že žalobcovia svoje dôkazy, aj listinné mohli predložiť skôr. 6. Aj k tomuto vyjadreniu sa opätovne vyjadril žalovaný s tým, že argumentácia žalobcov ohľadne núteného spoločenstva nie je nerozlučného spoločenstva s poukazom na R 78/1978, nie sú správne, pretože závery z predmetného rozhodnutia nemožno na totokonanie aplikovať, pretože ide o odlišný predmet konania (vecné bremeno, ktorého výkon sa prirodzene týka všetkých podielových spoluvlastníkov). Ďalšie spomenuté rozhodnutia 4Cdo/144/2011 sa týka odmietnutia podania a nie nepripustenia vstupu ďalšieho subjektu do konania. Súd prvej inštancie žiadne podanie žalobcov v konaní neodmietol. Súd nebol povinný pripustiť vstup do konania, čo aj v texte § 79 CSP je vyjadrené slovom „môže.“ V ďalšom sa pridržiaval svojej argumentácie o predchádzajúcom písomnom vyjadrení ohľadom nedostatku naliehavého právneho záujmu z toho dôvodu, že ani žalobcami požadované určenie by neznamenalo, že Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor by vo vkladovom konaní nemohol vykonať zápis vlastníckeho práva v prospech žalovaného. Zopakoval, že žalobe žalobcov tak chýba preventívny charakter. Zo žiadneho zo žalobcami uvádzaných rozhodnutí nemožno vyvodiť záver, že by žalobcovia mali v konaní naliehavý právny záujem a že právny názor súdu prvej inštancie je nesprávny. Znovu namietal, že žalobcovia mohli listinné dôkazy, ktoré predložili spolu s odvolaním predložiť už na pojednávaní 06.12.2018, pretože nimi už v tom čase disponovali. Keďže tak neurobili, tieto listinné dôkazy nie sú prípustné podľa § 366 písm. c) CSP. Okrem toho tieto dôkazy nie sú ani spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie prvoinštančného rozsudku, pretože nepredstavujú konečné a právoplatné rozhodnutie v spore o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné a sú splnené podmienky na potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie. 8. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a dostatočné odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné: 9. Pri prieskume rozhodnutia odvolacieho súdu sa dovolací súd pritom riadil rozsahom odvolateľmi vymedzeným odvolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia a dospel k záveru, že obsah dovolania nie je spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených. 10. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je petit. V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov. Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. 11. Podľa obsahu spisu žalobcovia sa žalobou domáhajú určenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti označenej v petite žaloby tak, že žalobcovia 1a 2 sú ako manželia vlastníkmi 1 nehnuteľnosti a vlastníčkou 1 nehnuteľnosti je J. F., ktorá však žalobu nepodávala. Navrhovaným petitom tiež žalobcovia žiadajú uloženie povinnosti Správe katastra Trnava zapísať vlastnícke právo žalobcov a J. F.. 12. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že boli oprávnenými vlastníkmi nehnuteľnosti, budovy so súp. číslom XXX postavenej na pozemku, parc. č. 3453/11 a pozemku, parcely č. 3453/11 o výmere 2.215 m2 zastavaných plôch a nádvoria, oba nachádzajúce sa v katastrálnom území T., obec T., okres Trnava, zapísané na LV Č. XXXX Správou katastra Trnava od roku 1993, keď im boli uvedené nehnuteľnosti vydané v rámci reštitučného konania až do dňa 17.10.2007, keď došlo, podľa ich názoru, k protiprávnemu vykonaniu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného. Žalovaný, spoločnosť alu-one SLOVAKIA, s.r.o. nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 6.9.2007, prílohou ktorého bola kúpna zmluva zo dňa 3.7.1995 v znení jej dodatkov č. 1-3. namietajú platnosť tejto zmluvy, lebo predmetná kúpna zmluva je uzatvorená medzi spoločnosťou Československá obchodní banka, a.s., pobočka zahraničnej banky v SR, IČO: 30 805 066, so sídlom: Michalská 18, 815 63 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava L, oddiel: Po, vložka č 168/B (ďalej len "ČSOB, a.s.") ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim. K zmluve podľa žalobcov nie je priložené žiadne splnomocnenie oprávnených vlastníkov nehnuteľností, a to Ing. X. O., p. H. O. a p. J. F., ako spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností, udelených spoločnosti ČSOB, a.s., ani mandátna či iná obdobná zmluva umožňujúca spoločnosti ČSOB konať v mene vlastníkov prevádzaných nehnuteľností. Zákonný mandát ČSOB na výkon záložného práva, svojho času upravený v § 299 Obchodného zákonníka Č. 513/1991 Zb. bol zrušený novelou Obchodného zákonníka ku dňu 1.1.2003, pričom aj ustanovenie § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka ustanovuje povinnosť záložného veriteľa konať výlučne v mene záložcu. Naviac medzičasom došlo k úmrtiu jedného zo spoluvlastníkov, a to p. W. F., a teda v zmysle § 33b ods. 2 Občianskeho zákonníka touto skutočnosťou došlo tiež k zániku všetkých doterajších plnomocenstiev. Taktiež priložené plnomocenstvá na konanie za ČSOB, a.s., neoprávňujú na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ani na akékoľvek nakladanie s nehnuteľnosťami, čím došlo k uzatvoreniu právneho úkonu, ktorý je podľa § 39 Občianskeho zákonníka postihnutý absolútnou neplatnosťou. Listom zo dňa 10.9.2007 si u spoločnosti ČSOB, a.s., uplatnili v zmysle ust. § 408 Obchodného zákonníka námietku premlčania výkonu záložného práva z úverovej zmluvy, ktorá patrí medzi absolútne obchody, pričom táto skutočnosť bola písomne oznámená tiež príslušnej správe katastra listom zo dňa 11.9.2007. Napriek týmto skutočnostiam došlo, pravdepodobne v dôsledku zavádzajúceho informovania o skutkovom stave a mylnej interpretácii vo výroku Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí č. 6 Obo 251/2006 zo dňa 24.8.2006, ktorým bolo potvrdené zastavenie konania. Pri vydávaní uvedeného rozhodnutia V-5142/2007 zo dňa 19.10.2007 príslušná správa katastra nevychádzala z právneho stavu platného v čase rozhodnutia, ale dopustila sa neprípustnej retroaktivity, keď vec posudzovala podľa právneho stavu platného v roku 1995. Žalovaný podľa žalobcu má náležitú vedomosť o všetkých vyššie uvádzaných skutočnostiach, napriek tomu podal návrh na vklad vlastníckeho práva vo svoj prospech, čím sa dopustil konania proti dobrým mravom. Vo veci predmetných nehnuteľností je vedené konanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora na podnet žalobcov, avšak meritom tohto sporu je určenie neplatnosti realizácie záložného práva a určenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z roku 1995, na základe ktorej bol vykonaný vklad v novom vkladovom konaní na základe návrhu zo dňa 6.9.2007. Ani v prípade kladného rozhodnutia dovolacieho súdu v prospech žalobcov tým však nedôjde k vyriešeniu spornej otázky vlastníctva medzi sporovými stranami. Naliehavý právny záujem žalobcov spočíva v neoprávnenom hrubom zásahu do ich vlastníckeho práva, nakoľko došlo k skutočnému zásahu do ich vlastníctva tým, že im na základe absolútne neplatného právneho úkonu došlo k odňatiu ich vlastníckeho práva, pričom žalobcovia nemajú iný zákonný spôsob ochrany pred takýmto zásahom, ani neexistuje iný spôsob navrátenia do pôvodného stavu. Až autoritatívnym rozhodnutím súdu vo veci určenia vlastníckeho práva bude možné odstrániť neurčitosť právneho postavenia žalobcov a vykonať v katastri nehnuteľností spätný zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcov ako oprávnených vlastníkov. 13. Žalobcovia k žalobe pripojili: výpis z listu vlastníctva č. XXXX (č.l.7), návrh na vklad č.l. 7-8, notársku zápisnicu č.l. 10-15, notársku zápisnicu č.l. 16-20, odpis notárskej zápisnice č.l. 20-23, odpis notárskej zápisnice č.l. 24, výpis z listu vlastníctva č. XXXX (č.l.25), oznámenie o premlčaní právneho nároku č.l. 26 a č.l.28. 14. Žalobcovia žalobu podali na súd dňa 6.11.2007, tzn. za účinnosti Civilného sporového poriadku, v časti určenia vlastníctva podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (OSP.), ktoré zakotvovalo všeobecný predpoklad určovacích žalôb, ktorým bol právny záujem žalobcu, pričom tento musel byť naliehavý. Súčasný sporový súdny kódex diferencuje žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c) CSP) a na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d) CSP), pričom žaloba na určenie právnej skutočnosti je prípustná výlučne v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 15. Určovací návrh podľa § 80 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, má spravidla preventívny charakter - jeho účelom je poskytnúť ochranu práva navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu, musí súd posúdiť, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva navrhovateľa, a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania), (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 6. 11. 2007, sp. zn. 17Co/161/2007. 16. K možnosti pristúpenia ďalšieho účastníka na strane žalobcu do konania, treba uviesť, že súd môže po začatí konania na návrh účastníka pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník, a to na strane navrhovateľa alebo odporcu. Toto ustanovenie vychádza z rešpektovania dispozičnej zásady v občianskom súdnom konaní. Táto zásada sa prejavuje aj v tom, že ak má do konania vstúpiť účastník na strane navrhovateľa, je potrebný jeho súhlas. Súhlas účastníka, ktorý má vystupovať na strane odporcu, nie je potrebný. Zákon nestanovuje dôvody, za splnenie ktorých má vstup ďalšieho účastníka do konania pripustiť alebo nepripustiť. Záleží od úvahy súdu, vzhľadom na konkrétne skutočnosti v danom konkrétnom prípade. Podľa judikatúry súd spravidla nepripustí vstup ďalšieho účastníka do konania, ak by pripustenie bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti, ak predmet konania nesúvisí s osobou, ktorá má do konania vstúpiť, ak navrhovateľ nešpecifikoval, čoho sa mieni domáhať proti osobe, ktorá má do konania vstúpiť. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17. mája 2012, sp. zn. 5 Obo 80/2011). 17. V tomto prípade žalobcovia pred pojednávaním vo veci, z hľadiska času po 11 rokoch od podania žaloby (po uplynutí času, kedy konanie bolo prerušené) navrhli, aby súd pripustil do konania na ich strane ďalšieho žalobcu J. F., ktorá má v danej veci tiež aktívnu legitimáciu a ktorá s týmto vstupom prejavila súhlas. Pokiaľ súd prvej inštancie tomuto návrhu nevyhovel, rozhodol správne. 18. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie práva žalobcov v tomto smere neporušil. 19. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o pripustení ďalšieho účastníka sledoval predovšetkým hospodárnosť konania a snahu vyhnúť sa prieťahom v konaní, keď išlo a reštančnú vec. J. F. takýto prejav vôle byť účastníkom konania v tejto veci, ktorá sa týka nehnuteľnosti patriacej aj do jej vlastníctva v 1-ine mohla urobiť oveľa skôr, kedy by súd ešte neprihliadal na tieto skutočnosti. Týmto rozhodnutím sa súd nedopustil konania, ktorým by znemožnil účastníkom a ani J. F. domáhať sa ochrany svojich práv na súde, keďže toto mohla a môže spoluvlastníčka vzhľadom na jej vzťah k predmetu konania realizovať podaním aj v inom konaní. 20. V čase rozhodnutia súdom prvej inštancii na LV č. XXXX vedenom pre okres Trnava, obec T., v kat. úz. T. vlastníkmi nehnuteľnosti parc.č. 3453/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2215 m2 a rodinný dom súp.č. XXX na parc.č. 3453/1 sú žalobcovia1 a 2 ako manželia v 1-ne a vlastníkom 1-iny je J. F.. Titulom nadobudnutia u obidvoch spoluvlastníckych podieloch je: Z 2189/11 - Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.4.2011, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Trnave 14S/1/2008-219 zo dňa 03.12.2009. 21. Podľa názoru odvolacieho súdu, ktorý sa stotožňuje s rozhodnutím a názorom súdu prvej inštancie, je pre vec podstatným, že počas konania, oproti času kedy bola žaloba podaná sa zmenil stav vlastníctva nehnuteľnosti , pričom pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase rozhodovania súdom. Podľa stavu ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale aj aktuálne je na LV č. XXXX vedenom pre okres Trnava, obec T., kat. úz. T. zapísaný stav vlastníctva, ktorý zodpovedá žalobcami navrhovanému petitu rozsudku. 22. I keď nemožno poprieť argumentáciu odvolateľa, že súd má poskytnúť ochranu aj ohrozenému právu, ale je podstatným, že tomuto má byť adekvátny aj spôsob žiadanej ochrany. V tomto konaní sa však žalobcovia domáhali takého istého určenia spoluvlastníctva, ako je evidovaný stav vlastníctva nehnuteľnosti na liste vlastníctva v katastri nehnuteľnosti a na takomto určení súdom nemôže byť daný žiadny právny záujem, a to aj napriek plombe vyznačenej na dotknutom liste vlastníctva. Aktuálne nemožno dopredu usudzovať ako bude rozhodnuté o návrhu na vklad vlastníctva, ktorý je už podaný k dotknutej nehnuteľnosti a riadne evidovaný . Pre potrebu rozhodnutia v tomto konaní, je rozhodujúci popísaný vedený stav na liste vlastníctva , tzn. podielové spoluvlatníctvo žalobcov v 1/2-ine a J. F. v 1/2- ine. Nebolo teda možné vyhovieť žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhajú určenia ich spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v 1/2-ine. 23. Ani návrhu, obsiahnutom v žalobe na uloženie povinnosti katastrálnemu úradu nebolo možné vyhovieť, nakoľko súd nemá vo vzťahu k tomuto správnemu orgánu právomoc ukladať mu robiť zápisy vlastníctva. Rozhodnutia súdov sú bez ďalšieho podkladom na zápis vzťahov v katastri nehnuteľností a vo vzťahu ku vkladovým konaniam zákon osobitne vyčleňuje orgány, ktoré majú právomoc rozhodovať o návrhoch na vklad vlastníctva, ale o tento prípad sa tu nejedná. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je aj v tejto časti zamietnutia žaloby správne, ale osobitne odvolacími dôvodmi ani nebolo napadnuté. 24. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania, v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 25. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). 26. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní žalobcov, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 27. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 28. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).