Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/45/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111227635 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2111227635.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, adresa sídla Bratislava, Trnavská cesta 82, proti žalovaným: 1/ O. O., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu H., O. XX, zastúp. advokátom: JUDr. Gabriel Stanislavský, adresa sídla Trnava, Hlavná 29, 2/ M. F., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu H., o zaplatenie 10.853,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 7. decembra 2018 č.k. 14C/12/2012-198 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . II. Žalovaný 1/ je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím. o d ô v o d n e n i e : 1.1 Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému 1/ a žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 10.476,71 eur s 9%-ným ročným úrokom z omeškania počítaným od 14.6.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) . 1.2.1 Z vykonaného dokazovania mal za dokázané: Dňa 21.11.2008 o 16.25 hod. došlo v Nitre k dopravnej nehode, ktorej účastníkmi boli žalovaný 2/ ako vodič motorového vozidla značky Audi A6, evidenčné číslo BA-503KA a chodec Ing. M. T. ako poškodený. K dopravnej nehode prišlo tak, že žalovaný 2/ jazdiaci s motorovým vozidlom žalovaného 1/, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a iným okolnostiam ktoré mohol predvídať, prekročil dovolenú rýchlosť 60 km/hod., čím porušil ustanovenia zákona o premávke na pozemných komunikáciách, nedal prednosť chodcovi Ing. M. T., ktorý prechádzal po prechode pre chodcov, následkom čoho došlo k ich zrážke, pri ktorej chodec utrpel závažné zranenia. Dopravnú nehodu zavinil žalovaný 2/, ktorý porušil ustanovenia § 15 ods. 1 a ods. 4, § 4 ods. 2 písm. e), f) zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách. V čase dopravnej nehody bol držiteľom motorového vozidla značky Audi A6, evidenčné číslo BA-503KA žalovaný 1/. Žalovaný 1/ nemal v čase dopravnej nehody uzatvorené na motorové vozidlo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. 1.2.2 Okresný súd v Nitre trestným rozkazom č.k. 6T 86/2009-147 zo dňa 2.6.2009, právoplatným dňa 27.9.2010 uznal obvineného M. F., nar. XX.X.XXXX, bytom H., M. č. XX (žalovaného 2/), za vinného, že dňa 21.11.2008 nedal prednosť chodcovi Ing. M. T. ktorý prechádzal po prechode pre chodcov, následkom čoho chodec utrpel závažné zranenia, na následky ktorých dňa X.X.XXXX zomrel, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a spáchal čin závažnejším spôsobom konania, za čo mu súd okrem iného uložil aj to, aby uhradil spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. so sídlom v Bratislave, spôsobenú škodu vo výške 10.476,71 eur. 1.2.3 Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. so sídlom v Bratislave, žiadala (listom zo dňa 7.3.2011) žalobcu o úhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorú uhradila v súvislosti s dopravnou nehodou svojmu poistencovi, poškodenému Ing. M. T. v sume 10.853,31 eur. Žiadosť bola žalobcom prijatá dňa 10.3.2011. 1.2.4 Žalobca (listom - oznámením o postúpení vysporiadania nároku zo 7.4.2011) oznámil spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa a.s., že vybavením škodovej udalosti, ktorá im bola oznámená dňa 10.3.2011, poveril v zmysle § 24 ods. 9 zákona č. 381/2001 Z.z. spoločnosť Generali Slovensko poisťovňa a.s. Bratislava. 1.2.5 Dňa 26.4.2011 poskytol žalobca z garančného fondu spoločnosti Generali Slovensko a.s., ktorú poveril vybavením škodovej udalosti, sumu vo výške 11.938,64 eur, následne spoločnosť Generali Slovensko a.s. poukázala na účet zdravotnej poisťovne Dôvera sumu 10.853,31 eur, ako náhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému Ing. M. T. s tým, že zvyšná suma vo výške 1.085,33 eur predstavovala poplatok za spracovanie. 1.2.6 Žalobca (listom - výzvou zo dňa 13.5.2011) vyzval žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie regresnej náhrady poistného plnenia v sume 10.853,31 eur v termíne do 13.6.2011. 1.2.7 Súd o žalobe rozhodol rozsudkom č.k. 14C/12/2012-118 z 27.9.2013, ktorým vyhovel žalobe v sume 376,60 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 14.6.2011 do zaplatenia a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. V časti o zaplatenie priznanej sumy 376,60 eur s príslušenstvom, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.1.2014. V dôsledku odvolania podaného proti zamietajúcej časti rozsudku, bol rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti Krajským súdom v Trnave uznesením č.k. 23Co/159/2014-139 zo dňa 26.10.2015 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie, pričom odvolací súd zároveň vyslovil právny názor, ktorým bol súd prvej inštancie viazaný. 1.2.8 Žalovaní žalobcom vymáhanú náhradu žalobcovi nezaplatili. 1.3 Vec právne posúdil ako nárok žalobcu na náhradu toho, čo za žalovaných plnil a to jednak titulom náhrady škody spôsobenej porušením právnej povinnosti (za žalovaného 2/) ale aj titulom náhrady škody vyvolanej osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (za žalovaného 1/) podľa § 24 ods. 7, § 24 ods. 2 písm. b), § 24 ods. 9, § 3 ods. 1 veta prvá a ods. 3 veta prvá ZoPZP (zákon číslo 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom ku dňu 26.4.2011) a podľa § 420 ods. 1 a § 427 ods. 1 a 2 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení) a nárok veriteľa voči dlžníkovi na úrok z omeškania podľa § 563, § 517 ods. 2 O.z., § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania a dospel k záveru, že nároky uplatnené žalobcom voči žalovaným sú v celom rozsahu dôvodné a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. 1.4 Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 10.476,71 eur (10.853,31 eur - 376,60 eur) s príslušenstvom z titulu regresného nároku, keď o časti žaloby o zaplatenie sumy 376,60 eur s príslušenstvom, súd už právoplatne rozhodol rozsudkom č.k. 14C/12/2012-118 zo dňa 27.9.2013, ktorým vyhovel žalobe v sume 376,60 eur s 9% ročným úrokom z omeškania počítaným od 14.6.2011 do zaplatenia a žalobu vo zvyšnej časti zamietol, pričom rozsudok vo vyhovujúcej časti nadobudol právoplatnosť dňa 7.1.2014. Z toho dôvodu bol predmetom konania už len nárok na zaplatenie rozdielu medzi sumou uplatnenou žalobou a sumou, o ktorej už bolo súdom právoplatne rozhodnuté. 1.5 Škodu spôsobil žalovaný 2/ porušením predpisov cestnej premávky, za ktorú škodu zodpovedá žalovaný 2/ v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. Povinnosť mať riadne uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z., mal prevádzkovateľ predmetného motorového vozidla, ktorý za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá v zmysle ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka. V danom prípade teda za vzniknutú škodu zodpovedá tak žalovaný 2/ ako vodič, ako aj žalovaný 1/ ako prevádzkovateľ vozidla, pričom ich zodpovednosť za vzniknutú škodu je v zmysle ustanovenia § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka solidárna. Solidárna zodpovednosť sa uplatní vtedy, keď škodu spôsobilo spoločne viac škodcov, pričom nezáleží na tom, či ich účasť spočíva v spoločnom zavinení škody alebo v ich objektívnej účasti na spôsobení škody. Rozhodujúca je iba skutočnosť, že viaceré osoby svojou činnosťou, prípadne nečinnosťou spoločne spôsobili inej osobe škodu. 1.6 Žalovaný 2/ ako vodič motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľom bol žalovaný 1/, spôsobil dopravnú nehodu, keď porušil povinnosti vyplývajúce mu z predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a na prechode pre chodcov zrazil chodca Ing. M. T.. Náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému Ing. M. T. predstavovali sumu 10.853,31 eur. Dňa 26.4.2011 poskytol žalobca podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z garančného fondu sumu vo výške 10.853,31 eur prostredníctvom spoločnosti Generali Slovensko a.s. na účet zdravotnej poisťovne Dôvera, keďže na motorové vozidlo nebolo v čase dopravnej nehody uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nakoľko motorové vozidlo žalovaného 1/ bolo bez poistenia zodpovednosti, vzniklo žalobcovi v zmysle § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, právo na náhradu sumy 10.853,31 eur, ktorú plnil za žalovaných 1/ a 2/. Výzvou zo dňa 13.5.2011 žalobca vyzval žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie sumy 10.853,31 eur do 13.6.2011. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku a nárok žalobcu na plnenie proti žalovaným 1/ a 2/ považoval za opodstatnený, keď z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že je daná zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla zn. Audi A6, evidenčné číslo BA-503KA, teda žalovaného 1/ ako aj žalovaného 2/ ako vodiča predmetného vozidla v čase dopravnej nehody. 1.7 Žalovaný 1/ pohľadávku žalobcu uplatnenú žalobou vo výške 376,60 eur vrátane príslušenstva k tejto sume uznal, čo do základu, dôvodu i výšky a v tejto časti súd už o žalobe aj právoplatne rozhodol rozsudkom č.k. 14C/12/2012-118 zo dňa 27.9.2013. 1.8 O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok voči žalovaným na náhradu trov konania vo výške 100%. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 ods. 2 C.s.p. (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne potrebou priznania žalobcovi plnej náhrady trov konania vzhľadom na jeho plný úspech v spore a nezisteným žiadnych dôvodov pre aplikáciu postupu podľa § 257 C.s.p.. 2.1 Rozsudok napadol v celom rozsahu riadnym a včasným odvolaním žalovaný 1/, s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie, že tento nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. b) a písm. e) C.s.p.). 2.2 Súd, respektíve žalobca nezabezpečil účasť žalovaného 2/ ani na jednom z nariadených pojednávaní, respektíve ani účasť jeho ustanoveného opatrovníka. Bolo povinnosťou súdu, aby zabezpečil účasť žalovaného na pojednávaní, respektíve aby hodnoverne zistil okolnosti, pre ktoré sa na pojednávanie nedostavil. V opačnom prípade bolo povinnosťou súdu, aby zabezpečil na pojednávaní aspoň prítomnosť súdom ustanoveného opatrovníka a tak sa zabezpečilo právo žalovaného 2/ na spravodlivý proces. 2.3 Súd napriek opakovaným návrhom zo strany žalovaného 1/ nezabezpečil vyjadrenie spoločnosti Dôvera, či už z exekučného titulu (trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín, správne malo znieť Okresného súdu Nitra, spisovej značky 6T 86/2009 z 2.6.2009) bola plnená priznaná povinnosť na náhradu škody zo strany žalovaného 2/, respektíve či bol daný návrh na výkon uvedeného trestného rozkazu. Za danej situácie existuje možnosť, že žalovaný 2/ škodu už uhradil, respektíve že prebieha výkon uvedeného trestného rozkazu, čo zbavuje žalovaného 1/ povinnosti, aby nahradil škodu spoločne a nerozdielne so žalovaným 2/. 2.4 Súd prvej inštancie pochybil keď neuplatnil zásadu viazanosti výrokom rozhodnutia v trestnom konaní - trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín (správne malo znieť Okresného súdu Nitra) spisovej značky 6T 86/2009 z 2.6.2009, hoci túto zásadu mal zohľadniť pri určovaní podielu žalovaného 2/ na náhrade škody a následne stanovení jeho podielu na samotnej úhrade. Súd mal vychádzať z § 438 ods. 2 O.z. a následne skúmať, v akom pomere sa ktorý škodca podieľal na vzniku škody a podľa toho stanoviť jeho podiel (delená zodpovednosť) na náhrade. Je v rozpore so zákonom, keď súd za daných okolností zaviazal na náhradu žalovaného 1/ a žalovaného 2/ spoločne a nerozdielne. 3.1 Žalobca odvolací návrh nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného 1/ navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 3.2 Žalobca má za to, že v danom konaní sa nejedná o vec res iudicata. V trestnom konaní bol žalovaný 2/ uznaný za vinného zo spáchania trestného činu a zároveň bol zaviazaný, aby uhradil škodu spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. vo výške 10.476,71 eur. Trestné konanie síce prebehlo a bolo aj právoplatne skončené, avšak poškodený pán M. T. vyplatený žalovaným 2/ nebol. Preto bola poisťovňa Dôvera nútená ho vyplatiť a následne si túto platbu refundovala od žalobcu. Žalobca tým, že dňa 26.4.2011 vyplatil sumu 10.853,31 eur z poistného garančného fondu, prešlo na neho právo na náhradu voči tomu, kto zodpovedá za škodu. Žiaden zo žalovaných neposkytol plnenie poškodenému, ani poisťovni Dôvera. Takáto platba preukázaná nebola. 4. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich doterajších tvrdeniach s tým, že podľa jeho názoru poisťovňa Dôvera mala v prvom rade vymáhať škodu od žalovaného 2/ cestou exekútora až v prípade jej nevymoženia od žalovaného 2/ si náhradu škody mala uplatniť od žalobcu. Žalobca nemal právo ani povinnosť za danej situácie plniť, respektíve nahradiť škodu poisťovni Dôvera, ktorej nič nebránilo v tom, aby náhradu škody žiadala od žalovaného 2/. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/ a e/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny. 6.1 Predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 10.476,71 eur s 9%-ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 10.476,71 eur od 14.6.2011 do zaplatenia, titulom náhrady poistného plnenia, ktoré žalobca poskytol za žalovaných na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel. 6.2 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného 1/ bolo posúdiť opodstatnenosť námietok odvolateľa, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (nezabezpečením účasti žalovaného 2/ prípadne jeho opatrovníka na nariadených pojednávaniach súdu a neuplatnením zásady viazanosti výrokom rozhodnutia v trestnom konaní), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (nevypočul žalovaného 2/ k veci a nevyžiadal od spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. správu o tom či a v akom rozsahu bola pohľadávka vymáhaná v tomto konaní uhradená žalovaným 2/ a to či už jeho dobrovoľným plnením alebo cestou exekúcie). 7. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2). 8. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalovaného 1/ s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné: 9. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, tak ako je uvedený v bode 1.2.1 až 1.2.8 tohto rozhodnutia. 10.1 Pokiaľ ide o námietku nesprávnosti procesného postupu súdu prvej inštancie majúceho za následok znemožnenie žalovanému 1/ uskutočňovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces nezabezpečením účasti žalovaného 2/, prípadne jeho opatrovníka na pojednávaniach súdu za účelom jeho z výsluchu k veci odvolací súd uvádza: 10.2 Podľa § 195 od ods. 1 C.s.p., na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutkových okolnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie dotknuté. 10.3 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v zmysle vyššie uvedeného v civilnom sporovom konaní je výsluch strany iba podporným dôkazom. Výsluch strany môže súd vykonať vtedy, ak tvrdenú skutkovú okolnosť nemožno preukázať inak. V civilnom sporovom procese platí zásada prejednávacia, podľa ktorej len strany v spore nesú zodpovednosť za unesenie dôkazného bremena. Strana má povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, povinnosť vyjadrovať sa k veci, k dôkazom a podobne. Dôkaz výsluchom strany môže súd nariadiť iba vtedy, ak to navrhne strana sporu na preukázanie tvrdených skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, preukázanie, ktorý nemožno zabezpečiť iným spôsobom. Vtedy je strana povinná dostaviť sa na súd. 10.4 Zo spisu súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný 1/ počas konania nikdy nenavrhoval vykonanie dôkazu výsluchom žalovaného 2/ a nieto ešte o skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré nebolo možné preukázať inak. Za takýchto okolností súd nepochybil, ak vo veci konal a rozhodol bez toho, že by sa žalovaný 2/ potom, čo bol na nariadené pojednávania riadne a včas predvolaný na tieto pojednávania aj dostavil. Neobstojí námietka žalovaného 1/, že súd bol povinný bez ďalšieho zabezpečiť účasť žalovaného 2/ na pojednávaniach súdu, nakoľko takáto povinnosť súdu nevyplýva zo žiadneho ustanovenia C.s.p.. Ako už bolo vyššie uvedené, Civilný sporových poriadok stojí na princípe procesnej diligencie (zodpovednosti) sporových strán za priebeh procesu. Sporové strany majú normovanú procesnú povinnosť spolupôsobiť pri rýchlom efektívnom rozhodnutí civilného sporu. Ak teda sporové strany javia známky procesnej pasivity, súd nie je povinný bez ďalšieho ich nútiť k procesnej aktivite, práve naopak, procesná pasivita strany môže viesť z pohľadu takejto strany až k fatálnym dôsledkom vo forme straty sporu (§ 172 ods. 2, respektíve § 273 C.s.p.). 10.5 Námietka žalovaného 1/ o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie znemožňujúcom žalovanému 1/ uskutočňovať jemu patriace procesné práva nezabezpečením účasti žalovaného 2/ na pojednávaniach súdu preto nemohla obstáť. 11. Obdobne nemohla obstáť ani odvolacia námietka žalovaného 1/, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a to, že napriek opakovaným návrhom zo strany žalovaného 1/ nezabezpečil vyjadrenie poisťovne Dôvera a.s. o tom,či už z exekučného titulu (trestného rozkazu Okresného súdu Nitra, spisovej značky 6T 86/2009 z 2.6.2009) bola plnená priznaná povinnosť na náhradu škody zo strany žalovaného 2/, respektíve či bol daný návrh na výkon uvedeného trestného rozkazu za účelom prípadného zistenia rozsahu plnenia zo strany žalovaného 2/. V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné uviesť, že žalovaný 1/ počas konania skutkovo netvrdil, že žalovaný 2/ vymáhanú pohľadávku čo i len sčasti či už žalobcovi alebo spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. uhradil a v akom rozsahu a tak skutkové tvrdenia žalobcu, že vymáhanú pohľadávku žiaden zo žalovaných neuhradil zostali žalovanými výslovne nepopreté a teda ich bolo potrebné považovať za nesporné (§ 151 ods. 1 C.s.p.). Pokiaľ aj žalovaný 1/ poukazoval na to, že prípadným plnením žalovaného 2/ (ak by skutočne plnil) by došlo ku zániku povinnosti aj voči žalovanému 1/, tak takéto tvrdenia nebolo možné považovať za účinné popieranie skutkových tvrdení žalobcu o tom, že žiaden zo žalovaných vymáhanú pohľadávku a to ani len z časti žalobcovi nezaplatil (§ 151 ods.2 C.s.p.). Okrem toho z dokazovania vyplynulo (a bolo to aj nesporným), že pohľadávka spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa a.s., priznaná jej sporným trestným rozkazom voči žalovanému 2/ zanikla jej úplným splnením výhradne žalobcom dňa 11.4.2011. Správu od spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. a opätovné potvrdenie týchto nesporných skutočností nebolo možné považovať za dôkaz potrebný pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Okrem toho z obsahu spisu súdu prvej inštancie napokon jednoznačne vyplýva, že žalobca na základe výzvy súdu svojím podaním doručeným súdu prvej inštancie 10.5.2016 doručil súdu prvej inštancie vyjadrenie spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. z 5. mája 2016, v zmysle ktorého spoločnosť Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. jednoznačne potvrdila, že náhradu škody vo výške 10.853,31 eur si uplatnila cestou žalobcu, ktorý jej cestou spoločnosti Generali Slovensko poisťovňa, a.s. celú dlžnú sumu 11.4.2011 uhradil a tak predmetná suma sa nevymáha cestou súdnej exekúcie na základe trestného rozkazu Okresného súdu Nitra z dôvodu, že celá škoda bola uhradená žalobcom na základe z výzvy zo 7.3.2011 (tu pozri č.l. 150 spisu). Okrem toho takéto vyjadrenie (s rovnakým obsahom) bolo zo strany spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. doručené súdu aj dňa 28.5.2018 (tu pozri č.l. 184). 12.1 Pokiaľ ide o námietku nesprávnosti postupu súdu prvej inštancie spočívajúcom v tom, že neuplatnil zásadu viazanosti výrokom rozhodnutia v trestnom konaní odvolací súd uvádza: Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). 12.2 Podľa § 193 C.s.p., súd je viazaný rozhodnutím Ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím Ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. 12.3 Podľa § 194 ods. 1 a 2 C.s.p., otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci alebo orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť (1). Ak bolo otázke podľa odseku 1 rozhodnutej, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia. 12.4 V zmysle vyššie uvedeného, zákon pri výkone civilnej právomoci rozlišuje právo súdu samostatne posudzovať určité otázky a právo vydávať o týchto otázkach autoritatívne rozhodnutie; toto právo je obmedzené len na veci patriace do civilnej právomoci súdov. Je vecou súdu, pre aký postup sa rozhodne, ak nastane situácia, keď má na účely konania posúdiť otázky, o ktorých rozhodnúť patrí inému orgánu (správnemu alebo trestnému). Práve v citovanom ustanovení však zákon taxatívnym spôsobom vymedzil prípady, ktoré ako prejudiciálne v tomto režime riešiť nemôže. Riešenie týchto otázok je len v kompetencii príslušných štátnych a medzinárodných súdov a ich rozhodnutiami je súd viazaný. Súd v civilnom konaní je viazaný okrem iného rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ho spáchal; viazanosť sa vzťahuje iba na výrok, nie na odôvodnenie rozhodnutia. Z výroku o vine je potom nutné vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie skutkovej podstaty trestného činu (priestupku, správneho deliktu) konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin (priestupok, správny delikt) a kto ho spáchal, je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu (priestupku, správneho deliktu) zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Týmto okruhom otázok je teda súd viazaný v tom zmysle, že si o nich nemôže urobiť ani prejudiciálny záver. Podľa ustálenej súdnej praxe (R 22/1979) výrok rozhodnutia o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo delikt, nerieši rozsah a výšku škody ani vtedy, ak je odškodniteľná ujma pojmovým znakom trestného činu. Medzi výškou škody uplatniteľnou v adhéznom konaní a výškou škody rozhodujúcou pre posúdenie trestnej stránky veci môže byť rozdiel. Súd v občianskom súdnom konaní nie viazaný podľa § 193 C.s.p. pokiaľ ide o výšku škody. 12.5 Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že tento pri svojom rozhodovaní vo veci samej vychádzal z toho že žalovaný 2/ bol trestným rozkazom Okresného súdu Nitra č.k. 6T 86/2009-147 zo dňa 2.6.2009, právoplatným dňa 27.9.2010 uznaný, za vinného, že dňa 21.11.2008 nedal prednosť chodcovi Ing. M. T., ktorý prechádzal po prechode pre chodcov, následkom čoho chodec utrpel závažné zranenia, na následky ktorých dňa X.X.XXXX zomrel, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a spáchal čin závažnejším spôsobom konania. Neobstojí preto námietka žalovaného 1/ o porušení povinnosti viazanosti súdu rozhodnutím v trestnom konaní. Zodpovednosť žalovaného 1/ (ako prevádzateľa motorového vozidla prevádzkou ktorého došlo k vzniku škody podľa § 427 O.z.) za škodu nebola predmetom práve citovaného trestného konania, ani predmetom rozhodovania príslušného súdu v trestnom konaní a samotná skutočnosť, že Okresný súd Nitra v trestnom rozkaze uložil žalovanému 2/ povinnosť uhradiť spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. so sídlom v Bratislave, spôsobenú škodu vo výške 10.476,71 eur nezakladá sama osebe výlučnú zodpovednosť žalovaného 2/ za takúto škodu (ktorej náhrada okrem iného ani nebola predmetom tohto konania ako sa to nedôvodne snaží podsúvať žalobca 1/) a už vôbec nezakladá výlučnú povinnosť žalovaného 2/ nahradiť poistné plnenie, ktoré žalobca (podľa § 24 ods. 2 písm. b) ZoPZP) aj za žalovaného 1/ (ako osoby, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa § 3 ods. 1 veta prvá ZoPZP ale aj povinnosť nahradiť plnenie poskytnuté žalobcom za škodu z poistného garančného fondu podľa § 24 ods. 7 veta prvá ZoPZP) skutočne plnil. Pre poriadok odvolací súd dodáva, že záver súdu o spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti žalovaných za škodu spôsobenú poškodenému M. T. je správny a súladný s platnou občianskoprávnou úpravou (§ 438 ods. 1 O.z.), ktorá vychádza zo spoločnej zodpovednosti viacerých škodcov, ktorá má podobu solidárnej zodpovednosti v zmysle § 511 ods. 1 O.z., ktorá umožňuje, aby sa poškodený domáhal celého plnenia od ktoréhokoľvek zo škodcov. Poškodený môže, ale nemusí sa domáhať náhrady škody voči všetkým škodcom. Zásada spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti viacerých škodcov platí bez zreteľa na to, ako je zodpovednosť jednotlivých škodcov právne kvalifikovaná. Nie je teda rozhodné, napríklad to, že u niektorého zo škodcov ide o objektívnu zodpovednosť a u iného o všeobecnú zodpovednosť (NS ČR 25Cdo 3783/2007). Hoci platí zásada spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti viacerých škodcov, súd môže v odôvodnených prípadoch výnimočne rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody. O delenej zodpovednosti však súd môže rozhodnúť iba výnimočne, najmä vtedy, ak rozdiel účasti škodcov na spôsobení škody je celkom zrejmý a nebude mať za následok nevymožiteľnosť škody alebo podstatné sťaženie jej vymožiteľnosti. Zákon totiž preferuje ochranu poškodených a opustenie tejto zásady predpokladá iba výnimočne. Žalovaný 1/ netvrdil a ani nepreukázal dôležité dôvody, pre ktoré by sa mala uplatniť výnimka z pravidla o spoločnej zodpovednosti. Samotnú skutočnosť, že žalovaný 2/ bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu pre uplatnenie takejto výnimky nie je postačujúca. Nakoľko motorové vozidlo žalovaného 1/ bolo bez poistenia zodpovednosti, vzniklo žalobcovi v zmysle § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, právo na náhradu poistného plnenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia) vo výške 10.853,31 eur, ktoré plnil za žalovaných 1/ a 2/. 13. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. rozhodol i o náhrade trov konania. 14.1 Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 C.s.p.) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania. 14.2 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. 14.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 15. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).